Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/208/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200373
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200373.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: V. - Kovovýroba, s.r.o., so
sídlom Nová ul. č. 194, 930 33 Horný Bar, IČO: 36 250 287, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom
Pekárom, so sídlom Krížna č. 44, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/
BEZ/2019/3576, O-319/2019 zo dňa 16.10.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou zo dňa 12.12.2019, doručenou tunajšiemu súdu 17.12.2019 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/3576, O-319/2019 zo dňa 16.10.2019, ktorým
žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)
zmenil výrok rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č. k. R59/2/2019/SE zo dňa 22.7.2019 (ďalej
len prvostupňový správny orgán) tak, že žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákč.. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o inšpekcii práce) uložil pokutu vo výške 33 000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce tým, že žalobca ako účastník konania
ku dňu 6.6.2018 pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil poškodeného zamestnanca I.
V. (pracovná zmluva zo dňa 27.7.2015, kovovýrobný robotník) a zamestnanca G. I. (pracovná zmluva
zo dňa 20.7.2015, kovovýrobný robotník, maliar) s bezpečným pracovným postupom, a to písomne
určeným pracovným postupom s označením „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného

od objednávateľa za účelom nanášania farieb“, s ktorým je zamestnancov povinný oboznámiť a uvedené
porušenie je v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví,
ktorý zamestnanec I. V. utrpel dňa 6.6.2018 o 21,06 hod. na pracovisku žalobcu: výrobná hala - lakovňa
v Hornom Bare, čím žalobca porušil § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 124/2006 Z.z.).

2.
Žalobca napadol správnosť tohto rozhodnutia a žiadal zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Namietal, že
ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového správnehoorgánu ukrátený na svojich právach, považoval tieto rozhodnutia za nezákonné, pretože obsahujú
len všeobecné frázy a žiadnym relevantným spôsobom nedávajú odpoveď na vytknuté nedostatky. V
tejto súvislosti poukázal na to, že zo strany správnych orgánov nebol náležite zistený skutkový stav

veci, pretože na základe jeho návrhu nebol vykonaný výsluch autorizovanej bezpečnostnej techničky
Ing. A. E., ktorá mala externe na starosti celú agendu BOZP. Uviedol, že nevykonanie tohto dôkazu,
ktorý požadoval bolo odôvodnené tým, že v správnom konaní sa uplatňuje zásada písomnosti (§ 21
Správneho poriadku) a ústne pojednávanie by správny orgán nariadil v prípade, že by sa dostal do
dôkaznej núdze a jeho nariadením by došlo k objasneniu skutkového stavu, čo v predmetnej veci

podľa správnych orgánov nenastalo. Poukázal ďalej na to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného
je nekonkrétne, obsahujúce len všeobecné frázy, t.j. je nedostatočné, všeobecné a nepresvedčivé,
nakoľko žiadnym relevantným spôsobom nie je daná odpoveď na žalobcom vznesené námietky.
Vykonanie výsluchu Ing. A. E. považoval za dôležité, nakoľko táto viedla školenie v dňoch 9.3.2017
- 10.3.2017, na ktorom sa zamestnanci žalobcu preukázateľne zúčastnili, a táto mohla ozrejmiť, čo
bolo jeho obsahom ako aj to, či jednotliví zamestnanci boli oboznámení so zásadami bezpečných

pracovných postupov pri manipulácii s materiálom v lakovni, resp. či boli oboznámení s dokumentom
„bezpečné pracovné postupy“ z roku 2015, ktorého obsahom bol aj postup pri manipulácii s materiálom
v lakovni. Uviedol, že týmto výsluchom Ing. A. E. mohla byť zodpovedaná otázka prečo dodatočne
vypracovala a dala podpísať zamestnancom dokument označený ako „Pracovný postup pri manipulácii
s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“, ktorý bol podpísaný po

pracovnom úraze, keď tento je obsahovo totožný s obsahom poslednej časti dokumentu z roku
2015, s ktorým mali byť zamestnanci oboznámení práve Ing. E. počas školenia v dňoch 9.3.2017 -
10.3.2017. Mal za to, že bez výsluchu autorizovaného bezpečnostného technika Ing. A. E. nemohol
prvostupňový správny orgán bez ďalších pochybností uzavrieť, či p. I. a poškodený p. V. ako aj
ostatní zamestnanci, ktorí sa zúčastnili školenia v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017 boli alebo neboli

