Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, August 17, 2020

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220010065
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2020:6220010065.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 17. augusta 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: L. F., nar. XX. XX. XXXX v Q. Q., trvale bytom XXX XX F. B., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská
Bystrica, občan SR,

je vinný, že

- dňa 01. 02. 2020 v čase okolo 07.45 h sa pred rodinným domom č. XX, ktorý sa nachádza v obci L.

vyhrážal Š. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX, že ho zabije, pričom v tom čase mal v jednej ruke
drevenú palicu a v druhej ruke nôž, ktorými búchal o cestu a kričal smerom ku Š. R., aby vyšiel na cestu
aksanebojí,žetamsitorozdajúaopakovanesamuvyhrážal,žehozabije,pričomnáslednesapresunul
pred rodinný dom č. XX v obci L., kde po tom, ako uvidel na dvore pri rodinnom dome č. XX v obci L. V.
R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX, ktorá vtom čase stála na dvore pri rodinnom dome č. XX v
obci L. pri vstupnej bráne do dvora, začal jej kričať, že ju zabije, pričom v rukách mal v tom čase palicu,
ktorou sa zaháňal smerom ku nej, taktiež sa snažil otvoriť aj jednokrídlovú železnú bráničku vedúcu do

dvora, ktorá však bola uzamknutá, zároveň jej aj vulgárne nadával „že ju pojebe, že ho má vyfajčiť, že je
kurva" a potom ako mu V. R. povedala, že ide volať políciu, L. F. sa vybral smerom k rodinnému domu č.
XX, kde v súčasnej dobe býva, pričom keď sa nachádzal v strede miestnej komunikácie zahodil smerom
do brány oplotenia palicu, ktorú v tom čase držal v ruke a táto palica narazila do brány pri rodinnom
dome č. XX v obci L., za ktorou v tom čase stála aj V.C. R., pričom z konania L. F. mali obavy o život a
zdravie Š. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. č. XX a V. R., nar. XX. XX. XXXX, trv. bytom L. č.XX
teda

- - inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že
napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

čím spáchal

- prečin: nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. e Tr. zák.,
- prečin: výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
a) Tr. zák.

a za to sa odsudzuje

podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr.
zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši podal dňa 03. 04. 2020 na obv. L. F. obžalobu, ktorou ho viní, že
skutkom vymedzeným v nej sa dopustil prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e Tr. zák. a prečinu výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písm.
a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. V odôvodnení obžaloby uviedol, že
obvinený sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania tým, že sa agresívnym spôsobom správal voči

poškodeným Š. R. ml. a V. R., keď im hrozil zabitím, čím vzbudil u nich dôvodnú obavu o ich život a
zdravie. Konaním sa dopustil aj prečinu výtržníctva tým, že napadol na mieste verejnosti prístupnom
poškodeného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

Na hlavnom pojednávaní zotrval na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii.

V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní 17. 08. 2020 uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva
jednoznačný záver, že bol to obžalovaný, ktorý sa dopustil tejto trestnej činnosti, čo ho predovšetkým
usvedčujú výpovede poškodených V. R., jej syna Š. R. ml. a svedka Š.. R. st. Druhú skupinu
dôkazov, tzv.“ oslobodzujúcich“ tvoria výpoveď družky obžalovaného W. Q. a jeho starého otca L. F.

P.. Vo výpovediach týchto svedkov vidieť evidentnú snahu napomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej
zodpovednosti a vyviniť ho z protiprávneho konania. Obžalovanému navrhol uložiť úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere minimálne 18 mesiacov nepodmienečne so zradením pre výkon trestu do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 29. 06. 2020 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
t. j. cíti sa nevinný. Hoci v prípravnom konaní využil právo odoprieť vypovedať, na hlavnom pojednávaní
vypovedať chcel. Skutok popísal tak, že v noci z 31. 01. na 01. 02. 2020 mal konflikt s U. R., ktorý je
vnukom Š. R. a V. R.. V tú noc pil alkohol a bol aj po požití marihuany. Konflikt vyvolal U. ešte v dome M.
A. a tento sa preniesol až do raňajších hodín. Boli to poškodení V. R. a Š. R., ktorí na neho vykrikovali a

tiež vykrikovali na jeho družku. Poprel, že by sa im bol on vyhrážal a to dokonca so zbraňou. Poškodená
V. na neho kričala, že ho dostane do basy. S poškodenými býva v susedstve. Prečo sa ku nemu takto
poškodení správali, uviesť nevedel.

