Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/192/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212793
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6716212793.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: Majetkový Holding, a.
s., IČO: 35 823 364, so sídlom Prievozská 2/A, 821 08 Bratislava, zast.: Mgr. Martin Babčaník, advokát,
so sídlom Alžbetin Dvor 1348, 900 42 Miloslavov, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody 2 283,33 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/178/2016-133
zo dňa 20. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/178/2016-133 zo dňa 20. 06. 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 2.283,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.283,33 Eur od 05.
10. 2016 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch

dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (výrok II.). Súd prvej
inštancie vo veci rozhodoval opätovne, keď predtým rozsudkom č. k. 13C/178/2016-68 zo dňa 09. 10.
2017 žalobu žalobcu zamietol, pričom na odvolanie žalobcu odvolací súd, Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č. k. 14Co/30/2018-102 zo dňa 25. 02. 2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že s prihliadnutím na názor

odvolacieho súdu, ako aj s poukazom na vykonané dokazovanie (ktoré v odôvodnení rozsudku náležite
uviedol), dospel k názoru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Poukázal na to, že v konaní
medzi stranami nebolo sporné, že na Okresnom súde Lučenec pod č. k. 13Er/551/2004 a u súdneho
exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, so sídlom Sládkovičova 9, Zvolen pod č. k. Ex/181/2004 bolo vedené
exekučné konanie pôvodne v prospech oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30,
Bratislava, IČO: 31 335 004 proti povinnej I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, A. Q. pre vymoženie
sumy 6.865,28 Eur s príslušenstvom. Ďalej v konaní nebolo sporné, že súdny exekútor JUDr. Dušan

Mrenica bol odvolaný ku dňu 30. 06. 2009 a predmetné exekučné konanie bolo vedené jeho právnym
nástupcom exekútorom Mgr. Milanom Somíkom so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin, pod zn. M-
EX181/2004. V rámci vyššie uvedeného exekučného konania vykonával súdny exekútor JUDr. Dušan
Mrenica exekúciu zrážkami z dôchodku povinnej. V zmysle oznámenia Sociálnej poisťovne- ústredie,Ul. 29. Augusta 8-10, Bratislava zo dňa 04. 04. 2013 ako aj v zmysle vyúčtovania exekúcie od súdneho
exekútora Mgr. Milana Somíka zo dňa 16. 05. 2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27. 05. 2013
poukázala Sociálna poisťovňa na účet súdneho exekútora JUDr. Mrenicu z dôchodku povinnej v období

rokov 2005 až 2009 zrážky spolu v sume 4.811,55 Eur (z toho sumu 4.660,77 Eur na účet súdneho
exekútora JUDr. Mrenicu a zvyšok na jeho ďalší účet) pričom celá uvedená suma 4.811,55 Eur bola
započítaná na pohľadávku oprávneného. Z listinného dôkazu a to výpisu z účtu konta medziúveru
povinnej N. I. bolo zistené, že bývalý súdny exekútor JUDr. Dušan Mrenica poukázal oprávnenému v tom
čase Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. celkovú sumu 2.528,22 Eur a to dňa 16. 03 .2006 sumu vo výške

294,30 Eur dňa 14. 09. 2006 sumu vo výške 441,45 Eur a dňa 01. 07. 2008 sumu vo výške 1.792,47
Eur Pôvodný exekútor JUDr. Dušan Mrenica tak zo sumy, ktorá bola určená na uspokojenie vymáhanej
pohľadávky oprávneného nepoukázal oprávnenému sumu 2.283,33 Eur (4.811,55 Eur - 2.528,22 Eur).
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2011 uzatvorenej s pôvodným oprávneným
Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. nadobudla spoločnosť žalobcu pohľadávku voči dlžníkovi I. N., bytom
N. č. XX, A. Q., ktorá bola vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní spolu s príslušenstvom a

všetkými právami s ňou spojenými. Peňažný záväzok dlžníka - povinnej N. I. voči žalobcovi ako novému
veriteľovi predstavoval ku dňu 31.03.2011 sumu celkovo vo výške 7.270,59 €. Po postúpení pohľadávky
boli na účet žalobcu uhradené zo strany náhradného súdneho exekútora JUDr. Mrenicu a to od Mgr.
Milana Somíka plnenia v celkovej sume 2.750,00 Eur nasledovne: dňa 09. 03. 2012 suma vo výške
2.000,00 Eur, dňa 10.08.2012 suma vo výške 500,00 Eur a dňa 18. 01. 2013 suma vo výške 250,00

