Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 2, 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1Er/2592/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3703896417
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3703896417.3

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: J. B., M.. XX.X.XXXX, Q. D. XXXX/XX,
U. Q., vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľga Hlucháňová, Nám. A. Hlinku 25/30, Považská
Bystrica, pod značkou EX 529/2003, o vymoženie 59,55 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného
proti Uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1Er/2592/2003-21 zo dňa 22.7.2020, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 1Er/2592/2003-21 zo
dňa 22.7.2020 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 1Er/2592/2003 - 21 zo dňa 22.7.2020, súd
zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Uznesenie vydal vyšší
súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený sťažnosť. V sťažnosti oprávnený žiadal, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil. V sťažnosti oprávnený uviedol, že má za to, že zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o ukončení
niektorých exekučných konaní) pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy, nakoľko môže nastať
situácia, že súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote

alebo stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra exekúcií. Výklad súdu, v zmysle ktorého
námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku na náhradu trov starej exekúcie,
by oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných procesných
práv. Ďalej oprávnený uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní a gramatickom výklade dotknutých
zákonných ustanovení nebral do úvahy poznámku pod čiarou č. 7) k § 6 ods. 4 zákona o ukončení
niektorých exekučných konaní, ktorá priamo odkazuje na § 211a a § 243d ods. 3 Exekučného poriadku

účinného do 31.3.2017 a na § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií, pričom v ustanovení § 243d ods. 3 Exekučného
poriadku účinného do 31.3.2017 je explicitne a gramaticky celkom jednoznačne uvedená povinnosť
súdneho exekútora vykonať zápis všetkých exekúcií do centrálneho registra do 30.6.2016. Oprávnený
poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu o ukončení niektorých exekučných konaní, v zmysle
ktorej strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie

do centrálneho registra podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Podľa názoru
oprávneného je v predmetnom prípade potrebné vykladať právnu normu podľa úmyslu zákonodarcu
(ratio legis). Podľa dôvodovej správy k zákonu o ukončení niektorých exekučných konaní bolo úmyslom
zákonodarcu jednoznačne vylúčiť vznik povinnosti oprávneného nahradiť paušálne trovy starej exekúcie
poverenému exekútorovi v prípadoch, keď stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra v
súlade s ustanovením § 243d ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, t.j. do 30.06.2016.

Oprávnený poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 341/07 podľa ktorého
„Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnychnoriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali

navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetlenie textu právneho
predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať
prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný
absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v
prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavky

ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods.
4 ústavy).“ Oprávnený ďalej uviedol, že súdny exekútor musí preukázať, že stará exekúcia k 30.06.2016
bola do centrálneho registra zapísaná, pretože dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto si uplatňuje nárok
(v danom prípade nárok na paušálnu náhradu trov exekúcie).

3. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane

použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

5. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 6 ods. 1, 2, 4 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora,
ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a
paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška

paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na
úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. (2) Paušálne
trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o
zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. (4) Exekútor nemá nárok na náhradu
paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa

§ 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

9. Podľa § 7 ods. 1 a 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, (1) Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané
v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.

Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. (3) Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že
uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky
súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach
súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

10. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia
sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.

11. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd

prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa
doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z
poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech
bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na
súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol
o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Toto rozhodnutie je súdny úradníkoprávnený vydať na základe zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Sťažnosť bola podaná
včas. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou.

13. Oprávnený v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu uviedol, že súdny exekútor nemá nárok na
náhradu trov exekúcie, nakoľko ide práve o takú starú exekúciu, ktorá nebola evidovaná v centrálnom
registri exekúcii včas, t.j. v lehote do 30.06.2016 tak, ako to stanovoval § 243 ods. 3 Exekučného
poriadku. Oprávnený tak nespochybňoval samotný zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra
exekúcie, spochybňoval len včasnosť tohto zápisu.

14. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní stanovuje paušálne trovy exekúcie, na ktorých
náhradu má súdny exekútor nárok v prípade, ak došlo k zastaveniu exekúcie podľa tohto zákona.
Zároveň zákon stanovuje dve výnimky, kedy na náhradu trov exekúcie súdny exekútor nárok nemá.
Súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie v prípade, ak zašle upovedomenie o zastavení
exekúcie oprávnenému po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Druhým prípadom, kedy súdny exekútor

nemá nárok na náhradu trov exekúcie je prípad, kedy ide o starú exekúciu, ktorá nebola (nikdy)
evidovaná v centrálnom registri exekúcií.

15. Súdny úradník pred vydaním napadnutého uznesenia preveril zápis exekúcie v Centrálnom registri
exekúcií nahliadnutím do tohto registra. Z centrálneho registra exekúcií súdny úradník zistil, že

predmetná exekúcia bola v centrálnom registri exekúcii riadne evidovaná, keď bola označená názvom
súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, spisovou značkou, označením súdneho exekútora
povereného vykonaním exekúcie, spisovou značkou exekútorského spisu, dňom, mesiacom a rokom
udelenia poverenia a špecifikáciou vymáhaného nároku.

