Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sp/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200864
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7015200864.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachakosprávnysúdsudkyňouJUDr.DanouBystrianskouvprávnejvecižalobcu:C..

C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, O.S., právne zastúpený: JUDr. Alexander Milko, advokát, ul. Cyrila
a Metoda č. 4, Rožňava, proti žalovanému: Mesto Rožňava, Šafárikova 29, Rožňava, právne zastúpený:
JUDr. Ladislav Török, advokát, Šafárikova 8, Rožňava, za účasti: G. I., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, O.,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. j. 2974/2015/34528-MAJ zo dňa 8.6.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Mesta Rožňava č.j. 2974/2015/34528-MAJ zo dňa 8.6.2015.

II. Mesto Rožňava je p o v i n n é zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodol pod č. j. 2974/2015/34528-MAJ zo dňa 8.6.2015 podľa § 5 Obč. zákonníka

a § 46 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“) a zakázal žalobcovi chovať koňa a
všetky hospodárske zvieratá v okruhu 20 metrov od pozemkov registra „Q.“ parc. č. XXX/X a XXX/
X v katastrálnom území O.. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 5 a § 127 Obč. zákonníka a konštatoval,
že zakázal chov koňa, vychádzajúc z podnetu sťažovateľa a výpovedí svedkov, ktorí uvádzali, že sa
kôň nachádzal v blízkosti rodinného domu sťažovateľa a narušoval susedské spolunažívanie svojimi
pachmi a trusom. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bola i zápisnica č.sp. 2974/2015 zo dňa 8.6.2015,
odpoveď na podnet vypracovaný Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou v Rožňave zo dňa

26.5.2014,úradnýzáznamoprešetrenípodnetuč.RV/2014/MM/3zodňa20.5.2014azáznamzústneho
pojednávania zo dňa 22.5.2015 a príslušná fotodokumentácia, sťažnosť G. I. zo dňa 4.5.2015. Uviedol,
že vychádzal aj zo šetrení Mestskej polície v Rožňave zo 7.10.2014, kde bolo konštatované, že sťažnosť
G. I. bola opodstatnená, lebo navrhovateľ chová zvieratá, i koňa, ktorý sa voľne pohyboval po ulici T. v
O., čo bolo oznámené 12.9.2014. G.R.B. I. oznámil mestskej polícii 12.9.2014, že predchádzajúci deň o
20.30hod.bolkôňprivedenýnajehopozemoknalane,pripevnenénaňomťažnézariadeniemotorového
vozidla I., EVČ: O. XXXBS a bol tam až do 9,30 hod. nasledujúceho dňa, pričom sa zviera zamotalo

a nemal voľný pohyb. Podľa neho vlastnícke vzťahy k pozemku, kde sa tento kôň chová, majú vplyv
na zásah do susedských vzťahov a aj podľa vypočutých svedkov a fotodokumentácie, ako i úradného
záznamu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava zo dňa 26.5.2014 uzavrel, že k ich
narušeniu došlo.

2. Žalobca v správnom konaní poprel tvrdenia sťažovateľa v celom rozsahu ako nepreukázané a ničím
nepodložené a na svoju obranu uviedol, že nebolo preukázané, či ide o trus jeho koňa a správny orgán

tak rozhodol napriek jeho výhrade, že pasie koňa na prenajatých pozemkoch, z ďalšej fotodokumentácie
zistil,žekôňsapasienapozemkuregistra„R.“parc.č.XXXX/XvovlastníctveM.L.,O.XXX,napozemku
registra „R.“ parc.č. XXXX/X vo vlastníctve mesta O.S. a na pozemku registra „Q.“ parc.č. XXX/X a XXX/
X v spoluvlastníctve manželov I..3. Správny súd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.6Sp/37/2015 - 56 zo dňa 17.12.2015
na základe opravného prostriedku potvrdil rozsudok a konštatoval, že mal za preukázané, že “kôň patrí

