Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120201628
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5120201628.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobkyne: O. V., nar. XX.X.XXXX,

bytom O. XXX/XX, B., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova
13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti žalovanému: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, B., právne
zast.: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o. so sídlom Nová Bystrica 850, Nová Bystrica,
IČO: 36 416 525, o zaplatenie 1.290 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.290 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 6.2.2020 domáhala voči žalovanému zaplatenia 1.290

Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v nedeľu dňa 24.3.2019 odišla na bohoslužby do miestneho kostola v B.
a keď prechádzala cez námestie, v čase okolo 7.17 hod. na ňu zaútočili dva psy, z ktorých väčší, hnedý
pes na ňu vyskočil a začal ju hrýzť do ľavej ruky v oblasti lakťa a následne aj do ľavého boku v oblasti
bedrového kĺbu, v dôsledku čoho ju stiahol na zem, kde ju ešte hrýzol a držal. Až po výkrikoch neznámej
osoby ju pes pustil a spolu s menším čiernym psom obaja odišli.

3. Následne bola sanitkou záchrannej zdravotnej služby prevezená na úrazové oddelenie do nemocnice
v Žiline, kde jej bola poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť. Následkom zranení bola PN od
24.3.2019 do 26.4.2019, t. j. 33 dní. Pre ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
vypracovaldňa4.7.2019MUDr.PeterGemešodbornévyjadrenie,ktorýmstanovilbolestnéohodnotením
počtom 65 bodov, čo predstavuje sumu 1.240 eur.

4. Tiež poukázala na to, že dňa 24.3.2019 vec oznámila obvodnému oddeleniu PZ v B., ktorý po
skončení objasňovania, dňa 15.8.2019 postúpil vec Okresnému úradu Žilina na prejednanie priestupku
voči obvinenému V. P., ktorý vec prejednal pod č. j. OÚ-ZA-OVVS2-2019/037213/1293/VR. V rámci
priestupkového konania bolo nepochybne preukázané, že v kritický čas, kedy došlo k zraneniu
žalobkyne sa voľne v blízkosti miesta skutku pohybovali dva psy, čo bolo dokumentované aj kamerovým
záznamom. Tiež bolo preukázané, že majiteľom oboch psov bol žalovaný, ktorý túto skutočnosť
nespochybňoval. Z identifikácie psov vyplynulo, že väčší pes hnedej farby bol plemeno - tibetský mastin

a menší pes čiernej farby -plemeno vlčiak. V priestupkovom konaní žalovaný uviedol, že v noci zo dňa
23.3.2019 od 22.00 hod. neboli oba psy zavreté v koterci, boli pustené vo voľnom výbehu na záhrade
rodinnéhodomubeznáhubkov.Kúnikupsovnaverejnépriestranstvodošlozrejmecezpoškodenýpravý
spodný roh brány, ku ktorému poškodeniu muselo dôjsť v noci 23.-24.3.2019, lebo predtým brána nebolapoškodená. Po vykonaní dokazovania priestupkový orgán vydal dňa 4.11.2019 rozhodnutie, ktorým
priestupkovékonanievočiobvinenémuV.P.zastavuje,podľa§76ods.1písm.b/zákonaopriestupkoch,
nakoľko skutok nespáchal obvinený z priestupku, nakoľko poškodenie brány oplotenia rodinného domu

zo dňa 23.3.2019 na deň 24.3.2019, cez ktorú sa psy dostali na verejné priestranstvo bolo spôsobené
následkom konania neznámej osoby a nie obvineným. Žalovaná zdôraznila, že nepochybne „skutok
nespáchal obvinený z priestupku", nakoľko skutok spáchali psy, ktorých majiteľom bol žalovaný.

5. Právne žalobkyňa nárok kvalifikovala podľa § 415 a 420 Občianskeho zákonníka titulom náhrady

škody spojenej s porušením prevenčnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Takýmto prípadom je aj posudzovanie
zodpovednosti chovateľa domácich zvierat za škodu spôsobenú takýmito zvieratami, ktorá sa posudzuje
podľa § 415 a 420 Občianskeho zákonníka z hľadiska potrebného dohľadu nad chovným zvieraťom
tak, aby nemohlo spôsobiť škodu. Zdôraznila, že žiadny právny predpis neurčuje, akým spôsobom
má byť zabezpečený potrebný dozor chovateľa nad svojim psom, z hľadiska prevenčnej povinnosti

podľa § 415 Občianskeho zákonníka je chovateľ povinný urobiť všetky účinné opatrenia k tomu, aby
vzniku škody zabránil. V mieste zvýšeného výskytu a pohybu osôb, kde sa možnosť vzniku podstatne
zvyšuje, má chovateľ povinnosť zabezpečiť riziko kontaktu psa s inou osobou aj za pomoci prostriedkov,
ktoré by situácia inak nevyžadovala. Žalovaný si v danej veci svoju prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka nesplnil. V kritický čas večer dňa 23.3.2019 neuzamkol psov

do kotercov, umožnil im v nočných hodinách voľný pohyb bez náhubkov, nezabezpečil riadne oplotenie
domu a umožnil tak psom výbeh na verejné priestranstvo, kde následne došlo k napadnutiu a zraneniu
žalobkyne. Porušením danej povinnosti spôsobil žalobkyni škodu za ktorú zodpovedá podľa § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka za škodu ublížením na zdraví a ktorá pozostáva z 50 bodov bolestného v
sume 1.240 Eur na základe lekárskeho posudku o bolestnom znalca MUDr. Gémeša zo dňa 4.7.2019 a

za škody na veciach (dámska bunda, dámske nohavice) v sume 50 Eur, spolu vo výške 1.290 Eur. Na
preukázanie svojich tvrdení navrhla výsluch žalovaného, Nstržm. A., X. I., Q. A. a F. V..

6. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, na udalostiach nenesie žiadnu
vinu a absentuje jeho zavinenie. Poukázal na dokazovanie pred príslušným správnym orgánom, a to

priestupkové konanie sp. zn. OU-ZA-OVVS2-2019/037213/1293/VR, pričom správny orgán vykonaným
dokazovaním potvrdil jeho tvrdenie, že za útok jeho psa nenesie žiadne zavinenie (vinu), a to ani čo i
len z nedbanlivosti. V rozhodný deň, teda v nedeľu dňa 24.03.2019 v ranných hodinách, cca o 7-mej
hodine nevedel o úniku psov pokiaľ mu p. A. nezavolal, že mu ušli psy. Po telefonáte vyšiel von, na
pozemok jeho domu a zistil, že mu niekto poškodil bránu a to tak, že jeden plechový panel naspodku

brány bol vytlačený ľudskou silou do vnútornej strany. Ako vyšiel pred bránu, uvidel svojich dvoch
psov v parčíku. Jednalo sa o plemená šteňa vlčiak (nemecký ovčiak - poznámka súdu) a tibetský mastif
menom Tan hnedej farby. Následne psov ihneď zavrel a snažil sa opraviť poškodenú bránu. Počas
mu p. I. ako okoloidúci, povedal, že niekedy v rozmedzí 7.30 hod až 8.30 hod., nejaký pes dohrýzol
nejakú pani. Následne, po zabezpečení plota pre istotu zašiel osobne na políciu v B., aby sa spýtal,

čo sa vlastne stalo, kde policajt potvrdil, že nejaký pes pohrýzol žalobkyňu, na čo navštívil veterinárnu
stanicu v B.. Pred správnym orgánom uviedol, že brána musela byť poškodená v noci pred útokom,
pravdepodobne nejakým okoloidúcim. Poškodená brána v spodnej časti pozostávala z troch plechových
blokov o rozmeroch asi 80x50 cm a poškodený bol pravý spodný roh zo strany cesty (z vnútorného
pohľadu). Niekto ho poškodil, zrejme kopnutím tak, že plechovú časť sila vytlačila do vnútornej strany.

Skutočnosť, že brána predtým (predo dňom škody) nebola poškodená môže dosvedčiť ako svedok pán
A., ktorý býva neďaleko a prechádza sa pravidelne ráno a večer okolo jeho domu a aj okolo brány. V
daný deň (a aj noc) bol v dome sám. Poukázal na dokazovanie pred správnym orgánom a zistenia,
že on nebol tou osobou, ktorá svojím nedbanlivostným konaním umožnila prechod jeho psa plemena
tibetský mastif, ktorý bol vo voľnom výbehu a bez náhubku z dôvodu ochrany jeho majetku, zdravia

a života jeho osoby, na verejného priestranstvo cez poškodenú bránu. Správny orgán konštatoval, že
obvinený V. P. by si sám nepoškodil bránu tak, aby umožnil svojim psom útek, súčasne uvádza, že k
poškodeniumalodôjsťvnocizosobotynanedeľu,kedyjeveľkámigráciamladýchľudízospoločenských
akcií najmä pod vplyvom alkoholu, kedy často dochádza po vplyvom ich emócií, príp. alkoholu a iných
okolností k poškodzovaniu najmä majetku v okolí. Tiež zdôraznil zistenie, že vandali mu okrem brány

poškodili zrejme päsťami i fasádu, ktorá je poškodená doposiaľ. Návrh na výsluch svedkov navrhnutých
žalobkyňou vzhľadom na dokazovanie pred správnym orgánom považoval za nadbytočné.7. Tiež zdôraznil, že v priestupkovom konaní je zodpovednosť založená jedine v prípade, ak obvinený
spácha skutok čo i len, resp. aspoň z nedbanlivosti teda ak osoba (škodca) a) vedela, že môže svojím
konaním spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala na to, ju nespôsobí, alebo b)

nevedela, že svojím konaním môže spôsobiť škodu, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné
pomery vedieť mala a mohla.
8. Žalovaný zdôraznil, že nemohol vzhľadom na svoje pomery a možnosti vedieť, že mu niekto, zrejme
úmyselne (o čom som sám presvedčený), v noci poškodil bránu pri chodníku (a okrem toho i fasády
na dome), čím umožnil prechod a útek psov, a už vôbec nie to, že tieto niekoho pohryzú. Považoval

