Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010759
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3819010759.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňom 08.04.2020 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému B. R.

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. R., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom R., prechodne bytom E. V. L. XXX, okres
Prievidza, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,
je vinný, že
dňa 22.07.2019 v čase po 00.00 h v obci V. I. v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru V. I.,
so sídlom Ulica X. č. XXX, kde bol predvedený hliadkou Obvodného oddelenia PZ V. I. v zložení por. Z.
H. a nstržm. Ing. R. Y. po obmedzení osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku v obci E.

V. L. zo dňa 21.07.2019 času 23.50 hod., vo vestibule a následne v miestnosti predsiene označenej ako
miestnosť č. 7, sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal usmrtením poškodenému por. Z. H.ovi a poškodenému
nstržm. Ing. R.ovi Y.ovi a to tak, že opakovane vykrikoval, že ich utopí, pozabíja, že sú skorumpovaní, že
ich vyzlečie z uniformy a vulgárne im nadával, následne počas eskorty do Hlavnej banskej záchrannej
stanice Prievidza, Priemyselná č. 3, Prievidza za účelom lekárskeho vyšetrenia pred umiestnením do
cely policajného zaistenia, tiež počas eskorty na stálu službu Obvodného oddelenia PZ Prievidza so
sídlom M. Mišíka 11, Prievidza ako aj počas eskorty naspäť do budovy Obvodného oddelenia PZ V. I.

hovoril hliadke - poškodeným por. Z. H.ovi a nstržm. Ing. R.ovi Y.ovi, a to až do času 06.30 h, že keď ho
zavrú tak sa on von dostane, že jeho aj tak po 24 hodinách pustia a on si ich potom nájde, že nevedia
kto on je, že sa zbaví ich a celého ich rodu, aby ich rody už nepokračovali, ďalej poškodenému por.
Z. H.ovi povedal, že liekom na dlhovekosť je nestretnúť jeho, že pokiaľ má nejaké deti, takže on si ich
nájde, znásilní ich a bude mať z toho pôžitok, pričom znásilnenie pomenoval vulgárnym slovom,
teda
inému sa vyhrážal usmrtením a ublížením na zdraví pre výkon právomoci verejného činiteľa,
tým spáchal

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v
znení neskorších predpisov (ďalej Trestný zákon) a za to sa

odsudzuje:
Podľa § 324 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov,
výkon, ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul ku skutku obžalovaného, svedkov MUDr. R., Ing. Y., H., R., znalca
MUDr. Z.. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy číslo listu 308 - 312, lustráciu
číslo listu 313, návrh číslo listu 340 - 342, 345 - 346, uznesenie číslo listu 357 - 358, 360 - 361, výpis zevidencie priestupkov číslo listu 437, register trestov číslo listu 438, listinné dôkazy číslo listu 582, 583.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku oboznámil znalecký posudok číslo listu 205 - 222.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Okrem iného uviedol, že policajtom nenadával, nevyhrážal sa im,

všetky úkony, ktoré požadovali po ňom, urobil. V prípade, že by bolo policajtami povedané pri dome, že
je obmedzený na osobnej slobode, bol by si zobral so sebou lieky. Počas obmedzenia osobnej slobody,
vrátane eskort, ktoré absolvoval na ošetrenie sa správal normálne, žiadal len, aby mu boli zabezpečené
lieky. Nie je pravdou, že by kopal do sedačiek, hrýzol. Na otázku, ako si vysvetľuje skutočnosť, že
napríkladajsvedokR.zrýchlejzáchrannejslužbyuvádzal,žesasprávalarogantne,odmietolsapodrobiť

vyšetreniu na hladinu cukru v krvi, polhodinu ho presviedčali, odmietol ošetrenie uviedol, že vyšetrenie
sa týkalo len toho či môže ísť do cely policajného zaistenia. Je pravdou, že odmietol ošetrenie MUDr. R..
Pokiaľ sa týka rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá ho chcela odviesť do nemocnice, toto nepovolila polícia.
Na otázku prokurátora, ako si vysvetľuje výpovede policajtov, prečo podľa neho si to vymýšľajú uviedol,
že súvisí to s tým, že zistili, že to prehnali v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Keď zistili, že im hrozia
problémy bránili sa takto. Na ďalšiu otázku, ako súvisí jeho zdravotný stav s tým, čo mu je kladené za

