Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214808
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3814214808.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcov: 1. X. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. B., Ul. G. XXX/XX a 2. R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., E. X/XX, obaja zastúpení
JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Ul. Matice slovenskej č. 8, proti žalovanému:
Mesto Nováky, Mestský úrad Nováky, Námestie SNP č. 349, Nováky, IČO: 00318361, zastúpené JUDr.
Martinom Lukačovičom, advokátom so sídlom v Prievidzi, F. Madvu 330/27, o zaplatenie 3.604,48 eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Štát má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšísúddňa7.8.2014žalobcoviažiadali,abysúduložilžalovanémupovinnosť
zaplatiť žalobcom istinu vo výške 1.512,62 eur a náhradu trov konania. Žalobný návrh zdôvodnili tak, že
nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 3703 pre k.ú. K. ako parc. č. reg. E: parc. č.
XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2 je vedená na Okresnom úrade Prievidza, katastrálnom odbore
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, každého v jednej polovici. Na vyššie uvedenej nehnuteľnosti

sa nachádza spevnená cesta, ktorej užívateľom je mesto Nováky. Podľa geometrického plánu č. X/a/
XXXX z parc. č. XXX/XX užíva mesto K. výmeru XXX m2. V. znaleckého posudku súdneho znalca H..
Q. Z., znalca z odvetvia odhad nehnuteľností, je hodnota 1 m2 14,70 eur. Pri užívaní plochy 344 m2 x
14,70 eur za 1 m2 je trhová cena, resp. hodnota užívaného pozemku vo výške 5.042,10 eur. Žalobcovia
si pri výpočte nájmu voľnou úvahou stanovili 15 % sadzby z hodnoty nehnuteľnosti. Výška nájmu im
tak vyšla na sumu 756,31 eur za rok. Z tohto dôvodu žalobcovia požadujú od žalovaného zaplatenie
nájomného za obdobie rokov 2012 až 2014 v celkovej hodnote 1.512,62 eur (756,31 eur x 2 roky).

Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali žalovaného listom zo dňa 19.4.2014 na
úhradu nájomného a uzavretie mimosúdnej dohody. Žalovaný do dnešného dňa na výzvu nereagoval.
2. Súd priznal žalobcom nimi v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č.k. 6Ro/206/2014-11 zo
dňa 30.9.2014, proti ktorému v zákonnej lehote žalovaný podal odpor. V odpore žalovaný nepoprel,
že na časti nehnuteľnosti v k.ú. K. vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. K. ako parc. č. E KN XXX/XX sa
nachádza spevnená plocha, ktorá je užívaná ako cesta. Najmenej od roku 2010 vedú účastníci medzi
sebou rokovania o tom, že žalovaný odkúpi časť pozemku do svojho vlastníctva, pričom došlo aj k zhode

ohľadne kúpnej ceny vo výške 10 eur za m2 pozemku. Medzi stranami je sporná výmera pozemku,
ktorú by žalovaný mal odkúpiť. Podľa geometrického plánu vyhotoveného na objednávku žalobcov
spoločnosťou GEOMETRA Ing. P. F., č.p. 1a/2010 zo dňa 7.1.2010, by to malo byť 343 m2, podľa
geometrického plánu toho istého zhotoviteľa č.p. 15a/2010 zo dňa 20.3.2010, vyhoveného na skutočnýzáber pod cestou je to len 183 m2, chcú však, aby žalovaný preplatil aj terénne úpravy a ochranné
pásmo. Ide o účelovú komunikáciu v časti, kde prechádza pozemkom navrhovateľov, umiestnenú v
extraviláne obce, ktorá bola pôvodne vybudovaná pre Oceľové konštrukcie, štátny podnik a pre mesto

Nováky a jeho obyvateľov a ktorá je v súčasnosti bez akéhokoľvek významu. Žalovaný preto nemá
dôvod kupovať väčšiu výmeru, ako je pod spevnenou plochou skutočne zabraté. Žalovaný je toho
názoru, že ide o pozemok, na ktorý sa vzťahujú ust. zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach
pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie
územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, ak nemá

vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo,
vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto
zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba
a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu
povolenúpodľaplatnýchprávnychpredpisov,ktoráprešlazvlastníctvaštátunaobecalebovyššíúzemný
celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti je súpis

nehnuteľností ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Na základe tohto ustanovenia, ak na pozemku vzniklo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, nie je žalovaný povinný platiť za pozemok pod stavbou cesty náhradu z titulu nájomného,
preto pokladajú návrh v celom rozsahu za nedôvodný. Ak sa súd nestotožní s týmto názorom, trvajú
na tom, že pri výpočte nároku uplatneného v tomto konaní je potrebné vychádzať z výmery 183 m2,

cenu pozemku je potrebné stanoviť znaleckým posudkom a všeobecnú hodnotu nájmu je potrebné určiť
podľa bodu G príloha č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalecký
posudok č. 59/2010 doložený žalobcami určil všeobecnú hodnotu pozemkov pod štátnou cestou 1/58
PrievidzaTrenčín,čonemôžebyťhodnotapozemkupodúčelovoukomunikáciou.Dalitieždopozornosti,
že výpočet všeobecnej hodnoty nájmu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. uvažuje obdobie predpokladanej

návratnosti investície spravidla v intervale 15 až 40 rokov, žalobcovia stanovili v žalobe nájom sadzbou
15 % hodnoty nehnuteľnosti, čo by predstavovalo návratnosť len necelých 7 rokov, preto považujú
výpočet za nepodložený.
3. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu a svedkyne H.. B. I., oboznámením
s obsahom písomných dôkazov predložených stranami do spisu - výpisy z LV č. XXXX pre k.ú. K.,

geometrický plán zo dňa 7.1. 2010 (č.l. 5), list zo dňa 19.4.2014 (č.l. 6), písomné podanie žalovaného -
odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 12), listy mesta Nováky adresované žalovanému (č.l. 16 a 17), list
žalobcuv1.radežalovanému(č.l.18),geometrickýplánzodňa20.3.2010(č.l.20)sprílohami,fotografia
(č.l. 28), stanovisko k návrhu a odpredaj pozemku (č.l. 36), výpis zo zápisnice č. 7/2015 Mestského
zastupiteľstva mesta Nováky z 22.6. 2015 (č.l. 37), znalecký posudok č. 59/2010 Ing. Hamáčka (č.l.

41), listy Mesta Nováky žalobcovi v 1. rade (č.l. 41), identifikácia parciel (č.l. 41), oznámenie právneho
zástupcu žalovaného (č.l. 51), znalecký posudok ZP/49/2016 Ing. Dušana Homolu (č.l. 69), stanovisko
právneho zástupcu žalobcov k znaleckému posudku (č.l. 88), písomné podanie právneho zástupcu
žalovaného (č.l. 93), písomné podanie žalobcov (č.l. 133, 144 a 146), Delimitačný protokol s prílohami
(č.l. 162-168), uznesenie č. 5 z 5. Zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Novákoch dňa 8.7.1991,

písomné podanie právneho zástupcu žalobcov zo dňa 23.10.2017, Rozhodnutie Ministerstva vnútra a
životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7.1989, Žiadosť Okresnej správy ciest
Prievidza zo dňa 28.12.1988 (č.l. 181), zákres (č.l. 183), list Štábu civilnej obrany okresu Prievidza zo
dňa 2.3.1988 (č.l. 184), list MsNV Nováky zo dňa 12.1.1988 (č.l. 185), výpis z uznesenia Dopravnej
komisie P-ONV v Prievidzi č. 2/1988 (č.l. 186), a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený

tento skutkový stav veci:
4. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej polovici, pozemku zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K., označenom ako pozemok parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 1031
m2 (výpis z listu vlastníctva z 11.5.2015 a 11.1.2016).
5. Medzi stranami nebolo sporné, že na časti nehnuteľnosti v k.ú. K., vedenej v liste vlastníctva č. XXXX,

pre k.ú. K. ako parcela č. E KN XXX/XX, sa nachádza spevnená plocha, ktorá je užívaná ako cesta.
6. Medzi stranami takisto nebolo sporné, že asi od roku 2010 viedli strany rokovania ohľadne odkúpenia
časti pozemku vo vlastníctve žalobcov, žalovaným, k dohode však nedošlo (výpis zo zápisnice č. 7/2015
z č.l. 37) a ani to, že je medzi nimi sporná výmera pozemku, ktorú by mal žalovaný od žalobcov odkúpiť.
Žalobcovia striktne trvali na tom, že by to malo byť 344 m2 na základe geometrického plánu, ktorý si dali

vyhotoviť spoločnosťou GEOMETRA, Ing. P. F. zo dňa 7.1.2010, číslo plánu 1a/2010. Tvrdili, že cesta má
svoje ochranné pásmo, má priľahlé terénne úpravy - priekopy, ktoré sú súčasťou cestnej komunikácie
a je preto správne a spravodlivé, aby žalovaný od nich odkúpil celú výmeru pozemku pod cestou i s jej
ochrannými pásmami, čo spolu podľa geometrického plánu predstavuje výmeru 344 m2.7. Podľa iného geometrického plánu č. 15a/2010, takisto vypracovaného GEOMETROU Ing. Danou
Gašparovičovou, dňa 20.3.2010, na objednávku žalovaného, bola v súvislosti so zamýšľaným predajom
vyčlenená z pozemku vo vlastníctve žalobcov E KN XXX/XX časť pozemku vo výmere 183 m2. Podľa

vyššie uvedeného geometrického plánu vznikajú na predmetnej parcele nové pozemky. Pod miestnou
komunikáciou sa nachádza novovytvorená parc. č. XXXX/XX s plochou 183 m2.
8. Predmetná komunikácia prechádza pozemkov žalobcov, je umiestnená v extraviláne obce, pričom
podľatvrdeniažalovanéhobolavybudovanápreOceľovékonštrukcie,štátny podnikapreMestoNováky
a jeho obyvateľov a je v súčasnosti bez akéhokoľvek významu.