za iracionálne, aby si sám poškodil plot a umožnil tak psom, aby ušli. Ak by diera v plote existovala už
pred inkriminovaným dňom, tak by psy ihneď ušli už predtým, čo sa nestalo, a čo potvrdili i svedkovia v
správnom konaní. Preto pre nárok z náhrady škody absentuje na jeho strane zavinenie (§ 420 ods. 3 OZ
acontrario),zavinenéporušenieprávnejpovinnosti(§420ods.1OZ)apríčinnásúvislosťmedzikonaním
škodcu a vznikom škody. K porušeniu prevenčnej povinnosti uviedol, že svojich psov mal pustených
na vlastnom dvore bez náhubku na ochranu svojho majetku a života, čím neporušil žiadnu povinnosť a

nespáchal žiaden priestupok, čo bolo právoplatne skonštatované a čím je súd viazaný (§ 193 C.s.p.).
Zdôraznil,ženemožnorozumneočakávať,abyniektovnocičiránokontrolovalplotabránupreprípadjej
poškodenia a úteku psov. Aj prevenčná povinnosť má svoje limity, nie je bezbrehá, a naráža minimálne
na požiadavku rozumného očakávania. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10.
2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010) ktorý konštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide

vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie
je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

9. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že podľa § 193 CSP súd je viazaný výrokom rozhodnutia
a nie odôvodnením. Či sú splnené podmienky nároku na náhradu škody súd skúma ako prejudicionálnu
otázku samostatne bez viazanosti odôvodnením rozhodnutia o priestupku. Zdôraznila, že žalovaný
porušil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka tým, že nevykonal všetky

potrebné opatrenia k tomu, aby ako chovateľ psov zabránil možnosti vzniku zranenia iných osôb, v
danom prípade žalobkyne ich uhryznutím. Žiaden právny predpis neurčuje konkrétne, aké opatrenia
má chovateľ psa urobiť k tomu ako má byť pes zabezpečený proti jeho úniku a proti spôsobeniu škody
tretej osoby uhryznutím, preto chovateľ musí vykonať okolnostiach primerané opatrenia. Poukázala na
rozhodnutie NS ČR zo 14.4.2004 sp. zn. 23Cdo/972/2003 podľa ktorého, ak právny predpis neurčuje

podmienky pre zabezpečenie zvieraťa proti úniku, zodpovedá chovateľ za škodu, ktorú spôsobilo zviera
uniknuté na verejnú komunikáciu a to bez ohľadu na to, akú formu prevenčného opatrenia smerujúceho
k náležitému dozoru nad svojim zvieraťom zvolil, ako aj rozhodnutia NS ČR zo 4.6.2008, sp. zn.
25Cdo/3117/2006 a sp. zn. 22Cdo/2432/2008, RC 66/2009 podľa ktorých, vlastník, alebo chovateľ
zvieraťa by mal predpokladať, že môže dôjsť k neprimeranému a nebezpečnému správaniu zvieraťa a

mal by byť na takúto situáciu pripravený tak, aby ju zvládol. Obsah prevenčnej povinnosti pritom úzko
súvisí s mierou, kde sa chovateľ so zvieraťom nachádza, pretože o odlišné povinnosti chovateľa ide ak
na mieste pobytu priamo nehrozí vznik škody, oproti miestu pobytu, kde je zvýšený výskyt a pohyb osôb
a kde sa možnosť vzniku škody podstatne zvyšuje a preto je potrebné psa zabezpečiť aj za pomoci
prostriedkov, ktoré by inak situácia nevyžadovala.

10. K obrane žalovaného uviedla, že v správnom konaní žalovaný uvádzal ohľadne poškodenia brány,
že táto bola zložená z troch pruhovaných blokov o rozmeroch 80x50 cm, poškodený bol pravý dolný roh
zo strany cesty, smerom do dvora, držal na spodnej časti rámu brány a pri jeho oprave musel tento blok
celý vyhnúť. Na otázku správneho orgánu ako boli pred poškodením plechové bloky uchytené, žalovaný

uviedol, že boli priskrutkované. Tvrdenie žalovaného, že k poškodeniu brány a spôsobu poškodenia
došlo v noci zo dňa 23.3.2019-24.3.2019 nie sú žiadnym relevantným dôkazom preukázané, pričom
samotný žalovaný zmaril svojim postupom preverenie skutočností potrebných pre objasnenie tohto
skutku. Potom ako sa dozvedel, že jeho psy unikli na verejnú komunikáciu, kde došlo k uhryznutiu osoby,
žalovaný vykonal najskôr opravu brány a až potom sa dostavil na políciu, kde mu bolo oznámené, že v to

ráno došlo k útoku jeho psov. V tejto súvislosti žalovaný polícii zamlčal, že psy ušli cez poškodenú bránu,
že túto už svojpomocne opravil, čím zamedzil tomu, aby policajný orgán preveril a zadokumentoval, v
rámci vyšetrovania ublíženia na zdraví spôsobenú O. V., skutočnosti preukazujúce poškodenie brány a
možnosti úniku psov na verejnú komunikáciu. Keďže spôsobenie škody na zdraví došlo dňa 24.3.2019v čase okolo 7.17 hod. je zrejmé, že psy, ktoré mali voľný, výbeh od 22.00 hod. dňa 23.3.2019 mali
možnosť úniku približne v čase až okolo 7.00 hod. ráno, kedy mohlo dôjsť k poškodeniu brány. Je
nereálne, aby psy v prípade poškodenia brány neznámou osobou, nereagovali na takéto konanie

klasickým štekaním a ak došlo k možnosti úniku psov poškodením brány je podivné, že nezaútočili na
páchateľa takéhoto skutku, ktorý musel byť v bezprostrednej blízkosti brány.

