Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201216
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7015201216.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci

navrhovateľky: W. W., W. XX, XXX XX N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta
8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne
zo dňa 01.06.2015, Č.. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 01.06.2015, č. XXX XXX XXXX X.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto
rozsudku podľa ust. § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 06.05.2015

a citujúc ustanovenia § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona ďalej odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že
navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne
Košice zo dňa 06.05.2015 nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, s poukazom na posudok zo dňa 06.05.2015, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie

je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona. Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľke dňa
17.06.2015.

Včas podaným opravným prostriedkom, doručeným odporkyni dňa 20.07.2015, sa navrhovateľka
domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne, pričom v tomto opravnom prostriedku namietala svoj
nepriaznivý zdravotný stav, a preto žiadala o znovu posúdenie svojho zdravotného stavu.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Súd vec navrhovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 1Sd/61/2015-123 zo dňa 09. júna 2017 tak, že
rozhodnutie odporkyne zo dňa 01.06.2015, č. XXX XXX XXXX X potvrdil a účastníkom právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Na odvolanie navrhovateľky Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 9So/82/2017 zo dňa 03. júla 2018

rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sd/61/2015-123 zo dňa 09. júna 2017 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie iba z jediného dôvodu, že súd navrhovateľke fakticky znemožnil zvoliť si vo veci
advokáta, alebo potrebu právneho zastúpenia cestou Centra právnej pomoci, ak navrhovateľku nepoučilo jej procesných právach a preto rozsudok krajského súdu nemožno považovať za spravodlivý a súladný
so zákonom, keďže bol vydaný bez toho, aby bola navrhovateľka poučená o jej procesných právach.

SúdvsúladesprávnymnázoromNajvyššiehosúduSRvyslovenýmvjehouznesenísp.zn.9So/82/2017
zo dňa 03. júla 2018, v ďalšom konaní riadne poučil navrhovateľku o jej procesných právach a
povinnostiach, avšak navrhovateľka si advokáta nezvolila, aj keď sa domáhala, ako uviedla na
pojednávaní dňa 09.06.2017: „budem žiadať právnika po vypočutí svedkov“ a ani prostredníctvom
Centra právnej pomoci si nezabezpečila advokáta, ktorý by ju v ďalšom konaní zastupoval, keďže

rozhodnutím CPP kancelárie Košice zo dňa 18.12.2018 bolo konanie o žiadosti navrhovateľky o
nároku na poskytnutie právnej pomoci zastavené, právoplatne ku dňu 26.01.2019, ktoré rozhodnutie
navrhovateľka súdu doručila oneskorene až dňa 10.05.2019 na viacnásobné výzvy súdu.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. opätovne preskúmal opravným prostriedkom
navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa s obsahom administratívneho

dávkového spisu odporkyne a so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, po opätovnom vypočutí
účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno
priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov je upravené v tretej

hlave piatej časti O.s.p.

Podľa ust. § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a (§ 250l ods. 2 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v

čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek,

alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona). Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so
zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona). Mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,

ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona).Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár
posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav,

schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).

V danom preskúmavanom prípade z obsahu administratívnych spisov odporkyne vyplynulo, že
navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou spísanou dňa
06.05.2015, pričom žiadala invalidný dôchodok priznať od 21.08.2011. O žiadosti navrhovateľky

rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol zdravotný stav navrhovateľky znovu posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 14.08.2015, ktorý
zotrval na záveroch svojho posudku zo dňa 06.05.2015, a preto predložil vec navrhovateľky na
druhostupňové posudkové konanie.

Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia podal posudok o
zdravotnom stave navrhovateľky dňa 22.10.2015.

