Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 47Sa/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200232
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2018200232.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: KVN s.r.o., IČO: 51
050 170, so sídlom Kostolište 613, 900 62 Kostolište, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Linda Kovandová,
LL.M., advokátka so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 121, proti
žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, v konaní o žalobe
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že iný zásah orgánu verejnej správy - Úradu pre reguláciu hazardných hier (právny
nástupca Daňového úradu Trnava), vykonaný Daňovým úradom Trnava dňa 28.06.2018, spočívajúci
v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou DIAMOND LEVEL a pozastavení prevádzkovania
predmetnej hry v prevádzkach: Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, 930 13 Trhová Hradská, Krčma u
Tondy, L. Novomeského 1587, 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, 908 01 Kúty, Espresso
pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, 930 40 Štvrtok na Ostrove, Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, 930

34 Holice, HO-TR, Potočná 27, 909 01 Skalica, Hostinec na Špici, ppl. Pľjušťa 56, 909 01 Skalica, bol
nezákonný.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a dôvody iného zásahu Daňového úradu Trnava

1. Právny predchodca žalovaného - Daňový úrad Trnava (ďalej v texte aj „daňový úrad“, príp. „orgán
dozoru“) uskutočnil dňa 28.06.2018 v prevádzkach Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, Holice, Espresso
pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, Štvrtok na Ostrove, Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, Trhová
Hradská, Reštaurácia na Špici, pplk. Pljušťa 56, 909 01 Skalica, Krčma u Tondy, L. Novomestského

1587, 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, Kúty, HO - TR, Potočná 27, 909 01 Skalica, výkon
dozoru podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o hazardných hrách“, príp. zákona č. 171/2005 Z. z.“) nad
dodržiavaním zákona č. 171/2005 Z. z. a preverenie prevádzkovania hazardných hier alebo propagácie
hazardných hier bez licencie. V rámci tohto dozoru boli v uvedených prevádzkach zapečatené technické
zariadenia - hracie automaty používajúce softvér DIAMOND LEVEL.

2. Po vykonaní predmetného dozoru daňový úrad spísal v dňoch 10.07.2018 a 12.07.2018 záznamy o
pozastavení prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z. z., ktorými odo
dňa 28.06.2018 pozastavil prevádzkovanie technického zariadenia DIAMOND LEVEL, podľa § 54 ods.
3 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z. Pozastavenie prevádzkovania technických zariadení daňový úrad
dôvodil v záznamoch tým, že hra na internetovom zariadení bola možná až po zaplatení peňažných

prostriedkov - eurobankoviek a hráčovi môže byť vyplatená výhra. Ďalej v záznamoch daňový úrad
uviedol, že preverované technické zariadenie napĺňa znaky kvízov spočívajúcich v odpovediach naotázky alebo v preukazovaní vedomostí alebo zručností a súčasne napĺňa aj znaky hazardnej hry, ktorej
výsledok závisí výlučne alebo prevažne od náhody a hráč môže po zaplatení vkladu získať výhru.
Záverom orgán dozoru konštatoval, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry a vyhľadávacou

činnosťou bolo zistené porušenie ustanovení zákona č. 171/2005 Z. z. Predmetné záznamy boli
žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 13.07.2018.

3. Následne, po vykonaní predmetného zásahu - dozoru, Daňový úrad Trnava vydal dňa 11.07.2018
poverenie na výkon dozoru podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných hrách (č. prílohy 8

v administratívnom spise) pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p., podľa obsahu poverenia
zameraný na technickú kontrolu zariadenia DIAMOND LEVEL, číslo 733853 u žalobcu, pričom predmet
dozorubolvymedzenýakoodbornéposúdenie,čihryponúkanéprostredníctvompredmetnýchzariadení
napĺňajú znaky hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách.

II. Rozsah a dôvody žaloby

4. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa žalobca domáhal, aby správny súd podľa §
262 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) uznesením zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, spočívajúcom v

pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL, aby uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred
zásahom, t. j. odpečatiť zapečatené zariadenia s hrou DIAMOND LEVEL umiestnené v prevádzkach
Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, Trhová Hradská, Krčma u Tondy, L. Novomeského 1587. 905 01
Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, Kúty, Espresso pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, Štvrtok na
Ostrove, Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, HO-TR, Potočná 27, 909 01 Skalica, Hostinec na Špici, ppl.

Pljušťa 56, Skalica a zároveň, aby podľa § 167 a nasl. SSP priznal žalobcovi náhradu trov konania a
trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.

5. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou a okrem iného podniká v oblasti prevádzkovania kultúrnych,
spoločenských a zábavných zariadení, pričom táto živnosť podľa obsahového vymedzenia živností,

vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, zahŕňa aj prevádzkovanie kvízov spočívajúcich
v odpovediach na otázky alebo v preukazovaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v
prevažnej miere na základe preukazovania vedomostí alebo zručností.

6. V nadväznosti na uvedené žalobca s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 4 písm. e) zákona o

hazardných hrách namietal, že v prípade hry DIAMOND LEVEL nejde o hazardnú hru, ale práve o kvíz
v zmysle citovaného ustanovenia zákona o hazardných hrách, spočívajúci v odpovediach na otázky,
pri ktorom výsledok hry je určovaný výlučne na základe preukázania vedomostí a zručností hráča.
Inými slovami, ide o vedomostnú hru, v ktorej na základe svojich vedomostí a schopností môže hráč
získať výhru v prípade, že správne zodpovie určité vedomostné otázky. Žalobca dodal, že výsledok hry

neovplyvňuje žiadna náhoda ani vopred neznáma okolnosť.

7. K spôsobu prevádzkovania predmetnej hry DIAMOND LEVEL žalobca ozrejmil, že na základe zmlúv
o nájme nebytových priestorov má žalobca zariadenia, na ktorých prevádzkuje hru DIAMOND LEVEL,
umiestnené v prevádzkach: Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, Trhová Hradská, Krčma u Tondy, L.

Novomeského 1587. 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, Kúty, Espresso pod Gaštanmi,
Gazdovský rad 30, Štvrtok na Ostrove, Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, HO-TR, Potočná 27, 909 01
Skalica, Hostinec na Špici, ppl. Pljušťa 56, Skalica.

8. Vo vzťahu k žalovanému inému zásahu orgánu verejnej správy žalobca uviedol okolnosti, že

dňa 28.06.2018 vykonal Daňový úrad Trnava (právny predchodca žalovaného) vo vyššie uvedených
prevádzkach u žalobcu ako dozorovaného subjektu výkon dozoru, pri ktorom došlo k zapečateniu
zariadení prevádzkujúcich predmetnú hru DIAMOND LEVEL.

9. V súvislosti s priebehom samotného zásahu zo strany daňového úradu žalobca namietal procesné

pochybenia,následkomktorýchbolžalobcaukrátenýnasvojichprávachaprávomchránenýchzáujmoch
a následky tohto zásahu mu spôsobujú značnú škodu, ktorá sa stále zvyšuje.10. Predovšetkým žalobca namietal, že pri výkone dozoru nebola spísaná žiadna zápisnica či správa
o výkone dozoru na mieste, ani žiadny iný dokument, ktorý by bol daný k dispozícii dozorovanému
subjektu. Dozorovaný subjekt vôbec nebol informovaný, ani len ústne, o povahe prebiehajúcej akcie,

nebol pri nej prítomný a neboli mu oznámené ani dôvody zapečatenia technických zariadení, na ktorých
hru DIAMOND LEVEL prevádzkuje. V tejto súvislosti žalobca namietal, že zapečatením zariadení došlo
k znemožneniu pokračovania v prevádzkovaní hry, a teda k znemožneniu podnikania žalobcu, čím tento
prichádza o zisk a vzniká mu neustále narastajúca finančná ujma.

11. Žalobca uviedol, že až dňa 10.07.2018 a dňa 12.07.2018 vydal daňový úrad záznamy o pozastavení
prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 a 4 zákona o hazardných hrách s tým, že podľa týchto
záznamov žalovaný pozastavuje prevádzkovanie technického zariadenia DIAMOND LEVEL odo dňa
28.06.2018, a to podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z. Pozastavenie prevádzkovania
technických zariadení bolo v uvedených záznamoch odôvodnené tým, že hra na internetovom zariadení
bola možná až po zaplatení peňažných prostriedkov a hráčovi môže byť vyplatená výhra, pričom

podľa názoru pracovníkov orgánu dozoru: „Preverované technické zariadenie napĺňa znaky kvízov
spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukazovaní vedomostí alebo zručností a súčasne
napĺňa aj znaky hazardnej hry, ktorej výsledok závisí výlučne alebo prevažne od náhody a hráč môže po
zaplatení vkladu získať výhru. Orgán dozoru konštatuje, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej
hry a vyhľadávacou činnosťou bolo zistené porušenie ustanovení zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných

hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré boli predmetom
dozoru.“

12. Žalobca v nadväznosti na uvedené dal do pozornosti, že predmetné záznamy by mali byť
podľa ich textu prílohou zápisníc z vyhľadávacej činnosti č. 101349186/2018, č. 101338587/2018, č.

101342741/2018, č. 101348690/2018, č. 101349044/2018, č. 101343350/2018 a č. 101342740/2018, o
existencii a obsahu ktorých však nemá dozorovaný subjekt žiadnu vedomosť. Zároveň žalobca namietal,
že tieto zápisnice mu neboli poskytnuté ani len k nahliadnutiu, neboli mu ani doručené a nikdy mu nebolo
umožnené sa k veci vyjadriť.

13. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nejde o hazardnú hru, a preto je zásah daňového úradu
celkom neopodstatnený a žalovaný ani nemá právomoc zabezpečovať technické zariadenia, na ktorých
je nainštalovaná hra DIAMOND LEVEL. Žalobca dodal, že ak by mal daňový úrad názor, resp. mal
pochybnosti o tom, či ide alebo nejde o hazardnú hru a za tým účelom by vykonával dozor na mieste,
resp. dozor formou vyhľadávacej činnosti, na ktorý je oprávnený podľa zákona o hazardných hrách,

takýto postup musí byť vykonaný v súlade s citovaným zákonom, čo sa však v predmetnom prípade
nestalo.

14. Žalobca s poukazom na znenie ustanovení § 15 ods. 3, ods. 5 písm. a), c), ods. 9 zákona o
hazardných hrách, upravujúcich postup pri výkone dozoru, namietal, že ako dozorovaný subjekt nebol o

zásahu upovedomený, preto ani nebol prítomný počas vykonávania zásahu, pričom nikto sa žalobcovi
ako dozorovanému subjektu nepreukázal žiadnym služobným preukazom oprávňujúcim na vykonanie
dozoru.

15. Ďalej žalobca v súvislosti so samotným výkonom dozoru namietal, že nie len jemu, ale ani osobe

prenajímajúcej mu priestor na umiestnenie zariadení na prevádzkovanie hry DIAMOND LEVEL, sa nikto
pri zásahu nepreukázal žiadnym služobným preukazom ani písomným poverením. Žalobca dodal, že
o povahe vykonaného dozoru sa dozvedel až z neskoršieho spravodajstva odvysielaného v televízii a
z dodatočne doručených záznamov o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry zo dňa 10.07.2018 a
12.07.2018.

16. Žalobca mal za to, že v prípade, ak by zo strany daňového úradu išlo o výkon tzv. vyhľadávacej
činnosti, o takomto postupe je povinný podľa § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách vyhotoviť zápisnicu,
na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 citovaného zákona, teda musí mať rovnaké náležitosti ako správa,
musí byť doručená dozorovanému subjektu a musí mu byť umožnené v určitej lehote predložiť písomné

námietky voči údajom v nej obsiahnutým.

17. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že ani v čase podania správnej žaloby, kedy od
zásahu uplynuli takmer dva mesiace, neboli mu doručené žiadne správy o výsledku výkonu dozoru namieste ani žiadne zápisnice z vyhľadávacej činnosti a nebolo mu ani nijakým spôsobom umožnené
predložiť písomné námietky proti dôvodom vykonania predmetného zásahu a údajom obsiahnutým v
správach, resp. v zápisniciach. Žalobca preto namietal, že bol ukrátený na svojich právach a bolo mu

celkom znemožnené brániť sa proti nezákonnému postupu daňového úradu. Žalobca s poukazom na
ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e) v spojení s § 15 ods. 6 zákona o hazardných hrách zastal názor,
že predloženie písomných námietok v tomto smere predstavuje určitý opravný prostriedok, ktorý bol
žalobcovi odopretý.

18.KcharakteruhryDIAMONDLEVELžalobcauviedol,žetátoniejehazardnouhrou,popísaljejpriebeh
a postupy, z ktorých je podľa jeho názoru zrejmé, že ide o kvíz spočívajúci v odpovediach na otázky,
pri ktorom výsledok hry je závislý výlučne na vedomostiach a zručnostiach hráča, teda na tom, či hráč
odpovie správne na položené otázky v stanovenom časovom limite. Ak odpovie správne, výhru získa
vždy. Ak jeho odpoveď bude nesprávna, nevyhrá nič a žiadna náhoda ani vopred neznáma okolnosť to
nemôžezmeniť.Ďalejžalobcapopísalpostupyapriebehpredmetnejhry,nazákladektorýchmázato,že

hra DIAMOND LEVEL nie je hazardnou hrou. Svoje tvrdenie podporil poukazom na závery znaleckého
posudkunasoftvérDIAMONDLEVEL,vypracovanéhoÚstavomsúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzity
v Žiline č. 266/2017 zo dňa 08.12.2017 a znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom
Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave č. 30/2018 zo dňa 27.03.2018, v zmysle ktorých o
výsledku hry rozhodujú prevažne vedomosti a zručnosti účastníka a posudzované zariadenie a softvér

nemožno považovať za hazardnú hru.

19. Vo vzťahu k obsahu záznamov o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry žalobca v nadväznosti
na uvedený charakter hry namietal, že ak žalovaný tvrdí, že kontrolované zariadenie DIAMOND LEVEL
je súčasne kvízom spočívajúcim v odpovediach na otázky alebo v preukazovaní vedomostí a zručností

a súčasne hazardnou hrou, čo robí jeho konštatovania pomerne zmätočnými. Žalobca namietal, že zo
záznamov nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že na výsledok hry by mala mať
vplyv náhoda a vopred neznáma okolnosť (čo je jedna zo zákonom definovaných podmienok, ktorá musí
byť spolu s inými kumulatívne splnená, aby mohlo ísť o hazardnú hru), ani čo by malo byť touto vopred
neznámou okolnosťou ani to, ako dospel žalovaný k záveru, že miera výhry založená na náhode by

mala byť väčšia ako miera vedomostí a zručností hráča, pretože táto sama o sebe od náhody závislá
byť nemôže. Žalobca v tejto súvislosti dôvodil, že daňový úrad v predmetných záznamoch nedefinoval
žiadnu náhodnú ani vopred neznámu okolnosť majúcu vplyv na hru, resp. na jej výsledok, a preto je jeho
záver o hazardnom charaktere hry absolútne nepreskúmateľný a arbitrárny.

20. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vo veci samej ide o technicky zložité zariadenia, zamestnanci
orgánu dozoru nie sú odborne spôsobilí ani technicky vybavení na posúdenie, či ide alebo nejde o
hazardnú hru a už vôbec takéto posúdenie nemožno vykonávať na základe laického pozorovania
priebehu hry.