vinu uviedol, že netuší. Na otázku samosudcu uviedol, že v nemocnici v Bojniciach mu boli pichnuté dve
inzulínové injekcie, vo väzenskej nemocnici v Trenčíne dostal tabletky.
Svedkyňa MUDr. R. okrem iného uviedla, že si nespomína na obžalovaného. Môže uviesť len to, čo
uviedla do zdravotného záznamu, že odmietol ošetrenie. Taktiež odmietal toto podpísať, podpísali sa
dvaja policajti. Na otázku samosudcu uviedla, že na ošetrenie bol privedený v ranných hodinách na

pohotovosť, kde slúžila. Keďže po poučení o možnosti vyšetrenie odmietnuť, tak urobil, pre ňu to bolo
vybavené. Obžalovaného priviedli na ošetrenie svedkovia Ing. Y., H.. Na otázku prokurátora uviedla, že
obžalovaný neuvádzal nič na ňu, odmietol ošetrenie tým to bolo vybavené.
Znalec MUDr. Z. okrem iného uviedol, že vo veci vypracoval znalecký posudok č. 9/2019. Jednalo
sa o posúdenie závislosti obžalovaného na alkohole a ďalších psychoaktívnych látkach. Obžalovaný

je vedený ako diabetik, tiež je liečený na vysoký krvný tlak. Pri konzultácii s lekárkou, ktorá
liečila obžalovaného toto zistil, nebolo zistené, že by bol niekedy liečený na psychiatrii. Vyšetrením
obžalovaného zistil, že tento nie je závislý na žiadnych psychoaktívnych látkach, nie je závislý na
alkohole,jehoužívaniealkoholuješkodlivé.Neboldôvodnanavrhnutieochrannejprotialkoholickejalebo
protitoxikomanickej liečby. Nezistil žiadne poruchy vnímania, vedomia. Nebol dôvod na návrh, aby bol

vyšetrený duševný stav obžalovaného. V prípade cukrovky všetci lekári odporúčajú nepožívať alkohol.
Obdobne je to v prípade liečby vysokého krvného tlaku. V prípade stredne ťažkého stupňa opilosti, ako
to bolo v prípade obžalovaného, dochádza ku zmene správania subjektu, chápania reality.
Svedok Ing. Y. okrem iného uviedol, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania zo 14.11.2019.
Keď boli opätovne zavolaní na zákrok, obžalovaný sa nachádzal pri bráne, bol opretý o bránu. Nebolo

jasné či sa snažil dostať do dvora, on tvrdil, že len bol opretý o bránu. Potom, čo im bolo oznámené,
že obžalovaný sa mal vyhrážať zabitím rodine Q., obžalovanému bolo povedané, že pôjde s nimi.
Obžalovanýbolobmedzenýnaosobnejslobode,nebolžiadenproblém,obžalovanýspolupracoval.Sadli
do auta a odišli na oddelenie. Na oddelení bol posadený na stoličku, začali robiť vlastné úkony. Nebol
žiaden problém, kým sa nedostavili na oddelenie Q.. V obžalovanom sa začala stupňovať agresivita,

neuposlúchol výzvy, stále nadával, asi dva krát vbehol do miestnosti za nimi. Bol poučený, že ak sa
to bude opakovať, dostane putá. Po tom druhom prípade mu boli nasadené putá. Agresivita a slovné
vyhrážky obžalovaného sa stále opakovali. Bol poučený, že ak bude pokračovať bude pripútaný ku
skobe.Napriektomuslovnéútokyobžalovanéhopokračovali.Keďhopripútalikuskobe,začalsasprávať
ešte vulgárnejšie. Začal kopať do stoličky, začal im nadávať. Hovoril, že ich utopí, vyzlečie z uniformy,

že sú kokoti, v tomto zmysle to celé pokračovalo. Obžalovaný potom začal kopať do dverí, tieto museli
zvesiť z pántov, narastala jeho agresivita. Obžalovaný nadával celú noc, vzhľadom na jeho správanie
sa rozhodli, že privolajú rýchlu zdravotnú pomoc. Chceli, aby obžalovaný dostal niečo na ukľudnenie.
Keď prišla rýchla zdravotná pomoc, povedali, že mu nemôžu dať nič, pretože je pod vplyvom alkoholu.
Nakoniec, keď obžalovaného zobrali na banskú záchrannú službu, v aute sa začal vyhrážať, vyhrážal

