Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/191/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu L. H. R. s.r.o. v likvidácii so
sídlom G. XXXX/XX, X. H. X. Y., C.. XX XXX XXX zast. JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom
so sídlom advokátskej kancelárie Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
SlovenskejrepublikysosídlomBanskáBystrica,Lazovná63,IČO42499500,opreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101087495/2017 zo dňa 26. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 28.02.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5
a 6 Daňového poriadku určený rozdiel DPH v sume 94 218,37 Eur za zdaňovacie obdobie september
2012, nadmerný odpočet DPH v sume 80 313,02 Eur žalobcovi priznaný nebol a žalobcovi bola na DPH
vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 13 905,35 Eur.

2. Žalobca v žalobe tvrdí, že je nesprávny záver žalovaného, že medzi žalobcom a jeho dodávateľom
O. J. s.r.o., L. nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru. Žalobca tvrdí, že z vykonaného dokazovania bola
jednoznačne preukázaná identita tovaru, identita prepravcu ako i vecná a časová súvislosť v celom
obchodnom reťazci. Reálne uskutočnenie dodávky tovaru spoločnosťou O. J. s.r.o., L. pre žalobcu je
preukázané. Správcom dane a žalovaným zistený skutkový stav, že dodávateľ žalobcovi vystavil len
faktúru bez reálneho dodania tovaru je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

3. Žalobca v žalobe namieta aj to, že žalovaný nepreukázal, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa
zúčastňuje daňového úniku, príp. že sa žalobca svojím konaním podieľal na daňovom podvode.

4. Žalobca v žalobe prezentuje svoj názor, že žalovaný tým, že nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie
dane z faktúry od dodávateľa O. J. s.r.o., L. za dodanie reálne existujúceho tovaru postupoval v

zásadnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalobca zdôraznil, že jediným dôvodom neuznania
odpočítania dane z faktúry za nákup tovaru od dodávateľa O. J. s.r.o., L. je to, že táto daň nebola do
štátneho rozpočtu odvedená a od spoločnosti O. J. s.r.o., L. je nevymožiteľná. Ak je daň od spoločnostiO. J. s.r.o., L. nevymožiteľná, dôsledky jej podvodného konania nie je možné prenášať na žalobcu, ktorý
sa podvodov nezúčastnil a nevedel o nich.

5. Vo vzťahu k dodávateľovi K. s.r.o. žalobca v správnej žalobe namieta, že správca dane pričítal
žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.

6. Žalobca v žalobe vo vzťahu k dodávateľovi L. U. s.r.o. poukázal na to, že žalovaný nezistil čo
najúplnejšie skutočnosti nevyhnutné pre úplné objasnenie veci. K lepeniu etikiet a kolkov žalobca
uviedol, že správca dane výpoveď pani H. vyhodnotil ako nepravdivú len na základe domnienky.

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zotrval na svojom právnom

názore a zopakoval, že v prípade žalobcu nebolo možné priznať nárok na odpočítanie DPH, nakoľko
DPH uvedená na sporných faktúrach od dodávateľov O. J. s.r.o., K. s.r.o. a L. U. s.r.o. sa stala splatnou
iba z titulu jej uvedenia na faktúre, nie však z titulu skutočného dodania. Dodávateľ žalobcu O. J. s.r.o., L.
v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov nebol reálne fungujúcou spoločnosťou, žalobcovi vystavil
lenfaktúrubezreálnehododaniatovaru.Pokiaľžalobcaprijalspornúfaktúrubeztoho,abyzároveňprijali

tovar,jejehovedomosťofiktívnostitakéhotozdaniteľnéhoplnenianespochybniteľná.Žalovanýpoukázal
ďalej na to, že prostredníctvom uvedených spoločností je vytvorených viac fiktívnych plnení, ktoré ako
celok vytvárajú umelú situáciu, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok na získanie neoprávnenej výhody.
Zdôraznil, že správca dane správanie daňových subjektov v rámci reťazového obchodu nekvalifikoval
ako podvodné správanie, pri ktorom by sa musel preukazovať úmysel. K dodávateľovi K. s.r.o. žalovaný