11. Zdôraznila, že ak by aj došlo ku škode na zdraví aj spôsobom ako uvádza poškodený, jeho
zodpovednosť ako chovateľa psov napĺňa znaky porušenie prevenčnej povinnosti vyplývajúce z

ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, pretože ak sa nachádza pobyt chovateľa so zvieraťom v
mieste, kde je zvýšený výskyt a pohyb osôb a kde sa možnosť vzniku podstatne zvyšuje, je potrebné
zabezpečiť psa za pomoci prostriedkov, ktoré by inak situácia nevyžadovala. Vlastník alebo chovateľ
zvieraťa by mal predvídať, že môže dôjsť k neprimeranému a nebezpečnému správaniu zvieraťa a k
nepredvídaným okolnostiam a postarať sa o to, aby predišiel k možnej škode spôsobenej zvieraťom.
Rodinný dom žalovaného s vonkajšími priestormi sa nachádza v tesnej blízkosti verejnej komunikácie,

ktorá je veľmi frekventovaná ako pohybom osôb tak i dopravnými prostriedkami. Porušenie prevenčnej
povinnosti žalovaného spočívalo v tom, že v danú noc umožnil psom voľný výbeh v priestoroch pred
domom bez náhubkov, čo žalovaný odôvodnil tým, že tak urobil na ochranu svojho majetku a života.
Takátoochranabybolarovnakozabezpečenáajvtedy,akbypsymalináhubkyznemožňujúceuhryznutie
iných osôb. Žalovaný mal povinnosť predvídať, že vzhľadom na blízkosť verejnej komunikácie môže

dôjsť k nepredvídateľným okolnostiam a postarať sa to, aby v takom prípade nedošlo k uhryznutiu tretích
osôbpsami,čomubyzabránilopoužitienáhubkov,pretoženapriekúnikupsovnebolobydošlokzraneniu
iných osôb. Poukázala aj na nesplnenie prevenčnej povinnosti žalovaného podľa § 415 Občianskeho
zákonníka spočíva tiež v tom, že žalovaný nemal bránu zabezpečenú v takom stave, aby aj v prípade
nepredvídanej okolnosti a úniku psov k zraneniu osôb. Podľa vyjadrenia žalovaného, k úniku psov došlo

tak, že neznáma osoba zrejme kopnutím vytlačil pravý spodný roh smerom do vnútornej strany, čím sa
umožnil prechod a útek psov. Podľa žalovaného, bránu tvorili 3 plechové bloky o rozmeroch 80x50 cm,
ktoré boli jednotlivo pri skrutkované k bráne. Ak sa neznámej osobe podarilo vykopnúť, resp. vytlačiť
pravýspodnýroh,jezrejmé,žetátočasťplechovéhodielca,vporušenejčastibuďnebolapriskrutkovaná
alebo existujúca skrutka bola opotrebovaná a nefunkčná. Inak je nemožné, aby takúto časť plechového

dielca bolo možné vykopnúť alebo vytlačiť do vnútornej časti bez použitia primeraného náradia. Ak
žalovaný vykonal následne opravu poškodenej časti, táto oprava mohla spočívať len v tom, že takýto
dielec opätovne priskrutkoval novými funkčnými skrutkami. O tom, že existujúca brána v čase skutku
nezabezpečovala možný únik psov poškodeného nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný asi mesiac po
úniku psov, si dal vybudovať novú bránu. O tom, že jeden zo psov žalovaného, a to plemena tibetský

mastiť, ktorý napadol a dohrýzol žalobkyňu, svojim mohutným vzrastom, hmotnosťou a povahovými
vlastnosťami nedával záruku, že by sa obdobného konania dopúšťal aj v budúcnosti, svedčí skutočnosť,
že poškodený tohto psa dal po jeho napadnutí následne utratiť.

12. Žalovaný v duplike uviedol, že už v správnom konaní bolo vylúčené jeho zavinenie. Opačný princíp

(ak by súd dospel k inému záveru) by bol v príkrom rozpore s princípom právnej istoty a legitímneho
očakávania ako zásadou sporového konania. K rozhodnutiu NS ČR sp.zn. 25Cdo 972/2003 namietal
rozdielne skutkové okolnosti a absencia záväznosti. Tiež zdôraznil, že samotný súd uviedol, že „I zde
platí obecné predpokladané zavinení s možností vyvinění se ve smyslu ust. § 420 odst. 3 obč. zák.,
jestliže občan jako chovatel, který zvíře živí, opatruje a má nad ním dozor, prokáže, že škodu nezavinil

(napr.žesijizpusobilsámpoškozenýanebotretíosoba,neboževzniklanáhodou,pokudkuplatnenítéto
náhody sám zavinené nevytvoril podmínky“ (srov. R 5/1981 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).