navrhovateľovi, že bol pripútaný k jeho motorovému vozidlu“ a to napriek tomu, že ten poukazoval
na zistenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave a jej zistenia v preskúmavanej
veci. Pre súd bol rozhodujúci najmä údaj G. I., ktorý 12.9.2014 oznámil Mestskej polícii v Rožňave, že
kôň bol dňa 11.9.2014 o 20,30 privedený na jeho pozemok na lane pripevnenom na ťažnom zariadení
motorového vozidla I., EVČ: O. XXX J. a bol tam až do 9,30 hod. nasledujúceho dňa - 12.9.2014 a

medzičasom sa do lana zamotal a tak mal znemožnený voľný pohyb. Mal za to, že v bydlisku žalobcu
sa kôň voľne pohyboval na ul. T. v O. podľa jeho oznámenia z 12.9.2014. Súd mal za preukázané,
že opatrenie sa týka zákazu chovu koňa, pritom ale vychádzal aj zo záveru, že žaloba nerešpektoval
rozhodnutie správneho orgánu č. 6352/2013/62226-MAJ zo dňa 4.12.2013, naďalej sa zaoberá pasením
ďalšieho hospodárskeho, resp. spoločenského zvieraťa- koňa v blízkosti rodinného domu sťažovateľa,
pričom aj podľa výpovedí svedkov uvedený kôň sa nachádzal v blízkosti rodinného domu sťažovateľa a

tak mal za to, že spôsobuje narušovanie susedských vzťahov. Uviedol tiež, že sťažovatelia G. V., T. E.,
W. W. a i., sa sťažovali na zvieratá, ktoré sa potulovali na rôznych miestach Mesta v O. a odkazom na
oznámenie Mestskej polície v Rožňave pre Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Rožňave
dňa 25.6.2014 a oznámenie z 23.6.2015 a 26.6.2015, vzťahujúce sa na Všeobecné záväzné nariadenie
Mesta Rožňava, § 3 ods. 1 písm. j/ na rok 2015.“

4. Žalobca namietal v odvolaní v prvom rade proti rozsudku krajského súdu, že súd nemal právomoc
rozhodnúť ako správny súd podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval, že nebolo
preukázané, že chov koňa a napokon i iných hospodárskych zvierat je obťažovaním, smerujúcim k
možnosti zákazu chovu nielen koňa, ale i taktiež všetkých hospodárskych zvierat. Žalovaný vydal

rozhodnutie predbežnej povahy bez zodpovedania otázky, či došlo k narušeniu pokojného stavu podľa
ust. § 5 Občianskeho zákonníka a navrhovateľovi boli odporcom uložené povinnosti, hoci sťažovateľ
„neuniesol dôkazné bremeno narušovania susedských vzťahov“. Vyplývajúc z výpovede sťažovateľa
a obsahu spisu mal ale za to, že nebola zodpovedaná otázka zásahu do pokojného stavu. Ani
zo stanoviska kontrolnej akcie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave zo dňa

6.10.2014 vo veci plnenia nariadených opatrení z veterinárnej kontroly zvierat nevyplýva jej porušenie
navrhovateľom /záznam z 20.5.2014/. Trval na tom, že nedošlo k zásahu do pokojného stavu a odporca
nemohol navrhovateľovi uložiť povinnosti podľa § 5 Občianskeho zákonníka opakovane konštatujúc,
že samotná Regionálna veterinárna a potravinová správa nezaznamenala nadmerný zápach koňa a
pokiaľ navrhovateľ zabezpečuje chov zvierat na prenajatých pozemkoch, nejde o zásah chovu koňom

do pokojného stavu sťažovateľa.