Podľa posudku druhostupňového posudkového lekára u navrhovateľky sa za rozhodujúce zdravotné

postihnutie považuje, zhodne s prvoposudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky
Košice zo dňa 06.05.2015, choroba podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV,
oddiel E, položka 3, písmeno b prílohy č. 4 k zákonu, kde je percentuálne rozpätie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 - 35 %. Vo vlastnom posudku posudkový lekár uviedol,
že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - choroby podporného a pohybového aparátu bola

u navrhovateľky stanovená 35% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa
doložených opakovaných odborných lekárskych nálezov bola stanovená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť z titulu funkčnej poruchy pohybového ústrojenstva, ktorá je maximálne
možnou zhodnotenou mierou, berúc pritom do úvahy už aj tučnotu a ostatné pridružené chorobné
zmeny ovplyvňujúce pohybové ústrojenstvo. Postihnutie vyplývajúce z ostatných chorobných zmien sú

posudkovo menej významné a neodôvodňujú u navrhovateľky vyššie percento miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

Pretože navrhovateľka na pojednávaní súdu dňa 07.10.2016 predložila súdu novšie aktuálne odborné
výsledky svojich lekárskych vyšetrení, súd odročil pojednávanie za účelom vyžiadania si dopĺňacieho

posudku od druhostupňového posudkového lekára.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka posudkovému lekárovi predložila ďalšie výsledky svojich odborných
lekárskych vyšetrení, ktoré si posudkový lekár od navrhovateľky vyžiadal, a pretože navrhovateľka
pravidelne dokladovala opakujúce sa kontrolné odborné vyšetrenia, ktoré absolvovala v rôznych

časových intervaloch od decembra 2016 do apríla 2017, mohol byť odborný posudok o zdravotnom
stave navrhovateľky vypracovaný až dňa 05.05.2017. V tomto dopĺňacom posudku druhostupňový
posudkový lekár po zhodnotení aktuálnych odborných vyšetrení navrhovateľky (urologické vyšetrenie
z 03.10.2016 a 24.04.2017, chirurgické vyšetrenie z 22.12.2016, kontrolné chirurgické vyšetrenie z
19.04.2017, psychiatrické vyšetrenie z 20.04.2017, kontrolné kardiologické vyšetrenie z 22.12.2016,

kontrolné kardiologické vyšetrenie zo 17.02.2017, kontrolné kardiologické vyšetrenie z 29.03.2017
a z 21.04.2017, interné vyšetrenie z 08.11.2016, MRI pravej nohy z 03.01.2017, kontrolné interné
vyšetrenie zo 17.03.2017 a 19.04.2017, diabetologické vyšetrenie z 03.01.2017, kožné vyšetrenie zo
17.10.2016, kontrolné kožné vyšetrenie z 03.01.2017, endokrinologické vyšetrenie bez dátumu jeho
vyhotovenia, vykonané v Železničnej nemocnici Košice, pľúcne vyšetrenie z 20.01.2017) konštatoval,

že navrhovateľka v rámci opravného prostriedku neustále dokladala pravidelne sa opakujúce kontrolné
odborné vyšetrenia, ktoré absolvovala v rôznych časových intervaloch vzhľadom k svojim chronickým
zdravotným ťažkostiam. Ďalej konštatoval, že pre chronické recidivujúce bolesti chrbta pravidelne bola
vyšetrená neurológom, rehabilitačnou ambulanciou a reumatológom. Doložené kontrolné neurologické,
rehabilitačné a reumatologické vyšetrenia dokumentujú opakovane v objektívnom funkčnom náleze

poruchu statodynamiky chrbtice, bez známok koreňového poškodenia, ľahké obmedzenie pohyblivosti
v kolenách s normálnym denzitometrickým vyšetrením a s vylúčením zápalového, systémového
ochorenia. V januári 2017 bolo indikované aj MRI vyšetrenie pravej nohy s negatívnym nálezom. V
januári 2017 navštívila LSPP pre teploty a bolesti hrdla - stav uzavretý ako akútny zápal mandlí,následne ešte navštívila aj pľúcnu ambulanciu, kde pre dýchacie ťažkosti boli realizované spirometrické
vyšetrenie pľúc avšak s normálnymi hodnotami. Podľa kontrolného opakovaného endokrinologického
vyšetrenia, ktoré absolvuje v polročných intervaloch, bola zväčšená štítna žľaza, bez poruchy funkcie.