13. Poukazoval aj na skutočnosť, že pri úteku psov vo vzťahu k porušeniu prevenčnej povinnosti je
potrebné prihliadať na osobitosti prípadu, ktoré musí každý súd starostlivo, zodpovedne a dôkladne

vyhodnotiť a potom dospieť k názoru, či v ich intenciách sú alebo nie sú splnené podmienky pre
vyvodenie občianskoprávnej zodpovednosti. Navyše pokiaľ ide o nedbanlivostné konanie spočívajúce
v nevedomosti, osobné pomery a možnosti sa skúmajú i cez prizmu možného správania sa každého v
spoločnosti, akoby sa zachovali v podobnej situácii (všeobecná predstava správania sa) a aké dopady
dané na nich má - môže mať (princíp spravodlivosti a dobrých mravov) a to aj s poukazom na názor

Ústavného súdu (I. ÚS 26/2010, I. ÚS 726/2016, I. ÚS 457/2010), v zmysle ktorého cit.: „Ústavný súd
Slovenskej republiky považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné
vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových
zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálneokolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu
s nimi vedie k jeho neplatnosti...".

14. K ďalším tvrdeniam žalobkyne uviedol, že bránu si nechal vymeniť (po oprave jej skoršieho
poškodeniaspôsobenéhoinouosobou)ažmesiacpoudalostizdôvodujejpoškodenia.Tiežútekpsovaž
po poškodení brány považoval za preukázané a logické, pričom k poškodeniu brány došlo v neznámom
čase v noci alebo tesne nad ránom. Dovtedajšie uchytenie dielcov na bráne bolo funkčné bez ohľadu
na prípadné poškodenie skrutiek, pretože brána nejavila žiadne známky poškodenia alebo nefunkčnosti

a nedovoľovala psom nikdy predtým utiecť. Žalobkyňa posúva požiadavky na odbornú starostlivosť (a
prevenčnú povinnosť) a opatrenia proti úteku psov jednoznačne až do neakceptovateľných extrémov
a nereálnej roviny, ktorých splnenie preto nemožno od nikoho rozumne (spravodlivo) požadovať a ani
očakávať. Poprel zanedbanie vlastných možných (a predvídateľných) opatrení proti úteku psov.

15. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

16. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich vyjadreniach.

17. Žalobkyňa osobitne poukázala na výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že pri oprave použil tie isté
skrutky a teda brána nebola dostatočne zabezpečená proti vypadnutiu dielca. Psy neboli vybavené

náhubkami a v prípade voľného pohybu po dvore bolo povinnosťou chovateľa a držiteľa takéto okolnosti
predvídať, čím došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti. Samotná žalovaná nemá najmenší podiel na
vzniku škody. Zdôraznila, že žalovaný tiež zamlčal na polícii jeho tvrdenia, že k poškodeniu dielca mohlo
dôjsť treťou osobou, inak by takýto poškodený dielec bol zadokumentovaný.

18. Žalovaný uviedol, že jeho prevenčná povinnosť nemôže zahŕňať predpoklad konania tretej osoby,
ktorá poškodí bránu a spôsobí únik psov, ale len správanie psa. Zdôraznil, že nebolo preukázané
porušenie prevenčnej povinnosti na strane žalovaného v tomto ani v priestupkovom konaní a tvrdenia
žalobkyne považoval za exces.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov vrátane z pripojeného spisu OU-ZA-
OVVS2-2019/037213/1293/VR a výsluchom žalovaného. Súd zamietol návrh na vykonanie výsluchov
svedkov navrhnutých žalobcom, nakoľko výpoveď syna žalobkyne k prevenčným povinnostiam a
výpoveď policajta objasňujúceho priestupok nemohla potvrdiť ani vyvrátiť skutkové tvrdenia. Výpovede
ostatných svedkov boli zahrnuté v priestupkovom konaní, pričom žiadna zo strán ich nežiadala

oboznámiť.

20. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, odd. priestupkov č.j. OÚ-
ZA-OVVS2-2019/037213/1293/VR zo dňa 4.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.11.2019 správny
orgán zastavil konanie voči V. P. vo veci spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa

§ 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že mal inému z nedbanlivosti
ublížiť na zdraví s následným spôsobením škody, keď dňa 24.3.2019 v čase okolo 07:17 hod. v B. mal
nezabezpečiť dostatočne svojho psa menom Tan, plemena tibetský mastif, hnedej farby, ponechajúc
ho samého voľne bez uviazania a náhubku, ktorý mal prejsť cez poškodenú bránu a zaútočiť zboku na
okoloidúcu M. tak, že ju mal bezdôvodne pohrýzť do ľavej ruky a do oblasti bedrového kĺbu, nakoľko

skutok nespáchal obvinený z priestupku.

21. Podľa § 193 CSP Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

22. V zmysle uvedeného je súd viazaný rozhodnutím o spáchaní priestupku. Ak správny orgán zastavil
konanie, súd nie je viazaný jeho zisteniami a tieto musí posúdiť samostatne, samozrejme súd nemôže
rozhodovať o priestupku (absencia právomoci mimo správneho súdnictva). Tiež súd v tejto súvislosti
musí poukázať na skutočnosť, že predpoklady pre spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. b)zák. č. 372/1990 Zb. môžu byť odlišné od zodpovednosti za škodu. Tiež pre súd nemôže byť záväzné
vyhodnotenie dôkazov správnych orgánom ani ním vyslovený názor.

