Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717204987
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717204987.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu:
W. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. X.. Š. XXXX/XX, N., zastúpený JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so
sídlomAdvokátskejkancelárieVajnorská20,Bratislava,IČO:31772854,protižalovanémuI/:Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, žalovanému II/: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej

republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 1.848,34 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie voči žalovaným I/, II/ z a s t a v u j e sčasti istiny 427,96 Eur s 5,05 %-ným úrokom z
omeškania ročne zo sumy 427,96 Eur a nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na
náhradu škody vo výške 110,52 Eur.

II. Súd žalobu z a m i e t a voči žalovanému I/.

III. Žalovaný II/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.420,38 Eur spolu s 5,05 %-ným úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1.420,38 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia ako aj náklady spojené s
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody vo výške 78,94 Eur, a to do tridsiatich dní od
právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd žalovanému I/ právo na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

V.Súd priznáva žalobcovinároknanáhradutrovkonaniaprotižalovanémuII/vrozsahu48percent.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 16.03.2016 sa domáhal voči žalovaným I/, II/ zaplatenia 1.848,34 Eur
spolu s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 26.08.2015 a nákladov spojených s
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody vo výške 189,46 Eur titulom, že voči žalobcovi bolo
uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky Krupina, ČVS: ORP-1735/
KA-ZV-2011 zo dňa 20.12.2011 vznesené obvinenie. Bol stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví. Voči

uzneseniu z 20.12.2011 podal žalobca sťažnosť. Sťažnosť bola uznesením prokurátora Okresnej
prokuratúry Zvolen zamietnutá. Dňa 21.01.2014 prokurátor podal obžalobu na žalobcu pod spisovou
značkou 3Pv 1/14/6611-4 zo dňa 21.01.2014. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen 2T/6/2014-192 bol
žalobca spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že by skutok žalobca spáchal. Prokurátor
podal dňa 26.06.2014 odvolanie. Krajský súd uznesením 2To/90/2014 odvolanie okresného prokurátora
zamietol. Žalobca si zvolil obhajcu, bol mu nútený zaplatiť trovy obhajoby. Obhajcovi uhradil na základe

predloženejfaktúryčíslo2014004zodňa11.07.2014,zálohovúplatbu1.200,-Eur.Žalobcajuuhradildňa
24.07.2014. Faktúrou číslo 201432007 mu právny zástupca vyúčtoval trovy obhajoby vo výške 648,34
Eur, túto žalobca uhradil dňa 17.10.2014. Žalobca si uplatnil sumu 1.848,34 Eur, v príslušenstve 189,49Eur, ktoré predstavujú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca požiadal
o predbežné prerokovanie náhrady škody žalovaného I/, ten to postúpil žalovanému II/. Žalovaný II/
postúpil späť list žalovanému I/ ako nedôvodne postúpený. Nárok nebol uspokojený do 6 mesiacov od

prijatia žiadosti, t.j. od 25.02.2015, preto si žalobca svoj nárok uplatnil na súde.

2. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe po úprave v späťvzatí. Na pojednávaní dňa
19.10.2018 zobral žalobu späť voči žalovaným I/, II/ sčasti istiny 427,96 Eur s 5,05-ným úrokom z
omeškania ročne zo sumy 427,96 Eur a nákladov spojených s predbežným prerokovaním nárokov na

náhradu škody vo výške 110,52 Eur.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Súd zastavil konanie voči žalovaným I/, II/ sčasti istiny 427,96 Eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 427,96 Eur a nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody
vo výške 110,52 Eur na základe čiastočného späťvzatia nároku na pojednávaní dňa 19.10.2018 v súlade
s citovanými ustanoveniami. Predmetom žaloby zostalo zaplatenie pohľadávky 1.420,38 Eur s 5,05 %-

ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.420,38 Eur od 26.08.2015 do zaplatenia ako aj nákladmi
spojenými s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody vo výške 78,94 Eur.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 19.10.2018 trval na nároku na zaplatenie 1.420,38 Eur s príslušenstvom.

7. Žalovaný I/ sa pojednávania dňa 19.10.2018 nezúčastnil. Ospravedlnil svoju neúčasť. V písomných
vyjadreniach žiadal žalobu zamietnuť.

