Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221431
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5116221431.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E.
T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Kysucké Nové Mesto, toho času bytom Nesluša č. 859, dieťa matky: L. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. U. H., U. G. č. XX/XX, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Mestická,

Slovíková, s. r. o., so sídlom Žilina, Hviezdoslavova č. 6, IČO: 36 421 910 a otca: G. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. č. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Žilina, za účasti Okresnej
prokuratúry Žilina, o návrhu starých rodičov G. T., nar. XX.XX.XXXX a Q. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja
trvale bytom U. č. XXX, právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec
s. r. o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, IČO: 36 436 640 o zverenie maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti a nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu matky o zverenie dieťaťa do

osobnej starostlivosti a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým súvisiacich a nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 21P/209/2016-98
zo dňa 22. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že maloleté dieťa E. T., nar. XX.XX.XXXX dočasne z v
e r u j e do starostlivosti matky.

Starým rodičom G. T., nar. XX.XX.XXXX a Q. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom U. č. XXX u k
l a d á povinnosť odovzdať maloletého E. T. matke.

Otec j e p o v i n n ý platiť na maloletého E. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca počnúc doručením

tohto rozhodnutia k rukám matky.

Návrh starých rodičov G. T. a Q. T. na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Účinnosť tohto neodkladného opatrenia zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 21P/209/2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd dočasne zveril maloleté dieťa do starostlivosti starých rodičov
G. T., narodeného XX.XX.XXXX a Q. T., narodenej XX.XX.XXXX. obaja trvale bytom U. č. XXX. Určil,
že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý párny
týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Starých rodičov zaviazal povinnosťou maloleté dieťa na
stretnutie s matkou pripraviť a v určenom čase jej ho v Žiline na Hlinkovom námestí pred sochou Andreja

Hlinku odovzdať. Matka maloleté dieťa prevezme od starých rodičov na tomto mieste a po skončenístretnutia odovzdá maloletého starým rodičom na tom istom mieste. Návrh matky zamietol. Účinnosť
tohto neodkladného opatrenia zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 2 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ust. § 395 ods. 1, § 396 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“), § 28 ods. 1, § 44 ods. 1, 2, 3,
4 Zákona o rodine, čl. 5 písm. b) a c) Zákona o rodine, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

3. Súd pri rozhodovaní o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky alebo starých
rodičov veľmi citlivo a starostlivo zvažoval, čo bude v súčasnej dobe v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa.Skutočnosť,žedieťamábyťprioritnesosvojimirodičmi,avtomtoprípadesmatkou,nechcesúd
nijako spochybňovať, avšak za daného stavu musel rozhodnúť o dočasnom zverení maloletého dieťaťa
do starostlivosti starých rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti už tri roky. Hlavným dôvodom,
ktorý v zásadnej miere ovplyvnil aj rozhodnutie súdu, je skutočnosť, že maloleté dieťa videlo (okrem

sporadických stretnutí v CPPPaP Žilina) matku vo februári 2014, čo je pred viac ako 2 a pol rokom.
Samotná matka vo svojich vyjadreniach uvádza, že ju maloletý nepozná. Naopak, so starými rodičmi
je maloleté dieťa v dennodennom kontakte, v súčasnosti oni zabezpečujú starostlivosť o maloletého.
Argumenty matky berie samozrejme súd v úvahu, taktiež je poľutovania hodné, že otec sa ocitol vo
výkone trestu odňatia slobody, keďže týral matku, avšak pre rodinný súd musí byť prvoradou a hlavnou

prioritou záujem dieťaťa, ktorý bude v súčasnosti najlepšie a najvhodnejšie chránený u starých rodičov.
Maloleté dieťa tak zostane v prostredí, v ktorom vyrastá už roky, a v ktorom mu nič nehrozí, nie je
ohrozený jeho fyzický ani psychický vývin. Súd prihliadal aj na vyjadrenie psychológa CPPPaP Žilina,
ako aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhovel
návrhustarýchrodičovanávrhmatkyzamietol.Súdprivítalrozhodnutiestarýchrodičov,ženechcúbrániť

matke v stretávaní sa s maloletým a takúto úpravu styku sami navrhli. Pokiaľ sa všetci zainteresovaní
povznesú nad svoje problémy a osobnú nevraživosť a budú hľadieť prvotne na záujem dieťaťa, postupne
by dochádzalo k náprave vzťahov medzi matkou a maloletým, ako aj medzi širšou rodinou. Súd ďalej
pokračuje v konaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a v konaní o úpravu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

4. Voči citovanému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Odvolanie podáva z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatuje, že v súčasnosti zabezpečujú starostlivosť
o maloletého starí rodičia. V rozpore s týmto záverom je konštatovanie kolízneho opatrovníka, že E.

materskú školu momentálne nenavštevuje, pretože je doma a stará sa o neho dcéra starých rodičov,
ktorá je na rodičovskej dovolenke. Túto informáciu potvrdzuje aj otec dieťaťa vo svojom vyjadrení, ktorý
okrem iného uviedol, že E. pomáha otcovej sestre pri výchove jej syna. Matka pri návšteve v materskej
škôlke zistila, že E. v tomto školskom roku ešte do materskej školy nenastúpil, čomu nasvedčuje aj
zápisnica z konzultácie o výchovnovzdelávacích výsledkoch E. T. v materskej škole zo dňa 30.09.2016.

To,žeE.rokyvyrastalvdomácnostistarýchrodičovjesícepreukázanýfakt,jevšakrovnakopreukázané,
že táto skutočnosť nenastala prirodzene. V konaní nebol preukázaný ani hlavný dôvod, ktorý mal v
zásadnej miere ovplyvniť rozhodnutie súdu, že by ju E. videl naposledy vo februári 2014. V konaní
bol preukázaný kontakt so E. aj pri znaleckom dokazovaní Mgr. Nociarom, čo bolo v júli 2014. Tiež
na strane 11 odôvodnenia napádaného rozhodnutia je konštatované, že sa stretla so E. na jar roku

