Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 4T/69/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708010069
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Blaško

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2708010069.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Blaška a prísediacich Ing. O.

M. a I. D. v trestnej veci proti obžalovanému Jánovi Šimekovi, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.
1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 01.01.2006, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa XX. V. XXXX takto

rozhodol:

Obžalovaný I. Š. W. C. R. T., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O. XXX,
na slobode

sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa XX.S. XXXX o 10.30 hod. v D. na podateľni D. T. D. podal spoločne s manželkou R. Š. návrh na vklad

záložného práva do katastra nehnuteľností k rozostavanej výrobnej hale nachádzajúcej sa na pozemku
parc.č. XXX/X v k.ú. O. a k rozostavanej administratívnej budove nachádzajúcej sa na pozemku parc.č.
XXX/X v k.ú. O., pričom v návrhu uviedol, že sú vlastníkmi uvedených nehnuteľností napriek tomu,
že v zmluve o dielo uzavretej dňa X.X.XXXX v O. medzi objednávateľom I. Š., O., G. G. D.. I., IČO
XXXXXXXX a zhotoviteľom firmou Č., a.s. D., L. ulica IČO XXXXXX v bode 4.5 zmluvy bolo zakotvené,
že do konečného vyrovnania stavby je stavba majetkom zhotoviteľa, ktorému doteraz za zhotovenie
diela - polyfunkčnej stavby neuhradil cenu diela, túto skutočnosť v návrhu na vklad zatajil, následkom

čoho Správa katastra v Skalici dňa 8.9.2004 pod V-XXXX/XX povolila vklad a to listu vlastníctva č. XXX
pre k.ú. O. zapísala I. Š. s manželkou R. ako vlastníkov rozostavanej výrobnej haly a administratívnej
budovy ako i záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech VÚB Senica, čím spoločnosti Č.,
a.s. D., L. ulica, IČO XXXXXX spôsobil škodu vo výške 22.061.394,26 Sk,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu alebo využil niečí omyl a
spôsobil tak škodu veľkého rozsahu,

t ý m s p á ch a l

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006

r o z h o d o l :

Podľa § 225 ods. 6 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42
ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 2 (dva) mesiace.Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd z r u š u j e výrok o treste odňatia slobody v trvaní 5 (päť)
rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia uložený mu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. J.-XT XX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 01.03.2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. XTo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu
1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica podala Okresnému súdu Senica obžalobu č. X G. XXXX/

XX-XX na obžalovaného I.Á. Š. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961
Zb. účinného do 01.01.2006, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný

bol poučený o dôsledkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por. a to v rozsahu § 257 ods.
5, ods. 8 Tr. por. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3,
písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu

Obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby
Obžalovaný odpovedal: Áno
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu

Obžalovaný odpovedal: Áno
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu
Obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste
kvalifikuje ako určitý trestný čin

Obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd zisťoval stanovisko prokurátora, ktorý žiadal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny prijať. Naopak
splnomocnenec poškodeného nesúhlasil s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Tr. por., prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie o vine obžalovaného zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná a budú vykonané dôkazy len súvisiace s výrokom o treste a
výrokom o náhrade škody. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z trestného činu podvodu podľa §

250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, na skutkovom základe uvedenom
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vykonal len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.

Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. XT/XX/XXXX uznaný za vinného zo
spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., avšak podľa
§ 44 Tr. zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu k rozsudku Špecializovaného trestného súdu v
Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. J.-XT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XTo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe podanéhoodvolania prokurátora Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Trnave vo
svojom rozhodnutí súčasne vyslovil právny názor, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti ako aj

rozsah trestnej činnosti a spôsobenú škodu, pre ktorú bol obžalovaný stíhaný napadnutým rozsudkom
je potrebné, aby súd I. stupňa uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, nakoľko uložený trest
odňatia slobody rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica
sp. zn. J. XT XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. XTo
X/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, za zbiehajúce trestné činy je neprimerane mierny.

