Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200823
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619200823.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: S. J., nar. XX.X.XXXX, adresa
trvalého pobytu J. C., Y. XXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária Kurucová,
s.r.o., IČO: 36 271 268, adresa sídla Senica, Hurbanova 486/2, proti žalovaným v 1. rade: W. D., nar.
XX.X.XXXX a v 2. rade: I. D., nar. XX.X.XXXX, obaja adresa trvalého pobytu J., J. X/XX, obaja zastúpení
advokátom: JUDr. Juraj Procházka, adresa sídla Lakšárska Nová Ves 403, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Senica z 23. októbra 2019 č.k.
9C 14/2019-93 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je vlastníčkou
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J. C., zapísanej v LV č. XX ako parcela registra
„C“ parc.č. 101/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 277 m2 v podiele 3/5-in k celku.

1.2.1 V konaní mal za dokázané, že žalobkyňa je zapísaná na LV č. XX pre k.ú. J. C. ako spoluvlastníčka
pozemku (parc. reg. „C“ parc.č. 101/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 277 m2) v 14/25-inách, a
v 1/25-ine, žalovaní sú zapísaní ako spoluvlastníci predmetného pozemku v 1/25-ine, pričom pri zápise
1/25-iny ako u žalobkyne, tak u žalovaných je uvedená poznámka „Hodnovernosť údajov o vlastníckom
práve k nehnuteľnostiam v katastri bola vyvrátená.“ Takéto údaje sa nesmú používať.

1.2.2 Pôvodne spoluvlastnícky podiel 3/5 k celku na tejto nehnuteľnosti vlastnili V. V. a jeho manželka,
S. V..

1.2.3 Dedičstvo po V. V. bolo prejednané Štátnym notárstvom v Senici pod sp. zn. D 1444/75 s tým,
že v zmysle jeho rozhodnutia zo dňa 19.2.1976 predmetný pozemok v príslušnom podiele nadobudli
manželka S. V. v 1/10-ine a jeho deti z prvého manželstva I. V., nar. XX.X.XXXX v 1/10-ine, E. T. v
1/10-ine, O. V. v 1/10-ine a E. E. v 1/10-ine. S. V. sa tak stala spoluvlastníčkou príslušného podielu

predmetného pozemku v 6/10-inách, nakoľko už pred tým jej 5/10-ín patrilo ako spoluvlastníčke.

1.2.4 Rozsudkom Okresného súdu Senica sp.zn. 6C 138/76 zo dňa 25.7.1977, právoplatným
dňa 8.10.1977 bolo spoluvlastníctvo dedičov uvedených v predchádzajúcom odseku zrušené aprejednávané nehnuteľnosti, okrem iného aj predmetný pozemok nadobudla do výlučného vlastníctva
S. V..

1.2.5 Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Senici v dedičskej veci po S. V. sp.zn. D 1371/78 zo dňa
31.10.1978 všetok majetok po S. V. na základe jej poslednej vôle vyjadrenej v závete nadobudla S. C.,
nar. XX.X.XXXX.

1.2.6 Notárskou zápisnicou č. N 601/88, NZ 611/88 zo dňa 9.9.1988 spísanou na Štátnom notárstve

v Senici obsahujúcou kúpnu zmluvu žalobkyňa a jej manžel kúpili od S. C. nehnuteľnosti, okrem iného
aj predmetný pozemok (v podiele 3/5-iny).

1.2.7 Po rozvode manželstva žalobkyne a O. J. v rámci vyporiadania BSM rozsudkom Okresného súdu
Senica sp.zn. 5C 7/00-64 zo dňa 6.12.2000 nadobudla predmetný pozemok žalobkyňa.

1.2.8. V rámci dedičského konania o novoobjavenom majetku Osvedčením o dedičstve v dedičskej veci
po I. V. nar. XXXX sp.zn. 12D 205/2006, Dnot 56/07 - K zo dňa 23.2.2007 nadobudol syn poručiteľa, I.
V., nar. XX.XX.XXXX ideálny podiel 1/25-iny predmetného pozemku, ktorý následne kúpnou zmluvou
zo dňa 23.2.2007 predal žalovaným.

