Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113213639
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113213639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov JUDr.

Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Michal Kiča, Bajkalská
21/A, 821 01 Bratislava, správca úpadcu: LUX Group, a.s., Pri starej prachárni 14, 831 04 Bratislava,
IČO: 35 815 027, proti žalovaným: 1. ATRAM SK s.r.o., Nerudova 8, 821 04 Bratislava, IČO: 35 748
362, 2. O.. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. dvor XXXX, XXX XX O., obaja zastúpení: JUDr. Adrián
Suchánek, advokát so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/11/2013-139 zo dňa
10.01.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/11/2013-139 zo dňa 10.01.2017 p
o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd dopĺňa výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/11/2013-139 zo dňa
10.01.2017 tak, že: „Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .“

III. Žalobcovisa ukladá povinnosťnahradiťžalovaným,krukámichprávnehozástupcu,plnúnáhradu

trov odvolacieho konania, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v
osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
A) zamietol žalobu žalobcu o určenie:
- neúčinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2008, uzatvorenej medzi úpadcom ako
postupcom a žalovaným 2. ako postupníkom, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči dlžníkovi
VUIS NOVA, spol. s r.o., „v konkurze“, so sídlom Lamačská cesta 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251

(ďalej len: „VUIS NOVA, s.r.o.“), vo výške 3.885.017,68 Eur,
- neúčinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.03.2011, uzatvorenou medzi žalovaným 2. ako
postupcom a žalovaným 1. ako postupníkom, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči dlžníkovi
VUIS NOVA, s.r.o., vo výške 3.885.017,68 Eur,
a uloženie povinnosti:
- žalovanému 1. vydať pohľadávky voči spoločnosti VUIS NOVA, s.r.o., v celkovej výške 3.885.017,68
Eur k rukám žalobcu,

- žalovanému 1. strpieť výkon práv veriteľa ako majiteľa predmetnej pohľadávky v mene ktorej koná
žalobca.
B) Konštatoval 100 %-ný úspech žalovaných v spore.1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že úpadca ako veriteľ bol majiteľom
pohľadávok voči dlžníkovi VUIS NOVA, s.r.o., v celkovej výške 3.885.017,68 Eur (117.040.042,80 Sk),
ktoré nadobudol postúpením od viacerých právnych predchodcov.

1.2. Dňa 23.08.2008 uzatvoril úpadca so žalovaným 2. Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe
ktorej sa žalovaný 2. stal vlastníkom pohľadávky voči dlžníkovi VUIS NOVA, s.r.o., vo výške 394.068,43
Eur prihlásenej v konkurze na majetok VUIS NOVA, s.r.o., prihláškami č. 1-13 a č. 15-32.
1.2.1. Dňa 24.03.2011 uzatvoril žalovaný 2. so žalovaným 1. Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe
ktorej sa žalovaný 1. stal vlastníkom pohľadávky voči dlžníkovi VUIS NOVA, s.r.o., vo výške 394.068,43

Eur prihlásenej v konkurze na majetok VUIS NOVA, s.r.o., prihláškami č. 1-13 a č. 15-32.
1.3. Uznesením sp. zn. 2K/25/2011 zo dňa 10.10.2012, Okresný súd Bratislava I vyhlásil, právoplatne
dňa 26.01.2013, konkurz na majetok úpadcu a za správcu ustanovil žalobcu.
1.4. Žaloba žalobcu bola postavená na tom, že vyššie opísané právne úkony (odseky 1.2. a 1.2.1.)
ukracujú uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, a preto sú neúčinnými právnymi úkonmi urobenými
s úmyslom ukrátiť veriteľov v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom, keďže boli realizované bez

primeraného protiplnenia. Žalobca mal za to, že predmetom postúpenia boli pohľadávky vo výške
3.885.017,68 Eur, pričom cena za postúpenie bola dohodnutá na sumu 736.905,- Eur. Súčasne žalovaný
2. započítal odplatu za postúpenie s pohľadávkou voči úpadcovi v totožnej výške, ktorú nadobudol od
veriteľky O. G.. Pritom O. G. je spriaznenou osobou úpadcu, nakoľko bola jeho akcionárom. Žalobca
mal za to, že týmto zápočtom došlo k uspokojeniu tejto veriteľky v plnej výške v čase, kedy spoločnosť

