Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010744
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120010744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Beáty

Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému D. S., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., prejednal na verejnom
zasadnutí dňa 23. septembra 2020 odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín a obžalovaného
D. S. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. júla 2020, sp.zn.1T/13/2020, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný D. S. sa o d s u d z u j e podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.
per analógiam na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného D. S. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

Výroky o vine, treste prepadnutia veci a ochrannom dohľade zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. júla 2020, sp.zn.1T/13/2020 bol obžalovaný D. S. (ďalej
len „obžalovaný“) uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že od presne nezisteného obdobia, minimálne od roku 2010 až do 12.02.2020
od nezistených osôb neoprávnene si zadovažoval marihuanu (konope), ktorú prechovával v mieste
bydliskavR.nadF.,U.W.XXXX/XX,presnenezistenémnožstvomarihuany,použilprevlastnúpotrebua
presne nezistené množstvo marihuany predal viacerým, najmenej štyrom osobám na rôznych miestach
v Dubnici nad Váhom po predchádzajúcom kontakte telefonicky alebo SMS správami na telefónne číslo,
ktoré používal alebo po predchádzajúcom kontakte cez sociálne siete, a to:
- v presne nezistenom čase pravdepodobne od roku 2010 až do začiatku februára 2020 na rôznych

miestach v R. nad F., najčastejšie na sídlisku K. I. predával nepravidelne, približne dva- až trikrát za
mesiac, približne 10 gramov marihuany za sumu 80,- € A. U.,- v presne nezistenom čase pravdepodobne od roku 2010 až do začiatku februára 2020 na rôznych
miestach v R. nad F. predával marihuanu nepravidelne, spočiatku približne každých 10 dní v množstve 2
gramy za sumu 20,- €, neskôr menej často v množstve približne 5-6 gramov za sumu 50 - 60,- € Petre U.,

- v presne nezistenom čase pravdepodobne od roku 2016 na rôznych miestach v R. nad F., najčastejšie
na zastávke autobusu na ul. U. W., predával marihuanu približne jedenkrát za týždeň v množstve
približne jeden až dva gramy za sumu 10 - 20,- € a približne od roku 2018 až do novembra 2019 približne
jedenkrát za týždeň v množstve približne 5 gramov za sumu 50,- € J. F.,
- v presne nezistenom čase od februára 2019 do mája 2019 na rôznych miestach v R. nad F. približne

šesťkrát predal približne jeden gram marihuany za sumu 10,- € L. S.,
pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú v zmysle zákona číslo 139/1998 Zbierky zákonov o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, zaradené do I. skupiny omamných látok a
tetrahydrokanabinol ako hlavná aktívna zložka konopy je zaradený v zmysle toho istého zákona do I.
skupiny psychotropných látok.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l Tr.
zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne okresný súd mu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods.
1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad 1 rok a podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trest prepadnutia veci, a

to mobilného telefónu zn. Xiaomi D. M. 8T modrej farby s vloženou SIM - kartou nezisteného čísla bez
bližších identifikačných údajov. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom vyššie uvedenej prepadnutej
veci stáva štát.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote ho napadol

odvolaním prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o
treste v neprospech obžalovaného a obžalovaný pre nesprávnosť výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že predmetný rozsudok považuje v časti
týkajúceho sa výroku o vine obžalovaného D. S. za zákonný a dôvodný, tiež nemá výhrady voči konaniu,

ktoré vydaniu predchádzalo.
Nestotožňuje sa však s výrokom o treste predmetného rozhodnutia súdu, voči ktorému bolo podané
odvolanie, a to z dôvodu neodôvodneného použitia moderačného oprávnenia v zmysle § 39 ods. 1, 3
písm. c) Tr.zák. a neuloženia trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia tak, ako to bolo navrhnuté intervenujúcom

prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa 21.7.2020.