5. Najvyšší súd uznesením zrušil rozhodnutie správneho súdu a uviedol, že v preskúmavanej veci ide
vzhľadom na okolnosti danej veci o oblasť súkromného práva, riešiaceho „susedský konflikt“. V praxi pri
aplikácii tohto inštitútu dochádza predovšetkým k zrejmým zásahom v oblasti vzájomných susedských

vzťahov. Pokračoval, že „predpokladom aplikácie § 5 Občianskeho zákonníka je, aby k porušeniu
subjektívneho práva došlo zrejmým zásahom, a teda k zrejmému zásahu do subjektívneho občianskeho
práva dôjde predovšetkým tam a vtedy, keď dôjde susedským protiprávnym zásahom do posledného
pokojného stavu, ktorý v podstate predstavuje subjektívne občianske právo. Aby bolo možné ustáliť, či
došlo k takémuto zásahu, musí obec na základe príslušného dokazovania následne zadefinovať a ustáliť

v dôvodoch svojho rozhodnutia takýto pokojný stav. Bez takéhoto postupu nie je totiž vôbec zrejmé,
či boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu tohto inštitútu cez § 5 Občianskeho zákonníka. Tieto
skutočnosti z rozhodnutia žalovaného, ako i krajského súdu nevyplývajú a tieto skutočnosti okrem iného
namietal žalobca i v konaní pred Najvyšším súdom SR. V tomto smere je i rozhodnutie krajského súdu
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Za danej situácie nemožno vylúčiť, aby obec (mesto) príp.

vykonali ako dôkaz i ohliadku na mieste samom za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, ak by
to považovali za potrebné. V rámci aplikácie občianskoprávnej ochrany cez inštitút v § 5 Občianskeho
zákonníka obec rozhoduje v správnom konaní a bude vydávať rozhodnutie, ktoré má povahu správneho
rozhodnutia. Za týmto účelom bude musieť obsahovať takéto rozhodnutie i príslušné náležitosti, ktoré
vyžaduje správny poriadok, aby bolo preskúmateľné z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov pre

aplikáciu § 5 Občianskeho zákonníka. Je tiež nesporné, že vzhľadom na uvedené bude obec aplikovať v
konaní predovšetkým i zásadu materiálnej pravdy, ktorá okrem iného vyplýva predovšetkým z § 32 ods.
1 správneho poriadku. V prípade, ak bude skutkový stav veci zložitejší a náročnejšie dokazovanie, tak
nič nebude brániť obci ako príslušnému orgánu, aby odkázala účastníka na konanie pred všeobecnýmcivilným súdom za predpokladu, ak bude mať za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu
§ 5 Občianskeho zákonníka.“

5. Správny súd konajúc o správnej žalobe sa oboznámil s jej obsahom a podrobne sa oboznámil aj s
obsahom celého súdneho i administratívneho spisu žalovaného a podľa § 182 ods. 1 písm. g/ v spojení
s § 137 ods. 3, 4 zák. č 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku /SSP/ bez nariadenia pojednávania
rozhodol. Vo veci dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto zrušil napadnuté rozhodnutie
podľa § 191 ods. 1 písm. c, d , e /SSP Správneho súdneho poriadku. Rozsudok vyhlásil uverejnením

na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach po dobu 14 dní od jeho vyhlásenia.

6.Správny súd po preskúmaní spisu a administratívneho spisu v prvom rade konštatuje, že úlohou
správneho súdu bolo v prvom rade zodpovedanie otázky, či má právomoc v prejednávanej veci. Túto
súd zakladá na ust § 491 ods. 1 SSP a § 2 ods. 1 zák. 125/2016 Z.z., podľa ktorej rozhodnutie orgánu
verejnej správy, proti ktorému bol pred 1. júlom 2016 prípustný opravný prostriedok podľa § 250l až

250sa Občianskeho súdneho poriadku, je po 1. júli 2016 možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu
a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom.

7. Správny súd konštatuje, že odvolacie konanie bolo prvotne vykonané krajským súdom podľa III.
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd uložil Krajskému súdu v Košiciach ako

správnemu súdu opätovne rozhodnúť po zodpovedaní otázky, či v prejednávanej veci je daná právomoc
správneho súdu rozhodovať, následne posúdiť a vyhodnotiť, či ide o prípad § 5 OZ a zrejmý zásah
do pokojného stavu a či nie je založená právomoc civilného súdu v zmysle § 127 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Súčasne uložil v prípadne potreby sa vysporiadať s novou právnou úpravou v oblasti
rozhodovania a konania v štátnej správe i konania obce, plniacej úlohy na zverenom úseku štátnej

správy.