23. V prípade spôsobenia škody zvieraťom je zrejmé, že sa nejedná o priame pôsobenie žalovaného
(ani ako obvineného).

24. Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa citovanej právnej normy od každého je možné v zásade očakávať, že sa bude správať
ako priemerne rozumná osoba. Zákon ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti
(pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne
pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň
obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnému prostrediu (Najvyšší

súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ je právnou
povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ . Zodpovednosť za
porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívnou, s prezumovaným zavinením. Prevenčná povinnosť

a posúdenie následkov jej porušenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak konaním alebo
opomenutím nebola porušená iná zákonná norma. Ak určitým správaním došlo k porušeniu
konkrétnej zakazujúcej normy, nebude potrebné skúmať, či bola porušená aj prevenčná
povinnosť. Požiadavka protiprávnosti bude splnená tým, že došlo k porušeniu osobitného
zákazu. Prevenčnou povinnosťou sa určujú kvalitatívne nároky na konanie jednotlivca. Ak

niekto vykonáva určitú činnosť, má sa správať dostatočne obozretne, resp. pozorne tak, aby
v dôsledku neopatrnosti nespôsobil inému škodu, inak koná protiprávne. Podľa komentáru
Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019 (ŠTEVČEK, DULAK, BAJÁNKOVÁ,
FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL.) prevenčná povinnosť a zodpovednosť za jej porušenie

prichádza do úvahy často aj v prípadoch, ak škoda nevznikla priamo vlastným správaním škodcu,
ale v dôsledku zanedbania dohľadu, ktorý mal podľa normálneho behu vecí vykonávať nad zdrojom
nebezpečenstva. Zdroj nebezpečenstva vykladáme široko a rozumieme ním napríklad akúkoľvek vec,
vrátane zvierat, ktoré vzhľadom na svoje vlastnosti môžu spôsobiť škodu iným osobám a nad ktorými
je rozumné požadovať dohľad určitej osoby (napr. R 5/1981 civ vo vzťahu k zodpovednosti za škodu spôsobenú
domácim zvieraťom v dôsledku zanedbania riadneho dozoru). Miera, do akej bola osoba povinná
dohliadať nad zdrojom rizika je flexibilná a môže závisieť od okolností prípadu (vyššia miera dohľadu nad
zvieraťom na mieste s väčším výskytom ľudí, Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Podobne
sa žiada posúdiť napríklad zodpovednosť za škodu spôsobenú vytopením susedného bytu prasknutím

hadice práčky, keďže určitú mieru prevenčnej povinnosti - dohľadu nad pracím postupom - je rozumné
očakávať.Prevenčnúpovinnosťdohliadaťnadzdrojomnebezpečenstvanemožnovykladaťveľmiširoko,
ale vždy s ohľadom na rozumnú mieru dohľadu. Preto správca turistických chodníkov nemá povinnosť
kontrolovať v každom čase všetky chodníky a mostíky v spravovanom území a okamžite odstraňovať
vzniknuté závady (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 618/2001). Tento záver je možné zovšeobecniť na

správcov prevádzok alebo priestorov slúžiacich verejnosti, napríklad kúpalisko, ihrisko, park či budova
alebo organizátora (športového) podujatia.

26. Pre určenie obsahu prevenčnej povinnosti, teda pre určenie konkrétnej úrovne opatrnosti, ktorú má
osoba vynaložiť pri svojej činnosti je rozhodujúcich množstvo kritérií a okolnosti prípadu. Závisí napríklad

od miesta, času, osobitostí vzťahu konajúceho a ohrozeného, rizika vzniku škody, jej výšky a povahy,
výšky nákladov na odvrátenie škody či obvyklosť správania za určitých podmienok. Všetky sa žiada
vnímať pohľadom priemernej a rozumnej osoby.

27.Podľa§5ods.1zák.č.282/2002Z.z.obecmôževšeobecnezáväznýmnariadenímvymedziťmiesta,

kde je a) voľný pohyb psa zakázaný, b) vstup so psom zakázaný.

28. Podľa všeobecne záväzného nariadenia Mesta Bytča č. 8/2008 zo dňa 16.12.2008 v znení VZN č.
6/2011 o niektorých podmienkach držania psov, § 4 ods. 1, na území Mesta Bytča je voľný pohyb bezdozoru držiteľa psa alebo osoby, ktorá psa vedie zakázaný, povolený je len na vodítku. Podľa § 4 ods.
7 cit. nar. držiteľ psa je povinný zabezpečiť, aby sa pes nemohol svojvoľne bez vodiacej osoby dostať
na verejné priestranstvo alebo na cudzí pozemok.

29. V súdenom prípade je podľa názoru súdu nevyhnutné prihliadať na viacero okolností, ktoré sú
vo vzájomnej súvislosti, teda veľkosť plemena (schopnosť spôsobiť zranenia), povahové vlastnosti
plemena, výcvik a socializáciu psa a tomu zodpovedajúce povinnosti pri zabezpečení proti prípadnému
úniku.