sa počas celej jazdy, aj keď boli na stálej službe. Vyhrážal sa, že ich zabije, aj celé ich rodiny. Kolegovi
sa vyhrážal, že mu znásilní deti, že ich pozabíja, že sa bude pritom smiať, že bude mať pritom pôžitok.
Na banskej záchrannej službe sa odmietol dať ošetriť. Tieto vyhrážky pokračovali až, kým sa nevrátili
na svoje oddelenie. Postupne sa ukľudňoval, dali mu potom aj stravu. Potom zaspal, on už potom
neprichádzal s ním do styku, nastúpila nová hliadka. Na otázku prokurátora uviedol, že spočiatku nebral

vyhrážky obžalovaného vážne, neskôr, keď začal spomínať ich rodiny, začal sa zamýšľať, čo je to za
osobu. Bola tam obava či nemôže naplniť vyhrážky, predtým ho nepoznali. Na otázku prokurátora či
počaszadržaniaobžalovanýspomínal,žejecukrovkár,žepotrebujeinzulínuviedol,žeto,žeobžalovaný
je cukrovkár sa dozvedeli až, keď zavolali rýchlu zdravotnú pomoc. Prvýkrát obžalovaný toto povedalaž im. Keď ho vyšetrili, povedali, že obžalovaný nepotrebuje lieky, prípadne inzulín. Neboli prítomní
pri vyšetrení obžalovaného. Na otázku obhajcu uviedol, že primárne riešili na oddelení vec Q.. Najprv
napísali úradný záznam v tejto veci a až potom úradný záznam v ich veci. Na otázku samosudcu

či si spomína na zvláštnu vyhrážku obžalovaného na jeho kolegu, uviedol, že obžalovaný sa pýtal
kolegu, aký je recept na dlhovekosť, obžalovaný povedal, že nespoznať obžalovaného. Na ďalšiu otázku
akým spôsobom sa správal obžalovaný na banskej záchrannej službe k lekárke uviedol, že odmietal
vyšetrenie, hovoril, že nič nepovie. Na otázku obžalovaného uviedol, že nie je pravdou, že by rýchla
zdravotná pomoc chcela zobrať obžalovaného so sebou, ak by tomu tak bolo nemali by s tým problém.

Na otázku prokurátora uviedol, že inšpekcia policajného zboru riešila ich postup v tejto veci, potrestaný
v súvislosti s týmto zákrokom nebol.
Svedok H. okrem iného uviedol, že spolu s kolegom boli vyslaní na zákrok, obžalovaný sa mal vyhrážať
rodine Q.. Pri prvom zákroku obžalovaného nenašli, Q. povedali, že ak sa to bude opakovať, aby
zavolali zasa. Asi po polhodine volali, že obžalovaný tam je, keď tam prišli obžalovaný stál pred bránou.
Obžalovaný šklbal bránou, vykrikoval, že ich pozabíja. Obžalovaného vyzvali, aby upustil od svojho

konania. Vypočuli si, čo povedali poškodení, obžalovaného zadržali a predviedli na oddelenie. Tam
s ním robili ďalšie úkony. Najprv obžalovanému nedali putá, stále tam však útočil, prítomný tam bol
Q., obžalovaný sa pokúšal dostať k nemu. Keď bol obžalovaný stále agresívny, pripútali ho ku skobe.
Obžalovaný bol potom agresívny, vykrikoval, bolo tomu tak počas celej doby, ako bol zadržaný. Vyhrážal
sa, že ich pozabíja, vyzlečie z uniformy, na detaily si už nespomína. Agresívny bol taktiež, keď ho

predvádzali na ošetrenie. Hovoril, že pozabíja ich rodiny, znásilní ich deti, že sa budú pozerať ako trpia.
Na otázku prokurátora uviedol, že obžalovaný sa snažil dostať ku Q.ovi, ktorý sa dostavil na oddelenie.
Keďže obžalovaný bol stále agresívny založili mu putá, bol aj ďalej agresívny, tak ho pripútali ku skobe.
Obžalovaný potom asi 5 hodín stále vykrikoval, vyhrážal sa. Asi po troch hodinách, keď obžalovaný
stále vykrikoval, zavolali rýchlu zdravotnú pomoc. Chceli, aby ho nejako ukľudnili. Bolo im oznámené,

