Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418202251
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8418202251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudcov JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého I. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného procesným opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky: J. C., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom XXX XX M., okr. Y., t.č
bytom XX O. K., D. on P., D. St XX, HY, R., a otca: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX
M. č. XXX, prechodne bytom T. č. 3, XXX XX T., právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova č. 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o návrhu
otca na zvýšenie výživného, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.

5P/166/2018-44 zo dňa 04.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

,,I. Súd mení rozsudok Okresného súdu v Humennom pod sp. zn. 10P/133/2016-33 zo dňa 06.12.2016
v jeho výroku o povinnosti prispievať na výživu mal. I. C., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy vo výške

30% životného minima mesačne (27 €) tak, že matka je povinná prispievať na výživu mal. I. sumou 150
€ mesačne, vždy do 15. dňa toto ktorého mesiaca, k rukám otca, počnúc dňom 01.11.2018.

II. Dlžné výživné za mesiace november 2018 až apríl 2019 (vrátane apríla) v sume 738,00 € súd povoľuje
odporkyni splácať spolu s bežným výživným po 15 € mesačne, počnúc prvým mesiacom, v ktorom
nadobudne rozsudok právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlžnej sumy, pod stratou výhody splátok
pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Humennom
sp. 10P/133/2016 zo dňa 06.12.2016 bol mal. I. C. zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho má
zastupovať a spravovať jeho majetok, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého

sumou vo výške 30 % životného minima vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca (27 eur).
Ďalej uviedol, že v návrhu na začatie konania navrhovateľ vyčíslil potreby maloletého, ktoré sa oproti
pôvodnému rozsudku (teda oproti stavu v roku 2016) podstatne zmenili. Otec poukázal na skutočnosť,
že pre potreby syna treba zabezpečiť viac potravín, vyššie náklady sú na ošatenie, stúpli náklady naabsolvovanie štúdia a náklady na koníčky a mimoškolské záujmy. Maloletý je t. č. žiakom D. M. vo
D.. Otec vyčíslil náklady takto: obedy na internáte 34 € mesačne, večere 17,60 € mesačne, internet
28 € mesačne, vreckové 4x10 € mesačne, nákup potravín 4x10 € mesačne. Spolu výdavky na školu

predstavujú 159,60 €. Otec doložil doklady o príjmoch, pričom jeho príjem je na hranici minimálnej mzdy.
Otec žije so svojou družkou, ktorá pracuje v T., jej mesačný príjem je cca 620 €.
Zároveň uviedol, že matka maloletého pracuje v S. a dokladovala svoj príjem vo výške asi 1000 libier
(1.175,46 eura). Vo vyjadrení, ktoré zaslala súdu opísala svoje náklady, pričom uviedla, že je ochotná
platiť výživné vo výške 70 eur, viac nemôže. Vo vyjadrení rozpísala svoje náklady, domovú daň 107

libier, týždenný nájom 68 libier, elektrinu a plyn cca 50 libier, voda 39 libier, 22 libier telefón, 27 libier
internet, 60 libier cestovné do práce, polovica úveru na dom pre priateľa 300 eur mesačne.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že suma 150 eur výživného na mal. Jakuba je primeraná jeho
potrebám a možnostiam matky. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka pracuje v S. od roku 2016 a stále
platila výživné v minimálnej výške, čo nezodpovedalo jej možnostiam a potrebám maloletého.
Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj stanovisko opatrovníka, ktorý sa pripojil k návrhu otca.

Z týchto dôvodov súd prvej inštancie upravil výživné novým spôsobom od 01.11.2018, nakoľko bol toho
názoru, že došlo ku zásadnej zmene. Zároveň vyčíslil dlžné výživné, odo dňa kedy rozhodoval, t.j.
04.04.2019 a od kedy upravené výživné priznal, teda dlžné výživné priznal súd za mesiace november
2018 až apríl 2019 (vrátane apríla) v sume 738 eur, túto sumu súd povolil odporkyni splácať po 15 eur
mesačne až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len

jednej splátky.
O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal s poukazom na ust. § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého, v ktorom
okrem iného uviedla, že pracuje v zahraničí, náklady tam sú vysoké a nie je schopná platiť výživné v

sume 150 eur (prikláňa sa k sume cca 100 eur mesačne). Žiadala súd, aby bola vypočutá v tomto
konaní v období od 22. júla do 9. augusta, lebo jej to nebolo umožnené a taktiež jej plnoletá dcéra druh
a maloletý syn I. z dôvodu, že sa stará, nakupuje a oblieka maloletého, a to nevzal súd do úvahy. Ďalej
uviedla, že spláca úver

3. Navrhovateľ k odvolaniu matky maloletého uviedol, že vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie už nevysporiadal. Mal za to, že jej tvrdenie o tom, že
nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla platiť na svojho syna výživné v sume 150 eur
mesačne, ale len sumu 100 eur mesačne je irelevantné, pretože tak ako on aj ona má jedinú vyživovaciu
povinnosť, a to voči synovi I. (ich spoločná dcéra je toho času plnoletá a zamestnaná). Podľa dostupných

informácii poberá matka v S. okrem mzdy i viaceré benefity, a to i na svojho syna, a to: tax credits,
working tax credit, housing benefit a council tax reduction, child tax credit a child benefit, universal credit.
Nestotožnil sa s vyjadrením matky maloletého, že o syna sa riadne stará, nakupuje mu, oblieka ho,
keďže na území Slovenskej republiky sa zdržuje len dvakrát ročne. Z toho jednoznačne vyplýva, že otec
v celom rozsahu poskytuje synovi starostlivosť, v mesiaci máj a jún mal zvýšené náklady na syna z titulu,

že tento bol na školskom výlete v G..
Poznamenal, že matka okrem doteraz stanoveného výživného neprispieva žiadnou ďalšou sumou,
pritom ani výživné neplatí riadne a včas, ale toto platí sporadicky.
Čo sa týka nákladov, ktoré uviedla vo svojom odvolaní - úver, ktorý spláca za dom na území SR, si zobral
jejdruh,atátomulendobrovoľneprispievanasplácanieúveru,apretojetentovýdavokneopodstatnený.

4. Opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletého uviedol, že od poslednej úpravy
výživnéhovroku2016rozsahpotriebmaloletéhodieťaťapodstatnevzrastá,čosúvisísjehoprirodzeným
rastom. Zvyšujú sa náklady na výživu, ošatenie, obuv, školské potreby, pobyt dieťaťa v internáte a
poplatky s tým súvisiace, náklady na cestovné do školy a späť, na zdravotnú starostlivosť. Bol toho

názoru, že zvýšenie výživného je v prospech mal. dieťaťa.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ust. §§ 65 až 67 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok („CMP“), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 215 ods. 3 CSP) dňa 21.01.2020 a
dospel k záveru, že odvolanie dôvodným nebolo nakoľko rozsudok je vecne správny.6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará

9. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Cieľom tohto ustanovenia je plynule zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej
miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a
až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Ustanovenie § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje

právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo detí na rodičovskú starostlivosť
a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj povinnosť zabezpečiť zo strany rodičov všetky
podmienky materiálnej aj nemateriálnej povahy na to, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.

10. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný
nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť.
Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je zakotvený v rámci demonštratívneho

výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba
musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom
priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
12. Ust. § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje právo
rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a

výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok
materiálnej aj nemateriálnej povahy na to, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.

13. Pri určovaní výšky výživného treba nájsť primeranú mieru medzi odôvodnenými potrebami
maloletého dieťaťa a možnosťami tej osoby, ktorá má povinnosť potreby maloletého uspokojovať,

záujem maloletého je pritom prvoradý, dokonca je možné uviesť, že prevyšuje záujem jeho rodičov.

14. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd v zhode s názorom prvoinštančného súdu dospel
k názoru, že matka disponuje takým množstvom finančných prostriedkov (jej čistý mesačný príjem je vo
výške približne 1000 libier, t.j. 1.175,46 eura), že aj pri úhrade vlastných nákladov dokáže zabezpečiť

výživné na maloletého v sume stanovenej súdom prvej inštancie.
Čistý mesačný príjem otca, ktorý sa o maloletého osobne stará, je 414,12 eura, čo je na hranici
minimálnej mzdy.
Navrhovateľ dôkazmi preukázal, že pri súčasnej situácii je pomer potrieb maloletého, ktorý má
zvýšené náklady v oblasti: výživy, ošatenia, štúdia na strednej škole, ubytovania na internáte, ako aj

mimoškolských aktivít a zdravotnej starostlivosti k príjmovým pomerom jeho rodičov taký, že je plne
opodstatnené, aby matka na jeho výživu prispievala sumou ako uviedol súd prvej inštancie.
Nie je pritom možné opomenúť ani to, že je to otec, ktorý maloletému poskytuje osobnú starostlivosť,
ani to, že maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni toho rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia.
V konkrétnom prípade je týmto rodičom matka, ktorej životná úroveň, ako vyplýva zo súdom zistených

príjmových a majetkových pomerov v porovnaní s ňou tvrdenými výdavkami, v čase rozhodovania súdu
nepomerne vyššia, nakoľko jej čistý mesačný príjem je približne 1000 libier (1.175,46 eura). Odvolací
súd zároveň zistil, že matka maloletého nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti na území SR, a teda
nie je jej povinnosťou splácať úver za nehnuteľnosť svojho druha v sume 300 eur mesačne.Odvolací súd považuje za vhodné poznamenať, že z vyjadrení matky je zrejmé, že je ochotná prispievať
sumou 300 eur mesačne svojmu druhovi za jemu patriacu nehnuteľnosť, avšak nie je ochotná prispievať
sumou 150 eur mesačne na výživu svojho vlastného syna.

Zároveň odvolací súd nevyhovel odvolacej námietke matky, ktorá spočívala v tom, že nebola vypočutá
v predmetnom konaní a zároveň jej žiadosti, aby súd vypočul ju, jej dcéru jej druha a maloletého
v termíne, keď sa bude nachádzať na území SR, nakoľko mal z listinných dôkazov za dostatočne
preukázané majetkové pomery na strane oboch rodičov a opodstatnené zvýšené potreby maloletého.
Zároveň má odvolací súd za to, že predlžovanie konania v danom prípade by bolo zbytočné a neúčelné

a v neprospech maloletého
Od poslednej úpravy bola matka maloletého povinná prispievať na výživu maloletého len minimálne
výživné (vo výške 27 eur), čo je vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby nedostačujúce, a preto správne
postupoval súd prvej inštancie ak uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150
eur mesačne.

15. Správnemu výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým bola matka zaviazaná prispievať na výživu mal.
I. sumou po 150 eur mesačne k rukám otca, zodpovedá aj výrok II., ktorým súd prvej inštancie stanovil
správnu výšku dlžného výživného a súvisiaci výrok III.. o trovách konania.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP) s osvojením si dôvodov.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd má za to, že dôvody na aplikáciu ust. § 55 CMP nie sú dané.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.