Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317220509
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2317220509.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov
senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Boženy Husárovej v sporovej veci žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Bajkalská 19B, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., IČO: 36613843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: METALFIN - FL TRANSPORT, s.r.o.,
IČO: 46160108, Matúškovská cesta 881, Galanta, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., IČO: 36869341,

Športová 470/11, Galanta, o zaplatenie 23.078,17 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 7. mája 2019 č.k. 26Cb/50/2017-193, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol výrokom I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi sumu 23.078,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 22133,18 eur od
16.02.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 944,99 eur od 18.03.2016 do zaplatenia,
všetko do troch dní a výrokom II. súd priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil s odkazom na ust. § 3 ods. 1, 3, § 24 ods. 7

zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 381/2001 Z.z.“), § 427
ods. 1, 2, § 428, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 17.03.2015 zavinil vodič E. P. v Diaľnica
3, okres: Limburg - Wielburg, Nemecko predmetným vozidlom žalovaného v dôsledku dopravnej

nehody škodu na motorovom vozidle BMW, EČV: BNT8482, ktorého držiteľom v čase nehody bol
DeTefleeetServices GmbH (ďalej len „poškodený'). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila
nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Nemecká kancelária pre
vydávanie zelených kariet (Deutsches Büro Grüne Karte). Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade
s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla (ktorá skutočnosť v konaní ani spornou nebola), ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1
zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.
povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné
plnenie dňa 13.01.2016 vo výške 25.453,16 eur, z ktorého suma vo výške 3.319,98 eur predstavuje
poplatky, na ktoré si žalobca nárok neuplatnil, poistné plnenie dňa 12.02.2016 vo výške 1.086,74

eur ,z ktorého suma vo výške 141,75 eur predstavuje poplatky, na ktoré si žalobca nárok neuplatnil.
Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavenénároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Podľa § 24 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. si žalobca si listami uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému.
Žalobca vyzval žalovaného, aby uhradil časť dlžnej sumy najneskôr do 15.02.2016 a ďalšiu časť dlžnej

sumy najneskôr do 1 7.03.2016. Žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil. Dôkazné bremeno
svedčiacežalobcovispočívalovpreukázaníneexistenciepovinnéhozmluvnéhopoisteniavčasenehody
na strane žalovaného (zelenej karty), ktoré tvrdenie žalobcu ani žalovaným spochybnené nebolo, ďalej
bolo potrebné preukázať (vzhľadom na priebeh a charakter nehody) zavinenie (ide o stret prevádzok,
kde je zavinenie podstatné a treba ho preukázať aj v prípade objektívnej zodpovednosti), ktoré mal

súd za preukázané žalobcom z predloženého záznamu o nehode vypracovaného v súlade s unijným
právom podľa právneho režimu Nemecka. Procesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že vodič
vozidla žalovaného na mieste nehody ani po nej nič nepodpisoval, pričom žalovaný ani nemal vedomosť
o nehode, a je na žalobcovi, aby preukázal okrem iného aj zavinenie vodiča žalovaného, neobstojí,
nakoľko podľa zákonnej úpravy žalobca uvedenú povinnosť nemá, je práve na žalovanom, ak tvrdí, že
ku škode nedošlo tak, ako to prezentuje žalobca, a teda ním predložená správa o nehode sa nezakladá

na pravde, aby relevantným spôsobom toto svoje tvrdenie preukázal, čo žalovaný v priebehu konania
neurobil. Súd tak vychádzal z dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, a mal za preukázané, že
žalobca plnil za žalovaného dňa 13.01.2016 vo výške 25.453,16 eur, z ktorého suma vo výške 3.319,98
eur predstavuje poplatky, na ktoré si žalobca nárok neuplatnil, poistné plnenie dňa 12.02.2016 vo výške
1.086,74 eur, z ktorého suma vo výške 141,75 eur predstavuje poplatky, na ktoré si žalobca nárok

neuplatnil. Vzhľadom na preukázanie všetkých hmotnoprávnych predpokladov pre vznik zodpovednosti
za škodu (porušenie právnej povinnosti, vznik škody v konkrétnej výške, príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako aj zavinenie v prípade stretu viacerých objektívnych
zodpovedností), súd žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel.