8. Správny súd je pri rozhodovaní o veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a konštatuje:

9. Správny súdny poriadok /SSP/ nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016. Podľa § 491 SSP(1) ak

nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 1) zákona č. 162/2015
Z.z. (Správny súdny poriadok),/SSP/ konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.(2)Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

10. Zákonodarca v Správnom súdnom poriadku v prechodných ustanoveniach § 491 ods. 1, 2 a §
492 ods. 1 SSP upravuje postup správneho súdu v konaniach začatých a právoplatne neskočených vo
veciach súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

11. Predmetom preskúmania pred správnym súdom je rozhodnutie mesta Rožňava č. j.
2974/2015/34528-MAJ vydané dňa 8.6.2015.

12. Správny súd pripomína, že rozhodnutie obce Rožňava č. j. 2974/2015/34528-MAJ bolo vydané

pred 1.7.2016 a to dňa 8.6.2015. Odvolacie konanie začalo podaním odvolania 3.2.2016 pred 1. júlom
2016. O odvolaní navrhovateľa podľa III. hlavy V. časti OSP rozhodol rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach č.k. 6Sp/37/2015 - 56 dňa 17.12.2015, pred 1. júlom 2016 /nie po 1.7.2016/. Najvyšší súd SR
sp. zn.:6Sžo/1/2018 uznesením zo 17. apríla 2019 zrušil rozsudok krajského súdu č.k..: 6Sp/37/2015
- 56 zo dňa z 8.6.2015, pričom, ako už bolo uvedené o odvolaní rozhodoval podľa III. hlavy V. 5 časti

OSP v spojení s ust. § 492 ods.2 SSP /Občianskeho súdneho poriadku/.

13. Od 1.7. 2016 v posudzovanej veci platí právna úprava daná podľa § 2 ods. 1 zák. 125/2016 Z.z.,
podľa ktorej rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred 1. júlom 2016 prípustný opravný
prostriedok podľa § 250l až 250sa Občianskeho súdneho poriadku, je po 1. júli 2016 možné preskúmať

správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom.

14. Pretože v posudzovanej veci bolo odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, podľa § 2 ods. 1 zákona č.
125/2016 Z.z. ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred 01. júlom 2016 prípustnýopravný prostriedok podľa § 250l až § 250sa Občianskeho súdneho poriadku, a po 01. júli 2016 ho je
možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom.
Možno tak konštatovať, že správny súdny poriadok platí aj na konania začaté, ale neskončené podľa

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ďalej
ustanovené inak /vrátane III. hlavy V. časti OSP/.

15. Správny súd v prvom rade doručil účastníkom konania uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.:
6Sžo/1/2018 zo 17. apríla 2019.

16.V posudzovanej veci žalovaný aplikoval § 5 Občianskeho zákonníka a rozhodoval v správnom
konaní vydaním správneho rozhodnutia, ktoré nemá príslušné náležitosti podľa správneho poriadku,
aby bolo preskúmateľné z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov pre aplikáciu § 5 Občianskeho
zákonníka. Predpokladom aplikácie § 5 Občianskeho zákonníka je, aby došlo k porušeniu subjektívneho
občianskeho práva zrejmým susedským protiprávnym zásahom do posledného pokojného stavu ako

subjektívneho občianskeho práva. Obec poskytuje ochranu porušeniu či ohrozeniu práva, ak dôjde
k záveru, že došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, rozhodne tak, aby sa jeho rozhodnutím
dosiahlo obnovenie pokojného stavu, ktorý existoval pred zásahom. Obec posudzuje faktický stav, ktorý
sa zásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu, v rámci ktorého obec vydá rozhodnutie, ktoré
musí mať náležitosti podľa § 46 správneho poriadku. Predbežnosť rozhodnutia podľa § 5 Občianskeho

zákonníka preto v rámci správneho konania spočíva vo vymedzení jeho vzťahu k možnému budúcemu
súdnemu rozhodovaniu, v občiansko-právnych veciach. Preto rozhodovanie podľa ust. § 5 Občianskeho
zákonníka je vždy zverením právomoci obciam individuálne rozhodovať vo veciach občianskoprávnych.