Eur. Uvedené plnenia súdny exekútor Mgr. Milan Somík vyplácal oprávnenému, t. j. žalobcovi a zo súm
vymožených priamo Mgr. Milanom Somíkom po jeho prevzatí spisovej agendy. Následne súdny exekútor
Mgr. Milan Somík listom zo dňa 16. 05. 2013, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 27. 05. 2013 ako novému
oprávnenému vyúčtovanie exekúcie v zmysle ktorého bolo exekučné konanie ukončené vymožením
pohľadávky nakoľko oprávnenému mali byť poukázané v rámci predmetného exekučného konania

uvedené finančné prostriedky, k čomu však nedošlo. Na základe vyššie zistených skutočností, žalobca
na JUDr. Mrenicu dňa 21. 01.2014 podal trestné oznámenie. Žalobca si následne prihláškou zo dňa
09.05.2016 prihlásil do dedičského konania vedeného u JUDr. Želmíry Boborovej, Notársky úrad Zvolen,
pohľadávku voči poručiteľovi JUDr. Dušanovi Mrenicovi a to vo výške 2.283,33 Eur, keďže JUDr. Dušan
Mrenica zomrel dňa 07. 02. 2016. Uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. 07. 2016, ktoré je

právoplatnéavykonateľnédňa25.08.2016,dedičskékonaniepoporučiteľoviJUDr.DušanoviMrenicovi
bolo zastavené pre nemajetnosť, nakoľko prejednávanie výlučne len pasív v dedičskom konaní nie je
možné. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že pôvodný súdny exekútor JUDr. Dušan
Mrenica finančné prostriedky vo výške 2.283,33 Eur, ktoré vymohol v prospech oprávneného, v tom
čase ešte Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., v exekučnom konaní Ex181/2004 oprávnenému neodviedol,

keďže z vyjadrenia náhradného súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka vyplýva že finančné prostriedky
nepoukázal ani jemu. Podľa názoru súdu pre žalobcu ako účastníka exekučného konania je právne
významný výlučne výsledok procesného postupu orgánu verejnej moci, ktorý bol zavŕšený až doručením
oznámenia o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky a to napriek tomu, že oprávnenému nebola
poukázaná celá suma pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. Až doručením tohto oznámenia

došlo k ukončeniu exekučného konania bez toho, aby orgán verejnej moci (súdny exekútor Mgr. Milan
Somík) získal/obnovil kontrolu nad finančnými prostriedkami, ktoré boli v priebehu exekúcie vymožené
predchádzajúcim súdnym exekútorom a boli určené na uspokojenie pohľadávky oprávneného a až týmto
okamihom bolo možné konštatovať zmarenie uspokojenia pohľadávky oprávneného v dotknutej časti
a teda vznik škody na strane oprávneného. Oprávneným v exekučnom konaní v čase vzniku škody a

teda poškodeným bol žalobca a teda žalobca má bez akýchkoľvek pochybností aktívnu legitimáciu na
podanie žalobného návrhu v tomto konaní. Tu súd pouázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 14Co/30/2018-102 zo dňa 25. 02. 2019, z ktorého vyplynulo, že odvolací súd považuje
za správnu argumentáciu žalobcu v zmysle ktorej k vzniku škody na strane oprávneného nedošlo v čase
kedy súdny exekútor (pôvodne JUDr. Dušan Mrenica) vymohol finančné prostriedky ani v čase keď bol

tento exekútor odvolaný z funkcie, ako to v pôvodnom rozhodnutí posúdil súd I. inštancie. O vzniku
škody sa teda poškodený mohol dozvedieť až potom ako obdržal finančné vyúčtovanie predmetnej
exekúcie v danom prípade to bolo dňa 27. 05. 2013 a v tomto čase už predmetnou pohľadávkou
disponoval žalobca a to na základe uvádzanej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 04. 2011. Na
základe vyššie uvedeného súd vychádzal z toho, že žalobca v tejto veci je aktívne vecne legitimovaným

subjektom na uplatnenie práva na náhradu škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom. Je
nepochybné, že súdny exekútor ako orgán verejnej moci, ktorý z poverenia súdu vykonáva exekúciu pre
vymoženie nárokov oprávnených osôb je povinný finančné prostriedky vymožené od povinnej osoby v
priebehu exekučného konania držať oddelene od svojho majetku a môže s nimi nakladať iba v súlades ustanoveniami Exekučného poriadku. V prípade exekúcie vykonávanej zrážkami zo mzdy a iných
príjmov Exekučný poriadok v § 81 v spojení s § 89 účinného ku dňu 30. 06. 2009, kedy JUDr. Dušan
Mrenica bol odvolaný z funkcie exekútora upravuje postup súdneho exekútora a to nasledovne: zrazenú

sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým
oprávneným môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených
a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi ak mu to na žiadosť
niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu zrazenej sumy oprávneným vykoná exekútor do
siedmich dní odo dňa jej prijatia. Na základe vyššie uvedeného súdny exekútor JUDr. Mrenica pri výkone

exekúcie porušil svoju zákonnú povinnosť vyplatiť zrazené sumy oprávnenému do siedmich dní odo
dňa ich prijatia. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplynulo, že pôvodný súdny exekútor
JUDr. Mrenica porušil svoju zákonnú povinnosť a z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že
finančné prostriedky vymožené v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex181/2004 v sume
2.283,33 Eur tvorenej zrážkami z dôchodku povinného neodviedol oprávnenému a nepoukázal tieto
finančné prostriedky ani náhradnému súdnemu exekútorovi Mgr. Somíkovi, čím sa podľa názoru súdu

dopustil nesprávneho úradného postupu. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak. Skutočnou škodou je ujma, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ to
nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov

na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho
postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. V dôsledku nepoukázania finančných prostriedkov zo strany
pôvodného súdneho exekútora JUDr. Mrenicu nemohol súdny exekútor Mgr. Milan Somík vyplatiť
vymožené finančné prostriedky a uspokojiť pohľadávku oprávneného, čím oprávnenému vznikla škoda
vo výške 2.283,33 Eur. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide

vtedy ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu t. j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a
následku pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu nevznikla by ani škoda.
V predmetnom prípade je nepochybné, že neodvedenie finančných prostriedkov zo strany pôvodného
súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu vo výške 2.283,33 Eur je podstatnou a rozhodujúcou príčinou
toho, že súdny exekútor Mgr. Milan Somík nemohol pristúpiť k vyplateniu finančných prostriedkov a

čiastočne uspokojiť pohľadávku oprávneného. Za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zo strany pôvodného súdneho exekútora JUDr. Dušana
Mrenicu zodpovedá žalovaný a to v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. pričom táto
zodpovednosť je objektívna a žalovaný sa jej nemôže zbaviť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobca v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomne požiadal Ministerstvo

spravodlivosti SR ako orgán konajúci v mene štátu v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003
Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
pôvodného súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu v predmetnom exekučnom konaní vedenom
pod č. k. Ex 181/2004. Na predmetnú žiadosť zo dňa 04. 04. 2016, ktorá bola doručená žalovanému
dňa 08. 04. 2016 reagoval žalovaný listom zo dňa 29. 09. 2016, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 04.

10. 2016, v ktorom žalobcovi bolo oznámené, že žiadosť bola predbežne prerokovaná, ale nebolo jej
vyhovené. Na základe vyššie uvedeného podľa názoru súdu žalobca preukázal, že suma vo výške
2.283,33 Eur je sumou, ktorú pôvodný súdny exekútor vymohol v rámci exekučného konania a ktorou
malbyťžalobcaakooprávnenýčiastočneuspokojený.Rovnakotakžalobcapreukázal,žeJUDr.Mrenica
sumu vo výške 2.283,33 Eur nepoukázal oprávnenému ani novému súdnemu exekútorovi čím bola

žalobcovi spôsobená škoda vo výške 2.283,33 Eur a z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie tejto sumy. Súd zároveň s poukazom na § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj s
poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na zákonné ustanovenie § 16 ods. 4
poslednejvetyzákonač.514/2003Z.z.súdrozhodolajotom,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcoviaj
príslušenstvo pohľadávky a to v tomto prípade zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo

výške 2.283,33 Eur a to počnúc dňom nasledujúcim po doručení oznámenia Ministerstva spravodlivosti
SR o nevyhovení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, t. j. odo dňa 05. 10.
2016 keďže predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 04. 10. 2016 čo vyplýva z pripojenej
pečiatkynapredmetnomoznámení.Ztohtodôvodusúdzaviazalžalovanéhoajnazaplateniezákonného
príslušenstva tak ako je to vyššie uvedené. Keďže žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok pre

vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z., súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral
len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce,
pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale lenna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočné objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. O výške trov konania bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozsudku v zmysle §262 ods. 2 CSP osobitným uznesením.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to v
celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový
poriadok, keď žalovaný má za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní
poukázal na predmet sporu, rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 13C/178/2016-68 zo dňa 09. 10.
2017, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol s poukazom, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaným subjektom, v konaní o náhradu škody. Ďalej v odvolaní poukázal na uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/30/2018-102 zo dňa 25. 02. 2019, ktorým odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zo dňa 09. 10. 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom na to,
že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v otázke
určenia okamihu vzniku škody a tiež v otázke prevoditeľnosti nároku na náhradu škody, pričom odvolací
súd ďalej konštatoval, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie si práva