9. Žalovaný v priebehu celého konania trval na tom, že ide o pozemok, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 66/2009 Z.z..
10. Žalobcovia zas v priebehu celého konania žiadali, aby súd v súvislosti s ich žalobným návrhom
vychádzal z výmery pozemku 344 m2, čiže nielen z výmeru pozemku, na ktorom sa predmetná
komunikácia nachádza, ale aj z ďalších súčastí tejto časti pozemku - spevnených plôch a priekopy.
11. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcovia pôvodne vychádzali z nimi predloženého znaleckého

posudku Ing. Hamáčka č. 59/2010, ktorý určil všeobecnú hodnotu pozemkov pod štátnou cestou I./58
Prievidza vo výške 13,70 eur za 1 m2.
12. Žalobcovia v počiatočnom priebehu konania žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
im žalovanú istinu z titulu nájmu vyššie uvedenej časti nehnuteľnosti. V priebehu konania uvádzali, že
žalovanú sumu si od žalovaného uplatňujú z dôvodu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.

Občianskeho zákonníka. V ďalšom priebehu konania na pojednávaní súdu dňa 4.5. 2017 žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili, že si žalovaný nárok uplatňujú v súlade s ust. § 4
zákona č. 66/2009 Z.z.. Ich právny zástupca uviedol, že má za to, že vyššie uvedený zákon nerieši vznik
vecného bremena za náhradu, jeho výpočet, prípadne jeho jednorazovosť alebo opakovateľnosť. Keby
mal zákonodarca úmysel zriadiť vecné bremeno podľa § 4, jednoznačne by v § 4 uviedol jednorazovú

náhradu. V tomto konkrétnom prípade ide o opakované plnenie ako náhrada za užívanie pozemku
žalobcov, pričom takýto výklad právnej normy bude aj spravodlivý voči vlastníkom pozemkov, pričom je
na úvahe súdu, akú náhradu za užívanie v zmysle § 4 citovaného zákona prizná žalobcom.
13. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 3.5. 2017 okrem iného uviedol, že
žalovaný od začiatku konania vo veci pred súdom je toho právneho názoru, že na predmetnú vec

usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku žalobcov vo výmere 183 m2 pod stavbou spevnenej
plochy - miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného je potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.
o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z
vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle
§ 1 ods. 3 citovaného zákona je tu nesporne preukázaný verejný záujem, pretože stavba komunikácie,

cesta, neslúži na podnikateľské účely žalovaného. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú
špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však
majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho
iného, než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo
niečokonať.Takzvanézákonnévecnébremenátentocharaktermajútiež,ichrežimniejecelkomtotožný

s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov,
avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho právo
o vecných bremenách. Preto, pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich
režim všeobecnou úpravou, občianskoprávnou. Práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena
vyplývajú nielen z právnej úpravy na základe ktorej vznikli, ale aj zo zákonnej úpravy, zákonných

vecných bremien. Pokiaľ súčasne špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady
súvisiace s ich výkonom, je potrebné použiť úpravu súkromnoprávnych. Aj keď zákon č. 66/2009 Z.z.
neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 tohto zákona vzniká za náhradu, je potrebné v
tejto súvislosti pravdepodobne vychádzať aj z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a z
článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého

vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva a tak nemožno jeho vznik posudzovať
samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z toho potom vyplýva, že finančná náhrada
za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia
(renty). Žalobcom patrí primeraná jednorazová náhrada - odplata za obmedzenie ich vlastníckeho
práva vecným bremenom, zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z. Tento nárok na náhradu ako majetkové

právo sa však premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) a všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčacia doba v danom prípade podľa žalovaného začala plynúť od účinnosti zákona č. 66/2009
Z.z.. Trojročná všeobecná premlčacia doba začala plynúť dňom účinnosti tohto zákona, teda dňom 2.7.2009 a uplynula dňom 2.7. 2012, pričom je zrejmé, že žaloba zo strany žalobcov na príslušnom súde
bola podaná 7.8. 2014, teda po márnom uplynutí zákonom určenej premlčacej doby. Z týchto dôvodov
vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku žalobcov. V tejto súvislosti tiež uviedol, že nemôže

považovať znalecký posudok ZP 49/2016 vypracovaný dňa 7.12. 2016 znalcom Ing. Dušanom Homolom
za relevantný pre predmetnú právu vec. Pre prípad, že súd nevyhodnotí námietku premlčania nároku
žalobcov, uplatnenú žalovaným ako relevantnú, opakovane žiadal súd, aby bolo za účelom zistenia
hodnoty jednorazovej odplaty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré sa riadi zákonom č.
66/2009 Z.z., za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov v užívaní ich pozemku vo výmere 183 m2,

nariadené znalecké dokazovanie.
14. Uznesením č.k. 12C/152/2014-54 zo dňa 23.6. 2016, nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Súdom ustanovenému znalcovi
Ing. Homolovi súd uložil, aby po ohliadke nehnuteľnosti a po preštudovaní spisu určil výšku nájomného,
zodpovedajúceho nájomnému, dojednanému v nájomnej zmluve, obvyklého v danom mieste a čase k
obdobnej nehnuteľnosti, ako je zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. K., pozemok parcela č. reg. E KN XXX/

XX v rozsahu plochy o výmere 183 m2, na ktorom pozemku sa nachádza spevnená plocha.
15. Písomným znaleckým posudkom ZP/49/2016 doručeným súdu dňa 8.12. 2016 súdom ustanovený
znalec určil výšku nájomného za žalované obdobie od 7.8. 2012 do 7.8. 2014 vo výške 740 eur (2 x
370 eur). V znaleckom posudku znalec okrem iného takisto uviedol, že právna dokumentácia je takmer
totožná so skutkovým stavom. Pozemok je vedený ako „orná pôda“ mimo zastavaného územia obce. V

skutočnosti je na pozemku miestna asfaltová komunikácia, ktorá slúži ako prístup do priľahlých drobných
priemyselnýchprevádzokaprístupnapolia.PredanúparceluEKNXXX/XXbolvyhotovenýgeometrický
plán na majetkovoprávne vyporiadanie parc. č. XXXX/XX-XX č. XXa/XXXX. z 20.3. 2010. Zameranie,
geometrický plán však doposiaľ nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, t. j. parcely nie je možné
nájsť v katastrálnej mape. Pozemok je plne zastavaný komunikáciou, v bezprostrednom okolí sú len

trávnaté porasty a náletové dreviny. V tesnom susedstve je hlavná komunikácia E572 medzi Novákmi a
Prievidzou a železničná vlečka. Podľa LV č. XXXX nie sú na pozemku vedené žiadne vecné bremená,
no podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je parcela už zaťažená vecným bremenom.
16. V písomnom podaní zo dňa 21.4. 2017 právny zástupca žalobcov so závermi písomného znaleckého
posudku nesúhlasil a žiadal, aby súdny znalec ohodnotil celú parcelu zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú.

K. - parc. E KN č. XXX/XX, nielen o výmere 183 m2, čo je len skutočný záber pozemku pod cestu. Cesta,
ako miestna komunikácia, ako cestné teleso, má aj ochranné pásmo, prípadne odvodňovací kanál.
Vyslovil názor, že na predmetnú vec sa zákon č. 66/2009 Z.z. nevzťahuje.
17. V priebehu konania právny zástupca žalovaného vzhľadom na jeho právny názor, že vec je potrebné
posúdiťvzmyslezákonač.66/2009Z.z.,tvrdil,žeznaleckýposudokjeprepredmetnýspornepoužiteľný.

