Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708010069
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2708010069.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci obžalovaného I. E., pre trestný čin
podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 08.02.2017 sp. zn. 4T/69/2008,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného I. E., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného z trestného činu podvodu podľa §
250 odsek 1, odsek 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005, na tom skutkovom základe,
že

dňa 27.augusta 2004 o 10.30 hod. v Skalici na podateľni Správy katastra Skalica podal spoločne s
manželkou R. E. návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k rozostavanej výrobnej
hale nachádzajúcej sa na pozemku parc.č. 511/4 v k.ú. O. a k rozostavanej administratívnej budove
nachádzajúcej sa na pozemku parc.č. 511/6 v k.ú. O., pričom v návrhu uviedol, že sú vlastníkmi
uvedených nehnuteľností napriek tomu, že v zmluve o dielo uzavretej dňa 6.5.2003 v Radošovciach
medzi objednávateľom I. E., O., G. G. D.. I., IČO 30743214 a zhotoviteľom firmou Čajkov, a.s. Sereď,

Niklová ulica IČO 587826 v bode 4.5 zmluvy bolo zakotvené, že do konečného vyrovnania stavby je
stavba majetkom zhotoviteľa, ktorému doteraz za zhotovenie diela - polyfunkčnej stavby neuhradil cenu
diela, túto skutočnosť v návrhu na vklad zatajil, následkom čoho Správa katastra v Skalici dňa 8.9.2004
pod V-1284/04 povolila vklad a to listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. O. zapísala I. E. s manželkou R.
ako vlastníkov rozostavanej výrobnej haly a administratívnej budovy ako i záložné právo k uvedeným
nehnuteľnostiam v prospech E. D., čím spoločnosti Čajkov, a.s. Sereď, Niklová ulica, IČO 587826

spôsobil škodu vo výške 22.061.394,26 Sk.

Za to mu bol podľa § 225 odsek 6 Trestného zákona § 39 odsek 2 písm. a/, odsek 3 písm. c/ Trestného
zákona,§41odsek1,§42odsek1,§36písm.j/,§37písm.h/Trestnéhozákona,§38odsek2Trestného
zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 2 mesiace.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol súčasne zrušený výrok o treste odňatia slobody v
trvaní 5 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn.
BB-4T/13/2009 zo dňa 28.11.2011, právoplatný dňa 01.03.2012 v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To/2/2012 zo dňa 01.03.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému aj
ochranný dohľad na dobu 1 roka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho
obhajcu písomne odôvodnil.

Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že s poukazom na vyhlásenie o vine obžalovaného, ktoré bolo prijaté

nahlavnompojednávanídňa08.02.2017,napádalensprávnosťvýrokuotreste.Predovšetkýmnamietal,
že súd I. stupňa mu bez bližšieho odôvodnenia nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
n/ Trestného zákona, hoci vyhlásením o vine výrazným spôsobom napomáhal súdu pri objasňovaní
trestnejčinnosti.Priznanímtejtopoľahčujúcejokolnostibysazmenilpomerpoľahčujúcichapriťažujúcich
okolnostívprospechpoľahčujúcichokolností.NesúhlasísprávnymiúvahamisúduI.stupňaotom,žebol
2-krát súdne trestaný. Posudzovanie odsúdenia, ktorého skutok tvorí súbeh s prejednávanou trestnou

činnosťou zároveň aj ako priťažujúcu okolnosť je v rozpore so zásadou zákazu dvojitého pričítania ne
bis in idem. Aj keď súd I. stupňa nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť, už samotné konštatovanie o
tom, že bol v minulosti 2-krát súdne trestaný nepovažuje za správne za situácie, že u druhého odsúdenia
platí fikcia neodsúdenia.

Výmeru uloženého súhrnného trestu odňatia slobody považuje za neprimerane vysokú najmä s
poukazom na dĺžku konania, ktorá nebola zavinená obžalovaným ale dvojnásobnou zmenou zákonného
sudcu.