na náhradu škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora s tým, že úlohou
súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie na objasnenie splnenia predpokladov podľa zák. č.
514/2003 Z. z. Následne súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 20. 06. 2019, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k názoru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v
konaní o náhradu škody. Žalovaný s názorom súdu prvej inštancie (napriek právnemu názoru krajského

súdu, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom uznesení) sa nestotožňuje. Má za to, že súd vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
Žalovaný v konaní namietal, že pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie je s prihliadnutím na znenie
§ 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. relevantným jedine určenie okamihu, kedy došlo k vzniku škody v
súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom a kto bol v tom čase poškodeným subjektom.

Škoda vo výške 2.283,33 Eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní, vznikla
inému subjektu ako žalobcovi, a to Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., ktorá bola v čase nesprávneho
úradného postupu poškodeným subjektom a zároveň v tom čase aj oprávneným v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. EX 181/2004. Na podporu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
žalovaný poukazoval aj na to, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 04. 2011

vyplýva, že postupca nepostupoval konkrétnu existujúcu pohľadávku, ale postupoval celý záväzkový
vzťah, a to bez zohľadnenia tej skutočnosti, že v čase postúpenia už pohľadávka v postupovanej
výške neexistovala. Súd prvej inštancie sa však s uvedenou argumentáciou žalovaného na žiadnom
mieste odôvodnenia napadnutého rozsudku nezaoberá. V rozsudku absentuje odôvodnenie súdu k
posúdeniu ne/možnosti postúpenia neexistujúcej pohľadávky z pôvodného veriteľa (Prvá stavebná

sporiteľňa, a. s., ako postupcu) na žalobcu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je preto možné
považovať za nedostačujúce a nesprávne, v dôsledku čoho rozhodnutie nemôže spĺňať kritériá riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia. Nevysporiadanie sa s touto podstatnou námietkou žalovaného napĺňa
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Ďalej poukázal na to, že predmetom postúpenia
pohľadávky môže byť len pohľadávky určitá (t. j. konkrétne právo na plnenie dlžníka, nie však celý

záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla) vyplývajúca zo záväzkového právneho vzťahu a
pohľadávka existujúca. Z vyúčtovania exekúcie zo dňa 16. 05. 2013 vyplýva, že istina spolu s úrokmi z
omeškania a poplatkami predstavovala ku dňu 31. 03. 2011 sumu 7.270,59 Eur, a že povinný zaplatil
na účet pôvodného súdneho exekútora JUDr. Mrenicu do roku 2009 (teda do času odvolania súdneho
exekútora, ktorý sa mal nesprávneho úradného postupu dopustiť) sumu v celkovej výške 4.811,55 Eur.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 01. 04. 2011 a jej prílohy č. 1a však vyplýva,
že pôvodný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., postúpil na žalobcu celý záväzkový vzťah, teda
pohľadávku pod poradovým číslom 54 v celkovej sume 7.270,59 Eur. Nesprávnym vyhodnotením,
resp. nehodnotením týchto listinných dôkazov z hľadiska ich relevantnosti pri posudzovaní ne/možnosti
postúpenia neexistujúcej pohľadávky dospel súd prvej inštancie aj k nesprávnym skutkovým zisteniam,

čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktoré v konečnom dôsledku viedli k
nesprávnemu právnemu záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca je v konaní aktívne vecne
legitimovaným subjektom, čo zakladá aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa
žalovaného došlo k (domnelému) postúpeniu pohľadávky v celkovej výške 7.270,59 Eur, ktorá všakuž v čase postúpenia neexistovala (a to v rozsahu už povinným uhradenej dlžnej sumy vo výške
4.811,55 Eur), keďže v tejto výške bola pohľadávka v exekučnom konaní do roku 2009 uspokojená a
v tomto rozsahu teda zanikla, a ako neexistujúca pohľadávka už nebola spôsobilá na postúpenie. A

contratio predmetom postúpenia mohla byť pohľadávka len v časti, ktorá nebola do roku 2009 dlžníkom
uhradená (nezanikla splnením) a ktorú vymáhal následne pre žalobcu ako veriteľ súdny exekútor
Mgr. Milan Somík (teda nad sumu 4.811,55 Eur). Túto škodu si však žalobca v predmetnom konaní
neuplatnil. Nevyplatením sumy vymoženej v exekučnom konaní od povinného v prospech oprávneného
vzniká medzi oprávneným, ktorému toto plnenie nebolo vyplatené, a súdnym exekútorom (resp. podľa