so zásadami bezpečných pracovných postupov pri manipulácii s materiálom v lakovni oboznámení.
Tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za neodôvodnené, ktoré nespĺňa
zákonné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom tento nedostatok má
za následok, že rozhodnutie je nepresvedčivé, nepreskúmateľné a nezákonné. Zdôraznil, že Ing. A.
E. ako autorizovaný bezpečnostný technik mala na starosti celú agendu BOZP u žalobcu, okrem

iného bola zodpovedná za pravidelné vzdelávanie zamestnancov žalobcu ohľadom predpisov BOZP.
Za týmto účelom bolo zorganizované v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017 pravidelné školenie „opakované
oboznamovanie zamestnancov a dodávateľov s predpisom BOZP“, ktorého osnovu pripravila p. Ing. E. a
z ktorého priebehu bola spísaná záznamová kniha, ktorej prílohou bola aj prezenčná listina, na ktorej sú
podpísaní všetci zamestnanci žalobcu, ktorí sa tohto školenia zúčastnili, vrátane poškodeného p. V., p.

I., či p. X.. Uviedol, že z obsahu predmetného školenia nepopierateľne vyplýva, že zamestnanci žalobcu
boli oboznámení aj s bezpečnými pracovnými postupmi - vnútornou smernicou, ktorú pre spoločnosť
vypracovala autorizovaná bezpečnostná technička Ing. A. E. v januári 2015. V tejto súvislosti ďalej
namietal, že správny orgán sa vôbec nezaoberal porovnaním dokumentu označenom ako „Pracovný
postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“ (tento

bol podpísaný po pracovnom úraze) a vnútornej smernice označenej ako „bezpečné pracovné postupy“,
s ktorou boli preukázateľne pracovníci zamestnávateľa oboznámení na školení v dňoch 9.3.2017 -
10.3.2017, nakoľko by dospel k záveru, že tieto dokumenty sú totožné. Znamená to, že tak p. I. ako
poškodený p. V. boli na školení oboznámení s bodmi smernice, v zmysle ktorých: „kovové materiály
uložené na opornom regáli ostanú zabezpečené proti pádu so sponiermi“ ako aj s tým, že „pri ručnom

odoberaní uvoľnia sponiere, ktorými sú zabezpečené materiály, uvoľnia jeden kus uloženého materiálu
a ďalšie kusy, ktoré ostanú na regáli znovu pripevnia, aby nedošlo k pádu uvoľneného materiálu“. Z
ich pracovného postupu vyplýva, že tento postup preukázateľne nedodržali, čo malo za následok vznik
pracovného úrazu. Ďalej tvrdil, že pokiaľ sú dotknutí zamestnanci, ktorí tvrdia, že dokument „Pracovný
postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“ videli

prvýkrát až po pracovnom úraze v roku 2018, podpísaní na prezenčnej listine zo školenia, ktorého
obsahovou náplňou bolo okrem iného práve školenie vo veci bezpečného postupu pri manipulácii s
materiálom v lakovni, bolo nevyhnutné tento rozpor riadne preskúmať, a preto nepostačuje len stručné
konštatovanie, že daný dokument podpísali až v roku 2018. Poukázal na to, že osnovu tohto školenia
pripravovala a samotné školenie viedla Ing. A. E., ktorá by sa vedela relevantne vyjadriť, čo bolo presne

obsahom daného školenia ako aj k tomu, či boli zamestnanci podpísaní na pripojenej prezenčnej listine
oboznámení s bezpečným pracovným postupom v lakovni a tiež k tomu, z akého dôvodu pripravila a
dalazamestnancomnáslednepopracovnomúrazepodpísaťdokument„Pracovnýpostupprimanipulácii
s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“, nakoľko tento je totožný spostupom, s ktorým mali byť oboznámení počas školenia v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017. Pokiaľ ide o
odôvodnenie nevykonania ďalšieho žalobcom navrhnutého dôkazu - nariadenia ústneho pojednávania
podľa § 21 Správneho poriadku, tak žalobca nespochybňuje skutočnosť, že nie je povinnosťou, ale len