8. Žalovaný II/ v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť.

9. Na pojednávaní dňa 19.10.2018 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neexistencie rozhodnutia, ktoré
by bolo v rozpore so zákonom zo strany prokuratúry. Príslušník polície mal všetky príslušné doklady
a dôkazy na to, aby vzniesol obvinenie. V konaní obvineného, keď prokurátor rozhodoval o sťažnosti
obvineného, vychádzal zo zadovážených dôkazov, ktoré jednoznačne preukázali dôvodnosť začatia
trestného stíhania, následne vznesenia obvinenia. Ak by prokurátor takto nepostupoval, porušil by platné

právne predpisy, predovšetkým § 206 Trestného poriadku. To, že súd v tejto veci rozhodol tak, že
oslobodil obžalovaného spod obžaloby neznamená, že v prípravnom konaní bolo vydané nezákonné
rozhodnutie. Zákon o náhrade škody neuvádza, že by takéto rozhodnutie bolo v rozpore so zákonom, je
tosudcovskátvorba.Zanezákonnérozhodnutiemožnopovažovaťlentakérozhodnutieorgánovverejnej
moci, ktoré už v čase jeho vydania bolo nezákonné a nie až v rámci celého dokazovania keď iný orgán v

rámci trestného konania vynesie opačný verdikt, oslobodenie spod obžaloby alebo zastavenie trestného
stíhania. Takéto rozhodnutie nemožno považovať za nezákonné v rámci náhrady škody. Z uvedeného
dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

10. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

11. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 13.06.2014 spisová značka 2T/6/2014-192 súd zistil,
že Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní dňa 13.06.2014, v trestnej veci obžalovaných F.
X. a W. X., stíhaných pre prečin ublíženia na zdraví a iné rozhodol tak, že podľa § 285 písm.
c) Trestného poriadku súd obžalovaných oslobodil spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví,

prečin obmedzovania osobnej slobody a prečin výtržníctva spáchaných formou spolupáchateľstva,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Vo vyšetrovacom spise Obvodného oddelenia
Policajného zboru Slovenskej republiky Krupina, ČVS: ORP-1735/KA-ZV-2011 je začatie trestného
stíhania F. X., I.. XX.XX.XXXX a W. X., I.. XX.XX.XXXX ako obvinených za prečin ublíženia na zdraví
spáchanéhoformouspolupáchateľstvaaprečinobmedzovaniaosobnejslobodytiežspáchanéhoformou

spolupáchateľstva a prečin výtržníctva. Obvinený podal sťažnosť proti uzneseniu, Okresná prokuratúra
Zvolen sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Okresná prokuratúra Zvolen podala obžalobu na obvinených.
Po oslobodzujúcom rozsudku Okresného súdu Zvolen, Okresná prokuratúra podala odvolanie pod
sp. zn. 3Pv 1/14/6611-17 dňa 26.06.2014. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.2To/90/2014 zo dňa 18.09.2014 odvolanie okresného prokurátora zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že zabezpečenými dôkazmi nebolo jednoznačne preukázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Obžalovaníbolispodobžalobyvcelomrozsahuoslobodení.ZfaktúryčísloXXXXXXXzodňa11.07.2014

vystavenejJUDr.ĽubomíromHlbočanom,advokátomobžalovanémuvyplývafakturovanázáloha1.200,-
Eur, túto žalobca uhradil. Z faktúry číslo XXXXXXXXX zo dňa 09.10.2014 vyplýva, že mu bola
fakturovaná suma 648,34 Eur, túto žalobca uhradil. Sadzba bola znížená o 50 percent pri zastupovaní
dvoch osôb. Režijné paušály za roky 2012 - 2014 sú fakturované. Celkovo si právny zástupca žalobcu
vyčíslil sumu 1.848,36 Eur, túto žalobca uhradil. Žalobcovia si náhradu škody uplatnili na Ministerstve

spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 21.05.2015. Ministerstvo spravodlivosti postúpilo list Generálnej
prokuratúre dňa 03.06.2015, tá to vrátila späť Ministerstvu spravodlivosti ako nedôvodne postúpené. Z
pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen, číslo konania 2T/6/2014 súd zistil, že súčasťou je
aj vyšetrovací spis Obvodného oddelenia Policajného zboru Krupina, ČVS: ORP-1735/KA-ZV-2011, v
tomto vyšetrovacom spise ako aj v trestnom spise sa v origináli nachádzajú doklady, ktoré boli pripojené
do tohto súdneho spisu. Žalobca splnomocnil obhajobou v trestnej veci právneho zástupcu. Zo zápisníc

o výsluchu svedkov, resp. zápisnice o výsluchu svedka poškodeného bolo zistené, že dňa 03.10.2012
boli uskutočnené výsluchy na Obvodnom oddelení Policajného zboru Krupina od 08.30 do 12.15, pri
ktorých bol prítomný JUDr. Hlbočan s tým, že sa jednalo konkrétne o výsluch W. K., G.Š. Q., M. X., O.
Q., W. N., W. N. F. B. O., tiež bolo zistené, že dňa 15.02.2013 sa na Obvodnom oddelení Policajného
zboru Krupina uskutočnili výsluchy svedkov II.. W. Z., V. X., L. Č. od 09.05 do 10.25 za prítomnosti

JUDr. Hlbočana. Vo vyšetrovacom spise sa nachádza tiež záznam o preštudovaní vyšetrovacieho
spisu dňa 13.12.2013 kde bol prítomný JUDr. Ľubomír Hlbočan. Dňa 20.02.2014 bol na Okresný súd
Zvolen doručený návrh právneho zástupcu žalobcu na preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby
a vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie zo dňa 19.02.2014. Dňa 31.03.2014 bol na Okresný súd
Zvolen doručený návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dôkazov a predvolanie svedkov zo

dňa 27.03.2014. Dňa 22.04.2014 bol na Okresnom súde Zvolen prítomný na hlavnom pojednávaní
JUDr. Ľubomír Hlbočan s tým, že pojednávanie bolo odročené bez meritórneho prejednávania veci.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.06.2014 súd zistil, že toto začalo o 11.00 hod., bolo
ukončené o 15.00 hod. kde bol prítomný JUDr. Ľubomír Hlbočan. Dňa 29.7.2014 bolo na Okresný
súd Zvolen doručené vyjadrenie právneho zástupcu obvinených JUDr. Ľubomíra Hlbočana k odvolaniu

okresného prokurátora. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa
18.9.2014 bolo zistené, že prítomný bol aj JUDr. Hlbočan.

12. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom k 3l.l2.2012 (ďalej len „citovaný zákon“) štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem 3.časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 3 ods.2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 4 ods.2 citovaného zákona v znení účinnom od 1.1.2013, ak nemožno príslušný orgán určiť
podľa odseku 1, koná v mene štátu MS SR.

15. Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona v znení účinnom od 1.1.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu,

b) MV SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ :
1./ prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ
a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2./ vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,
f) Generálna prokurátora SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu ( § 38 zákona č.

153/2001 Z.z. o prokuratúre), v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

16. Podľa § 5 ods.1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.17. Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenú nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17. Podľa § 6 ods.2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitého zreteľa.

18. Podľa § l5 ods.1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

19. Podľa § l5 ods.2 citovaného zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania

žiadosti zostávajú zachované.

20. Podľa § l6 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

21. Podľa § l7 ods.1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

22. Podľa § l8 ods.1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

23. Podľa § l8 ods.3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom (vyhláška MS SR č.163/2002 o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb). Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

24. Podľa § 27b ods.1 - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.l.2009 citovaného zákona v
znení účinnom od 1.1.2009 zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje predpismi účinnými do 3l.12.2008.

25. Podľa § 5l7 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 5l7 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 2l ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), za štát pred súdom koná
štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá jeoprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje
na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm.a), b), ods.2 a 3.

29. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

31. Súd z vykonaného dokazovania, konkrétne z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.2.2015
adresovaného Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky - žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. mal preukázané, že dňa 25.02.2015 bola
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody ako orgánu oprávnenému zastupovať Slovenskú republiku. Následne bola

táto žiadosť Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky postúpená Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky a následne medzi obidvoma orgánmi prebiehal kompetenčný spor. Skutočnosť, že
žalobcaoznačilakožalovanéhoSlovenskúrepublikuzastúpenúMinisterstvomspravodlivostiSlovenskej
republiky a Slovenská republiky zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky mal za to,
že oprávnené sú konať obidva štátne orgány. Žalovaná I/ to namietala ako vadu konania. Súd ustálil

z rozhodovacej činnosti nadriadeného súdu, ktorý štátny orgán má za Slovenskú republiku pred
súdom konať. Súd si ustálil, že oprávneným orgánom je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, a
preto žalobu voči žalovanej I/ Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky zamietol. Súd pritom vychádzal zo znenia zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, t.j. v znení
účinnom od 1.1.2013. Účelom je posúdenie oprávnenia zastupovať štát v súdnom konaní o náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. S odkazom na § 21 ods. 4 O.s.p. (účinné v čase podania
žaloby), a nakoľko novela vykonaná zákonom č. 412/2012 Z.z. nemá žiadne prechodné ustanovenia,
všetky jej procesné ustanovenia je potrebné aplikovať od okamihu ich účinnosti, t.j. od 1.1.2013. Na
základe námietky žalovaného, že žalobca sa domáha z dôvodu nejakého nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu, súd mal za to, že z obsahu podanej žaloby jednoznačne vyplýva,

že titulom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je uznesenie povereného príslušníka Obvodného
oddelenia Policajného zboru Krupina, ČVS: ORP-1735/KA-ZV-2011 zo dňa 20.12.2011, ktorým bolo
žalobcovi vznesené obvinenie, ktoré považoval za nezákonné rozhodnutie, čoho dôkazom je, že bol
spod obžaloby právoplatne oslobodený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/6/2014-192 zo
dňa 13.06.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2To/90/2014 zo

dňa 18.09.2014. Pokiaľ sa žalovaná II/ bránila tým, že prokuratúra v predmetnom trestnom konaní
nevydala žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo možné považovať za nezákonné resp., že aj postup
prokuratúry a vyšetrovateľa bol štandardný, v medziach zákona, súd poukazuje na to, že nadobudnutím
účinnosti zákona č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov došlo od 0l.0l.2013 k zmene (k spresneniu) vymedzenia pôsobnosti jednotlivých štátnych
orgánov v zmysle ich kompetencie konať za štát v prípadoch nárokov na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Účelom zákona č. 412/2012 Z.z. bolo (podľa dôvodovej správy a výsledkov
pripomienkového konania k návrhu zákona) „podľa poznatkov aplikačnej praxe precizovať príslušnosť
orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou štátu za nezákonné rozhodnutie, pretože

existovali prípady, kedy nebolo možné jednoznačne určiť zodpovedný orgán v trestnom konaní“, pričom
z obsahu zákona č. 412/2012 Z.z. vyplýva, že nepochybne došlo k zvýrazneniu postavenia prokurátora v
trestnomkonanísdôrazomnavýznamjehorozhodnutiaopodanejsťažnostiobvinenéhoprotiuzneseniu
o vznesení obvinenia a o podaní obžaloby príslušnému súdu z hľadiska určenia štátneho orgánu
oprávneného zastupovať štát v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa

zákonač.514/2003Z.z.;pretoajkeďnezákonnýmrozhodnutímjestáleuznesenieovzneseníobvinenia,
ktoré vydal príslušný policajt, oprávnenie Ministerstva vnútra konať za štát v rámci konania o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zostala (z hľadiska prejednávanej veci) zachovaná len pre
prípad, že prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a nepodal obžalobu, (v opačnom
prípade je preto potrebné dospieť k názoru, že Ministerstvo vnútra oprávnenie konať za štát nemá);

preto v prípade, že prokurátor podanú sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia
zamietne a následne podá obžalobu príslušnému súdu, čo je aj situácia, ktorá zodpovedá súdenej veci,
zakladá tým oprávnenie Generálnej prokuratúry konať za štát v následnom konaní o náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Z tohto hľadiska Generálnouprokuratúrou Slovenskej republiky namietaný vnútorný rozpor medzi tým, že uznesenie o vznesení
obvinenia ako nezákonné rozhodnutie nevydal prokurátor a preto nemohol priamo spôsobiť škodu, je
potrebné výkladom preklenúť tak, že prokurátor svojim aktívnym konaním, t.j. zamietnutím sťažnosti a