rozsudku súdu prvej inštancie štátom) kvalitatívne nový záväzkový vzťah, odlišný od záväzkového
vzťahu medzi oprávneným (ako veriteľom) a povinným (ako dlžníkom). Oprávnený sa už nemôže v
rozsahu nevyplatenej sumy domáhať plnenia od povinného, ale len od súdneho exekútora (resp. v
zmysle napádaného rozsudku od štátu). Inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci teda nepredstavuje zabezpečovací inštitút k hlavnému záväzku pre prípad jeho neplnenia, ale
osobitný záväzkový vzťah založený na zodpovednosti štátu za porušenie predpisov verejného práva

orgánmi/osobami konajúcimi v jeho mene. Nárok na náhradu takto spôsobenej škody potom nepatrí
tomu, na koho bola postúpená pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní, ale tomu, komu bola
škoda spôsobená (§ 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z.). Neskoršie postúpenie pohľadávky vymáhanej
v exekučnom konaní teda nemá za následok súčasne aj postúpenie nároku na náhradu škody, ktorá
už bola v exekučnom konaní spôsobená postupcovi ako pôvodnému oprávnenému. Súd mal dospieť

k názoru, s prihliadnutím na uvedený skutkový stav veci, že poškodeným subjektom v čase výkonu
exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Mrenicom mohla byť výlučne Prvá stavebná sporiteľňa,
a. s., ktorá buď sama mala pristúpiť k uplatneniu nároku na náhradu škody voči štátu vo výške vymoženej
pohľadávky súdnym exekútorom JUDr. Mrenicom, teda vo výške 2.283,33 Eur, alebo na nového veriteľa
(žalobcu) tento nárok, resp. pohľadávku na náhradu škody voči štátu postúpiť. Žalovaný v konaní

poukazoval aj na to, že pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi a pohľadávka voči štátu na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom predstavujú dve samostatné pohľadávky, ktoré
nie je možné zamieňať, pričom je nespochybniteľné, že v danom prípade k postúpeniu pohľadávky,
resp. nároku na náhradu škody voči štátu zo strany Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., ako postupcu
na súčasného žalobcu nedošlo. Jediným poškodeným subjektom v časti vymoženej a nevyplatenej

pohľadávky je tak, resp. bola Prvá stavebná sporiteľňa. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu ako nedôvodnú zamietol a vo výroku II. rozhodol tak, že žalovanému prizná nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný celé svoje odvolanie
odôvodňuje tým, že podľa názoru žalovaného žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, pretože
nebol subjektom, ktorému bola konaním súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu spôsobená škoda,
týmto subjektom podľa názoru žalovaného bola Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., a tá nepostúpila na

žalobcu nárok na náhradu škody. V uvedenej skutočnosti vidí žalovaný tak nesprávne právne posúdenie
(tak súdu prvého stupňa, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý vyslovil daný právny názor
vo svojom rozhodnutí č.k. 14Co/30/2018-102 zo dňa 25. 02. 2019), ako aj nesprávne skutkové zistenia
prvostupňového súdu, a tiež nesprávny postup súdu, lebo podľa názoru žalovaného sa naviac súd
prvého stupňa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadom nepostúpenia nároku na náhradu

škody na žalobcu. Žalobca má za to, že všetky tvrdenia žalovaného v odvolaní pramenia jednak z
nepochopeniaprávnehoposúdeniavyjadrenéhoodvolacímsúdomvtejtovecivskoršomrozhodnutí,ako
aj z nesprávneho určenia okamihu vzniku škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, resp. žalovaná sa nikde v rámci svojho odvolania nevyjadruje, kedy
podľa jej názoru došlo k vzniku škody, bez ďalšieho však ale tvrdí, že v čase vzniku škody nebol žalobca

oprávnenýmvdotknutomexekučnomkonaní.Poukázalnato,žekuvznikuškodynastraneoprávneného
nedošlo v čase, keď bývalý súdny exekútor JUDr. Mrenica vymohol finančné prostriedky, ani v čase
jeho odvolania z funkcie súdneho exekútora. Exekučný poriadok účinný v danom čase deklaroval o.i.
v § 16a kontinuitu pri výkone verejnej moci v rámci exekučného konania aj v prípade zániku funkcie
súdneho exekútora, a to jednak čo do právomoci, ako aj čo do nakladania s finančnými prostriedkami