Súd svoje rozhodnutie o použití zmierňovacieho ustanovenia odôvodnil predovšetkým tým, že
obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a rozsahom stíhanej trestnej činnosti len
vo vzťahu k štyrom osobám, teda nejedná sa v osobe obžalovaného o dílera páchajúceho trestnú

činnosti na veľkom počte osôb. Ďalej aj tým, že trestné sadzby pri drogových trestných činoch sú
neprimerane prísne a kanabinoidy sú zaradené medzi tzv. ľahké drogy. Súd tiež poukázal na závery
znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, podľa ktorého konzum marihuany mal
u obžalovaného charakter rekreačného užívania. Preto súd dospel k záveru, že na základe všetkých
týchto skutočností pre nápravu obžalovaného bude postačujúci trest kratšieho trvania. Uložený trest vo

výmere 6 rokov považuje za primeraný.

SuvedenýmvýrokomotresteaodôvodnenísúduvovzťahukobžalovanémuD.S.savšaknestotožňuje,
a to z nasledovných dôvodov:

Obžalovaný D. S. sa dopustil závažnej drogovej trestnej činnosti, na potlačovaní ktorej je prvoradý
celospoločenský záujem, pričom súd správne kvalifikoval jeho konanie v súlade s obžalobou, keď v
rozhodnom období predával marihuanu štyrom osobám uvedeným v skutkovej vete rozsudku.

Práve uvedená skutočnosť, že sa v osobe obžalovaného jednalo o dílera, ktorý predával dlhodobo

(od roku 2010 svedkom A. U. a U. U.) omamné látky podstatne zvyšuje nebezpečnosť jeho konania
pre spoločnosť a práve uložením trestu odňatia slobody dlhšieho trvania v zmysle zákonnej trestnej
sadzbybybolazabezpečenáochranaspoločnostipredtakýmtopáchateľomvzmysleust.§34Trestného
zákona. Ďalšou pre ukladanie trestu významnou okolnosťou je skutočnosť, že obžalovaný D. S. voveľmi krátkom časovom okamihu po jeho odsúdení Okresným súdom Trenčín zo dňa 17.10.2012 pre
trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 psím. a), d) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou na 5 rokov do 03.11.2017 s probačným dohľadom začal
páchať žalovanú trestnú činnosť, a to distribúciu marihuany mladým osobám. Táto skutočnosť ešte
viac zvýrazňuje osobu obžalovaného ako osobu, ktorá nemá rešpekt k zákonným normám a napriek
šanci, ktorá mu súdom bola daná v podobe podmienečného odsúdenia, zákon opäť porušil a dopustil
sa obzvlášť závažného zločinu drogovej povahy.

Samotné vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, a teda priznanie sa k
spáchaniu trestného činu má procesno-právne následky spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho
dokazovania, avšak takéto vyhlásenie samo osebe nemôže byť dôvodom na čisto formálne a
mechanické mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. K argumentácií súdu, že
obžalovaný prechovával a distribuoval marihuanu t. j. ľahké drogy uvádza, že mnoho ľudí sa mylne

domnieva, že užívanie týchto drog je bezpečné. Tento názor nie je pravdivý, rovnako názor, že tieto
drogy nemôžu byť návykové. Mnohé výskumy preukázali tak psychickú ako aj fyzickú závislosť a
ťažké psychické poruchy. Aj podľa zákona sú omamné látky také látky, ktoré vyvolávajú návyk a
psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania a so závažnými zdravotnými a
psychosociálnymi následkami. Hranice medzi užívaním ľahkých drog a prechodom k ťažším drogám sú

úzke, pri užívaní ľahkej drogy vzniká často potreba užiť niečo silnejšie. Aj podľa odborníkov v súčasnosti
rozdeľovanie drog na ,,ľahké" a „tvrdé" drogy nemá vedecký podklad, toto delenie vytvára zbytočný
zmätok a táto klasifikácia vie v užívateľoch vyvolať pocity, že ,,ľahké drogy" človeku tak neublížia, čo
nemusí byť pravda.

Použitie ust. § 39 Trestného zákona v danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými konkrétnymi
skutočnosťami, ktoré by jeho použitie legitimovali ako zákonné a správne. Úlohou súdu je zrozumiteľne
vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby za primerané.

