Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Er/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417203654
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Hrnčiarová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6417203654.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti povinnému: O. C., F.. X.XX.XXXX, T. D.F.
R. XXXX/X, XXX XX U., na vymoženie pohľadávky vo výške 240,24 Eur s príslušenstvom vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom, so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, pod sp.
zn. EX 8470/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5613 085057 zo dňa 24.3.2017 Okresný súd Žiar nad Hronom

(ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka, so sídlom
exekútorského úradu A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 8470/2017.

2.Dňa29.8.2019bolsúdusúdnymexekútorompostúpenínávrhoprávnenéhonazastaveniepredmetnej
exekúcie zo dňa 17.7.2019. Vo svojom podaní oprávnený uvádza, že exekúciu žiada zastaviť v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5.Podľa§57ods.1písm.c)Exekučnéhoporiadkuexekúciusúdzastaví,akzastavenieexekúcienavrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.

6. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd na základe návrhu oprávneného
exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom
na zastavenie exekúcie a súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie
neskúma.

7. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.8. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„vyhláška“),aksúdnyexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

9. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

10. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne

vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

11. Súdny exekútor podaním zo dňa 28.8.2019, postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a
vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej sume 33,19 Eur a DPH

vo výške 6,64 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň jeden úkon, a to získanie poverenia
na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.

12. Z predloženého osvedčenia o registrácií a pridelení daňového a identifikačného čísla, ktorý do spisu
predložil súdny exekútor, vyplýva, že je platcom DPH a na základe tejto skutočnosti mu súd môže priznať

uplatňovanú DPH.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť
v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie

vydal.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti
sporu možné a účelné.