Kožnú ambulanciu navštívila v októbri 2016 pre uštipnutie hmyzom a v januári 2017 pre chronické kožné
ochorenie, lebo už nemala mastičku. Kontrolné diabetologické vyšetrenie bolo taktiež bez zmeny, bola
sledovaná 1 rok pre cukrovku kompenzovanú na perorálnej liečbe, bez výskytu chronických komplikácií.
Podľa pravidelného kontrolného interného vyšetrenia bola hypertenzia kolísavá, pre podozrenie na
ischemickúchorobusrdcabolainternistomodoslanánafunkčnékardiologické-ergometrickévyšetrenie,

ktoré absolvovala 21.04.2017 s negatívnym nálezom - bez dôkazu ischemickej choroby srdca. Podľa
opakovaného kontrolného psychiatrického vyšetrenia naďalej pretrváva u navrhovateľky úzkostná
neurotická porucha - pri liečbe došlo k zmierneniu prejavov neurotickej poruchy a k uvoľneniu úzkostnej
tenzie. V decembri 2016 a následne v apríli 2017 bola vyšetrená aj chirurgickou ambulanciu pre
pomliaždenie pleca a ramena po páde. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej stanovil -
chronické recidivujúce bolesti bez známok koreňového poškodenia a zaradil do kapitoly XV, oddiel

E, položka 3, písmeno b prílohy č. 4 k zákonu. Iné zdravotné postihnutia uvádzané vyššie sú podľa
objektívneho nálezu a klinického priebehu posudkovo nezávažné, liečbou dobre kompenzované, preto
neodôvodňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, uzavrel posudkový
lekár posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky.

Na základe vyššie uvedeného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkový lekár vyriekol
vo výrokovej časti posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ak jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách predstavuje len 35 %.

Navrhovateľka k oboznámenému dopĺňaciemu kontrolnému posudku druhostupňového posudkového
lekára na pojednávaní súdu dňa 09.06.2017 uviedla: „Žiadala by som ctený súd, aby mi zaslal zápisnicu
z tohto pojednávania. Za prvé nesúhlasím s výrokom Sociálnej poisťovne v plnom rozsahu a žiadam
o jeho prešetrenie, predvolať svedkov na pojednávanie. A to W.. N., W.. J., W.. H. a ešte jednu

prvú pani doktorku, neviem jej meno, ktorá ma posudzovala prvýkrát. A to vzhľadom na skutočnosť,
že pani N. mi povedala, že jej manžel posudzoval na základe prvého nálezu. Žiadam od Sociálnej
poisťovne predložiť všetky tri nálezy, v ktorých som bola posúdená na Sociálnej poisťovni a vzhľadom
na skutočnosť, že si budem žiadať právnika po vypočutí svedkov a taktiež si budem žiadať vyjadrenie
všetkých lekárov vzhľadom k tomu, že uvedené dám prešetriť lekárom - starostlivosť nad dohľad nad

lekármi na Floriánskej. Tí čo vykonávajú dohľad nad lekármi. Neviem, či tam sídlia, ale pred niekoľkými
rokmi som tam už bola. Takže na budúce pojednávanie žiadam predvolať svedkov, ktorých som uviedla
v tejto zápisnici. Ďalej žiadam predložiť svedkov - rodinných príslušníkov, aby sa vyjadrili, ako som
schopná vykonávať činnosti v domácom prostredí, nakoľko nepracujem a nie som schopná sama ani
vojsť do vane. Predkladám ctenému súdu a Sociálnej poisťovni, že už v roku 2013 mi pani doktorka H.

napísala, že napriek mojej ambulančnej liečbe sa môj zdravotný stav nezlepšuje a prosí o vydanie tlačiva
na invalidný dôchodok. Taktiež žiadam predvolať pani N., ktorá ma poslala ohľadom mojej invalidky,
rozprávam o tom, že na Sociálnej poisťovni, kde sa vyjadrila, že môj invalidný dôchodok jej manžel riešil
na základe toho, že mi predchádzajúca nedala. Že on sa nezaoberal mojím zdravotným stavom, ako sa
vyjadrilapanidoktorkaN..Ďalejpodotýkam,žesommalaholternameranietlakuamojetlakysúkolísavé