uviedol, že ide o spoločnosť s virtuálnym sídlom, vysokými obratmi a nízkou daňovou povinnosťou,
pričom spoločnosť bola dňa 23.08.2016 vymazaná ex offo z obchodného registra a daň v tejto
spoločnosti je nevymožiteľná. K činnosti dodávateľa L. U. s.r.o. žalovaný skonštatoval, že jeho účasť v
obchodnom reťazci, či už pri intrakomunitárnom dodaní tovaru alebo poskytovaní výkonov spracovania
a tlače etikiet a lepenia etikiet a kolkov bola bez ekonomického opodstatnenia, nakoľko žalobca bol

schopný predmetné obchody realizovať bez akéhokoľvek sprostredkovateľa, nakoľko tak činil už v
minulosti. Uzavrel, že žalovaný ako aj správca dane postupovali v spornej veci v súlade s platnými
právnymi predpismi.

8. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

9. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 28.02.2017 bol žalobcovi podľa
§ 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel DPH v sume 94 218,37 Eur za zdaňovacie

obdobie september 2012, nadmerný odpočet DPH v sume 80 313,02 Eur žalobcovi priznaný nebol a
žalobcovi bola na DPH vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 13 905,35 Eur. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa
O.J.s.r.o.zanákupkuracíchpŕs(68401,86Eur),zfaktúroddodávateľaK.s.r.o.zanákuplepiacejpásky
a etikiet (2 809,20 Eur), z faktúr od dodávateľa L. U. s.r.o. za služby sprostredkovania predaja kuracích

pŕs a lepenia etikiet a kolkov (22 977,27 Eur) a z faktúr od dodávateľa S. R., a.s. za telekomunikačné
služby(30,04Eur).VovzťahukdodávkamoddodávateľaO.J.s.r.o.správcadanezistil,žespoločnosťO.
J. s.r.o., L. je subjektom nekontaktným, so správcom dane nespolupracuje, nepodáva daňové priznanie
k DPH ani súhrnné výkazy, sídlo spoločnosti je virtuálne a slúži len na preberanie pošty, zásielky sa
vracajú správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 17.04.2013 bola spoločnosti O. J. s.r.o.

z úradnej moci ukončená registrácia na DPH. Správca dane tieto skutočnosti vyhodnotil tak, že za sídlo
ekonomickej činnosti spoločnosti sa považuje miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia spoločnosti
a kde sa uskutočňujú úlohy spoločnosti. Virtuálne sídlo, teda fiktívne usadenie nie je možné kvalifikovať
ako sídlo ekonomickej činnosti spoločnosti. Ak sídlo spoločnosti nezodpovedá sídlu jej ekonomickej
činnosti, je dôvodné považovať takýto podnik za fiktívny. Konateľ spoločnosti O. J. s.r.o., L. H. Y. so

správcom dane nespolupracuje, na predvolania nereaguje, účtovné doklady nepredložil, na adrese
bydliskasanezdržiava,odroku2010mávedenúadresubydliskaakobezdomovec.Žalobcakspolupráci
s dodávateľom O. J. s.r.o. uviedol, že kontaktnou osobou za dodávateľa O. J. s.r.o. bol H. D., pričom
kontakt na dodávateľa O. J. s.r.o. dostal od osoby, ktorú nechcel menovať a správnosť tohto kontaktua obchod s kuracími prsiami mu potvrdil pán X. zo spoločnosti H. D. a.s. J., ktorý bol dodávateľom
predmetných kuracích pŕs. Žalobca tovar telefonicky objednával u H. D., tovar bol prevzatý spoločnosťou
O. J. s.r.o. od spoločnosti H. D. a.s. J. v sklade na L. X v X. H. nad Y.. Tovar sa nevykladal, kamión bol

pristavený k rampe, kde čakal na zrealizovanie platby, prekontrolovala sa kvalita a množstvo, pripravili
sa sprievodné doklady a CMR a po potvrdení platby kamión odišiel k odberateľovi. Od H. D. teda žalobca
dostal faktúru, ktorú hneď uhradil, následne H. D. uvoľnil tovar, vodič prepravnej spoločnosti J&M V. s.r.o.
vystavil M., on mu odovzdal doklady pre odberateľa X. P. D., Y. sa odoslal ho s tovarom k odberateľovi.
K osobe H. D. správca dane zistil, že ide o bývalého konateľa spoločnosti O. J. s.r.o. (konateľom bol