zákonnou možnosťou správneho orgánu nariadiť vo veci ústne pojednávanie, avšak práve výsluchom
Ing. E. na tomto ústnom pojednávaní by mohlo dôjsť k odstráneniu rozporných skutočností, a to tvrdenia
zamestnancov, že na školení v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017 neboli oboznámení s bezpečným pracovným
postupom pre prácu v lakovni, ďalej rozporuplné výpovede p. I., ktorý najskôr tvrdil, že prácu, pri ktorej
nastal pracovný úraz, predtým vo dvojici nerobil, aby následne uviedol, že takúto prácu predtým robil s

bývalým kolegom „tisíckrát“ a pod. .

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.2.2020 k žalobe uviedol, že rozhodnutie vychádza
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého bolo preukázané, že žalobca
si nesplnil svoju zákonnú obligatórnu povinnosť plynúcu mu zo zákonného ustanovenia § 7 ods. 1

písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z., keď ku dňu 6.6.2018 nesplnil povinnosť pravidelne, zrozumiteľne a
preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany
zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi
a overovať ich znalosť, a to tým spôsobom, že pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil

žalobca poškodeného zamestnanca ako aj G. I. s bezpečným pracovným postupom, konkrétne s
písomne určeným pracovným postupom „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného
od objednávateľa za účelom nanášania farieb“. Mal za to, že v posudzovanom prípade bol náležite
zistený skutočný stav veci, a to aj v rámci doplneného dokazovania, realizovaného v priebehu šetrenia
vzniknutej udalosti a za tým účelom boli v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku obstarané všetky

nevyhnutnepotrebnédôkazyzaúčelompreukázaniapriamejpríčinyvzniknutejudalosti.Vtejtosúvislosti
poukázal na to, že správne orgány nie sú viazané len návrhmi účastníka konania; rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán.
Ďalejuviedol,žeúčastníkkonaniamávsprávnomkonaníprávonavrhovaťdôkazy,vykonávaniedôkazov
však v zmysle § 34 ods. 4 Správneho poriadku patrí jednoznačne správnemu orgánu. Zdôraznil, že z ust.

§ 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku nevyplýva, že by bol správny orgán povinný vždy vyhovieť každému
návrhu účastníka konania na vykonanie akýchkoľvek dôkazov. Uviedol, že z administratívneho spisu je
bez pochýb zrejmé, že oba správne orgány v danom prípade disponovali, resp. si zaobstarali dostatočné
a relevantné podklady (dôkazy), ktoré jednoznačne preukazovali spáchanie zisteného skutku v príčinnej
súvislosti so vzniknutým závažným pracovným úrazom vzniknutým v dôsledku porušenia povinností

žalobcu vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce.
Uviedol, že prípadný výsluch bezpečnostnej techničky - Ing. A. E. v rámci realizovaného správneho
konania vedeného na prvom stupni a na následne v rámci odvolacieho správneho konania by neviedol k
ešte účinnejšiemu objasneniu skutkového stavu, pretože skutkový stav bol náležite a presne zistený už
v priebehu šetrenia vzniknutého úrazu, a to výsluchom zamestnancov žalobcu (p. T. X. - majster, p. P.

A. - skladník a p. D. A. - vodič, t.j. osôb, ktoré figurovali medzi osobami, ktoré podpísali prezenčnú listinu
z opakovaného oboznamovania zamestnancov a dodávateľov s predpismi o bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi konaného dňa 9.3.2017 a 10.3.2017. Tvrdil, že Inšpektorát
práce v rámci takto zrealizovaného dokazovania mal k dispozícii dostatok relevantných dôkazov
smerujúcich k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci, nepochybne preukazujúcich

jednotlivé zistenia ohľadne sankcionovaného skutku príčinne súvisiaceho s touto vzniknutou udalosťou.
Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu, aby v predmetnej veci bolo nariadené ústne pojednávanie tak uviedol,
že správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávania len za predpokladu,
ak to ustanovujú osobitné právne predpisy, avšak takáto právna situácia v prejednávanom prípade
nenastala. Poukázal na to, že správny orgán má len zákonnú možnosť, nie však zákonnú povinnosť

