Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Igor Lukačovič
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13Er/65/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303897080
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Igor Lukačovič
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4303897080.1
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
proti povinnému: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX Š., o vymoženie 1.523,60 eura s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd v y h l a s u j e exekúciu vedenú pod sp. zn. 13Er/65/2003 za n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Er/65/2003 a u súdneho exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3 pod sp. zn. EX 2826/03 z a s t a v u j e.
Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe poverenia číslo 5402 020718 * vydaného dňa 30.10.2003 pod č. k. 13Er/65/2003-11,
EX 2826/03 tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, vykonaním exekúcie na
základe vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice spísanej v Bratislave notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom pod sp. zn. N 1855/2003, Nz 61272/2003 zo dňa 18.07.2003, pre
vymoženie vyššie uvedenej sumy s príslušenstvom.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv
povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi,
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia
svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo
zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi
vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.
Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na
uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v
rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie
ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť
exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto
dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.
Z ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. V spojení s čl. 51 ústavy sa však tohto práva možno domáhať len „v
medziach zákonov“, ktoré ustanovenia čl. 46 ods. l ústavy vykonávajú.Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto
rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec
nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul
bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43).
Exekučným titulom je Notárska zápisnica č. N 6487/2005, Nz 59477/2005, NCRLs 58742/2005 napísaná
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom dňa 03.12.2005. V predmetnej notárskej
zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere číslo
4091244 zo dňa 15.05.2003 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom v Bratislave, uznal záväzky
vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.
Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa
príslušných predpisov procesného práva, t.j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. Exekučného poriadku.
Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod,
predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou
výslovne súhlasí.
Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou
ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu,
ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu
je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho
základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho
konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej
osoby ako právny úkon nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje
jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s
kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného
titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v
dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z
notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva
vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 5/2000 z
13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval
podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva (zák.č.
323/1992 Zb. ). Je to teda procesný úkon.
Ak teda vyhlásenie o súhlase povinnej osoby nemá hmotnoprávnu povahu, povinná osoba je pri takomto
úkone z povahy veci osobou nezastupiteľnou. Takýto úkon môže povinná osoba vykonať len osobne a
nemôže naň nikoho splnomocniť.
V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný „súhlas
povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá
žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný
nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú
osobu (pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere
(v predtlači), čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta /§ 20 zák.č. 586/2003 Z.z.o advokácii/ ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no samotné
plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou,
jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami), je nedostatkom, pre ktorý
súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul.
Z toho dôvodu súd exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor vo svojom podaní doručenom súdu dňa 08.10.2013 uviedol, že si
trovy exekúcie neuplatňuje, pretože boli uhradené, súd mu trovy nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.