podaním obžaloby zachoval nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, hoci mu právny poriadok
dáva oprávnenie konať aj inak, napríklad zastaviť trestné stíhanie alebo postúpiť vec; preto právna
úprava nezakotvuje v ustanovení § 4 ods.1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. ako kritérium na založenie
oprávnenia Generálnej prokuratúry konať za štát v konaní o náhradu škody skutočnosť, že prokurátor
nezákonné rozhodnutie vydal, ale že škodu spôsobil v trestnom konaní; k spôsobeniu škody v tomto

prípade zo strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia, ale tým, že nevyužijúc
svoju kompetenciu ho nezruší, trestné stíhanie obvineného nezastaví, nepostúpi vec, teda osvojí si
záverynezákonnéhorozhodnutiaapodánazákladenichobžalobu.Orgánomoprávnenýmkonaťvmene
štátu tak v predmetnej veci nemôže byť ani Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ani Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, pretože škoda nevznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom
(§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), ani nie je splnený predpoklad, že nie je možné

určiť príslušný štátny orgán oprávnený konať v mene štátu § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.02.2014 sp.zn.17Co/984/2013-174.
Súd sa nestotožnil s obranou žalovanej II/, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a má ju súd
zamietnuť z dôvodu, že nie je daný právny základ uplatneného nároku, keďže žalobca nepreukázal
splnenie 3 podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd nespochybňuje, že pre priznanie náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je nevyhnutné súčasné splnenie 3 podmienok:
1/ nezákonné rozhodnutie,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Predpoklad súčasného splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z
podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom t.j. v
súdenej veci na žalobcovi. V tomto konaní bolo preukázané, že podmienka existencie nezákonného
rozhodnutia bola preukázaná, pričom týmto nezákonným rozhodnutím bolo uznesenie o vznesení
obvinenia zo dňa 20.12.2011, ČVS: ORP-1735/KA-ZV-2011 povereného príslušníka Obvodného

oddelenia Policajného zboru Krupina. Súd sa nestotožnil s obranou žalovanej II/, že uznesenie
o vznesení obvinenia nie je nezákonným rozhodnutím, v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4MCdo/15/2009 publikované pod č. 57/2010, z ktorého
právnej vety vyplýva, že: „Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu

došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky
ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1
zákonač.514/2003Z.z.).Právoplatnosťourozhodnutiaozastavenítrestnéhostíhaniasatrestnékonanie
končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia“. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že pre správnu interpretáciu ustanovenia § 6 ods. 1 prvá veta citovaného

zákona, nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale
je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky, pričom nemožno lipnúť na formálnom zrušení
(zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne,
a len takýto výklad možno považovať za ústavne konformný. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia tiež
vyplýva, že nie je rozhodné ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale

či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Súd teda zastáva názor, že ak zastavenie trestného
stíhania, ku ktorému došlo z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,
má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, tak takéto isté
dôsledkymusínevyhnutnemaťajrozsudok,ktorýmbolobžalovanýoslobodenýspodobžalobyzdôvodu,
že nebolo preukázané, že by tento skutok spáchal. Pokiaľ ide o ďalšiu z podmienok a to vznik škody, túto

žalobca špecifikoval ako vynaložené trovy obhajoby vo výške 1.848,34 Eur za jednotlivé úkony advokáta
vykonané v trestnom konaní, ktoré boli žalobcom uhradené a posledná podmienka, t.j. preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody bola zo strany žalobcu preukázaná
nutnosťou úhrady trov obhajoby a hotových výdavkov v súvislosti s jeho trestným stíhaním. Právny
zástupca žalobcu svoju pohľadávku upravil, zobral čiastočne žalobu späť. Z pripojeného trestného spisu