že mu nemôžu nič dať, keďže obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Keď tam boli prítomní zdravotníci
spomenul, že je diabetik, že potrebuje lieky, predtým to nehovoril. Rýchla zdravotná pomoc ho vyšetrila,
povedaližejetovnorme.Potomobžalovanéhoeskortovalinavyšetrenievsúvislostistýmabymoholbyť
umiestnený do cely. Cestou sa im vyhrážal, konkrétne napríklad voči nemu hovoril, že pozabíja celú jeho
rodinu, taktiež aj kolegovu rodinu. Hovoril, že aby ich rody zmizli zo sveta. Hovoril, že ak má rodinu, že

ich znásilní a on sa bude na to dívať. Hovoril, že budú sledovať ako trpia. Taktiež hovoril, že či poznáme
recept na dlhovekosť, že to je nestretnúť obžalovaného. Tieto vyhrážky obžalovaný povedal počas
eskorty na banskú záchrannú službu. Obžalovaný sa tam odmietol dať vyšetriť. Nechcel spolupracovať s
lekárkou. Na otázku prokurátora, ako pociťoval svedok tieto vyhrážky uviedol, že nebolo mu to príjemné,
obžalovaného predtým v živote nevidel. Nepoznal ho, nevedel, preto, čo môže od neho očakávať.

Vzhľadom na to, tvrdenia obžalovaného ponímal ako vyhrážky. Mal obavu, že eventuálne by mohol
obžalovaný čokoľvek vykonať. Tento prípad v tomto smere nebol bežný, nevedel, čo môže očakávať
od obžalovaného. Nestretáva sa bežne s takými agresívnymi ľuďmi. Na otázku prokurátora uviedol, že
obžalovanéhovyšetrilzrýchlejzdravotnejpomocitensvedok,ktorýjeprítomnýnapojednávaní,povedal,
že nie je potrebná hospitalizácia obžalovaného. Na otázku obhajcu uviedol, že agresivita obžalovaného

na oddelení sa začala stupňovať, keď tam prišli Q.ovci. Na ďalšiu otázku uviedol, že nemá vedomosť,
že by obžalovaný na oddelení odpadol. Na otázku obžalovaného uviedol, že je pravdou, že odmietol
obžalovanému ísť zobrať lieky do jeho domu, na toto nemal oprávnenie a mohlo by sa obrátiť proti nemu.
Pri vyšetrení obžalovaného rýchlou zdravotnou službou sa obžalovaný nachádzal vo vestibule, oni s
kolegom boli na stálej službe.

Svedok R. okrem iného uviedol, že zotrváva na výpovedi z prípravného konania zo 14.11.2019. V tú
noc boli vyslaní operačným strediskom na zákrok. Obžalovaný bol zadržaný na polícii v V. I.. Údajne
mal diabetes, mali ho ošetriť či je v priamom ohrození života. Po príchode na miesto bol svedkom
agresívnych verbálnych prejavov obžalovaného. Nevie uviesť či na zákrok boli vyslaní už po polnoci.
Obžalovaný sa mal vyjadrovať, že má zdravotné problémy, policajti, preto pre istotu ich zavolali na

zákrok. Na otázku prokurátora, kedy sa dozvedeli, že obžalovaný má cukrovku uviedol, že po príchode
na oddelenie v V. I. od policajtov. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde
svedok uviedol, že obžalovaný povedal, že je cukrovkár a, že má lieky doma; svedok uviedol, že toto
im povedal tiež obžalovaný. Trvalo asi polhodinu, kým sa podarilo obžalovaného presvedčiť, aby sa dal
vyšetriť. Obžalovaný vystupoval agresívne a hlučne. Musel ho 20 minút presviedčať, aby si dal zmerať

cukor. Obžalovaný bol v podnapitom stave. Na otázku prokurátora uviedol, že v prípade, že cukrovkár
požíva alkohol, zvyšuje sa mu hladina cukru v tele. Hodnota cukru v prípade obžalovaného bola mierne
zvýšená. Nebolo potrebné obžalovaného hospitalizovať, takáto požiadavka ani nezaznela. V prípade,
že by bolo zdravie alebo život obžalovaného ohrozený, boli by obžalovaného odviezli do nemocnice.V ich prítomnosti obžalovaný sa nevyhrážal policajtom, zazneli nejaké nadávky na adresu polície. Na
otázku obhajcu uviedol, že už si nespomína či informáciu o diabetes obžalovaného mali už z operačného
strediska. V ich prítomnosti obžalovaný nebol v bezvedomí.

