Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211962
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3817211962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S. nad T.,
N. D. XXX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 12.301,90 eur, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10Csp/137/2017-152 zo dňa 05. júna 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú
náhradu trov konania j e žalobkyňa p o v i n n á žalovanému zaplatiť v sume aká bude vyčíslená
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol /výrok I./ a rozhodol, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je povinná nahradiť mu žalovaná s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol,

že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v
sume 12.301,90 eur, ktoré získal plnením bez právneho dôvodu na základe zmlúv o revolvingových
úveroch č. 157995-53019 zo dňa 17.10.2012, č. 174926-53040 zo dňa 26.7.2013 a č. 181066-53040
zo dňa 6.11.2013 tým, že žalobkyňa na ich splatenie poukázala vyššiu sumu než bola povinná zaplatiť.
Poukázala na to, že úverové zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľka, nie ako SZČO pre podnikateľské
účely, čo v obsahu úverových zmlúv bolo deklarované a dojednanú zmluvnú odmenu žalovaného za
poskytnutie úverov, ktorú sa zaviazala spolu s úvermi zaplatiť, považovala za neplatnú pre rozpor s

dobrými mravmi, pre rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pretože o 100% prevyšovala hodnotu
poskytnutého úveru. Súčasne úvery považovala za bezúročné a bez poplatkov pre absenciu náležitostí
podľa § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 10.10.2012 žalobkyňa
písomnou žiadosťou žalovaného požiadala o poskytnutie PROFI úveru v sume 2.200,- eur so

splatnosťou 42 mesiacov s výškou mesačnej splátky v sume 109,- eur. Nominálna hodnota úveru
predstavovala celkom sumu 4.578,- eur. V žiadosti ako účel čerpania úveru uviedla nákup reklamného
materiálu. Ako prílohy k žiadosti predložila kópie osobných dokladov, bankový účet, daňové priznanie
za rok 2011, živnostenský list a výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch. Včasti V. žiadosti o úver - identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru uviedla svoje obchodné
meno, IČO, miesto podnikania a predmet podnikania. Na základe žiadosti žalobkyni žalovaný jej
poskytol zmluvou o revolvingovom úvere č. 157995-53019 zo dňa 17.10.2012 úver na účely výkonu

jej podnikateľskej činnosti v sume 4.578,- eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach po 109,-
eur. Zmluvná odmena, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru, predstavovala sumu 2.378,-
eur. Splatenie úveru bolo medzi zmluvnými stranami zabezpečené blankozmenkou. Zmluva o úvere
bola medzi nimi uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka. Dňa 24.7.2013 žalobkyňa písomnou
žiadosťou žalovaného požiadala o poskytnutie PROFI úveru v sume 5.000,- eur so splatnosťou 48

mesiacov s výškou mesačnej splátky v sume 236,- eur. Nominálna hodnota úveru predstavovala
celkom sumu 11.328,- eur. V žiadosti ako účel čerpania úveru uviedla nákup tovaru. Ako prílohy k
žiadosti predložila kópie osobných dokladov, bankový účet, daňové priznanie za rok 2011 a 2012 a
živnostenský list. V časti V. žiadosti o úver - identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru, uviedla
svoje obchodné meno, IČO, miesto podnikania a predmet podnikania. Na základe žiadosti žalobkyni jej
žalovaný poskytol zmluvou o revolvingovom úvere č. 174926-53040 zo dňa 26.7.2013 úver na účely

výkonujejpodnikateľskejčinnostivsume11.328,-eursosplatnosťouv48mesačnýchsplátkachpo236,-
eur. Zmluvná odmena, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru, predstavovala sumu 6.328,- eur.
Splatenie úveru bolo medzi zmluvnými stranami zabezpečené blankozmenkou. Zmluva o úvere bola
medzinimiuzavretápodľa§497Obchodnéhozákonníka.Dňa4.11.2013žalobkyňapísomnoužiadosťou
žalovaného požiadala o poskytnutie PROFI úveru v sume 2.800,- eur so splatnosťou 42 mesiacov s

výškou mesačnej splátky v sume 139,- eur. Nominálna hodnota úveru predstavovala celkom sumu
5.838,- eur. V žiadosti ako účel čerpania úveru uviedla opravu auta. Ako prílohy k žiadosti predložila
kópie osobných dokladov, bankový účet, daňové priznanie za rok 2011 a 2012 a živnostenský list. V časti
V.žiadostioúver -identifikačnéúdaježiadateľaoposkytnutieúveru,uviedlasvojeobchodnémeno,IČO,
miesto podnikania a predmet podnikania. Na základe žiadosti žalobkyni jej žalovaný poskytol zmluvou