Svedkyňa W. Q. na hlavnom pojednávaní 29. 6. 2020 sa rozhodla vypovedať, napriek poučeniu súdu o

práve odoprieť vypovedať z titulu blízkeho vzťahu k obžalovanému, ktorý je jej druhom. Súd tento dôkaz
vykonal na návrh obhajoby. Svedkyňa uviedla, že v tú noc z 31. 01. na 01. 02. 2020 bola doma. Ráno
postrehla krik na ulici, videla, ako vnuk V. R. vykrikuje na jej druha. Š. R. ml. vykrikoval aj na ňu oplzlé
slová. Nikdy s ním nemala intímny vzťah, preto nevie, prečo na ňu takto kričal, toto sa dotklo jej druha,
ktorý začal situáciu riešiť. Podotkla ,že sa im v žiadnom prípade nevyhrážal, na druhovi videla, že je po

požití alkoholických nápojov, avšak nemala vedomosť o tom, že bol po požití marihuany.

Svedkyňa -poškodená V. R. na hlavnom pojednávaní 20. 07. 2020 potvrdila to, čo uviedla vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní. L. (obžalovaný) je taký, že keď si vypije robí neprístojnosti, nadáva, kričí
a vyhráža sa im. Tak tomu bola aj dňa 01. 02. 2020. Obžalovaný mal v ruke palicu, s ktorou sa hrozil,

až ju nakoniec hodil do bráničky. Vykrikoval na ňu slová: „Ty kurva stará!“ a „Ty čierna papuľa!“. Keďže
mali z jeho správania strach zavolali políciu.

Na pripomienky obžalovaného, že nehovorí pravdu, keď uvádza, že mal v rukách palicu, reagovala tak,
že keď bol aj v minulosti takto nafetovaný, chodil po dedine a v rukách nosil mačetu.

Svedok Š. R. st. na hlavnom pojednávaní 20. 07. 2020 vypovedal, že dňa 01. 02. 2020 v ranných
hodinách vyšiel von z domu na krik. V tom videl obžalovaného ako drží v ruke palicu a vykrikuje na syna
slová: „Ty čierna papuľa!“ alebo „Vy pojebanci!“. Mal z jeho správania strach. Preto sa rozhodli zavolať
políciu. Pri obžalovanom človek nevie, čo by v nervoch dokázal urobiť. Obžalovaný keď im hrozil, držal

v ruke palicu. Či držal aj nôž, to nevidel. Hovorili to len deti, ktoré neklamú.Svedok Š. R. ml. na hlavnom pojednávaní 20. 07. 2020 tiež zotrval na svojich výpovediach z prípravného
konania. Pamätá si na deň 01. 02. 2020, keď v raňajších hodinách obžalovaný stál na ceste pred domom

a vykrikoval na neho slová: „Poď von, nech ťa zajebem, zabijem vás všetkých!“. Videl na vlastné oči ako
držal v ruke palicu a v druhej nôž. Bál sa o svoj život.

Svedok L. F. st. na hlavnom pojednávaní 17. 08. 2020 uviedol, že je starým otcom obžalovaného. Táto
okolnosť mu nebráni vypovedať. Dobre si pamätá na deň 01. 02. 2020, keď asi o 6,30 hod. vyprevádzal

syna na autobus. Vtedy si všimol, že vnuk sa háda so susedmi R.. Zvláštnu pozornosť tejto hádke
nevenoval, keď sa vracal späť, videl ako V. R. drží v ruke palicu. Touto palicou udrela vnuka po hlave,
avšak ten jej úder neopätoval. Po tomto údere palicou hodila ju do jeho dvora. Po príchode policajtov im
palicu dobrovoľne vydal. Potvrdil to, že dňa 25. 12. 2019 bol vnuk útočný, keď bol po požití alkoholických
nápojov. S vnukom sa vtedy pochytili.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhla obžaloba ako aj obhajoba. Keďže na hlavnom pojednávaní
17. 08. 2020 po upustení z prehrávania obrazovo-zvukových záznamov, na základe dohody strán, už

strany ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, bolo vyhlásené dokazovanie za skončené.