21. Záverom žalobca namietal, že postup daňového úradu Trnava a ním vykonaný zásah v podobe
zapečatenia zariadení s hrou DIAMOND LEVEL je absolútne nezákonný a ústavne neudržateľný. S
poukazom na ústavnú zásadu legality, ovládajúcu konanie orgánov verejnej správy podľa čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, žalobca vyslovil názor, že takýto postup daňového úradu je nie len popretím
základných práv žalobcu, ale hraničí aj so svojvôľou orgánu verejnej správy.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.11.2018 a navrhol, aby správny súd žalobu podľa §

98 ods. 1 písm. g) SSP ako nedôvodnú odmietol, prípadne, aby podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP konanie
vo veci prerušil z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú správny súd nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť. Žalovaný uviedol, že touto predbežnou otázkou je vyjadrenie Technického skúšobného
ústavu, š. p., Krajinská cesta 2929/9, Piešťany, ktorý bol dňa 11.07.2018 poverením Daňového úradu
Trnava č. 101332112/2018 podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných hrách poverený výkonom

dozoru zameraného na technickú kontrolu internetového zariadenia DIAMOND LEVEL, č. 733853,
pričom výsledok tohto dozoru nebol ku dňu podania vyjadrenia žalovaného Daňovému úradu Trnava
doručený.23. K dôvodom vykonania napadnutého zásahu žalovaný uviedol, že Daňovému úradu Trnava bolo z
úradnej činnosti ako i zo všeobecne prístupných údajov (napr. internet, média) známe, že „kvízomaty“
a podobné zariadenia sa začali v prevádzkach objavovať po novele zákona o hazardných hrách

č. 386/2016 Z. z., keď štát obmedzil prevádzkovanie niektorých druhov hazardných hier v „malých
prevádzkach“ a sústredil hazard do väčších herní. Pracovníci Daňového úradu Trnava, ktorý je orgánom
dozoru štátnej správy v oblasti hazardných hier, disponujúcim oprávneniami podľa zákona č. 171/2005
Z. z., podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona vykonali dňa 28.06.2018 dozor formou vyhľadávacej
činnosti v prevádzkach uvádzaných v správnej žalobe. Žalovaný uviedol, že počas výkonu dozoru

formou vyhľadávacej činnosti bol preverovaný priebeh hry zameraný na vedomostnú a zručnostnú hru
DIAMOND LEVEL v prevádzkach, v ktorých sa nachádzali „kvízomaty“, pričom bolo potrebné posúdiť,
či tento prístroj je hazardnou hrou. Dozorom vykonaným v prevádzkach boli zistené skutočnosti, na
základe ktorých bolo prevádzkovanie tzv. kvízomatov pozastavené v súlade § 54 ods. 3 zákona o
hazardných hrách. Žalovaný popísal priebeh realizácie hry na preverovaných kvízomatoch v dotknutých
prevádzkach, pričom dospel k záveru, že pri hre na tzv. kvízomatoch prevádzkovaných spoločnosťou

KNV s.r.o. (žalobcom) hra DIAMOND LEVEL napĺňa znaky kvízov spočívajúcich v odpovediach na
otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností.

24. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách a negatívne vymedzenie
hazardných hier podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách žalovaný uviedol, že zo

skutočností zistených pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti možno konštatovať, že technické
zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry v zmysle podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Podľa
doterajšíchzisteníorgánudozorujevtomtoprípadepotrebnéhovoriťohazardnejhre,nakoľkojezrejmé,
že zákonodarca mal pod pojmom kvíz úplne inú predstavu ako prevádzkovanie „kvízomatov“ (napríklad
správnu odpoveď na odbornú otázku v tlačenom periodiku s možnosťou získať symbolickú cenu a pod.).

S poukazom na popis priebehu hry žalovaný dôvodil, že pri hre na „kvízomate“ určite nie je výsledok hry
v prevažnej miere určovaný na základe vedomostí alebo zručností, nakoľko k dosiahnutiu aj pomerne
veľkej konečnej peňažnej výhry, ktorú hráč môže vyhrať aj po časovo dlhšom hraní na „kvízomate“, stačí
odpoveď na jedinú otázku (všetky ostatné otázky, ktoré sa formálne zobrazujú po každej odohranej hre,
je možné jednoducho a rýchlo odložiť ich do banky otázok a pri ukončení hrania sa dajú všetky tieto

otázky, ktoré sem boli odložené, zlúčiť do jedinej), pri ktorej je možnosť pozrieť nápoveď, v ktorej je
graficky znázornené, aká je pravdepodobnosť správnej a nesprávnej odpovede. Žalovaný mal za to, že
tu ide len o formálnu otázku, na ktorú je v nápovede jasná odpoveď a v žiadnom prípade teda nemožno
hovoriť, že v prevažnej miere sú na získanie výhry potrebné vedomosti alebo zručnosti.

25. K vyhodnoteniu grafickej vizualizácie hier žalovaný uviedol, že táto je zaradená v priečinku „súťaž
s vizualizáciou“ a na „kvízomate“ je takmer identická s grafikou, ktorá je používaná u hazardných
hier ako sú výherné prístroje a videohry. Čiže v troch (prípadne i viac) valcoch sú umiestnené rôzne
symboly (pri každej hre iné), ktoré pri určitej kombinácii umožňujú výhru. V § 3 ods. 4 písm. e) zákona
o hazardných hrách, na ktorý sa odvoláva žalobca, však u kvízov, ktoré nie sú podľa tohto ustanovenia

hazardnými hrami, neexistuje žiaden vklad - úhrada peňažných prostriedkov alebo poskytnutie inej
majetkovej hodnoty, potrebnej na to, aby sa hráč mohol zúčastniť na hazardnej hre v zmysle § 2 písm.
h) zákona o hazardných hrách. Žalovaný dal do pozornosti, že pri prevádzkovaní „kvízomatov“ je tento
vklad potrebný, aj keď ho prevádzkovateľ nazýva „kúpením otázky“.

26. Žalovaný dôvodil, že zariadenia prevádzkované žalobcom ako „kvízomaty“ spĺňajú znaky
hazardných hier a naopak, nespĺňajú znaky takých hier, ktoré nie sú považované za hazardné. Podľa
názoru žalovaného sú to v skutočnosti riadne hazardné hry, veľmi podobné výherným prístrojom,
prípadne terminálom videohier a všetky odlišnosti sú len účelovo upravené vlastnosti týchto zariadení
tak, aby ich bolo možné prezentovať ako „kvíz“, aj keď v podstate na výšku výhry alebo prehry nemajú

kvízové otázky žiadny alebo len minimálny vplyv.

27. K námietke napádajúcej, že pri výkone dozoru nebola spísaná žiadna zápisnica či správa o výkone
dozoru na mieste, ani žiadny iný dokument, ktorý by bol daný k dispozícií žalobcovi ako dozorovanému
subjektu, pričom žalobca vôbec nebol informovaný o povahe prebiehajúcej akcie, nebol pri nej prítomný

a neboli mu oznámené ani dôvody zapečatenia technických zariadení, na ktorých hru DIAMOND LEVEL
prevádzkuje, žalovaný uviedol, že zamestnanci Daňového úradu Trnava nevykonávali dozor na mieste
za prítomnosti prevádzkovateľa, a preto z nej neboli vypracované správy o výsledku dozoru na miestepodľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o hazardných hrách, ale vykonávali dozor formou vyhľadávacej
činnosti.

28. V nadväznosti na uvedené dal žalovaný do pozornosti definíciu vyhľadávacej činnosti podľa § 13
ods. 9 zákona o hazardných hrách, pričom mal za to, že zamestnanci orgánu dozoru postupovali pri
vyhľadávacej činnosti v súlade s týmto ustanovením zákona. Zároveň žalovaný dodal, že z vyhľadávacej
činnosti sa spisujú zápisnice spolu so záznamami o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry.

29. Ohľadom vyhotovenia záznamov žalovaný uviedol, že záznamy o pozastavení prevádzkovania
hazardnej hry boli žalobcovi zaslané elektronickou formou dňa 13.07.2018, pričom v zázname o
pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je ako dôvod uvedená skutočnosť, že technické zariadenie
napĺňa znaky hazardnej hry a vyhľadávacou činnosťou bolo zistené porušenie ustanovení zákona
o hazardných hrách. V súvislosti s priebehom vykonávaného dozoru žalovaný doplnil, že dozor
vykonaný formou vyhľadávacej činnosti ešte nebol ukončený, vzhľadom na skutočnosť, že do dňa

spísania vyjadrenia k správnej žalobe v tejto veci daňovému úradu nebolo doručené vyžiadané odborné
stanovisko z Technického skúšobného ústavu Piešťany š. p., či v danom prípade ide o hazardnú hru
alebo nie, a teda príslušné zápisnice z vyhľadávacej činnosti ešte neboli uzavreté.

30. Samotný priebeh výkonu namietaného dozoru žalovaný popísal tak, že pri dozore formou

vyhľadávacej činnosti sa zamestnanci Daňového úradu Trnava pri vstupe do priestorov, v ktorých sa
nachádzali tzv. kvízomaty, preukázali svojimi služobnými preukazmi osobám zabezpečujúcim prevádzku
kvízomatov.

31. K formálnym podkladom výkonu dozoru žalovaný uviedol, že Daňovým úradom Trnava za účelom

odborného posúdenia tzv. kvízomatov bolo v zmysle § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných hrách
vydané poverenie na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne Technického skúšobného
ústavuPiešťanyš.p.č.101332112/2018(príloha8administratívnehospisu),pričomTechnickýskúšobný
ústav Piešťany š. p. je podľa poverenia Ministerstva financií SR a ustanovenia § 30 zákona o hazardných
hrách jedinou autoritou v rámci Slovenskej republiky, ktorá má oprávnenie posúdiť technické zariadenia

z pohľadu predmetného zákona.

32. Ďalej žalovaný uviedol, že dozor vykonaný formou vyhľadávacej činnosti podľa § 13 ods. 9 zákona
o hazardných hrách nie je teda ukončený, vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa žalovanému
nebolo poskytnuté vyžiadané odborné stanovisko z Technického skúšobného ústavu Piešťany š. p.,

či ide o hazardnú hru alebo naopak. Výsledkom tohto konania po doručení odpovede (posúdenia) z
Technického skúšobného ústavu, š. p. bude zápisnica.

33. K tvrdeniu žalobcu, že opakovane predkladal orgánu dozoru znalecké posudky na softvér DIAMOND
LEVEL,ktorýchzáverypreukazujú,žesanejednáohazardnúhru,žalovanýuviedol,žeDaňovémuúradu

Trnava žalobca do dňa spísania vyjadrenia k správnej žalobe žiadny znalecký posudok nepredložil a ani
nebola ponúknutá možnosť zapožičania zariadenia, na ktorom je hra DIAMOND LEVEL nainštalovaná.

34. Na podporu svojho návrhu na odmietnutie žaloby ako nedôvodnej žalovaný poukázal na právne
závery vyplývajúce z právoplatných uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sa/8/2017,

sp. zn. 24Sa/14/2017, sp. zn. 24Sa/15/2017, sp. zn. 23Sa/14/2017 a z uznesenia Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 23Sa/2/2018, ktorými krajské súdy odmietli žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustné. Žalovaný na vysvetlenie dodal, že uvedené rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici boli vydané v konaniach vedených proti Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, kde žalobcami boli prevádzkovatelia hazardných hier na internete - poskytovatelia

zakázanej ponuky v zmysle zákona o hazardných hrách, teda subjekty, ktoré prevádzkovali hazardné
hry bez licencie udelenej podľa zákona o hazardných hrách. Podľa právneho názoru Krajského súdu v
Banskej Bystrici žalobca sa v týchto konaniach domáhal ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej
správy, ktorá je neprípustná pre nespôsobilý predmet súdneho prieskumu; nejedná sa o faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ale o osobitné úkony, konanie normatívne upravené

v druhej hlave zákona o hazardných hrách, ako dozor v § 11 - 15b, preto žalobca ani nemôže byť
konaním žalovaného dotknutý na svojich právach ako účastník administratívneho konania, čím žalobca
nespĺňa základný predpoklad pre podanie žaloby. Ďalej sa súd v týchto rozhodnutiach vyjadril aj k
pasívnej legitimácii žalovaného (Finančné riaditeľstvo SR), keď uviedol že orgán vykonávajúci dozorpodľa zákona o hazardných hrách, pri výkone predmetného dozoru, nekoná ako orgán verejnej správy,
pričom ako opakovane argumentuje Krajský súd v Banskej Bystrici: „Správny súd dospel k záveru, že
ak žalovaný nekoná ako orgán verejnej správy a výkon dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk

nemožno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy, potom výkon dozoru nepodlieha prieskumnej
právomoci správnych súdov. V predmetnej veci totiž nejde o úkony orgánu verejnej správy vykonávané
v rámci výkonu jeho právomoci v oblasti verejnej správy, a preto nie je splnený základný predpoklad pre
poskytnutie súdnej ochrany v správnom súdnictve.“

35. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutia správnych súdov a s poukazom na definíciu iného
zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP žalovaný dôvodil, že predmetom tohto súdneho prieskumu má
byť zákonnosť postupu orgánu dozoru pri výkone dozoru, resp. vyhľadávacej činnosti. Žalovaný pri
výkone dozoru, resp. vyhľadávacej činnosti postupoval podľa ustanovení zákona o hazardných hrách,
avšak iný zásah orgánu verejnej správy má faktickú povahu a neprebehlo pri ňom žiadne formalizované
administratívne konanie, je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na

mieste samom. Je to faktický procesný postup, ktorý nie je zakončený vydaním rozhodnutia alebo
opatrenia. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že výsledkom
konania orgánu dozoru bude zápisnica podľa § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách a prípadné ďalšie
správne konanie.

36.Žalovanýmalzato,žesúdnymprostriedkomochranyžalobcunemôžebyťžalobaprotiinémuzásahu
orgánu verejnej správy, pretože táto žaloba sa týka procesného postupu žalovaného podľa zákona o
hazardných hrách a postup žalovaného nepredstavuje faktický alebo okamžite vykonaný zásah, tak ako
je ustanovené v § 3 SSP. V tejto veci nie je možné súdny prieskum vykonať na podklade žaloby proti

inému zásahu orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby súd túto žalobu v súlade
s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, nakoľko je neprípustná.

37. Zároveň žalovaný upozornil, že konanie Daňového úradu Trnava ako orgánu dozoru formou
vyhľadávacej činnosti v súvislosti s internetovým zariadením DIAMOND LEVEL, nie je ukončené,

pričom poukázal na § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné
rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred
ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a
zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Aj z

tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby súd žalobu v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, nakoľko
je neprípustná.

38. Do tretice, s poukazom na negatívnu enumeráciu predmetu súdneho prieskumu zákonnosti v rámci
správneho súdnictva podľa § 7 písm. e) SSP, žalovaný navrhol odmietnuť žalobu podľa § 98 ods. 1

písm. g) SSP, pretože písomnosti žalovaného doteraz vydané v konaní orgánu dozoru sú opatreniami
predbežnejresp.procesnejpovahy,atedaniesútorozhodnutiaaleboopatrenia,ktorýmibybolokonanie
ukončené.

39. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na dôvodoch a petite podanej žaloby a v reakcii

nastanoviskožalovanéhožalobcazopakoval,žemuzvykonanéhozásahužalovanéhoneboladoručená
žiadna správa alebo zápisnica, z ktorej by bolo možné presne určiť, o aký typ dozoru išlo, pričom bez
ohľadu na formu vykonávaného dozoru, žalovaný bol povinný o jeho výsledku vyhotoviť buď písomnú
správu o výsledku dozoru na mieste (ak sa jednalo o dozor na mieste) alebo zápisnicu o vyhľadávacej
činnosti (ak sa jednalo o dozor formou vyhľadávacej činnosti), pričom uvedené dokumenty vyžadujú

rovnaké obsahové náležitosti, bližšie vymenované v § 15 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z.

40. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného, že v danom prípade išlo o dozor formou vyhľadávacej
činnosti (nie o výkon dozoru na mieste ), žalobca zotrval na námietke k postupu žalovaného, ktorý bol
povinný o výkone tejto vyhľadávacej činnosti spísať zápisnicu obsahujúcu zákonné náležitosti a túto

zaslať žalobcovi ako dozorovanému subjektu. Žalobca s poukazom na § 13 ods. 9, poslednej vety v
spojení s § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách uviedol, že medzi náležitosti takejto zápisnice patrí
aj opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore, vrátane uvedenia písomných
podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú a právnych predpisov, ktorých porušeniebolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru nad rámec predmetu dozoru (§ 15
ods. 9 písm. e/ citovaného zákona) a určenie lehoty pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných
námietok voči údajom uvedeným v zápisnici (§ 15 ods. 9 písm. f/ citovaného zákona č. 171/2005 Z. z.).