od 21.11.2011 do 12.07.2012), teda v čase údajného uskutočnenia predmetného obchodu už nebol
oprávnený konať za spoločnosť O. J. s.r.o.. Predvolanie H. D. bolo neúspešné, na adrese bydliska už
2 roky býva iná osoba, ktorá byt patriaci rodine D. kúpila v dražbe. Vo veci vypočutý svedok C. X.
uviedol, že je zamestnancom spoločnosti H. D. a.s. J., konkrétne obchodný manažér pre Slovensko.
Uviedol, že s H. D. ako konateľom spoločnosti O. s.r.o. a neskôr spoločnosti O. J. s.r.o. obchodovali už
dávnejšie od leta 2011, dodával mu kuracie rezne mrazené, kurence mrazené, syr a iné. Potvrdil, že

tovar sa doviezol na Slovensko a po zaplatení sa tovar uvoľnil a pokračoval ďalej podľa pokynov H. D..
K žalobcovi vedel C. X. uviesť len to, že tovar si prebral od H. D. a ďalej ho viezol do Rakúska. Prsia
pochádzali pôvodom z Brazílie a spoločnosť H. D. a.s. J. ich nakúpila od spoločnosti J. P. F. z H.. C. X.
ďalej uviedol, že prepravu tovaru zabezpečovala firma J&M V. s.r.o., objednávala ju spoločnosť H. D.
a.s. J. a bola objednaná z Hněvotína do Viedne, celú prepravu tovaru hradil H. D. v cene tovaru, pričom

na telefonickom kontakte počas prepravy bol C. X.. Informácie o vykládke tovaru v Rakúsku mal od H.
D.. C. X. nemal nič spoločné s rakúskou spoločnosťou X. P. D., Y. a nezaujíma sa o túto spoločnosť.
Spoločnosť X. P. D., Y. bola obchodným partnerom žalobcu a H. D.. C. X. taktiež uviedol, že počas
prepravy k vykládke tovaru nedochádzalo a cenu tovaru stanovoval on a obsahovala nákupnú cenu
tovaru, obchodnú maržu a cenu dopravy. K zdôvodneniu, prečo spoločnosť H. D. a.s. J. neobchodovala

priamo so žalobcom C. X. vysvetlil, že v tom čase žalobcu nepoznal. Ďalším šetrením bolo potvrdené,
že spoločnosť X. P. D., Y. tovar prijala, intrakomunitárne nadobudnutie priznala a odviedla z neho DPH
a tovar dodala do čínskych reštaurácii po celom Rakúsku. Prevzatie tovaru potvrdila i ďalšia rakúska
spoločnosť WF A. P. m.b.H. Y., ktorá taktiež priznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a odviedla z
neho G.. Dopytom na prepravcu E.&H. V. s.r.o. bola potvrdená preprava z Čiech na Slovensko a ďalej do

Rakúska s tým, že prepravu si objednávala spoločnosť H. D. a.s. J.. Tovar bol prepravovaný zo skladu
spoločnosti H. D. a.s. Praha z P. do X. H. nad Y. a ďalej do Viedne. Prepravca žalobcu nepozná. Zo
zistení správcu dane ďalej vyplynulo, že spoločnosť H. D. a.s. J. predávala spoločnosti O. J. s.r.o. tovar
za cenu 3,18 Eur za kg, pričom spoločnosť O. J. s.r.o. následne tento istý tovar predala žalobcovi za cenu
2,80 Eur za kg, teda za cenu nižšiu, ako ho nakúpila, čo v prepočte pri množstve 20 480 kg predstavuje

stratu 7 782,40 Eur. Žalobca ďalej tovar predal rakúskej spoločnosti W. A. P. m.b.H. za cenu 2,90
Eur. Z uvedeného vyplýva, že obchody spoločnosti O. J. s.r.o. nemajú ekonomické opodstatnenie, čo
svedčí o ich umelom charaktere. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ani to, že bol dovezený
na Slovensko a následne dodaný do Rakúska, ale spochybnil reálnu účasť spoločnosti O. J. s.r.o. v
predmetnom obchodnom vzťahu. Správca dane dospel k záveru, že žalobca vo všetkých zdaňovacích

