Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719202654
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3719202654.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
ErikyZajacovejaJUDr.MárieVrtochovejvovecistarostlivostisúduomaloletédetiS.S.,nar.XX.X.XXXX
a I. S., nar. X.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, deti rodičov: matky X. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou BONA FIDE, s.r.o., so sídlom A. Sládkoviča 604/41, Beluša a otca B. S.,

nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, J. Y., zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, so sídlom
Železničná 90/12, Považská Bystrica, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletých detí proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14P/55/2019-33 zo dňa 30. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
4P/27/2018-38 zo dňa 15.11.2018 tak, že otec je povinný od 23.9.2019 platiť na maloletú S. výživné
zvýšené zo sumy 50 eur mesačne na 170 eur mesačne a na maloletú I. výživné zvýšené zo sumy 40
eur mesačne na 150 eur mesačne, ktoré výživné bude otec zasielať vždy k 25. dňu v mesiaci vopred
k rukám matky maloletých a zameškané výživné za obdobie od 23.9.2019 do 30.11.2019 na maloletú
S. vo výške 272 eur a na maloletú I. vo výške 249,33 eur je otec povinný zaplatiť matke do 60 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku s odôvodnením, že od roku 2018 kedy došlo k úprave výživného otca
na maloleté deti došlo k zmene pomerov v tom smere, že kým v čase rozvodu bol otec vo väzbe, vo
februári 2019 bol z väzby prepustený a zamestnal sa, v septembri 2019 maloletá S. nastúpila do 9.
ročníka ZŠ a maloletá Terézia do 4. Triedy ZŠ, a matka maloletých detí je od júna 2019 práceneschopná.
Súd vykonal dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že rozsudkom č.k. 4P/27/2018-38 zo dňa
15.11.2018rozviedolmanželstvorodičovmaloletýchdetí,maloletédetiS.aI.zverilmatkeaotcazaviazal

platiť výživné 50 eur, resp. 40 eur mesačne. V čase tejto úpravy výživného bol otec vo výkone väzby a
nepracoval. Otec v apríli 2019 až septembri 2019 dosahoval priemerný mesačný príjem 1 052,10 eur
netto. Matka maloletých je od júna 2019 na PN a že jej príjem v tomto období bol 303,40 eur, resp.
313,50 eur mesačne. Súd vykonal listinné dôkazy predložené rodičmi maloletých detí a oboznámil sa s
obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4P/27/2018 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto listinným
dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Uvedené skutočnosti

potom súd posúdil podľa § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že od doby ostatnej úpravy výživného v novembri 2018 sa podstatne zmenili
pomery na strane otca maloletých. Kým totiž v novembri 2018 bol otec maloletých vo väzbe, a teda
bol bez akéhokoľvek príjmu, v súčasnosti otec pracuje s priemerným mesačným príjmom 1.052,10 eur
netto. Vzhľadom na vek maloletých S. a I., na mesačný príjem otca 1 052,10 eur a na to, že tento nemá
ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd dospel k záveru, že výživné adekvátne potrebám maloletých detí a

možnostiam otca je 170 eur (u 15-ročnej S.) a 150 eur (u 10-ročnej I.) a súd preto výživné zvýšil na
170 eur, resp. 150 eur mesačne. Matkou navrhované zvýšenie výživného nie je adekvátne príjmu otcapotrebám maloletých a súd preto v zmysle § 40 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku /ďalej len CMP/ návrh matky prekročil. Pretože výživné bolo zvýšené so spätnou účinnosťou,
súd výživné za minulé obdobie vyjadril tak, že vyčíslil výšku dlhu (nedoplatku) za minulé obdobie pred

rozhodnutím súdu 272 eur (zvýšené výživné za september 120 eur : 30 dní x 8 dní + zvýšené výživné
za október 120 eur + zvýšené výživné za november 120 eur), resp. 249,33 eur (zvýšené výživné za
september 110 eur : 30 dní x 8 dní + zvýšené výživné za október 110 eur + zvýšené výživné za november
110 eur) s tým, že otcovi podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej
len CSP/ povolil tieto sumy zaplatiť v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania

súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí. Poukázal na to, že matka maloletých
detí podala návrh na zvýšenie výživného, u maloletej S. z 50,- eur mesačne na 120,- eur a u maloletej
I. zo sumy 40,- eur na 100,- eur mesačne. Otec vo vyjadrení k návrhu matky s návrhom matky v celom
rozsahu súhlasil. Na pojednávaní dňa 30.10.2019, na ktorom súd napadnutým rozsudkom rozhodol,

otec nebol prítomný z dôvodu, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení a to nové zamestnanie, v ktorom
plynula skúšobná doba a obava, že bez dôvodu a to i napriek ospravedlneniu predvolaním na súd,
zamestnávateľ ukončí pracovný pomer s otcom počas skúšobnej doby. Právna zástupkyňa otca bola
PN a taktiež ospravedlnila svoju neúčasť. Na predmetnom pojednávaní matka žiadnym spôsobom
neosvedčila náklady, ktoré jej vznikajú v súvislosti s výchovou detí a trvala na podanom návrhu.

Opatrovníčka maloletých detí taktiež žiadala návrhu vyhovieť. Súd rozhodol o návrhu matky nad rámec
požadovaného výživného a túto okolnosť otec maloletých detí namieta. Súd síce má právo rozhodnúť aj
nad rámec návrhu a v záujme maloletých detí, ale zároveň má povinnosť zistiť a riadne vyšetriť potrebu
maloletýchdetí,možnostirodičov,čovdanomprípadeabsolútnenevykonal.Otecnemalzakéhodôvodu
vedieť, že musí predpokladať zvýšené výživné nad rámec požadovaného matkou, najmä vo vzťahu k

svojim nákladom a úhrade životných potrieb. Vo vyjadrením, ktorým sme súhlasil s návrhom matky otec
poukázal na pravidelné mesačné náklady súvisiace s bývaním vo výške 400,- eur mesačne, náklady
spojené s cestovným 50,- eur mesačne a tiež uviedol, že spláca pôžičky, ktoré presnejšie nešpecifikoval.
Zo svojho príjmu od mesiaca apríl 2019, po prepustení z väzby až do septembra 2019 dosahoval
mesačný príjem 1052,- eur, z ktorého po odpočítaní nákladov 450,- eur mu zostáva 600,- eur a z týchto

pokiaľ by musel uhradiť výživné vo výške 320,- eur, zostalo by mu 280,- eur a z týchto prostriedkov
za žiadnych okolností nepokryje svoje potreby, teda stravu, oblečenie, splácanie dlhu, hygienu a pod..
Je pravdou, že matka detí je dlhodobo PN, avšak býva spoločne so svojou matkou v rodinnom dome,
v tomto rodinnom dome sú vložené investície oboch bývalých manželov a rodičov detí, na tento dom
bol zabezpečený úver, ktorý v podstate splatil otec detí a doposiaľ mu matka detí nevyplatila z titulu

vyporiadania BSM absolútne nič. Rozhodnutím súdu bez zabezpečenia stanoviska otca k zvýšenému
výživnému nad rámec návrhu matkou, došlo k znemožneniu strane - otcovi, aby uskutočnil procesné
práva na svoju obranu a týmto došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech otca detí.
Súd mal zisťovať od matky detí, akým spôsobom sa podieľa na nákladoch aj spolubývajúca matka
navrhovateľky, teda stará matka maloletých detí. Súd tiež mal brať do úvahy a žiadať predložiť dôkazy zo

strany matky, aké má matka v súvislosti s maloletými deťmi pravidelné náklady a aké výdavky vznikajú
mimoriadne, resp. či vôbec takéto výdavky vznikajú. Súd zvýšil výživné u maloletých detí viac ako
trojnásobne a v rozsudku absolútne absentuje zdôvodnenie, ako dospel súd k takejto výške výživného
a z akého dôvodu je zvýšené výživné v porovnaní s inými rozhodnutiami súdu v takejto pomerne
neobvyklej výške. Vzhľadom na uvedené otec navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

a vec vrátil súdu na doplnenie dokazovania, vykonanie dôkazov, ktoré otcovi maloletých detí nebolo
umožnené, najmä, aby sa otec maloletých detí mohol vyjadriť k predpokladanému zvýšeniu výživného
nad rámec podaného návrhu, čo v tomto prípade umožnené otcovi nebolo.

3. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila ich matka. Poukázala na zmenu pomerov v danej veci,

keď od posledného rozhodnutia o výživnom otca na maloleté deti bol otec prepustený z väzby, zamestnal
sa a dosahuje zo zamestnania príjem, ona je práceneschopná a nedokáže zo svojho príjmu pokryť
všetky potreby maloletých detí. Špecifikovala výdavky, ktoré má s potrebami maloletých detí i s vedením
domácnosti. V spoločnej domácnosti žije so svojou matkou, ktoré je dôchodkyňa s dôchodkom 420
eur mesačne, je imobilná a jej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené výdavky. Ohľadom BSM rodičov

maloletých detí uviedla, že sa uskutočnilo len jedno stretnutie, na ktorom obaja prejavili záujme riešiť
túto otázku dohodou.4. K odvolaniu otca sa vyjadril aj opatrovník maloletých detí. Podľa neho zvýšenie výživného je v záujme
maloletých detí, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
detí ako aj na strane otca. Matka sa o deti dobre a vzorne stará. Opatrovník preto navrhol, aby bola

napadnutý rozsudok potvrdený.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov:

6. Zákon o rodine v ustanoveniach § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 zakotvuje povinnosť rodičov prispievať
na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k
odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom

povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania zárobku alebo majetkového
prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Ustanovenie § 78 ods. 1 veta
prvá Zákona o rodine v spojení s § 121 CMP umožňuje zmeniť výšku výživného pokiaľ nastane zmena
pomerov. Výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o nároku detí.

Plynutím času môže nastať zmena pomerov súvisiaca so samotným dieťaťom /napríklad dôsledkom
rastu veku alebo nástupom na školskú dochádzku sa zvýšia náklady na uspokojovanie nevyhnutných
potrieb dieťaťa/ a môže nastať aj zmena pomerov na strane rodičov /ktorá spravidla súvisí s ich
zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi, ktoré sú rozhodujúce pre určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti/. Výživné však možno zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré

boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia určujúceho rozsah vyživovacej povinnosti. V prípade,
keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení
musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania
predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má
vzťahovať.

7. V predmetnej veci súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval. Z obsahu napadnutého
rozsudku nie je možné zistiť porovnanie pomerov zúčastnených, ktoré existovali v čase vydania
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom otca na maloleté deti s pomermi, ktoré sú dané v období, na
ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dokonca nevyplýva

ani to, aké majú maloleté deti v súčasnosti potreby, ktoré je potrebné výživným uspokojovať a či vôbec
súd vykonal na ich zistenie nejaké dokazovanie. Rozhodnutie o zvýšení výživného nad návrh matky
maloletých detí pritom súd prvej inštancie odôvodňuje aj tým, že matkou navrhované zvýšenie výživného
nie je adekvátne potrebám maloletých detí /bod 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku/.

8.Odvolacísúdlenpripomína,žeodôvodnenépotrebymaloletýchdetísújednýmzozákladnýchfaktorov
určujúcich pre rozhodnutie súdu o výške výživného a bez ich zistenia nemôže rozhodnutie súdu o určení
výživného obstáť.

9. Ďalej musí odvolací súd poukázať na skutočnosť, akým spôsobom súd prvej inštancie v danej veci

prekročil návrh matky na začatie konania a rozhodol o zvýšení výživného otca na maloleté deti.

10. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že matka maloletých detí sa svojím návrhom na začatie
konania domáha zvýšenia výživného otca na maloleté deti, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica č.k. 4P/27/2018-38 zo dňa 15.11.2018 u maloletej S. sumou 50 eur mesačne a

u maloletej I. sumou 40 eur mesačne. Navrhla zvýšenie výživného u maloletej S. na 120,- eur mesačne
a u maloletej I. na 100,- eur mesačne. Otec maloletých detí vo vyjadrení k návrhu matky uviedol,
že so zvýšením výživného na maloleté deti ako ho navrhla ich matka súhlasí. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca od 23.9.2019 na maloletú S. zo sumy 50 eur mesačne na
170 eur mesačne a na maloletú I. zo sumy 40 eur mesačne na 150 eur mesačne. Rozsudok vyhlásil

na pojednávaní dňa 30.10.2019, na ktorom vykonal dokazovanie a ktorého pojednávania sa nezúčastnil
otecmaloletýchdetí,anijehozástupkyňa.Otecmaloletýchdetíneprítomnosťpísomnesúduospravedlnil
z pracovných dôvodov, pričom v tomto písomnom podaní uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie
výživného na maloleté deti súhlasí a chce s matkou o tejto skutočnosti uzatvoriť rodičovskú dohodu.Zo zápisnice o pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 30.10.2019 nevyplýva, že by súd v priebehu
pojednávania oboznámil prítomných s predbežným právnym posúdením návrhu matky.

11. Odvolací súd nijako neopiera možnosť konajúceho súdu prekročiť návrh rodiča na určenie výživného
a prisúdiť na výživnom maloletému dieťaťu viac ako sa rodič domáhal. Táto možnosť výslovne vyplýva
z § 40 CMP, ktorý stanovuje, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Odvolací súd však dodáva, že pri takomto
postupe musí konajúci súd postupovať tak, aby jeho rozhodnutie vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci

nebolo pre zúčastnených prekvapivé a nedošlo tak k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces.
V pomeroch danej veci, kedy konanie začalo na návrh matky, ktorá žiadala o určité zvýšenie výživného
otca na maloleté deti, otec s takýmto návrhom matky súhlasil a na prejednaní veci na pojednávaní sa
nezúčastnilaneúčasťospravedlnil,malsúdprvejinštanciepodľanázoruodvolaciehosúduvysloviťsvoje
predbežné právne posúdenie návrhu matky a účastníkom konania oznámiť, že navrhované zvýšenie
výživného otca na maloleté deti vzhľadom na konkrétne skutočnosti nepovažuje za dostatočné a mieni

návrh matky prekročiť. Týmto postupom by súd prvej inštancie umožnil účastníkom konania vyslovovať
ďalšie rozhodujúce tvrdenia o veci a navrhovať a predkladať dôkazy na ich preukázanie, ktoré by
predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom odporovali alebo by ho naopak podporili, a v konečnom
dôsledku by tak rozhodnutie súdu vo veci nebolo pre účastníkov prekvapivé. Takto však súd prvej
inštancie v danej veci nepostupoval a bez vyslovenia predbežného právneho posúdenia veci svojím

rozhodnutím prekročil návrh matky, s ktorým súhlasil aj otec maloletých detí.

12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom v predmetnej
veci porušil právo otca maloletých detí na spravodlivý súdny proces. Prekročil návrh matky maloletých
detí na začatie konania, s ktorým otec maloletých detí súhlasil, a to bez vyslovenia predbežného

právneho posúdenia veci, čím vydal pre otca maloletých detí prekvapivé rozhodnutie, a zároveň toto
svoje rozhodnutie nepodložil zistením rozhodujúcich skutočností /zistenie súčasných odôvodnených
potriebmaloletýchdetíaporovnanieminulýchasúčasnýchpomerovzúčastnených/,resp.takétozistenie
z odôvodnenia jeho napadnutého rozsudku nevyplýva.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie aj bez návrhov účastníkov konania vykoná dokazovanie za
účelom zistenia všetkých skutočností rozhodných pre posúdenie návrhu matky na začatie konania,
vrátane zistenia súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, z dokazovania vyvodí rozhodujúce

skutočnosti, ktoré po právnej stránke posúdi, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne
zdôvodní.

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania /§ 396
ods. 3 CSP/.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).