Žalobca opakovane dal do pozornosti, že žiadnu takúto zápisnicu žalovaný žalobcovi nikdy nedoručil a
ako to vyplýva z jeho vyjadrenia, tieto ku dnešnému dňu ani nevyhotovil, resp. nedokončil.

41. Podľa názoru žalobcu, zo zákona o hazardných hrách v podstate vyplýva, že pri výkone
dozoru formou vyhľadávacej činnosti, zápisnica o tejto vyhľadávacej činnosti je jediným písomným

zadokumentovaním skutkového stavu a prípadných nedostatkov a jedinou možnosťou sa brániť
proti takýmto zisteniam je podanie námietok voči údajom uvedeným v zápisnici v lehote určenej
orgánom dozoru v takejto zápisnici. Skutočnosť, že žalovaný doručoval žalobcovi záznamy o
pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, vyššie namietanú nezákonnosť nijako nekonvaliduje ani
nezmení, pretože tieto záznamy neobsahujú náležitosti zápisníc z vyhľadávacej činnosti a neumožňujú
dozorovanému subjektu brániť sa proti záverom v nich uvádzaných.

42. Ohľadom uloženia povinnosti pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry žalobca opakovane
dôvodil, že v zmysle § 54 zákona o hazardných hrách je to druh sankcie za zistené porušenia
zákona a k tomuto kroku môže žalovaný ako orgán dozoru pristúpiť len vtedy, ak skutočne ide o
hazardnú hru a len, ak pri výkone dozoru zistí (nie sa len domnieva), že dozorovaný subjekt porušil

ustanovenia zákona o hazardných hrách, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier,
podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v zákone o hazardných hrách alebo určené
v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane
pravidiel hazardných hier alebo nesplní povinnosti jemu uložené právoplatným rozhodnutím orgánu

dozoru. Nejde o nejaké predbežné opatrenie, ku ktorému by bol žalovaný ako orgán dozoru oprávnený
pristúpiť v prípade, že má podozrenie alebo sa domnieva, že dochádza k porušovaniu zákona o
hazardných hrách. V zmysle zákona ide o sankciu za už zistené porušenie zákona. V súvislosti so
spornýmvyužitíminštitútusankciežalobcapoložilotázku,akomôžežalovanýhovoriťoporušenízákona,
ak ešte nemá výsledky skúmania z TSÚ Piešťany š. p. a keď sám vo svojom vyjadrení uviedol, že v

súčasnosti sa ešte len zisťuje, či vo veci samej ide alebo nejde o hazardnú hru.

43.Kuloženiupredmetnejsankciežalobcaďalejuviedol,žektomutojeorgándozoruoprávnenýpristúpiť
až po riadnom posúdení skutkového a právneho stavu veci, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.
V prejednávanom prípade orgán dozoru prišiel na miesto samé a zapečatil zariadenia, čím pozastavil

prevádzkovanie hry, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho skúmania, dokazovania či písomného
podkladu. Žalobcovi nedoručil, ale ani nedoručoval, zápisnice z vyhľadávacej činnosti, voči ktorým by
tento mohol podať námietky, žalovaný nijako nešpecifikoval, na čom založil svoje tvrdenia a tieto ani
ničím nepreukázal.

44. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti, že z vyjadrení žalovaného jednoznačne
vyplýva, že doposiaľ nemá zistené, či vo veci samej ide alebo nejde o hazardnú hru, že túto otázku v
súčasnosti skúma TSÚ Piešťany, š. p. a výsledky doposiaľ nie sú žalovanému známe. Teda v súčasnosti
ešte len prebieha proces zisťovania, či na strane žalobcu došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona o
hazardných hrách a či vôbec ide o hazardnú hru alebo nie. Nemožno teda v žiadnom prípade hovoriť

o tom, že žalovaný „zistil“ porušenia zákona o hazardných hrách alebo nedostatky pri výkone dozoru.
V tomto ohľade závery žalovaného žalobca označil za domnienky či pochybnosti, pričom za takéto
pochybnosti alebo domnienky mu zákon neumožňuje žalobcu sankcionovať. Napriek tejto skutočnosti
však už žalovaný uložil žalobcovi sankciu v podobe pozastavenia prevádzkovania hry a žalobcovi v
dôsledku toho vzniká značná škoda. V súvislosti s uložením sankcie v tomto štádiu konania žalobca

vyslovil obavu o neexistencii právnej istoty, že jeho vec bude objektívne preskúmaná a vyhodnotená.

45. Žalobca vyslovil nesúhlas s návrhmi žalovaného na odmietnutie žaloby z dôvodu jej údajnej
neprípustnosti a tieto označil za zmätočné a neopodstatnené. Jednotlivé dôvody na odmietnutie žaloby
a na prerušenie konania žalovaný pritom formuloval nedostatočne. Žalobca poukázal na to, že nie

je úlohou žalobcu a ani súdu z vyjadrenia žalovaného dedukovať jeho argumenty, je povinnosťou
žalovaného v rámci svojho bremena tvrdenia dostatočne špecifikovať svoje tvrdenia.46. Na rozdiel od žalovaného žalobca mal za to, že v predmetnej veci ide o postup podľa citovaného §
3 ods. 1 písm. e) SSP. Dodal, že v čase podávania žaloby žalobca nepoznal presnú podstatu zásahu
žalovaného ani jej konkrétne dôvody a v podstate sa o nich bližšie dozvedá až z vyjadrenia žalovaného.

Doposiaľ žalobca zotrval na tom, že na postup žalovaného nebol žiadny dôvod, lebo sa nejedná o
hazardnú hru, čo má potvrdené znaleckými posudkami dvoch znaleckých ústavov, ktoré už priložil k ním
podanej žalobe.

47. V nadväznosti na uvedené dôvodil, že v súvislosti s vykonaným zásahom nebola žalobcovi

doručená žiadna listina, ako napríklad zápisnica o výsledku vyhľadávacej činnosti, a preto žalobca
právom namietal, že sa jednalo o faktický postup orgánu verejnej správy. Neexistovalo nič, čo by
nasvedčovalo tomu, že prebieha nejaké formalizované administratívne konanie a zásah spočíval v
okamžitom uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Poukázal na to, že samotný
žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení, že iný zásah orgánu verejnej správy je faktický procesný postup,
ktorý nie je zakončený vydaním rozhodnutia alebo opatrenia. Následne uvádza, že jeho postup bol tzv.

vyhľadávacou činnosťou podľa zákona o hazardných hrách a jeho výsledkom bude zápisnica podľa §
13 ods. 9 tohto zákona a prípadné ďalšie správne konanie. Takže je podľa názoru žalobcu zrejmé, že
výkon dozoru formou vyhľadávacej činnosti ako taký nie je ukončený rozhodnutím alebo opatrením,
len vydaním zápisnice a prípadné ďalšie správne konanie môže aj nemusí prebehnúť v závislosti od
výsledkov vyhľadávacej činnosti.

48. Žalobca zotrval na tvrdení, že zásah vykonaný žalovaným mal faktickú povahu a spočíval v
okamžitom uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. V tejto súvislosti dal
opakovane do pozornosti, že pozastavenie prevádzkovania hry je sankciou podľa § 54 zákona o
hazardných hrách, ku ktorému môže žalovaný ako orgán dozoru pristúpiť len vtedy, ak skutočne ide

o hazardnú hru a len, ak pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto
zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na
prevádzkovanie hazardných hier. Žalovaný nemal v čase zásahu ani preukázané, že ide o hazardnú
hru (žalobca trvá na tom, že o hazardnú hru v žiadnom prípade nejde) a ani teda žalovaný v tom čase
nemohol určiť, či došlo k porušeniu právnych predpisov v oblasti hazardných hier. Teda žalovaný ako

orgán dozoru využil na mieste samom svoje oprávnenie zariadenia zapečatiť a tým prevádzkovanie
hry pozastaviť, bez riadneho preskúmania veci. V podstate žalovaný najprv uložil sankciu a následne
niekoľko mesiacov čakal na výsledok technického skúmania, ktorým sa malo zistiť, či je hra hazardnou
hrou alebo nie a teda či vôbec k porušeniu predpisov mohlo dôjsť.

49. S poukazom na zásady uplatňované v demokratickom a právnom štáte žalobca dôvodil, že on musí
mať v situácii, o akú ide vo veci samej, možnosť brániť sa proti postupu žalovaného, pokiaľ takýmto
postupom sú priamo dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. Dal do pozornosti
druhúčasťdefinícieinéhozásahuorgánuverejnejsprávy(časťzabodkočiarkou),žezainýzásahorgánu
verejnej moci sa považuje aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa

osobitného predpisu. Preto má žalobca za to, že aj výkon dozoru možno považovať za druh kontroly
podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o hazardných hrách, pretože podstatou výkonu dozoru je
kontrola dodržiavania ustanovení zákona o hazardných hrách.

50. Žalobca zotrval na tvrdení, že postupom žalovaného boli jeho práva a právom chránené záujmy

priamo dotknuté; konkrétne je postupom žalovaného priamo dotknuté predovšetkým právo žalobcu
podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť garantované článkom 35 ods. 1 Ústavy SR, pričom
zapečatením zariadení žalovaný znemožnil žalobcovi vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Zároveň
postupom žalovaného sú priamo dotknuté aj jeho povinnosti, pretože je povinný strpieť výkon dozoru,
ktorý je absolútne neopodstatnený a podľa 13 ods. 10 zákona o hazardných hrách je povinný znášať

náklady spojené s výkonom dozoru a náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vzniknú.

51. V nadväznosti na uvedené vyslovil žalobca názor, že vo veci samej je splnená podmienka podľa §
3 ods. 1 písm. e) SSP, pretože ide o postup orgánu verejnej správy, ktorý podlieha súdnemu prieskumu
a žaloba je prípustná, pričom v opačnom prípade by došlo k tzv. denegatio iustitiae, t. j. odopretiu

spravodlivosti. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nejde v danej veci o predmet súdneho prieskumu
z dôvodu podľa § 7 písm. a) SSP žalobca uviedol, že b prejednávanom prípade žalobca nemal k
dispozícii žiadne riadne opravné prostriedky, a teda nemal aké ani využiť. Nebyť tejto podanej žaloby,
doposiaľ by žalobca nevedel, prečo k vykonaniu zásahu zo strany žalovaného vôbec došlo. Ohľadomžalovaným tvrdeného dôvodu neprípustnosti žaloby z dôvodu predbežnej, procesnej alebo poriadkovej
povahy opatrenia (podľa § 7 písm. e/ SSP), dal žalobca do pozornosti, že zo súdneho prieskumu sú tieto
vylúčené len v prípade, že nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, avšak v

prípade žalobcu k takejto ujme došlo.

52. Žalovaným poukazované rozhodnutia súdov, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
29Sa/8/2017, 24Sa/14/2017-176, 24Sa/15/2017-146, 23Sa/14/2017-74 a uznesenie Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 23Sa/2/2018-72, žalobca označil za neaplikovateľné na jeho prejednávaný prípad, ktoré sú

v merite veci odlišné. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že žalobcovia v daných konaniach predovšetkým
žiadaliprostredníctvompodanýchsprávnychžalôb,abysúduložilFinančnémuriaditeľstvuSRpovinnosť
požiadať o zrušenie príkazov súdu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej
služby a na zamedzenie prístupu k webovým sídlam, čo v danej časti súd správne posúdil, že nie je
oprávnený preskúmavať iné rozhodnutie súdu tej istej inštancie a preto žalobu odmietol. Vo zvyšnej
časti žalobcovia namietali zaradenie internetových stránok, na ktorých poskytovali zakázané ponuky do

zoznamu vedeného Finančným riaditeľstvom SR. Aj v tomto prípade išlo v merite veci o odlišné situácie,
už len preto, že žalobcovia v daných konaniach aj skutočne prevádzkovali hazardné hry, čo nie je prípad
žalobcu.

53. K návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP žalobca uviedol, že

prerušenie konania nepovažuje za potrebné vzhľadom na to, že už dva znalecké ústavy potvrdili, že
pri hre DIAMOND LEVEL výsledok hry neovplyvňuje žiadna náhoda ani vopred neznáma okolnosť a že
výsledokhryzávisíodznalostíúčastníkahry.Uvedenélenpotvrdzujeslovážalobcuotom,žesanejedná
o hazardnú hru a žalovaný tak vôbec nebol oprávnený na postup podľa zákona o hazardných hrách.

54. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu zotrval na tvrdení zákonnosti jeho postupu v predmetnej
veci ako aj na jeho argumentácii a návrhoch uvedených vo vyjadrení žalovaného k obsahu správnej
žaloby.

55. Zopakoval, že dňa 28.06.2018 prebehla v rámci Slovenskej republiky kontrolná akcia „kvízomatov“.

Pracovníci Daňového úradu Trnava, oddelenia dozoru nad hazardnými hrami vykonali dozor formou
vyhľadávacej činnosti v prevádzkach uvedených v žalobe, pričom postupovali v zmysle platných
právnych predpisov.

56. Ohľadom námietky žalobcu, že žalovaný bol povinný o výsledku dozoru vyhotoviť zápisnicu o

vyhľadávacej činnosti, obsahujúcu rovnaké obsahové náležitosti podľa § 15 ods. 9 zákona o hazardných
hrách, a túto zaslať dozorovanému subjektu, žalovaný uviedol, že vyhľadávacia činnosť je definovaná
v § 13 ods. 9 citovaného zákona, kde je uvedené, že o vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba
poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 predmetného zákona
primerane. Z dozoru boli spísané zápisnice z vyhľadávacej činnosti spolu so záznamami o pozastavení

prevádzkovania hazardnej hry. Vo vzťahu k zápisniciam žalovaný uviedol, že príslušné zápisnice
z vyhľadávacej činnosti ešte neboli uzavreté z dôvodu zaslania poverenia na výkon dozoru pre
zamestnancov poverenej skúšobne Technického skúšobného ústavu Piešťany š. p.

57. K procesnému postupu, nasledujúcemu po vykonaní sporného dozoru formou vyhľadávacej

činnosti, žalovaný uviedol, že Daňovým úradom Trnava bolo vydané poverenie na výkon dozoru
pre zamestnancov poverenej skúšobne Technického skúšobného ústavu Piešťany š. p. pod č.
101332112/2018 (príloha 8 administratívneho spisu), v zmysle § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných
hrách, za účelom odborného posúdenia tzv. „kvízomatov“. V tejto súvislosti žalovaný zopakoval, že
Technický skúšobný ústav Piešťany š. p. je podľa poverenia Ministerstva financií SR a ustanovenia §

30 zákona o hazardných hrách jedinou autoritou v rámci Slovenskej republiky, ktorá má oprávnenie
posúdiť technické zariadenia z pohľadu predmetného zákona. Žalovaný v duplike zopakoval, že po
doručení odpovede (posúdenia) z Technického skúšobného ústavu, š. p., výsledkom tohto konania
bude zápisnica. Dodal, že záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry (príloha 1 -7
administratívneho spisu) boli žalobcovi zaslané elektronickou formou dňa 13.07.2018.

58. K pozastaveniu prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 zákona č. 171/2005 Z. z. žalovaný uviedol,
že orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie technického zariadenia, určeného na prevádzkovanie
hazardných hier, ak pri výkone dozoru zistil nedodržanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonovaleboinýchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,ktorésavzťahujúnaprevádzkovaniehazardných
hier.