18. V písomnom podaní zo dňa 6.9. 2017 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli,
že nesúhlasia s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, neakceptujú jeho právne názory v tom
zmysle, že na tento prípad je potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.. Poukázali na to, že ide o
miestnu účelovú komunikáciu, ktorá bola v minulosti vybudovaná na pozemku parcela č. 577/89 pre
k.ú. Nováky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to aj z vyjadrení žalovaného, že predmetná

miestna komunikácia nikdy nebola delimitovaná zo štátu, prípadne VSC na Mesto. Uviedli, že túto
komunikáciu vybudovalo niekedy v 50-tych až 60-tych rokoch minulého storočia mesto Nováky v
spolupráci s Baňou Nováky, štátny podnik. Investorom a správcom bol od začiatku MsNV Nováky,
ktorý bol taktiež vlastníkom cesty. Túto cestu investor postavil bez súhlasu vlastníkov pozemkov a bez
riadneho stavebného a kolaudačného konania. V rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami uviedli, že majú

od začiatku súdneho konania ten právny názor, že na predmetnú vec nie je možné aplikovať zákon č.
66/2009 Z.z.. Táto právna norma upravuje opatrenia pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce. Predmetnú miestnu komunikáciu nikdy nemal štát
vo vlastníctve a ani ju teda nikdy nemohol delimitovať na mesto Nováky. Takisto táto právna norma je
na danú právnu vec neaplikovateľná. Žalovaný do dnešného dňa do súdneho spisu nezaložil takzvaný

delimitačný protokol preukazujúci prechod vlastníctva zo štátu na mesto Nováky. Sú toho názoru, že
im patrí finančná náhrada, ktorá má charakter opakovaného plnenia (renty). Sú takisto toho názoru, že
znalecký posudok Ing. Homolu č. 49/2016 je relevantný, správny, a použiteľný pre predmetnú právnu
vec. Žiadali, aby súd pri výške náhrady vychádzal z výmery 344 m2, teda z celej parcely a nie z výmery
183 m2, keďže miestna komunikácia musí mať aj svoje zákonné ochranné pásmo.

19. Ďalším podaním zo dňa 6.9. 2017 právny zástupca žalobcov rozšíril pôvodne podanú žalobu a
žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 3.604,48 eur
a náhradu trov konania. Vo vyššie uvedenom podaní uviedol, že žalobcovia požadujú od žalovaného
zaplatenie náhrady za užívanie pozemku aj za obdobie rokov 2015, 2016 a 2017. Za predmetnúnehnuteľnosťpodľaznaleckéhoposudkuIng.Homolu,vychádzajúcznájomnéhonehnuteľnostivovýške
2,027 eur za 1 m2 za rok, si uplatňujú za rok sumu 697,28 eur (344 m2 x 2,027 eur).
20. Na pojednávaní dňa 5.10.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia si voči žalovanému

v tomto konaní z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ uplatňujú za obdobie od
7.8.2012 do 6.9.2017 spolu sumu 3.604,48 eur.
21. V súlade s ust. §142 CSP na pojednávaní dňa 5.10.2017 súd pripustil zmenu žaloby, jej rozšírenie
v tomto znení: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 3.604,48 eur a
náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

22. V listoch žalovaného adresovaných žalobcovi v 1. rade zo dňa 21.11. 2011 a 31.4. 2012 (nesprávne
uvedený dátum) sa okrem iného uvádza, že miestna komunikácia, ktorá bola vybudovaná čiastočne aj
na predmetnom pozemku, bola vybudovaná ako štátna investícia a do vlastníctva žalovaného prešla
na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa tohto zákona prešli do vlastníctva obcí z
majetku Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré boli v správe hospodárenia národných
výborov alebo nimi zriadených organizácií, ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na

obec podľa zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných
výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V nadväznosti na
ďalší prechod kompetencií z ďalších orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č. 416/2001 Z.z.
o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, prešli v
roku 2002 do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky okrem iného aj miestne komunikácie.

Podľa uvedených zákonov sa obce a vyššie územné celky stali vlastníkmi stavieb. Ak však štát nebol
vlastníkom pozemkov pod stavbami, majetkovoprávne neusporiadané pozemky pod stavbami do ich
vlastníctva neprešli. Žalovaný poukázal takisto na zákon č. 66/2009 Z.z. a v tejto súvislosti uviedol, že
mesto Nováky v súčasnej dobe disponuje vhodným pozemkom, ktorý je možné ponúknuť žalobcom
na zámenu. V zmysle citovaného zákona bude žalobcom ponúknutý náhradný pozemok v primeranej

výmerevbonitearovnakéhodruhuakobolpôvodnepozemokpredzastavanímvtomistomkatastrálnom
území. Iné usporiadanie pozemku, ku ktorému je v zmysle uvedených predpisov zriadené vecné
bremeno, je otázkou rozpočtovania finančných prostriedkov.
23. Na pojednávaní dňa 21.1. 2016 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia si uplatňujú od
žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia pôvodne žalovanú sumu za obdobie od 7.8. 2012 do 7.8.

2014. v skutočnosti je z celkovej výmery 344 m2 nehnuteľnosti, 183 m2 pod asfaltovou cestou, čo je
miestna komunikácia, ktorej vlastníkom a užívateľom je žalovaný.
24. Na pojednávaní dňa 21.1. 2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je spôsobilý preukázať
vlastnícke právo k miestnej komunikácii na vyššie uvedenom pozemku, pretože žalovaný nenašiel
vo svojej evidencii doposiaľ žiaden záznam o tom, že predmetná komunikácia patrí do vlastníctva

žalovaného, nenašiel sa žiaden delimitačný protokol zo štátu na obec. Z týchto dôvodov namietal
aj vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní. Uviedol, že pokiaľ sa preukáže, že sú vlastníkmi
predmetnej komunikácie, trvajú na tom, že daný prípad by sa mal riadiť zákonom č. 66/2009 Z.z., to
znamená, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť práva zodpovedajúce vecnému bremenu.
Pokiaľ sa súd stotožní s tým, že ide o odplatné vecné bremeno, žiada vo veci ustanoviť znalca, ktorý

by sa vyjadril k výške predmetnej odplaty. Uviedol tiež, že pokiaľ by mesto Nováky malo vo vlastníctve
iný náhradný pozemok, ktorý by bol porovnateľný pod predmetnou cestou o výmere 183 m2, tento by
mesto zamenilo s pozemkom vo vlastníctve žalobcov.
25. Na pojednávaní dňa 21.1. 2016 žalobca v 1. rade uviedol, že cesta postavená na pozemku žalobcov
je bez stavebného povolenia. Na predmetnom pozemku bola cesta, ktorú kupovala Slovenská republika

- Slovenská správa ciest, kde už mali vypracovaný posudok na cestu a žalobcovia si dali vypracovať svoj
posudok Ing. Hamáčkom. Potvrdil, že sa u žalovaného domáhali aj náhradného pozemku za pozemok
pod cestou, pričom im bolo najprv povedané, že taký pozemok mesto má a následne, že takýto pozemok
nenašli. Nesúhlasil, aby predmetom vyporiadania bola len časť pozemku vo výmere 183 m2, ale celá
výmera pozemku vo výmere 344 m2 vrátane priekop a odpadových kanálov, ktoré sú súčasťou cesty.

26. Na pojednávaní dňa 21.1. 2016 žalobkyňa v 2. rade uviedla, že z dlhoročnej písomnej a osobnej
komunikácie medzi žalobcami a žalovaným a jeho zástupcami jednoznačne vyplýva, že mesto Nováky
sa považovalo vždy za vlastníka miestnej komunikácie. Preto nemôže súhlasiť so vznesenou námietkou
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný sa považuje
za vlastníka nehnuteľnosti svedčí aj to, že viedol so žalobcami rokovania o odkúpení predmetnej časti

nehnuteľnosti.
27. Na pojednávaní dňa 5.10. 2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaný svojím spôsobom nikdy nenadobudol predmetný majetok, miestnu účelovú
komunikáciu postavenú na pozemku parcela č. XXX/XX v k.ú. K.. Má za to, že vyššie uvedenú účelovúkomunikáciu vybudoval bývalý MsNV Nováky možno aj v spolupráci so štátnym podnikom Bane Nováky.
Žalovaný dlhodobo bez uzavretia zmluvy, bez platenia náhrady za toto užívanie, užíva predmetnú
nehnuteľnosť, z dôvodu ktorého považuje nárok žalobcov za dôvodný a právne opodstatnený. Pri

výpočte žalovanej sumy titulom náhrady bezdôvodného obohatenia vychádzali zo znaleckého posudku
Ing. Homolu, ktorý stanovil hodnotu 2,027 eur za 1 m2 za rok, ich výpočet však vychádza z celej
výmery pozemku, teda z výmery 344 m2. Majú totiž za to, že znalec mal robiť výpočet na celú výmeru,
nielen na konkrétne zastavanú plochu asfaltovou plochou. Nesúhlasil s tvrdením a argumentáciou
žalovaného v tom, že predmetnú miestnu komunikáciu nadobudol žalovaný podľa zákona č. 138/1991