2015. Je smutné, že súd, ktorý nariadil rodičom výchovné opatrenie, vo svojom ďalšom rozhodnutí
konštatuje, že stretnutia matky s dieťaťom v rámci výkonu tohto výchovného opatrenia sú len sporadické.
Na všetkých termínoch určených sa riadne zúčastňovala, inú možnosť byť so E. vzhľadom na postoj
rodiny otca bohužiaľ nemá. Starí rodičia síce pred súdom prezentujú ochotu umožniť jej stretávanie
sa so E., z ich vyjadrení v tomto konaní je však zrejmý ich postoj k odsúdeniu ich syna za týranie

jej osoby. Uvádzajú, že veria v dokázanie neviny ich syna a tvrdia, že pravda sa ukáže. Ich syn
sa na jej adresu vyjadruje, že žije pohoršujúcim životom, klame, podvádza a presadzuje intrigy. Ich
právny zástupca tiež opakovane cituje z jej psychiatrických znaleckých posudkov a bagatelizuje fakt,
že znalec - psychiater sa vyjadril, že napriek jej zdravotnému stavu je plne spôsobilá plnohodnotnej
starostlivosti o dieťa. Ich „ochote“ umožniť E. bližšie ju spoznať nenasvedčuje ani fakt, že sa s ním

nezúčastnili ďalšieho dohodnutého stretnutia u Mgr. Grúňa dňa 19.09.2016, ktorého sa zúčastnila sama.
Rovnako dňa 02.10.2016 o 10-tej hodine, kedy jej mali E. odovzdať na Hlinkovom námestí, podľa tohto
napádaného uznesenia o neodkladnom opatrení „motivovali“ E. k stretnutiu s ňou slovami: „Musíš s
ňou ísť, inak pôjdeme všetci do basy“. Súd v napadnutom uznesení konštatuje, že maloletý zostane vprostredí, v ktorom vyrastá už roky, v ktorom mu nič nehrozí, nie je ohrozený jeho fyzický ani psychický
vývin. Toto konštatovanie je nesprávnym skutkovým zistením, nakoľko zo znaleckých posudkov Dr.
Jančárovej a Mgr. Nociara jednoznačne vyplýva, že výslovné prostredie otca, teda aj starých rodičov

a súrodencov otca dieťaťa ničí psychický vývoj dieťaťa. Rovnako podľa jej názoru nie je dieťaťu na
prospech, keď ho svojvoľne už viac ako mesiac nevodia do predškolského zariadenia, nakoľko je v
predškolskom veku a potrebuje absolvovať predškolskú prípravu. Nesprávne právne posúdenie súdu
vidí v tom, že náhradnú starostlivosť o dieťa je potrebné zabezpečiť, ak výkon rodičovských práv a
povinností zlyhá, teda ak rodičia nie sú schopní komplexne zabezpečiť starostlivosť o dieťa. V konaní

bolo preukázané, že zlyhal výkon rodičovských práv a povinností zo strany otca dieťaťa, ktorému bol E.
zverený,atozdôvodovjehovýkonutrestuodňatiaslobody.E.mávšakajju,matku,ktorázato,abysaoň
mohla osobne starať, bojuje už od 16.05.2013. Vo všetkých súdnych konaniach bolo preukázané, že je
pozdravotnej,akoajekonomickejstránke,atoajpostránkeosobnostnejplnespôsobilávykonávaťsvoje
rodičovské povinnosti voči E. a on má podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa právo na starostlivosť zo
strany rodičov. Ani kolízny opatrovník nikdy nevytkol z jej strany žiadne nedostatky ohľadne pripravenosti

osobne sa starať o dieťa. Inštitút náhradnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy, ak sa rodičia
maloletého dieťaťa nechcú, resp. nemôžu oň starať. Súd povinne má zvažovať, či sú dané príčiny na
nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa publikovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR IV.
ÚS 271/08-9 starostlivosť o deti a ich výchovu je ústavným právom rodičov tak, ako je ústavným právom
detí právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ďalšie osoby môžu nahradiť

výchovné pôsobenie rodičov iba ak žiadny z rodičov nemôže, resp. nechce si plniť svoje úlohy. Navrhuje
odvolaciemu súdu, aby zmenil napádané uznesenie vo výroku o dočasnom zverení maloletého E. do
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov tak, že ich návrh v celom rozsahu zamietne a vo výroku,
ktorým návrh matky prvostupňový súd zamietol, tak, že mu v celom rozsahu vyhovie.

5. Starí rodičia vo vyjadrení k odvolaniu poukazujú, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o dočasnom
zverení maloletého do starostlivosti matky alebo starých rodičov veľmi citlivo a starostlivo zvažoval, čo
bude v súčasnej dobe v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Nakoniec aj samotná matka vo svojich
vyjadreniach uvádzala, že maloletý ju nepozná. Psychológ Mgr. Grúň z CPPPaP Žilina vo svojej správe
zo dňa 18.11.2016 zo stretnutia konaného dňa 02.11.2015 uviedol, že najschodnejšia sa javila forma

stretávaniasamatkysmaloletýmnaverejnompriestranstve.Tútoformustretávaniamatkaodmietlakvôli
tomu, že podľa jej slov ju E. otec týral, a teda nemôže sa stretnúť s ním a E. na verejnom priestranstve.
Podľa slov matky nevidela E. cca 8 mesiacov. S matkou prebral aj možnú verziu - chce sa stretávať
so E. bez prítomnosti exmanžela - upozornil ju na to, že E. je hanblivý a pravdepodobne nie je možné
hneď realizovať stretnutie matka - E. bez prítomnosti exmanžela. Matka takisto odmietla, aby E. chodila

navštevovať do U., lebo je celá rodina proti nej. Stará matka udáva, že si nevie predstaviť, že by si
na stretávanie s dieťaťom, s ktorým chce byť, pretože ho ľúbi, vyhradzovala podmienky, a pokiaľ by
neboli splnené, tak by sa s ním nestretávala. Pokiaľ matka tvrdí, že sa stretla s dieťaťom v januári
2014, toto tvrdenie sa nevzťahuje na stretávanie ako také, pretože sa s ním stretla pri odchode zo
škôlky domov. Poukazujú aj na viaceré konania matky, ktoré majú svedčiť o tom, ako jej záleží na

maloletom. Ako starí rodičia majú za to, že dieťa je šťastné v prostredí, v ktorom vyrastá už 3 roky. Má
tam vytvorené pevné väzby nielen s nimi, ale aj so širšou rodinou. U nich v domácnosti a výchovnom
prostredí ho nemá čo ohroziť. Nie je ohrozený jeho psychický a fyzický vývin. Poukazujú na vyjadrenie
psychológa CPPPaP Žilina zo dňa 25.08.2016, práve na ktoré súd prihliadal. Psychológ v ňom uvádza,
že citová naviazanosť dieťaťa na starých rodičov má byť viditeľná, pravdepodobne je vyššia ako k