úpadcu bola v úpadku, a tým ku kráteniu ostatných veriteľov. Súčasne aj žalovaný 1. je spriaznenou
osobou úpadcu, nakoľko bol akcionárom úpadcu.
1.4.1. Žalovaný 1. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s úpadcom neuzatvoril žiadnu zmluvu, a preto
Zmluve o postúpení pohľadávky z 23.03.2011 nie je možné v zmysle zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len: „ZoKR“), odporovať. Tiež uviedol, že žaloba nebola podaná v

lehote, keďže odporovaný úkon predchádzal jednému roku pred začatím konkurzného konania úpadcu.
Súčasne namietol nespôsobilosť tretieho výroku napadnutého rozsudku a nemožnosť jeho štvrtého
výroku.
1.4.2. Žalovaný 2. k žalobe uviedol, že žalobca nepreukázal úpadok úpadcu v čase realizácie
sporných právnych úkonov. Namietol tvrdenú absenciu primeraného protiplnenia pri Zmluve o postúpení

pohľadávky zo dňa 23.08.2008, keďže za pohľadávky úpadcu zaplatil 736.905,- Eur, pričom v konkurze
na majetok VUIS NOVA, s.r.o., boli ako oprávnené uznané len pohľadávky vo výške 394.068,43 Eur, a
teda zaplatil úpadcovi viac ako dvojnásobok hodnoty relevantných pohľadávok. Ďalej namietol preklúziu
práva žalobcu domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu zo dňa 23.08.2008 z dôvodu, že konkurzné
konanie na majetok úpadcu začalo zverejnením konkurzu dňa 17.03.2011 a z dôvodu, že žalovaného

2. nie je možné považovať za spriaznenú osobu v zmysle § 9 ZoKR. Uviedol, že úspešne bolo možné
žalovať len úkony uskutočnené v dobe jedného roka pred začatím konkurzného konania.
1.5. Prvoinštančný súd, opierajúc sa o § 58 ods. 3, 4, § 59 ods. 4, § 60 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 § 63 ods.
1 ZoKR, za sporné hodnotil otázky, či:
- odplata za postúpenie pohľadávok zmluvou zo dňa 23.08.2008 bola neprimeranou vo vzťahu k

prevádzaným pohľadávkam úpadcu voči VUIS NOVA, s.r.o.,
- žalovaný 2. je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle § 9 ZoKR,
- bola žaloba voči žalovanému 2. podaná v zákonnej lehote.
1.5.1.Akonespornúskutočnosťsúdprvejinštancievyhodnotilto,žežalovaný1.bolvovzťahukúpadcovi
spriaznenou osobou.

1.5.2. Prvoinštančný súd mal za nesporné a preukázané, že k namietanému úkonu medzi úpadcom a
žalovaným 2. došlo dňa 23.08.2008 (k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo dňa 16.10.2012),
teda viac ako pred štyrmi rokmi pred vyhlásením konkurzu, a že predmetná žaloba nebola podaná ani
v dobe jedného roka, ani v dobe troch rokov, pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.
1.5.3. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by

žalovaný 2. bol osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ZoKR (a mal za to, že to v konaní ani
netvrdil). Preto skutočnosť, že žalovaný 2. nadobudol pohľadávku voči úpadcovi, ktorú v konečnom
dôsledku započítal s odplatou za postúpenie od spriaznenej osoby (O. G.), hodnotil ako skutočnosť bez
právnej relevancie k plynutiu lehoty na podanie žaloby.
1.5.4. Prvoinštančný súd ďalej hodnotil, že žalobca v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno

preukázania predpokladu pre úspešné uplatnenie žaloby v lehote určenej § 60 ZoKR, keď nepreukázal
vedomosť žalovaného 2. o tvrdenom úmysle úpadcu ukrátiť predmetným právnym úkonom svojich
veriteľov. Žalovaný 2. naopak preukázal, že predmetnou zmluvou síce nadobudol pohľadávky v
deklarovanej výške 3.885.017,68 Eur, avšak ich reálna hodnota (vzhľadom na úspech správcu VUISNOVA, s.r.o., v právoplatne skončených incidenčných konaniach) predstavovala len sumu 394.068,43
Eur, a teda žalovaný 2. zápočtom uhradil sumu vo výške 736.905,- Eur, predstavujúcu takmer
dvojnásobok ich reálnej hodnoty, čím nemohlo dôjsť ku kráteniu uspokojenia veriteľov v konkurze