1.2.9 Dňa 11.3.2016 žalobkyňa požiadala Okresný úrad Senica o prešetrenie zápisu vlastníctva k
predmetnému pozemku - spoločnému dvoru a o opravu zápisu. Následne tento začal konanie o
oprave chyby LV číslo XX o čom upovedomil listom z 27.4.2016 jak žalobkyňu, tak aj žalovaných. V
upovedomení sa uvádza, že v roku 2002 bol v katastrálnom území J. C. zapísaný projekt Register
obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), pri ktorom spracovateľ nesprávne zapísal na LV č. XX

vlastnícke právo k predmetnému pozemku.

1.2.10 Rozhodnutím OÚ Senica zo dňa 16.6.2016 bolo rozhodnuté o zrušení vlastníckeho práva k
predmetnému pozemku, t.j. parc.č. 101/1 evidovanému v prospech spoluvlastníkov E. T. v podiele 1/25-
iny, S. J. v podiele 1/10-iny, V. V. v podiele 1/10-iny, S. V. podiele 1/10-iny, S. V. v podiele 1/10-iny, O. V. v

podiele1/25-iny,E.E.vpodiele1/25-inyaS.V.vpodiele1/25-inyazápisevlastníckehoprávavprospech
spoluvlastníčky S. J., teda žalobkyne v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny s titulom nadobudnutia N
601/88, NZ 611/88, RI 1413/88, rozsudok 5C 7/00, Z-776/01. List bol zasielaný na vedomie aj žalovaným

1.2.11 Oznámením OÚ Senica zo dňa 12.8.2016 bolo stranám oznámené, že v časti 1/25-iny k

predmetnému pozemku sa jedná o duplicitné vlastníctvo a v katastri bude ohľadom tohto podielu
vyznačená poznámka o vyvrátení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve. V liste bola opísaná celá
genéza vlastníckeho práva k 3/5-inám predmetného pozemku od vlastníkov V. V. a jeho manželky S. V.
až po žalobkyňu. Tiež sa tu uvádza, že osvedčením o dedičstve 12D 205/2006 v dedičskej veci po neb. I.
V. (nar. XXXX) bol nesprávne prededený spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore, ktorý bol následne

predmetom kúpnej zmluvy z roku 2007. OÚ Senica uviedol, že sám nemá právomoc rozhodnúť, ktoré
vlastníctvo zapísané v súlade s príslušnou verejnou listinou je správne a preto strany vyzval na uzavretie
dohody o mimosúdnom urovnaní, príp. na podanie určovacej žaloby na súd. Uvedený list bol zaslaný
žalobkyni i žalovaným.

1.2.12 Listom zo dňa 17.12.2018 adresovaným žalovaným právna zástupkyňa žalobkyne objasnila
situáciu s duplicitným vlastníctvom, uviedla, že I. V., od ktorého podiel na predmetnom pozemku kúpili,
nebol v čase uzavretia kúpnej zmluvy vlastníkom a žalovaným a ponúkla spísanie dohody o urovnaní.

1.2.13 Žalobkyňa v konaní tvrdila, že mala záujem so žalovanými sa dohodnúť. Cestou právnej

zástupkyne ich predvolala do advokátskej kancelárie. Advokátka žalovaným vysvetlila problém s tým,
že keď prešetrí a zadováži všetky doklady, napíše im. Listom zo dňa 17.12.2018, ktorý bol zaslaný
žalovaným do Bratislavy a následne, keď sa neozvali i do J. C., im advokátka vysvetlila všetky okolnosti
s tým, že nemôžu byť vlastníkmi, keďže I. V., nar. v roku XXXX na základe rozsudku OS v Senici nebol
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, táto nemohla byť predmetom náhradného prejednania dedičstva