matke. Odporučil toto svoje tvrdenie verifikovať znaleckým dokazovaním. Matka poukazuje aj na zistenia
kolízneho opatrovníka, z ktorého správy si však vyberá informácie v zmysle, že otec býva s maloletým
u svojich rodičov (hoci inými dôkazmi bolo preukázané, že otec je v ÚVTOS) a že navštevuje škôlku.
Kolízny opatrovník musel popísať pomery ohľadom bývania a spolubývajúcich osôb. Samozrejme, že
kolízny opatrovník si je vedomý toho, že otec je v ÚVTOS. To, že E. je na nejaký čas doma s ich dcérou,

je iba dočasným a krátkodobým javom, boli predsa letné prázdniny. Po nich však nastali v ich rodine
také zmeny, že z ich pohľadu je teraz pre E. lepšie zostať s nimi doma. Po porade s pani riaditeľkou
materskej školy a triednou učiteľkou sa dohodli, že vzhľadom na situáciu bude najlepšie, keď E. znovu
absolvuje adaptačný proces, podľa možností začne navštevovať materskú školu 2 - 3 hodiny denne.
Nakoľko E. je predškolák, dostali zo škôlky všetky pracovné zošity, básničky a učia sa doma. Musí sa

vyrovnať so stratou blízkej osoby. Situácia sa vyhrotila najmä zavinením samotnej matky. Pokiaľ matka
predložila do spisu kópiu zápisnice z konzultácie o výchovnovzdelávacích výsledkoch E. T. MŠ Nesluša
zo dňa 30.09.2016, nevedia, čo má predmetná zápisnica dokazovať. Matka sa dostavila do MŠ v Nesluši
dňa 20.09.2016 s tým, že má záujem o konzultáciu. Pani riaditeľka jej slušne vysvetlila, že na ňu nemáčas, nech sa s ňou telefonicky spojí. Matka situáciu nezvládla a na riaditeľku napísala sťažnosť. Obec
Nesluša vykonala šetrenie podanej sťažnosti, z ktorého vyplynulo, že nič z toho, čo bolo uvedené v
sťažnosti matky sa nepotvrdilo. Sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Majú za to, že pokiaľ

by súd aj vzal do úvahy 2 stretnutia matky s maloletým, na ktoré matka poukazuje, nič to nemení na
skutočnosti, že maloletý matku nepozná, má z nej strach a odmieta kontakt s ňou. Popisujú priebeh
stretnutí, ktoré boli realizované 19.09.2016, 28.09.2016 (matka sa stretnutia nezúčastnila), 02.10.2016
a 16.10.2016. Ako starí rodičia sú zúfalí zo situácie ohľadom maloletého E.. Majú ho zvereného dočasne
do osobnej starostlivosti a majú záujem na tom, aby sa s matkou stretával. Pokiaľ sa na tieto stretnutia

matka dostavila, ale k prevzatiu dieťaťa nedošlo z dôvodu, že maloletý s ňou odmietol ísť, veľmi
sa bál, kričal, bol vystresovaný, žiadal ich, aby išli hneď domov. Po realizácii stretnutí je vždy veľmi
rozrušený a vyľakaný. Po každom takomto stretnutí zasielajú správu kolíznemu opatrovníkovi. Dokonca
tento orgán žiadali o pomoc a radu, ako majú postupovať. Majú za to, že situácia je tak vážna, že
k zmene bez odbornej pomoci nedôjde. Forma stretávania tak, ako je nastavená v súčasnosti, nie
je prospešná ani im, ani maloletému E., ani matke. Pokiaľ matka poukazuje na znalecké posudky

MUDr. Jančárovej a Mgr. Nociara, k týmto sa v konaní o zverenie do starostlivosti ich syn vyjadril a
súd účelovú kvalitu spomínaných znaleckých posudkov vyhodnotil nakoniec rozhodnutím, ktorým zveril
maloletého E. do osobnej starostlivosti ich syna. Samotná matka s takýmto zverením pod ťarchou
dôkazov súhlasila a uzavrela v tomto zmysle dohodu o úprave práv a povinností. Pokiaľ sa matka obáva
o absolvovanie predškolskej prípravy E., tak potvrdzujú, že táto prebieha, doma sa s maloletým učia v

spolupráci s materskou školou a E. bude opäť navštevovať škôlku. Okrem iného predškolská príprava
nie je v Slovenskej republike povinná. Pokiaľ matka tvrdí, že mal zlyhať výkon rodičovských práv a
povinností zo strany otca dieťaťa, s týmto tvrdením nesúhlasia. Maloletý bol zverený do starostlivosti
ich syna. Je to práve matka, ktorá v starostlivosti zlyhala. Skutočnosť, že veria v nevinu svojho syna,
nemá žiadny význam pre stretávanie matky s maloletým. Nie je však možné, aby matka po tom, čo

maloletého podľa jej vlastných vyjadrení nevidela 8 mesiacov, chcela hneď styk uskutočňovať bez
prítomnosti E. blízkej osoby. V tomto význame súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že bude lepšie
maloleté dieťa zveriť im, príbuzným, ktorých dieťa pozná, ktorým dôveruje a je s nimi zžitý. Vnuka
milujú, je centrom ich sveta a majú s nim krásny vzťah. On je ešte malý, nerozumie situácii, správa sa
ako cíti, nevie svoje pocity ani ich dôvody vysvetliť. Zlé rozhodnutie kohokoľvek v tomto vzťahu môže

spôsobiť vážne poškodenie emócií na oboch stranách. Uvádzajú, že podľa judikatúry ESĽP najlepší
záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. ESĽP v
tomto ohľade opakovane konštatoval, že čl. 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie
takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Použitie donucovacích opatrení bude
odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije. Ide o prípady, kedy

rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom. Iná je však situácia, kedy
rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene
styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom
zapríčinené správaním tohto rodiča, ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a
empaticky. V tomto ohľade upozorňujú, že v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR k čl.

154c Ústavy Slovenskej republiky predstavujú Dohovor a judikatúra sa vzťahujúca pre vnútroštátne
orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice. S ohľadom na vzniknutú situáciu navrhujú vo veci
samej vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia na posúdenie vhodnosti náhradnej
starostlivosti oboch starých rodičov. V prílohe predkladajú aj vyjadrenie ich syna - otca maloletého k
podanému odvolaniu matkou.

