Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200608
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2618200608.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: C. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom D., P. XXXX/XX, zastúpený AK: A-K-M-V advokátska kancelária s.r.o., Bratislava,
Račianske mýto 1/A, IČO: XX XXX XXX proti žalovanej: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Senica, Tehelná
1170/51, zastúpená AK: EMPIRI s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Bárdošova 2/A, IČO: XX XXX
XXX o zaplatenie sumy 12 600 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.3.2016 voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 12 600 € spolu s úrokom z omeškania, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe
uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich
sa v Senici, a to rodinného domu súp.č. XXX a parcely reg. E č. XXX/X, a to v 1-ine. Žalovaná
je spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v 3/4 - inách. Podielové spoluvlastníctvo strán bolo
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave právoplatným dňa 21.5.2012 zrušené a bol nariadený predaj
nehnuteľností. Doposiaľ však k predaju neprišlo. Vo veci prebieha exekúcia. Žalovaná od 17.1.2015

nehnuteľnosti užíva vcelku bez toho, aby so žalobcom uzatvorila nájomnú alebo inú zmluvu, teda užíva
nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná navyše užíva nehnuteľnosti aj na
podnikanie. Žalovaná v marci 2018 napísala žalobcovi SMS, v ktorej uviedla, že žalobcu vylučuje z
užívania nehnuteľností. Na to žalobca vyzval žalovanú na úhradu náhrady za užívanie nehnuteľností.
nadrámecspoluvlastníckehopodieluvovýške12600€zaobdobieod17.1.2015do18.1.2018.Kúhrade
požadovanej sumy zo strany žalovanej neprišlo. Žalobca poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, v ktorom sa uvádza, že ak došlo k vyporiadaniu predajom

nehnuteľností a rozdelením výťažku, spoluvlastníctvo zaniká až skutočným predajom. Nehnuteľnosť tak
naďalej zostáva v spoluvlastníctve, až pokým nedôjde k predaju, rozhodnutím súdu vzniká len exekučný
titul, ktorý oprávňuje ktoréhokoľvek z vlastníkov, aby sa domáhal jeho výkonu. Teda nehnuteľnosť až do
uskutočnenia predaja zostáva v režime spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o povinnosť poskytnúť náhradu za
užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu, poukázal na rozhodnutia NS ČR.

2. Vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s

odôvodnením, a to dňa 15.10.2018. Nesúhlasila s tvrdením, že nehnuteľnosti užíva v celosti. Uviedla,
že žalobca neakceptoval jej požiadavku na vylúčenie z užívania spoločnej veci. Žalobca parkuje na
spoločnom pozemku svoje motorové vozidlo, má na spoločnom pozemku garáž, do ktorej má prístup
len on, v garáži skladuje svoje veci, na spoločnom pozemku má stavebný materiál. Žalobca tiež uzamkolhlavnú bránku k nehnuteľnosti. Žalobca má a vždy mal prístup k pozemkom. Žalovaná ďalej namietala,
že suma požadovaná žalobou je nepreukázaná, nepodložená, nereálna, nesprávna a neobjektívna.
Žalobca len uviedol, že spodná hranica nájomného má byť 300 € a on navrhuje uhradiť sumu 350

€ za mesiac, uvedené však nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalovaná napokon poprela vykonávanie
podnikateľskej činnosti v nehnuteľnostiach, čo podľa nej potvrdil aj Okresný úrad Trnava.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi strán a ich písomnými vyjadreniami, rozsudkom Krajského súdu
v Trnave, SMS správami, výzvou na zaplatenie spolu s doručenkou a odpoveďou na výzvu, výpočtom

sumy, výpisom z listu vlastníctva, trestnými oznámeniami a listami adresovanými polícii, protokolom z
vykonanej kontroly, fotografiami a nákresom pozemkov a zistil tento skutkový stav veci:

4.Sporovéstranysúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností-rodinnéhodomuapozemkuopísaných
vyššie, nachádzajúcich sa v Senici, a to žalobca v podiele 1 a žalovaná v podiele 3. Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21.5.2012 bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení podielového

spoluvlastníctva právnej predchodkyne žalovanej a žalobcu s nariadením predaja predmetných
nehnuteľností, avšak k predaju nehnuteľností doposiaľ neprišlo. Z toho dôvodu sú predmetné
nehnuteľnosti naďalej v režime spoluvlastníctva. Ďalej bolo zistené, že predmetný rodinný dom užíva
žalovaná, v roku 2013 si do domu priniesla svoje veci a od roku 2014 v dome býva, len ona sama.
Žalobca v dome nebol od roku 2008. Na spoločných pozemkoch nebol žalobca od marca 2016, kedy mu