obdobiach deklaruje nákup kuracích pŕs od zmiznutého tuzemského platiteľa, u ktorého nie je možné
nič preveriť, pričom existenciu tovaru preukazuje dodávateľom z Čiech, ktorý deklaruje intrakomunitárne
dodanie tovaru zmiznutému obchodníkovi na Slovensko. DPH z nadobudnutia tovaru nie je zmiznutým
obchodníkom priznaná a pri predaji žalobcovi ani odvedená do štátneho rozpočtu, pričom žalobca žiada
vrátenieDPHnazákladefaktúrodzmiznutéhododávateľaazároveňdeklarujeintrakomunitárnedodanie

tovaru do EÚ s oslobodením od DPH. Zmiznutý dodávateľ je umelo vsadený do reťazca funkčných firiem
a takéto správanie je čisto účelové s cieľom získania neoprávnenej daňovej výhody. Správca dane vo
vzťahu k dodávateľovi K. s.r.o. zistil, že spoločnosť má len virtuálne sídlo, kde sa nikto nenachádza a
zásielky sa vracajú s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Spoločnosť podáva daňové
priznania k DPH s vysokými obratmi a nízkou daňovou povinnosťou. Prokurista spoločnosti H. R.

doklady k sporným obchodom správcovi dane nepredložil, nakoľko ich nemal k dispozícii, pretože
konateľ spoločnosti, maďarský občan H. P. bol mimo územia Slovenska. H. R. sa nevedel vyjadriť k
sporných obchodom, k ich reálnemu uskutočneniu, nakoľko tieto vykonal konateľ spoločnosti H. P., ktorý
je však absolútne nekontaktný. Spoločnosť K. s.r.o. bola dňom 23.08.2016 vymazaná z obchodného
registra a daň v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. K dodávateľovi L. U. s.r.o. žalobca uviedol, že

s konateľom H. E. sa skontaktovali na golfovom turnaji na jeseň 2011 a dohodli sa na spolupráci
ohľadom poskytovania pracovnej sily. Spravidla išlo o brigádnikov, tuzemských občanov, menný zoznam
brigádnikov však žalobca správcovi dane nepredložil. K rakúskym obchodným partnerom X. P. D. a
WF A. žalobca uviedol, že v priamom kontakte s nimi nebol nikdy z dôvodu rečovej bariéry, čo bolodôvodom, že pri obchodoch žalobcu zastupoval zmluvne dohodnutý obchodný zástupca spoločnosť
L. U. s.r.o.. Toto tvrdenie žalobcu však nie je pravdou, nakoľko žalobca obchodoval so spoločnosťou
X. P. D. v zdaňovacom období júl XXXX bez akéhokoľvek sprostredkovateľa. Správca dane šetrením

ďalej zistil, že pri spoločnosti L. enterprise s.r.o. ide o spoločnosť, ktorej daňové priznania sa vyznačujú
vysokými obratmi a nízkou daňovou povinnosťou, od 10.05.2013 je konateľom spoločnosti maďarský
občan Lajos Pusztai. V rozhodnom období bol konateľom spoločnosti L. U. s.r.o. H. E., ktorý pred
správcom dane uviedol, že predmetné obchody pre žalobcu vykonal prostredníctvom subdodávateľa Y.
s.r.o., či bola z predmetných obchodov odvedená DPH uviesť nevedel, evidenciu DPH nepredložil. Ku

konkrétnostiam zdaniteľných obchodov sa H. E. nevedel vyjadriť. Ďalším šetrením bolo preukázané, že
subdodávateľ Y. s.r.o. na adrese sídla nemá viditeľné označenie, na predmetnej adrese sa nachádza
administratívna budova, kde má sídlo viac spoločností, ide o tzv. virtuálne sídla slúžiace na preberanie
pošty. Prokuristom spoločnosti Y. s.r.o. je H. R., ktorý správcovi dane doklady nepredložil, nakoľko
sa nedokázal skontaktovať s konateľom H. P.. R. Y. s.r.o. nie je registrovaná pre daň z príjmov zo
závislej činnosti, teda neeviduje žiadnych zamestnancov, ani dohodárov. Z miestneho zisťovania v