6. Z vyjadrenia otca k odvolaniu, ktoré predložili starí rodičia, vyplýva, že chce, aby dieťa ostalo doma,
kde so svojím synom žil, teraz, keď dieťa prišlo o otca, na istý čas je povinnosťou jeho rodičov, aby
chránili jeho psychický stav. Zo strany matky ide o jednu z jej ďalších intríg. Nezaujímala sa o stretnutia
v poradenskom centre. Posudky, na ktoré poukazuje, sa nezakladajú na pravde. Kolízny opatrovník

nikdy nevytkol žiadne nedostatky. Poukazuje na to, ako mu matka nadávala pred jeho uväznením. Tieto
dôvody uvádzal v trestnom konaní, no nikto sa nimi nezaoberal. Poukazuje na to, že vo väzení je vinou
ľudí, ktorých označuje ako „rodinkári a skorumpovanci“, je odsúdený za zločin, ktorý nespáchal. Žiadal
v minulosti aj právnu zástupkyňu matky, aby vysvetlila svojej klientke, aby konala citlivo pri odovzdávaní
dieťaťa. Snažil sa dohodnúť listom, no neúspešne. S maloletými deťmi treba konať citlivo, nie sú to

veci, ktoré sa dajú preniesť, preložiť. Nesúhlasí s rozhodnutím bez pojednávania, pretože považuje za
potrebné uviesť skutočnosti, ktoré doposiaľ neuviedol.7. Okresná prokuratúra k vyjadreniu matky uviedla, že nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla
založené na skutočnostiach, ktoré navrhovateľ iba osvedčuje bez toho, aby k tejto skutočnosti
bolo vykonané dokazovanie. Z toho dôvodu je pre prokurátora, ktorý vstúpil do konania, podstatné

vykonanie dokazovania na pojednávaní, ako aj rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti však
navrhuje pripojiť trestný spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/39/2014 a konfrontáciu jeho obsahu
s tvrdeniami navrhovateľov, ako aj matky maloletého dieťaťa. V danom procesnom štádiu a v súlade
s výzvou súdu predkladá zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 11.05.2015 v trestnej veci sp.
zn. 3T/39/2014, znalecký posudok PhDr. Stely Jančárovej č. 6/2014, ako aj rozhodnutie Obvodného

úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy pod sp. zn. ObÚ-ZA-OVVS3/2013/17683/1541,
1542, 1543/2KU zo dňa 18.09.2013. Jedným zo zásadných argumentov prezentovaných súdom
pri nariadení neodkladného opatrenia a osvedčovaných navrhovateľmi je skutočnosť, že matka
maloletého dieťaťa sa s ním nekontaktuje. Sama navrhovateľka však v inom konaní pripustila, že mala
vedomosť o tom, že matka maloletého dieťaťa sa nemohla k dieťaťu dostať. Tento záver potvrdzujú aj
skutočnosti zdokumentované v rámci priestupkového konania. Z tohto dôvodu spochybňuje skutkové

tvrdenia navrhovateľov o nezáujme matky o maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa nie je schopný
zabezpečovať starostlivosť o dieťa, nakoľko je vo výkone trestu. Matka maloletého dieťaťa má záujem
a je schopná osobne zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Nespochybňuje skutočnosť, že bolo a je
výchovné prostredie zabezpečované u navrhovateľov, je však potrebné poukázať na to, že právo
byť vychovávaný biologickými rodičmi je právo maloletého dieťaťa, nie právom rodičov, príp. osôb,

ktoré chcú zabezpečovať náhradnú starostlivosť. K tvrdeniam matky, prezentovaným predovšetkým na
poslednej strane podaného odvolania, nie je čo dodať, nakoľko vystihujú podstatu celej veci.

8. V ďalšom vyjadrení starí rodičia uvádzajú, že maloletého E. majú radi, býva u nich takmer od
narodenia, poznajú ho, vedia, čo má rád, po čom túži, aj čoho sa bojí, financujú roky jeho potreby, trápi

ichjehosituácia.Vedia,žejehozvereniedoichstarostlivostijeibadočasné.Jediné,čovšakchcú,je,aby
žil dôstojne, aby s ním nebolo zaobchádzané doslova ako s „igelitkou“, aby nemal pocit, že ho dospelí
môžu chytiť a preložiť z miesta na miesto, od človeka k človeku, len preto, že je malý, že sa nedokáže
brániť. Chcú len, aby v konaní o dieťa mohol zaznieť aj jeho hlas. Preto po rozhodnutí okresného súdu
požiadali Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina o vypočutie dieťaťa v dôstojných podmienkach.

Žiadne opatrenia doposiaľ neboli urobené. Preto žiadajú odvolací súd, aby napriek žiadosti Okresnej
prokuratúry Žilina nerozhodol od stola, bez pojednávania, bez vypočutia maloletého dieťaťa.

9. K vyjadreniu Okresnej prokuratúry v Žiline starí rodičia uvádzajú, že toto stanovisko je v rozpore
s obsahom súdneho spisu. Preto vyjadrenia prokurátora vníma ako subjektívne a nerešpektujúce

zistený skutkový stav. Predovšetkým spochybňujú tvrdenia, keď prokurátor tvrdí, že sama navrhovateľka
mala v inom konaní pripustiť, že by mala vedomosť o tom, že matka sa nemohla k dieťaťu reálne
dostať. Vraj tieto závery potvrdzujú aj skutočnosti zdokumentované v rámci priestupkového konania, že
matka maloletého má záujem zabezpečovať starostlivosť o dieťa, že matka je schopná zabezpečovať
starostlivosť o dieťa. Vyjadrenie prokurátora nezohľadňuje skutočné práva dieťaťa, keď konštatuje, že

k tvrdeniam matky nie je čo dodať, nakoľko vystihujú podstatu celej veci. Pokiaľ by sa bol prokurátor
dôsledne oboznámil s celým spisovým materiálom a aj obsahom spisu č. k. 21P/166/2013, nemohol
by vydať uvedené vyjadrenie. Vítajú, že do konania vstúpil prokurátor, avšak predpokladajú, že bude
konať podľa najlepšieho vedomia a svedomia a podľa tohto princípu bude uplatňovať zákony SR, bude
postupovať spravodlivo a nestranne, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a bude sa vyvarovať

akejkoľvek diskriminácie. Pokiaľ by takto prokurátor postupoval, nemohol by uviesť, že samotná
navrhovateľka v inom konaní tvrdila, že má vedomosť o tom, že sa matka nemohla k dieťaťu dostať
alebo že by tieto skutočnosti mali byť zadokumentované v priestupkovom konaní. Pokiaľ je prokurátor
toho názoru, že matka je schopná osobne zabezpečovať starostlivosť o dieťa, ako si potom vysvetliť
zistenie,žematkaakosvedkovňouvymyslenéhoincidentuoznačilatrochpríslušníkovPolicajnéhozboru