žalovaná napísala, že ho vylučuje z užívania nehnuteľností. Na pozemkoch bol v októbri 2018 za účelom
vyhotovenia fotodokumentácie. Žalovaná uviedla, že nikdy žalovanému vstupu na predmetné pozemky
nebránila, uviedla, že žalobca ju nikdy nežiadal o prístup do rodinného domu. Uviedla, že žalobca má
prístup k pozemkom, na predmetnom pozemku (jeho časti) stojí od apríla 2014 jeho auto vyradené
z evidencie vozidiel (čo berie žalovaná ako „naschvál“ od žalobcu), taktiež na pozemku sa nachádza

garáž, v ktorej má žalobca svoje veci, na spoločnom pozemku má žalobca tiež uložený stavebný materiál
(uvedené bolo preukázané aj fotografiami pozemku). Zdôraznila, že to, že žalobca na pozemkoch
nebol, neznamená, že tam byť nemohol. Doloženými podaniami adresovanými polícii, SMS správami
ako aj korešpondenciou medzi stranami bolo preukázané, že ohľadom predmetných nehnuteľností
existujú medzi stranami dlhodobé rozpory, strany sa nevedia dohodnúť. Žalovaná prejavila záujem o

nehnuteľnosti, žalobca uviedol, že by dom aj predal, ale pozemok nie, k tomuto má citový vzťah, navyše
susedný pozemok je vo vlastníctve jeho a jeho ženy. Žalobcom tvrdené nelegálne podnikanie žalovanej
v predmetných nehnuteľnostiach riešil Okresný úrad Trnava, kontrola dopadla s negatívnym výsledkom,
okresný úrad nezistil vykonávanie podnikateľskej činnosti. Pôsobenie občianskeho združenia LiTEAra,
ktorého sídlo je na adrese predmetného rodinného domu, nie je podnikaním, jeho aktivity majú

všeobecne prospešný charakter. Ďalej sa tu nachádza súkromný čajový a literárny klub, ktorý je
prístupný len členom, nie je verejný.

5. Pokiaľ ide o sumu požadovanú žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia, žalovaná jednak v
odpore, doručenom žalobcovi cca dva mesiace pred pojednávaním, a následne opakovane priamo

na pojednávaní namietala, že suma požadovaná žalobcom nie je ničím podložená, nie je preukázaná
jej opodstatnenosť, žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, ako k tejto sume
dospel. Žalobca uviedol, že vychádzal z veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu a z ceny nájmu,
ktorý zodpovedá trhovým podmienkam pre porovnateľné nehnuteľnosti v meste Senica. Určil si cenu
nájomného vo výške 10 € za m2, pokiaľ ide o výpočet, vychádzal z plochy rodinného domu a k tomu

pozemky po odrátaní plochy, na ktorej stojí jeho auto a garáž, čo je 122,219 m2 á 10 € za m2. Tiež
zohľadňovalto,žedorekonštrukciedomuinvestoval7290€.Vychádzalzinformáciírealitnýchkancelárií,
ktoré ale k dispozícii nemá.

6. Podľa § 451ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa § 456 prvá veta OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho

sa získal.

8. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide odeliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
žaloba nebola podaná nedôvodne, no žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke podstatnej pre
rozhodnutie o jeho nároku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca a žalovaná sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností - domu a pozemku, pričom dom užíva výlučne žalovaná, ktorá v dome
od roku 2014 býva. So žalobcom nebola ohľadom užívania domu či prípadnej náhrady uzavretá
žiadna dohoda. Jedná sa teda o užívanie nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu. V
prípade, ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá
nájomná či iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu

predmetu spoluvlastníctva (než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu) bez platenia úhrady
za užívanie tohto podielu. Vzhľadom k tomu, že spoluvlastník, ktorý takto vec užíva nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu
vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané.
(viď. rozhodnutie NS ČR 33Odo 778/2005). Výška prospechu sa v takom prípade určuje na základe

obvyklej výšky nájomného v danom mieste a čase. Žalobca síce tvrdil, že takýmto spôsobom pri
výpočte požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia postupoval, no svoje tvrdenie nepreukázal.
Pritom už v odpore proti platobnému rozkazu žalovaná tento nedostatok namietala. Uviedla, že suma
požadovaná žalobcom je nereálna, nie je ničím podložená, je nesprávna a nepreukázaná. Napriek tomu
žalobca dôkazy pre svoje tvrdenia nenavrhol ani nepredložil. Až na pojednávaní po opätovnej námietke

protistrany ohľadom nepreukázania spôsobu výpočtu bezdôvodného obohatenia navrhol žalobca, že
do spisu doloží doklady preukazujúce opodstatnenosť požadovanej sumy, pričom ale na pojednávaní
zároveň uviedol, že takéto doklady k dispozícii nemá. Protistrana poukázala na zásadu sudcovskej
koncentrácie, na to, že žalobca mal dostatočný priestor na doloženie dôkazov, neurobil tak a preto
nie je dôvod na poskytovanie ďalšieho priestoru. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu

žalovanej,malzato,žežalobcamaldôkazypreukazujúceodôvodnenosťjehožaloby,konkrétnežalobou
požadovanej sumy, doložiť súčasne so žalobou, a ak tak neurobil mal tak urobiť dodatočne na základe
námietok protistrany uvedených v odpore proti platobnému rozkazu najneskôr na prvom pojednávaní.
Keďže tak neurobil, a to napriek tomu, že bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, pričom potreba
preukázania opodstatnenosti sumy 12 600 € nevyvstala až v rámci pojednávania, ale bola zrejmá

už od podania žaloby na súd, súd v súlade s ustanovením § 153 CSP so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania neumožnil žalobcovi dodatočné dokladanie dôkazov, nakoľko takýto postup by si
vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania. Navyše, ako sám žalobca uviedol, doklady preukazujúce
odôvodnenosť požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia k dispozícii nemá.

10. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania dôvodnosti výšky bezdôvodného
obohatenia, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá.

11. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaná bol vo veci plne úspešná,
súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v súlade samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.