16. S prihliadnutím na uvedené je tak zrejmé, že v danom prípade nejde o starú exekúciu, ktorá by
nebola evidovaná v centrálnom registri exekúcií. Nejde tak o výnimku, podľa ktorej by súdny exekútor
nemal nárok na náhradu trov exekúcie. Skutočnosť, či exekúcia bola v centrálnom registri evidovaná
včas, nemá vplyv na nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Uvedené je dané tým, že
výnimku, podľa ktorej súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie v prípade

nezapísania exekúcie do centrálneho registra, je potrebné vykladať reštriktívne a nemožno ju rozširovať
aj na prípady, kedy exekúcia síce bola zapísaná, ale neskôr, ako to vtedy stanovovalo prechodné
ustanovenie Exekučného poriadku. Opačným výkladom by došlo k neprimerane rozširujúcemu výkladu
právnej normy, a to až v takom rozsahu, že by šiel proti gramatickému zneniu právnej normy. Takýto
výklad je nutné, v súlade s článkom 3 ods. 2 vety prvej Civilného sporového poriadku, odmietnuť.

17. Súd považuje na tomto mieste za potrebné podotknúť, že oprávnený uplatňuje rozširujúci výklad
výnimky aj s poukazom na poznámku pod čiarou v zákonnom texte a znením dôvodovej správy k zákonu
o ukončení niektorých exekučných konaní. Podľa legislatívno-technických pokynov, poznámky pod
čiarou majú iba informatívny charakter. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu. V poznámke

pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy,
ktorej sa poznámka pod čiarou týka. Ak by aj teda poznámka pod čiarou odkazovala na povinnosť
súdneho exekútora evidovať exekúciu včas, pokiaľ tento predpoklad (včasné evidovanie exekúcie v
centrálnom registri) nie je priamo zakotvený v znení rozhodného zákonného ustanovenia, súd naň
nemôže prihliadať. Rovnako dôvodová správa nie je normatívne záväzná. Hoci dôvodová správa

poskytuje určitý náhľad do myslenia zákonodarcu v čase prijatia právneho predpisu, nie je možné
prihliadať na jej znenie, ak je toto v rozpore so zákonným textom.

18. Povinnosť včasnej evidencie exekúcie v centrálnom registri exekúcii pre nárok na náhradu
paušálnych trov exekúcie v zákone o ukončení niektorých exekučných konaní nie je zakotvená. Ak

by bolo úmyslom zákonodarcu, tak ako to tvrdí oprávnený, podmieniť nárok na náhradu paušálnych
trov exekúcie včasnou evidenciou exekúcie v centrálnom registri exekúcii, uviedol by to zákonodarca
náležitým spôsobom. Možno tak ustáliť, že podľa súčasného znenia § 6 ods. 4 písm. b) zákona o
ukončeníniektorýchexekučnýchkonaní,másúdnyexekútornároknanáhradupaušálnychtrovexekúcie
aj v prípadoch, ak exekúcia bola evidovaná, hoci aj nebola evidovaná riadne a včas.

19. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ oprávnený spochybňuje včasnosť zápisu exekúcie do
centrálneho registra exekúcií, takéto jeho všeobecné spochybnenie by bolo neúčinné aj vtedy, ak by
bolo nutné zápis vykonať v určitom konkrétnom čase, a to z dôvodu, že oprávnený svoju pochybnosťo včasnosti ničím nepodložil. Povinnosť preukázania včasnosti zápisu exekúcie prenáša na súdneho
exekútora. Hoci je tvrdenie oprávneného o dôkaznom bremene, ktoré zaťažuje toho, kto si uplatňuje
nárok, správne, je potrebné podotknúť, že len kvalifikované spochybnenie tvrdení protistrany je možné

považovať za dostatočné. Len všeobecné a ničím nepodložené spochybnenie skutkových tvrdení nie je
možné považovať za dostatočné. Oprávnený neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,
že si súdny exekútor nesplnil povinnosť evidencie exekúcie v centrálnom registri exekúcií v stanovenom
čase. Oprávnený sám nevie, kedy bola predmetná exekúcia v centrálnom registri evidovaná. Svojim
konaním oprávnený hľadá možnosť ako sa vyhnúť povinnosti nahradiť paušálne trovy exekúcie, pričom

túto možnosť oprávnený vzhliadol práve v oblasti, kde samotný exekútor trpí dôkaznou núdzou. Táto
je daná skutočnosťou, že žiaden predpis nestanovoval súdnemu exekútorovi (a ani inému subjektu)
povinnosť sledovať a zaznamenávať konkrétny okamih zaevidovania exekúcie v centrálnom registri
exekúcii. Súdny exekútor, ktorý si (s najväčšou pravdepodobnosťou) splnil svoju povinnosť včasnej
evidencie, túto skutočnosť nemá v súčasnosti ako preukázať. Využitie tejto dôkaznej núdze oprávneným
pomocou strohého tvrdenia o neskorom zápise exekúcie v centrálnom registri exekúcii nie je možné

považovať za dostatočné.

20. Záverom súd dodáva, že Slovenská komora exekútorov, ktorá vedie centrálny register exekúcií, na
všeobecný dopyt súdu ohľadne záznamov o dátume evidencie jednotlivých skutočností do centrálneho
registra exekúcií uviedla, že nemá vedomosť o dátume jednotlivých zápisov. Táto povinnosť jej zo

zákona nevyplýva (a ani v minulosti nevyplývala).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu za vecne
správne a sťažnosť oprávneného za nedôvodnú. Preto sťažnosť oprávneného v súlade s § 250 ods.
1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.