SR, ktorí však jej tvrdenia nepotvrdili, ako si vysvetliť tvrdenie matky, že nepozná svedka, ktorý svedčil
proti jej schopnostiam zabezpečiť starostlivosť o dieťa, z ktorého sa nakoniec vykľul birmovný otec
matky. K tvrdeniam prokurátora, že nie je čo dodať k tvrdeniam matky, poukazuje najmä na vyjadrenia
Centra pedagogickopsychologického poradenstva v Žiline, ako aj podanie správy z obce č. 1330/2016
zo dňa 07.09.2016. Ďalej poukazujú na záznamy zo stretávania sa matky s maloletým, keď matka sa ich

nezúčastňuje alebo inak ich marí. K znaleckému posudku PhDr. Stely Jančárovej považujú za potrebné
uviesť, že táto bola v konaní č. k. 21P/166/2013 usvedčená z nekorektného spracovania posudku a
nevedela odôvodniť, na základe akých empirických postupov dospela k záverom v ňom uvedených.
Z obavy zo svojej vlastnej trestnej zodpovednosti sa funkcie súdneho znalca vzdala. Jediné tvrdenieprokurátora, s ktorým sa stotožňujú, je, že podstatné je vykonanie dokazovania na pojednávaní, ako aj
rozhodnutie vo veci samej. Preto navrhujú, aby vo veci bolo vykonané potrebné dokazovanie za účelom
rozhodnutia vo veci samej.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania matky v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 65, § 66 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
napadnuté uznesenie zmenil v zmysle ust. § 388 C. s. p., keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolanie matky považuje odvolací súd za dôvodné.

12. V zmysle ust. § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. V zmysle čl. 4 C. m. p., súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom
konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné,
informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

14. V zmysle ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

15. V zmysle ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. V zmysle ust. § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

17. V zmysle ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a

povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. V zmysle ust. § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne
usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré
nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo

nemôžu zabezpečiť.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (publikované v Zbierke zákonov pod
č. 104/1991 Zb.), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,

správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. V danom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného
opatrenia. Niet pochybností, že v danom prípade boli osvedčené podmienky pre vydanie neodkladného
opatrenia, keď bolo potrebné dočasne upraviť starostlivosť o maloletého E. z dôvodu, že otec dieťaťa,

ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody nemôže
o dieťa postarať. Je tu teda daná naliehavá potreba upraviť dočasnú starostlivosť o maloletého E.
do času, kým okresný súd rozhodne o návrhu starých rodičov na zvertenie dieťaťa do ich náhradnej
starostlivosti a zároveň o návrhu matky na zverenie maloletého E. do jej osobnej starostlivosti.

21. Základným princípom, ktorým sa súd pri rozhodovaní o dočasnej starostlivosti maloletého E. musí
spravovať, je najlepší záujem maloletého dieťaťa, tak ako to vyplýva z vyššie citovaných procesných
a hmotnoprávnych predpisov. Uvedené predpisy však tento pojem nedefinujú, jeho obsah musí
stanoviť súd na základe konkrétnych okolností veci. Záver o tom, čo je pre konkrétne dieťa jehonajlepším záujmom, musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby v plnej miere
rešpektovalo všetky práva dieťaťa zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a jeho opčných protokoloch,
ako aj v hmotnoprávnych ustanoveniach Zákona o rodine.

22. Najlepší záujem dieťaťa musí byť skúmaný aj v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia. V tomto
štádiu konania sa však dokazovanie vo vlastnom zmysle nevykonáva, má tu podobu osvedčovania
rozhodných skutočností, ktoré prezentuje navrhovateľ vo svojom návrhu, pričom spravidla je potrebné
vychádzať z obsahu súdneho spisu, vrátane listinných dôkazov, ktoré sú jeho obsahom. V súdenej

veci však okresný a krajský súd nie sú odkázané iba na tvrdenia samotných navrhovateľov (starých
rodičov a matky), pretože obsahom súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/209/2016, vrátane
pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/166/2013, je celý komplex listinných dôkazov
zahŕňajúci najmä doposiaľ vydané súdne rozhodnutia, týkajúce sa tak úpravy práv a povinností k
maloletému E., ako aj trestnej zodpovednosti otca, znalecké posudky, týkajúce sa psychologických
profilov matky a otca, vzájomného vzťahu rodičov a maloletého E., zápisnice o pojednávaniach, správy

kolízneho opatrovníka, Centra poradenskopsychologických služieb, ako aj samotné návrhy a vyjadrenia
účastníkov. Takýto komplex listinných dôkazov umožňuje súdu v štádiu o nariadenie neodkladného
opatrenia prijať záver o najlepšom záujme maloletého dieťaťa z hľadiska jeho zverenia do dočasnej
starostlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o dočasné opatrenie, ktoré bude platiť len do vydania
rozhodnutia vo veci samej, po tom, ako súdy vykonajú dokazovanie podľa zásad zakotvených v Civilnom

sporovom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku.

23. Je nepochybné, že najlepším záujmom dieťaťa, tak ako to vyplýva z medzinárodného dokumentu,
ako aj Zákona o rodine, je, aby vyrastalo v rodinnom prostredí tvorenom matkou a otcom, čo je
najvhodnejšie prostredie pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa. Po rozvode manželstva však dieťa

nemôže vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí tvorenom biologickým otcom a matkou, preto súd
musí skúmať, ktoré prostredie je pre všestranný a zdravý vývoj dieťaťa najharmonickejšie. Súd musí
prihliadnuť na okolnosti, ktoré súvisia s individuálnymi charakteristikami dotknutého dieťaťa ako je
vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, príslušnosť k menšinovej skupine, telesné, zmyslové alebo
intelektuálne postihnutie, ako i sociálne prostredie, v ktorom posudzované dieťa žije, ďalej okolnosti ako

prítomnosť, či absencia rodičov dieťaťa a kvalita vzťahov dieťaťa s biologickou alebo náhradnou rodinou.
Koncepcia Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj Zákona o rodine je taká, že dieťa majú právo a povinnosť
vychovávať predovšetkým jeho rodičia. Prioritné je tu však nie ani tak právo rodiča vychovávať svoje
dieťa, ako právo dieťaťa byť vychovávané svojimi rodičmi. Až pre prípad, keď rodičia nie sú dieťaťu
schopní zabezpečiť starostlivosť a výchovu zodpovedajúcu jeho najlepšiemu záujmu, prichádza do

úvahy zverenie dieťaťa iným osobám. Vychádzajúc zo skutočností a listinných dôkazov, ktoré vyplývajú
odvolaciemu súdu z obsahu spisu, nemožno konštatovať, že matka nie je osobou, ktorá nedokáže
dieťaťu zabezpečiť starostlivosť zodpovedajúcu jeho najlepšiemu záujmu.