59. V nadväznosti na uvedené uviedol, že považuje za podstatné (odvolávajúc sa na uznesenie
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sa/29/2018-44), že v zmysle záznamov o pozastavení hry, ktorý
bol žalobcovi elektronicky zaslaný dňa 13.07.2018, žalovaný postupoval podľa § 54 zákona č.
171/2005 Z. z. Pozastavenie prevádzkovania hry je v zákone o hazardných hrách upravené v časti
nazvanej sankcie. Podľa § 54 ods. 1 písm. d) tohto zákona ide o jednu zo sankcií, ktorú je možné

uložiť v prípade, ak orgán dozoru pri jeho výkone zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia
zákona o hazardných hrách, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienky
prevádzkovania hazardných hier ustanovených v licenciách. Následne ustanovenie § 54 v odseku 3
stanovuje porušenia, pri ktorých môže byť uložená práve táto sankcia. Na základe uvedeného žalovaný
považoval za potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že ide o sankciu vyplýva zo systematického zaradenia

tohto inštitútu do časti zákona označenej „Sankcie“. Taktiež z dikcie ustanovenie § 54 ods. 1 zákona
vyplýva, že za porušenie zákona je možné uložiť sankcie uvedené pod písmenami a) až f) zákona
č. 171/2005 Z. z., pričom pod písmenom d) je stanovená práve sankcia predstavujúca pozastavenie
prevádzkovania hry. V zmysle uvedeného došlo v predmetnej právnej veci k uloženiu sankcie, a to
opatrením orgánu verejnej moci. Žalovaný dôvodil, že k uvedenému došlo potom, čo orgán dozoru

zistil porušenie zákona o hazardných hrách. Žalovaný uviedol, že netypicky zákon v takomto prípade
nestanovuje povinnosť vydať o uložení takejto sankcie formalizované rozhodnutie, ale sám v § 54 ods.
4 stanovuje, že sa o pozastavení vyhotovení len záznam. Takýto záznam je teda možné považovať
za opatrenie orgánu verejnej správy. Vydanie tohto opatrenia je dôvodom, prečo nemôže žalobca hru
ďalej prevádzkovať a prečo bolo následne zariadenie zapečatené. Zapečatenie zariadenia je úkonom,

ktorý je priamo naviazaný na vydanie záznamu o pozastavení hry a nie je možné ho vnímať oddelene,
ako samostatnú faktickú činnosť. Ide vo svojej podstate o zákonom predpokladanú realizáciu opatrenia
orgánu verejnej správy.

60. Žalovaný mal za to (rovnako ako Krajský súd v Trenčíne v uznesení č. k. 14Sa/29/2018-44), že

v zmysle uvedených argumentov uloženie sankcie nemôže byť za žiadnych okolností iným zásahom
orgánu verejnej správy, a to ani v situácii, keď zákon nestanovuje pre orgán verejnej správy povinnosť
vydať o uložení sankcie formalizované rozhodnutie, a jej uloženie je realizované „len“ záznamom, ktorý
je možné považovať (podľa názoru žalovaného a podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne v uznesení
č. k. 14Sa/29/2018-44) za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Prostriedkom ochrany osoby, ktorá

tvrdí, že bola uložením sankcie dotknutá na svojich právach, teda nie je žaloba proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.

61. Žalovaný zopakoval, že „kvízomaty“ spĺňajú podmienky určené pre prevádzkovanie hazardnej hry.
V nadväznosti na uvedené dal žalovaný do pozornosti, že v zázname o pozastavení prevádzkovania

hazardnej hry bola ako dôvod uvedená skutočnosť, že technické zariadenie napĺňa znaky hazardnej
hry a vyhľadávacou činnosťou bolo zistené porušenie ustanovení zákona č. 171/2005 Z. z. K tvrdeniu
žalobcu, že v prípade hry DIAMOND LEVEL nejde o hazardnú hru, ale kvíz spočívajúci v odpovediach na
otázky, pri ktorom výsledok hry je určovaný výlučne na základe preukázania vedomostí a zručností hráča
a k výhre sa nemožno dostať inak, ako správnym zodpovedaním kvízových otázok, žalovaný uviedol, že

zo skutočností zistených pri vyhľadávacej činnosti možno konštatovať, že technické zariadenie napĺňa
znaky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách a tiež znaky kvízov podľa ustanovenia
§ 3 ods. 4 písm. e) zákona č.171/2005 Z. z. Podľa názoru žalovaného sú to v skutočnosti hazardné hry,
podobné výherným prístrojom alebo terminálom videohier, pričom zopakoval dôvody tohto posúdenia
charakteru predmetnej hry, uvedené vo vyjadrení k žalobe.

62. Záverom dal žalovaný na podporu tvrdenia o zákonnosti jeho postupu do pozornosti uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/29/2008, kde krajský súd rozhodol o odmietnutí žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy v obdobnom prípade.

IV. Relevantná právna úprava63. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

64. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

65.Podľa§5ods.2SSPkonaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladnýchľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

66. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

67. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

68.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

69.Podľačl.1ods.1vetyprvejÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚstavaSR“)Slovenskárepublika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

70. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

71. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

72. Podľa § 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania a
prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

73. Podľa § 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia
výkonu určitých povolaní alebo činností.

74. Podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

75. Podľa § 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

76. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

77. Podľa čl. 153 Ústavy SR na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom
ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou.

78. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonompred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

79. Podľa čl. 6 bod 1. vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) v zneníprotokolov č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR o
pristúpeníkDohovorubolopublikovanévZbierkezákonov15.mája1992podč.209/1992Zb.)každýmá
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

80. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dodatkový protokol k Dohovoru“) každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne
užívaťsvojmajetok.Nikohonemožnozbaviťjehomajetkusvýnimkouverejnéhozáujmuazapodmienok,
ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie

nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v
súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

81. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

82. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

83. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe

neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),

f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

84. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

85. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).

86. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej

správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

87. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

88. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

89. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku

1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.90. Podľa § 260 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného
zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením
zastaví.

91. Podľa § 262 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.
1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom

zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

92. Podľa § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj
označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

93. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. orgány štátnej správy v oblasti hazardných hier sú:
a) ministerstvo,
b) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
c) daňové úrady,
d) colné úrady.

94. Podľa § 10 ods. 4 písm. d) zákona č. 171/2005 Z. z. daňový úrad ukladá sankcie podľa tohto zákona.

95. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z. daňový úrad
a) vykonáva dozor nad

1. dodržiavaním ustanovení tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, podmienok
prevádzkovania hazardných hier ustanovených v tomto zákone a určených v individuálnej licencii alebo
všeobecnej licencii a povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, ktoré
sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. a) až c) alebo na ich činnosti, a to formou
dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti,

2. dodržiavaním ustanovení tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa
vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. d) až j) alebo na ich činnosti, a to formou dozoru
namieste,dozorunadiaľkuavyhľadávacejčinnostiokremdozorunadposkytovanímzakázanýchponúk,
b) vydáva poverenia na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne (ďalej len „prizvaná
osoba“), ak je súčasťou dozoru technická kontrola.

96. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. dozor sa vykonáva nad dozorovanými subjektmi.
Orgán dozoru pri výkone dozoru nad dozorovanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a
podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti pri prevádzkovaní
hazardných hier a pri propagovaní hazardných hier alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo

iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dozorovaných subjektov,
príčináchzistenýchnedostatkov,dôsledkochzistenýchnedostatkovaosobáchzodpovednýchzazistené
nedostatky. Pri výkone dozoru sa postupuje podľa tohto zákona.

97. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z. dozorom na mieste je získavanie informácií a

podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb,
ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, spravidla priamo v
dozorovanom subjekte alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií
a podkladov; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných
hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Dozorom na mieste nie je

získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1.

98. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo
iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako

dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov
miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou;
takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených
orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Vyhľadávacou činnosťou nie je získavanie avyhodnocovanie informácií a podkladov miestnym zisťovaním v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. O
vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje
§ 15 ods. 9 primerane.

99. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. dozor na mieste môže vykonávať osoba poverená
výkonom dozoru, ktorá má služobný preukaz oprávňujúci na vykonanie dozoru; ak je súčasťou dozoru
technická kontrola, prizvaná osoba musí mať písomné poverenie na výkon dozoru na mieste vydané
daňovým úradom.

100.Podľa§15ods.3zákonač.171/2005Z.z.dozornamiestesazačínadňom,keďsaosobapoverená
výkonomdozorupreukázaladozorovanémusubjektuslužobnýmpreukazomoprávňujúcimnavykonanie
dozoru; ak je súčasťou dozoru technická kontrola, dozor na mieste sa začína dňom, keď sa prizvaná
osoba preukázala dozorovanému subjektu písomným poverením na výkon dozoru podľa odseku 1.
Od začatia dozoru na mieste sú orgán dozoru, osoba poverená výkonom dozoru a prizvaná osoba

oprávnené vyžadovať od dozorovaného subjektu a jeho zamestnancov súčinnosť a plnenie povinností
na účely výkonu dozoru na mieste vrátane predloženia dokladov, podkladov, informácií na technických
nosičoch a iných informácií, písomností a vecí, ako aj ich doručenie v lehote určenej orgánom dozoru.

101. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z. osoba poverená výkonom dozoru je pri výkone dozoru

na mieste oprávnená
a) vstupovať do sídla prevádzkovateľa hazardnej hry, priestorov dozorovaného subjektu, do herní, na
pozemky a do iných objektov alebo priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním hazardných hier alebo
propagovaním hazardných hier v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely výkonu dozoru,
b) vyžadovať od dozorovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej v ňou určenej lehote poskytovali

1. prvopisy dokladov, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov
potrebných na výkon dozoru,
2. vysvetlenia, vyjadrenia a iné ústne a písomné informácie k predmetu dozoru a k zisteným
nedostatkom,
c) zaistiť v odôvodnených prípadoch doklady, prípadne výherný prístroj, technické zariadenie, ďalšie

zariadenia alebo systémy podľa § 30 ods. 2 a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony
súvisiace s dozorom,
d) prizvať prizvanú osobu, ak je súčasťou dozoru aj technická kontrola; prizvaná osoba je povinná sa
na tejto kontrole zúčastniť, pričom náklady spojené s jej účasťou na technickej kontrole hradí poverená
skúšobňa.

102. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 171/2005 Z. z. osoba poverená výkonom dozoru je pri výkone dozoru
na mieste povinná
a) preukázať sa dozorovanému subjektu najneskôr pri začatí svojej účasti na výkone dozoru na mieste
služobným preukazom oprávňujúcim na vykonanie dozoru; ak je súčasťou dozoru technická kontrola,

prizvaná osoba sa musí preukázať dozorovanému subjektu najneskôr pri začatí svojej účasti na výkone
dozoru na mieste písomným poverením na výkon dozoru podľa odseku 1,

b) vydať dozorovanému subjektu písomné potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, iných písomností,
vyjadrení, informácií vrátane technických nosičov údajov, zariadení a systémov a zabezpečiť ich riadnu

ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto listiny alebo veci nie sú potrebné na
ďalší výkon dozoru nad dozorovaným subjektom, je povinná vrátiť ich tomu, komu boli odňaté, a vydať
písomné potvrdenie o ich vrátení,

c) vypracovať písomnú správu o výsledku dozoru na mieste (ďalej len "správa"), doručiť dozorovanému

subjektu jedno vyhotovenie správy, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dozorovanému
subjektu na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, bezodkladne preveriť
oprávnenosť písomných námietok predložených dozorovaným subjektom a doručiť dozorovanému
subjektu písomné oznámenie o výsledku preverenia predložených písomných námietok,

d) určiť a písomne oznámiť, ak je to potrebné, dozorovanému subjektu lehoty, v ktorých je dozorovaný
subjektpovinnýprijaťasplniťsvojeopatrenianaodstránenieanápravunedostatkovzistenýchpridozore
na mieste a príčin ich vzniku a predložiť orgánu dozoru písomnú správu o prijatých opatreniach a osplnení prijatých opatrení; lehoty podľa tohto ustanovenia môže orgán dozoru z objektívneho dôvodu
určiť alebo zmeniť aj po skončení dozoru na mieste,

e) rešpektovať práva dozorovaného subjektu podľa tohto zákona,

f) zabezpečiť ochranu informácií a podkladov získaných pri dozore na mieste tak, aby nedošlo k
neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, daňového tajomstva
a iných informácií utajovaných alebo chránených povinnosťou mlčanlivosti výslovne uloženou alebo

uznanoupodľaosobitnýchpredpisov;10b)porušenímtejtopovinnostiniejeposkytnutietakýchinformácií
a podkladov na výkon pôsobností orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier podľa tohto
zákona, ak je to na ich výkon potrebné,

g) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.

103. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z. dozorovaný subjekt a jeho zamestnanci, sú oprávnení
a) byť prítomní osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca pri výkone dozoru na mieste,
b) vyjadriť sa písomne k nedostatkom zisteným pri výkone dozoru na mieste, ktoré im v priebehu výkonu
dozoru na mieste oznámili osoby poverené výkonom dozoru,
c) predložiť v určenej lehote písomné námietky voči údajom uvedeným v správe.

104. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 171/2005 Z. z. dozorovaný subjekt je povinný
a) vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na výkon dozoru na mieste,
b) prijať a splniť prijaté opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku
bezodkladne, najneskôr však v lehote podľa odseku 5 písm. d),

c) predložiť bezodkladne orgánu dozoru písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie a
nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.

105. Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 171/2005 Z. z. dozorovaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho
zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, sú pri výkone dozoru na

mieste povinní tiež
a) umožniť vykonávanie oprávnení, ktoré pri výkone dozoru na mieste patria orgánu dozoru, osobám
povereným výkonom dozoru a prizvanej osobe,
b) poskytovať osobám povereným výkonom dozoru a prizvanej osobe nimi požadovanú súčinnosť na
účely výkonu dozoru na mieste, najmä doklady, iné písomnosti, ústne a písomné informácie a ústne a

písomné vyjadrenia k predmetu dozoru a k zisteným nedostatkom,
c) zúčastniť sa na požiadanie osôb poverených výkonom dozoru na prerokovaní správy a písomných
námietok dozorovaného subjektu voči údajom uvedeným v správe; odopretie účasti na prerokovaní
správy a prednesené dôvody odopretia tejto účasti sa zaznamenajú v správe,
d) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.

106. Podľa § 15 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. správa obsahuje
a) názov a sídlo orgánu dozoru a meno a priezvisko osôb poverených výkonom dozoru, ktoré vykonali
dozor na mieste a meno a priezvisko prizvanej osoby, ak bola súčasťou dozoru technická kontrola,
b) názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu,
c) miesto, dátum začatia a dobu trvania výkonu dozoru na mieste,
d) predmet vykonaného dozoru na mieste a dozorované obdobie, ak bolo určené,
e) opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore vrátane uvedenia písomných
podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú, a právnych predpisov, ktorých porušenie

bolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru na mieste nad rámec predmetu dozoru,
f) lehotu určenú pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným
v správe,
g) mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré vykonali dozor, a meno, priezvisko a podpis fyzickej osoby,
ak je dozorovaným subjektom fyzická osoba; ak je dozorovaným subjektom právnická osoba, uvádza

sa meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu alebo jeho oprávneného zástupcu,
h) miesto a dátum vyhotovenia správy.107. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 171/2005 Z. z. súčasťou správy je doklad o doručení správy
dozorovanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dozorovaného subjektu voči údajom
uvedeným v správe, rovnopis písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia

predložených písomných námietok dozorovaného subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia
dozorovanému subjektu.

108. Podľa § 15 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z. z. dozor na mieste je skončený doručením písomného
oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok voči údajom

uvedeným v správe, ak dozorovaný subjekt predložil také námietky; inak je výkon dozoru na mieste
skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok
voči údajom uvedeným v správe.

109. Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 171/2005 Z. z. nedostatky v činnosti dozorovaného subjektu uvedené
v správe sa považujú za zistené odo dňa skončenia dozoru na mieste.

110. Podľa § 54 (Sankcie) ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z., ak orgán dozoru pri výkone dozoru
zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie
hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené

v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane
pravidiel hazardných hier alebo nesplní povinnosti jemu uložené právoplatným rozhodnutím orgánu
dozoru, uloží mu jednu alebo viacero z týchto sankcií:
a) opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov vrátane lehoty na jeho splnenie a
povinnosti v určenej lehote informovať orgán dozoru o jeho splnení,

b) predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ,
c) skončenie nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti,
d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry,
e) pokutu za priestupok podľa § 55,
f) pokutu za správny delikt podľa § 56.

111. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z. pri ukladaní sankcií orgán dozoru vychádza z povahy,
závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností, pričom zohľadní,
že dozorovaný subjekt alebo osoba uvedená v odseku 7 v čase do vydania rozhodnutia o sankcii sami
zistili porušenie povinnosti a obnovili právny stav.

112. Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z. orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie
technického zariadenia, určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne alebo
hazardnej hry, ak pri výkone dozoru zistil
a) nedostatky, ktoré môžu ovplyvniť riadne prevádzkovanie hazardnej hry, a to až do ich odstránenia,

b) nesplnenie niektorej z podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo
určených v licencii,
c) porušovanie podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených
v licencii,
d) nedodržanie povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo

e) nedodržanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier alebo propagovanie
hazardných hier.

113. Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z. z. o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry

vyhotoví orgán dozoru písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je orgán
dozoru oprávnený zapečatiť výherné prístroje, prípadne iné zariadenia alebo systémy využívané pri
prevádzkovaní hazardnej hry. Škody spôsobené pozastavením prevádzkovania hazardnej hry znáša
dozorovaný subjekt.

114. Podľa § 54 ods. 5 zákona č. 171/2005 Z. z., ak prevádzkovateľ hazardnej hry odstráni nedostatky,
pre ktoré sa prevádzkovanie hazardnej hry pozastavilo, môže opätovne pokračovať v prevádzkovaní
hazardnej hry len po predchádzajúcom písomnom súhlase orgánu dozoru; orgán dozoru je povinný
udeliť písomný súhlas najneskôr do troch pracovných dní od preukázania odstránenia nedostatkovprevádzkovateľom. Orgán dozoru je povinný pozastavenie hazardnej hry, zapečatenie výherného
prístroja alebo iného zariadenia a systému využívaného pri prevádzkovaní hazardnej hry, ako aj súhlas
s pokračovaním prevádzkovania hazardnej hry bezodkladne oznámiť ministerstvu alebo obci, ktoré

individuálnu licenciu prevádzkovateľovi hazardnej hry udelili.

115. Podľa § 54 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z. z. sankcie podľa tohto zákona možno uložiť do dvoch rokov
ododňa,keďorgándozorualebopríslušnýsprávcaodvoduzistilporušeniepovinnosti,najneskôrvšakdo
piatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Sankcie možno ukladať súbežne a opakovane.

Uložením sankcií podľa tohto zákona nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.

116. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

117. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na

a) vydávanie všeobecných licencií podľa § 18,
b) oznamovaciu povinnosť podľa § 19,
c) odborné posudzovanie podľa § 30,
d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3,
e) vymáhanie nedoplatkov podľa § 37 ods. 13 a § 54 ods. 8,

f) výkon dozoru podľa tohto zákona a
g) zápis fyzických osôb do registra vylúčených osôb a výmaz fyzických osôb z registra vylúčených osôb.

118. Podľa § 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon č. 30/2019 Z. z.“) tento

zákon upravuje vznik a pôsobnosť Úradu pre reguláciu hazardných hier (ďalej len „úrad“) a pôsobnosť
Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) v oblasti hazardných hier.

119. Podľa § 75 zákona č. 30/2019 Z. z. orgány štátnej správy v oblasti hazardných hier sú:
a) ministerstvo financií,

b) úrad.

120. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. úrad je rozpočtová organizácia zapojená svojimi
príjmami a výdavkami na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií
s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Sídlom úradu je Bratislava; orgánmi úradu

sú generálny riaditeľ a rada úradu. Úrad môže zriaďovať pracoviská so súhlasom ministra financií
Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“).

121. Podľa § 99 ods. 9 vety prvej zákona č. 30/2019 Z. z. výkon štátnej správy v oblasti hazardných
hier vykonáva úrad od 1. júna 2019.

122.Podľa§100ods.1zákonač.30/2019Z.z.výkonštátnejsprávyvoblastihazardnýchhierprechádza
z ministerstva financií, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, daňových úradov a colných úradov
na úrad.

123. Podľa § 100 ods. 2 zákona č. 30/2019 Z. z. v súvislosti s prechodom kompetencií podľa odseku
1 prechádzajú od 1. júna 2019 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov,
z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto
kompetencie z ministerstva financií a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky na úrad. Majetok
štátu, ktorý bol do 31. mája 2019 v správe ministerstva financií a Finančného riaditeľstva Slovenskej

republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencií podľa odseku 1, prechádza od 1. júna
2019 do správy úradu. Práva a povinnosti z iných právnych vzťahov podľa odseku 1 prechádzajú z
ministerstva financií, Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, daňových úradov a colných úradov
od 1. júna 2019 na úrad. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku
štátu sa upravia dohodou medzi ministerstvom financií, Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky,

daňovými úradmi a colnými úradmi a úradom, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného
majetku, práv a povinností.IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

124. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183
SSP), vychádzajúc zo stavu v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 6
ods. 2 písm. f/ SSP), preskúmal napadnutý procesný postup (iný faktický zásah) právneho predchodcu
žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a povinnostiam žalobcu v postavení

dozorovaného subjektu podľa zákona o hazardných hrách, za splnenia procesných podmienok (§ 107
ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 30.01.2020 za prítomnosti právnej
zástupkyne žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a po následne doplnenom dokazovaní a
pripustení zmeny negatórnej zásahovej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP na určovaciu zásahovú žalobu
podľa § 252 ods. 2 SSP dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
125. Správny súd po otvorení pojednávania oboznámil zúčastnené strany s posúdením predmetu

súdneho prieskumu správnym súdom a uviedol, že dosiaľ nezistil splnenie podmienok na odmietnutie
žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, ani na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a)
SSP, pretože z obsahu správnej žaloby, predloženého administratívneho spisu a popisu priebehu
skutku zapečatenia predmetných technických zariadení v jednotlivých prevádzkach dňa 28.06.2018
vyplýva, že išlo o reálne a faktické úkony zo strany zamestnancov daňového úradu vo vzťahu k

majetku žalobcu, resp. k hnuteľným veciam žalobcom používaným na podnikanie, pričom žalovaný
správny orgán ako orgán verejnej správy takto postupoval pri plnení jeho kompetencií a povinností
vyplývajúcich mu zo zákona o hazardných hrách, t. j. pri plnení úloh v oblasti verejnej správy na
úseku dozoru a regulácie prevádzkovania hazardných hier. Išlo o vrchnostenský zásah zo strany
daňového úradu smerom do dispozície žalobcu ako súkromnej právnickej osoby, ktorá bola pre účely

postupu podľa zákona o hazardných hrách v postavení dozorovaného subjektu, ktorý následkom
reálne vykonaného zapečatenia predmetných technických zariadení využitím inštitútu pozastavenia
prevádzkovania technického zariadenia (ďalej v rozhodnutí aj „kvízomaty“) podľa § 54 ods. 3 písm. e)
zákona o hazardných hrách nemohol tieto ďalej používať na podnikanie a na dosahovanie zisku.
126. Preto správny súd v nadväznosti na dôvody správnej žaloby považoval za potrebné preveriť

pravdivosť tvrdenia žalobcu o nezákonnosti predmetného zásahu orgánu verejnej správy, ako aj
dôvodnosť jeho návrhu na uloženie zákazu žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu.
127. Pokiaľ ide o predbežný charakter sporného zásahu, tento nie je dôvodom na odmietnutie podanej
žaloby z dôvodu navrhovaného žalovaným, že napadnutý iný zásah nepodlieha súdnemu prieskumu
podľa § 7 písm. e) SSP. V tejto veci nejde o napadnuté rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy

ako také, napriek tomu, že boli následne vydané záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry.
Hoci vo vzťahu k hlavnému predmetu administratívneho konania, t. j. vo veci uloženia sankcie žalobcovi
za spáchanie správneho deliktu prevádzkovania hazardnej hry v rozpore so zákonom o hazardných
hrách, sa zapečatenie kvízomatov javí ako úkon predbežnej povahy, nevylučuje to možnosť skúmania
dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany dotknutým fyzickým a právnickým osobám podľa ustanovení

§ 262 alebo § 263 SSP v závislosti na okolnostiach prípadu. Iným zásahom, ako jedným z inštitútov
súdneho prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku, môže byť akékoľvek faktické a bezprostredné
konanie orgánu verejnej moci v rámci plnenia jeho úloh na príslušnom úseku verejnej správy, či už
v štádiu pred začatím administratívneho konania, v rámci vyhľadávacej činnosti alebo v rámci už
začatého formalizovaného správneho konania. Taktiež z pohľadu prípustnosti súdneho prieskumu nie

je podstatné, či zásah slúži na zabezpečenie dôkazov, zistenie skutkového stavu alebo na okamžité
zabezpečenie verejného poriadku a ochrany zdravia, majetku alebo iných zákonom chránených hodnôt.
Samotné dôvody, priebeh a výsledky bezprostredne vykonaného zásahu zo strany orgánu verejnej moci
nemusia byť nezákonné, ale správny súd má právomoc v prípade dôvodnosti tohto typu správnej žaloby
poskytnúť fyzickej alebo právnickej osobe ochranu pred iným zásahom, ak ich práva, právom chránené

záujmy alebo povinnosti sú alebo môžu byť iným zásahom priamo dotknuté, ak jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.
128. Rovnako žalovaným uvádzaná skutočnosť, že v čase vykonania predmetného iného zásahu
daňovým úradom a v čase podania správnej žaloby neboli známe závery poverenej skúšobne ohľadom
odborného posúdenia charakteru hry DIAMOND LEVEL, nezakladá dôvod na prerušenie konania podľa

§ 100 ods. 1 písm. a) SSP z tvrdeného dôvodu, že prebieha administratívne konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu v tejto veci. Skutková otázka, či
v danom prípade na predmetných technických zariadeniach bola prevádzkovaná hazardná hra alebo
vedomostnáhra,jepodkladompreprípadnérozhodnutievoveciadministratívnehotrestaniazaprípadnézistenie porušenia zákona o hazardných hrách, avšak táto otázka odborného posúdenia charakteru
predmetnejhryjevovzťahukposúdeniudôvodnostisprávnejžalobypodľa§252ods.1SSPirelevantná.
Predmetom tohto súdneho konania nie je rozhodnúť o veci porušenia zákona o hazardných hrách

žalobcom prípadným prevádzkovaním hazardnej hry, ale bez ohľadu na skutočnosť, či v konečnom
dôsledku ide alebo nejde o hazardnú hru, posúdiť, či je v danej veci potrebné za účelom ochrany práv,
právom chránených záujmov a povinností žalobcu zakázať žalovanému, aby pokračoval v predmetnom
zásahu a uložiť mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom, prípadne podľa okolností prípadu rozhodnúť,
či bol predmetný zásah nezákonný.

129. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci prednesu návrhu na pojednávaní zotrvala na dôvodnosti
podanej žaloby a mala za to, že dňa 28.06.2018, kedy zamestnanci daňového úradu prišli do dotknutých
prevádzok a zapečatili technické zariadenia prevádzkujúce kvízovú hru DIAMOND LEVEL podľa § 54
ods. 3 písm. e) zákona o hazardných hrách, porušili zákon, pretože využili inštitút sankcie, ktorým
pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry bez pochyby je, a to bez toho, aby mali dostatočne zistený
skutkový stav, čo do určenia charakteru hry, či ide o softvér prevádzkujúci hazardnú hru alebo kvíz.

Dodala, že tento inštitút neslúži ako zabezpečovací úkon alebo opatrenie predbežnej povahy, na jeho
vydanie je potrebné, aby bol dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k otázke, či dozorovaný subjekt
porušujezákonohazardnýchhrách.Vostatnomzotrvalanažalobnýchdôvodoch.Pretonavrhlavyhovieť
petitu žaloby a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.

130. Poverený zástupca žalovaného na otázku sudkyne, v akom štádiu sa v súčasnosti nachádza
preskúmavané administratívne konanie, uviedol, že dozor v predmetnej veci bol ukončený, na základe
stanoviska Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p. bolo konštatované, že predmetný softvér
DIAMOND LEVEL je hazardnou hrou, vo veci bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty
za iný správny delikt, ktoré bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom žalobcu a v súčasnosti

prebieha odvolacie konanie.

131. Na ozrejmenie okolností preskúmavaného zásahu poverený zástupca žalovaného uviedol, že v
dňoch 28.06.2018 a 29.06.2018 prebiehala organizovaná akcia orgánov dozoru pod názvom DIAMANT,
v rámci ktorej bolo kontrolovaných v uvedenom období viac ako 60 prevádzkarní. Dôvodom tejto

akcie bola skutočnosť, že v prevádzkach pohostinstiev a podobne boli prevádzkované hracie automaty
so softvérom DIAMOND LEVEL, ktorý mal pôsobiť ako vedomostná súťaž, avšak iba za účelom
obchádzania zákazu prevádzkovať hazardné hry mimo prevádzkarní zákonom na to určených. V
rámci výkonu tohto dozoru boli všetky zistené hracie automaty s týmto softvérom zapečatené a bolo
pozastavené prevádzkovanie predmetnej hazardnej hry. Vzhľadom k tomu, že orgán dozoru priamo

na mieste výkonu dozoru nevedel posúdiť čisto technicky, či výsledok hry závisí prevažne od náhody,
nebola spísaná zápisnica o vykonaní dozoru podľa § 13 zákona o hazardných hrách, ale táto podstatná
otázka bola predložená príslušnej poverenej skúšobni na odborné technické posúdenie. V tejto súvislosti
dodal, že zákon o hazardných hrách neurčuje lehotu, v rámci ktorej má byť zápisnica o vykonaní dozoru
spísaná.

132. Poverený zástupca žalovaného poukázal na aktuálnu skutočnosť, že orgánu dozoru už bolo
predložené odborné posúdenie poverenej skúšobne (Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p.)
č. 100/12/2019 zo dňa 14.03.2019, ktoré v závere konštatuje, že posudzované zariadenie tzv. kvízomaty
vykazujú prvky hazardných hier, ktorých výsledok závisí prevažne od náhody alebo vopred neznámeho

výsledku určitej okolnosti alebo udalosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že podľa zistení žalovaného sa predmetné kvízomaty, resp. technické
zariadenia v prevádzkach, v ktorých boli zapečatené, toho času už nenachádzajú.

133. Ďalej poverený zástupca poukázal na skutočnosť, že žalobca podal viacero správnych žalôb proti

inému zásahu orgánu verejnej správy z dôvodu zapečatenia hracích automatov v rámci spomínanej
akcie DIAMANT, pričom išlo o identické žaloby, čo do žalobných dôvodov. V tejto súvislosti dal
správnemu súdu do pozornosti uznesenia krajských súdov, konkrétne Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 9 Sa/23/2018 zo dňa 13.09.2019, a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23 Sa/75/2018 zo dňa
30.05.2019, ktorými správne súdy žaloby žalobcov v predmetných veciach odmietli. Taktiež predložil

rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci žalobcu sp. zn. 30 Sa/14/2018 zo dňa
28.02.2019, ktorým správny súd žalobu zamietol.134. Vo vzťahu k meritu prejednávanej veci zotrval na právnom názore, že orgán dozoru postupoval v
súlade so zákonom, keď zapečatil predmetné kvízomaty a v súlade s § 54 ods. 4 o tomto úkone vyhotovil
písomný záznam, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Právo na náhradu trov konania si

neuplatnil.