V záverečnej reči prokurátor navrhol obžalovaného uznať vinným podľa obžaloby a za aplikácie
poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. l) ) a priťažujúcich okolností ( § 37 písm. h)) mu uložiť trest na
dolnej hranici trestnej sadzby minimálne vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre

jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že bol to obžalovaný, ktorý sa dopustil trestnej činnosti a z jej spáchania ho usvedčujú predovšetkým
výpovede poškodených V.C. R. a Š. R., pričom treba brať do úvahy aj kriminálnu minulosť obžalovaného,
spôsob vedenia jeho doterajšieho života, keď nerešpektuje rozhodnutia súdu, čo sa potvrdzuje aj v
prejednávanej veci, keď sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej

trestnej veci. Výpovede družky W. Q. a starého otca L. F. považoval za účelové so snahou napomôcť
obžalovanému pri zbavovaní sa trestnoprávnej zodpovednosti.

V záverečnej reči obhajca navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko nebolo so 100%
istotou preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Aj obhajca poukázal na dve skupiny dôkazov a to

oslobodzujúce a usvedčujúce. Do pozornosti súdu dal ten fakt, že v obci L. je početne zastúpená rómska
komunita, ktorá vedie častokrát medzi sebou takéto spory avšak tie sa svojim rámcom nevymykajú z
normálu. Obžalovaný nepopiera výmenu názorov s rodinou R., avšak popiera, že by sa im bol hrozil
so zbraňou.

V záverečnej reči sa obžalovaný pripojil k prednesu obhajcu a len zdôraznil, že bol to on, ktorému udrela
po hlave palicou V. R..

Podľa § 360 ods. 1. Tr. zák., kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na 1 rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák., odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v ods. 1 na chránenej osobe.Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne, alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti, alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na 3 roky.

Podľa § 364 ods. 2 písm. b) Tr. zák., odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Objektívna stránka trestného činu nebezpečné vyhrážanie spočíva v konaní páchateľa, ktorý sa vyhráža
inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu. Pre právnu kvalifikáciu tohto trestného činu nie je sama o sebe rozhodujúca mnohosť

útokov zo strany páchateľa (postačí aj jeden útok, či vyhrážka), ale ich intenzita ako aj to, či tu je reálny
predpoklad, že páchateľ uskutočnenú hrozbu voči poškodenému aj realizuje. Hrozba smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou musí byť samotným cieľom konania páchateľa. Zo subjektívnej
stránky sa jedná o úmyselný trestný čin. Objektívna stránka trestného činu výtržníctva spočíva v konaní
páchateľa, ktorý sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne, alebo na mieste verejnosti prístupnom, hrubej
neslušnosti, alebo výtržnosti najmä tým, že (jeho konanie možno podriadiť pod niektoré z písmen a) -e)

cit. ustanovenia zákona). Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný
poriadok a verejný pokoj a je pre neho typicky zjavne necitlivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k
zásadám občianskeho spolužitia. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, ktorý
hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť ľudí alebo majetku, alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho
počtu osôb súčasne prítomných. Aj pri tomto trestnom čine sa zo subjektívnej stránky vyžaduje vždy

úmyselné zavinenie.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky dôkazy, ktoré navrhla
obžaloba a obhajoba. Tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne. Ich vyhodnotením dospel k tomu
záveru, že na strane jednej boli produkované dôkazy, ktoré usvedčovali obžalovaného, ako výpovede
poškodených V. R. a Š. R. a na strane druhej dôkazy, ktoré ho oslobodzovali, alebo mali tendenciu

napomôcť obžalovanému, ako boli výpovede jeho družky W. Q., starého otca L. F. a samotného
obžalovaného. Zo všetkých dôkazov vyplýva zhodný záver v tom, že dňa 01. 02. 2020 bol vedený konflikt
medzi L. F. na jednej strane a Š. R., nar. XX. XX. XXXX a V. R., nar. XX. XX. XXXX na strane druhej.
Obžalovaný a svedkovia, ktorí vypovedali v jeho prospech, tento konflikt zľahčovali tým, že išlo obežné
vykrikovanie si na ulici medzi susedmi, ktoré neprekročilo bežný rámec správania. Obžalovaný, podľa