24. Záujem maloletého nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu treba rešpektovať vytvorený faktický

vzťah. Nie je to namieste najmä vtedy, ak by faktický vzťah bol vyvolaný svojvoľným bezdôvodným
nerešpektovaním súdnych rozhodnutí alebo práv druhého rodiča (R 21/1965). V súdenej veci je nutné
z obsahu spisu konštatovať, že konaním otca, na ktorom sa podieľala aj jeho najbližšia rodina vrátane
starých rodičov, sa vytvoril nezákonný stav, ktorý matku úplne vylúčil z možnosti podieľať sa na výchove
svojho dieťaťa neumožňovaním nariadenej úpravy styku. Matka sa od roku 2013 až doposiaľ napriek

existujúcim súdnym rozhodnutiam nevie dostať k reálnemu styku so svojím dieťaťom tak, aby mohla
reálne vplývať na jeho výchovu a zdravý psychomotorický vývoj. Od roku 2013, odkedy otec svojvoľne
odňal dieťa zo starostlivosti matky (a to aj vzhľadom na útly vek dieťaťa, kedy je starostlivosť matky
z odborného hľadiska prvoradá) až po obdobie, keď dieťa bolo súdnym rozhodnutím otcovi zverené
do starostlivosti, otec súdne rozhodnutia ohľadne styku matky s dieťaťom nerešpektoval a matke

plnohodnotný styk s dieťaťom neumožnil. Napriek tomu, že starí rodičia „na papieri“ deklarujú ochotu
zabezpečiť realizáciu styku matky s dieťaťom, doposiaľ z ich strany nedošlo k takému konaniu, ktoré
by preukazovalo ich skutočný záujem o to, aby styk dieťaťa s matkou prebiehal. Za situácie, keď otec
predtým, ako nastúpil výkon trestu, žil s nimi aj s dieťaťom v spoločnej domácnosti, mali možnosť
spolupôsobiť pri realizácii styku matky s dieťaťom, sami sa „odovzdávaní dieťaťa“ zúčastňujú, napriek

tomu neprispeli k naplneniu práva nielen matky, ale predovšetkým práva dieťaťa na stretávanie sa s
rodičom, ktorému nebolo zverené do starostlivosti.25. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súhlasí s názormi prezentovanými starými rodičmi,
že dieťa nie je vec, ktorá sa dá jednoducho odovzdať. Jedným z predpokladov zverenia dieťaťa či už
dočasne alebo trvalo do starostlivosti, či už rodiča alebo inej osoby, je predpoklad, že takáto osoba musí

dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, teda aj
toho rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, na udržiavanie pravidelného rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s takýmto rodičom. Ak má totiž rodič alebo osoba, ktorej bolo dieťa
zverené, zdravú osobnosť, má k dieťaťu pozitívny vzťah, potom nebráni dieťaťu v styku s druhým
rodičom ani v prípade, ak má voči nemu vlastné osobné výhrady. Takýto rodič alebo príbuzný totiž chápe,

že realizácia styku s druhým rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa a jeho celkovú životnú situáciu veľmi
dôležitá. Tzv. preferenčný rodič (rodič, ktorému bolo dieťa zverené) alebo iná osoba, ktorej dieťa bolo
zverené, ak správne pochopil význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, musí si byť vedomý toho, že má
prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom. Nemôže teda nechávať
na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. To zahŕňa aj psychologickú prípravu
dieťaťa na styk s druhým rodičom, rešpektovanie úlohy druhého rodiča v živote dieťaťa a vedenie dieťaťa

k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi. Úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam, a pokiaľ
by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa
v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva
rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú
dôvody, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu výkonu rodičovských práv. Bez existencie týchto dôvodov

niet dôvodu na to, aby bol výchovný vplyv jedného rodiča neprimerane obmedzovaný.

26. Napriek tomu, že na strane matky neexistujú okolnosti, pre ktoré by mal byť obmedzovaný jej vplyv
na výchovu dieťaťa, od roku 2013 jej zo strany otca a starých rodičov nebol umožnený plnohodnotný styk
so svojim dieťaťom. Takáto skutočnosť je pre zdravý psychomotorický vývoj dieťaťa negatívna a podľa

názoru odvolacieho súdu na zdravom psychomotorickom vývoji dieťaťa spôsobuje nenávratné škody.

27. Uvedená situácia viedla aj k tomu, že vzťah matky a dieťaťa je v súčasnosti odcudzený. Podľa názoru
odvolacieho súdu však starí rodičia dieťaťa nie sú schopní prispieť k obnoveniu pozitívneho vzťahu
matky a dieťaťa.

28. Zo samotných podaní starých rodičov vyplýva, že nerešpektujú úlohu matky v živote maloletého E.,
keď nekriticky pristupujú k závažnému konaniu otca dieťaťa, svojho syna a zo vzniknutej situácie, kedy
je ich syn vo výkone trestu, vinia matku. Na rozdiel od nekritického prístupu rodičov ku konaniu svojho
dieťaťa pre súd sú záväzné výsledky trestného konania (§ 193 C. s. p.), keď z rozsudku Okresného

súdu Žilina č. k. 3T/39/2014-1061 zo dňa 6. júna 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
č. k. 1To/57/2016-1147 zo dňa 23. augusta 2016 bolo právoplatne zistené, že otec sa dopustil voči
matke zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za
čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 4 mesiace. V tomto konaní
bola právoplatne preukázaná vina otca na uvedenom trestnom čine, keď matku dieťaťa, ktorá bola

poškodenou v trestnom konaní, dlhé obdobie podroboval ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu.
Práve skutočnosť, že starí rodičia neuznávajú úlohu matky v živote maloletého E., ktorý má v súčasnosti
iba 5 rokov a absencia vplyvu matky spôsobuje podľa názoru odvolacieho súdu nenávratné škody v jeho
citovom vývoji, nie sú vhodnou osobou na zabezpečenie dočasnej starostlivosti o dieťa. Podľa názoru
odvolacieho súdu vo výchove dieťaťa uprednostňujú svoje vlastné záujmy pred záujmom maloletého

dieťaťa.