30. Pes plemena Tibetský mastiff, oficiálne podľa FCI Tibetská doga patrí medzi väčšie psy s výškou
v kohútiku od 61 po 74 cm, 34 - 74 kg (fena/pes), pôvodom strážne psy. Nepochybne sa jedná o
plemeno,ktorémôžebyťvstretesčlovekomnebezpečné.Mieranebezpečnostijezávisláodsocializácie
a výcviku ako aj okolností stretu, či sa jedná o stret v priestore psa (strážený priestor) či mimo priestoru,
vyprovokovania útoku a pod.. Na všetky uvedené skutočnosti musí chovateľ (vlastník či držiteľ) psa
prihliadať.

31. V konaní bolo nepochybné, že pes žalovaného plemena Tibetská doga (Tibetský mastiff) sa dostal
na verejné priestranstvo z areálu stráženého rodinného domu žalovaného, ktorý bol vlastníkom psa a na
verejnom priestranstve napadol žalovanú, pričom je spôsobil poranenia, ktorých rozsah nebol sporný.
Preukázaný bol aj odborným vyjadrením súdneho znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, so

špecializáciou pre traumatológiu - MUDr. X. Gémeša, ktorý opísal zranenia O. V. spôsobené pohryzením
psa dňa 24.03.2019, otvorená rana lakťa na chrbtovej oblasti veľkosti 10 x 4 cm a dve menšie ranky v
okolí veľkosti do lem; vpravo v čelovej oblasti na hranici vlasatej časti hlavy hematóm a odierka o veľkosti
3x2cm; odrenina s hlbokým hematómom v oblasti ľavého boku na rozhraní femorálnej a gluteálnej
oblasti na vonkajšej strane lokalizácie panvy a stehna charakteru zadrapenia s pohybom zvrchu nadol

v dlhej ose a okolitým hematómom v rozsahu 5 cm; rovnaký charakter odreniny s hlbokým hematómom
v inguine vľavo v rozsahu 15 cm. Podľa rozsahu a popisu poranenia ide o ranu po pohryznutí v oblasti
ľavého lakťa, pomliaždeniny v oblasti čelovej a trieslovej vľavo a poranenia zo zaškriabnutia v oblasti
stehnovo zadkovej vľavo. Ide o komplex poranení, ktoré presne korešpondujú s popisom mechanizmu,
ktoré uviedla O.. Rana v oblasti lakťa vznikla priamym uhryznutím a roztrhnutím kože a podkožia. Rana v

oblasti hlavy vznikla veľmi pravdepodobne úderom hlavy pri páde na podložku. Rana v oblasti zadkovej
vznikla uškrabnutím pazúrom psa a pomliaždenie a hematóm v inguinámej oblasti vznikli následkom
tupého poranenia, veľmi pravdepodobne pádom na podložku. Zranenie si vyžadovalo liečbu a príp. PN
v trvaní od 24.3.2019 do 26.4.2019, čo je 33 dní. Celá liečba je dokumentovaná a kontinuálna.

32. Obrana žalovaného spočívala vyvinením sa zo zodpovednosti za útek psa, nakoľko pes mal utiecť
cez poškodený dielec v bráne, pričom poškodenie malo byť spôsobené treťou osobou.

33. Hoci uvedenú obranu v celom rozsahu prevzal správny orgán pri rozhodovaní o zodpovednosti
za priestupok, súd osobitne musí zdôrazniť skutočnosť, že ani z obsahu pripojeného priestupkového

spisu a ani z iných dôkazov nemal preukázané, že pes ušiel z dvora rodinného domu žalovaného
cez poškodený dielec v bráne, a že brána bola poškodená treťou osobou. Všetky tieto tvrdenia prijal
správny orgán bez výhrad a odvíjal sa od danej tézy. Vo vzťahu k úteku psa a preukázanému poškodeniu
brány môže byť logické predpokladať útek cez poškodený dielec o rozmeroch 80 x 50 cm. Súd však
nepovažujezapreukázanéadôvodné,žebykpoškodeniumohlodôjsťvýhradnetreťouosobou.Vprvom

rade súd poukazuje na to, že nebolo preukázané a tvrdené, že by došlo k určitej výraznej deformácii
diela pôsobením tretej osoby, kde kop či úder by mal spôsobiť deformáciu, najmä ak malo dôjsť k
oddeleniu dielca od podložky, ku ktorej bol priskrutkovaný. Nemožno vylúčiť ani to, že dielec vytlačili
psy žalovaného, pretože súd nemal preukázaný smer a spôsob vytlačenia, prípadne, že psy využili
určité drobné poškodenie či vadu a dielec otvorili smerom do vnútra. Podľa určitých skúseností sudcu

s chovom a výcvikom psov, dokáže pes hrabaním alebo pretláčaním pysku vytvoriť značný tlak, ktorý
môže spôsobiť aj otvorenie nezaistenej brány, dielca, pletiva a pod.. Uvedenými úvahami sa správny
orgán ani len nezaoberal a bezbreho prijal obhajobu žalovaného. Pritom mimo tvrdenia žalovaného
žiaden svedok netvrdil, že by videl niektorú osobu, ako poškodila dielec brány. Pritom „vykopnutie“ dielca
celokovovej brány musí spôsobiť značný hluk, pričom takáto reakcia musela bezpodmienečne vyvolať

