Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/41/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200424
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200424.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobkyne: W..
F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., K. XXXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 9. augusta 2017 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č.
XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 23. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 9. augusta
2017 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Trenčín, č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 23. marca 2017 a
vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedených
rozhodnutí. Rozhodnutím žalovanej bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej aj zákon) zamietnuté odvolanie žalobkyne a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 23. 03. 2017. Potvrdeným
rozhodnutím bolo rozhodnuté, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové
poistenie dňa 31. 12. 2005, ale 30. 06. 2007.

2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukázala na to, že rozhodnutie žalovanej je založené na úvahe,
že ako fyzická osoba disponujúca licenciou podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v nadväznosti na § 4
písm. b) citovaného zákona je počas trvania tejto licencie dôchodkovo a nemocensky poistená, resp.
jej poistenie trvalo do účinnosti novely zákona č. 461/2003 Z.z., ktorou sa zmenila definícia povinne
dôchodkovo a nemocensky poistenej osoby. Poukázala na to, že výkon povolania na základe licencie
L1A je viazaný na splnenie rôznych podmienok, a to najmä pridelenie kódu od Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou ako aj povolením na prevádzkovanie ambulancie vydanej príslušným vyšším
územným celkom. Bez splnenia týchto náležitostí nemôže držiteľ licencie samostatne vykonávať svoje
povolanie vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poukázala na to, že v konaní pred prvostupňovým
správnym orgánom preukázala, že Trenčiansky samosprávny kraj jej dňom 31. 12. 2005 zrušil povolenie
na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia. Rovnako požiadala o odňatie kódov pôvodne
pridelených úradom verejného zdravotníctva, pričom bez povolenia nemohla poskytovať zdravotnú
starostlivosť vo vlastnom mene a na vlastný účet. Inak povedané nemala v rozhodnom období
účinné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe, nakoľko neboli splnené podmienky
špeciálnych predpisov. Vo svojej materiálnej a ani formálnej stránke teda nemohlo prísť k naplneniu
definície samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaná pri

svojej právnej úvahe nezohľadnila materiálnu podstatu ustanovenia § 5 písm. c) zákona účinného do
31. 12. 2010 a to, že žalobkyňa nemohla reálne vykonávať činnosť na základe licencie L1A, resp. ju ani
nevykonávala. Taktiež začala poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe § 3 ods. 4 písm. b) zákona
č. 578/2004 Z.z. a súčasne prestala poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba. Došlo aj k
vydaniu novej licencie L1C pre odborného zástupcu a tým aj k povinnému vzniku pracovného pomeru
k novému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

3. Žalobkyňa mala za to, že aj Ústavný súd SR podal výklad ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení a poukázala na jeho konkrétnu rozhodovaciu činnosť. V tejto súvislosti poukázala na to, že jej
nezostal zachovaný materiálny obsah oprávnenia, t. j. prax nevykonávala ako samostatne zárobkovo
činná osoba, ale už prostredníctvom vlastnej právnickej osoby. Záverom zdôraznila, že jej konanie bolo
vždy v súlade so zákonmi a nikdy nemala v úmysle ukrátiť Sociálnu poisťovňu na odvodoch za sociálne
poistenie.

4. Žalovana v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrvala na zákonnosti a vecnej
správnosti svojho rozhodnutia a žiadala správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že na účely
sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú osoby vymedzené v ust. § 5
zákona č. 461/2003 Z.z. Do 31. 12. 2010 bolo rozhodujúcou skutočnosťou pre status SZČO na účely
sociálneho poistenia aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak
fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu (bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť aj vykonáva) nadobúda
v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2010 status SZČO. Poukázala na to, že podmienkou
poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania podľa
§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. V citovanom ustanovení tento zákon upravuje rôzne formy výkonu,
resp. poskytovania zdravotníckej starostlivosti, pričom za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu je aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Žalobkyňa bola
považovaná za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
účinnom do 31. 12. 2010 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V čase, keď
bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bola žalobkyňa aj držiteľkou
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. Y.5 vydanej Slovenskou lekárskou
komorou dňa 26. 07. 2015. Uvedená licencia bola zrušená až dňom 27. 03. 2017.