o revolvingovom úvere č. 181066-53040 zo dňa 6.11.2013 úver na účely výkonu jej podnikateľskej
činnosti v sume 5.838,- eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach po 139,- eur. Zmluvná odmena,
ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru, predstavovala sumu 3.038,- eur. Splatenie úveru bolo
medzi zmluvnými stranami zabezpečené blankozmenkou. Zmluva o úvere bola medzi nimi uzavretá
podľa § 497 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa na splatenie úveru č. 157995-53019 podľa vlastného

vyjadrenia zaplatila celkom sumu 4.761,90 eur, na splatenie úveru č. 174926-53040 sumu 11.564,- eur
a na splatenie úveru č. 181066-53040 sumu 5.977,- eur, o čom ako dôkazy do spisu založila výpisy z
bankového účtu.
3. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 52 ods. 1, 3, 4 a § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, 2 písm. b) a § 497 Obchodného zákonníka.

Uviedol, že z písomných žiadostí žalobkyne o poskytnutie PROFI úverov jednoznačne vyplýva, že
ich adresovala žalovanému ako podnikateľka podnikajúca na základe živnostenského listu za účelom
poskytnutia úverov na výkon jej podnikateľskej činnosti, čo nepochybne vyplýva z účelu čerpania
úverov, v ktorom uviedla nákup reklamného materiálu, nákup tovaru a opravu auta, ako aj z toho, že
v žiadostiach sa identifikovala svojím obchodným menom, IČO-m, miestom podnikania a predmetom

podnikania a priložila k nej kópie osobných dokladov, bankového účtu, daňových priznaní za rok
2011 a 2012 a živnostenského listu. Žalobkyňa zmluvy o revolvingových úveroch č. 157995-53019
zo dňa 17.10.2012, č. 174926-53040 zo dňa 26.7.2013 a č. 181066-53040 zo dňa 6.11.2013 so
žalovaným uzatvorila ako podnikateľský subjekt podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka
vykonávajúci podnikanie podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto je potrebné všetky zmluvy o

úvere považovať za zmluvy uzatvorené podľa § 497 a nasledovných Obchodného zákonníka, podľa
ktorých sa spravujú práva a povinnosti zmluvných strán. Z uvedených dôvodov potom žalobkyňa
nemôže mať postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a uzavreté zmluvy
o revolvingových úveroch so žalovaným nemožno považovať za spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré by sa vzťahovali ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov.
Žalobkyňa zostala v súdnom konaní nečinná, žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o
tom, že v čase uzavretia úverových zmlúv so žalovaným mala postavenie spotrebiteľa a jednotlivé
úverové zmluvy boli uzavreté podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov, nepreukázala,

že reálne jej boli poskytnuté úvery v nižšej výške, než boli deklarované v jednotlivých úverových
zmluvách. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že žalobkyňa v súvislosti s
uzavretými zmluvami o revolvingových úveroch č. 157995-53019 zo dňa 17.10.2012, č. 174926-53040
zo dňa 26.7.2013 a č. 181066-53040 zo dňa 6.11.2013 nepožíva ochranu spotrebiteľa podľa § 52 anasledovných Občianskeho zákonníka (§ 53 upravujúci neprijateľné zmluvné podmienky, výšku odplaty
za poskytnutie úveru a ďalšie právne inštitúty ochrany spotrebiteľa), ani podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších

predpisov (§ 11 zákona o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru) a na jej práva a
povinnosti z uzavretých zmlúv o úvere sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide
o žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáhala z dôvodu
plnenia žalovanému bez právneho dôvodu, súd bol toho názoru, že pre posúdenie existencie a skutočnej
výšky bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalobkyne bolo potrebné, aby žalobkyňa

jednoznačne ustálila, akú celkovú sumu a kedy poskytla na splatenie jednotlivých úverov, pretože jej
tvrdenia o výške bezdôvodného obohatenia, ktoré proti žalovanému uplatnila, nezodpovedali listinným
dôkazom,ktorédospisuzaložilanapreukázanietoho,koľkofinančnýchprostriedkovnasplatenieúverov
poukázala. Spornosť skutočnej výšky bezdôvodného obohatenia vyplýva aj z toho, že bezprostredne
pred podaním žaloby žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 30.8.2017, bola rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č.k. 16CbZm/820/2015-30 zo dňa 18.4.2017, právoplatným dňa 25.8.2017

