Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/134/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202969
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119202969.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, I.,
občan SR, o zaplatenie 2.635,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 20Csp/35/2019-98 zo dňa 23.08.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade
trov konania.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 24,36 eur spolu s
úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal a rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.635,50 eur s príslušenstvom titulom zmluvy
o úvere. Súd uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že strany konania uzatvorili 16.02.2017 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Súd túto spotrebiteľskú zmluvu podrobil ex offo kontrole či obsahuje všetky
zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy. Súd dospel k záveru po
preskúmaní zmluvy, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru a v zmluve je uvedená nesprávne
RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14 vo veci H., J. proti FINWAY, a.s.
ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označuje celkovú
sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje za
úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
Ak žalovaný na základe zmluvy o úvere reálne vyčerpal sumu 2.850 eur (žalovanému bol okamžite
započítaný poplatok vo výške 150 eur, ktorý bol v rovnaký deň žalobcom z účtu žalovaného stiahnutý),
pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 3.000 eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj
o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec. Takáto nesprávna celková výška úveru má v konečnom
dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže
výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. Súd ďalej uviedol, že v zmluve chýba aj údaj o adrese
predávajúceho, na ktorú spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový a žalobca môže žiadať iba zaplatenie istiny.
Súd ďalej uviedol, že žalobca listom z 22.10.2018 upozornil žalovaného, že je v omeškaní so splátkami
vo výške 65,34 eur a listom z 27.12.2018 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 27.12.2018.
Ako vyplýva z prehľadu splácania ku dňu 27.12.2018 žalovaný uhradil celkovo 902,34 eur, pričom bol
povinný zaplatiť iba 679,58 eur (keďže súd vychádzal z toho, že úver bol bezúročný a bezpoplatkový).
Ku dňu, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, žalovaný nebol v omeškaní so zaplatením

splátky, úkon žalobcu (zosplatnenie úveru) teda odporuje zákonu, a preto je neplatný. Súd ďalej uviedol,
že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že výzvu na predčasné splatenie úveru žalovanému aj skutočne
zasielal. Keďže nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a úver sa pokladá za bezúročný a
bez poplatkov, žalobca môže od žalovaného požadovať iba splatné splátky istiny ku dňu vyhlásenia
rozsudku. Ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo splatných 30 splátok istiny spolu vo výške 926,70 eur. Keďže
žalovaný preukázal úhrady v celkovej výške 902,34 eur, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie sumy
24,36 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Úrok z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po
splatnosti splátky, ktorá bola stanovená na 20. deň v mesiaci. Keďže žalobca nemá nárok na úroky a
poplatky, bolo dôvodné zamietnuť úroky vo výške 112,54 eur a úroky 11,90 % ročne z nezaplatenej istiny
a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov. Ak žalobca nemá nárok na úroky, tak
žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením úrokov. Výrok o trovách konania odôvodnil súd
prvej inštancie § 255 ods. 2 CSP, prihliadol na čiastkový úspech strán. Žalobca bol úspešný v rozsahu
0,87 %, žalovaný vo zvyšnom rozsahu. Úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo
spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti výroku o náhrade trov konania. Poukázal
na to, že súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a konal v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti súdneho konania, keď skúmal aj nepopreté tvrdenia žalobcu. Nesúhlasil so záverom,
že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru a v zmluve je uvedená nesprávna RPMN. Poukázal
na to, že je rozdiel medzi dohodnutými úrokmi z úveru, ktoré sú cenou za poskytnutie úveru, a poplatkom
za poskytnutie úveru, ktorý vyplýva z § 499 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že poplatok bol
dohodnutý výslovne, jasne a zrozumiteľne, nie je v neprijateľnej výške. Uviedol, že RPMN uvedená v
zmluve vo výške 14,49 % je uvedená správne a v súlade so zákonom. Uviedol, že zákon a smernica
vyžaduje informáciu o adrese, na ktorej môžu spotrebitelia podať sťažnosť alebo reklamáciu vtedy,
pokiaľ sa jedná o predávajúceho, nie o veriteľa poskytujúceho úver. Poukázal na to, že pokiaľ súd návrh
považoval za neúplný, keď z neho nevyplývalo doručenie výzvy na predčasné splatenie úveru, mal
súd vyzvať žalobcu na doplnenie návrhu. Súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, napriek tomu vo
veci meritórne rozhodol a takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca v
odvolacom konaní predložil dôkazy o doručení upozornenia a výzvy na predčasné zosplatnenie úveru
žalovanému. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v
celom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Nie je
úlohou súdu vyzývať žalobcu na doplnenie dôkazov, ktoré žalobca nepredložil sám. O neúplnom podaní
možno hovoriť vtedy, pokiaľ žaloba neobsahuje podstatné skutkové tvrdenia. V danom prípade žaloba
podstatné skutkové tvrdenia obsahovala, avšak neboli o nich predložené dôkazy. V takomto prípade súd
môže vykonať len navrhované dôkazy a pokiaľ podstatné právne skutočnosti nie sú preukázané, môže
byť žaloba aj zamietnutá, resp. je možné vychádzať z toho, že žalobné tvrdenia neboli preukázané.
V danom prípade však dôvod potvrdenia rozsudku nie je založený na tom, že žalobca nepreukázal
doručenie výzvy na predčasné splatenie úveru. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd
prvej inštancie založil na právnom názore vyplývajúcom z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-377/14, podľa ktorého celková výška úveru nesmie zahŕňať také sumy, ktoré neboli spotrebiteľovi
reálne vyplatené. Poukázal na to, že v danom prípade žalobca za celkovú sumu úveru považuje sumu
3.000 eur, pričom reálne mu bolo vyplatené 2.850 eur. Takéto zníženie celkovej výšky úveru má za
následok aj nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od
celkovej výšky úveru. Žalobca v podanom odvolaní túto argumentáciu ani nespochybňuje a odvolací
súd ju považuje za správnu. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v uvedenej veci naozaj vyplýva, že
celková výška úveru a výška čerpania úveru označujúcu celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje ako úhradu nákladov súvisiacich s
predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Z uvedeného rozhodnutia
SDÚ zároveň vyplýva aj to, že nesprávne zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa bude
nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Tak je tomu aj
v danom prípade, kedy žalobca pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy poskytnutého úveru 3.000 eur,

ale správne mal vychádzať zo sumy 2.850 eur. Vypočítaná RPMN je teda nižšia, čo je v neprospech
spotrebiteľa, a preto záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bez ohľadu na všetky ostatné
námietky je vecne správny. Vecne správny je aj záver o tom, že v danom prípade neboli splnené
podmienky na predčasné zosplatnenie úveru, a teda žalovaný mal povinnosť zaplatiť len splatné splátky
úveru, pričom jeho dlh činil sumu 24,36 eur za jednu nezaplatenú splátku. Vecne správny je aj výrok o
trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

5. Súd prvej inštancie neporušil zásadu kontradiktórnosti, keď právne kvalifikoval nedostatky zistené v
úverovej zmluve. Úverová zmluva bola dôkazom navrhnutým žalobcom, z ktorého vyplynuli skutkové
zistenia o absencii požadovaných náležitostí úverovej zmluvy.

6. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací
súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 27, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.