Z výkladu ustanovenia § 39 Trestného zákona je zrejmé, že súd by mal pristúpiť· k moderácií trestu

len za existencie takých okolností resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov
bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť
objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovuje trestnej sadzby by bol pre páchateľa
neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu a závažnosť činu, či osobnosť
páchateľa, dôkaznú náročnosť veci preto trestný zákon priznáva súdu na túto situáciu reagovať
možnosťou zníženia trestu mimo hranici zákonnej trestnej sadzby.

Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejme, z akých dôvodov nebolo možné

uložiť obžalovanému trest v zákonnej trestnej sadzbe a nie je ani zrejmé, prečo by práve obžalovaný
mal pociťovať uloženie takéhoto trestu podstatne citlivejšie.

Z uvedeného vyplýva, že znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby u obžalovaného nie je
naplnený individuálno-preventívny účinok trestnej sankcie.

Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov
na ostatných členov spoločnosti - potencionálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu
nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k
zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Mimoriadne znížený trest odňatia slobody uložený v tejto trestnej veci s prihliadnutím na osobu
obžalovaného, charakter trestnej činnosti, jeho trestnú minulosť a najmä skutočnosť, že žalovanej
trestnej činnosti sa dopustil opakovane, keď bol za totožnú drogovú trestnú činnosť odsúdený,
rozhodne nie je spôsobilý odradiť potencionálnych páchateľov od páchania tejto závažnej a spoločensky

nebezpečnej trestnej činnosť, práve naopak.

Napokon súd zaradil obžalovaného D. S. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
hoci vzhľadom na spáchanie obzvlášť závažného zločinu mal byť zaradený primárne do ústavu smaximálnymstupňomstráženia.HociTrestnýzákonumožňujezaradeniepáchateľaobzvlášťzávažného
zločinu aj do ústavu s nižším stupňom stráženia, v danom prípade súd svoje rozhodnutie dostatočne
nezdôvodnil.

Vzhľadom k uvedenému som toho názoru, že obžalovanému je aj po jeho zohľadnení všetkých vyššie
uvedených skutočností, okolností prípadu osoby páchateľa a z hľadiska dosiahnutia účelu trestu v
zmysle § 34 Trestného zákona potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici
zákonnejtrestnejsadzbypodľa§172odsek2Trestnéhozákonaakotobolointervenujúcimprokurátorom

navrhované aj na hlavnom pojednávaní dňa 21.07.2020.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1
písm. d), e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 odsek
3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému D. S. uloží podľa § 172 odsek 2 Trestného
zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)

Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby so
zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ochranný dohľad v trvaní 1
rok a trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. H. D. M. 8T modrej farby s vloženou SIM kartou
nezisteného čísla bez bližších identifikačných údajov.

Kodvolaniuprokurátorasadokonaniaverejnéhozasadnutiakrajskéhosúduobžalovanýpísomnebližšie
nevyjadril.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol,
že napriek viacerým pochybnostiam, ktoré boli v rámci záverečného návrhu zhrnuté, obžalovaný na

hlavnom pojednávaní nepoprel, že skutok v obžalobe uvedený spáchal. Postup okresného súdu pri
ukladaní trestu, znižovanie pod dolnú hranicu trestnej sadzby, považuje za spravodlivý a zákonný s
ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Myslí si, že k dosiahnutiu účelu trestu bolo možné znížiť trest
nepodmienečný až na výmeru 5 rokov. Trest vo výmere 5 rokov ponecháva viac možností k návratu k
jeho rodine, k deťom, k chorej matke a zabezpečovaní potrieb rodiny. Jedna zo zásad ukladania trestu

je práve zásada postihu páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na páchateľovu rodinu
a taktiež jeho blízke osoby. Z vyššie uvedených dôvodov žiada, aby Krajský súd v Trenčíne po zvážení
všetkých faktov a argumentácie rozhodol vo veci rozsudkom sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por., a to tak, že
mu bude uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Ostatné výroky vo vzťahu k výroku o treste sú
v súlade so zákonom, a preto žiada, aby odvolací súd tieto prevzal z napadnutého rozsudku nezmenené.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do konania verejného zasadnutia krajského súdu, písomne
nevyjadril.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd

rozhodol v súlade s petitom uvedeným v písomných dôvodoch odvolania prokurátora.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolanie prokurátora
bolo ako nedôvodné zamietnuté. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, navrhol, aby odvolací súd
rozhodol v súlade s petitom uvedenom v odvolaní obžalovaného. Obžalovaný ešte dodal, že mu je veľmi