aj napriek liečbe upravovanej. Môj zdravotný stav sa zhoršuje, psychiatrické lieky už pomaly nezaberajú,
takže žiadam uvedené ešte raz prešetriť Sociálnou poisťovňu, že by odôvodnila, nakoľko môžem dostať
infarkt alebo mozgovú porážku, mám maloleté dieťa a uvedené stresy ohľadom invalidného dôchodku
mi k mojej liečbe nepomáhajú, ale môj zdravotný stav veľmi zhoršujú. Prosila by som pána sudcu, aj
teraz, aby zavolal lekára, rýchlu pomoc, lebo sa zle cítim aj teraz, mohla by som dostať infarkt. Toto

neprospieva môjmu zdravotnému stavu, predkladám súdu aj Sociálnej poisťovni výmenný list - poukaz
z roku 2013, zo 04.03.2013“, ktorý sa zakladá po oboznámení do spisu. Navrhovateľka ďalej uviedla:
„Lekári sa menia, chodím po všetkých lekároch a pýtam sa ich: S takým zdravotným stavom ako mám
ja, má niekto invalidný dôchodok? Má. Neviem, prečo je zaujatá Sociálna poisťovňa voči mojej osobe,
ale toto sa bude prešetrovať, aj keď na Najvyššom súde SR. Zároveň predkladám originál Sociálnej

poisťovni, že aj v súčasnosti beriem z neurologickej ambulancie od MUDr. Y. infúzie vzhľadom na
skutočnosť, že sa neviem postarať sama o seba a o rodinu a maloletú dcéru. Ctenému súdu to predložím
potom. Ja hovorím, že nevládzem pracovať. Neviem umyť doma okná, neviem navariť, nie som schopná
udržiavať v čistote domácnosť. Žiadam predvolať svedkov - môjho syna, nech sa vyjadrí, akú mámdomácnosť. Aj cudzích ľudí predvolám na ďalšie pojednávanie, len sa musím oboznámiť, či súhlasia
prísť na pojednávanie, nakoľko sa vedú reči, že mám doma neporiadok, v domácnosti, a môj manžel
vzhľadom k tomu, že robí SBS, nestačí vykonávať manuálne práce, nakoľko stojí denne na nohách a má

taktiež vek, reumatologické choroby. Priebežne budem predkladať na Sociálnu poisťovňu ortopedické
vyšetrenia, hematologické, neurologické, rehabilitačné a iné. Zároveň žiadam ctený súd, aby vyžiadal
od Sociálnej poisťovne, že za posledných 10 rokov koľko som bola PN. Žiadam spiatočne 5 rokov, aby
vyžiadal od Sociálnej poisťovne časy, dátumy, odkedy, dokedy som bola PN, keďže niektoré PN boli
ukončené predčasne MUDr. H. aj napriek tomu, že môj zdravotný stav nebol schopný vykonávať prácu.

To by stačilo dnes, na budúcom pojednávaní budem žiadať ďalšie.“

Poverený zástupca odporkyne na pojednávaní súdu dňa 09.06.2017 uviedol: „Vzhľadom na posudok,
ktorýbolvydanýnašouposudkovoulekárkou,ústredia,z05.05.2017,ktorýboloboznámenýnadnešnom
pojednávaní, bola menovanej navrhovateľke priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, v maximálne možnej miere podľa príslušnej kapitoly, v

ktorejjerozpätieod20do35%,atovrozsahu35%,toznamená,žetentorozsahnezodpovedáinvalidite
z toho titulu, nakoľko sa navrhovateľke nepodarilo preukázať, alebo spochybniť naše rozhodnutie,
žiadame, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil s tým, že ešte poukazujem na
skutočnosť, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný v určitom termíne a všetky predkladané
lekárskenálezy,ktorénáslednepredkladá,salenopakujúaboliužniekoľkokrátposúdenénašimilekármi

s rovnakým záverom.“

Navrhovateľka ešte na záver pojednávania dodala: „Podotýkam, ako sa vyjadril tu pán zo Sociálnej
poisťovne, že stále predkladám tie nálezy, to dosvedčuje, že moje diagnózy sú chronické a nezlepšujú
sa, ale moje chronické diagnózy pretrvávajú a zhoršuje sa môj zdravotný stav a nie som schopná