a následne kúpnej zmluvy. Celú záležitosť bolo možné riešiť urovnaním, avšak žalovaní sa k listu
zo dňa 17.12.2018 nevyjadrili a z ich postoja je zrejmé, že vec nemienia riešiť mimosúdne. Preto
bola žalobkyňa nútená podať žalobu na súd a domáhať sa určenia vlastníckeho práva tak, aby bolo
odstránené duplicitné vlastníctvo.1.2.14 Žalovaní v konaní tvrdili, že ich právni predchodcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa
28.2.1966 pozemok parc.č. 101/2 v k.ú. J. C. a k prístupu na svoje nehnuteľnosti z verejného

priestranstva peši i vozidlami vždy využívali predmetný pozemok. Iný prístup ani nie je možný.
Žalovaní po nejakom čase po nadobudnutí nehnuteľnosti parc.č. 101/2 zistili, že nie sú spoluvlastníkmi
predmetného pozemku, teda spoločného dvora. Preto kúpnou zmluvou zo dňa 23.2.2007 odkúpili od
I. V. jeho spoluvlastnícky podiel 1/25 na predmetnom pozemku, ktorý tento podiel riadne nadobudol
osvedčením o dedičstve č. 12D 205/2006, Dnot 56/07-K. Od vykonania vkladu ich spoluvlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností sa cítili byť vlastníkmi predmetného spoluvlastníckeho podielu a
ich vlastnícke právo nik nespochybňoval. Až niekedy v mesiaci november 2018 ich oslovila právna
zástupkyňa žalobkyne s tým, že údajne predmetný spoluvlastnícky podiel bol na nich prevedený
protiprávne a jeho skutočnou vlastníčkou je žalobkyňa. Listom zo dňa 17.12.2018 im oznámila
skutočnosti uvedené v žalobe. Z toho vyplýva, že v čase od 23.2.2007 do novembra 2018, teda po
dobu dlhšiu ako 10 rokov, sa žalovaní cítili byť vlastníkmi predmetného spoluvlastníckeho podielu a ich

vlastnícke právo nikto nespochybňoval. Jednalo sa z ich strany o oprávnenú držbu, opierajúcu sa o
právny titul - formálne správnu kúpnu zmluvu, vloženú do katastra pod V-514/07 a súčasne boli poctivými
vzmysledobrejvierydržiteľov.Prinadobudnutíspoluvlastníckehopodielupostupovalisobvykloumierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti prípadu od nich požadovať a preto žiadali žalobu
zamietnuť.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok sporovej strany, aby súd rozhodol o určení, či tu právo je alebo nie,
ak je na tom naliehavý právny záujem a to určenie vlastníckeho práva žalobkyne k spoluvlastníckemu
podielu k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. c) C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších zmien a doplnení), § 132 ods. 1, § 134 a § 130 ods. 1 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru že žaloba žalobkyne
je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že má za to, že v prejednávanej veci je naliehavý
právny záujem na takomto určení daný tým, že právny stav vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľnosti

nezodpovedá skutočnosti a výrok určovacej žaloby je právne relevantným podkladom pre zápis
vlastníckeho práva žalobkyne do katastra nehnuteľností. Keďže k mimosúdnej dohode v danej veci
neprišlo, je právne postavenie žalobkyne neisté a určenie vlastníckeho práva je jediným prostriedkom,
ktorý môže túto neistotu odstrániť a zabrániť tak v budúcnosti ďalším sporom v predmetnej veci medzi
stranami.

1.5 Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu následne súd vyvodil právny záver,
že žaloba proti žalovaným v 1. a 2. rade bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako ho žalobkyňa požadovala určiť žalobou, nadobudla táto
riadne na základe kúpnej zmluvy v spojení s následným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva

manželov po rozvode jej manželstva. Po preskúmaní celej genézy vlastníckeho práva k podielu vo
veľkosti 3/5-ín k predmetnému pozemku, t.j. k pôvodne spoločnému dvoru, bolo preukázané, že
vlastnícke právo k uvedenej časti pozemku bolo prevádzané v súlade so zákonom. Po zápise ROEP
do katastra nehnuteľností v roku 2002 však prišlo k chybe pri zápise a do katastra nehnuteľností boli
zapísané aj subjekty, ktoré už vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti po zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva súdom neboli, okrem iného aj I. V., nar. XXXX. Keďže žalovaní mali záujem vlastniť
aspoň časť predmetného pozemku, oslovili za účelom vyhľadania informácií notára JUDr. Kremla, ktorý
následne na základe vyššie uvedeného chybného zápisu v katastri nehnuteľností podiel vo veľkosti
1/25-iny na predmetnom pozemku prededil v rámci dedičského konania o novoobjavenom majetku
a žalovaní tento podiel obratom kúpili od dediča I. V. (nar. XXXX), a to kúpnou zmluvou zo dňa