135. Súd položil otázku právnej zástupkyni žalobcu, či sa predmetné technické zariadenia už
nenachádzajú v prevádzkach a či sú vo vlastníctve žalobcu. Na uvedenú otázku odpovedala právna
zástupkyňa, že o týchto skutočnostiach nemá vedomosť.

136. V reakcii na vyjadrenie žalovaného právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že má za to, že orgán
dozoru nemohol za danej situácie použiť inštitút sankcie podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona o
hazardnýchhrách,pretožezákonvtomtoustanovenípredpokladá,žekontrolovanýsubjektnedodržiaval
ustanovenia tohto zákona, avšak v danom prípade táto skutočnosť vo vzťahu k zapečateniu technických
zariadení nebola vyjasnená, nebola zjavná a nebol ani dostatočne zistený skutkový stav, a to v otázke,

či ide o prevádzkovanie hazardných hier. Použitie postupu podľa § 54 ods. 3 písm. e) citovaného zákona
nemá charakter predbežného úkonu alebo opatrenia potrebného pre zistenie skutkového stavu za
účelom rozhodnutia, či daný subjekt porušil alebo neporušil predmetný zákon. V danom čase porušenie
zákona už musí byť zistené.

137. Pokiaľ ide o odborné stanovisko TSÚ právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že stanovisko ktoré
bolo doručené žalobcovi, neobsahuje všetky potrebné prílohy, ďalej vyjadrila nesúhlas s tvrdením
žalovaného, že skutočnosť, že zákon neupravuje lehotu na vypracovanie zápisnice pri úkone dozoru,
je dôvodom na to, aby ju vypracoval s ročným oneskorením, pretože zákon o hazardných hrách v §
19 jasne hovorí, že pri výkone dozoru sa má spísať zápisnica alebo správa. Rovnako nebol správny

postup konajúceho orgánu dozoru, keď úradné záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry
boli vyhotovené s niekoľkotýždňovým oneskorením, čiže neskôr ako sa zapečatenie zrealizovalo.

138. K predloženým uzneseniam krajských súdov právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na rozdiel
od tohto súdu v dvoch prípadoch bola žaloba odmietnutá a v jednom prípade sa vecou správny súd

meritórne zaoberal a žalobu zamietol z dôvodu, že sa v danom prípade dodatočne zistilo, že zápisnica
pri výkone dozoru v tam predmetných prevádzkach bola spísaná, čo však v tomto prípade nebola.

139. V reakcii na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu poverený zástupca žalovaného s poukazom na
§ 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách, podľa ktorého môže orgán dozoru pozastaviť prevádzkovanie

technického zariadenia, uviedol že podmienky uvádzané v tomto ustanovení zákona boli naplnené.
Dôvodil, že nejde o sankciu, ale o inštitút predbežného charakteru. Zároveň dodal, že jedine daňový úrad
ako orgán dozoru podľa zákona o hazardných hrách, a toho času jedine Úrad pre reguláciu hazardných
hier, má kompetenciu rozhodnúť o tom, či predmetné technické zariadenia spĺňajú charakter hazardnej
hry. Zároveň bol dodržaný postup podľa § 54 ods. 4 zákon o hazardných hrách tým, že orgán dozoru

vyhotovil písomný záznam o tomto úkone.

140. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci prednesu konečného návrhu uviedla, že sa pridržiava svojich
vyjadrení učinených na tomto pojednávaní a opätovne dodala, že v čase sporného zásahu nebolo
zistené, či sa pri daných technických zariadeniach jedná alebo nejedná o hazardnú hru.

141. Rovnako poverený zástupca žalovaného v záverečnom návrhu odkázal na svoje doterajšie
vyjadrenia a s poukazom na detaily spôsobu vedenia predmetnej hry dodal, že už pri samotnom zásahu
bolo zjavné, že ide o prevádzkovanie hazardnej hry, čo v konečnom dôsledku aj potvrdilo odborné
technické stanovisko k predmetných technickým zariadeniam, vydané poverenou skúšobňou.

142. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného prezentované na pojednávaní, že t. č. už bolo
vo veci samej vydané Úradom pre reguláciu hazardných hier rozhodnutie prvého stupňa č.
URHH/001672/2019-120 zo dňa 28.11.2019, správny súd dodatočne vyžiadal od žalovaného zaslanie
predmetného rozhodnutia prvého stupňa a podanie správy o stave odvolacieho konania v predmetnej

veci.

143. Správnemu súdu bolo na základe výzvy doručené rozhodnutie Úradu pre reguláciu hazardných hier
č. URHH/001672/2019-120 zo dňa 28.11.2019, ktorým žalovaný uložil žalobcovi podľa § 92 ods. 1 písm.e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. k) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov pokutu za spáchanie správneho deliktu na tom skutkovom základe, že vo veľkom
rozsahu a dlhodobo prevádzkoval hazardné hry, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia. Zároveň

žalovaný tretím výrokom uvedeného rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 30/2019 Z. z. uložil
žalobcovi sankciu skončenia nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti, spočívajúcej v povinnosti
ukončiť prevádzkovanie všetkých hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL a zakázal
mu prevádzkovanie hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL v lehote 5 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

144. Z vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že vyššie uvedené rozhodnutie prvého stupňa bolo
napadnuté odvolaním žalobcu.

145. Uvedené štádium predmetného administratívneho konania vo veci samej (uložením sankcií za
spáchanie správneho deliktu) správny súd vyhodnotil ako zásadnú zmenu skutkových okolností pre

rozhodnutie vo veci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy (Daňového úradu Trnava) v
tejto veci, kedy už netrvá iný zásah Daňového úradu, ktorý bol predmetom tejto žaloby, pretože už
zákaz prevádzkovania hracích zariadení so sporným softvérom DIAMOND LEVEL bol po ukončení
dokazovania uložený rozhodnutím žalovaného č. URHH/001672/2019-120 zo dňa 28.11.2019, a to
bez ohľadu na skutočnosť, že predmetný výrok o uložení sankcie podľa § 92 ods. 1 písm. c)

zákona o hazardných hrách nadobudne vykonateľnosť až po právoplatnosti rozhodnutia prvého stupňa,
vzhľadom na odkladný účinok podaného odvolania. Podstatná je skutočnosť, že okrem iného ústredným
predmetom konania vo veci samej, ako aj vo veci faktického vedenia iného zásahu, bol predpoklad
žalovaného založený na premise, že predmetná hra DIAMOND LEVEL je svojím charakterom hazardná
hra, a táto otázka bola na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým predložením odporného

posúdenia TSÚ Piešťany, š. p. už v konaní prvého stupňa zodpovedaná a bola podkladom na vyvodenie
deliktuálnej zodpovednosti vo vzťahu k žalobcovi.

146. Pre účely súdneho prieskumu dôvodnosti žaloby proti inému zásahu v tejto veci je už irelevantné, či
bude výrok prvostupňového administratívneho rozhodnutia o zákaze prevádzkovania všetkých hracích

zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL potvrdený v rámci odvolacieho administratívneho
konania alebo či bude tento zákaz právoplatne zrušený. S prihliadnutím na účel sledovaný poskytovaním
súdnej ochrany fyzickým osobám a právnickým osobám pred iným zásahom orgánmi verejnej správy,
podstatnou otázkou tohto súdneho prieskumu je skúmanie podmienok a zákonnosti napadnutého iného
zásahu v nadväznosti na potvrdenie alebo vylúčenie možnosti, či týmto zásahom mohli byť alebo či

boli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu nad mieru, ktorú zákon
pripúšťa.

147. Ohľadom žalobného návrhu v tejto veci správny súd uvádza, že pri negatórnej zásahovej správnej
žalobe (podanej podľa § 252 ods. 1 SSP) je rozhodujúci skutkový stav zistený ku dňu rozhodnutia

správneho súdu (§ 135 ods. 2 písm. a/ SSP), pričom správny súd musí brať do úvahy zmenu skutkového
stavu, ktorá nastala v priebehu súdneho konania o tomto type správnej žaloby. Z uvedeného dôvodu
by mal správny súd umožniť žalobcovi, aby v priebehu konania mohol zmeniť žalobný petit a cielenie
súdnej ochrany prispôsobiť konkrétne zmeneným skutkovým okolnostiam. V tejto súvislosti správny súd
dáva do pozornosti rozhodnutie Nejvyššího správního soudu č. j. 1 Aps 3/2006-69 zo 17. januára 2008

(publikovaný pod č. 1590/2008 Sb. NSS); v zmysle ktorého „Změna skutkového stavu, která může nastat
v průběhu soudního řízení o ochraně před nezákonným zásahem správního orgánu (§ 82 a násl. s. ř.
s.), musí umožňovat žalobci, aby v průběhu řízení mohl v závislosti na ní změnit žalobní petit a způsob
požadované soudní ochrany přizpůsobit konkrétnímu skutkovému stavu (§ 64 s. ř. s. a § 95 o. s. ř.).“

148. V danom prípade opodstatnenosť podanej negatórnej zásahovej žaloby podľa § 252 ods. 1
SSP žalobca dôvodil poukazom na zásah do jeho ústavou garantovaného práva podnikať a na vznik
majetkovej škody v dôsledku nemožnosti používania zapečatených kvízomatov, ktorých prevádzkovanie
bolo v rámci napadnutého iného zásahu daňovým úradom pozastavené.

149. S prihliadnutím na skutkový stav rozhodný pre vydanie rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a/ SSP) a
vzhľadom k tomu, že napadnutý iný zásah voči žalobcovi zo strany právneho predchodcu žalovaného t.
č. už netrvá (hoci od neho neupustil žalovaný z vlastnej iniciatívy, ale došlo k nemu vydaním rozhodnutiavo veci samej, teda nebola splnená podmienka na postup podľa § 260 SSP), bolo by namieste konanie
o žalobe v tejto veci zastaviť podľa § 99 písm. g) SSP, pretože odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.

150. Správny súd však takýto prípadný postup, vzhľadom na okolnosti prípadu, ktorých podstatná
zmenanastalavpriebehukonaniapredsprávnymsúdom,vyhodnotilakodenegatioiustitiae(odmietnutie
spravodlivosti) vo vzťahu k žalobcovi, keďže by sa účel sledovaný zákonnou úpravou súdnej ochrany
prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy minul účinku.

151. Podľa § 256 SSP žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

152. Hoci už uplynula subjektívna zákonná lehota na rozšírenie správnej žaloby alebo jej doplnenie o
ďalší žalobný návrh alebo žalobné body (§ 62 ods. 1 a 2 v spojení s § 183 SSP a v spojení s § 256

SSP), v danom prípade je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že objektívna lehota dvoch rokov odo
dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy na podanie správnej žaloby podľa 252 ods. 1 a 2
SSP uplynie dňom 26.08.2020. Preto správny súd, prihliadnuc na zmenu skutkového stavu v priebehu
konania o zásahovej žalobe v tomto špecifickom prípade, v súvislosti s ktorým Správny súdny poriadok v
ustanoveniach § 261 a § 262 SSP, ani v ustanoveniach § 99 SSP a § 260 SSP osobitný procesný postup

neupravuje, poskytol žalobcovi možnosť na podanie návrhu na zmenu negatórnej žaloby podanej podľa
§ 252 ods. 1 SSP na určovaciu zásahovú žalobu proti už skončenému inému zásahu podľa § 252 ods.
2 SSP, a to napriek tomu, že v danom prípade počas trvania iného zásahu bola splnená podmienka
možnosti podania žaloby podľa odseku 1 citovaného ustanovenia SSP, ktorú žalobca aj využil.

153. Na výzvu správneho súdu žalobca podaním zo dňa 13.03.2020, tunajšiemu súdu doručeným
dňa 16.03.2020, navrhol pripustenie zmeny negatórnej zásahovej žaloby proti inému zásahu orgánu
verejnej správy podanej v tejto veci podľa § 252 ods. 1 SSP na určovaciu zásahovú správnu žalobu
proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 SSP a petitom navrhol, aby správny súd
rozhodnutímurčil,že napadnutýinýzásahorgánuverejnejsprávy-Úraduprereguláciuhazardnýchhier,

Križkova 949/9, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto (pôvodne Daňový úrad Trnava), vykonaný
žalovanýmdňa28.06.2018,spočívajúcivzapečatenízariadenísnainštalovanouhrouDIAMONDLEVEL
a pozastavení prevádzkovania predmetnej hry v prevádzkach: Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, 930
13 Trhová Hradská, Krčma u Tondy, L. Novomeského 1587, 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská
804, 908 01 Kúty, Espresso pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, 930 40 Štvrtok na Ostrove, Pohostinstvo

Nyirfa, Holice č. 55, 930 34 Holice, HO-TR, Potočná 27, 909 01 Skalica, Hostinec na Špici, ppl. Pľjušťa
56, 909 01 Skalica, bol nezákonný.

154. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že vydanie rozhodnutia žalovaným vo veci administratívneho
trestania, č. URHH/001672/2019-120 zo dňa 28.11.2019, ktorým okrem iného bol žalobcovi uložený

zákaz prevádzkovania hracích zariadení so softvérom s názvom DIAMOND LEVEL, nevyhodnotil
ako odpadnutie dôvodu na pokračovanie v konaní podľa § 99 písm. g) SSP, hoci žalovaný
dôvodilúčelpreskúmavanéhoinéhozásahuprávepodozrenímzprevádzkovanianedovolenejhazardnej
hry DIAMOND LEVEL na predmetných technických zariadeniach a dočasnosťou iného zásahu do
okamihu zabezpečenia odborného stanoviska k charakteru predmetnej hry/kvízu poverenou skúšobňou

(Technickým skúšobným ústavom Piešťany, š. p.).

155. Rovnako túto právnu skutočnosť vydania rozhodnutia vo veci samej, ktorej predmet konania je
determinovaný skutkovými zisteniami smerujúcimi k vyvodeniu deliktuálnej zodpovednosti žalobcu a
k jeho administratívnemu potrestaniu za zistené porušenie zákona o hazardných hrách, správny súd

nevyhodnotil ako skutkové okolnosti prípadu, ktoré by bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu
§ 260 SSP určujúcu podmienky zastavenia konania o žalobe proti inému zásahu z dôvodu upustenia
od napadnutého iného zásahu zo strany žalovaného.

156. S prihliadnutím na vyššie uvádzané skutočnosti, odôvodňujúce spravodlivé pripustenie zmeny

zásahovej žaloby správnym súdom z negatórnej na určovaciu, správny súd zameral súdny prieskum
napadnutého iného zásahu daňového úradu voči žalobcovi na preverenie, či predmetný zásah
(pozastavenie prevádzkovania technických zariadení s hrou DIAMOND LEVEL podľa § 54 ods. 3 písm.
e/ a ods. 4 zákona o hazardných hrách) možno kvalifikovať ako nezákonný. Teda správny súd vdanom prípade zisťoval existenciu potreby ochrany subjektívnych práv, právom chránených záujmov
alebo povinností žalobcu, ktoré mohli byť alebo boli napadnutým iným zásahom právneho predchodcu
žalovaného priamo dotknuté.

157. Vo vzťahu k vymedzeniu predmetu súdneho prieskumu napadnutého iného zásahu právneho
predchodcu žalovaného, Daňového úradu Trnava, správny súd zároveň dodáva, že pre účely
rozhodnutia v tejto veci nie je podstatné a nepovažuje za relevantné skúmať, či predmetné zapečatené
kvízomaty prevádzkujúce hru so softvérom DIAMOND LEVEL boli svojím charakterom hazardnou hrou.