nich, nemal záujem vyhrážať sa poškodeným ani inak im ublížiť. Inak tento konflikt hodnotili svedkovia,
ktorých výpovede jednoznačne vyznievajú ako usvedčujúce. Boli to poškodení, ktorí zhodne uviedli,
že obžalovaný sa voči nim správal neprístojne, vykrikoval na nich, urážal ich a keďže ho z minulosti
poznajú, mali z jeho správania strach, že hrozby naplní. To bol dôvod, prečo zavolala poškodená V. R.Á.
políciu. Obžalovaný sa takto voči poškodeným správal na mieste verejnosti prístupnom a naviac svoje

správanie umocnil tým, že slovne útočil so zbraňou, keď držal v rukách palicu a aj nôž. Pokiaľ sa týka
použitia palice, v tomto vyzneli výpovede všetkých zainteresovaných zhodne. Všetci vypovedali, že pri
tomto konflikte bola použitá polica. Jedine svedok L. F. st. vnímal dej inak, keď uviedol, že bola to L.
(V.),ktorá držala v rukách palicu a ňou udrela obžalovaného (vnuka) po hlave. Súd tejto výpovedi svedka
neuveril, považoval ju za účelovú so snahou zbaviť obžalovaného trestnej zodpovednosti. Okrem toho,

pokiaľ by táto výpoveď mala byť pravdivá, je takmer nelogické, aby obžalovaný, ako muž, sa dal udierať
palicou po hlave od ženy a tento útok by zostal bez odozvy. Určité pochybnosti boli vyvolané zo strany
svedkov, či obžalovaný útočil aj s nožom v ruke. Svedok Š. R. L.. bol jediný, ktorý videl, že obžalovaný
mal v jednej ruke aj nôž a tým hrozil im. Jeho matka, V., uviedla, že sa častokrát stáva, že obžalovaný po
dedine chodí nafetovaný a v rukách nosí mačetu. Tak ona, ako aj jej manžel síce v rukách obžalovaného

nôž nevideli, avšak jej manžel uviedol, že deti nôž v jeho rukách videli a tieto neklamú.
V opise obžaloby sa uvádza, že obžalovaný sa vyhrážal Š. R., nar. XX. XX. XXXX a V. R., nar. XX. XX.
XXXX v inkriminovaný deň tak, že v jednej ruke držal drevenú palicu a v druhej ruke nôž. Súd nemal
dôvod takémuto vymedzeniu skutku v obžalobe neveriť. Obžalovaný ešte v prípravnom konaní dňa 02.
02. 2020 pri výsluchu uviedol, že dňa 31. 01. 2020 vypil asi pol litra pálenky hruškovice. V minulosti

bol drogovo závislý na heroíne a cracku ako i pervitíne. Aj pred týmto skutkom požil marihuanu, čo
doznal vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Je nepochybné, že táto kombinácia s hnevom, ktorý
prechovával voči rodine R., u neho vyvolala neprimeranú reakciu. Útočil na poškodených a vyhrážal
sa im, a keďže títo povahové vlastnosti obžalovaného poznali už z minulosti, mali dôvodný strach o
svoj život a zdravie, preto kontaktovali políciu. Čo sa týka zbrane - palice, všetci svedkovia potvrdili, že

obžalovaný držal v rukách palicu, čím jeho útok voči poškodeným sa stával dôraznejším, okrem svedka
F. st. (starý otec obžalované), ktorý videl palicu v rukách V. R.. Súd neuveril tomu, že by obžalovaný
bol na poškodených slovne útočil bez použitia zbrane, keď palica, ako doličný predmet, bola vydaná
orgánom činným v trestnom konaní dňa 01. 02. 2020. Je nepodstatné, či túto palicu odovzdával starýotec obžalovaného, alebo by bol tento predmet nájdený na mieste útoku. Obžalovaného z použitia
palice usvedčujú viaceré dôkazy, preto súd nemal dôvod im neveriť. Obžalovaný konaním naplnil v
jednočinnom súbehu aj trestný čin výtržníctva, keďže tento útok sa udial na mieste verejnosti prístupnom