nariadiť ústne pojednávanie v každom začatom správnom konaní. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že
správny orgán nariadi ústne pojednávanie za predpokladu, ak si to bude vyžadovať povaha veci a bude
to nevyhnutné na splnenie účelu konania, predovšetkým ak ústne pojednávanie bude môcť prispieť
k objasneniu skutkových okolností prípadu. Skutočnosť, či takáto situácia v praxi nastala, posudzuje
správny orgán podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu. V tomto smere žalobca poukázal na

aktuálnu súdnu rozhodovaciu prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžo/223/2015 zo dňa
23.2.2017 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžo/387/2015 zo dňa 27.2.2017, v ktorých
súd judikoval, že nie je povinnosťou vo veci administratívneho trestania nariaďovať ústne pojednávanie
v konaní pred správnymi orgánmi.4.
Pokiaľ ide o žalobnú argumentáciu žalobcu ohľadne toho, že dokumenty „Pracovný postup pri

manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“ a vnútorná
smernica „bezpečné pracovné postupy 01/2015“ (s ktorou boli podľa zástupcu žalobcu zamestnanci
žalobcu preukázateľne oboznámení na školení v dňoch 9.3.2017 - 10.3.2017) sú obsahovo totožné, a
teda na základe uvedeného zamestnanci žalobcu (I. V. a G. I.) boli v dňoch 9.3.2017 a 10.3.2017 s
písomným pracovným postupom riadne oboznámený, tak s touto argumentáciou žalovaný nesúhlasí a

považuje ju za hrubo zavádzajúcu. V tejto súvislosti poukázal na to, že vnútorná smernica „bezpečné
pracovné postupy 01/2015“ nachádzajúca sa v administratívnom spise (strana 6) a tiež i predmetný
pracovný postup nijako nepreukazuje, že zamestnanci žalobcu I. V. a G. I. boli s touto vnútornou
smernicou reálne a riadne oboznámení v dňoch 9.3.2017 a 10.3.2017, nakoľko na tejto nefiguruje
podpis žiadneho zamestnanca, ktorý by nespochybniteľne preukazoval oboznámenie s touto vnútornou
smernicou. Poukázal na to, že žalovaný práve disponuje legitímnymi dôkazmi (zápisnice o podaní

informácie zo dňa 25.9.2018), v ktorých dvaja zamestnanci žalobcu (p. P. A. a p. D. A.) zhodne potvrdili,
že s predmetným písomným pracovným postupom boli oboznámení v kalendárnom roku 2018, čo
potvrdil aj zamestnanec žalobcu T. X. - majster, ktorý mal byť údajne osobou, ktorá mala vykonať v dňoch
9.3.2017 a 10.3.2017 oboznámenie zamestnancov s predmetným písomným pracovným postupom,
ktorý výslovne deklaroval, že s týmto interným predpisom, konkrétne s „Pracovným postupom pri

manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“ prišiel za ním
p. U. - bezpečnostný technik po vzniku pracovného úrazu p. V., aby ho podpísal a že oboznámenie
s týmto dokumentom v dňoch 9.3.2017 a 10.3.2017 ani inokedy nevykonal a že tento dokument
videl prvýkrát dňa 13.6.2018, t.j. po vzniku tejto šetrenej udalosti. Okrem toho ani jeden z týchto
zamestnancov neuviedol, že by s týmto písomným pracovným postupom bol oboznámený v dňoch

9.3.2017 a 10.3.2017, čo je v rozpore s tvrdením právneho zástupcu žalobcu. Za tohto stavu prípadná
výpoveď autorizovanej bezpečnostnej techničky by bola za tohto skutkového stavu neúčelná a žiadnym
spôsobom by neviedla k zmene skutkovej situácie tohto prípadu.

5.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu vznesenú v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutí
správnych orgánov, tak s týmto nesúhlasil, nakoľko z rozhodnutí vyplýva, ktoré konkrétne skutočnosti,
skutkové okolnosti a dôkazy boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami boli správne
orgány vedené pri hodnotení získaných dôkazov a ako použili správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Taktiež bolo v rozhodnutiach uvedené akým spôsobom sa

vyrovnali s jednotlivými námietkami vznesenými zo strany žalobcu a aké konkrétne relevantné závery
urobili o tom, do akej miery mala, resp. nemala namietaná argumentácia žalobcu vplyv na právne
posúdenie veci. Mal za to, že obe rozhodnutia správnych orgánov disponujú všetkými obsahovanými
zákonnými náležitosťami stanovenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku a majú všetky atribúty
zákonnosti. Žalobu žiadal preto ako nedôvodnú zamietnuť.