Zb., pretože aj v zmysle tohto zákona štát bol povinný vyhotoviť delimitačný protokol o prevode štátneho
majetku na mestá a obce. Takúto písomnú zmluvu, resp. delimitačný protokol ako odovzdávajúca strana
uzatvára ONV za štát a za preberajúcu stranu obec, resp. mesto. V konaní žalovaný nepreukázal, že
by nehnuteľnosť nadobudol od štátu, takže dôkazné bremeno o nadobudnutí sporných nehnuteľností
žalovaná strana nepreukázala. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že na predmetný prípad nemožno
aplikovaťzákonč.66/2009Z.z.atedaneakceptujúaninázoržalovaného,žežalobcompatríjednorazová

finančná odplata. Predmetná cesta nikdy nebola v minulosti štátnou cestou, bola v zmysle zákona č.
135/1961 Zb. miestnou účelovou komunikáciou, štátnou cestou bola vždy cesta, ktorá spájala Nováky,
Koš a Prievidzu. Cesta, ktorá je predmetom konania, bola odo dňa jej výstavby dielom a majetkom
žalovaného, ktoré ju realizovalo, bolo správcom cesty podľa vtedy platných zákonov, pričom nevylučuje,
že mohlo ísť o cestu, ktorá spájala mesto Nováky s obcou Lehota pod Vtáčnikom. V zmysle platnej

legislatívy, zákona o pozemných komunikáciách, miestne a účelové komunikácie sú zo zákona vo
vlastníctve obce. Žalobcovia nemusia veriť tvrdeniam žalovaného, že v štátnom archíve mesta sa žiaden
doklad o vlastníctve predmetnej komunikácie nenachádza, či už stavebné povolenie, alebo kolaudačné
rozhodnutie.
28. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 5.10. 2017 opätovne uviedol, že aj napriek snahe

sa im doposiaľ nepodarilo získať žiaden písomný dokument, ktorý by preukázal prechod vlastníckeho
práva k predmetnej cestnej komunikácii zo štátu na žalovaného. O získanie týchto dokumentov sa v
minulosti pokúšali aj prostredníctvom Archívu v Bojniciach a Slovenskej správy ciest, avšak neúspešne.
Aj napriek tomu je toho názoru, že vlastníctvo k predmetnej cestnej komunikácii prešlo zo štátu na
mesto Nováky v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.. Od žalovaného má informáciu, že v minulosti to

bola štátna komunikácia, ktorá spájala mesto Nováky s obcou Lehota pod Vtáčnikom. Z toho, že
sa nenašli konkrétne písomnosti vyvodzuje, že mesto Nováky mohlo nadobudnúť vlastnícke právo
k predmetnej komunikácii od štátu podľa zákona č. 138/1991 Zb.. Nemajú žiadnu vedomosť, a k
dispozícii žiaden dôkaz o tom, že by predmetnú komunikáciu mal vybudovať MsNV v spolupráci s
baňou Nováky tak, ako to tvrdí právny zástupca žalobcov. V prípade, ak súd vyhodnotí, že žalovaný

nie je vlastníkom predmetnej cesty, namietajú svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobcovia si
vo svojich vyjadreniach vzájomne odporujú, raz považujú znalecký posudok Ing. Homolu za relevantný
a správny pre danú právnu vec, inokedy zas so závermi znaleckého posudku nesúhlasia. Pokiaľ v
rozšírenej žalobe žiadajú náhradu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie 344 m2 s týmto
žalovaný nesúhlasí, skutočný výmer je 183 m2, na ktorý bol aj vypracovaný znalecký posudok. Má za

to, že na uvedenú právnu vec, v prípade predpokladu, že vlastníctvo cesty prešlo zo štátu na obec, je
potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný trvá na tom, že na predmetnom pozemku vzniklo
zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného, pričom žalobcovia si mohli v trojročnej premlčacej
lehote od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. t.j. od 2.7.2009, uplatniť voči žalovanému jednorazovú
odplatu za obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom, čo však neurobili a teda ich nárok

na odplatu je premlčaný. Nemal žiadne výhrady voči tomu, že znalec vo svojom posudku určil správnu
výšku nájomného za obdobie od 7.8. 2012 do 7.8. 2014 a pokiaľ ide o ďalšie žalované obdobie od
8.8.2014 do 6.9.2017, žalovaný nemá takisto žiadne výhrady voči tomu, že výška nájomného určeného
znalcom aj za toto obdobie by zodpovedala tej výške, akú určil znalec za obdobie od 7.8. 2012 do 7.8.
2014. Podotkol, že žalobcovia takisto nepreukázali, že by žalovaný vybudoval sám, resp. MsNV Nováky

miestnu komunikáciu so štátnym podnikom Baňa Nováky tak, ako to tvrdili. Nechal na zvážení súdu, či v
predmetnej veci požiada Slovenskú správu ciest, resp. Trenčiansky samosprávny kraj SK, o oznámenie,
či sa u nich nachádza nejaký doklad, písomnosť, ktorý by preukazoval vlastnícke právo k predmetnej
komunikácii s tým, že vyššie uvedený doklad sa aj oni sami snažili od Slovenskej správy ciest (ďalej aj
„SSC“) aTrenčianskehosamosprávnehokraja(ďalejaj„TSK“)získať,avšakneúspešne.Odžalovaného

má vedomosť, že bol informovaný od SSC a TSK, že žiadnu písomnosť, ktorá by sa týkala preukázania
vlastníckeho práva žalovaného k predmetnej komunikácii k dispozícii nemajú.
29. Spolu s písomným podaním zo dňa 17.10.2017, právny zástupca žalovaného pripojil do spisu
podľa jeho tvrdenia Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi Okresnýmnárodným výborom Prievidza v likvidácii a Mestským úradom v Novákoch zo dňa 1.5. 1991. Uviedol, že
týmto protokolom nadobudol žalovaný od štátu podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom
znení okrem iného majetku aj stavby: miestne komunikácie v meste vrátane miestnej komunikácie na

ul. Bane Mládeže, ktorá je predmetom súdneho konania sp. zn. 12C/152/2014, konkrétne ide o tri
komunikácie na ul. Bane Mládeže a to z roku nadobudnutia 1988 v dĺžke (bežných metroch) 950 m,
z roku nadobudnutia 1962 v dĺžke (bežných metroch) 444 m a z roku nadobudnutia 1975 v dĺžke
(bežných metroch) 3000 m. Miestna komunikácia ul. Bane Mládeže, pravá strana v dĺžke 3000 m z
roku 1975 by mala byť podľa zamestnancov žalovaného tá miestna komunikácia, ktorá je postavená na

pozemku žalobcov parc. č. 1884/14 v k.ú. Nováky. Ulica Bane Mládeže bola v roku 1991 premenovaná
na ulicu Lehotská na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Novákoch č. 5 zo dňa 8.7.1991.
Uviedol, že predmetný dôkaz predkladá súdu až dodatočne, pretože až dodatočne mu bol delimitačný
protokol sprístupnený Štátnym archívom so sídlom v Bojniciach na jeho opakovanú žiadosť. Uvedený
protokol dokazuje, že žalovaný nadobudol miestnu komunikáciu delimitáciou od štátu podľa zákona
č. 138/1991 Zb. a teda v danej právnej veci je za účelom usporiadania vzájomných vzťahov medzi

stranami sporu potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.. Žalobcom síce patrí primeraná jednorazová
náhrada - odplata za obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným zákonom
č. 66/2009 Z.z., avšak vzhľadom k tomu, že nárok žalobcov na zaplatenie odplaty je premlčaný v
trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, žalovaný opakovane
podáva námietku premlčania nároku žalobcov na zaplatenie odplaty a žiada súd, aby žalobu žalobcov

zamietol a zaviazal ich k náhrade trov konania.
30. Z predloženého Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi
Okresným národným výborom Prievidza v likvidácii a Mestským úradom v Novákoch (ďalej aj „MsÚ
Nováky“) a jeho príloh mal súd zistené, že dôvodom delimitácie bolo uplatnenie zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí. Predmetom delimitácie bol nehnuteľný majetok v sume 36 057 171 Sk. Ako

odovzdávajúca organizácia v delimitačnom protokole je uvedený Okresný národný výbor Prievidza v
likvidácii a preberajúcou organizáciou Mestský úrad Nováky. Delimitácia nadobudla účinnosť dňom
1.5.1991 a odovzdávajúca organizácia uskutočnila prevod nehnuteľného majetku bezodplatne. Z príloh
k delimitačnému protokolu vyplýva rekapitulácia nehnuteľného majetku MsÚ Nováky k 31.12. 1990 vo
vyššie uvedenej sume (č.l. 163), zoznam nehnuteľného majetku MsÚ k 31.12. 1990 (č.l. 164), zoznam

miestnych komunikácii v meste, okrem iného na ulici Bane Mládeže rok nadobudnutia 1988 - 950
bežných metrov, rok nadobudnutia 1962 - 444 bežných metrov a rok nadobudnutia 1975 - 3000 bežných
metrov (č.l. 165).
31. Skutočnosť, že pôvodne označená ulica, na ktorej sa nachádza predmetný pozemok vo vlastníctve
žalobcov (Bane Mládeže), sa premenovala na ulica Lehotská, preukázal právny zástupca žalovaného

predložením uznesenia č. 5 z 5. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Novákoch dňa 8.7.1991 (č.l.
169).
32. Právny zástupca žalobcov v písomnom podaní zo dňa 23.10.2017 uviedol, že žalobcovia namietajú
argumentáciu žalovaného a majú ten názor, že predmetným delimitačným protokolom žalovaný od
štátu nenadobudol v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí miestnu komunikáciu v k.ú..

ktorá je predmetom súdneho konania. V zmysle uvedeného protokolu, účinného k 1.5.1991, nadobudol
žalovaný od štátu okrem iného aj stavby - miestne komunikácie v meste. Žalobcovia zdôrazňujú a
zvýrazňujú termín a pojem v prílohe k delimitačnému protokolu, kde predmetom delimitácie boli miestne
komunikácie v meste, t.j. cesty a miestne komunikácie v intraviláne mesta Nováky, ktoré sa nachádzali
k 1.5. 1991 v meste na tam uvedených uliciach. Aj keď predmetom delimitácie boli údajne 3 miestne

komunikácie na ulici Bane Mládeže nadobudnuté štátom roku 1962, 1975 a 1988, predmetom tejto
delimitácie nebola miestna komunikácia, ktorá je predmetom súdneho konania a ktorá bola postavená
na pozemku právnych predchodcov žalobcov na parcele č. XXXX/XX v k.ú. K.. Ako zo znaleckého
posudku Ing. Homolu, z listu vlastníctva č. 3703 ako i z ďalších dostupných dokumentov a materiálov
(katastrálna mapa, geometrický plán) vyplýva, predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne mesta.