17. Správny súd konštatuje, že orgán verejnej správy rozhodol bez tohto, aby riadne vyhodnotil otázku

možnosti aplikovania § 5 OZ. Nepreveril dôkladne či došlo skutočne k narušeniu pokojného stavu
chovom koňa a vychádzajúc zo svojich kompetencií interpretoval konštatovania, ktoré sa neopierajú
o obsah spisu. V tomto smere bolo rozhodnutie založené na nedostatočnom zistení skutkového
stavu a nedáva predpoklad správneho právneho posúdenia veci, či došlo k porušeniu subjektívneho
občianskeho práva zrejmým susedským protiprávnym zásahom, napriek poukazu na ust. §5 OZ a ust.

§ 127 OZ ,

18.Podľa správneho súdu, ak z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývajú skutočnosti,
ktoré nie sú obsahom administratívneho spisu, v posudzovanom prípade nebolo možné právne
uzavrieť, že došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Ak bolo predmetom rozhodovania

porušovanie povinností žalobcom na úseku ochrany hospodárskych alebo spoločenských zvierat, alebo
ochrany životného prostredia, správny súd postráda akých porušení povinností sa žalobca dopustil.
Preto napriek argumentom v rozhodnutí žalovaného, ktorý toto mal za nepreukázané, správny súd /i
najvyšší súd/, konštatuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav.

19. Podľa správneho súdu napadnuté rozhodnutie, napriek označeniu nemá predbežný charakter a
neopiera sa o subjektívne právo sťažovateľa na pokojný stav, ale povinnosti navrhovateľa s odvolaním
sa na závery orgánov ochrany životného prostredia a chovu hospodárskych a spoločenských zvierat,
ktoré nie sú, ako už bolo konštatované v administratívnom spise správneho orgánu.

20. Mesto Rožňava zákaz pre žalobcu rozšírila nad rámec sťažnosti a zakázala žalobcovi chovať koňa
a všetky hospodárske zvieratá v okruhu 20 metrov od pozemkov registra „Q.“ parc. č. XXX/X a XXX/X v
katastrálnomúzemíO..Sťažovateľsaodvolávallennapasenieachovkoňavblízkostijehoobydliaajavy
s týmto spojené. Konanie žalobcu bolo kvalifikované ako rozpor s dobrými mravmi, keď pasenie koňa
vykonáva cca 100 metrov od trvalého pobytu sťažovateľa a pod oknami iného domu obyvateľa mesta

O.. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bola zápisnica č. sp. 2974/2015 zo dňa 8.6.2015, odpoveď na
podnet vypracovaný Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou v Rožňave zo dňa 26.5.2014,
č.RV/2014/MM/3, na základe jej kontroly zo dňa 20.5.2014. Rozhodnutie sa opiera i o záznam z ústneho
pojednávania zo dňa 8.6.2015 a výpovede 2 svedkov, ako i príslušnú fotodokumentáciu a sťažnosť G.
I. zo dňa 4.5.2015, ktorý 12.9.2014 oznámil Mestskej polícii v Rožňave, že kôň navrhovateľa, bol dňa

11.9.2014 o 20,30 privedený na jeho pozemok na lane, ktoré bolo pripevnené na ťažnom zariadení
motorového vozidla I., EVČ: O. XXX J. a bol tam až do 9,30 hod. nasledujúceho dňa - 12.9.2014,
do lana sa zamotal a tak mal znemožnený voľný pohyb. Žalobca v správnom konaní poprel tvrdenia
sťažovateľa v celom rozsahu ako nepreukázané a ničím nepodložené a na svoju obranu uviedol, ženebolo preukázané, či ide zásah, chov a znečistenie, ktoré bolo spôsobené jeho koňom. Správny orgán
vychádzal i z tohto, že zistil, že kôň sa pasie na iných pozemkoch ako tvrdil žalobca a to na pozemku
registra „R.“ parc. č. XXXX/X vo vlastníctve M. L., O. XXX, na pozemku registra „R. parc.č. XXXX/X vo

vlastníctve mesta O. a na pozemku registra „. parc.č. XXX/X a XXX/X v spoluvlastníctve manželov I..