23.2.2007, t.j. v deň, kedy nadobudlo právoplatnosť dedičské rozhodnutie. Žalovaná uviedla, že po
zistení, že v katastri nehnuteľností je chyba, snažila sa situáciu riešiť, bola sa pýtať na úrade aj u
právnikov, kde dostala odpoveď, že všetko je v poriadku. Až dňa 11.3.2016 podala oficiálnu žiadosť
na OÚ Senica o vykonanie opravy. O začatí konania o oprave, ako aj o dôvode konania a následne
i s rozhodnutím OÚ Senica o oprave zápisu s podrobným vysvetlením situácie okolo duplicitného

vlastníctva k podielu vo veľkosti 1/25-iny k predmetnému pozemku boli oboznámení aj žalovaní, a to
v roku 2006, čo sami potvrdili. V rozhodnutí OÚ Senica sa jasne uvádza, že na základe rozsudku
Okresného súdu Senica sp.zn. 6C 138/76 nadobudla S. V. okrem iného aj spoluvlastnícky podiel I.
V. na predmetnej nehnuteľnosti a následne dedička S. C. dedila predmetný pozemok v 3/5-inách užv celosti a od tejto uvedené 3/5-iny pozemku kúpila žalobkyňa s vtedajším manželom. Z vykonaného
dokazovania je zároveň zrejmé, že žalovaní vedeli, že ďalšími spoluvlastníkmi predmetného pozemku
sú manželia V., od ktorých sa pokúšali časť predmetného pozemku kúpiť. To znamená, že i v prípade,

ak by žalovaní od momentu kúpy časti predmetného pozemku boli ohľadom tejto časti dobromyseľnými
držiteľmi, po oznámení začatia a následne po doručení rozhodnutia OÚ Senica zo dňa 16.6.2016 spolu s
oznámením a ozrejmením okolností okolo duplicitného vlastníctva dobromyseľnými byť prestali, nakoľko
ich vlastnícke právo bolo týmto spochybnené. Tvrdenie, že žalovaní ako laici z listov z katastrálneho
úradu nepochopili, o čo sa vo veci jedná a že ich vlastnícke právo bolo spochybnené, považuje súd

za účelové. Podľa názoru súdu, OÚ Senica vysvetlil situáciu jasne a prehľadne a navyše, ako žalovaní
sami uviedli, krátko po doručení listov oslovili právnika za účelom riešenia danej veci. Takže celú situáciu
po právnej stránke mohli žiadať vysvetliť od osoby povolanej. V danom prípade treba vychádzať z
jednej zo základných zásad súkromného práva, a to zásady „nemo ad alium plus iuris transfere potest,
quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám). Táto zásada chráni vlastnícke právo
skutočného („pravého“) vlastníka, v danom prípade žalobkyne. Jej uplatnenie znamená, že žalovaní

nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo k časti predmetného pozemku, ak subjekt, ktorý na nich
vlastnícke právo prevádzal, teda I. V. (nar. XXXX), toto právo nikdy nenadobudol. Vlastnícke právo
nemohlo byť na neho prevedené v dedičskom konaní, nakoľko jeho právny predchodca (I. V., nar. XXXX)
prestal byť vlastníkom dňa 8.10.1977 (dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku). Zároveň v danom prípade, pokiaľ ide o držbu

časti predmetného pozemku žalovanými, neuplynula zákonom predpokladaná 10 ročná doba, nakoľko
žalovaní vstúpili do držby predmetného pozemku dňa 23.2.2007, a v mesiaci 6/2016 bolo im bolo
doručené rozhodnutie o oprave nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľností a 8/2016 im OÚ Senica
odporučil otázku ohľadom duplicitného vlastníctva riešiť buď to dohodou o urovnaní, príp. určovacou
žalobou na súde. Ich vlastnícke právo bolo teda spochybnené pred uplynutím zákonom požadovanej

10 ročnej vydržacej doby, žalovaní sa teda nemohli stať vlastníkmi podielu na predmetnom pozemku
vydržaním.