vykonávať zárobkovú činnosť.“

Po predchádzajúcich ospravedlneniach navrhovateľky z neúčasti na súdom nariadených
pojednávaniach v roku 2019, navrhovateľka na pojednávaní súdu dňa 29.11.2019, uviedla, že : „Ja
som v odvolaní na Najvyšší súd konštatovala, že Sociálna poisťovňa nepostupovala podľa tabuliek

a nedala správnu diagnózu na určenie môjho invalidného dôchodku. Potom posudkoví lekári, lebo
prakticky so sociálnou poisťovňou je ten spor. Ja by som predložila ctenému súdu spis, ktorý som zaslala
doporučene na ctený súd a to ohľadom toho, že neboli preukázané dôkazy či mi invalidný dôchodok
prislúchal, alebo neprislúchal doposiaľ, a to z dôvodu, že neboli žiadne dôkazy a vypočutí svedkovia
a zdravotný stav mi nebol prešetrený lekárskou starostlivosťou nad dohľad nad lekármi. Taktiež nebol

využitý súdny znalec - lekár, ktorý by posúdil, či invalidný dôchodok mi prislúcha alebo neprislúcha.
Neviem s istotou povedať, či na pojednávaní p. sudca niekedy uviedol, že súd nie je kompetentný
posudzovať môj zdravotný stav. Ja Vám predkladám ten spis, p. sudca, ktorý som zaslala a žiadam
písomné vyjadrenie k tomuto spisu, alebo dnes na pojednávaní, ide o podanie, ktoré navrhovateľka
datuje k 28.11.2019, zaslané doporučenou poštou na ctený súd dňa 28.11.2019. Taktiež ten spis

predkladám Sociálnej poisťovni, aby ho súd Sociálnej poisťovni nemusel zasielať. Ďalej podotýkam,
že môj zdravotný stav bol posudzovaný troma posudkovými lekármi a každý jeden posudkový lekár sa
zhodol na 40% mojej spôsobilosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani jeden z uvedených posudkových
lekárov neklesol pod 40% t.j. 39%, a je to zvláštne, že ani nezvýšil na 41%. Z toho vyplýva, že uvedení
lekári posudzovali podľa toho, ako posúdil prvý lekár. Posudzovaný lekár, ktorý je stanovený Sociálnou

poisťovňou, Bratislava posudzoval, ako posudzovali lekári stanovení Sociálnou poisťovňou, Košice. Pri
posudzovaní odborným lekárom stanoveným Sociálnou poisťovňou, Bratislava môj zdravotný stav nebol
posudzovaný, bolo to posudzovanie ako mám schudnúť, že mám pestovať sliepky, jesť kuracie mäso,
aby som schudla a väčšinou posudzovanie zdravotného stavu sa pýtal, nevedel sa vyjadriť ako sa
volá nárečím opotrebovanie kĺbov. Takže z tohto dôvodu by som žiadala predvolať všetkých lekárov,

nakoľko aj druhá posudková lekárka posudzovala zdravotný stav asi 5 minút, a to tak, že aj ona má
kŕčové žily, keď som sa sťažovala na bolesti nôh. Zároveň aj prvá lekárka na Sociálnej poisťovni, Košice
ma taktiež posudzovala podľa toho, že sa mám dať operovať, schudnúť, a nebrala do úvahy moju
morbídnu obezitu, spojenú s vysokým krvným tlakom a taktiež spojenú s pohybovým ústrojenstvom,
nakoľko mala prihliadať Sociálna poisťovňa a posudkoví lekári, že nie som schopná vykonávať žiadnu

prácu, hlavne nie fyzickú, ktorú musím vykonávať. Týmto sa môj zdravotný stav zhoršil a z toho, ako
pri prvom posudzovaní ma posudzovala na dlhšie prvá lekárka ako ostatných pacientov, mali narážky
v čakárni, čo som tak dlho a s podobnou diagnózou ako mám ja, boli pridelené invalidné dôchodky,
nakoľko v mojom veku, keď stretávam priateľky skoro každá jedna je v invalidnom dôchodku. A sa mapýtajú, či ho mám už aj ja, nakoľko sami vidia ako chodím, ako vyzerám, že môj zdravotný stav vyžaduje
pohybové aktivity, trikrát toľko časovo ako človeku, ktorý je zdravý. Po 20 - 30 krokoch musím zastať,
oddýchnuť a ísť ďalej, takto som to už povedala aj súdu, že nevládzem, na pojednávaniach pred vydaním