Na čísle listu 223 sa nachádza zápis o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 22.07. 2019 v čase o
00:12 hodine. V tej dobe mal obžalovaný v krvi 0,85 mg/l alkoholu v krvi.
Na čísle listu 310 sa nachádza úradný záznam príslušníkov polície nstržm. Ing. Y. a por. H. z Obvodného
oddelenia PZ V. I. zo dňa 22.07.2019. Z uvedeného úradného záznamu, okrem iného vyplýva, že dňa
22.07.2019 v čase o 23.50 hodine bol obžalovaný obmedzený na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2

Trestného poriadku. Bol eskortovaný na OO PZ V. I., kde sa správal agresívne, chcel napadnúť R. Q.a.
Vzhľadom na správanie sa obžalovaného boli voči nemu použité donucovacie prostriedky podľa § 51
ods. 1 písm. a) a tiež podľa § 52 ods. 2 zákona o Policajnom zbore. Obžalovaný po použití donucovacích
prostriedkov sa naďalej správal agresívne a vulgárne. Vykrikoval, že policajtov prítomných na oddelení
utopí a pozabíja, neustále vykrikoval, snažil sa zo steny vytrhnúť konzolu, ktorá slúži na pripútanie osôb.
Kopal do dverí a chcel rozkopať stoličku, na ktorej sedel. Obžalovanému bola privolaná rýchla zdravotná

pomoc na preverenie jeho zdravotného a duševného stavu.
Na čísle listu 582 sa nachádza správa Úradu inšpekčnej služby, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ktorej
vyplýva, že sťažnosť obžalovaného vo veci zákonnosti postupu príslušníkov PZ Ing. Y. a H. bola prijatá
naútvarekontrolyÚraduinšpekčnejslužbydňa11.09.2019adňa18.09.2019bolapostúpenánaKrajské
riaditeľstvo PZ v Trenčíne. Na Krajskom riaditeľstve PZ v Trenčíne bola sťažnosť vybavená ako odložená

podľa § 4 ods. 3 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, bolo preukázané, že
obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky
zákonné znaky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Trestného zákona,
pretože inému sa vyhrážal usmrtením a ublížením na zdraví pre výkon právomoci verejného činiteľa.

Napriek tomu, že obžalovaný poprel spáchanie skutku, poprel, že by sa verbálne slovami, ktoré sú
uvedené v skutkovej vete rozsudku, vyhrážal príslušníkom policajného zboru Ing. Y.ovi a H.ovi, podľa
názoru súdu dôkazmi, ktoré boli vykonané v súvislosti s týmto skutkom bolo preukázané, že obžalovaný
naplnil všetky zákonné znaky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona. Bolo preukázané, že vyššie uvedený príslušníci policajného zboru v službe vykonávali ako

verejní činitelia svoje právomoci, obžalovaného obmedzili na osobnej slobode, vykonávali tiež jeho
eskortu k lekárovi v súvislosti s tým či je možné obžalovaného umiestniť do cely policajného zaistenia.
Obžalovanýmboliverbálneatakovaníprávezdôvoduplneniasvojichoprávneníapovinností,tentosaim
vulgárne a surovým spôsobom vyhrážal smrťou a ublížením na zdraví po prepustení, taktiež sa vyhrážal
aj ich rodinným príslušníkom. Trestná činnosť obžalovaného je preukázaná najmä výpoveďami svedkov

- poškodených Ing. Y. a H., títo svedkovia na hlavnom pojednávaní v podstate zhodne s výpoveďami v
prípravnom konaní potvrdili, že obžalovaný potom, čo bol obmedzený na osobnej slobode podľa § 85
ods. 2 Trestného poriadku pod vplyvom alkoholu, prakticky až do skorých ranných hodín sa im vyhrážal
zabitím, opakovane vykrikoval, že ich utopí, že sú skorumpovaní, že ich vyzlečie z uniformy. Obdobným
spôsobom sa obžalovaný vyhrážal aj v čase, keď bol eskortovaný do Hlavnej banskej záchrannej stanice

v Prievidzi a taktiež počas eskorty na stálu službu Obvodného oddelenia PZ Prievidza vyhrážal sa, že,
keď ho zavrú tak sa dostane von, potom si ich nájde, nevedia kto on je, že sa zbaví ich a ich rodu,
poškodenému H.ovi povedal, že liekom na dlhovekosť je nestretnúť jeho, že pokiaľ má nejaké deti, nájde
si ich, znásilní ich a bude mať z toho pôžitok. Tieto skutočnosti, tieto vyhrážky usmrtením a ublížením na
zdraví obaja poškodení, v podstate zhodne uviedli vo svojich výpovediach. Taktiež potvrdili, že vzhľadom