21. Napadnutému rozhodnutiu chýbajú náležitosti podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
V danom prípade, napriek označeniu, ako vyplýva z výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného, možno dospieť i k záveru, že ide o rozhodnutie sankčného, ale i konečného charakteru,

kedy bolo konanie navrhovateľa aj nesprávne právne posúdené. Z obsahu spisu totiž nevyplýva taký
dôkaznýmateriál,naktorýžalovanýpoukazujeaktorýzhrnulpredčasnedozáveruoporušenípokojného
stavu. Mesto Rožňava sa v odôvodnení odvoláva na závery odpovede na jej podnet vypracovaný
Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou v Rožňave zo dňa 26.5.2014. Odpoveď uvedeného
orgánu a úradný záznam o prešetrení podnetu č. RV/2014/MM/3 zo dňa 20.5.2014 súd preštudoval a
konštatuje, že nevyznel v neprospech žalobcu. Údaje o šetrení Mestskej polície v Rožňave zo 7.10.2014

a Správa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave zo dňa 26.5.2014 nie sú obsahom
administratívneho spisu. Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Rožňava, § 3 ods. 1 písm. j/ na rok 2015,
ktoré uvádza prvostupňový súd v pôvodnom rozsudku, nie je obsahom argumentácie žalovaného.

22. Rozhodnutie žalovaného je možné posudzovať ako výkon právomoci obce na úseku ochrany

zdravia, života a životného prostredia v spolupráci s ostatnými orgánmi ochrany životného prostredia
i ochrany a chovu hospodárskych a spoločenských zvierat, vychádzajúc z ust. § 4 ods. 3 písm. h/
zákona č. 369/1990 Zb. z o obecnom zriadení, podľa ktorého má obec utvárať a chrániť zdravé
podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce a chrániť životné prostredie, ako aj utvárať
podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť,

záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport. Je potrebné vychádzať z toho, že právomoci obce
pri výkone samosprávy sú doplnené i právomocami z preneseného výkonu štátnej správy /§ 5 ods. 1
zák. č. 369/1990 Z.z.. Jej rozhodnutia v prípadoch vyvodzovania zodpovednosti za správny delikt na
úseku ochrany životného prostredia vyplýva z porušenia povinností upravených v oblastiach, kde má
obec právomoc vydávať VZN podľa § 6 zák. č. 369/1990 Z.z.. ako i podľa § 53 ods. 2 zákona č 9/2007

Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

23. Správny súd z dôvodov vyššie uvedených podľa § 191 ods. 1 písm. c, d , e /SSP Správneho
súdneho poriadku zrušil rozhodnutie Mesta Rožňava č.j. 2974/2015/34528-MAJ zo dňa 8.6.2015 a jeho
právnym názorom je Mesto Rožňava viazané podľa § 191 ods. 6 zák. č. 162/2016 Z.z.

24.Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatoval, že obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec
bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z
uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07). V súlade s

vyššie citovanou právnou úpravou Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť je možné podľa §
438 ods. 1 SSP podať proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť za účinnosti
Správneho súdneho poriadku, t.j. 1. júla 2016 v lehote zákonodarcom stanovenej v § 443 SSP. Právne
účinky rozhodnutí súdov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015
Z.z. - Správneho súdneho poriadku, zostávajú zachované.

25. Žalobcovi priznal trovy konania za podmienok podľa § 167 a nasl. v spojení s § 175 ods. 1, 2, 3
správneho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca

od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).