V. R., distribučné centrum L. vyplynulo, že žalobca realizoval etiketáciu výrobkov a táto prebiehala
nepravidelne 3 až 4 krát do mesiaca. Prácu brigádnikov koordinovala pani H., zamestnankyňa žalobcu
na dohodu, ktorá pred správcom dane uviedla, že keď je práca, tak jej žalobca zatelefonuje a odvezie
je autom do distribučného centra. Keď je málo roboty, robí to sama, keď viac, pomáhajú brigádnici.
Brigádnikov nepozná, menia sa, odkiaľ a ako prídu nevie, kontakt na nich nemá, zahlasujú sa na

vrátnici a ona im len na začiatku zmeny povie, čo majú robiť. Vypočutím brigádnikov E. V., S. V.,
H. H., Z. J. a U. C. správca dane zistil, že činnosť lepenia etikiet kolkov vykonávali v distribučnom
centre V. R. L. na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú uzatvorili so spoločnosťou Y. s.r.o.. S
uvedenou spoločnosťou však neboli v žiadnom kontakte, dohody im do V. L. k podpisu priniesol „nejaký
pán“, ktorého nepoznali. Tieto dohody správca dane vyhodnotil ako účelové a nevierohodné, nakoľko

spoločnosť Y. s.r.o., ako už bolo vyššie uvedené, nie je registrovaná pre daň z príjmov zo závislej
činnosti, teda neeviduje žiadnych zamestnancov, ani dohodárov. Správcovi dane je tiež z kontrolnej
činnosti známe, že žalobca už dlhodobo spolupracuje so spoločnosťou V. R., distribučné centrum L.,
a to bez akéhokoľvek sprostredkovateľa. Dodanie služieb sprostredkovateľa L. U. s.r.o. správca dane
spochybnil a uzavrel, že spoločnosť L. U. s.r.o. bola umelo vložená do reťazca, ktorého jediným účelom

bolo získanie daňovej výhody.

10. Voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXX/XXXX zo dňa 28.02.2017 podal žalobca odvolanie, o
ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím s tým, že záver, ktorý správca dane zo

zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia
a je v súlade so zákonom o DPH. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že kuracie prsia
mali byť dovezené z Brazílie maďarským dovozcom, nakúpené českou firmou a predané do Rakúska,
pričom tovar bol prepravený cez Slovensko a intrakomunitárne nadobudnutie malo nastať v spoločnosti
O. J. s.r.o., ktorá však nepodávala daňové priznania DPH, daň z fakturovaných obchodov nepriznala a

neodviedla do štátneho rozpočtu. H. D., s ktorým mal byť obchod dojednaný a uskutočnený už v čase
jehouskutočnenianeboloprávnenýkonaťvmenespoločnostiO.J.s.r.o.,pričomsamotnéspornéfaktúry
nespĺňajú náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Tiež zistenia správcu dane nepreukázali
dodanie etikiet a lepiacich pások spoločnosťou K. s.r.o. a jednoznačne vylúčili sprostredkovanie predaja
a zabezpečenia lepenia etikiet a kolkov spoločnosťou L. s.r.o..

11. Vo veci už bolo rozhodnuté tunajším krajským súdom rozsudkom č.k. 11S/86/2017-57 zo dňa
05.06.2018 tak, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Na základe podanej kasačnej sťažnosti však Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd svojím

rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/44/2018 zo dňa 24. októbra 2019 uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec
vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, keď krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí neuviedol konkrétny dôvod
zrušenia rozhodnutia žalovaného. Úlohou krajského súdu bude vo veci opätovne rozhodnúť a takisto
sa zaoberať aj námietkami žalobcu vo vzťahu k nepriznanému odpočtu DPH vo vzťahu k dodávateľom

K. s.r.o. a L. enterprise s.r.o..12. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci
je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a
miestnepríslušnýnakonanie(§13ods.1S.s.p.),vychádzajúczoskutkovéhostavuvčaseprávoplatnosti

napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), opätovne
preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu
(§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom
rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde
o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná

oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote
(§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, §
7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa
so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho
spisu, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 S.s.p.), dospel správny súd jednomyseľne
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach

žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani
takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej
žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137
ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

13. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

14. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií

a záznamov, ktoré je povinný viesť.
15. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi

a doklady k nim.

16. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane
dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie dane.

17. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri

dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie.

18. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane,

kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.19. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha

zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

20. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

21. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

22. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

23. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady
posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu
rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia
plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých

prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej
transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti
je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk.
Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a

prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu
činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť
o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu
obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva
v zmysle § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti

údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3
ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného
styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti,
poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia,
resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje

akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom,
možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

24. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie

skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nekontaktný, že nemá personálne a materiálne
možnosti na realizáciu dodávky, že pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho
daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo
služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musídaňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako
deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť
dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať

všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie
zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom
uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj
proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden
a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb.

s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a
splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt
(žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).

25. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie
práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou

kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté
plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a
hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom
Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse

Oliemaatschappij NV, C-499/10).

26. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

29. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich

nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,
zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že

zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok
pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným
obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne
vykonanie obchodu.
30. Pred posúdením podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správny súd na tomto

mieste zdôrazňuje, že žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného len v rozsahu
neuznaného odpočtu DPH z faktúr od dodávateľa O. J. s.r.o. za nákup kuracích pŕs (68 401,86 Eur), z
faktúr od dodávateľa K. s.r.o. za nákup lepiacej pásky a etikiet (2 809,20 Eur) a z faktúr od dodávateľa
L. U. s.r.o. za služby sprostredkovania predaja kuracích pŕs a lepenia etikiet a kolkov (22 977,27 Eur).Predmetom súdneho prieskumu je teda len časť rozhodnutia žalovaného týkajúca sa týchto sporných
faktúr (predmetom súdneho prieskumu nie sú faktúry za telekomunikačné služby od dodávateľa S. R.,
a.s., H. 8, L.).

31. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie
s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť

skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy.
Záversprávcudaneažalovaného,ževykonanýmdokazovanímbolopotvrdené,žedodávateľO.J.s.r.o.,
L., dodávateľ K. s.r.o. a dodávateľ L. U. s.r.o. boli umelo, bez ekonomického opodstatnenia zapojení
do obchodných reťazcov s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že žalobca si
uplatní odpočítanie dane zo štátneho rozpočtu, do ktorého však daň na predchádzajúcom stupni nebola
odvedená, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

32. Spoločnosť O. J. s.r.o., L., ktorá bola dodávateľom žalobcu je subjektom nekontaktným, rizikovým,
so správcom dane nespolupracuje, nepodáva daňové priznanie k DPH ani súhrnné výkazy, sídlo
spoločnosti slúži len na preberanie pošty. Konateľ spoločnosti O. J. s.r.o., L. H. Y. so správcom

dane nespolupracuje, na predvolania nereaguje, účtovné doklady nepredložil, na adrese bydliska sa
nezdržiava, od roku 2010 je bezdomovcom. Spoločnosť O. J. s.r.o., L. bola ku dňu 15.05.2015 zrušená
bez likvidácie s tým, že ani v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov nebola reálne
fungujúcou spoločnosťou, preto ak žalobcovi táto spoločnosť vystavila faktúru, učinila tak bez reálneho
dodania tovaru. Žalobca bol zapojený do obchodného reťazca obchodujúceho s komoditou „mrazené

kuracie prsia Brasil“ a v takýchto prípadoch je potrebné skúmať a dosledovať nielen obchodný reťazec
ako celok, ale je potrebné posúdiť ekonomickú zmysluplnosť správania sa jeho členov, štandardnosť
ukazovateľov jednotlivých obchodov, skúmať uplatniteľnosť obchodovanej komodity na trhu, posúdiť
cenotvorbu na jednotlivých stupňoch reťazca, posúdiť personálny substrát subjektov reťazca, to všetko
pri zohľadnení ekonomických zákonitostí ponuky a dopytu, čo všetko vedie k vykonaniu tzv. testu

zneužiteľnosti práva a k dissimulácii toho, čo podnikateľské subjekty v reťazci skutočne robili. Dodávateľ
žalobcu nebol v rozhodnom období reálne fungujúcou spoločnosťou, je teda dôvodné podozrenie, že
do reťazca bola táto spoločnosť umelo vložená. Tomu nasvedčuje i tá skutočnosť, že cenotvorba tejto
spoločnosti pri predmetnej komodite vykazuje znaky ekonomickej nezmyselnosti, keď spoločnosť O. J.
s.r.o., L. predávala žalobcovi tovar za cenu nižšiu ako bola cena nákupná, čo znamená, že spoločnosť O.