4. Súd žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva v podobe úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 22133,18 eur od 16.02.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 944,99 eur
od 18.03.2016 do zaplatenia, nakoľko úrok z omeškania bol uplatnený v zákonnom limite, pričom
žalovanému márne uplynula výzva na dobrovoľné plnenie (úrok z omeškania bol uplatnený odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehôt na dobrovoľné plnenie).

5. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalobca ako procesne
úspešná strana sporu má právo na náhradu trov voči žalovanému.

6. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby súd doplnil dokazovanie
a riadne sa vysporiadal s argumentáciou žalovaného. Odvolateľ namietal, že súd vykonal dokazovanie
v nedostatočnom rozsahu, po nedostatočnom dokazovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil. Súd v rozpore so svojím konštatovaním, že bolo potrebné preukázať
zavinenie, nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie. Súd sa uspokojil iba s konštatovaním, že

zavinenie mal preukázané žalobcom z predloženého záznamu o nehode vypracovaného v súlade s
unijným právom podľa právneho režimu Nemecka, avšak súd ani neuviedol o aký záznam o nehode
sa jedná, kto ho vypracoval, z akého dňa, či predmetný záznam bol podpísaný aj žalovaným, alebo
či žalovaný mal možnosť sa vyšetrovania dopravnej nehody zúčastniť, či bol na to vyzvaný, alebo
iným spôsobom sa tohto vyšetrovania nehody zúčastnil, čiže záznam nebol súdom žiadnym spôsobom

identifikovaný.Súdsanevysporiadalsargumentácioužalovaného,žežalovanýžiadnyzáznamonehode
nepodpísal. Napriek tomu mal za to, že žalovaný predmetnú dopravnú nehodu zavinil, čo nevyplýva
ani z vykonaného dokazovania, keď zavinenie je základný predpoklad zodpovednosti za škodu. Takisto
odvolateľ namietal aj výšku uplatnenej škody, keď žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 23.078,17
eur a súd sa vôbec nezaoberal odôvodnením oprávnenosti výšky náhrady škody. Žalovaný v konaní

poukazoval na to, že v zmysle oznámenia o dopravnej nehode zo dňa 17.03.2015 je uvedené, že škoda
na vozidle Audi A4 Avant je vo výške 2.000 eur a škoda na vozidle BMW X5 je vo výške 3.000 eur,
čo ani zďaleka nedosahuje sumu 23.078,17 eur. Ako dospel k tejto výške nevyplýva z odôvodnenia.
Žalovaný v konaní túto výšku škody namietal. Ak by si súd prečítal oznámenie o dopravnej nehode a
pred ním aj žalobca, keď mu prišla výzva od nemeckého zmluvného partnera tak by im bolo zrejmé,

že poškodenie na vozidle Audi A4 Avant bolo: nárazník vzadu vľavo zatočený a poškodenie na vozidle
BMW X5: nárazník / reflektor vpredu vpravo zatlačený, teda výška škody v žiadnom prípade nemohla
predstavovať 23.078,17 eur. Žalobca porušil svoju prevenčnú povinnosť na predchádzanie škodám, keď
úplne nekriticky prijal nárok zo strany nemeckého zmluvného partnera a to čo sa týka zavinenia takaj výšky škody. Žalobca neurobil ani jeden úkon k tomu, aby si predmetné skutočnosti preveril, resp.
dotazoval zmluvného partnera a aj žalovaného, keď samotný žalovaný na základe zaslanej výzvy na
úhradu mu oznámil, že žiadnu dopravnú nehodu nezavinil a teda za nič nezodpovedá. Súd len nekriticky

sastotožnilsargumentácioužalobcubeztoho,abyvykonalakékoľvekdokazovaniekzavineniuškodovej
udalosti ako aj k výške škody. Objektívna zodpovednosť znie o tom, že automaticky niekto zavinil škodu
a za ňu zodpovedá, ako ani to, že automaticky zodpovedá za akúkoľvek výšku škody.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Žalobca má za to, že

napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Dôkazy vykonané v priebehu konania nepochybne
preukázali skutočnosti, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebolo v čase dopravnej
nehody povinne zmluvne poistené, tieto dôkazy zároveň preukázali aj výšku škody a vymedzili osoby,
ktoré sú zodpovedné za vznik škody, čím vymedzili nárok poškodeného na vyplatenie poistného plnenia
z poistného garančného fondu a zdôvodnili pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní. Poukázal
na § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 3, § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalobca

je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 381/2001 Z.z., ktorej zákon okrem iného zveril správu
garančného fondu. Žalobca ako aj nemecká kancelária poisťovateľov sú členmi systému zelenej karty,
pričom sa pri výkone svojej pôsobnosti vo vzťahu k dopravným nehodám spôsobeným vozidlom z inej
krajiny spravujú dohodami v rámci systému zelenej karty. Dňa 31.07.2003 boli v úradnom vestníku
Európskej únie uverejnené interné pravidlá, ktoré sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy

medzinárodného systému zelenej karty, ktorého súčasťou je aj Slovenská republika (interné pravidlá).
Účelom interných pravidiel je upraviť vzájomné vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov
a zabezpečiť realizáciu pravidiel doručovania č. 5, ktoré 25.01.1949 prijala pracovná skupina pre
cestovnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie organizácie
spojených národov, nahradeného prílohou č. 1 konsolidovaného uznesenia na uľahčenie cestnej

dopravy (R.E.4), ktoré schválil výbor pre vnútrozemskú dopravu na svojom 66. zasadnutí, ktoré sa
konalo od 17.-19.02.2004. V rámci žaloby žalobca pripojil interné pravidlá rady kancelárií, ktoré tvoria
dodatok č. 1 rozhodnutia komisie z 28.06.2003 o uplatňovaní Smernice rady 72/166 EHS. Pokiaľ ide
o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel, ktoré bolo uverejnené v úradnom vestníku Európskej únie pod č. L192/23 dňa 31.07.2003.

K dopravnej nehode došlo na území Nemecka, na základe čoho je plne v kompetencii nemeckých
orgánov riešiť likvidáciu nárokov podľa nemeckých právnych predpisov v súlade s Dohovorom o práve
použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod č. 130/1976 zbierky.
Podľa čl. 1 Dohovoru, tento Dohovor určuje právo rozhodné pre občiansko-právnu mimozmluvnú
zodpovednosť za dopravné nehody bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení. Podľa čl. 3

Dohovoru rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu na území ktorého došlo k nehode. Podľa čl. 8
Dohovoru rozhodné právo určuje najmä: 1) podmienky a rozsah zodpovednosti, 2) dôvody vylučujúce
zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, 3) vznik a povahu škody, ktorá
sa má nahradiť, 4) spôsob a rozsah náhrady škody, 5) možnosť prechodu práva na náhradu škody,
6) osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, 7) zodpovednosť pre prevádzateľa

vozidla za jeho zamestnanca, 8) premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania
v začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času. To znamená, že o výške náhrady škody ako aj o
právnom základe rozhodujú príslušné nemecké orgány. Výška škody nebola vypočítaná žalobcom, ale
nemeckou národnou kanceláriou resp. nemeckou poisťovňou. Žalobca je týmto výpočtom viazaný podľa
medzinárodných smerníc, konkrétne podľa čl. 6 interných pravidiel („každá kancelária zaručuje náhradu

akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ust. čl. 5 kanceláriou krajiny,
v ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento účel“). Škoda bola
vyúčtovaná a likvidovaná podľa nemeckého právneho poriadku štandardným spôsobom, preto žalobca
nemal voči likvidácii poistnej udalosti žiadne námietky. Škodová dokumentácia predložená zo strany
nemeckých likvidátorov bola dostatočná na výplatu poistného plnenia z poistného garančného fondu.

Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v súlade s dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody,
ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod č. 130/1976 Zb. rozhodným právom pre občiansko-právnu
mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo
k nehode (čl. 1 a čl. 3). Systém poistenia zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorových
vozidiel je predmetom harmonizácie Európskeho práva. Podľa smernice Európskeho parlamentu a rady

2009/103/ES zo dňa 19.09.2009 (ďalej len smernica) zrušenie kontrol zelených kariet pre vozidlá, ktoré
sa obvykle nachádzajú v členskom štáte a vstupujú na územie iného členského štátu sa môže vykonávať
prostredníctvom dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá národná kancelária
zaručovala náhradu škody v súlade s ust. vnútroštátneho práva pokiaľ ide o akúkoľvek škodu, z ktorejvyplýva právo na náhradu, ktorá bola spôsobená na jej území jedným z týchto vozidiel, či už poisteným
alebo nepoisteným. Bolo by v rozpore aj s právom Európskej únie a smernicou, keby k spochybňovaniu
dochádzalo zo strany iných vnútroštátnych orgánov (vrátane súdov) iných členských štátov ako je štát,

v ktorom došlo k škodovej udalosti. Takéto spochybňovanie by vnieslo chaos do systému zavedeného
uvedenou smernicou a bolo by v priamom rozpore s cieľmi ako je ochrana poškodených pri nehodách
vozidiel rýchla a účinná likvidácia škody a vyhnutie sa zdĺhavým súdnym konaniam. Ako náhle je
kancelária informovaná o nehode ku ktorej došlo na území krajiny v ktorej pôsobí a na ktorej sa
zúčastnilo vozidlo z inej krajiny zaháji bez meškania bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie

nároku šetrenie okolnosti tejto nehody (Bod 3.1). Bod 3.3 kancelária je oprávnená vybaviť zmierom
akýkoľvek nárok alebo akceptovať akékoľvek mimosúdne alebo súdne konanie, ktoré môže mať vplyv
na zaplatenie náhrady škody. Bod 3.4 kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky
nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode
a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinným
poistením zodpovednosti v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku alebo

ak je to na mieste v najlepšom záujme príslušnej kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých
veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode. Ak kancelária
alebo zástupca, ktorého menovala pre tento účel vybaví všetky nároky vyplývajúce z tejto nehody dá
sa do jedného roku od poslednej platby poškodenému faxom alebo e-mailom členovi kancelárie, ktorý
vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo ak je to na mieste príslušnej kancelárii žiadosť o refundáciu, v

ktorej budú špecifikované teda 5.1.1 čiastky zaplatené na základe zmierovacieho vyporiadania nároku
alebo rozhodnutia súdu ako odškodnenie poškodeným 5.1.2 čiastky vynaložené za externé služby v
súvislosti s prejednávaním a vybavením každého nároku a všetky náklady konkrétne vynaložené pre
účely súdneho konania, ktoré by za podobných okolností vynaložil poisťovateľ zriadený v krajine, v ktorej
k nehode došlo, 5.1.3 poplatok za spracovanie určený na pokrytie všetkých ďalších výdajov vypočítaný

podľa pravidiel schválených radou kancelárií. Ak budú nároky vyplývajúce z tej istej nehody obhájené a
vybavené bez toho, že bolo zaplatené akékoľvek odškodnenie, môžu byť uplatnené sumy podľa 5.1.2
ako i minimálny poplatok stanovený radou kancelárie podľa 5.1.3. Ďalej 6.1 každá kancelária zaručuje,
že jej členovia uhradia akúkoľvek sumu, ktorá bude uplatnená kanceláriou tej krajiny, v ktorej došlo
k nehode alebo zástupcom, ktorého menovala pre tento účel. Z uvedeného je zrejmé, že Nemecká

národná kancelária požiadala o refundáciu zo strany žalobcu až potom, ako sama plnila poškodenému.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380
ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o dôvodnosti žalobcovho nároku na náhradu škody v

zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka v celom rozsahu na tom, že boli na základe dôkazov
predložených žalobcom preukázané všetky hmotnoprávne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody ako aj zavinenie žalovaného a že žalobca plnil za žalovaného dňa 13.1.2016
sumu 25.453,16 eur, avšak uplatnil si voči žalovanému sumu 23.078,17 eur, ktorá predstavuje poplatky

a poistné.