Uložením súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste rozsudku Špecializovaného trestného súdu v

Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 28.11.2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5To/2/2012 zo dňa 01.03.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce. Obžalovaný však v uvedenej trestnej veci vykonal trest odňatia slobody
v celkovej dĺžke 1412 dní, z tohto bol podmienečne prepustený. Na to, aby obžalovaný splnil formálnu
podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu uloženého súhrnného trestu by musel nastúpiť do

výkonutrestuodňatiaslobodyna2apoldňa,pričommázato,žemateriálnepodmienkynapodmienečné
prepustenie spĺňa naďalej. Výkonom takto krátkeho trestu nemôže dôjsť k dosiahnutiu účelu trestu
tak, ako to vyplýva z ustanovení § 1 a § 34 Trestného zákona. Zastáva názor, že doteraz vykonaným
trestom ako aj bezproblémovým vykonaním ochranného dohľadu bol v oblasti generálnej aj individuálnej
prevencie už účel trestu podľa § 34 Trestného zákona dosiahnutý. Zároveň poukázal na zdravotný

stav obžalovaného, ktorý je do značnej miery podmienený aj neprimerane dlhým trestným konaním.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 odsek
1písm.b/,písm.d/,písm.e/,odsek2Trestnéhoporiadkustým,abyodvolacísúdsámpodľa§322odsek
3 Trestného poriadku rozhodol o treste, ktorý uložil obžalovanému nižší ako súd I. stupňa, alternatívne
aby krajský súd upustil od potrestania.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch odvolania.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v zmysle § 293 odsek 7 Trestného poriadku v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý dal k takémuto postupu písomný súhlas.

Krajský súd, po tom ako zistil, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a na to oprávnenou osobou,
podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len v prípade ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd nezistil žiadne také procesné pochybenie v
postupe súdu I. stupňa, ktoré by odôvodňovalo zrušenie rozsudku. Z obsahu spisového materiáluvyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2017 urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo
súdom I. stupňa prijaté a v priznanom rozsahu sa dokazovanie nevykonalo.
Čo sa týka odvolaním napadnutého výroku o treste krajský súd zistil nasledovné:

Súd I. stupňa nepochybil, keď ukladal obžalovanému súhrnný trest vo vzťahu k rozsudku
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. BB-4T/13/2009 zo dňa 28.11.2011 v spojení s
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To/2/2012 zo dňa 01.03.2012, nakoľko
skutku, za ktorý bol uznaný vinným v prejednávanej veci, sa dopustil dňa 27.8.2004, teda pred

vyhlásením odsudzujúceho rozsudku vo vyššie uvedenej veci Špecializovaného trestného súdu v
Pezinku.

Rovnako nepochybil keď nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/
Trestného zákona. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti predpokladá, aby páchateľ napomáhal pri
objasňovaní jeho trestnej činnosti. Na naplnenie uvedenej poľahčujúcej okolnosti v prejenávanej veci

nepostačuje vyhlásenie obžalovaného o jeho vine na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2013 a následne,
po zmene v zložení senátu, na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2017, najmä s poukazom na to, že do
tohto času nenapomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní jeho trestnej činnosti.

Súd I. stupňa však pochybil, keď neukladal obžalovanému súhrnný trest postupom podľa 42 odsek 1 a

§ 41 odsek 2 Trestného zákona, hoci ukladal trest za viac skutkov, a to aj za obzvlášť závažný zločin
podľa § 225 odsek 6 Trestného zákona.

Vyššie uvedené pochybenie súdu I. stupňa pre nedostatok odvolania prokurátora nebolo možné
reparovať v odvolacom konaní. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani dôvodnosťou

aplikácie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu.

Odvolací súd nepovažoval (najmä s poukazom na vyššie uvedené pochybenia) uložený trest za zjavne
neprimeraný tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku, preto
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

K odvolacej námietke vzťahujúcej sa k dĺžke doposiaľ vykonaného trestu a splneniu formálnej
podmienky na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu je potrebné uviesť, že
sa nejedná o také kritérium, ktoré by malo vzťah k posudzovaniu primeranosti trestu.