J. s.r.o., L. obchodovala so stratou, pričom žalobca predával tovar ďalej svojim rakúskym odberateľom
za nižšiu cenu, ako bola cena pri nákupe tohto tovaru z Českej republiky, čo nie je v obchodných
vzťahoch bežné, aby prvý dodávateľ fakturoval viac ako žalobca konečnému odberateľovi. Ekonomickej
zmysluplnosti zapojenia žalobcu a jeho dodávateľa do tohto obchodného reťazca nenasvedčuje ani to,
že dodanie tovaru sa realizovalo z Čiech do Rakúska bez akejkoľvek prekládky tovaru, pričom celú

prepravu organizačne zabezpečovala spoločnosť H. D. a.s. J. prostredníctvom prepravcu J&M V. s.r.o.
S., ktorému celú dopravu z P. cez X. H. nad Y. do K. uhradila spoločnosť H. D. a.s. J. a celá preprava
bola zahrnutá v cene tovaru už pri predaji spoločnosti O. J. s.r.o., L.. Účasť dodávateľa O. J. s.r.o. v
tomto reťazci nemala žiadne ekonomické opodstatnenie. V danom prípade sa jedná o sofistikované
zneužitie princípu neutrality dane. Pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska bolo možné dosiahnuť na

Slovensku predmetný daňový únik len tak, že sa do obchodného reťazca zapoja dva slovenské daňové
subjekty, z ktorých na prvom stupni subjekt (v posudzovanom prípade spoločnosť O. J. s.r.o., L.) do
štátneho rozpočtu neodvedie DPH, následne svojmu odberateľovi ako subjektu na druhom stupni (v
posudzovanom prípade žalobcovi) vystaví faktúru, z ktorej si tento subjekt (žalobca) uplatní odpočítanie
DPH na vstupe, no na výstupe nebude musieť odviesť DPH do štátneho rozpočtu, keďže tovar dodá do

Rakúska. A práve o takýto model ide aj v posudzovanom prípade. Tovar bol cez slovenské spoločnosti
predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby daň bola reálne do
štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni. Zároveň je súd toho názoru, že pokiaľ žalobca
prijal sporné faktúry od spoločnosti O. J. s.r.o. bez toho, aby zároveň prijal i tovar alebo službu, je
jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná. Pochybnosti o reálnosti

deklarovaných obchodov sú jednoznačne opodstatnené, nakoľko dodávateľ žalobcu ekonomickú
činnosť v predmetnom reťazci len predstieral. Taktiež i spoločnosť K. s.r.o. bola spoločnosťou
nedôveryhodnou, rizikovou, problémovou a nekontaktnou, bez ekonomickej opodstatnenosti, ktorá
mala len virtuálne sídlo, kde sa nikto nenachádzal, spoločnosť podávala daňové priznania k DPH svysokými obratmi a nízkou daňovou povinnosťou, pričom dňom 23.08.2016 bola spoločnosť K. s.r.o.
vymazaná z obchodného registra a daň v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. Prokurista spoločnosti K.
s.r.o. H. R. k deklarovaným plneniam nevedel zdokladovať a uviesť nič a konateľ spoločnosti H. P., je

absolútne nekontaktný. Rovnako bola vyvrátená sprostredkovateľská činnosť spoločnosti L. enterprise
s.r.o. pre žalobcu, nakoľko žalobca s obchodnými partnermi obchodoval už v minulosti bez akejkoľvek
potreby účasti tretej osoby alebo sprostredkovateľa a navyše, subdodávateľská spoločnosť Y. s.r.o.,
ktorá mala zabezpečovať brigádnikov nebola registrovaná pre daň z príjmov zo závislej činnosti, teda
neevidovala žiadnych zamestnancov, ani dohodárov. Pri existencii takýchto pochybností možno ustáliť,

že v posudzovanom prípade išlo o zneužitie objektívneho daňového práva a takýto výkon práva na
podnikanie nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporných
obchodov vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží
dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje,
nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 uznaný ako oprávnený.
Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.

33. Žalobná námietka ohľadne reálnosti dodania tovaru medzi spoločnosťou O. J. s.r.o., L. a žalobcom
nie je dôvodná. V bode 32 tohto rozsudku sú podrobne uvedené úvahy krajského súdu, na základe
ktorých dospel k záveru, že spoločnosť O. J. s.r.o., L. bola do obchodného reťazca len umelo vloženým

subjektom, svoju ekonomickú činnosť len predstierala, a teda žalobcovi neposkytla žiaden reálny
obchod.

