Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Milan Hupka
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/170/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220205843
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220205843.1
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: ASSA profi, spol. s r.o., IČO: 35706767, Zámocká 26,
811 01 Bratislava, proti žalovanému: TREENIUM inverso, s.r.o., IČO: 50490176, Černyševského 10,
851 01 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2020 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať so špecifikovanou nehnuteľnosťou vo vlastníctve
žalovaného. Návrh odôvodnil tým, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 61.398,34 eur a
dôvodnú obavu, že žalovaný bude naďalej vykonávať nezákonné finančné aktivity so spoločnosťou J.
Q., s.r.o. a bude znižovať svoj majetok, aby sa vyhol zaplateniu pohľadávky žalobcu. Žalobca sa obáva,
že po kolaudácii stavby sa dá očakávať aj splatenie developerského úveru predajom bytov a žalovaný
bude disponovať s nehnuteľnosťami, čo by mohlo ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia v časti
výšky pohľadávky žalobcu.
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
3. Z preventívnej povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno
poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie
o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom
nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil
všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ neodkladného opatrenia pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva.
4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie
sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ
osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998)
5. V danom prípade súd nedospel k záveru, že by žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, a to prostredníctvom nariadenia požadovaného neodkladného
opatrenia. Žalobca vidí obavu, že prípadná exekúcia jeho pohľadávky, ktorú má voči žalovanému,
bude ohrozená, v tom, že žalovaný po kolaudácii špecifikovanej stavby začne scudzovať byty,
ktoré sa tam nachádzajú, čím dôjde k zníženiu jeho majetku. Uvedená obava žalobcov však nie
je relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaný ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti má právo disponovať so svojím majetkom, to však neznamená, že tak
bude nevyhnutne robiť s cieľom vyhnúť sa plateniu pohľadávky žalobcu. Žalobca nijakým spôsobom
neosvedčil, že žalovaný koná spôsobom, ktorý má za cieľ ukrátiť žalobcov, alebo má v úmysle svojím
konaním privodiť ujmu na majetku na strane žalobcu. Nijakým spôsobom nebolo súdu osvedčené, že sa
žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej
hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil,
preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. S poukazom na citované ustanovenia zákona a skutočnosť, že žalobca neosvedčil, že konanie
žalovaného neprimeraným spôsobom porušuje či ohrozuje práva žalobcu, a tým vyvoláva obavu, že
exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená, resp. že konanie žalovaného je spôsobilé reálneprivodiť žalobcovi bezprostredne hroziacu značnú ujmu, súd má za to, že v danom prípade nebolo
preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal
plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,
písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ a m/ CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.