vymoženými v exekúcii, pričom definuje procesné postupy a opatrenia, prostredníctvom ktorých má
ustanovený náhradník v súčinnosti s prezídiom komory a ďalšími orgánmi zabezpečiť prevzatie
spisovej agendy a tiež finančné vyúčtovanie spisov, zahŕňajúce aj prevod držby vymožených finančných
prostriedkov. Až keď sa ani pri aplikácií Exekučným poriadkom stanovených procesných postupov aopatrení nepodarí ustanovenému náhradníkovi získať kontrolu nad finančnými prostriedkami, ktorými
podľa finančného vyúčtovania mal pôvodný exekútor disponovať a túto skutočnosť oznámi ustanovený
náhradník oprávnenému, je možné konštatovať vznik škody na strane oprávneného. Poukázal na to, že

až vykonaním vyúčtovania exekučného konania ustanoveným náhradníkom súdneho exekútora JUDr.
Dušana Mrenicu - Mgr. Somíkom, v zmysle ktorého došlo k vymoženiu finančných prostriedkov vo výške
judikovanej pohľadávky oprávneného bez toho, aby tieto boli oprávnenému riadne poukázané v plnej
výške pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, a tiež bez toho, aby orgán verejnej moci (súdny
exekútor Mgr. Milan Somík) získal/obnovil kontrolu nad finančnými prostriedkami, ktoré boli v priebehu

exekúcie vymožené predchádzajúcim súdnym exekútorom a boli určené na uspokojenie pohľadávky
oprávneného, bolo možné konštatovať zmarenie uspokojenia pohľadávky oprávneného v dotknutej
časti, a teda vznik škody na strane oprávneného. Až týmto momentom totiž vznikla pre oprávneného
právna prekážka brániaca mu v ďalšom vymáhaní neuspokojeného zvyšku jeho judikovanej pohľadávky
(zákonné obmedzenie v zmysle § 61b vtedy účinného Exekučného poriadku). S poukazom na uvedené
je nepochybné, že v predmetnej prvej veci ku škode (t. j. k strate v majetkovej sfére oprávneného) došlo

dňa 16. 05. 2013, kedy súdny exekútor Mgr. Milan Somík, ako ustanovený náhradník súdneho exekútora
JUDr. Dušana Mrenicu, urobil vyúčtovanie exekučného konania vedeného v prospech žalobcu proti
povinnej N. I. o vymoženie 6.865,28 Eur s príslušenstvom, na základe ktorého toto exekučné konanie
ukončil. Moment, kedy sa o škode oprávnený dozvedel, je deň doručenia predmetného vyúčtovania
oprávnenému, t. j. 27. 05. 2013. V rozhodnej dobe bol oprávneným v exekučnom konaní žalobca, a preto

je nepochybné, že žalobcovi v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. Ako vyslovil už Krajský súd v
Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 25. 02. 2019 č. k. 14Co/30/2018-102, v čase postúpenia
dotknutej pohľadávky Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., na žalobcu, t. j. ku dňu 01. 04. 2011, ešte škoda
nevznikla, preto ani nebol postupovaný nárok na náhradu škody, ale judikovaná pohľadávka. Žalovaný
opomína, že k vzniku škody došlo až po postúpení dotknutej pohľadávky na žalobcu. Pokiaľ žalovaný v

odvolaní hovorí o postúpení zaniknutej pohľadávky, podľa názoru žalobcu je toto tvrdenie je nesprávne
a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný neuvádza žiadne zákonné ustanovenie,
z ktorého vyvodzuje zánik judikovanej pohľadávky žalobcu ešte pred postúpením, pričom je zrejmé, že
žiadne z vtedy platných všeobecných ustanovení Obchodného zákonníku o zániku peňažného záväzku
nebolo splnené. Podľa § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka „Peňažný záväzok platený prostredníctvom

banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na
účet veriteľa alebo vyplatením v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a
dlžník nedohodnú inak.“ Plnenie na účet súdneho exekútora v rozhodnom čase nemalo účinky splnenia
dlhu, a preto akákoľvek polemika žalovanej o zániku judikovanej pohľadávky v rozsahu exekútorom
vymožených finančných prostriedkov bez ich pripísania na účet veriteľa, je v tomto smere irelevantná.

Súd prvého stupňa, nemal dôvod v napádanom rozsudku bližšie rozoberať otázku postúpenia nároku
na náhradu škody, keďže právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom v čase
postúpenia pohľadávky ešte neexistovalo, pričom súd v bode 48 odôvodnenia aj uviedol, že sa zameral
len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce,
pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný sa k písomnému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

6. V dôsledku odvolania podaného žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako
súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec
preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust.
§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu
podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že súdprvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval
skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje
a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd

dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že
žalovaný ako odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal ani doplniť dokazovanie
zapodmienokstanovenýchust.§384ods.2a3CSPoďalšienovérelevantnéskutočnosti,ktorénemohli

byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal
zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady
doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§
383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného
a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci
dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a nemožno mu vyhovieť. Odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Po preskúmaní
veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý by sa týkali
procesných podmienok.

9. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia, zároveň v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd k
námietke žalovaného, keď namietal posúdenie aktívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie, pričom
zotrvával na názore, že žalobca nie je aktívne legitimovaným v predmetnom súdnom konaní, keďže
podľa názoru žalovaného škoda nevznikla žalobcovi, ale Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., ktorá bola v

čase nesprávneho úradného postupu poškodeným subjektom a aj oprávneným v exekučnom konaní,
odvolací súd opakovane poukazuje už na názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 14Co/30/2018-102 v tomto súdnom konaní. Názor žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považuje za nesprávny, ktorý odporuje ust. § 524 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto

doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Odvolací
súd zdôrazňuje, že zmluvou zo dňa 01. 04. 2011 o postúpení pohľadávok medzi Prvou stavebnou
sporiteľňou, a. s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom nebola postupovaná pohľadávka na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, bola postúpená judikovaná pohľadávka, ktorá
v tom čase bola vymáhaná v exekučnom konaní, pričom exekučné konanie bolo vedené súdnym

exekútorom JUDr. Dušanom Mrenicom. Z obsahu spisu a vykonaných dôkazov tak, ako tieto v
odôvodnení rozhodnutia uviedol aj súd prvej inštancie nepochybne vyplýva, že do doby, pokiaľ súdny
exekútor Dušan Mrenica vykonával exekúciu, bola od povinnej súdnym exekútorom vymožená čiastka
4.811,55 Eur, čo aj z vyúčtovania exekúcie, pričom súdny exekútor JUDr. Mrenica poukázal z vymoženej
sumy len časť. Pokiaľ však žalovaný namietal, že zmluvou bol postupovaný celý záväzkový vzťah a

že postupca nepostupoval konkrétnu existujúcu pohľadávku bez zohľadnenia skutočnosti, že v čase
postúpeniaužpohľadávkavpostupovanejvýškeneexistovala,pričomnamietal,žesúdprvejinštanciesa
touto argumentáciou žalovaného na žiadnom mieste odôvodnenia napadnutého rozsudku nezaoberal,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bol vo veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
uvedeného v uznesení č. k. 14Co/30/2018-102 zo dňa 25. 02. 2019, v ktorom odvolací súd vyslovil

právny záver, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v predmetnej veci - uplatňovanie práva na
náhradu škody a zrejme aj z tohto dôvodu sa k uvedenému tvrdeniu žalovanej v odôvodnení rozhodnutia
osobitne nevyjadroval, pričom však z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, konkrétne v
bode 46, nepochybne je zrejmé, že sa zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce s poukazom na to, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd opakovane
poukazuje na ust. § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorom je upravená subjektívna
premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá je trojročná
a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Pri nárokoch zo zodpovednosti za

nesprávny úradný postup sa uplatňuje táto subjektívna premlčacia doba v zmysle ust. § 19 ods. 1
veta prvá citovaného zákona a začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel,
teda vtedy, keď zistil také skutkové okolnosti, z ktorých mohol vyvodiť vznik škody a aspoň orientačne
a jej rozsah. Odvolací súd zotrváva na názore, že ku vzniku škody na strane oprávneného nedošlov čase, keď súdny exekútor (v tom čase pôvodný exekútor JUDr. Dušan Mrenica) vymohol finančné
prostriedky, a tiež ani v čase, keď tento súdny exekútor bol odvolaný z funkcie, keď o vzniku škody
sa poškodený mohol dozvedieť až v čase, keď obdržal finančné vyúčtovanie predmetnej exekúcie, čo

v súdenej veci bolo dňa 27. 05. 2013, pričom v tomto čase už predmetnou judikovanou pohľadávkou
disponoval žalobca, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 04. 2011, ktorý potom
aj požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako orgán verejnej moci príslušný konať v
mene štátu v tejto veci o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 15 a § 16
zákona č. 514/2004 Z. z. Odvolací súd zdôrazňuje, že práve na základe hore uvedeného je nepochybne