ľúto toho, čo sa stalo. Neuvedomoval si, že to môže mať také závažné následky.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora a
obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 23. septembra 2020 na podklade podaných odvolaní

prokurátoraaobžalovaného,ktorémuspolusospisombolipredloženédňa17.augusta2020,preskúmal
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len výrokov o treste napadnutého rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
prokurátora je dôvodné a odvolanie obžalovaného dôvodné nie je. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora a obžalovaného vyplýva, že odvolanieneobsahuje žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe
okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, pochybil vo výroku, ktorým podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr.

zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analógiam
uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, pretože takto uložený trest obžalovanému
okresným súdom je uložený v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona a takýto trest je neprimeraný.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pričom v ustanovení § 172 ods. 2 Tr. zák. je stanovená
trestná sadzba trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 10 rokov a hornou hranicou vo
výmere 15 rokov. Obžalovaný neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú
látkuapsychotropnúlátkuačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania,atopodlhšíčasanaviacerých
osobách.

Odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému (pri určení jeho
výmery a spôsobu jeho výkonu) postupoval v rozpore so zákonom a uložil mu neprimerane mierny trest
odňatia slobody. Obžalovanému totiž mimoriadne znížil trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr.
zák., hoci na postup predpokladaný v citovanom zákonnom ustanovení neboli u neho splnené zákonné

podmienky.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani
na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide
o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami,

alesúdmôžepristúpiťkmimoriadnemuzníženiutrestulenzaexistencietakýchokolnostíalebopomerov,
ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech
páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie
účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s

prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na
túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým
spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V posudzovanej
veci však okresný súd takto nepostupoval, keďže vo vzťahu k obžalovanému neuviedol žiadnu bežne sa

nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť prípadu (resp. viacero takých okolností) alebo také (mimoriadne)
pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie
trestu. V tomto smere sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil na konštatovanie,
že uvedený postup je daný rozsahom stíhanej trestnej činnosti, keď zo skutkových okolností vyplýva,
že stíhanej trestnej činnosti sa dopustil len voči 4 osobám, teda nejedná sa u obžalovaného o „dílera“,

ktorý by páchal trestnú činnosť na veľkom počet osôb. Ďalej poukázal na skutočnosť, že obžalovaný
prechovával marihuanu najmä pre svoju vlastnú potrebu a len sem-tam túto sprostredkoval pre svedka
U. pričom v prípade marihuany sa jedná o tzv. ľahké drogy. Súčasne poukázal na závery znaleckého
posudku č.30/2020 vypracovaného znalcom L.. J. U. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, podľa ktorých u obžalovaného v čase vypracovania posudku, ani predtým ani v čase

spáchania stíhaného skutku nebola zistená strata kontroly nad užívaním drogy v zmysle zvyšovania
dávky a frekvencie užívania, nevyskytli sa negatívne dopady konzumu kanabinoidov na oblasť rodinných
ani iných sociálnych vzťahov a hlavne, že konzum marihuany mal u obžalovaného skutočne charakter
rekreačného užívania.Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa.

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom
príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie
trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby

alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti
prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac významných poľahčujúcich
okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k trestnému činu a
jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností a najmä za predpokladu, že nie
sú dané okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby a pokiaľ táto bola v konkrétnom

prípade aj použitá. Z hľadiska okolností prípadu odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k
záveru, že v danom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ ide
o distribúciu marihuany 4 osobám, tak v ustanovení § 127 ods. 12 Tr. zák. je definované, že viacerými
osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby, pričom osobitným kvalifikačným znakom
v zmysle § 138 písm. j/ Tr. zák. sa rozumie páchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania,