Konečný výsledok rozhodnutia vo veci samej, t. j. či už bude právoplatne žalobca uznaný vinným
zo spáchania iného správneho deliktu a sankcionovaný za jeho spáchanie na tom skutkom základe,
že prevádzkoval prostredníctvom predmetných kvízomatov hazardnú hru v rozpore so zákonom o
hazardných hrách alebo bude s konečnou platnosťou rozhodnuté, že predmetná hra DIAMOND LEVEL
je hrou vedomostnou, ktorej výsledok v prevažnej miere závisí od vedomostí, znalostí a zručností hráčov,
a nie od náhodných a nepredvídateľných okolností, to nemôže mať vplyv na posudzovanie zákonnosti

napádaného postupu a zásahu orgánu dozoru do sféry práv žalobcu.

158. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vrchnostenský faktický zásah orgánu verejnej správy
ako taký, vrátane jeho dôvodov a účelu, môže mať legitímny základ a môže byť zákonným spôsobom
realizovaný, pričom výsledkom následného administratívneho konania môže, ale aj nemusí, byť

administratívne potrestanie dotknutého účastníka konania (dozorovaného subjektu). Zároveň možno
vo všeobecnosti konštatovať, že v rámci využitia inštitútov vyhľadávacej činnosti správnym orgánom,
v rámci zabezpečovania dôkazov alebo bezprostredných zásahov zameraných na ochranu zákonom
chránených objektov a hodnôt ešte pred začatím samotného administratívneho konania, môže dôjsť
k neoprávnenému zásahu do sféry subjektívnych práv dotknutých fyzických osôb a právnických

osôb, pričom rovnako súvisiace alebo nadväzujúce administratívne konania môžu byť ukončené s
rôznym výsledkom, nevynímajúc vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti voči páchateľovi priestupku
alebo správneho deliktu.

159. Pokiaľ ide o samotný priebeh napadnutého iného zásahu Daňového úradu Trnava, účastníci

konania sa v popise jeho podstatných okolností nerozchádzajú. Ich vnímanie faktického priebehu iného
zásahu v jednotlivých prevádzkach pohostinstiev korešponduje s obsahom administratívneho spisu,
v ktorom sa nachádzajú spomenuté záznamy „o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry“ (takto
znie nadpis každého z predložených záznamov zo dňa 12.07.2018, ktoré obsahovo zachytávajú výkon
dozoru v jednotlivých dotknutých prevádzkach, realizovaného dňa 28.06.2018). Zároveň sa v spise

nachádzajú na CD nosičoch zaznamenané fotografie zapečatených technických zariadení z jednotlivých
prevádzok a fotokópie zmlúv uzavretých žalobcom s tretími osobami (prevádzkovateľmi dotknutých
pohostinstiev), na základe ktorých boli v týchto prevádzkach (v pohostinstvách) hracie automaty žalobcu
(technické zariadenia so softvérom hry DIAMOND LEVEL) umiestnené a prevádzkované.

160. Administratívny spis je tvorený chronologicky zoradenými vyhotoveniami záznamov o pozastavení
prevádzkovania hazardnej hry (vykonaného dňa 28.06.2018) v rámci dozoru, ktoré záznamy boli
vyhotovené v dňoch 10.07.2018 a 12.07.2018 a okrem iného sa v jednotlivých záznamoch uvádza,
že tieto sú prílohou zápisnice z vyhľadávacej činnosti č. 101349186/2018, č. 101338587/2018, č.
101342741/2018, č. 101348690/2018, č. 101349044/2018, č. 101343350/2018 a č. 101342740/2018.

161. Zároveň správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že predmetné úradné záznamy
o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry z jednotlivých prevádzok boli žalobcovi doručené dňa
13.07.2018.

162. Následne po vykonaní predmetného zásahu - dozoru (podľa vyjadrenia žalovaného formou
vyhľadávacej činnosti) bolo dňa 11.07.2018 Daňovým úradom Trnava vydané pre Technický skúšobný
ústav Piešťany, š. p. poverenie na výkon dozoru podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných
hrách (č. prílohy 8 v administratívnom spise), zameraného na technickú kontrolu zariadenia DIAMOND
LEVEL, číslo 733853 u žalobcu (okrem iného ešte u jedného dozorovaného subjektu), pričom predmet

dozorubolvymedzenýakoodbornéposúdenie,čihryponúkanéprostredníctvompredmetnýchzariadení
napĺňajú znaky hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách. V tomto poverení daňový úrad žiada,
aby poverená skúšobňa, ktorá overuje a osvedčuje zariadenia a systémy využívané pri prevádzkovaní
hazardných hier podľa zákona o hazardných hrách, odborne posúdila predmetné technické zariadenia,v prípade, že je to možné, zabezpečila aj overenie prepojenia zariadenia na server, posúdenie softvéru,
prostredníctvom ktorého sa poskytujú posudzované hry, posúdenie pravidiel hry, popísanie priebehu
hry, popis podmienok hry, okolnosti, za akých hráč môže vložiť vklad a získať výhru, podmienky a

spôsob určenia výsledku hry a získania výhry, existenciu prvku náhody a jej podiel na získaní výhry,
posúdenie ďalších skutkových okolností dôležitých pre posúdenie prevádzkovanej hry vo väzbe na § 3
ods. 1 zákona o hazardných hrách, ako aj odhad miery preukázania vedomostí alebo zručností pri hrách
poskytovaných prostredníctvom predmetných zariadení.

163. Vyššie uvádzané zápisnice z vyhľadávacej činnosti č. 101349186/2018, č. 101338587/2018, č.
101342741/2018, č. 101348690/2018, č. 101349044/2018, č. 101343350/2018 a č. 101342740/2018 a
ani žiadna iná zápisnica zaznamenávajúca priebeh zásahov v jednotlivých prevádzkach, vykonaných
dňa 28.06.2018, ani vyjadrenia a námietky žalobcu k zisteniam a priebehu vykonaného dozoru sa v
predloženom administratívnom spise nenachádzajú.

164. Uvedený obsah administratívneho spisu korešponduje aj s vyjadreniami žalovaného, ktorými
ozrejmoval napádaný postup pri inom zásahu zamestnancov daňového úradu v jednotlivých dotknutých
prevádzkach a ktorým obhajoval jeho zákonnosť nasledovnými argumentami:

· v dňoch 28.06.2018 a 29.06.2018 išlo o výkon dozoru na mieste podľa zákona o hazardných hrách,

ktorý prebiehal na území Slovenskej republiky v rámci organizovanej akcie orgánov dozoru pod názvom
DIAMANT, v rámci ktorej bolo kontrolovaných v uvedenom období viac ako 60 prevádzkarní,
· dôvodom tejto akcie bola skutočnosť, že v prevádzkach pohostinstiev a podobne boli prevádzkované
hracie automaty so softvérom DIAMOND LEVEL, ktorý mal pôsobiť ako vedomostná súťaž, avšak iba za
účelom obchádzania zákazu prevádzkovať hazardné hry mimo prevádzkarní zákonom na to určených.

V rámci výkonu tohto dozoru boli všetky zistené hracie automaty s týmto softvérom zapečatené a bolo
pozastavené prevádzkovanie predmetnej hazardnej hry,
· orgán dozoru priamo na mieste výkonu dozoru nevedel posúdiť čisto technicky, či výsledok hry závisí
prevažne od náhody,
· z vyššie uvedeného dôvodu nebola spísaná zápisnica o vykonaní dozoru podľa § 13 zákona o

hazardných hrách, pričom zákon o hazardných hrách neurčuje lehotu, v rámci ktorej má byť zápisnica
o vykonaní dozoru spísaná,
· následne bola podstatná otázka ohľadom charakteru hry, či ide o vedomostnú hru alebo hazardnú hru,
predložená príslušnej poverenej skúšobni na odborné technické posúdenie,
· v administratívnom konaní vo veci samej bolo predložené odborné posúdenie č. 100/12/2019 zo dňa

14.03.2019, vypracované TSÚ Piešťany, š. p., ktoré v závere konštatuje, že posudzované zariadenia,
tzv. kvízomaty vykazujú prvky hazardných hier, ktorých výsledok závisí prevažne od náhody alebo
vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
o hazardných hrách,
· závery uvedeného odborného posúdenia boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktorým bola

žalobcovi uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu na tom skutkovom základe, že vo veľkom
rozsahu a dlhodobo prevádzkoval hazardné hry, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia a
zároveň mu bola uložená povinnosť ukončiť prevádzkovanie všetkých hracích zariadení so softvérom s
názvom DIAMOND LEVEL a uložený zákaz prevádzkovania hracích zariadení s uvedeným softvérom,
· administratívne rozhodnutie vo veci správneho trestania podporuje opodstatnenosť vykonaného

dozoru na mieste a zapečatenie predmetných kvízomatov, čím sa prispelo k naplneniu účelu zákona
o hazardných hrách pri regulácii prevádzkovania hazardných hier a k zamedzeniu ich prevádzkovania
zákonom nepovoleným spôsobom.

165. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že v čase výkonu dozoru formou vyhľadávacej činnosti, ako tento

procesný úkon pomenoval sám žalovaný v predmetných záznamoch a vo vyjadrení k žalobe (neskôr
na pojednávaní tento procesný úkon označil za výkon dozoru na mieste), jeho zamestnanci na mieste
samom (v jednotlivých prevádzkach) nevedeli posúdiť čisto technicky, či výsledok hry závisí prevažne
od náhody. Ďalej žalovaný pripustil, že síce nebola spísaná zápisnica o vykonaní dozoru podľa § 13
zákona o hazardných hrách, avšak táto bude dokončená po predložení odborného posudku poverenou

skúšobňou ohľadom charakteru predmetnej hry, pretože táto podstatná otázka (či ide o hazardnú hru
alebovedomostnýkvíz)bolapredloženápríslušnejpoverenejskúšobninaodbornétechnicképosúdenie.166. Uvedený popis postupnosti procesných úkonov dozoru korešponduje aj z obsahom
administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že po vykonaní predmetného zásahu - dozoru bolo dňa
11.07.2018 Daňovým úradom Trnava vydané pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. poverenie

na výkon dozoru u žalobcu podľa § 11 ods. 3 písm. b) zákona o hazardných hrách so zameraním na
technickú kontrolu zariadenia DIAMOND LEVEL, číslo 733853, pričom predmet dozoru bol vymedzený
ako odborné posúdenie, či hry ponúkané prostredníctvom predmetných zariadení napĺňajú znaky
hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách.

167. Z uvedených okolností prípadu možno jednoznačne vyvodiť, že v čase výkonu predmetného dozoru
formou vyhľadávacej činnosti, t. j. dňa 28.06.2018, v otázke posúdenia charakteru hry DIAMOND LEVEL
daňový úrad nemal úplne zistený skutkový stav pre účely použitia inštitútu administratívneho trestania
formou uloženia sankcie, ktorým uložené pozastavenie prevádzkovania technického zariadenia podľa §
54 ods. 3 písm. e) zákona o hazardných hrách nepochybne je.

168. S prihliadnutím na okolnosť, že konajúci daňový úrad nemal jednoznačnú vedomosť o porušení
zákona o hazardných hrách žalobcom nepovoleným prevádzkovaním hazardnej hry DIAMOND LEVEL,
len taký skutkový stav predpokladal, a predsa na mieste samom v podstate zapečatil / zablokoval
predmetné hracie automaty (ako vyplýva z nahrávok na CD nosičoch, keďže žiadne zápisnice z priebehu
predmetného procesného úkonu), možno tento úkon daňového úradu vyhodnotiť ako nezákonný, a to z

dôvodu nesprávnej aplikácie inštitútu administratívneho trestania (uloženie sankcie za spáchanie iného
správneho deliktu) na účel sledovaný zákonnou úpravou procesných úkonov predbežného charakteru.
Tento reálny priebeh úkonu / iného zásahu daňového úradu voči dozorovanému subjektu, resp.
subjektu prevádzkujúcemu priestory pre umiestnenie predmetných technických zariadení, nezodpovedá
zákonnej definícii dozoru (§ 13 ods. 1 zákona o hazardných hrách), ani účelu a spôsobu výkonu dozoru

ma mieste podľa § 13 ods. 6 zákona o hazardných hrách, ani upravenému inštitútu vyhľadávacej
činnosti podľa § 13 ods. 9 citovaného zákona. Spôsob, akým v jednotlivých dotknutých pohostinstvách
zamestnanci daňového úradu reálne, resp. fakticky zapečatili predmetné technické zariadenia (hracie
automaty - kvízomaty ponúkajúce softvér hry DIAMOND LEVEL), zodpovedá skôr postupu orgánu
dozoru podľa § 15 ods. 1, 3 a 4 zákona o hazardných hrách, teda výkonu dozoru na mieste, ktorého

priebeh, práva a povinnosti ako orgánu dozoru a prizvanej osoby, tak aj dozorovaného subjektu (§ 12
zákona o hazardných hrách) upravuje § 15 zákona o hazardných hrách.

169. V priebehu napadnutého iného zásahu daňového úradu boli tomuto orgánu dozoru predkladané
zmluvy zo strany zamestnancov alebo ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom

(prevádzkovateľov dotknutých pohostinských prevádzok), na základe ktorých boli v predmetných
priestoroch umiestnené a prevádzkované hracie automaty (zariadenia) žalobcu. Zároveň boli
týmito osobami podávané orgánu dozoru vysvetlenia, pričom boli zapečatené technické zariadenia
prevádzkované v ich prevádzkach. Výsledkom tohto zásahu bolo faktické zapečatenie kvízomatov
bez toho, aby bola prítomným osobám, či už zamestnancom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom

dotknutých pohostinstiev vystavená zápisnica zachytávajúca priebeh predmetného procesného úkonu.
Rovnako tak nebola zápisnica, príp. správa o priebehu dozoru, o zisteniach orgánu dohľadu a o prijatých
opatreniach zaslaná žalobcovi ako dotknutému dozorovanému subjektu, spolu s určením lehoty na
podanie námietok proti zisteným nedostatkom.

170. V podstate vyššie uvedený zásah daňového úradu zodpovedal použitiu zákonného oprávnenia
orgánu dozoru zaistiť výherný prístroj, resp. technické zariadenie a odobrať ich na zabezpečenie
dôkazov a na ďalšie úkony súvisiace s dozorom podľa § 15 ods. 4 písm. c) zákona o hazardných hrách,
ktorý úkon je orgán dozoru oprávnený aplikovať v rámci výkonu dozoru podľa § 15 zákona o hazardných
hrách.