10. Odvolací súd považuje za nepreskúmateľnú úvahu súdu prvej inštancie, ktorá je obsahom ods.
14 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ohľadom preukázania zavinenia zo strany žalovaného, ktoré
mal súd za preukázané z predloženého záznamu o nehode vypracovaného s unijným právom podľa

právneho režimu Nemecka bez toho, aby záznam o nehode bližšie špecifikoval, ako to namietal
odvolateľ.Podľa § 204 C.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

Z ods. 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nevyplýva, že by bolo súdom vykonané dokazovanie
záznamom o nehode. Taktiež z obsahu spisu a to konkrétne zápisníc z pojednávania zo dňa 31.1.2019,
7.5.2019 ani zvukových záznamov z pojednávania nevyplýva, že by súd dôkaz listinou - záznam o
nehode (jej prečítaním alebo oznámením jej obsahu) vykonal, pričom v odôvodnení rozsudku sa na
tento dôkaz odvolával a vychádzal z jeho obsahu. (Pozn.: z obsahu zápisníc z pojednávania a ani

zo zvukových záznamov z pojednávaní zo dňa 31.1.2019, 7.5.2019 nevyplýva, že by bolo vykonané
dokazovanie listinami označenými v ods. 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku a to ich prečítaním
alebooboznámenímsichobsahom).Súdprvejinštancienepostupovalvzmyslecitovaného§204C.s.p..
Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním

využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.
Vyššie uvedený procesný postup súdu prvej inštancie nie je možné považovať za správny a predstavuje
porušenie procesných ustanovení s následkom, že strane bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 13.2.2019 sp. zn. 8 Cdo 50/2018 konštatoval,

že pokiaľ súd svoje rozhodnutie založí na výsledkoch dokazovania, ktoré nevykonal, resp. dôkazy, z
ktorých pri svojich rozhodnutiach vychádzal, nevykonal v súlade so zákonom, jeho procesný postup bol
nesprávny a konanie trpí vadou uvedenou v § 420 písm. f/ C.s.p..
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné aj pokiaľ ide o konštatovanie súladu záznamu
o dopravnej nehode s unijným právom, ktoré súd nielenže nešpecifikoval v odôvodnení ale ani ho

necitoval, a preto nie je zrejmé, aké „unijné právo“ aplikoval. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou
základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo
zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania
musívyrovnať sovšetkýmirelevantnýmiprávnyminormami,aplikovateľnýminakonkrétny
prípad. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (napr. IV. ÚS 77/02).
Rovnako nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z čoho pozostáva súdom priznaný nárok na náhradu
škody, ktorý len všeobecne špecifikoval ako poplatky a poistné. Odvolací súd preto nemá dostatočný

argumentačný základ súdu prvej inštancie, ktorý by odôvodňoval záver o dôvodnosti nároku žalobcu na
náhradu škody, ako si ho uplatnil predmetnou žalobou.

11. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd
dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Civilný sporový poriadok venuje zvýšenú pozornosť

odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má
odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti
rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude
preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, je nepreskúmateľný. Nedostatky odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v
ustanovení v § 220 C.s.p.. Vzhľadom k tomu, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť
správnosťrelevantnýchprávnychotázok,keďneprichádzalodoúvahy,abyodvolacísúdvcelomrozsahu

nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý naviac ani nekorešponduje s jeho odôvodnením
a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou
zásadou civilného sporového konania, v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedeného záveru
odvolacieho súdu, odstrániť vytknuté pochybenie jeho nápravou v súlade s vyššie citovaným procesným
ustanovením (§ 204 C.s.p.). Je potrebné dodať, že zákonný postup je potrebné dodržať vo vzťahu

k všetkým zostávajúcim listinným dôkazom, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť všetky
dôkazy v súlade s ust. § 191 C.s.p.. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej
inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade
s ustanovením § 220 C.s.p. a bude dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé, s uvedením
skutočností, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie a z akých dôkazov pri tom

vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a ako vec právne posúdil. Svoj právny
záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp.
zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán sporu.

14. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.