a to na viacerých osobách. Pokiaľ ide o skutočnosť, že si obžalovaný ani dostatočne neuvedomoval
následky jeho konania, je potrebné poukázať na jeho predchádzajúcu drogovú trestnú činnosť. Z nej je
možné vyvodiť, že obžalovaný v tom čase drogy nielen predával, ale aj vyrábal, takže jeho nevedomosť o
následkoch jeho protiprávneho konania nemožno akceptovať. Pokiaľ ide o dolnú hranicu trestnej sadzby
trestu odňatia slobody v ustanovení § 172 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 10 rokov, tak jej výšku ustanovil

zákonodarca a rovnako zákonodarca ustanovil, že rastliny rodu Cannabis (konope) sú v zmysle zákona
č.139/1998Z.z. zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol ako hlavná aktívna zložka
konopy je zaradený v zmysle toho istého zákona do I. skupiny psychotropných látok.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu

ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tieto u obžalovaného nie sú dané. Za pomery páchateľa (v podstate
za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého
páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné),
ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa
treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú

odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu však u
obžalovaného nejde, a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu
odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľa taktiež neprichádzala do úvahy.

Odvolací súd v posudzovanej trestnej veci s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2017 pod
č.44 však zistil, že v danej trestnej veci existuje dôvod na mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného
pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Z právnej vety č. 4 citovaného stanoviska
totiž vyplýva, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste

mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri
použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,

aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní okresného súdu ku skutku
obžaloby vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a okresný súd jeho vyhlásenie o vine
v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por. prijal, obžalovaný takýmto postupom umožnil prevziať
výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami

dokazovania na hlavnom pojednávaní, tak obžalovaný založil dôvod podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4
Trestného zákona per analógiam na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovenej v § 172 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 10 rokov o jednutretinu (takéto mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby predstavuje zníženie trestu
o 3 roky a 4 mesiace; teda v predmetnej trestnej veci možno uložiť trest vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov).

Pokiaľ ide o hodnotenie osoby obžalovaného odvolací súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti päťkrát
trestne stíhaný a odsúdený. Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.10.2012,
sp.zn.2T/68/2010 uznaný za vinného z trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/
Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý mu bol podmienečne odložený

a bola mu určená skúšobná doba na 5 rokov s probačným dohľadom. Trest v tejto veci mu bol dňa
02.01.2013 amnestiou odpustený. Uvedené odsúdenie má podľa § 93 ods. 1 Tr. zák. zahladené, takže
sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol doteraz 4-krát priestupkovo riešený, a to za
priestupky na úseku dopravy, pričom v 3-och prípadoch mu bola uložená pokuta a v jednom prípade
bola vec ukončená napomenutím. Zo správy o výkone väzby odvolací súd rovnako ako okresný súd
zistil, že priebeh výkonu väzby u obžalovaného bol bezproblémový.

Odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného rovnako ako okresný súd zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a túto
úprimne oľutoval. Na druhej strane zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že už
bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Žiadne iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti odvolací súd v

tejto veci nezistil.

Odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného (nesprávna aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák.) zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods.
2 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a pochybenie okresného súdu napravil sám

postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4
Tr. zák. per analógiam trest odňatia slobody na samej dolnej zákonom upravenej hranici vo výmere 6
rokov a 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Takto stanovený trest zodpovedá všetkým zákonným

hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. konkrétnej miere závažnosti
spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a
priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (na miesto ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia), nakoľko má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru
narušenia obžalovaného za to, že v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho

náprava lepšie zaručená.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, odvolací súd nemohol jeho odvolaniu vyhovieť, nakoľko tak, ako
bolo vyššie uvedené, odvolací súd dospel v predmetnej veci k záveru, že nie sú splnené podmienky na
mimoriadne zníženie trestu postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného vyplýva, že nebolo možné

obžalovanému znížiť výšku trestu odňatia slobody na samú dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle §
39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., a to vo výmere 5 rokov. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody
na zmenu uloženého trestu odňatia slobody na podklade odvolania obžalovaného, preto odvolanie
obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ho.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú
nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.