171. Odhliadnuc od uvedeného, či už by orgán dozoru vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorej účelom
je predovšetkým získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach ohľadom
dozorovaného subjektu inak ako dozorom na mieste (teda medzi ktorej oprávnenie nepatrí zaistenie
technických zariadení), alebo či už vykonával daňový úrad dozor na mieste, v rámci ktorého mohol

predmetné technické zariadenia zaistiť, v každom prípade mal povinnosť vyhotoviť o priebehu dozoru
formou vyhľadávacej činnosti (o zásahu) a prijatých opatreniach zápisnicu podľa § 13 ods. 9 in fine
zákonaohazardnýchhráchalebomalorgándozorupovinnosťvyhotoviťsprávuopriebehudozorupodľa
§ 15 ods. 9 citovaného zákona.172. Hoci sa v predmetných záznamoch o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vypracovaných
podľa § 54 ods. 4 zákona o hazardných hrách uvádza, že tieto sú súčasťou tam označených

zápisníc, tieto ani po roku od vykonania napadnutého iného zásahu neboli predložené žalobcovi ako
dozorovanému subjektu dotknutému vykonaním predmetného dozoru. Písomné záznamy vypracované
podľa § 54 ods. 4 zákona o hazardných hrách svojím obsahom a účelom sledovaným zákonom
o hazardných hrách plnohodnotne nenahrádzajú zápisnicu alebo správu z vykonaného dozoru (§
13 ods. 9, § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách), ktoré je povinný vypracovať orgán dozoru,

pretože tieto, okrem zaznamenania zistených nedostatkov a priebehu predmetného procesného úkonu
(čo je nezanedbateľným podkladom pre rozhodnutie vo veci samej ako aj podkladom pre účinnú
kontrolu zákonnosti vykonaného procesného úkonu), sú zároveň aj prostriedkom procesnej obrany
dozorovaného subjektu, keďže tento je oprávnený v určenej lehote predložiť písomné vyjadrenie alebo
námietky proti údajom a zisteným nedostatkom uvedeným v správe, resp. v zápisnici. Podľa § 15 ods. 10
zákona o hazardných hrách súčasťou správy sú okrem iného písomné námietky dozorovaného subjektu

ako aj oznámenie o výsledku preverenia námietok a doklad o doručení tohto oznámenia dozorovanému
subjektu, pričom zákonom určený moment ukončenia výkonu dozoru je v zmysle ustanovenia § 15
ods. 11 zákona o hazardných hrách viazaný na právnu skutočnosť doručenia písomného oznámenia
dozorovanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v
správe z vykonaného dozoru, prípadne na márne uplynutie lehoty na predloženie písomných námietok

dozorovaným subjektom. Aj toto sú zákonné dôvody, pre ktoré v záujme ochrany práv dozorovaného
subjektu a v záujme jasného určenia momentu ukončenia dozoru ako inštitútu umožňujúcemu orgánu
dozoru mocensky zasahovať do dispozície a súkromnej sféry dozorovaného subjektu pri plnení úloh
podľa zákona o hazardných hrách, je potrebné trvať na dodržaní zákonného postupu pri výkone dozoru
a na dodržaní povinnosti vyhotoviť o priebehu tohto procesného úkonu, v závislosti od použitého

procesného prostriedku predbežnej povahy, zápisnicu alebo správu.

173. V nadväznosti na uvedené dôvody nemožno prisvedčiť právnemu výkladu žalovaného ohľadom
zákonnosti napádaného postupu v tom zmysle, že zákon o hazardných hrách neupravuje / neupravoval
lehotu na vyhotovenie zápisnice z vyhľadávacej činnosti, resp. správy z vykonaného dozoru a bolo v

súlade so zákonom vypracovať predmetné zápisnice až s odstupom času, po získaní vyhodnotenia
charakteru predmetnej hry na základe odborného technického posudku vypracovaného poverenou
skúšobňou.

174. Prípadné vypracovanie zápisnice, resp. správy s niekoľkomesačným odstupom od vykonania

dozoru sa míňa účinku sledovanému zákonom o hazardných hrách úpravou povinnosti vypracovať
zápisnicu alebo správu orgánom dozoru o priebehu dozoru vykonaného na mieste alebo formou
vyhľadávacej činnosti a zároveň porušuje práva dozorovaného subjektu, pretože mu uplatnenie jeho
procesných práv bolo postupom orgánu dozoru odopreté.

175. Navyše, zákon o hazardných hrách ukončenie výkonu dozoru v žiadnom prípade neviaže na
skutočnosť vypracovania znaleckého posudku ohľadom povahy kontrolovaných technických zariadení
alebosoftvérovpreverovanýchhier.Tátoskutočnosťjevovzťahukpovinnostiorgánudozoruvypracovať
zápisnicu alebo správu o priebehu dozoru irelevantná. Preto nemožno prisvedčiť názoru žalovaného, že
zápisnica o výkone dozoru bola vypracovaná v nadväznosti na vypracovaný odborný technický posudok

poverenou skúšobňou.

176. Rovnako tu nie je daný zákonný dôvod na nevypracovanie správy podľa § 15 ods. 9 zákona o
hazardných hrách v žalobcom argumentovanom prípade, kedy sa výkonu dozoru na mieste nezúčastní
dozorovaný subjekt, obzvlášť, ak orgán dozoru fakticky v rámci vyhľadávacej činnosti zároveň využíva

inštitúty a oprávnenia prislúchajúce mu podľa zákonnej úpravy dozoru na mieste podľa ustanovení §
15 zákona o hazardných hrách (napríklad zapečatením - zaistením výherných prístrojov, technických
zariadení a podobne v zmysle § 15 ods. 4 písm. c/ citovaného zákona).

177. Napriek tomu, že podľa § 57 ods. 2 zákona o hazardných hrách sa na výkon dozoru podľa tohto

zákona použitie správneho poriadku nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní
upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych
orgánov vyplývajúcich zo základných zásad správneho konania a zásad dobrej verejnej správy. V
zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európyo správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré
sa správny poriadok nevzťahuje.

178. Odhliadnuc od uvedeného a od všeobecnej úpravy inštitútu zápisnice vyhotovovanej podľa § 22
správneho poriadku možno konštatovať, že pre účely výkonu dozoru či už formou vyhľadávacej činnosti
alebo formou dozoru vykonaného na mieste, zákon o hazardných hrách podrobne upravuje náležitosti
zápisnice, resp. správy, ktoré majú dostatočným spôsobom zachytiť priebeh vykonaného úkonu, zistené
skutočnosti a nedostatky, ako aj podklady pre rozhodnutie vo veci samej a zároveň majú poskytnúť

prostriedok obrany dozorovanému subjektu (§ 15 ods. 9 písm. f/ zákona o hazardných hrách zakotvujúci
určenie lehoty na podanie námietok).

179. S prihliadnutím na rozsiahlosť realizovaného zásahu a účel sledovaný reguláciou prevádzkovania
hazardných hier štátom, má moment prekvapenia pri vyhľadávacej činnosti v rámcu výkonu dozoru svoje
opodstatnenie. Avšak ani v takom prípade, kedy je potrebné vykonať v mnohých prevádzkach dozor

na mieste a dozorovaný subjekt v osobe vlastníka alebo prevádzkovateľa technických zariadení alebo
hazardných hier nie je v stave byť priamo prítomný na mieste výkonu dozoru, zákonný postup a obsah
správy alebo zápisnice (§ 13 ods. 9, § 15 ods. 9, 10, 11 zákona o hazardných hrách) musí byť dodržaný
a zápisnica alebo správa o priebehu dozoru musí byť spísaná priamo na mieste výkonu dozoru alebo
bezprostredne po jeho faktickom vykonaní s tým, že dotknutému dozorovanému subjektu musí byť daná

možnosť v lehote stanovenej orgánom dohľadu vyjadriť sa k zisteniam zachyteným v zápisnici, príp. v
správe a podať námietky proti zisteným nedostatkom a prijatým opatreniam. Dodržaním tohto zákonom
upraveného postupu sa zároveň realizuje zásada súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania,
ktoráakojednazobligatórnychzákladnýchzásadsprávnehokonania,musíbyťuplatňovanávovšetkých
administratívnych konaniach, vrátane tých, ktoré sú osobitným zákonom explicitne vyňaté z pôsobnosti

správneho poriadku.

180. V danom konaní sa získavali informácie a podklady pre účely správneho konania vo veci
administratívneho trestania za prípadné zistenie spáchania iného správneho deliktu neoprávneným
prevádzkovaním hazardnej hry, na ktorú nebola udelená licencia podľa zákona o hazardných hrách.

Preto možno konštatovať, že na tento typ konania sú aplikovateľné zásady trestného konania, okrem
iného v právnom poriadku zabezpečované aj aplikáciou čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, v zmysle ktorých má účastník konania ako trestne stíhaná osoba právo vedieť, aké
skutky sú mu kladené za vinu, má právo sa oboznámiť s dôvodmi obvinenia a s dôkazmi proti jeho osobe
a zároveň má právo sa účinne brániť.

181. Tieto garancie rozumnej a dostatočnej možnosti uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania
využitím svojich procesných práv za podmienok stanovených zákonom sa v záujme zachovania princípu
rovnosti zbraní medzi orgánom dozoru a dozorovaným subjektom vzťahujú aj na inštitút dozoru podľa
zákona o hazardných hrách, na ktorého výkon sa neaplikuje správny poriadok.

182. Preto bolo potrebné, aby orgán dozoru priamo pri výkone dozoru alebo bezprostredne po jeho
realizácii vypracoval zápisnicu alebo správu a túto doručil žalobcovi ako dozorovanému subjektu,
ktorému malo byť poskytnuté procesné právo vyjadriť sa písomne k nedostatkom zisteným pri výkone
dozoru na mieste (aj pri výkone dozoru formou vyhľadávacej činnosti), ako aj procesné právo predložiť

v určenej lehote písomné námietky voči údajom uvedeným v správe, resp. obdobne v zápisnici,
keďže priebeh a výsledok predmetného iného zásahu zodpovedal skôr inštitútu dozoru na mieste (§
15 ods. 6 zákona o hazardných hrách). Uvedené práva garantované zákonom o hazardných hrách
boli napadnutým iným zásahom a postupom orgánu dozoru žalobcovi odňaté, čím sa mu znemožnil
prístup k zákonným prostriedkom obrany v priebehu výkonu dozoru. Povinnosti dodržať uvedený

postup pri výkone dozoru zodpovedá zákonom stanovená povinnosť orgánu dozoru rešpektovať práva
dozorovaného subjektu podľa zákona o hazardných hrách (§ 15 ods. 5 písm. e/ citovaného zákona).

183. Správny súd v napadnutom postupe daňového úradu vzhliadol porušenie práv žalobcu, keďže
nevyhotovením zápisnice, resp. písomnej správy došlo k odňatiu práva žalobcu oboznámiť sa s

priebehom predmetného úkonu, so zisteniami a prijatými opatreniami orgánom dozoru ako aj k odňatiu
práva na podanie námietok proti zisteniam a porušeniam, ktoré mu boli vykonaným dozorom vytýkané.184. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že správnym využitím inštitútov dozoru vykonávaného
na mieste orgán dozoru mohol pre účely správneho konania vo veci samej a pre účely technického
posúdenia charakteru predmetnej hry zabezpečiť hracie prístroje, avšak nie použitím inštitútu

administratívneho trestania, teda priamo bez dôkladného zistenia skutkového stavu uložiť sankciu
pozastavenia hazardnej hry. Uvedený postup nebol správny jednak z dôvodu, že na mieste samom
v čase výkonu dozoru daňový úrad s istotou nevedel, či ide o prevádzkovanie hazardnej hry a
jednak z dôvodu, že súčasťou uloženia tejto sankcie za spáchanie správneho deliktu nedodržania
ustanovení zákona o hazardných hrách (§ 54 ods. 3 písm. e/ zákona o hazardných hrách) je aj možnosť

udelenia súhlasu orgánom dozoru prevádzkovateľovi hazardnej hry s opätovným pokračovaním v
prevádzkovaní hazardnej hry v prípade, ak prevádzkovateľ hazardnej hry odstráni nedostatky, pre ktoré
sa prevádzkovanie hazardnej hry pozastavilo.

185. Avšak v uvedenom prípade nebolo bez pochýb zrejmé, že boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty predmetného správneho deliktu, keďže nebolo preukázané, či je žalobca prevádzkovateľom

hazardnej hry, pričom on sám nemal ako odstrániť zistené nedostatky, navyše v prípade, kedy dôvodom
na pozastavenie prevádzkovania dotknutých technických zariadení bolo len podozrenie orgánu dozoru
o prevádzkovaní hazardnej hry žalobcom a zároveň účelom zapečatenia hracích automatov bolo získať
prostredníctvom následného odborného posúdenia predmetnej hry technickým skúšobným ústavom
informáciu o charaktere tejto hry, čo svedčí skôr o potrebe použitia procesného inštitútu predbežnej a

zabezpečovacejpovahy,anieinštitútuadministratívnehotrestania,naktoréhopoužitiejepotrebnéúplné
zistenie skutkového stavu vo vzťahu k prijatému záveru o spáchaní správneho deliktu dozorovaným
subjektom.

186. Preto možno konštatovať, že na uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 54 ods.

3 písm. e) zákona o hazardných hrách, za daných skutkových a procesných okolností prípadu, neboli
splnené zákonné podmienky, keďže daňový úrad ako orgán dozoru jednoznačne nemal dostatočne
zistený skutkový stav (zo strany zamestnancov daňového úradu išlo o predpoklad/podozrenie) na prijatie
záveru o porušení zákona o hazardných hrách prevádzkovaním hazardnej hry žalobcom, na ktorú mu
nebola udelená licencia.

187. O tom, že išlo len o získavanie podkladov potrebných na konanie vo veci uloženia sankcie za
prevádzkovanie hazardnej hry, svedčí aj tá skutočnosť, že daňový úrad až po zapečatení predmetných
kvízomantov dal predmetný softvér hry DIAMOND LEVEL na technické posúdenie poverenej skúšobni,
keďže disponoval len podozrením, že u predmetnej hry ide pravdepodobne o hazardnú hru, ktorej

výsledok a výhra závisí v prevažnej miere od náhody alebo vopred nepredvídateľných okolností. Preto
nemožno prijať záver, že v čase uloženia predmetnej sankcie vychádzal žalovaný správny orgán z
úplne zisteného skutkového stavu veci vo vzťahu k otázke, či žalobca prevádzkovaním predmetných
kvízomatov porušoval zákon o hazardných hrách a tieto prevádzkoval ako hazardnú hru bez udelenej
licencie na jej prevádzkovanie.

188. Pokiaľ ide o legitimitu a účel sledovaný výkonom dozoru na mieste podľa zákona o hazardných
hrách, organizovaným v dňoch 28.06.2018 a 29.06.2018 na území Slovenskej republiky v rámci
akcie orgánov dozoru pod názvom DIAMANT (kontrolovaných viac ako 60 prevádzkarní), tento
správny súd nespochybňuje. Súd si je vedomý neželaného účinku spôsobeného prevádzkovaním

nepovolených hazardných hier, ako aj potreby zákonným spôsobom zamedziť výskytu tohto
nežiadúceho spoločenského javu. Súd má zároveň na zreteli, že dohľad štátu na úseku povoľovania a
regulácie prevádzkovania hazardných hier, ako aj plnenie úloh za účelom odhaľovania a postihovania
prevádzkovateľov zákonom nepovolených hazardných hier, je činnosť potrebná vo verejnom záujme.

189. Avšak aj pri napĺňaní účelu regulácie prevádzkovania hazardných hier zo strany orgánov dozoru je
potrebné, aby tieto dôsledne postupovali v súlade so zákonom a v jeho medziach (čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky) a inštitúty dozoru a administratívneho trestania na skutkové okolnosti a zistený
skutkový stav aplikovali v súlade so zákonom a s jeho účelom na to určeným, a to predovšetkým
za súčasného zachovania, rešpektovania a dodržania procesných práv a povinností dozorovaných

subjektov, do ktorých súkromnej dispozície a majetku sa prostredníctvom využitia zákonných inštitútov
dozoru zasahuje.190. Nezákonnosť preskúmavaného postupu, resp. zásahu spočívala v dvoch aspektoch, a síce,
v nevyhotovení zápisnice, resp. správy z vykonaného dozoru a v nesprávne zvolenom procesnom
prostriedku v štádiu dozoru, kedy sa získavali informácie a podklady pre rozhodnutie vo veci samej,

pričom orgán dozoru na zabezpečenie technických zariadení a systémov predčasne použil nesprávny
inštitút administratívneho trestania uložením sankcie pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry bez
toho, aby bol na tento účel dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty
predmetného správneho deliktu prevádzkovania hazardnej hry žalobcom v rozpore so zákonom o
hazardných hrách.

191. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 100 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. výkon štátnej správy v
oblastihazardnýchhierprešielod1.júna2019zministerstvafinancií,FinančnéhoriaditeľstvaSlovenskej
republiky, daňových úradov a colných úradov na Úrad pre reguláciu hazardných hier, správny súd na
základe tejto právnej skutočnosti pokračoval v konaní súdneho prieskumu s týmto úradom ako pasívne
legitimovaným právnym nástupcom pôvodne žalovaného Daňového úradu Trnava.

192. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou
napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy vyhovel petitu žaloby a určil, že predmetný iný zásah
žalovaného bol nezákonný.

193. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.

a/ SSP a contrario).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).