Miestna komunikácia na pozemku žalobcov sa nikdy nenachádzala na ulici Bane Mládeže, resp. na ulici
Lehotská, ako sa to snaží teraz tvrdiť žalovaný. Aj v zmysle právneho predpisu o označovaní ulíc a iných
verejných priestranstiev sa miestne komunikácie v extraviláne obce nikdy neoznačovali a neoznačujú
ako ulica v obci (vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z.z. v platnom znení).
Zo strany žalovaného ide o účelové predloženie delimitačného protokolu až na konci konania vo veci,

ktorý absolútne nerieši delimitáciu miestnej komunikácie, ktorá je predmetom súdneho konania. Má za
to, že o tomto vie aj veľmi dobre žalovaná strana. Z vyššie uvedených dôvodov majú teda za to, že v
predmetnom spore nie je možné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. v platnom znení.33. Skutočnosť, že delimitačný protokol, uvádzaný vyššie, sa týka aj miestnej komunikácie na pozemku
vo vlastníctve žalobcov, právny zástupca žalovaného preukazoval takisto rozhodnutím Ministerstva
vnútra a životného prostredie Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7.1989. V tejto súvislosti

poukázal na to, že vyššie uvedeným rozhodnutím ministerstvo vo veci usporiadania cestnej siete v
okrese Prievidza rozhodlo podľa § 3, § 4a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov, okrem iného o vyradení dňom 1.9. 1989 z cestnej siete
opustený úsek cesty III. triedy č. 064 76 (Nováky) v dĺžke 2,182 km v pôvodnom staničení 0,000 - 11,280
km.

34. Právny zástupca žalovaného k vyššie uvedenému rozhodnutiu predložil aj list Okresnej správy ciest
Prievidza adresovaný Okresnému národnému výboru, odbor dopravy Prievidza zo dňa 28.12.1988 vo
veci žiadosti o schválenie zmeny v cestnej sieti (č.l. 181). Z vyššie uvedeného listu vyplýva, že Okresná
správa ciest Prievidza navrhla v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
a podľa § 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb. vyradiť z cestnej siete úsek cesty III./06476, nachádzajúci sa v
intraviláne mesta K., vyúsťujúci z cesty I./64 v km 140,322, ktorá vyúsťuje do novovybudovanej cesty

I./50 v km 169,520 K. - Prievidza. V odôvodnení tohto listu sa okrem iného uvádza, že cesta III./06476 je
po vybudovaní preložky I./50 K. - V. opusteným úsekom, ktorý slúži ako miestna komunikácia mesta K.
od km 0,000 po 1,542 km, z ktorej vyúsťuje niekoľko odbočiek - účelových komunikácii k priemyselným
podnikom, nachádzajúcich sa v okolí daného úseku. Navrhli na základe dohody, aby vyradenú cestu
prevzal do správy a údržby ako miestnu komunikáciu MsNV Nováky. V predmetnom liste sa nachádza

takisto technický popis navrhovanej komunikácie: a/ miestna komunikácia mesta Nováky, b/ začiatok
úseku je z cesty I./64 v intraviláne mesta Nováky v km 140,322, v staničení od km 0,000 a končí
vyústením na ceste I./50 v km 2,182, čo predstavuje 2,182 km dĺžky.
35. Na pojednávaní dňa 2.11.2017 právny zástupca žalovaného predložil do spisu takisto zákres (č.l.
183), z ktorého sa snažil vyvodiť, že miestna komunikácia, ktorá je predmetom sporu, sa nachádza na

ulici Lehotská v Novákoch.
36. Z právnym zástupcom žalovaného predloženého listu Štábu civilnej obrany okresu Prievidza č. 6/24
zo dňa 2.3.1988 adresovaného ONV - odbor dopravy Prievidza vyplýva súhlas so zmenami v cestnej
sieti. Štáb civilnej obrany okresu Prievidza súhlasil s vyradením úseku cesty I./64 v obci Bystričany, ktorá
bude zaradená do siete miestnych komunikácií ako i s vyradením úseku cesty III./064076 v Novákoch

a s jej zaradením do miestnych komunikácii mesta Nováky.
37. Z právnym zástupcom žalovaného predloženého listu MsNV Nováky adresovaným ONV, odbor
dopravy Prievidza zo dňa 12.1.1988 vyplýva, že MsNV v Novákoch súhlasí s vyradením úseku z cesty
III. č.064076 v dĺžke 1,542 km a jej zaradením do miestnych komunikácií a správy MsNV Nováky.
38.ZprávnymzástupcomžalovanéhopredloženéholistuDopravnejkomisieP-ONVvPrievidzič.2/1988

adresovaným ONV, odbor dopravy Prievidza vyplýva, že v zmysle uznesenia 1/1988 na zasadnutí
dopravnej komisie dňa 23.2.1988 bolo prijaté uznesenie 1/1988, z ktorého vyplýva, že komisia súhlasí
s vyradením úseku cesty I./64 v obci Bystričany a s jej zaradením do siete miestnych komunikácií ako
i s vyradením úseku cesty III./06476 v Novákoch a s jej zaradením do miestnych komunikácií miesta
Nováky.

39. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 2.11. 2017 okrem iného uviedol, že hľadali
delimitačný protokol, aby vedeli preukázať svoje vlastnícke právo k predmetnej ceste, komunikácii.
Po poslednom pojednávaní sa žalobca listom zo dňa 6.10.2017 opätovne (prvý raz písomne) obrátil
na štátny archív v Bojniciach, ktorý následne poslal žalovanému predmetný delimitačný protokol, s
účinnosťou delimitácie od 1.5.1991, ktorým okrem iného boli delimitované zo štátu na mesto Nováky

aj konkrétne miestne komunikácie, označené ulicami, bežnými metrami a takisto rokmi nadobudnutia,
okreminýchajtrikomunikácienauliciBanemládežezroku1988,1962a1975,oktorýchsúpresvedčení,
že ide o tie komunikácie, pod ktorými sa nachádza predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcov. Tento
týždeň dostal z mesta Nováky ďalší písomný doklad, rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného
prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7.1989, na základe ktorého rozhodnutia

ministerstvovnútrarozhodlovyradiťpodpísmenomD/od1.9.1989zcestnejsieteokreminého,opustený
úsek cesty III. triedy č. 064 76 (Nováky) v dĺžke 2,182 km, v pôvodnom staničení 0,000 - 2,182 km.
TomutorozhodnutiuprechádzalažiadosťOkresnejsprávyciestPrievidzazodňa28.12.1988adresovaná
Okresnému národnému výboru, odbor dopravy Prievidza, o vyradenie z cestnej siete úsek cesty
III/06476 nachádzajúci sa v intraviláne mesta Nováky, vyúsťujúci z cesty I/64 v km 140,322 a zaúsťuje

do novovybudovanej cesty I/50 v km 169,520 Nováky - Prievidza. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že predmetný úsek slúži ako mestská komunikácia mesta Novák od km 0,000 po 1,542 km, z
ktorejvyúsťujeniekoľkoodbočiek-účelovýchkomunikáciíkpriemyselnýmpodnikom,nachádzajúcichsa
v okolí daného úseku. V odôvodnení sa takisto uvádza, že na základe dohody vyradenú cestu prevezmedo správy a údržby ako mestskú komunikáciu MsNV Nováky. Prílohou je grafické znázornenie priebehu
predmetnej cesty, kde práve v úseku 2,182 km (v tom rozmedzí) sa podľa názoru žalovaného nachádza
predmetný pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. K vyššie uvedenej písomnosti pripojil ešte tri ďalšie

písomnosti a to 1. Výpis z uznesenia Dopravnej komisie P-ONV v Prievidzi č. 2/88, kde sa uvádza, že
súhlasí s vyradením úseku cesty I/64 v obci Bystričany a s jej zaradením do siete MK, ako i s vyradením
úseku cesty III/06476 v Novákoch a s jej zaradením do MK mesta Nováky, 2. list MsNV Nováky zo
dňa 12.1.1988 adresovaný ONV, odbor dopravy v Prievidzi, podľa ktorého Mestský národný výbor v
Novákoch súhlasí s vyradením úseku z cesty III. triedy č. 064076 v dĺžke 1,542 km a jej zaradením do MK

správy MsNV Nováky, 3. list Štábu civilnej obrany okresu Prievidza, adresovaný ONV - odbor dopravy
Prievidza, na základe ktorého Štáb civilnej obrany okresu Prievidza súhlasí s vyradením úseku cesty
I/64 v obci O., ktorá bude zaradená do siete MK ako i s vyradením úseku cesty III/064076 v Novákoch a
s jej zaradením do MK mesta Nováky. Všetky uvedené písomnosti žalovaný považuje za podklady pre
vyhotovenie samotného delimitačného protokolu.
40. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 2.11. 2017 okrem iného tvrdil, že z delimitačného

protokolu, na základe ktorého štát delimituje majetok zo svojho vlastníctva do majetku mesta Nováky
1.5.1991, jednoznačne vyplýva v časti delimitácie o stavbách, že štát delimituje na mesto miestne
komunikácie v meste. Mesto je intravilán obce a pozemok, na ktorom je miestna komunikácia, ktorá je
predmetom tohto súdneho konania, je v extraviláne. Z delimitačného protokolu jednoznačne vyplýva,
že sporná miestna komunikácia nebola nikdy predmetom delimitácie vlastníctva zo štátu na mesto.