1.6 Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady „nemo plus iuris“ je nemožnosť
nadobudnúťvlastníckeprávoknehnuteľnostiodnevlastníka,nemožnovylúčiťsituáciu,keďprotiprincípu

ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa,
na čo poukázal právny zástupca žalovaných s odkazom na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS
549/2015-33 zo dňa 16.3.2016. Avšak ochranu skutočného vlastníka možno prelomiť ochranou dobrej
viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ
je dobromyseľný, že vec nadobudol riadne podľa práva nadobudol, pričom dobrá viera musí byť pritom

hodnotená veľmi prísne a poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na
individuálneokolnostikonkrétnejvecimusíjaviťakospravodlivé.Odobrúvieruidevtedy,aknadobúdateľ
nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a
povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného
jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva

zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. V predmetnej veci však zistený
skutkový stav a okolnosti daného prípadu podľa názoru súdu dobrú vieru žalovaných (posudzujúc ju
veľmi prísne) konštatovať nemožno. Žalovaná v 2. rade bývala v dome susediacom s predmetným
pozemkom, ktorý okrem iného aj jej rodina vždy používala na prechod ku svojmu domu, od roku 1966. Je
teda veľmi nepravdepodobné, že by nebola oboznámená s právnym osudom spoločného dvora. Obaja

žalovaní vedeli, že žalobkyňa a manželia V. sú spoluvlastníkmi spoločného dvora, nakoľko práve od
týchto sa snažili získať aspoň časť pozemku. Manželia V. im oznámili, že pozemok nepredávajú a aj
keby ho predávali, ponúkli by ho najskôr žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke. Iných spoluvlastníkov
nespomínali. Preto žalovaní o pomoc požiadali notára. Po zistení, že v katastri nehnuteľností je ako
spoluvlastník predmetného pozemku uvedený I. V. (nar. XXXX) nevyvinuli žalovaní ani minimálne úsilie

na overenie si pravdivosti tohto zápisu, i keď s prihliadnutím k vyššie opísaným skutočnostiam by
aktivita v tomto smere od očakávala. Naopak, žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu s dedičom ihneď v deň
nadobudnutia právoplatnosti dedičského rozhodnutia o novoobjavenom majetku, z čoho sa javí, ako by
celé dedičské konanie o novoobjavenom majetku prebehlo „na objednávku“ žalovaných. Celý uvedený
postup ako aj rýchla následnosť právnych úkonov týkajúcich sa uvedenej 1/25-iny pozemku dobrej

viere žalovaných nenasvedčuje, skôr naopak. Na druhej strane žalobkyňa v snahe riešiť nesprávny
zápis v katastri nehnuteľností dostala ako od úradov odpoveď, že vec je v poriadku, ktorá skutočnosť
nebola v konaní spochybnená. Nebola teda nečinná, ako tvrdila protistrana. V danom prípade teda
prípadné poskytnutie ochrany žalovaným na úkor žalobkyne ako skutočnej vlastníčky nemožno zadaných okolností hodnotiť ako spravodlivé. Uvedený prípad nenesie znaky takej výnimočnosti čo sa
skutkového stavu týka, ktorý by odôvodnil úvahy súdu o prelomení zásady „nemo plus iuris“. Na základe
uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobe v úplnom rozsahu vyhovel.

1.7 Súd nepovažoval za potrebné v konaní vypočúvať G. C., druha žalobkyne, ani bývalého manžela
žalobkyne, ani manželov V. za účelom preukazovania, či žalovaní vedeli alebo nevedeli, že žalobkyňa je
spoluvlastníčkounehnuteľnostív3/5-inách,nakoľkoprerozhodnutiesúdubolopostačujúcepreukázanie
straty dobrej viery žalovaných po oboznámení sa s listinami od katastrálneho úradu pred uplynutí 10

ročnej vydržacej doby.