úpadcu. Súčasne nepovažoval za dôvodné predpokladať úmysel úpadcu, predmetným úkonom krátiť
uspokojenie svojich veriteľov
1.5.5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, prvoinštančný súd vo vzťahu k žalovanému 2. uzavrel, že
neboli splnené predpoklady ukracujúceho úkonu v zmysle § 60 ZoKR a vedomosti žalovaného 2. o
úmysle úpadcu krátiť uspokojenie svojich ďalších veriteľov (ani krátenie samotné), a teda žalobca mohol

úspešneuplatniťsvojnárokžalobouvočižalovanému2.lenzapredpokladu,akbykpredmetnémuúkonu
došlo v lehote jedného roka pred vyhlásením konkurzu. Z toho dôvodu súd vyhodnotil nárok žalobcu
voči žalovanému 2. (výrok č. 1 žaloby) za prekludovaný.
1.6. Z dôvodu zániku práva žalobcu žalovať neúčinnosť právneho úkonu, v zmysle výroku č. 1 žaloby,
voči žalovanému 2., prvoinštančný súd uzavrel, že nie je možné uplatniť ani nárok voči žalovanému 1.
pre nedostatok pasívnej legitimácie v zmysle § 62 ods. 2 ZoKR (výrok 2. až 4. žaloby), nakoľko ide o

nárok odvodený od úspešnosti žaloby voči žalovanému 2.
1.7. O nároku na náhradu trov úspešných žalovaných, prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len: „CSP“), keďže žalovaní si v konaní
uplatnili nárok na náhradu trov konania a v konaní boli plne úspešní.

2. Voči tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, opierajúc sa o ustanovenia § 365
ods. 1 písm. b), d), e) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že tento nijako procesne nereagoval na
návrh na prerušenie konania podaný žalobcom, najmä o ňom nerozhodol a nijako sa nevysporiadal
s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa skutkových okolností preukazujúcich úmysel žalovaných pri
vykonaní odporovaného právneho úkonu a ani navrhovanými dôkazmi.

2.1. Odvolateľ uviedol, že dňa 02.06.2015 navrhol prerušenie konania, v zmysle § 109 ods. 1 písm. b)
zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len: „OSP“), a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 8Cbi/6/2013. Tento návrh
odôvodňoval tým, že v tomto konaní sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov, a to
Zmlúvopostúpenípohľadávok,podľa§57ZoKR(žalobazodňa16.04.2013),pričomnaOkresnomsúde

Bratislava I pod sp. zn. 8Cbi/6/2013 (žaloba zo dňa 28.02.2013) prebieha konanie o vylúčenie majetku
zo súpisu konkurznej podstaty podľa § 78 ZoKR, a to medzi účastníkmi ATRAM SK, s.r.o., ako žalobcom
a Mgr. Michalom Kičom, správcom úpadcu LUX Group, a.s., ako žalovaným. Predmetom vylučovacej
žaloby je vylúčenie identických pohľadávok, ktoré mali byť predmetom postúpenia, na základe v tomto
konaní odporovaných zmlúv o postúpení pohľadávok.

2.1.1. Odvolateľ uvádzal, že pokiaľ sa v excindačnom konaní ako prejudiciálna otázka rieši otázka
majetkového práva úpadcu k pohľadávke, t. j. najmä otázka absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení
pohľadávok, v tomto incidenčnom konaní sa posudzuje otázka odporovateľnosti týchto zmlúv o
postúpení. Keďže úspešne možno odporovať iba platnému právnemu úkonu, otázka platnosti zmlúv o
postúpení pohľadávok je pre toto konanie neopomenuteľná. Považoval za nežiaduce, aby sa tá istá