Aj keď žalovaný účelovo tvrdí, že predmetom delimitácie boli miestne komunikácie, na takzvaných
uliciach Bane Mládeže, predmetná miestna komunikácia nie je predmetom vlastníctva delimitácie. Z
žalovanýmpredloženýchlistínnevyplývajasne,zrozumiteľneaurčito,žerozhodnutieMinisterstvavnútra
a životného prostredia SSR z roku 1989, v zmysle vtedy platného cestného zákona, o vyradení akejsi
cesty z III. triedy z cestnej siete, je rozhodnutím, ktoré sa týka miestnej komunikácie, ktoré je predmetom

tohto súdneho konania. Práve naopak, predložené listiny hovoria len o tom, aká bola legislatíva a
právne predpisy 80-tych rokov minulého storočia, kde pri vyradení určitej cesty z cestnej siete musel
byť dodržaný ten postup, o ktorom hovorí predmetné rozhodnutie. Predmetné listiny svedčia o tom,
že akási cesta I. triedy 06476 v intraviláne mesta má byť vyradená ako cesta III. triedy a zahrnutá
ako miestna účelová komunikácia. Má za to, že aj tieto právne veci nesvedčia o tom, že predmetná

miestna komunikácia, ktorá je predmetom súdneho sporu, bola vo vlastníctve štátu a mala byť aj
predmetom delimitácie. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že aj tieto listiny mali slúžiť ako prípravné
podklady k vyhotoveniu delimitačného protokolu, pretože delimitačný protokol sa na takéto prílohy nikde
neodvoláva.
41. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 2.11. 2017 okrem iného uviedol, v rozhodnutí Ministerstva

vnútra a životného prostredia SSR zo dňa 18.7.1989 sa nehovorí nič o pozemku vo vlastníctve žalobcov,
pretožebývalácestaMládeže(terazLehotskáulica)vtomčasekončilaasi3parcelypredichpozemkom.
Keď baňa potrebovala voziť uhlie, cesta na ich pozemku sa vybudovala „na čierno“. Bolo potrebné urobiť
prepojenie, aby sa mohlo voziť uhlie po ceste III. triedy, pretože v tom čase sa budovala nová rýchlostná
cesta. Dobudovala sa vtedy aj iná cesta, smerujúca k vrátnici bane. Takisto k delimitačnému protokolu

nie je žiaden projekt, bez toho sa konať ani nedá. Písomnosti, ktoré predložil dnes do spisu právny
zástupca žalovaného, sú vykonštruované, v opačnom prípade by tieto musel mať k dispozícii aj kataster.
42. Svedkyňa Ing. I. na pojednávaní dňa 2.11. 2017 uviedla, že od 1.10.2015 je zamestnaná u
žalovaného v pracovnej pozícii vedúca oddelenia výstavby a rozvoja mesta. Keď získali delimitačný
protokol, snažili sa získať aj nejaké ďalšie technické podklady k predmetnému delimitačnému protokolu.

Podarilo sa im získať Rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia SSR zo dňa 18.7.1989,
list Okresnej správy ciest Prievidza zo dňa 28.12.1988, takisto prílohu - grafické znázornenie cesty,
výpis z uznesenia, list MsNV Nováky zo dňa 12.1.1988 a list Štábu civilnej obrany okresu Prievidza
zo dňa 2.3.1988. Ulica Lehotská v Novákoch má netypický tvar. Je netypická v tom, že sa napája v
blízkosti Bane Nováky na ulicu Šimonovskú. V predmetnom grafickom zobrazení je označená z časti

ulica Lehotská a z časti ulica Šimonovská. Svedkyňa ukázala, kde v grafickom znázornení je uvedená
stará cesta smerom na Koš (šípka s číslom 1), kde je hlavná cesta už na začiatku mesta Nováky (šípka
s označením 2), kde je štvorprúdovka (šípka s číslom 3), kde začína ulica Šimonovská (hviezdička).
Uviedla tiež, že ulica Šimonovská potom následne prechádza niekde do ulice Lehotskej, kde konkrétne
je tento bod v zákrese uviesť nevedela. Vie však, že vzdialenosť od mesta, kde začína ulica Šimonovská

ponajbližšiukrižovatkuje1,542kmstým,ževlisteOkresnejsprávyciestPrievidzazodňa28.12.1988sa
uvádzajú vyššie uvedené km - 1,542. Niekde v miestach, vo vzdialenosti od začiatku ulice Šimonovskej
1,2 km, by sa mal nachádzať začiatok pozemku vo vlastníctve žalobcov. V samotnom rozhodnutí z júla
1989 sa v bode 4 uvádza, že opustený nevybudovaný úsek cesty III. triedy č. 065 33 v dĺžke 4,68 kmpôvodnom staničení 6,600 až 11,280 km sa nachádza v prvej časti, do 1,542 km bol zaradený do
miestnych komunikácií MsNV Nováky. Zostávajúci úsek už bol vyradený, vyplýva to z listu Okresnej
správy ciest Prievidza, ide o úsek od 1,542 do 2,182 km v dĺžke 0,640 km. To, že úsek cesty, pod

ktorým je pozemok žalobcov, sa nachádzal na ulici Lehotská, vyplýva i z Listu evidencie súpisných čísiel
budov (č. l. 187), na ktorom má mesto Nováky evidované rodinné domy, resp. ďalšie stavby, v tomto
prípadne kancelárie, sklady, výrobný závod. Ide o areál bývalých Oceľových konštrukcií. Predtým sa
uvedená budova nachádzala na ulici Bane mládeže č. 52, v súčasnosti ide o ulicu Lehotská. Na otázku
právneho zástupcu žalobcov, ,,či vie súdu uviesť, kde konkrétne má končiť Lehotská ulica?“, uviedla, že

sa domnieva, že končí v tých miestach, kde sa napája miestna komunikácia na štvorprúdovku.
43. Právny zástupca žalobcov k výpovedi svedkyne uviedol, že ulice sa vždy končia nejakou stavbou.
Svedkyňa účelovo klame, tvrdí vymyslené a vykonštruované výklady. Miesta komunikácia, ktorá
je predmetom tohto súdneho konania nie je na žiadnej ulici Lehotskej. Predložené Rozhodnutie
ministerstva vnútra sa týka len vyradenia cesty III. triedy do kategórie miestnych komunikácii mesta
Nováky. Predložený náčrtok (zákres) je nepresný, neurčitý a je z neho zrejmé len vyradenie úseku cesty

III/06476 v meste Nováky a jej usporiadanie do miestnych komunikácií mesta Nováky. Išlo o normálne
správne konanie v zmysle vtedy platného zákona z roku 1961, keď cesty boli vo vlastníctve mesta. Pri
vyradení komunikácie z cestnej siete Okresná správa ciest Prievidza musela postupovať tak, ako je
uvedené vo vyššie uvedených listinách, o nič iné v tejto veci nejde. Tieto listiny nepreukazujú vlastníctvo
štátu tak, ako sa to snaží svedkyňa naznačiť. Z listu evidencie súpisných čísiel budov na Lehotskej ulici

jednoznačne vyplýva, že poslednou stavbou na predmetnej ulici je stavba spoločnosti Saargummi Dolné
Vestenice, kde končí aj predmetná ulica Lehotská. Až za predmetnou budovou spoločnosti Saargummi
sa nachádza pozemok vo vlastníctve žalobcov, je to zrejmé aj z fotodokumentácie vyhotovenej súdom
ustanoveným znalcom, tam je vidno predmetnú stavbu spoločnosti Saargummi s.r.o.. Žalobou sa
žalobcovia domáhajú od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v sume

3.604,48 eur spoločne a nerozdielne a to za obdobie od 7.8.2012 do 6.9.2017. Má za to, že vypracovaný
znalecký posudok v časti, kde súdny znalec Ing. Homola stanovil výšku náhrady za m2 vo výške
2,027 eur za 1 m2, je cena objektívna a spravodlivá. Navrhol, aby podľa tejto výšky náhrady súd
priznal nárok žalobcov na celú výmeru 344 m2. Žalovaný dlhé roky bez dohody s vlastníkmi pozemku,
bez platenia náhrady, užíval pozemok žalobcov. Má za to, že vykonaným dokazovaním jednoznačne

bolo preukázané, že miestna komunikácia, ktorá je predmetom toho súdneho konania, je aj v zmysle
platných zákonov, vlastníctvom mesta Nováky. Aj pasívna vecná legitimácia žalovaného je právne
nedôvodná, pretože jednak platná legislatíva, ako aj miestny užívací stav svedčia o tom, že len mesto
Nováky môže vystupovať ako žalovaná strana v tomto konaní. Má za to, že písomnosti predložené
žalovaným k delimitácii majetku k 1.5.1991 preukazujú, že predmetná miestna komunikácia nemohla byť

predmetom delimitácie, pretože predmetom delimitácie bol len majetok štátu, nachádzajúci sa na území
mesta Nováky. Taktiež predložené Rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej
socialistickej republiky z júla 1989 a k nemu pripojené listiny svedčia o štandardnom postupe v správnom
konaní pri vyradení cesty III. triedy z cestnej siete do kategórie miestnych komunikácii, resp. účelových
komunikácií.

44. Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), tento
zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a
správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov
štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií. pozemné komunikácie sa rozdeľujú
podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a/ diaľnice, b/ cesty, c/ miestne

komunikácie, d/ účelové komunikácie. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jeho súčasti. Cestné
teleso je ohraničené vonkajšími úpravami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a
obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými
obrubami chodníkov alebo zelených pásov.
45. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení

účinnom do 30.6. 2009, výstavba a prestavba pozemných komunikácií sa vykonáva na základe štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva. Výstavbu a prestavbu automobilových ciest a miestnych
komunikácií plánujú národné výbory, výstavbu diaľnic plánuje Ministerstvo dopravy a spojov, výstavbu
a prestavbu účelových komunikácií plánujú organizácie, ktorým tieto komunikácie slúžia.
46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení

účinnom od 1.7. 1984 do 30.6. 1996, výstavba a prestavba pozemných komunikácií sa vykonáva na
základe národohospodárskych plánov. Výstavbu a prestavbu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií
plánujú cestné správne orgány. Výstavbu a prestavbu účelových komunikácií plánujú organizácie, ktoré
ich majú v správe.47. Vyššie uvedený zákon bol od svojho vyhlásenia v Zbierke zákonov spolu až 36-krát novelizovaný.
Štátnu správu vo veciach pozemných komunikácií vykonávali v minulosti cestné správne orgány, ktorými
boli Federálne ministerstvo dopravy, ústredné orgány štátnej správy vo veciach dopravy republík a

národné výbory všetkých stupňov. Okresným národným výborom patril v minulosti výkon štátnej správy
voveciachciestvovšetkýchprípadoch,pokiaľzustanovenízákonanevyplývaloinak(išloovýkonštátnej
správy vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií). Je pravda, ako to tvrdil i právny
zástupca žalobcov, že na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je
potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad podľa osobitných predpisov.

48. Miestnymi komunikáciami sú zákonom definované všeobecne prístupné a užívané ulice, cesty a
priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
49. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na pozemku vo vlastníctve žalobcov, zapísanom na LV č.
XXXX pre k.ú. K. ako parcela č. E KN XXX/XX (teraz o výmere XXX m2) sa nachádza spevnená plocha
vo výmere XXX m2, ktorá je užívaná ako miestna komunikácia. Ide o účelovú komunikáciu v časti, v
ktorej prechádza pozemkom vo vlastníctve žalobcov. Z výpisu LV E. mal súd zistené, že predmetný

pozemok (v celkovej výmere 1031 m2) nadobudli žalobcovia do svojho podielového spoluvlastníctva,
každý v podiele jedna polovica na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.2. 2006.
50. Žalovaný nevedel súdu preukázať listinnými dôkazmi, že je v súčasnosti výlučným vlastníkom
miestnej komunikácie postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Z dôvodu absencie akýchkoľvek
písomných podkladov o stavbe predmetnej komunikácie a nevedomosti žalobcu o nejakých takých

písomných dokladov, nebolo možné v konaní ani bližšie určiť dátum, kedy sa predmetná komunikácia
stavala, resp. kedy bola a kým dokončená.
51. Z vykonaného dokazovania (vypočutím strán sporu a oboznámením obsahu ich písomnej
komunikácie), mal však súd preukázané, že niekedy od roku 2010 prebiehali medzi stranami sporu
rokovania o odkúpení časti pozemku vo vlastníctve žalobcov žalovaným z podnetu žalobcov práve z

dôvodu, že žalovaný na tejto časti pozemku má v užívaní cestu.
52. Hoci žalovaný nevedel v konaní zdokladovať svoje vlastnícke právo k stavbe na pozemku vo
vlastníctve žalobcov (miestna komunikácia), z rokovaní strán ešte pred podaním žaloby na súd ohľadne
odkúpenia časti pozemku vo vlastníctve žalobcov žalovaným a takisto z obsahu listov adresovaných
žalovaným žalobcovi v 1. rade zo dňa 21.11. 2011 a 30.4. 2012 vyplýva, že žalovaný sa považoval za

vlastníka predmetnej stavby, pričom žalobcovia toto jeho vlastníctvo nespochybňovali. Neobstojí preto
námietka žalovaného, že nie je (ako tvrdil „možno“) v spore ani pasívne vecne legitimovaným subjektom.
53. Medzi stranami sporu nebola doposiaľ uzavretá žiadna zmluva, na základe ktorej by žalovaný
ako vlastník stavby užíval pozemok vo vlastníctve žalobcov. Aj z týchto dôvodov sa žalobcovia voči
žalovanému v konaní domáhali vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, tvrdiac, že

na predmetnú vec sa nevzťahujú ust. zákona č. 66/2009 Zz.. Na rozdiel od žalobcov, žalovaný v priebehu
celého konania tvrdil, že na predmetnú vec, pokiaľ ide o priznanie náhrady žalobcom za užívanie ich
pozemku žalovaným, sa vzťahujú ust. zákona č. 66/2009 Z.z..
54. Z dôvodu sporných tvrdení strán sporu bolo potrebné ustáliť, či žalobcovia majú voči žalovanému
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa OZ alebo nárok na náhradu podľa zákona č. 66/2009

Z.z..
55. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkovýprospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

56. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
57. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov pod

stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo
vyššiehoúzemnéhocelkupodľaosobitnýchpredpisovvrátanepriľahlejplochy,ktorásvojimumiestnením
a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
58. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby, prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho

usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok
v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytnevlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
59. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu.
60. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona
schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa
vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.

61. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
62.Podľa§4ods.2zákonač.66/2009Z.z.,vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

63. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu 1.5. 1991
Zb., účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré vecí z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do
vlastníctvaobcíaupraviťmajetkovépostavenieahospodárenieobcísichmajetkom.Majetokobcetvoria
nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové
práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva

prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo
vlastnou činnosťou.
64. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu
účinnostiosobitnéhopredpisuprávohospodárenianárodnýmvýborom,naúzemíktorýchsanachádzajú.

65.Skutočnosť,žemiestnakomunikácia,ktorábolačiastočnevybudovanáajnapozemkužalobcov,bola
vybudovaná ako štátna investícia a do vlastníctva mesta Nováky prešla na základe zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí vyplýva nielen z toho, že výstavba a prestavba pozemných komunikácií sa v minulosti
vykonávala na základe štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, resp. ešte predtým na základe
národohospodárskych plánov a že Okresným národným výborom patril v minulosti výkon štátnej správy

vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií. O tom, že naozaj išlo o štátnu investíciu
vyplýva i z obsahu listov adresovaných žalovaným žalobcovi v 1. rade z 21.11. 2011 a 30.4. 2012, ktoré
do spisu založili žalobcovia, v ktorých listoch je výslovne uvedené, že miestna komunikácia, ktorá bola
čiastočne vybudovaná aj na pozemku žalobcov bola vybudovaná ako štátna investícia a do vlastníctva
mesta Nováky prešla na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

66. Skutočnosť, že v danej veci išlo o štátnu investíciu, vyplýva i z toho, že v liste zo dňa 30.4. 2012
adresovaným žalovaným žalobcom, žalovaný žalobcom oznamuje, že „v zmysle citovaného zákona
(č. 66/2009Z.z.) Vám bude ponúknutý náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého
druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, v tom istom katastrálnom území“. Žalobcovia takúto
možnosť vyriešenia veci ešte pred podaním žaloby ani nevylučovali.

67. To, že vybudovanie predmetnej cesty bolo štátnou investíciou, svedčí i vyjadrenie právneho zástupcu
žalobcov, ktorý v priebehu konania tvrdil, že cestu na časti pozemku žalobcov vybudovali zrejme
niekedy v období 50-tych až 60-tych rokoch minulého storočia spoločne bývalý MsNV Nováky možno
aj v spolupráci so štátnym podnikom Bane Nováky. Navyše samotní žalobcovia si v priebehu konania
uplatňovalisvojnároktakistopodľa§4zákonač.66/2009Z.z.,atoaždovznesenejnámietkypremlčania

ich uplatneného nároku právnym predchodcom žalobcu.
68. Je síce pravda, ako to tvrdili žalobcovia, že na LV č. XXXX,. pokiaľ ide o pozemok parc. č. E KN
XXX/XX, nie sú v časti „C“ vyznačené žiadne vecné bremená, táto skutočnosť však nemôže mať žiaden
vplyv na posúdenie, kto a kedy stavbu (miestnu komunikáciu) postavil, resp. kto je, resp. v minulosti
bol jej vlastníkom.