6.
Krajský súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu
postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky na
takýto postup a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

7.

Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom
(1).

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2).

Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o Inšpekcii práce Inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného
úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie,

bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z
povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ
v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a
preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany
zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi
a overovať ich znalosť.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o Inšpekcii práce Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia

vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

8.
Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa §
2 ods. 1 a 2 SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi,
a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané
v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého

rozhodnutia.

9.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce v Trnave ako prvostupňový správny
orgán v rámci kompetencií mu daných zákonom o Inšpekcii práce vykonal u žalobcu v dňoch 13.6.2018,

10.7.2018, 13.7.2018, 16.8.2018, 21.8.2018 a 10.9.2018 vyšetrovanie príčin vzniku závažného
pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý dňa 6.6.2018 o 21,06 hod. utrpel zamestnanec
žalobcu I. V., ktorý pracoval u žalobcu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 27.7.2015
ako kovovýrobný robotník s dojednaným nástupom do práce dňa 1.8.2015. Zo strany Inšpektorátu
práce bolo zistené porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm.

a) v bode 3 zákona o Inšpekcii práce spočívajúce v tom, že žalobca ku dňu 6.6.2018 pravidelne,
zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil poškodeného zamestnanca I. V. a zamestnanca G. I.
s bezpečným pracovným postupom, a to písomne určeným pracovným postupom označeným ako
„Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania
farieb“, s ktorým je zamestnancov povinný oboznámiť. Správne orgány mali za to, že uvedené porušenie

bolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý zamestnanec
I. V. utrpel dňa 6.6.2018 o 21,06 hod. na pracovisku žalobcu, vo výrobnej hale - v lakovni v Hornom
Bare. Za tohto stavu bolo v rozhodnutí žalovaného konštatované, že žalobca porušil ust. § 7 ods.
1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a
preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na

zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany
zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi
a overovať ich znalosť. Šetrením tohto závažného pracovného úrazu bolo zistené jedno porušenie na
strane žalobcu príčinne súvisiace s touto vzniknutou udalosťou, ktoré bolo zdokumentované v Protokoleo vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č.: ITA-68-36-2.1/P-J2-18 zo dňa 10.9.2018, ktorý bol dňa
5.10.2018 prerokovaný s Norbertom Víghom - konateľom žalobcu, ktorý v rámci prerokovania protokolu
uviedol, že k jeho obsahu a zistenému nedostatku nemá pripomienky. Následne bol vypracovaný

Dodatokč.1kprotokoluzodňa5.10.2018,ktorýbolpredloženýsplnomocnenémuzástupcovižalobcuna
vyjadrenie, ku ktorému predložil stanovisko, na základe ktorého bol vyhotovený Dodatok č. 2 k Protokolu
zo dňa 26.10.2018, so záverom, že Protokol č. ITA-68-36-2.1/P-J2-18 zo dňa 10.9.2018 v znení Dodatku
č. 1 k Protokolu zo dňa 5.10.2018 zostáva nezmenený a platný.

10.
V predmetnej veci je potrebné v prvom rade konštatovať, že povinnosť dodržiavať požiadavky
stanovené predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú uložené v prvom rade
zamestnávateľovi. Podľa názoru súdu v danom prípade zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností
vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce v spojení
s ust. § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čo vyplýva

z vykonaného dokazovania ako aj šetrenia realizovaného správnymi orgánmi, nakoľko bolo zistené,
že k vzniku tohto závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví postihnutého I. V. došlo v
dôsledku neoboznámenia zamestnancov (I. V. a G. I.) s bezpečným pracovným postupom označeným
ako „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania
farieb“. Tieto skutočnosti vyplývajú predovšetkým z výsluchu jednotlivých zamestnancov žalobcu (D. A.