na to, že obžalovaného predtým nikdy nestretli, nevedeli teda, čo môžu od neho očakávať; mali obavu,
že tieto vyhrážky by mohol obžalovaný uskutočniť. Výpoveď poškodených sčasti potvrdil na hlavnom
pojednávaní aj svedok R., pracovník rýchlej záchrannej služby, ktorá bola privolaná k obžalovanému v
čase,keďtentobolnaObvodnomoddeleníPZV.I..Aj,keďmedzivýpoveďoutohtosvedkaavýpoveďami
poškodených je čiastočne rozpor ohľadne dôvodu, prečo bola rýchla zdravotná pomoc privolaná, svedok

taktiež potvrdil, že po príchode na Obvodné oddelenie PZ V. I. bol svedkom agresívnych verbálnych
prejavov obžalovaného. Trvalo mu 20 minút, kým bol ochotný obžalovaný podrobiť sa vyšetreniu,
zmeraniu hladiny cukru v tele. Taktiež potvrdil, že obžalovaný v čase vyšetrenia bol v podnapitom stave,
vystupoval agresívne. Potvrdil, že vyšetrením bolo zistené, že hospitalizácia obžalovaného vzhľadom na
jeho zdravotný stav nebola potrebná. V tomto smere vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že rýchla zdravotná

pomoc chcela obžalovaného odviesť do nemocnice, ale polícia toto nepovolila. Podľa názoru súdu
obranaobžalovanéhovsúvislostistvrdenímpoškodených,žetítopretovypovedajútak,akovypovedajú,
že je to z dôvodu, že zistili, že to prehnali s jeho zdravotným stavom; je účelová, vedená snahou zbaviť
sa trestnej zodpovednosti. V tomto smere sa poškodení žiadnej nezákonnosti nedopustili, navyše okremrýchlej zdravotnej pomoci, ktorú mu zabezpečili, odviezli obžalovaného aj na Hlavnú banskú záchranu
službou, kde obžalovaný taktiež odmietol vyšetrenie. Podľa názoru súdu ide o absolútne nelogické
tvrdenie obžalovaného, že by sa poškodený dopustili vo vzťahu k jeho osobe nejakej nezákonnosti. V

konečnom dôsledku toto potvrdzuje aj správa Úradu inšpekčnej služby (číslo listu 582), z ktorej vyplýva,
že sťažnosť obžalovaného na postup poškodených, ktorú podal dňa 11.09.2019 bola odložená podľa §
4 ods. 3 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach. Okrem toho obžalovaného nepriamo zo spáchania trestnej
činnosti usvedčuje tiež úradný záznam zo dňa 22.07.2019 (číslo listu 310), ktorý spísali poškodení v
súvislosti so správaním sa obžalovaného v noci z 21.07.2019 na 22.07.2019 po zadržaní tohto podľa

§ 85 ods. 2 trestného poriadku. Po dôslednom zvážení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané dospel
súd k záveru, že dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktorá jednotlivo ale aj
vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Vzhľadom na to súd uznal
obžalovaného vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona.
Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 3 krát súdne trestaný, naposledy v roku 2005,

v prípade všetkých odsúdení, ktoré boli za násilnú trestnú činnosť, sa na neho hľadí ako, keby nebol
súdne trestaný. Podľa výpisu z evidencie priestupkov bol postihnutý za 2 priestupky. V roku 2015 bol
postihnutý za priestupok uložením sankcií 40 euro za to, že neuposlúchol výzvu hliadky polície, aby sa
preukázal dokladom totožnosti.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery,
súd zistil, že v prípade obžalovaného neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Trestného
zákona a ani žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na to, s prihliadnutím

na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v prvej
polovici trestnej sadzby v trvaní 10 mesiacov, výkon, ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
24 mesiacov. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, lebo v
opačnom prípade by hrozilo, že by mohol vykonať podmienečne odložený trest v trvaní 10 mesiacov vo
výkone trestu. Takto uložený trest, vzhľadom na osobu obžalovaného a spoločenskú nebezpečnosť jeho

konania považuje súd za primeraný a dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť jeho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.