zaviazaná k zaplateniu zmenkovej sumy 347,80 eur s príslušenstvom z úverovej zmluvy č. 157995 zo
dňa 17.10.2012 a právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 16CbZm/821/2015-37 zo
dňa 11.7.2017 bola zaviazaná k zaplateniu zmenkovej sumy 896,80 eur s príslušenstvom z úverovej
zmluvy č. 174926 zo dňa 26.7.2013. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni bola v krátkom čase pred
podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia uložená povinnosť plnenia z úverových zmlúv,

o ktorých tvrdila, že ich preplatila, mal súd dôvodné pochybnosti o skutočnej existencii a výške
uplatneného bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného súd považoval nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia za sporný, jednoznačne nepreukázaný čo do základu a výšky a preto
jej žalobu zamietol.
4.Rozhodnutieonáhradetrovkonaniasúdodôvodnilpodľa§262ods.1a255ods.1zákonač.160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške, 100%.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že úvery od žalovaného si nebrala
ako podnikateľke, pretože aj keď v tom čase mala živnostenské oprávnenie, úver nepotrebovala brať ako
podnikateľka a nepoužila ho na podnikanie ale na svoje osobné potreby. Nemá možnosť toto tvrdenie

preukázať a preukazovať by mal podľa nej aj žalovaný. Pokiaľ ide o rozsudky Okresného súdu Bratislava
V, na ktoré súd poukázal, tak konanie prebehlo v jej neprítomnosti, neboli jej doručené a ona podali proti
nimodvolanie.Ďalejžalobkyňapoukázalanaskutočnosť,ževčaserozhodnutiasúduprvejinštanciedňa
05.06.2018 bol na jej osobu vyhlásený konkurz a preto mal súd konať so správcovskou spoločnosťou,
ona sama už konať vo veci nemohla. K odvolaniu pripojila žalobkyňa uznesenie Okresného súdu Trenčín

č.k. 38OdK/112/2018-19 zo dňa 04. mája 2018, podľa ktorého bola na majetok dlžníka - žalobkyne
vyhlásený konkurz podľa § 167a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
6.Kodvolaniužalobkynesavyjadrilžalovaný.Poukázalnato,žezrozsudkovOkresnéhosúduBratislava
V, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vyplýva, že v daných konaniach bola žalobkyňa
uzneseniami menovaného súdu vyzvaná na písomné vyjadrenie sa k podaným žalobám a uvedeniu

rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, pričom tieto uznesenia boli žalobkyni doručené podľa
obsahu rozsudkov do vlastných rúk žalobkyne. Žalobkyňa napriek tomu v týchto konaniach zostala
nečinná, žiadne tvrdenia o svojom spotrebiteľskom postavení neuviedla. Súd prvej inštancie správne
žalobu žalobkyne zamietol, pretože nie je možné, aby uvedené súdne rozhodnutia boli negované
takýmto iným rozhodnutím. Pokiaľ ide o vyhlásenie konkurzu na majetok žalobkyne, táto uvedenú

skutočnosť neoznámila súd a nemôže sa tak svojho mlčania dovolávať. V súčasnosti je už konkurz
zrušený, ako to vyplýva z pripojenej čiastky Obchodného vestníku, a tak by už za žalobkyňu žiaden
správca konať nemohol. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolania žalobkyne, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí

vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli,
neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správnehovyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam

žalobkyne dodáva nasledovné:

9. Podstatou odvolania žalobkyne je námietka právneho posúdenia jej postavenia v záväzkových
vzťahoch z úverových zmlúv, ktoré uzatvorila so žalovaným. Žalobkyňa oproti záverom súdu prvej
inštancie tvrdí, že tieto neuzatvárala ako podnikateľka ale ako spotrebiteľ.

10. Odvolací súd sa po preskúmaní veci plne stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu
prvej inštancie, že žalobkyňa nemá v predmetných záväzkových vzťahoch so žalovaným postavenie
spotrebiteľa, keďže úverové zmluvy uzatvárala ako samostatne zárobkovo činná osoba, podnikateľka.
Súd prvej inštancie tento záver založil na správnom právnom posúdení vykonaným dokazovaním
správne zistených skutočností.

11. Z úverových zmlúv ako aj žiadostí o poskytnutie úveru, ktoré boli v spore ako dôkaz vykonané
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa žiadala žalovaného o poskytnutie úveru ako podnikateľka ako
následne takto aj úverové zmluvy so žalovaným uzatvorila. Z obsahu týchto listín vyplýva, že voči
žalovanému konala pod označením svojej osoby ako podnikateľky, uviedla svoje obchodné meno,
miesto podnikania, IČO, predmet podnikania. Uviedla účel čerpania úveru - oprava auta, nákup

reklamného materiálu, nákup tovaru a žalovanému pri podaní žiadostí o úver poskytla daňové priznanie,
živnostenský list a v jednom prípade i výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch.
Žalobkyňa potom vlastnoručne podpísala predmetné úverové zmluvy so žalovaným, ktoré v predmete
zmluvy stanovovali, že žalovaný ako veriteľ poskytuje žalobkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky úveru
na účely jeho podnikateľskej činnosti.