Okresného súdu Zvolen sp.zn. 2T/6/2014, ktorého súčasťou bol aj vyšetrovací spis, súd preskúmal
dôvodnosť výšky uplatneného nároku. Súd nemal preukázané, že by sa 03.10.2012 uskutočnil výsluch
W.. X. a F.. X.. Zároveň mal súd preukázané, že vyšetrovacie úkony dňa 3.10.2012 prebiehali od 08.30
hod. do 12.15 hod., uplatnil si za dva úkony 15.02.2013, vyšetrovacie úkony od 09.05 hod. do 10.25 hod.,právny zástupca mal nárok na odmenu za 1 úkon právnej služby. Súd priznal žalobcovi náhradu škody
z titulu trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby vrátane režijných paušálov zvýšené
o 20 % DPH v sume 547,90 Eur, táto suma pozostáva z čiastky 369,83 Eur za úkony právnej služby (3

x 31,79 Eur + 2 x 32,54 Eur + 6 x 33,50 Eur + 8,38 Eur) z čiastky 86,75 Eur z titulu režijných paušálov (3
x 7,63 Eur + 2 x 7,81 Eur + 6 x 8,04 Eur) a z čiastky 91,32 Eur - 20 % DPH. Súd prisúdil žalobcovi voči
žalovanej II/ sumu 1.420,38 Eur (vrátane cestovných nákladov a náhrady za premeškaný čas) z titulu
náhrady škody predstavujúcu náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s predmetným
trestným konaním. Súd priznal žalobcovi náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku vo výške

78,94 Eur. Tento pozostával z 2 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vrátane 70,55 Eur a režijný paušál vo
výške 8,39 Eur, spolu vo výške 78,94 Eur s dôvodovou správou zákona č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ ide o
hmotnoprávne ustanovenia v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení účinnom do 3l.12.2012 s poukazom na prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 0l.0l.2009 uvedené v § 27b citovaného zákona, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že

zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa spravuje predpismi účinnými do 3l.l2.2008 s tým, že u ďalších zmien tejto právnej úpravy
absentovali prechodné ustanovenia a súd vychádzal zároveň zo zásady, že v právnom štáte by mal
platiť zákaz pôsobenia právnych noriem do minulosti, keďže jedným z princípov právnej istoty a ochrany
dôvery občanov v právny poriadok by mal byť zákaz spätného t.j. retroaktívneho pôsobenia právnych

predpisov. Keďže súd mal za preukázané, že žalovaná II/ je preukázateľne v omeškaní, keď žiadosť
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola štátnemu orgánu doručená dňa
25.02.2015 a aj keď bola podaná na nepríslušnom orgáne, v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z., účinky podania žiadosti zostávajú zachované, v dôsledku čoho sa uplynutím 6 mesačnej lehoty na
uspokojenie nároku žalobcu dostala žalovaná II/ do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí tejto 6

mesačnej lehoty, pričom úrok z omeškania bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške a v takejto výške
bol následne aj súdom priznaný, keďže z údajov dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby
ECB od 10.9.2014 do 15.3.2016 0,05 %.

32. Súd pri vyhlasovaní rozhodnutia rozhodol o tom, že žalobcovi voči žalovanému II/ priznáva 48

percent, tak to aj odôvodnil. Pri prepisovaní došlo pochybeniu kde je uvedené, že 100 percent. Súd je
viazanývyhlásenýmrozhodnutímnapojednávaní,pretosprávnyvýrokmábyť,žesúdpriznávažalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému II/ v rozsahu 48 percent.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žalovaný I/ bola úspešný, žalobca neúspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, žiadne
trov mu nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovanému I/ trovy konania nepriznáva. Žalobca bol úspešný
voči žalovanému II/, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, súd mu ich priznal v rozsahu 48 percent.

Súd skúmal podľa § 256 dôvodnosť podanej žaloby sčasti späťvzatia žaloby, v tejto časti nebola žaloba
dôvodná, preto v tejto časti nevzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania. Súd skúmal pomer
úspechu a neúspechu. Žaloba bola dôvodná sčasti 1.420,38 Eur s príslušenstvom. Z pomeru úspechu
a neúspechu vyplynulo, že žalobca je úspešný voči žalovanému II/ v pomernom úspechu 48 percent.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 ods. 1 CSP).