zrejmé, že poškodeným v dôsledku nesprávneho úradného postupu, a teda aj aktívnej legitimovaným na
podanie žaloby v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je právne žalobca, ktorý získal zmluvou o postúpení
pohľadávka od pôvodného veriteľa Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., judikovanú pohľadávku, ktorá bola
vymáhaná exekúciou, pričom v čase postúpenia tejto pohľadávky na žalobcu neboli známe skutkové
okolnosti, ktoré by nasvedčovali vzniku škody, keďže v konaní žiadnym spôsobom nebolo preukázané,
že by oprávnený v exekučnom konaní - pôvodne Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., už v čase, keď

exekúciu vykonával súdny exekútor JUDr. Mrenica, mal vedomosť, že tento vymohol od povinnej aj
čiastku, ktorá by prevyšovala sumu, ktorá bola súdnym exekútorom Mrenicom postupne pripisovaná
na účet Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., tak ako to vyplýva z výpisu z účtu konta medziúveru (doklad
na č. l. 7 - 9 súdneho spisu, pričom súd prvej inštancie presný rozpis týchto čiastok uviedol v bode 17
odôvodnenia rozhodnutia). Odvolací súd teda uzatvára, že skutkové okolnosti, ktoré by nasvedčovali

vzniku škody, sa poškodený mohol dozvedieť až z doručeného finančného vyúčtovania predmetnej
exekúcie, t. j. dňom 27. 05. 2013, pričom v tomto období judikovanou pohľadávkou disponoval žalobca,
tak ako to už uviedol odvolací súd aj vyššie. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa
nepostupovala pohľadávku z titulu práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s poukazom na to, že postupca nepostupoval konkrétnu existujúcu
pohľadávku, ale postupoval celý záväzkový vzťah, a to bez zohľadnenia tej skutočnosti, že v čase
postúpenia už pohľadávka v postupovanej výške neexistovala, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
v čase postupovania pohľadávky už bola súdnym exekútorom vymožená a Prvej stavebnej sporiteľni,
a. s., bola súdnym exekútorom JUDr. Mrenicom poukázaná spolu suma 2.528,22 Eur (viď aj bod 17

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), čo však nič nemení na právnom posúdení veci, že žalobca
je vo veci - nárok na náhradu škody, tak ako sa ho žalobou domáha, aktívne legitimovaným subjektom,
keďže je z vykonaného dokazovania nepochybné, že v čase postúpenia pohľadávky judikovaná
pohľadávka mimo už čiastky, ktorá bola pripísaná na účet pôvodného oprávneného, existovala a bola
postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok. K námietke žalovaného, že sa okresný súd nevysporiadal

s námietkou, že Prvá stavebná sporiteľňa nepostupovala konkrétnu existujúcu pohľadávku ale celý
záväzkov vzťah, z čoho odvodzoval žalovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, odvolací
súd uvádza, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 176/2011 uzavretej medzi postupcom Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava, a postupníkom - žalobcom dňa 01. 07. 2011, je z článku 2
zrejmý predmet zmluvy, pričom postupovanou bola pohľadávka Prvej stavebnej sporiteľni voči N. I.

zo zmluvy č. 2083338 3 04, ktorá bola predmetom vymáhania exekúciou súdnym exekútorom JUDr.
Dušanom Mrenicom číslo exekúcie Ex 181/2004 vo výške 7.270,59 Eur, tak ako to nepochybne vyplýva
z prílohy č. 1a, čo súd prvej inštancie správne konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch
10 a 11. Neobstojí teda námietka žalovanej, že nebola postupovaná konkrétna pohľadávka ale celý
záväzkový vzťah, z čoho potom žalovaný nesprávne odvodzoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu. Odvolací súd už len na doplnenie uvádza, že pri postupovaní práv a povinností zo zmluvy,
ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila (čo nepochybne vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie, kde konštatoval zistený skutkový stav, konkrétne z bodu 17 odôvodnenia, z ktorého
nepochybne vyplýva, že už ku dňu 01. 07. 2008 bola vymožená a oprávnenému súdnym exekútorom
JUDr. Mrenicom poukázaná suma vo výške 2.258,22 Eur), dochádza na jej základe k postúpeniu

(prevodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prevodu ešte vyplývajú. Nemôže sa teda
dotýkať tých práv a povinností, ktoré už povinná strana plnila. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/6/2006 uverejnené v Zbierke
rozhodnutí pod č. 7/2010 a podporne aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. 640/2014. S prihliadnutím
teda už na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny, a preto ho postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 potvrdil v celom rozsahu, vrátane rozhodnutia
súdu o trovách konania, keď súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
ako úspešnej strane sporu v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania a v tej súvislosti uložilžalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca bol v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto odvolací
súd uložil žalovanému, ktorý bol neúspešnou stranou sporu v odvolacom konaní, zaplatiť žalobcovi trovy
odvolacieho konania v rosazhu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).