XX. V. žalobcovia v konaní tvrdili, že predmetnú cestu postavil investor bez riadneho stavebného a
kolaudačného rozhodnutia, tieto ich tvrdenia preukázané neboli a v konečnom dôsledku ani neboli
významné pre posúdenie toho, kto je, resp. v minulosti bol vlastníkom predmetnej cesty.XX. V. zákona č. 138/1991 Zb. prešli do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky hnuteľné a
nehnuteľné veci, ktoré boli v správe hospodárenia národných výborov alebo nimi zriadených organizácií,
ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na obec podľa zákona č. 518/1990 Zb. o

prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány
štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V nadväznosti na ďalší prechod kompetencii z ďalších
orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z
orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, prešla pôsobnosť z ministerstiev, z krajských
úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona

samosprávne kraje, v rozsahu a spôsobom ustanoveným v čl. II. až XXI..
71. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný až tesne pred skončením dokazovania vo veci predložil do
spisu Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi Okresným národným
výborom Prievidza v likvidácii a MsNV Nováky. Predmetom delimitácie účinnej dňom 1.5. 1991 bol
nehnuteľný majetok v nadobúdacej hodnote 36.057.171 Sk. Majetok odovzdal Okresný národný výbor
Prievidza v likvidácii preberajúcej organizácii - MsNV Nováky. Z príloh predložených žalobcom do spisu

k predmetnému delimitačnému protokolu vyplýva, že predmetom delimitácie sú aj miestne komunikácie
v meste, okrem iného aj na ulici Bane Mládeže (v súčasnosti ulica Lehotská) v rokoch nadobudnutia
1962, 1975 a 1988, na ulici ktorej podľa tvrdenia žalovaného, s ktorým žalobcovia nesúhlasili, sa má
nachádzať aj pozemok vo vlastníctve žalobcov, na ktorom je postavená predmetná cestná komunikácia.
Delimitačný protokol ani vo svojich prílohách vôbec neobsahuje bližšiu špecifikáciu prevádzaných

pozemkov (list vlastníctva, parcelné číslo). Súd dáva za pravdu právnemu zástupcovi žalobcov, a síce,
že z predloženého delimitačného protokolu a z príloh k nemu a ani z Rozhodnutia Ministerstva vnútra
a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7. 1989 a príloh k nemu, nemožno
s určitosťou zistiť, či žalobcom predložený Delimitačný protokol sa týkal aj miestnej komunikácie vo
vlastníctve žalovaného, ktorá je postavená sčasti aj na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Nepodarilo

sa to zistiť ani výpoveďou svedkyne Ing. Trojanovej. Podľa právneho názoru súdu možno však
predpokladať, že na základe žalobcom predloženého Delimitačného protokolu prešli z vlastníctva štátu
do vlastníctva žalovaného všetky miestne komunikácie postavené štátom na nehnuteľnostiach v katastri
mesta Nováky (v intraviláne i extraviláne), aj keď v prílohe k predmetnému delimitačnému protokolu
sa spomínajú, zrejme nepresne, len komunikácie v meste Nováky. Delimitačným protokolom prešla

teda do vlastníctva žalovaného podľa názoru súdu i miestna komunikácia postavená na pozemku vo
vlastníctve žalobcov. V danom prípade išlo o dlhodobo užívanú štátnu komunikáciu v správe národného
výboru (vyplýva to z platnej právnej úpravy v čase výstavby cesty a takisto nepriamo i z Rozhodnutia
Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7. 1989 a príloh
k nemu).

72. Skutočnosti, resp. právne závery súdu, uvedené v bode 71 tohto rozhodnutia, však nič nemenia
na skutočnostiach zistených súdom vyššie, a síce, že miestna komunikácia postavená na pozemku
žalobcov bola štátnou investíciou, keďže výstavba pozemných komunikácií sa v tom čase vykonávala
na základe štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, resp. na základe národohospodárskych
plánov a plánovali ju národné výbory, resp. organizácie, ktorým tieto komunikácie slúžia. Následne na

základe zákona č. 138/1991 Zb. predmetná komunikácia prešla do vlastníctva žalovaného.
73. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia sú vlastníkmi pozemku pod miestnou komunikáciou
vo vlastníctve žalovaného.
74. Podľa článku 20 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s

právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu.
75. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej.
Na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčanéprávoveriteľovipriznať.Premlčujúsavšetkymajetkovéprávasvýnimkouvlastníckehopráva.

76. Zákon č. 66/2009 Z.z. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo
vlastníctve obce, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok
so stavbou. Pretože žalovaný ako vlastník stavby na pozemku žalobcov ku dňu účinnosti zákona č.
66/2009 Z.z. nemal k pozemku pod stavbou dohodnuté so žalobcami iné právo, vzniklo vo verejnom
záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby, teda žalovanému, dňom účinnosti

vyššie uvedeného zákona v prospech vlastníka miestnej komunikácie právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu,
alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z
vlastníctva štátu na obec.77. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
78. Vecné bremeno možno podľa občianskeho práva definovať ako právo niekoho iného, než vlastníka

veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Aj
zákonnévecnébremenámajútentocharakter,ichrežimvšakniejecelkomtotožnýsrežimomzmluvných
vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Nejde však o komplexnú
úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách a
preto, ak špeciálne právne predpisy nemajú túto zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou,

občianskoprávnou úpravou. Práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena vyplývajú nielen z
právnej úpravy na základe ktorej vznikli, ale aj zo zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Pokiaľ
súčasne špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom,
je potrebné použiť úpravu všeobecnú.
79. Aj keď zákon č. 66/2009 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 cit. zákona vzniká
za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a

slobôd a z článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa
na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva a tak nemožno jeho vznik
posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z toho potom vyplýva, že finančná
náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného
plnenia (renty). Žalobcom by teda patrila primeraná jednorazová náhrada - odplata za obmedzenie ich

vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z. (viď aj rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/81/2015).
80. Tento nárok na náhradu ako majetkové právo sa však premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe podľa § 101 OZ a všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Premlčacia doba v danom prípade tak začala plynúť od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z..,

teda dňom 2.7. 2009 a uplynula dňom 2.7. 2012, pričom je zrejmé, že žaloba zo strany žalobcov na
tunajšom súde bola podaná až dňa 7.8. 2014, teda po márnom uplynutí zákonom určenej premlčacej
doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným by bolo potrebné nárok žalobcov na
zaplatenie jednorazovej náhrady podľa zákona č. 66/2009 Z.z. ako premlčaný zamietnuť.
81. Žalobcovia si však v konaní napokon uplatnili voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia. V tejto súvislosti súd uvádza nasledovné: Je nepochybné, že pozemok vo vlastníctve
žalobcov, zastavaný cestnou komunikáciou, bol zaťažený vecným bremenom až nadobudnutím
účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t. j. od 1.7. 2009. Žalobcovia nadobudli predmetný pozemok v roku
2006 už zastavaný nevyporiadanou cestnou stavbou a až účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. sa vlastníci
stavby stali oprávnenými užívateľmi pozemku, čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného

obohatenia za jeho užívanie, keďže ide o finančnú náhradu za vznik vecného bremena, ktorá je
jednorazovou náhradou a neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by
bránilo tomuto záveru. Nepochybne vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho
práva patrí v zmysle ochrany základných práv a slobôd, a teda základného práva vlastniť a užívať
majetok.

82. Vzhľadom na to, že žalobcovia nemali voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
s poukazom aj na to, že i ich prípadný nárok na náhradu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. by bol premlčaný
a premlčanie nároku žalobcov žalovaný namietal, súd žalobu žalobcov v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.
83. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalovaný v celom rozsahu

úspešný, preto mu súd voči žalobcom priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
84. Štát v priebehu konania preddavkovo platil z rozpočtových prostriedkov súdu aj trovy znaleckého
dokazovania, na náhradu ktorých má právo voči strane sporu. Civilný sporový poriadok neobsahuje také

ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania
štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu.
Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia
Civilného sporového poriadku na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci
súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
Civilný sporový poriadok. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát
má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u
niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejtostranesporuznížiorozsah,vktorombyjejsúdoslobodeniepriznal.Jednásavpodstateonormu,ktoráje
totožná s ustanovení § 148 ods. 1 zrušeného O.s.p., ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Takáto
norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva Civilný sporový

poriadok a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav
a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Pre
rozhodnutie o náhrade trov konania je teda rozhodujúci výsledok konania. Môže ním byť plný úspech
jednej strany sporu alebo čiastočný úspech každej strany sporu. Ak mala strana sporu plný úspech vo
veci, má štát nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnej strane sporu. Ak by mala strana sporu

iba čiastočný úspech, mal by štát voči každej z nich nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý
zodpovedá ich úspechu vo veci. V konaní boli žalobcovia v celom rozsahu neúspešný, preto súd štátu
voči žalobcom priznal plnú náhradu trov konania, pretože u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným
vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.