1.8 O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods.
1, 2 C.s.p. a vecne potrebou priznania náhrady trov konania žalobkyni v rozsahu 100% z dôvodu jej

plného úspechu v spore.

2.1 Takéto rozhodnutie v celom rozsahu napadli riadnym a včasným odvolaním žalovaní s návrhom
na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd
prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec

nesprávne právne posúdil a preto aj nesprávne rozhodol vyhovením žalobe.

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedli, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dôkazu spochybnil
dobrú vieru žalovanej v 2. rade a to len tvrdením, že v dome bývala od roku 1966, pričom tento záver
súdu je v príkrom rozpore s vykonanými dôkazmi, keď sama žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že

v dome síce bývala od roku 1966, avšak iba do uzavretia manželstva a potom až po roku 1994. Je
zarážajúce, že súd dospel k záveru, že dieťa, respektíve tínedžerka, naviac bez primeraného vzdelania,
mala mať vedomosť o právnom osude spoločného dvora. Je nepochybné, že užívanie spoločného
dvora až do roku 2007 (do zahatania prechodu žalobkyňou drevom v roku 2007) bolo bezproblémové.
Z dokazovania vyplynulo, že až v roku 2007 sa žalovaní začali zaujímať o "právny osud spoločného

dvora", že následne po zahataní prechodu žalovaní v 1. a 2. rade ako osoby neznalé práva vyhľadali
právnu pomoc kompetentnej osoby - súdneho komisára, notára JUDr. Kremla a pri nadobudnutí
spoluvlastníckeho podielu 1/25 postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti konkrétneho prípadu a na ich vzdelanie od nich požadovať, pretože vlastnícke právo
predávajúceho bolo potvrdené úradnou listinou súdneho komisára - notára, ktorý tento riadne nadobudol

osvedčením o dedičstve číslo 12D/205/2006, Dnot. 56/07-K.

2.3 Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti následne nadobudli žalovaní kúpnou zmluvou z
23.2.2007atakoprávnenúdržbuspoluvlastníckehopodielukpredmetnejnehnuteľnostiopieralioprávny
titul (formálne správnu kúpnu zmluvu z 23.2.2007) a súčasne boli poctivými v zmysle existencie dobrej

viery držiteľov.

2.4 Podľa Osvedčenia o dedičstve 12D/205/2006 z 23.2.2007 nadobudol podiel 1/15 pod B1 k parcele
číslo 101/1 po nebohom I. V. jeho syn I. V.. Pokiaľ štát v roku 2002 spôsobil ďalší problém a vytvoril tak
chaos v zápise vlastníckych práv, toto nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu žalovaných.

2.5 Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade nemali dôvod nijako spochybňovať
správnosť zápisu v KN ani odbornosť notára JUDr. Kremla, bývalého člena prezídia Notárskej komory
SR.

2.6 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že list OÚ Senica, katastrálneho odboru z 27.4.2016,
rozhodnutie toho istého úradu zo 16.6.2016 a jeho list z 12.8.2016 dostatočne vysvetľovali právny stav
veci.Nepochybnetoplatípreosobuprávnečigeodetickyvzdelanú,avšaktietolistinynikdeneobsahovali
zmienku o tom, že žalovaní nie sú vlastníkmi svojho spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela číslo
101/1. Žalovaní ako laici v oblasti práva z toho vyvodili záver, žalobkyňa si rieši svoje pozemky a takto

formulované listiny evidentne nijako nespochybňovali ich vlastnícke právo.

2.7PokiaľžalobkyňavyvinulaúsilienaodstránenievadnýchzápisovvKN,takjehovýsledkombolivyššie
uvedené dokumenty príslušného orgánu katastra nehnuteľností vydané až v roku 2016. Pokiaľ štát vroku 2002 spôsobil problém a vytvoril tak chaos v zápise vlastníckych práv, toto nemôže byť v žiadnom
prípade na ujmu žalovaných, čomu zodpovedá aj aktuálna judikatúra ESĽP.

3. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných zotrvala na
svojich doterajších skutkových tvrdeniach, ako aj právnych záveroch a navrhla odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej 100% náhrady trov odvolacieho
konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p. - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal
(§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

5.1PredmetomkonaniavedenéhonaOkresnomsúdeSenicapodsp.zn.9C/14/2019ježalobaourčenie,
že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J. C., zapísanej v LV
č. XX ako parcela registra „C“ parc.č. 101/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 277 m2 v podiele
3/5-in.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s
poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaných bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o strate dobromyseľnosti
žalovaných o ich vlastníckom práve k spornej nehnuteľnosti počas vydržacej doby a následne aj
vec nesprávne právne posúdil a to najmä pokiaľ ide o potrebu poskytnutia ochrany dobromyseľným

nadobúdateľom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti s prihliadnutím na individuálne okolnosti a
potrebu spravodlivého usporiadania veci.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal

dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym
skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o potrebe
považovať nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní voči žalovaným za plne dôvodné z dôvodu,
že z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, tak ako

ho žalobkyňa požadovala určiť žalobou, táto nadobudla riadne na základe kúpnej zmluvy v spojení s
následným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode jej manželstva, že po
preskúmaní celej genézy vlastníckeho práva k podielu vo výške 3/5 k celku k predmetnému pozemku,
pôvodne k spoločnému dvoru, bolo preukázané, že vlastnícke právo k nehnuteľnej časti pozemku
bolo prevádzané v súlade so zákonom a že žalovaným ako nadobúdateľom vlastníckeho práva k

spornému pozemku od nevlastníka nemožno poskytnúť ochranu dobrej viery nových nadobúdateľov,
na úkor ochrany práva pôvodného vlastníka, z dôvodu, že z dokazovania nebolo možné dospieť k
záveru, že žalovaní ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich s ohľadom na
okolnosti a povahu prípadu požadovať nemali, prípadne nemohli mať (z hľadiska kritéria primeraneobozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti I. V. nar. XXXX, ktorý bol ako
nositeľ vlastníckeho práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí a že by
bolo spravodlivé v prejednávanej veci uprednostniť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa/

žalovanýchprotiprincípuochranyprávapôvodnéhovlastníka/žalobkyneažeajvprípade,akbyžalovaní
od momentu kúpy časti predmetného pozemku boli ohľadom tejto časti dobromyseľnými držiteľmi, po
oznámení začatia a následne po doručení rozhodnutia Okresného úradu Senica zo 16.6.2016, spolu s
oznámením o ozrejmení okolností okolo duplicitného vlastníctva, dobromyseľnými byť prestali, nakoľko
ich vlastnícke právo bolo týmto spochybnené) s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd odkazuje

na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Aj odvolací súd dospel
k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania, každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobkyne je
v celom rozsahu dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,

ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Pokiaľ ide o vec samu
odvolací súd konštatuje, že žalovaní v odvolacom konaní nepredniesli žiadne nové námietky, s ktorými
by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie
ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už

vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozhodnutia.

8. Neobstojí ani účelová odvolacia námietka žalovaných, že z listín doručených ním Okresným úradom
Senica, katastrálnym odborom, vzhľadom na nedostatok svojho vzdelania neboli schopní pochopiť, že

ich vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti je spochybňované (čo mohla pochopiť len osoba právne
alebo geodeticky vzdelaná), nakoľko ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, samotný žalovaný
v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu konanom dňa 23.10.2019 (č.l. 88) uviedol, že
po doručení predmetných listinným od Okresného úradu, katastrálneho odboru v Senici oslovili ich
právneho zástupcu (teda evidentne osobu právne vzdelanú) s tým, že by sa pokúsili so žalobkyňou

dohodnúť, čo sa im však nepodarilo.

9. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

10.1 Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol jej
nárok na náhradu trov konania.

10.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

10.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

11. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).