otázka, t. j. otázka platnosti zmlúv o postúpení, riešila v dvoch rôznych konaniach odlišne.
2.2. Odvolateľ ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že tento sa v odôvodnení napádaného rozsudku
jeho argumentáciou, preukazujúcou úmysel žalovaných (resp. ich vedomosť) o ukracujúcej povahe
odporovaných právnych úkonov, nijako nevysporiadal. Žalobca k námietke absencie preukázania
úmyslu žalovaného 1. k ukráteniu veriteľov úpadcu, žalobca uviedol, že tento možno vyvodiť s

personálneho a majetkového prepojenia medzi úpadcom a spoločnosťou ATRAM SK, s.r.o. Poukázal
na skutočnosť, že pán Martin Hlôška - predseda predstavenstva úpadcu, bol spoločníkom pána H. N. v
spoločnosti LR a KONDOR, spol. s r.o., IČO: 31 335 845, a to od 13.02.1996 do 14.07.1997. Ďalej, že
pán H. N. pritom od 28.11.2008 do 22.04.2009 bol konateľom spoločnosti JAMEXI, s.r.o., IČO: 36 722
111, pričom v tej istej dobe bola spoločnosť ATRAM SK, s.r.o., teda žalovaný 1., spoločníkom spoločnosti

JAMEXI, s.r.o., a to od 28.11.2008 do 22.04.2009. Žalobca uviedol, že i keď uvedené skutočnosti priamo
nepredstavujú pomer spriaznenosti medzi spoločnosťou ATRAM SK, s.r.o. a úpadcom, personálne a
majetkové prepojenie, prítomné v čase vykonania odporovaných právnych úkonov, oprávňujú klásť na
obozretnosť všetkých konajúcich subjektov, zvýšené nároky konať tak, aby ich úkonmi nedochádzalo
ku skracovaniu veriteľov úpadcu.

2.2.1. Odvolateľ mal za to, že prvoinštančný súd sa s argumentáciou žalobcu, resp. s navrhovaným
dokazovaním, nemusel stotožniť, avšak bol povinný svoj názor, najmä v prípade podstatnej sporovej
otázky, vysloviť a riadne ho zdôvodniť, čo však tento v napadnutom rozsudku neučinil.3. Žalovaní sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie v rozsahu predpokladanom v § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, čo verejne
vyhlásil v zmysle § 219 ods. 1 CSP dňa 14.11.2018.

5. Odvolací súd pred posúdením vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia zameral svoju pozornosť

nažalobcomprezentovanépochybenieprvoinštančnéhosúduspočívajúcomvnerozhodnutíonávrhuna
prerušenie konania a absenciu argumentácie prvoinštančného súdu k návrhom žalobcu k preukázaniu
úmyslu žalovaných (resp. ich vedomosť) o ukracujúcej povahe odporovaných právnych úkonov.

6. Podľa § 9 ods. 1 ZoKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej

rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.
Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže
odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho

podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 58 ods. 1, 3 ZoKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka,
ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 60, ods. 1, 2 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil

svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 62 ods. 1 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom

odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo

alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Podľa § 162 ods. 1, 3 CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto

konaní oprávnený riešiť.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu (č. l. 69) vyplýva, že na pojednávaní dňa 02.06.2015 bol žalobcom súdu doručený
návrh na prerušenie konania z dôvodov obsiahnutých v odsekoch 2.1 a 2.1.1. Zo spisu je zrejmé,
že zo strany prvoinštančného súdu k prerušeniu konania v jeho priebehu nedošlo a tento súd vecne
rozhodol o predmete žaloby bez toho, aby o zamietnutí tohto procesného návrhu žalobcu rozhodol, ako
to predpokladá § 162 ods. 3 CSP. Odvolací súd sa preto zaoberal otázkou, či tento procesný postup

prvoinštančného súdu mohol znemožniť strane uskutočniť jej procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a, či tento nedostatok nemôže byť napravený v konaní pred
odvolacím súdom.
7.1. Je nutné mať na zreteli, že v prípade, ak nedôjde k prerušeniu konania na návrh strany, rozhodnutie
o zamietnutí takéhoto návrhu zákon ponecháva až na rozhodnutie (konečné) vo veci samej. V tomto

prípade je zrejmé, že prvoinštančný súd nemienil návrhu na prerušenie konania vyhovieť, ale v
rozhodnutí vo veci samej opomenul rozhodnúť o zamietnutí tohto návrhu, a preto odvolací súd tento
absentujúci výrok v rozhodnutí prvoinštančného rozsudku doplnil i bez návrhu, keďže rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo právoplatným, a keďže pre odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie a doplnenie rozhodnutia v konaní pred odvolacím súdom nie je vylúčené.