Okresný súd Skalica viazaný právnym názorom nadriadeného súdu podľa ustanovenia § 327 ods. 1 Tr.
por. postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému v zmysle vyššie uvedeného.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to správou o povesti obžalovaného, odpisom z registra
trestov obžalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB - XT XX/XXXX ako aj ostatným spisovým materiálom.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný Š. nebol v
mieste bydliska riešený komisiou na ochranu verejného poriadku a požíval v obci dobrú povesť. Z odpisu
registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol celkom dva krát súdne trestaný, naposledy v

roku 2011 bol odsúdený Špecializovaným trestným v Pezinku.

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. J.-XT XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XTo
X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 01.03.2012 bol obžalovaný I. Š. uznaný za vinného z

pokusu obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm.
a) Tr. zák. a pokusu zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14
ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a bol odsúdený na nepodmienečný úhrnný odňatia
slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a bol
mu uložený ochranný dohľad na dobu jedného roka.

Súd plne rešpektujúc názor odvolacieho súdu ukladal obžalovanému súhrnný trest vychádzajúc z
najprísnejšie trestaného trestného činu, t.j. obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa §
225 ods. 6 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného od 01.01.2006 (ďalej len „Tr. zák.“), za ktorý
tento zákon v osobitnej časti umožňuje uložiť trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov až 15 rokov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák.,
pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát
trestne stíhaný, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí ako keby odsúdený nebol. V druhom prípade
bol odsúdený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp.
zn. J.-XT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. XTo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 01.03.2012 z pokusu obzvlášť závažného

zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Tr. zák. a pokusu zločinu
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4
písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný úhrnný odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený aj ochranný
dohľad na dobu jedného roka.

Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený kladne v obci požíva dobrú povesť, pred komisiou
prejednávaný nebol.

Pri ukladaní trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení §
36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním prejednávaného trestného činu viedol riadny život a jednu

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov.

Nakoľko pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol rovnaký súd pri ukladaní trestu s poukazom
na § 38 ods. 2 Tr. zák. vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 225 ods. 6 Tr. zák. (10 rokovaž 15 rokov), pričom súd vzhľadom na právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, osobu obžalovaného jeho
doterajší život ako aj samotnú dĺžku trestného konania, keď skutok bol spáchaný v roku 2004 (čl. 48 ods.
1, čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd) aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. c) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu,
nakoľko mal za to, že trest odňatia slobody v rozpätí od 10 rokov do 15 rokov by bol neprimerane prísny
za celú zbiehajúcu trestnú činnosť. Naviac súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. J.-XT XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XTo X/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX za trestný čin najprísnejšie trestaný, t.j. za obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu
podľa § 225 Tr. zák. bolo práve aplikované ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, a teda súd len
v podstate prebral tento právny názor do svojho rozhodnutia.

Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Tr. zák. tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý u obžalovaného uložením súhrnného

nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 2 (dva) mesiace, t.j. na dolnej hranici
trestnej sadzby zníženej vzhľadom na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorý je plne v súlade
s ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zák., nakoľko je prísnejší ako trest uložený mu skorším rozsudkom.
Súd súčasne zrušil výrok o treste odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia uložený mu rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. J.-XT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný
dňa 01.03.2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XTo X/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu
ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali,
že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované
dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému
skutku.

Súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon,
trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko mal za to, že so zreteľom na závažnosť trestného činu,
samotný charakter konania obžalovaného a mieru jeho narušenia bude v takomto ústave na výkon trestu
jeho náprava lepšie zaručená, ako v ústave s maximálnym stupňom stráženia, do ktorého by mal byť v

súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. inak zaradený.

Z dôvodu uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin súd zároveň s
poukazom na ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil aj ochranný
dohľad na dobu 1 (jeden) rok.

Súd nerozhodoval o náhrade škody, pretože poškodený náhradu škody v tomto konaní nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).
Odvolanie má odkladný účinok(§ 306 ods. 2 Tr. por.).