reakciu psov štekotom a narážaním do brány. Nie je možné, aby riadne pripevnený dielec bol vykopnutý
či vytlačený nehlučne bez reakcie strážneho a služobného psa.34. Súd tiež musí uviesť, že nebolo v súvislosti s tvrdeniami žalovaného a jeho obranou (vrátane obrany
v priestupkovom konaní), že spodný dielec brány, cez ktorý mali ujsť psy, bol riadne pripevnený, aby
odolal bežnému fyzického pôsobeniu (napr. bežné kopnutie do brány štekajúceho psa, tlaku psa), ktoré

je možné predpokladať. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že opravu brány vykonal použitím jestvujúcich
skrutiek (šróbov) tak, že medzi šróby boli dané veľké podložky, a zároveň po oboch stranách brány boli
dané veľké dosky tak, aby nemohlo dôjsť k vypadnutiu dielca. Podľa opisu opravy brány žalovaným
pravdepodobne došlo k vypadnutiu dielca uchyteného skrutkami ich uvoľnením cez otvor, ktorý slúžil na
jeho priskrutkovanie či už roztlačením otvoru alebo jeho zväčšením následkom opotrebenia koróziou.

Pritom chovateľ strážneho psa musí predpokladať základnú a bežnú reakciu strážneho psa, obranu
teritória (stráženého územia) a tomu musí vykonať zodpovedajúce zabezpečenie oplotenia proti úniku
alebo prijať iné adekvátne opatrenia. Pritom vykonanie primeraných zabezpečení, aby nemohlo dôjsť k
uvoľnenie brány či jej časti ani pôsobením vonkajšej sily, či už psa alebo aj prípadne chodca, ktorý by
kopol do dielca, súd preukázané nemal.

35. Súd opätovne zdôrazňuje, že ani v tomto konaní ako v priestupkovom konaní nezistil skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že by spodný dielec vykopla či poškodila tretia osoba. O takejto skutočnosti nemôže
svedčiť ani poškodená fasáda a už vôbec nie len poškodenie brány. Existenciu tretej osoby nepotvrdil
žiaden zo svedkov, o pôsobení jej sily nebol predložený ani konštatovaný jediný dôkaz. V priestupkovom
konaní svedkovia opisovali len opravu brány a reakciu žalovaného, nie však udalosti súvisiace so

spôsobením poškodenia brány. Teda poškodenie dielca brány treťou osobou je len v rovine úvah a
dohadov. Naviac ak sa stávalo, že prechádzajúce osoby z času na čas v noci poškodili fasádu domu či
kopli do brány, musel žalovaný takéto udalosti predpokladať a tomu prispôsobiť aj zabezpečenie.

36. Súd ďalej poukazuje aj na potrebu preventívnych opatrení vo vzťahu k utváraniu a upevňovaniu

charakteru psa, najmä výcvikom a socializáciou. Hoci žalovaný tvrdil, že pes plemena Tibetská doga
(mastiff) mal dvojročný základný výcvik, súd vzhľadom na nevyprovokovaný útok psa považoval výcvik
a socializáciu psa za nedostatočné. Socializovaný pes so základným výcvikom nemôže bezdôvodne
zaútočiť na človeka (pokiaľ nemá poruchu charakteru). Pri dvojročnom výcviku musel žalovaný zistiť
možnosti psa, odhadnúť jeho správanie a charakter, teda aj prípadnú agresivitu voči iným ľuďom či

zvieratám, čo opätovne svedčí o nedostatku prijatých preventívnych opatrení. Pes s absolvovaným
základným výcvikom a socializáciou nemôže na verejnom priestranstve ani len prejaviť agresivitu a
už vôbec nie zaútočiť na človeka pokiaľ k tomu nedostane povel, nebráni teritórium alebo inú osobu,
prípadne nie je napadnutý alebo vyprovokovaný útokom.

37. V konaní súd mal teda preukázané, že žalovaný dokonca porušil povinnosti uložené podľa § 5 ods.
1 zák. č. 282/2002 Z.z. a § 4 ods. 7 všeobecne záväzného nariadenia Mesta Bytča č. 8/2008 zo dňa
16.12.2008 v znení VZN č. 6/2011 o niektorých podmienkach držania psov, pričom porušil aj prevenčnú
povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka pre zabránenie útoku ním vlastneného psa. Preto
sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že neporušil žiadnu z jeho povinností vrátane prevenčnej

povinnosti.

38. Súd ďalej zistil, že následkom porušenia povinnosti žalovaným bola útokom ním držaného psa
spôsobená škoda na zdraví žalovanej, ktorej výška bola ustálená odborným posudkom v rozsahu 65
bodov, čo predstavuje pri hodnote bodu sumu 1.240 eur podľa opatrenia z 16. mája 2018 č. S05091-

OL-2018 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

39. Taktiež súd mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom
škody žalobkyne, pretože táto bola spôsobená priamo útokom psa, ktorý ušiel z chovného priestoru
žalovaného.

40. Vo vzťahu k zavineniu súd poukazuje na skutočnosť, že zavinenie je prezumované, žalovaný
svoje zavinenie nevyvrátil (nevyvinil sa (neexkulpoval)) ani neliberalizoval dôvody viny, pričom súd má
preukázané zavinenie minimálne z nevedomej nedbanlivosti, teda že nevedel, že svojím konaním môže
také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery

vedieť mal a mohol.

41. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Nakoľko v spore bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).