12. Posúdením uvedených skutočností podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
deň uzatvorenia úverových zmlúv, ktoré ustanovenia definuje osobu spotrebiteľa, je potrebné dospieť k
rovnakému záveru ako dospel súd prvej inštancie. Teda, že žalobkyňa úverové zmluvy so žalovaným
neuzatvárala ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pretože žalobkyňa konala
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď úvery žiadala a boli jej poskytnuté ako podnikateľke
pre účely jej podnikateľskej činnosti.

13. Vyššie uvedené skutočnosti, ako boli súdom prvej inštancie správne zistené z vykonaného

dokazovania, pritom neumožňujú prijať záver, že žalobkyňa pri uzatváraní predmetných zmlúv konala
ako spotrebiteľ a len žalovaný ako dodávateľ, zneužijúc ním vopred pripravenú formulárovú zmluvu
označil v týchto právnych úkonoch žalobkyňu ako podnikateľku, aby sa tak v záväzkovom vzťahu vyhol
uplatňovaniu práv na ochranu spotrebiteľa. Takýto záver je zvyčajne odôvodnený tým, že v príslušnej
úverovej zmluve je bez ďalšieho označené /zaškrtnuté voliteľné políčko/, že dlžníkovi je úver poskytnutý

na účely podnikania. V týchto prípadoch konajúce súdy dôvodne hľadia na osobu dlžníka ako na
spotrebiteľa a dodávateľ-veriteľa zaťažujú dôkazným bremenom preukázania postavenia dlžníka ako
podnikateľa. O takýto prípad však v tomto spore nejde. V tomto spore bolo preukázané, že žalobkyňa
už do predzmluvného vzťahu /žiadosť o poskytnutie úveru/ vstupovala ako podnikateľka, požadujúca
poskytnutie úveru v súvislosti s predmetom svojho podnikania. Jej označenie ako podnikateľky v

predmetných úverových zmluvách i ustanovenia, že peňažné prostriedky úveru sú jej poskytované na
účely jej podnikateľskej činnosti sú tak plne súladné s predzmluvným konaním samotnej žalobkyne. V
tomto prípade preto dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že žalobkyňa v záväzkových vzťahoch so
žalovaným vystupovala ako spotrebiteľ, plne zaťažovala samotnú žalobkyňu. Tá toto dôkazné bremeno
neuniesla a súd prvej inštancie v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, po ich právnom

posúdení podľa príslušných zákonných ustanovení dôvodne prijal záver, že žalobkyňa v predmetných
záväzkových vzťahoch so žalovaným mala postavenie podnikateľa, nie spotrebiteľa.

14. Pokiaľ ide o vyhlásenie konkurzu na majetok žalobkyne v priebehu tohto sporu, v dôsledku čoho
mal podľa žalobkyne konať za ňu vo veci správca, ani táto odvolacia námietka žalobkyne nebola

dôvodná. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín o vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne č.k.
38OdK/112/2018-19 zo dňa 04. mája 2018 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.05.2018.
V tom čase už mala žalobkyňa doručené do vlastných rúk predvolanie na pojednávanie súdu prvej
inštancie v termíne 05.06.2018, na ktorom súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a vyhlásil odvolanímžalobkyne napadnutý rozsudok. Žalobkyňa bola na termín pojednávania súdu prvej inštancie riadne
predvolaná a o tejto skutočnosti mala povinnosť po vyhlásení konkurzu informovať správcu. Nebolo
povinnosťou súdu prvej inštancie doručovať predvolanie na termín pojednávania správcovi, keďže

účinky doručenia predvolania žalobkyni sa vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka-žalobkyne nijako
nezmenili. Zo strany súdu prvej inštancie tak v súvislosti s pojednávaním dňa 05.06.2018, na ktorom bol
vyhlásený napadnutý rozsudok odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenie, ktorým by sa zasiahlo
do práva žalobkyne na spravodlivý proces.

15. Čo sa týka poslednej žalobkyňou namietanej skutočnosti, že konania na Okresnom súde Bratislava
V prebehli bez jej vedomia, neboli jej riadne doručené žaloby ani rozsudky, tak uvedené skutočnosti
musí žalobkyňa namietať v konania pred Okresným súdom Bratislava V, v tomto spore sú bez významu.

16. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a preto mu súd priznal proti
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je
žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie /
§ 262 ods. 2 CSP/.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).