7.2. Odvolací súd pri doplnení rozsudku o zamietnutie návrhu na prerušenie konania zohľadnil to,
že v identifikovanom excindačnom konaní sa nerieši otázka významná pre toto incidenčné konanie
a vyriešenie otázok dôležitých pre excindačné konanie môže mať význam na konanie incidenčné len
fragmentárny.
7.2.1. Excindačnou žalobou sa žalovaný 1., ako žalobca, domáha voči žalobcovi, ako žalovanému,

vylúčenia majetku (identických pohľadávok, ktoré sú predmetom postúpenia) zo súpisu konkurznej
podstaty. Ak by súd excindačnej žalobe vyhovel, je to bez akéhokoľvek významu k priebehu a výsledku
incidenčného sporu, ktorý musí byť v konaní vyriešený. Ak by súd excindačnej žalobe nevyhovel a
túto by zamietol, je to nevýznamné vo vzťahu k žalovanému 2., ktorý nie je účastníkom excindačného
konania, a ktorý by takúto žalobu mohol následne iniciovať. Teda excindačná žaloba nerieši predmetnú

problematiku komplexne.

8. K námietke odvolateľa, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje argumentácia súdu
ohľadom návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania preukazujúceho úmysel žalovaných (resp. ich
vedomosť) o ukracujúcej povahe odporovaných právnych úkonov, je nutné uviesť, že právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplývajúce z ustálenej judikatúry ESĽP. Na strane druhej, ale judikatúra tohto súdu
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Špecifická odpoveď sa vyžaduje zásadne len vtedy, ak ide o
argument, ktorý je pre vyhlásenie rozhodnutia rozhodujúci.

8.1. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie v Náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03).

8.1.1. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Prvoinštančný súd sa v
odôvodnenísvojhorozhodnutiavyporiadalsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkový
postup je v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na právne závery,
ktoré prijal.

8.2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že žalovaný 2. nie je spriaznenou osobou s
úpadcom (spriaznenosť osoby odvolateľ netvrdil a spriaznenosť nemali preukázať ani ním navrhnuté
dôkazy), pričom žalobou správca odporuje Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23.08.2008, teda
právnemu úkonu, ktorý presahuje zákonom predpokladaný časový úsek.8.3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, že žalovaný 1., ktorý je preukázateľne osobou
spriaznenousúpadcom,odporovanýprávnyúkonneuzavrelsúpadcom,atedaniejenositeľompasívnej
legitimácie v odporovacej žalobe.

8.4. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je ostatne zrejmé, že v predmetnom postúpení pohľadávok
nejdeoprávnyúkonbezprimeranéhoprotiplnenia,tedaodôvodnenienapadnutéhorozsudkudávajasné
a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky rozhodujúce pre posúdenie
predmetu sporu. Návrhy žalobcu vo vzťahu k týmto záverom nesmerovali k spochybneniu týchto zistení
prvoinštančného súdu a tieto zistenia žiadnym spôsobom nespochybňovali.

9. Po takto zistenom skutkovom a právnom stave veci sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a
právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu a rozhodnutie, podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.
9.1. Je nutné však poukázať na to, že prvoinštančný súd nesprávne poukázal na časovú reláciu lehoty
na podanie odporovacej žaloby, keď nesprávne vychádzal od momentu vyhlásenia konkurzu. Táto

časová relácia sa správne viaže ku začatiu konkurzného konania, ktoré je späté s uznesením o začatí
konkurzného konania. Uznesenie o začatí konkurzného konania bolo vyhlásené dňa 09.06.2011 a
zverejnené dňa 17.06.2011. Tento omyl prvoinštančného súdu, vzhľadom na vyššie uvedené, nemá pre
posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku relevantný význam.

10.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1CSP,kedy
úspešným žalovaným, ktorí si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnili, odvolací súd priznal
plný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).