34. Ďalšiu žalobnú námietku, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca mohol mať vedomosť o tom,

že sa zúčastňuje daňového úniku považuje krajský súd taktiež za neopodstatnenú. Aj podľa názoru
krajského súdu je pre záver, že žalobca musel vedieť o fiktívnosti zdaniteľného plnenia postačujúce to,
že od nefungujúcej spoločnosti O. J. s.r.o., L. a nefungujúcej spoločnosti K. s.r.o. prijal sporné faktúry
bez toho, aby zároveň prijal i tovar uvedený na týchto faktúrach, resp. že do fungujúceho obchodného
vzťahu umelo vložil spoločnosť L. U. s.r.o. ako sprostredkovateľa.

35. K ďalšej námietke, v ktorej žalobca tvrdí, že nepriznanie práva na odpočítanie DPH v posudzovanom
prípade je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ krajský súd dáva žalobcovi do pozornosti
argumentáciu uvedenú v bode 25 tohto rozsudku. Nepriznanie práva na odpočítanie DPH v danej veci

nie je v žiadnom prípade v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Naopak, Súdny dvor EÚ opakovane
skonštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo
svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré
je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom
Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k

jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse
Oliemaatschappij NV, C-499/10).

36. Rovnako nie je dôvodná námietka vo vzťahu k dodávateľovi K. s.r.o., že správca dane pričítal

žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. V tejto
súvislosti považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť povinnosť žalobcu prijať všetky opatrenia (due
diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04,
Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade

požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia
neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností
konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid
č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal
vedomosť nielen o pôvode tovaru, ale aj o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní

zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne
fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobcapodstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre
preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy,
ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

37. Ani žalobná námietka vo vzťahu k dodávateľovi L. U. s.r.o., že žalovaný nezistil čo najúplnejšie
skutočnosti nevyhnutné pre úplné objasnenie veci, nie je dôvodná. Naopak, z administratívneho spisu je
zrejmé, že správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a v tomto smere mu skutočne nemožno
nič vyčítať. Pokiaľ ide o lepenie etikiet a kolkov brigádnikmi a s tým súvisiacu výpoveď svedkyne H.

je potrebné si uvedomiť, že predmetné zdaniteľné plnenie nebolo akceptované najmä z dôvodu, že
brigádnikov mala zabezpečovať spoločnosť Y. s.r.o., ktorá však nebola registrovaná pre daň z príjmov
zo závislej činnosti, teda neevidovala žiadnych zamestnancov, ani dohodárov.

38. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené,

že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom
prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k
realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu
totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca
je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na

odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým
na daňovom subjekte. Za takéhoto stavu nemožno tvrdiť, že žalovaný a správca dane nezákonne
zaťažujú žalobcu dôkazným bremenom. Rovnako je potrebné si uvedomiť, že žalobca si za takéhoto
stavu nesplnil svoju dôkaznú povinnosť len tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a
tomu zodpovedajúcimi faktúrami. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane

spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť)
ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len
na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle
Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je
získané v rozpore so zákonom. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na

ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú
povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

39. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie
mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako

nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku a žalobu zamietol.

41. Záverom krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v predmetnej veci ide o skutkovo obdobný

prípad ako vo veciach vedených na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 13S/85/2019 a 13S/87/2019
a v ktorých krajský súd dňa 08.07.2020 rozhodol tak, že správnu žalobu zamietol. Skutková súvislosť
týchto druhovo rovnakých vecí je daná totožnosťou žalobcu, totožnosťou komodity a jej pohybu ako
i totožnosťou viacerých subjektov predmetného obchodného reťazca. Rozdielne je len posudzované
daňovéobdobie,keďvovecisp.zn.13S/85/2019jepredmetomsúdnehoprieskumuzdaňovacieobdobie

október 2012, vo veci sp. zn. 13S/87/2019 je predmetom súdneho prieskumu zdaňovacie obdobie január
2013 a v tejto veci zdaňovacie obdobie september 2012. Krajský súd ako správny súd je dôležitým
zjednocovateľom administratívnej praxe správnych orgánov, preto ústavná konformnosť vyžaduje, aby
krajský súd v týchto prípadoch postupoval procesne rovnako. Krajský súd sa teda v obdobných veciach
nesmie dostať do zásadného rozporu v procesnom postupe a pri rozhodovaní.42. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo
možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak,
že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).