Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12Er/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200471
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Bernátová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2515200471.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 31 348 751,
so sídlom Staromestská 3, Bratislava, v zastúpení: JUDr. Eva Marková, advokátka so sídlom Sibírska
14, Bratislava, proti povinnému: T. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Petra Kunu (nástupca súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu), so sídlom exekútorského úradu
Miletičova 20, Bratislava pod č. EX 146/2015 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 27,77 eur

s príslušenstvom a trov exekúcie, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o
súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019
Z.z. zamieta.

II. Súd návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na
Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. zamieta.

III. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.01.2015 sa na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi začalo

exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz
č. k. 13Ro/108/2014 - 11 zo dňa 25.09.2014 vydaný Okresným súdom Piešťany (ďalej len „exekučný
titul“).

2. Dňa 02.02.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Poverením č. 5204*072798 zo dňa 05.02.2015 vydaným Okresným súdom Piešťany bol

poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Václav Kuna (ďalej len „súdny exekútor“), na
vymoženie sumy 27,77 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

3. Dňa 17.04.2020 vydal súdny exekútor Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a Výzvu na úhradu
trov starej exekúcie, v ktorej upovedomil oprávneného o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1,
písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), pretože uplynula rozhodná doba. Súčasne súdny exekútor
vyzval oprávneného, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo
výške 42,00 eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35,00 eur a z dane z pridanej hodnoty
z paušálnych trov vo výške 7,00 eur.

4. Dňa 18.05.2020 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky oprávneného proti

upovedomeniuozastavenístarejexekúciepodanévzmysle§7ZoUNEK.Spoluspodanýminámietkami
predložil súdny exekútor súdu aj vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie.5. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 30.04.2020 oprávnený odôvodnil
rozporom upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom č. 233/2019 Z. z., ako aj rozporom

ustanovení tohto zákona a na jeho základe vydaného upovedomenia o zastavení starej exekúcie s
Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“ alebo „Ústava“), a to s ustanoveniami čl. 1. ods. 1,
čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 3 a ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj rozporom s čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a rozporom s čl. 1
Dodatkového protokolu č. 1 (ďalej aj len Protokol č. 1). Exekučné konanie bolo začaté a je vedené podľa

právnej úpravy Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Predmetná úprava Exekučného poriadku
dôvody zastavenia tejto exekúcie z dôvodov uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z. a v doručenom
upovedomení o zastavení starej exekúcie neobsahuje a jej zastavenie z takýchto dôvodov neumožňuje,
vzhľadom na čo oprávnený konštatuje porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1, vo vzťahu k pohľadávke oprávneného
vymáhanej v tomto exekučnom konaní a vo vzťahu k svojim základným právam vzťahujúcim sa k

tomuto exekučnému konaniu. Oprávnený požiadal súd, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie o
námietkach do času meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný
súd SR“) a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy
SR o súlade zákona, a to jeho ustanovení čl. I §1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá

veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, čl. II. bod 5 s vyššie
uvedenými ustanoveniami Ústavy SR, Dohovoru a Protokolu 1. Zákon v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy
a princípmi právneho štátu ním garantovanými vstupuje a zasahuje do exekučných konaní začatých
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona vrátane exekučného konania vedeného oprávneným tak,
že do právneho poriadku retroaktívne zavádza legálnu definíciu „starej exekúcie“ v nadväznosti na

dobu jej vedenia v období pred účinnosťou tohto zákona, upravuje postup ukončenia starých exekúcií
ex lege, svojvoľne a arbitrárne uzákoňuje zastavenie starých exekúcií v nadväznosti na uplynutie
rozhodnej doby ich vedenia, upravuje vznik exekučného titulu „sui generis“ voči oprávnenému v starej
exekúcii o upovedomenie o zastavení starej exekúcie a ukladá oprávnenému v starej exekúcii povinnosť
uhradiť exekútorovi paušálne trovy exekúcie v sume 35,- eur bez DPH (42,- eur s DPH), upravuje

okamih ukončenia starých exekúcií, povinnosť exekútorov v starých exekúciách zrušiť všetky úkony
smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii v nadväznosti na neosvedčenie
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v 30 dňovej lehote, implicitne upravuje
meritórny prieskum exekučných titulov oprávneného exekučným súdom (napríklad podmienky formálnej
a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, aplikácia noriem ochrany spotrebiteľa) v prípade

opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému s možnosťou exekučného
súdu nevydať exekútorovi poverenie na vykonanie novej exekúcie pri opätovnom návrhu, stanovuje
podmienky a povinnosti oprávneného pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, napriek
procesnému charakteru zákon retroaktívne vstupuje do úpravy hmotnoprávnych vzťahov oprávneného
a povinného nabúravajúc konštituovanú právnu istotu účastníkov hmotnoprávneho vzťahu v otázke

premlčania, vyplývajúcu z noriem hmotného práva a prolonguje tieto premlčacie doby o obdobie jedného
roka, implicitne stanovuje povinnosť oprávneného opätovnej úhrady súdneho poplatku za opätovný
návrh na vykonanie exekúcie (16,50 eura) s vylúčením nároku oprávneného na náhradu trov spojených
s jeho podaním. Nakoľko oprávnenému hrozí zastavovanie ďalších starých exekúcií podľa § 5 ods.
3 ZoUNEK aj v období po podaní týchto námietok, z čoho vyplýva akútna hrozba ďalších budúcich

zásahov do základných práv a majetkovej sféry oprávneného, oprávnený odôvodnil žiadosť o podanie
požadovaného návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR aj akútnou hrozbou ďalších budúcich
zásahov do základných práv oprávneného a jeho majetkovej sféry. Zároveň vzhľadom na enormné
množstvostarýchexekúcií,vovzťahukuktorýmhrozíichzastavenienazákladeZoUNEK,jepreukázaná
aj existencia všeobecného záujmu na posúdení súladu uvedených ustanovení ZoUNEK s Ústavou a

Dohovorom ústavným súdom v kontexte rizika vzniku značných škôd a ťažko napraviteľných následkov
vo vzťahu k veľkému počtu oprávnených vedúcich staré exekúcie. Z uvedených dôvodov oprávnený
navrhol, aby súd návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR doplnil aj o požiadavku pozastavenia
účinnosti napadnutých ustanovení ZoUNEK ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy do doby jeho
rozhodnutia vo veci samej o podanom návrhu. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho

stavu oprávnený navrhol, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd prerušil konanie o námietkach - do času meritórneho
rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej o jeho návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1
písm. a) Ústavy SR o súlade ZoUNEK, a to jeho ustanovení Čl. I § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a),§ 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, Čl. II
bod 5 s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 3 a ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl.
46 ods. 1 Ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1, aby takýto návrh Ústavnému súdu

SR podal a následne námietkam oprávneného vyhovel, a podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie zrušil.

6. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že sa netýkajú okolností, ktoré by spôsobovali
zrušenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo by neboli naplnené dôvody zastavenia starej

exekúcie podľa § 2 zákona č. 233/2019 Z. z. Námietky považuje za neopodstatnené a účelové s cieľom
vyhnúť sa úhrade paušálnych trov súdneho exekútora, voči ktorým zákon nepripúšťa námietky resp.
opravný prostriedok. Námietky oprávneného navrhol súdny exekútor zamietnuť.

7. Zo súdneho spisu vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi (JUDr.
Václavovi Kunovi) doručené dňa 20.02.2015.

8. Podľa § 233a zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup
ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do
31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

9. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z., ktorý upravuje postup ukončenia
exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.3.2017
(ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“), s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie

exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods.
1, 2 zákona).

10. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,

b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;

na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
11. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

12. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v
strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

13. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred
zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych
trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych
trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu
iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

14. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

15. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.16. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému
zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo, b) ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
18. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží

exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

19. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému

a exekútorovi.

20. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

21. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

22. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať žalobu na obnovu exekučného konania.

23. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“

alebo „Civilný sporový poriadok“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že
sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu
návrh na začatie konania.

24. Podľa § 162 ods. 2 a 3 CSP, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním

uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

25. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. l. ÚS 488/2017-25, všeobecný súd má
možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie

konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.

26. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému

zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.

27. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP

na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny
stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto
právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom
práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, a preto je implikované v norme § 162 ods. 2 CSP
(„Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania

upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Táto formulácia vytvára
súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci prerušenie konania za
účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou má v takom prípade právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo zorného uhlanamietnutého porušenia Ústavy, teda na dôkladné vysvetlenie príčin, pre ktoré sa súd nedomnieva, že
Ústava je porušená spôsobom, ktorý tvrdí účastník konania.

28. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o
súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba vtedy, ak sú splnené dve podmienky, a to: 1.)
ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou spája s
prejednávanou vecou, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore a 2.)
v prípade, ak sa súd domnieva, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a

Ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR, všeobecný súd splní podmienku čl.
144 ods. 2 Ústavy, t. j. domnieva sa iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou,
resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom.

29. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o

ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu s
Ústavou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu
na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130
ods. 1 písm. d) Ústavy.

30. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z
18.10.2006:„Podľačl.144ods.2Ústavy,aksasúddomnieva,žeinývšeobecnezáväznýprávnypredpis,
jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k
názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily
( ... ), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne
uviedol, že “Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...“ ,
čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože

samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je
presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu
opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu.“

31. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo
s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému
záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie
konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona č. 233/2019

Z. z. s Ústavou, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č.
233/2019 Z. z. zamietol ako nedôvodný a zároveň ako nedôvodný zamietol aj návrh oprávneného na
podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zákonom č. 233/2019

Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia
zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až
doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia
exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývajú aj z iných zákonov a
v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale

zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca
a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s
Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby
moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie
vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku,

ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením
pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené
podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu
a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinnéhodo 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom
exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa
nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného

dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci,
oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného
návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku
podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho
poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša

právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore
s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť
ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú
nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona
oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu, s výnimkou súdneho
poplatku, a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore

s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor
si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený
znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje
súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou,
naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je

prvkomvnášajúcimdoexekúciíprávnuistotu,hospodárnosťazefektívnenieexekučnýchkonaní,pretože
za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky
a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach.
Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený
namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa

súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade
zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena
exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a
proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Pokiaľ ide
o predĺženie premlčania, tak tiež tu nie je rozpor s ústavou, pretože sa predlžuje premlčacia doba,

ktorá ešte neuplynula a nejde o určenie novej premlčacej doby po uplynutí predchádzajúcej. Okrem
toho táto okolnosť nie je podstatná pre aktuálne rozhodnutie. Rovnako to platí aj o tom, že v prípade
podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tu súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore
s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do

31.3.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj v
ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie
predložené ako exekučný titul doposiaľ nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska
exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná.

32. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje
ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK).
Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo
napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK.
Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia

taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej
doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa §
2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).

33. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 01.04.2017, preto je nadobudnutím účinnosti ZoUNEK,

potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a EP, § 1 ZoUNEK). Súdny exekútor vydal podľa § 5
ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu
uplynutia rozhodnej doby. Oprávnený podal podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK proti upovedomeniu námietky
z dôvodu rozporu upovedomenia so zákonom. Súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení
starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného

spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote,
neboli však podané dôvodne. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci uplynula rozhodná doba piatich
rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi, t. j. vo veci vznikol dôvod zastavenia
starej exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Súčasne nebolo zistené, že ide o starúexekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku
ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predlžila (§ 4 ZoUNEK). Zápis exekúcie v centrálnom
registri exekúcií nie je predpokladom, ktorého splnenie je podmienkou na vydanie upovedomenia o

zastavení starej exekúcie (nezapísanie exekúcie v CRE nepredstavuje výnimku zo zastavenia starej
exekúcie). Pokiaľ oprávnený namietal rozpor upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom,
takýto rozpor súd nezistil. Exekučný súd nepovažuje zákon za rozporný s Ústavou, a preto nebude za
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho

dôvodu prerušovať toto konanie. Vzhľadom k uvedenému súd návrhy oprávneného na prerušenie
konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych
predpisov na ústavný súd zamietol a námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie ako nedôvodné zamietol (§ 7 ods. 3 tretia veta ZoUNEK). Oprávnený v námietkach neuviedol
a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom
a exekúcia nebola zo zákona zastavená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť
v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (Okresný súd
Piešťany).

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v
akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti

sporu možné a účelné. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Ak podá ten, kto je na
to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. O sťažnosti rozhodne súd prvej
inštancie. Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie
zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.