- skladník a vodič, P. A. - zvárač, G. I. - lakovník a I. V. - kovovýrobný robotník, T. X. - majster), ktorí v
podstate zhodne uviedli, že s vyššie uvedeným pracovným postupom boli oboznámení až v roku 2018
po pracovnom úraze, ktorý nastal u p. V., ktorý naviac uviedol, že podpis na tomto dokumente nie je jeho
podpisom. Za tohto stavu preto nebolo potrebné realizovať výsluch autorizovaného bezpečnostného
technika Ing. A. E., ktorá mala u žalobcu externe na starosti bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

pretože by k bližšiemu objasneniu veci nedošlo, a to s poukazom na výpovede v správnom konaní
vypočutých zamestnancov žalobcu. Súd nespochybňuje, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu
orgánu (§ 34 ods. 4 Správneho poriadku), avšak povinnosťou správneho orgánu v prípade odmietnutia
ich vykonania je aj zákonom vymedzená ďalšia požiadavka obsiahnutá v ust. § 47 ods. 3 Správneho
poriadku,podľaktorejvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnostibolipodkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití
právnychpredpisov,nazákladektorýchrozhodovalaakosavyrovnalsnávrhmianámietkamiúčastníkov
konania. Podľa názoru správneho súdu dokazovanie realizované správnymi orgánmi bolo vedené k
tomu, aby preukázateľne boli zistené prípadné porušenia povinností zamestnávateľa uvedené vo výroku
rozhodnutia. Možno konštatovať, že skutkový stav veci bol v predmetnej veci zistený dostatočne, z

ktorého bolo možné zo strany správnych orgánov vyvodiť relevantné závery. Z právneho hľadiska
objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je síce nepodstatným, či k pochybeniu na
strane zamestnávateľa došlo zavinením určitých okolností, zamestnancov alebo iných subjektov ako
zamestnávateľa. Znamená to, že tzv. administratívnu zodpovednosť za povinností, resp. za správny
delikt nesie vždy zamestnávateľ, ktorý musí vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné

opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a k akémukoľvek poškodeniu zdravia zamestnancov, čo v
danom prípade žalobca zanedbal, nakoľko zamestnancov pred vznikom pracovného úrazu neoboznámil
s bezpečným pracovným postupom označeným ako „Pracovný postup pri manipulácii s materiálom
dovezeného od objednávateľa za účelom nanášania farieb“. V tejto súvislosti správny súd považuje za
potrebné k veci uviesť, že absolútnou prioritou zamestnávateľa na pracovisku by mala byť bezpečnosť

a zdravie svojich zamestnancov.

11.
Podľa názoru súdu žalovaný orgán verejnej správy dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správneprávneposúdilarovnakosprávne,vsúladesozákonomuložilžalobcovipokutuatospoukazom

na ust. § 19 ods. 1 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o
inšpekcii práce ako aj § 7 ods. 1 písm. a) zák.č. 124/2006 Z.z. V žiadnom prípade nemožno konštatovať,
že by v predmetnej veci nebol riadne zistený skutkový stav veci, z obsahu administratívneho spisu je
preukázané, že vykonané dokazovanie zo strany správnych orgánov bolo náležite vyhodnotené, pričom
v hodnotení dôkazov správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu

konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy. Okrem toho
rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, v odôvodnení
boli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akou úvahou bol vedený pri hodnotení
dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu. Možno konštatovať, že správne orgánysi pre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých dostatočným
spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností
vyvodili správny právny záver. Pokiaľ ide o námietku žalobcu vznesenú v súvislosti s tým, že nebolo v

rámci správneho konania nariadené pojednávanie, tak z správny úpravy uvedenej v § 19 v spojení s
§ 21 ods. 3 zák.č. 125/2006 Z.z. zákonodarca výslovne nestanovuje inšpektorátu práce povinnosť vo
veci administratívneho trestania nariadenie ústneho pojednávania, a teda tým, že správny orgán vo veci
nenariadil ústne pojednávanie, nemohlo dôjsť k takej procesnej vade, ktorá by mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (viď. rozhodnutia NS SR 7Sžo/223/2015 zo dňa 23.2.2017 a 10Sžo/387/2015

zo dňa 27.2.2017).

12.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

13.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať

prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho

doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých

dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a

iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho

zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej

žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.