5. Žalovaná trvala na tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe označovaná ako L1A,
na základe ktorej môžu vykonávať samostatnú zdravotnícku prax zdravotnícki pracovníci v povolaní
lekár, logopéd, psychológ sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vyslovený
právny názor prezentovala aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke. Držiteľ tejto
licencie je oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť
v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z.

6. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako SZČO na účely sociálneho poistenia
s účinnosťou do 31. 12. 2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatne
zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba
disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. Zákon v znení účinnom do 31. 12. 2010
neustanovoval žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status
SZČO a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie podmienky zakladajúce fyzickej osobe
status SZČO na účely sociálneho poistenia. Zdôraznil, že je povinný aplikovať právne normy tak, aby pri
vydávaní individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely a právna neistota v skutkovo
obdobných, resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti poukázal na posudzovanie právneho postavenia
advokátov, stavebných inžinierov, architektov.

7. Nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky tejto
osobe povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Vznik poistenia závisí od výšky príjmu z podnikania
a z inej samostatne zárobkovej osobe podľa § 6 ods.1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu
súvisiaceho s podnikaním a s inou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok. Vznik, resp. zánik poistenia sa posudzuje vždy k 1.7. kalendárneho roka, pričom sa
vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo

činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ustanovenie § 21 ods.1 zákona č. 461/2003
Z.z. odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ktorú SZČO dosiahla
podľa osobitného predpisu, pričom v ustanovení § 21 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Pri posudzovaní vzniku povinného
poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem.

8. Ďalej poukázal na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh
poistení, a preto ak SZČO, ktorej vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, zároveň
nadobudne aj právne postavenie zamestnanca, nezaniká jej poistenie ako SZČO. V ust. § 138 zákon
č. 461/2003 Z.z. upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým
sociálnym poisteniam, ako aj vymeriavací základ. Žalobkyňa dosiahla za rok 2004 príjem 1 104 446,- Sk
a vzniklo jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie od 01. 07. 2005 do 30. 06. 2006. Vzhľadom
na príjmy, ktoré dosiahla za rok 2005 (1 165 474,- Sk) vzniklo žalobkyni povinné poistenie od 01. 07.
2006 do 30. 06. 2007. Na príjem zo závislej činnosti Sociálna poisťovňa neprihliadla nakoľko tento nie
je príjmom, ktorý by SZČO zakladal povinné poistenie. Zdôraznil, že žalobkyňa bola držiteľom licencie
typu L1A aj po 31. 12. 2005, kedy jej bolo zrušené Trenčianskym samosprávnym krajom povolenie na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a preto jej nezaniklo povinné poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona
dňom 31. 12. 2005. K zániku došlo až 30. 06. 2007, a to vzhľadom na to, že v roku 2006 žalobkyňa
nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené
žiadala žalovaná žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Žalobkyňa v následne podanom vyjadrení zopakovala, že nebola spôsobilá vykonávať zdravotnícku
prax, nakoľko nemala kód pre ambulanciu všeobecného lekára. Poukázala na znenie § 5 zákona a
uzavrela, že po 31. 12. 2005 nemala postavenie SZČO. Od 01. 01. 2006 sa zamestnala v spoločnosti
F. G., s.r.o., kde zároveň vykonávala odborného zástupcu pre daný špecializačný odbor. Súčasne
poukázala na znenie ust. § 21 ods. 4 písm. b) zákona, z ktorého je zrejmé, že jej povinné poistenie
zaniklo.

10. Žalovaná v nadväznosti na uvedené zopakovala podstatu svojich argumentov, pričom sa vyjadrila k
jednotlivým typom licencií podľa zák. č. 578/2004 Z.z.

11. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej aj správny súd) sp. zn. 14Sa/15/2017 zo dňa 12.
03. 2018 bola žaloba zamietnutá s odôvodnením, že licencia L1A predstavuje oprávnenie na výkon
samostatne zárobkovej činnosti a zakladá jeho držiteľovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby
(ďalej aj SZČO) pre účely zákona. Pre posúdenie postavenia žalobkyne ako SZČO je pritom irelevantné,
či žalobkyňa z neho aj dosahovala príjem. Správny súd preto súhlasil s rozhodnutím žalovanej, že
žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 31. 12. 2015, ale až 30. 06. 2016.

12. Na kasačnú sťažnosť žalobkyne Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7 Sžsk/55/2018 zo dňa 21.
09. 2019 rozsudok správneho súdu zo dňa 12. 03. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s povinnosťou sa nanovo vysporiadať s otázkou posúdenia dňa zániku podnikania žalobkyne ako
samostatne zárobkovo činnej osoby. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí poukázal na uznesenie
Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs 1/2019. Ten nielen vo vzťahu k
prejednávanej veci zaujal nasledovný právny názor:

A/ „Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych
pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti
v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom
mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1 A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti
predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, keď sama osebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú
môže vykonávať až na základe dohody/zmluvy s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka
prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie LIA nie je možné bez
ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobkovú činnosť v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003
Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.“

B/ „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1, písm. a/,
bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L 1 .4 a skúmať, či
všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára
považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/20()3
Z.z.“
C/ „Konanie podľa § 178 ods. l písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ľ znení
neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8
v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť
účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu
ochranu ľ zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku
všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú
aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky."
13. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP a ustálil, že žaloba je dôvodná.

14. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovanou súd zistil tieto
skutočnosti :

15. V predmetnej právnej veci je nesporné, že Krajský úrad v Trenčíne, odbor zdravotníctva vydal dňa 07.
01. 1997 Rozhodnutie č.: E..XX/XXXXX, ktorým vyhovel žiadosti žalobkyne vo veci vydania povolenia
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, pričom jej bolo povolené
poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore vnútorné lekárstvo
v rozsahu II. atestácie, s miestom výkonu Trenčín, K dolnej stanici 20. Trenčiansky samosprávny kraj
Rozhodnutím č.: G./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 09. 12. 2005 vyššie uvedené povolenie zo dňa 07.
01. 1997 zrušil ku dňu 31. 12. 2005. Na základe uvedeného žalobkyňa podala odhlášku z poistenia k
31. 12. 2005. V zdaňovacom období roku 2004 dosiahla žalobkyňa príjem z podnikania v sume 1 104
446,- Sk a v roku 2005 v sume 1 165 474,- Sk.

16. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu č. Y. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
s účinnosťou od dňa 26. 07. 2005. Uvedená licencia bola zrušená 27. 03. 2017.

17. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín dňa 23. 03. 2017 na tomto skutkovom základe vydala
rozhodnutie o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 31. 12. 2005, ale až 30. 06. 2017. Pri svojom rozhodovaní vychádzala zo zistenia,
že žalobkyňa je držiteľkou oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, a to licencie L1A
a v rozhodnom období dosiahla zákonom stanovenú výšku príjmu z podnikania a inej samostatnej
zárobkovej činnosti. Na odvolanie žalobkyne žalovaná rozhodnutie pobočky Trenčín ako vecne správne
potvrdila.

18. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom k 31. 12. 2010 samostatne zárobkovo činná
osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách 17) a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, 11)
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, 18)
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby
v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21)
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

19. Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 463/2001 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 zárobková
činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť
zamestnanca, činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a
povinne dôchodkovo poistená.

20. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 povinne
nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného
v § 138 ods. 5.

21. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34)
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 21 ods.4 písm. b) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká
vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení,
a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa
podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm.
c).

23. Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

24. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

25. Správny súd s poukazom na závery veľkého senátu Najvyššieho súdu konštatuje, že licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (L1A) nemá charakter oprávnenia na
výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, keď sama osebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú
činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody/zmluvy s iným poskytovateľom. To znamená, že
pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona vykonávaná na základe licencie LIA
nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c/
zákona.

26. V konaní nie je sporné, že žalobkyňa bola od júla 2005 držiteľkou licencie typu L1A. K 31. 12. 2005
podala odhlášku z poistenia, pričom Sociálna poisťovňa nedisponovala informáciou o tom, že v tomto
čase bola držiteľkou predmetnej licencie. Po obdržaní informácie o existencii licencie od Slovenskej
lekárskej komory, bola vec žalobkyne opätovne posúdená tak, že pokiaľ ide o zánik poistenia, tak
toto nezaniklo (tak ako uviedla v odhláške) dňa 31. 12. 2005, ale až dňa 30. 06. 2007, s ohľadom na
skutočnosť, že bola držiteľkou licencie L1A a v rozhodnom období dosiahla zákonom stanovený príjem
z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

27. Správny súd s uvedeným názorom žalovaného nesúhlasí a uvádza, že žalobkyňa z dôvodu zrušenia
pôvodnej licencie vydanej Krajským úradom v Trenčíne, odbor zdravotníctva zo dňa 07. 01. 1997
vzhľadom na judikovaný charakter licencie L1A stratila postavenie SZČO pre účely sociálneho poistenia,
keďže v tomto čase už nebola držiteľkou žiadnej licencie alebo iného oprávnenia na výkon činnosti
predpokladaného v § 5 písm. a) zákona, a to bez ohľadu na skutočnosť, že v rozhodnom období dosiahla
zákonom stanovenú výšku príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Uvedený
výklad zodpovedá zneniu ustanovenia § 21 zákona, ktorý podmieňuje vznik povinného sociálneho
poistenia preukázaním nielen statusu samostatne zárobkovo činnej osoby definovanej v § 5 písm. c)

zákona, ale súčasne dosiahnutím kvalifikovaného príjmu v rozhodnom období z výkonu samostatne
zárobkovej činnosti. Na strane druhej na zánik povinného poistenia u SZČO postačuje, ak príjem
z výkonu SZČO v rozhodnom období nedosiahol zákonom predpokladanú výšku alebo ak došlo k
zániku oprávnení na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu predpokladaných v ustanovení §
5 písm. c) zákona, následkom čoho nemožno ich pôvodného držiteľa naďalej považovať za samostatne
zárobkovo činnú osobu. Z uvedeného výkladu preto možno vyvodiť povinnosť Sociálnej poisťovne
posudzovať príjmy poistenca osobitne k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v daňovom
priznaní sú príjmami dosiahnutými z titulu výkonu samostatne zárobkovej činnosti.

28. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne ohľadne procesného postupu správnych orgánov, správny súd
opätovne s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR konštatuje, že postupom
správnych orgánov došlo k porušeniu práv žalobkyne na spravodlivé konanie pred správnymi orgánmi,
vrátane práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Predmetné oprávnenia majú svoj pôvod
v ustanovení čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Obe právne úpravy tieto práva garantujú bez ohľadu na zákonnú úpravu. Je preto
povinnosťou Sociálnej poisťovne zabezpečiť ich aplikáciu aj v nedávkovom konaní podľa § 172 zákona
začatého na jej podnet. Na veci preto nič nemení ani skutočnosť, že zákon neukladá povinnosť Sociálnej
poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd preskúmavané rozhodnutia správnych
orgánov z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec
vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom budú správne orgány viazané
vyššie vysloveným právnym názorom, a musia preto zvážiť, či opäť budú konať vo veci z vlastného
podnetu alebo ponechajú právny stav taký ako bol deklarovaný odhláškou žalobkyne o zániku povinného
sociálneho poistenia ku dňu 31. 12. 2005.

30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Preto v konaní plne
úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 23, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.