(pred rodinným domom na miestnej komunikácii). Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané to, že
bol to obžalovaný, ktorý útočil so zbraňou na poškodených Š. R. a V. R.. K naplneniu vyhrážok nedošlo
len preto, že bola privolaná polícia. Obžalovaný takto konal proti chránenej osobe (vek poškodenej V.
R.) a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. so zbraňou, za ktorú je nutné považovať aj palicu
a nôž, ktorými sa útok voči osobe stáva dôraznejším a razantnejším. Z uvedeného dôvodu súd uznal

obžalovaného vinným z obidvoch prečinov v ich kvalifikovanej skutkovej podstate.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trestný zákon dovoľuje pri obidvoch týchto trestných činoch spáchaných v ich kvalifikovanej skutkovej
podstate uložiť trest v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky. Súd podľa systematického zaradenia jednotlivých

trestných činov do Trestného zákona odsúdil obžalovaného za trestný čin nebezpečné vyhrážanie,
ktorý je podradený pod ustanovenie § 360 a nie za výtržníctvo, ktorý je podradený až pod § 364.
Obžalovanému uložil úhrnný trest, keďže sa skutkom dopustil spáchania dvoch trestných činov. Pri
ukladaní trestu prihliadol na dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h) Tr. zák., t. j. spáchal viac trestných
činov a písm. m) Tr. zák., t. j. bol už v minulosti súdne trestaný) a žiadnu poľahčujúcu okolnosť a tak

postupom podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. uložil obžalovanému trest na spodnej hranici trestnej sadzby.
Za tejto prevahy priťažujúcich okolností sa spodná hranica 6 mesiacov navyšuje o 1/3-inu, čo činí 10
mesiacov a tak uložil súd obžalovanému trest vo výmere nad spodnou hranicou vo výmere 18 mesiacov,
tesne nad spodnou hranicou. Obžalovanému uložil trest nepodmienečný, keďže trestnej činnosti v
prejednávanej veci sa dopustil počas skúšobnej doby odsúdením rozsudkom Okresného súdu Veľký

Krtíš z 05. 11. 2018 sp. zn. 3T/63/2018, právoplatným 21. 11. 2018. V tejto trestnej veci bol odsúdený
za majetkovú trestnú činnosť na trest odňatia slobody podmienečný vo výmere 3 roky so skúšobnou
dobou v trvaní 3 roky do 22. 11. 2011 a s probačným dohľadom, pričom v rámci neho mu bola uložená
povinnosť zamestnať sa a preukázateľne uchádzať sa o zamestnanie. Ani túto povinnosť obžalovaný
priebežne neplnil, keď aj v čase tohto konania bol nezamestnaný. Obžalovaný bol v doterajšom živote

celkom 5x súdne trestaný, práve ostatnýkrát v konaní 3T/63/2018, pričom predchádzajúce 4 odsúdenia
boli cudzozemskými súdmi. To len dokumentuje, že má kriminálnu minulosť, pretože podľa § 7 b ods.
2 Tr. zák. sa pre účely trestného konania zohľadní aj právoplatné odsúdenie súdom iného členského
štátu Európskej únie v trestnom konaní. Z ústrednej evidencie priestupkov MV SR sa potvrdzuje, že za
obdobie od augusta 2016 do februára 2020 sa dopustil celkom 4 priestupkov, pričom dňa 23. 12. 2019

sa dopustil priestupku voči družke W. Q.. Z miesta bydliska od obce L. je hodnotený všeobecne.
Za danej situácie súd dospel k tomu záveru, že individuálna a generálna prevencia trestu bude u
obžalovaného zachovaná aj vtedy, keď mu bude uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici
trestnej sadzby, pričom takto uložený trest bude napĺňať aj represívnu a prevýchovnú funkciu. Keďže
obžalovanýdoteraznebolvovýkonetrestuodňatiaslobody,vdobeposledných10rokovpredspáchaním

prejednávanej trestnej činnosti za úmyselný trestný čin, bol zaradený pre výkon trestu do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2);

odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).