29. V prípade maloletého E. ide o dieťa v útlom veku, keď prítomnosť matky je pre zdravý
psychomotorický vývoj nezastupiteľná. Je potrebné, aby osoba, ktorej dieťa bude zverené do
starostlivosti, bola schopná dieťaťu odovzdávať základné zásady morálky prejavujúce sa rešpektom

právam iných, úcte k ľuďom, záujem o vzdelanie, empatiu, tvorivosť, cieľavedomosť, toleranciu. Z
obsahu spisu nevyplýva, že by na strane matky takéto predpoklady neboli. Z obsahu spisu nemožno na
strane matky vyvodiť žiadne okolnosti, ktoré by ju z tejto úlohy diskvalifikovali.

30. Nepochybne dôležitým faktorom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa sú citové väzby dieťaťa

k osobe, ktorej má byť dieťa zverené do starostlivosti. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v
dôsledku faktického stavu, kedy dieťa bolo odlúčené od matky a dlhodobo žilo s otcom a jeho rodinou,
má v súčasnosti dieťa vybudované pozitívne citové väzby práve k otcovi a k jeho rodičom, teda starým
rodičom dieťaťa. Zisťovanie citových väzieb dieťaťa môže byť však relevantné len v prípade, ak dieťa mázabezpečenýpravidelnýarovnocennýkontaktsobomarodičmi.Akdieťauždlhšiudobužijelensjedným
z rodičov, príp. so starými rodičmi, ktorí na neho informačne a výchovne prevažne pôsobia, potom sa
význam tohto kritéria stráca. Je logické, že dieťa bude preferovať toho rodiča, s ktorým prevažne žije a

ktorý mal dostatok vlastného priestoru na to, aby vôľu dieťaťa formoval, na rozdiel od druhého rodiča,
ktorý bol z kontaktu s dieťaťom vylúčený. V tomto prípade potom treba zisťovať, ktoré okolnosti viedli
k strate kontaktu medzi druhým rodičom a dieťaťom, či išlo o zavinené konanie preferenčného rodiča
alebo nezáujem zo strany druhého rodiča.

31. V tomto smere napriek tvrdeniam navrhovateľov - starých rodičov, podľa ktorých otec vytváral matke
vhodné predpoklady na stretávanie sa s dieťaťom a matka o stretávanie nemala záujem, z obsahu
spisu toto konštatovať nemožno. Vychádzajúc zo záverov priestupkového konania, na ktoré poukázala
Okresná prokuratúra Žilina, ako aj z výsledkov trestného konania, rovnako možno konštatovať, že
otec maril styk dieťaťa s matkou, keď nerešpektoval súdne rozhodnutie. Matka sa musela opakovane
nedôstojne domáhať styku s dieťaťom, či už v bydlisku otca alebo na verejnom priestranstve, keď dieťa

nebolo na styk s matkou z psychologického hľadiska pripravené a nedošlo k odovzdaniu dieťaťa matke.
Zároveň, vychádzajúc zo záverov trestného konania, nemožno opomenúť, že stretávanie sa matky
s dieťaťom v prítomnosti otca, keď matka bola v dôsledku trestného činu otca dlhodobo podrobená
hrubému nedôstojnému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a prejavovali sa u nej príznaky týranej osoby,
nebolo najvhodnejšie. V dôsledku dlhodobého vývoja tak došlo zavinením preferenčného rodiča k

odcudzeniu vzťahu matky a dieťaťa, keď došlo k pretrhnutiu citových väzieb medzi dieťaťom a matkou.
Pokiaľ sa však za takýchto okolností vytvoril citový vzťah medzi dieťaťom a otcom a zároveň dieťaťom
a starými rodičmi, súd nemôže preferovať takto vytvorený citový vzťah pred právom dieťaťa, aby
vyrastalo v prostredí so svojím biologickým rodičom, ktorý je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa.
Zotrvaním dieťaťa vo výchove starých rodičov by dochádzalo k ďalšiemu odcudzovaniu dieťaťa a matky,

čo nezodpovedá záujmu maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa
domnieva, že starí rodičia nie sú schopní zabezpečiť postupné obnovovanie citového vzťahu matky a
dieťaťa. Ponechaním dieťaťa v ich starostlivosti by dieťa vyrastalo v prostredí, kde nie je rešpektovaná
úloha matky. Čím skôr sa dieťa dostane k matke, tým je väčší predpoklad obnovenia ich vzájomných
citových vzťahov, čo je predpokladom harmonického psychomotorického vývoja dieťaťa do budúcnosti.

Hoci v súčasnosti je matka pre dieťa takmer neznámou osobou, vzhľadom na prirodzené puto medzi
matkou a dieťaťom je predpoklad rýchlej adaptácie dieťaťa na prostredie matky. Zotrvanie dieťaťa
v starostlivosti starých rodičov by viedlo k úplnému odcudzeniu vzťahu medzi matkou a dieťaťom a
nenávratným škodám na vývoji maloletého dieťaťa spôsobených strádaním úlohy matky v jeho živote.
Úloha matky v živote malého dieťaťa je nezastupiteľná a nie sú ju schopní v plnom rozsahu nahradiť

ani blízki príbuzní dieťaťa. Niet rozumného dôvodu, pokiaľ dieťa má matku, ktorá je schopná a chce
zabezpečiťvýchovu,abydieťanaďalejostávalovstarostlivostistarýchrodičov,takýtostavniejevsúlade
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

32. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/166/2013 odvolací súd zistil viaceré

skutočnosti, ktoré ho utvrdzujú v tom, že prirodzená úloha matky je v živote dieťaťa nezastupiteľná.
Odvolací súd poukazuje na znalecký posudok PhDr. Stely Jančárovej 6/2014, ktorá uviedla: „Odmietavý
postoj dieťaťa k styku s matkou, ako ho otec verbalizuje, nie je prirodzeným prejavom dieťaťa. Veľmi
pravdepodobne je v dôsledku negatívneho ovplyvňovania dieťaťa otcom a jeho rodinou proti matke.
Výchovné prostredie matky pôsobí na maloleté dieťa priaznivo, predstavuje jeho citové zázemie a

bezpečie. Výchovné prostredie otca s vysokou pravdepodobnosťou ovplyvňuje dieťa v negatívnom
postoji k matke, čo narušuje nevyhnutné citové zázemie a bezpečie dieťaťa. Aj keď je nepochybné,
že výchovné prostredie u otca zabezpečuje vývinové potreby dieťaťa, ale vyvíja aj úsilie izolovať dieťa
od matky, čo je nepriaznivý jav.“ Znalkyňa odporučila zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
matky. Odvolací súd poukazuje aj na posudok MUDr. Stanislava Kolára (psychiatra), z ktorého záverov

vyplynulo, že matka je z psychiatrického hľadiska plne schopná zabezpečiť vhodné výchovné prostredie
a zázemie pre výchovu maloletého. Porucha osobnosti a adaptačné poruchy u matky neohrozujú
zdravie alebo život maloletého a nevylučuje zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky. Zo
znaleckého posudku Mgr. Františka Nociara, znalca z odboru klinická psychológia detí a dospelých
vyplynulo, že: „Vzťah k maloletému synovi E. je na strane matky primerane vytvorený, primerane sa

vytvára od prvých chvíľ života dieťaťa. V tomto veku a vývinovom období je to tak pre dieťa, ako aj
pre matku veľmi citlivé obdobie, v ktorom je fyzická osobná blízkosť a kontakt významný pre zdravé
vytváranie a vývin osobnosti dieťaťa. Dlhodobá fyzická absencia matky je faktorom, ktorý vážne narúša
vzťah a spôsobilosť na strane dieťaťa adekvátne tento vzťah v budúcnosti realizovať. U matky nebolizistené žiadne také faktory, ktoré by ju v tejto úlohe a spôsobilosti poskytovať výchovu a starostlivosť
synovi diskvalifikovali. Otcom podávaný názor, že psychické poruchy, kvôli ktorým matka podstúpila
liečbu, ju zneschopňujú v starostlivosti o syna, sú predsudkami, ktoré nemajú z odborného hľadiska

opodstatnenie. Pri vyšetrení maloletého dieťaťa sa prejavovali narušenia psychického vývinu, ktoré
mali odzrkadlenie najmä v zajakavosti a amnesticky uvádzanom nočnom pomočovaní. Tieto poruchy
sú následkom napätia, diskomfortu v rodinnom prostredí, ktoré dieťa prežíva. Na odstránenie týchto
javov by v prvom rade mala nastať zmena prístupu rodičov, upustenie od správania, ktoré tieto poruchy
vyvoláva, a to tak u otca, ako aj u matky. Neprítomnosťou matky dieťa pociťuje výraznú ujmu vo vzťahu

a jeho prirodzených potrebách, vo vzťahu s matkou, potrebu mať ju pri sebe, cítiť sa pri nej vzťahovo
isto a bezpečne, mať jej emočnú osobnú a fyzickú blízkosť a tak si vytvárať prirodzený osobnostný
priestor na zdravý vývin. Prostredie u otca, kde je dieťa prevažný čas, nenapomáha zdravému postoju
dieťaťa k matke, skôr ho negatívne ovplyvňuje. V hodnotení zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného
z rodičov je dôležitý aj fakt, že v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti matky je táto ochotnejšia
ponechávať primeraný priestor pre styk otca s dieťaťom, kým otec sa v tomto smere javí ako radikálnejší

a aj z doterajšej praxe je zrejmé, že priestor a možnosť stretávania matky s dieťaťom obmedzuje na
základe svojho rozhodnutia, hoci tým nerešpektuje záujem dieťaťa“. Hoci od podania týchto znaleckých
posudkov už uplynul dlhší čas, tieto sú použiteľné aj pre rozhodnutie o predbežnom opatrení. Ako to
totiž vyplýva zo samotných podaní účastníkov, situácia sa zhoršila, dieťa stratilo aj osobu otca ako
preferenčného rodiča, na ktorého bolo zvyknuté. Odcudzenie dieťaťa a matky sa prehĺbilo, keď od

podania týchto posudkov otec a neskôr aj starí rodičia nevytvárajú predpoklady pre reálny styk matky s
dieťaťom, čo mohlo existujúce problémy iba prehľbiť.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že záujmu maloletého dieťaťa
zodpovedá jeho dočasné zverenie do starostlivosti matky. Úloha matky je v živote maloletého E.

vzhľadomnajehoútlyveknezastupiteľnáajehovývinovépotrebysijejprítomnosťvyžadujú.Ajzosprávy
kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka má vytvorené vhodné výchovné prostredie pre starostlivosť o
dieťa a neboli na jej strane zistené žiadne skutočnosti, ktoré by ju z úlohy rodiča diskvalifikovali. Zároveň
je u nej predpoklad, že do budúcna bude rešpektovať právo druhého rodiča na styk s dieťaťom. Hoci
citové väzby dieťaťa a matky sú v súčasnosti bez zavinenia matky odcudzené, vzhľadom na to, že ide

o najprirodzenejší biologický vzťah matka - dieťa, je predpoklad ich rýchleho vzájomného obnovenia, čo
do budúcna je predpokladom vytvorenia stabilného výchovného prostredia pre zdravý psychomotorický
a emociálny vývoj maloletého E..

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že

maloletého E. dočasne zveril do starostlivosti matky a starým rodičom uložil povinnosť dieťa matke
odovzdať. Z dôvodu uvedeného v rozhodnutí potom logicky zamietol návrh starých rodičov na zverenie
dieťaťa do ich dočasnej starostlivosti.

35. Matka sa v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia domáhala aj úpravy vyživovacej

povinnosti otca k maloletému E., preto odvolací súd v nevyhnutnej miere upravil vyživovaciu povinnosť
otca v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného mimina na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery (§ 62
ods. 3 Zákona o rodine).

36. Uvedená úprava neodkladným opatrením stratí účinnosť právoplatným rozhodnutím súdu vo veci
samej v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 21P/209/2016.

37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa štvrtej časti C.m.p. (vo vzťahu k prvým dvom výrokom
uznesenia o zverení dieťaťa do starostlivosti matke a povinnosti odovzdať dieťa matke) a návrh navykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (vo vzťahu k výroku o výživnom).

Podľa § 238 ods.3 C.s.p., ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie (zákonná lehota 3 dni)
začína plynúť od doručenia uznesenia, jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá
povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.