rozsudku, že sa mi zamieta invalidný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, nepridelené percentá - 40%
boli podľa dohody medzi lekármi, alebo podľa ohodnotenia môjho zdravotného stavu podľa tabuliek,
ktoré určuje zákon, aby bol pridelený invalidný dôchodok. Z uvedeného žiadam, aby Sociálna poisťovňa
ešte raz prejednala môj zdravotný stav, a to k 01.06.2015 a posúdila ho riadne, spravodlivo, v rámci
tabuliek, a v rámci môjho zdravotného stavu, či som v tom čase bola schopná vykonávať prácu tak

fyzickú, ako aj psychickú, nakoľko v súčasnosti musím vykonávať fyzickú prácu, aby som uživila moju
maloletú dcérku. Nakoľko plat môjho manžela je nepostačujúci na zabezpečenie inkasa a potravín pre
rodinu. V súvislosti s uvedeným, keby mi bol pridelený invalidný dôchodok, môj zdravotný stav by sa
nebol zhoršil do takej miery ako je, lebo by som nemusela vykonávať fyzickú prácu a mohla by som
zabezpečiť príjmom rodinu. Podotýkam, že keď sa stretávam s mojimi priateľkami skoro každá jedna,
ktorá poberá invalidný dôchodok, pracuje. Môže posúdiť moja rodina, môj manžel, že ja nie som schopná

vykonávať práce spojené s domácnosťou a to ešte nie dochádzať do práce a vykonávať pracovnú
činnosť. Zároveň žiadam ctený súd, nakoľko som bola dlhodobo PN, aby som mohla ešte nahliadnuť
do spisového materiálu a dodatočne sa ešte písomne vyjadriť, v tom prípade keď mi nebude pridelený
invalidný dôchodok. Zároveň žiadam súd, aby mi dal písomnú odpoveď na spis zo dňa 28.11.2019.“

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní súdu dňa 29.11.2019, uviedla, že „V danej veci
nemáme čo dodať, trváme na všetkých doterajších vyjadreniach, z ktorých vyplýva, že zdravotný stav
navrhovateľky bol opakovane posudzovaný a posudkoví lekári, ktorí vo veci konali, zhodne konštatovali
na základe lekárskych správ, že navrhovateľka nie je invalidná ku dňu vydania rozhodnutia. Preto
navrhujem, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.“

Navrhovateľka reagujúc na prednes splnomocnenej zástupkyne odporkyne ešte dodala: „Navrhujem
predvolať svedkov a to posudkových lekárov, ktorí ma posudzovali. Ale zároveň žiadam predvolať
manželku posudkového lekára, ktorý ma posudzoval a zastupoval Sociálnu poisťovňu Bratislava,
nakoľko sa vyjadrila, že jej manžel rozhodol tak, ako predtým a vôbec neposudzoval môj zdravotný stav.“

Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa vyššie citovaného ust. § 70 ods. 1 zákona je
invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle vyššie citovaného ust. § 71 ods. 1 zákona
považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti,
duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Mierapoklesuschopnostivykonávať

zárobkovúčinnosťjeuvedenávpríloheč.4,určujesavpercentáchpodľadruhuzdravotnéhopostihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku6možnozvýšiťnajviaco10%,akzávažnosťostatnýchzdravotnýchpostihnutíovplyvňujepokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav v zmysle vyššie citovaných ust. § 71 ods. 2, 3,5,6 a 8 zákona. Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie
invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký
nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo podľa poznatkov lekárskej vedy spôsobuje trvalý pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40 %.

V konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti
O.s.p. súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý
existoval ku dňu vydania rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 01.06.2015 v zmysle ust. § 250i ods. 1,
prvá veta O.s.p. a z ust. § 250i ods. 1, druhá veta O.s.p. vyplýva možnosť, ktorá však nie je bez

ďalšieho dôvodom na sústavné a opakované posudzovanie zdravotného stavu pri predkladaní novších
a novších odborných lekárskych vyšetrení až pred súdom, ako na to poukázal aj Najvyšší súd SR vo
svojom uznesení sp. zn. 9So/82/2017 zo dňa 03. júla 2018.Súd na základe vyššie zisteného skutkového stavu o zdravotnom stave navrhovateľky a po právnom
posúdeníveci,nazákladevykonanéhodokazovaniavsprávnomkonaní,akoajrozsiahlehodokazovania
v súdnom preskúmacom konaní, vykonanom po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou, po

opakovanom vypočutí navrhovateľky, vychádzajúc najmä z vlastného posudkového záveru kontrolného
posudku druhostupňového posudkového lekára z 22.10.2015, ako aj dopĺňacieho kontrolného posudku
druhostupňového posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia z 05.05.2017, ktorý súd považoval
za vyčerpávajúci, čo do úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktoré všetky posudky sa zhodovali, čo do
posudkového záveru s prvoposudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

pobočky Košice zo dňa 06.05.2015, aplikujúc na takto zistený skutkový stav vyššie citované zákonné
ustanovenia, dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia
navrhovateľky boli vyčerpávajúco ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie
zdravia u navrhovateľky pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, vyjadrené mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 35 % svedčí tomu, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo
dostačujúce pre rozhodnutie súdu.

Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie
navrhovateľky zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom
na to, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu
závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej

otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý
sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom
pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru súdu, posudky
posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 06.05.2015 a
02.12.2015 a Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 22.10.2015 a 05.05.2017, tieto podmienky spĺňajú.

Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní po zhodnotení navrhovateľkou predložených posledných
výsledkov odborných lekárskych vyšetrení nebolo preukázané u navrhovateľky také zhoršenie
zdravotného stavu, o akom sa domnievala navrhovateľka, ale naopak, tieto výsledky odborných
lekárskych vyšetrení konštatovali rovnaký zdravotný stav navrhovateľky, ktorý bol zhodný so zdravotným

stavom navrhovateľky zisteným dňa 06.05.2015 posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Košice a opačné tvrdenie navrhovateľky o zhoršení zdravotného stavu,
najmä od roku 2016 nebolo preukázané, súd uzavrel, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na
svoje tvrdenia, a preto podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne
správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.

Vzhľadom na hore uvedené závery všetkých, vo veci navrhovateľky podaných posudkov, vrátane
dopĺňacieho posudku druhostupňového posudkového lekára zo dňa 05.05.2017, ktoré boli vo svojich
záveroch jednoznačné a zhodné, súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie súdnym
znalcom, o ktorom sa zmienila navrhovateľka, keď uviedla „nebol využitý súdny znalec - lekár, ktorý

by posúdil, či invalidný dôchodok mi prislúcha alebo neprislúcha“, ani ďalšie dokazovanie vypočutím
rodinných príslušníkov navrhovateľky, či posudkových lekárov MUDr. N., a jeho manželky, MUDr.
J., MUDr. H. a ešte jednej prvej pani doktorky, ktorej meno nevedela uviesť, ako to navrhovateľka
navrhovala na pojednávaní dňa 29.11.2019 a dňa 09.06.2017, pretože rodinní príslušníci navrhovateľky
by nemohli zmeniť hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľky zákonom určenými posudkovými

lekármi v zmysle vyššie citovaného ust. § 153 ods. 5 a 6 zákona, resp. preto, že posudky posudkových
lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 06.05.2015 a 02.12.2015 a
Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 22.10.2015 a 05.05.2017 boli vo svojich záveroch jednoznačné
a zhodné, bez vecných rozporov a vyčerpávajúco ozrejmujúce zdravotný stav navrhovateľky ku dňu
01.06.2015.

Súd pre úplnosť, v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/82/2017 zo dňa 03. júla 2018,
opakovane ešte uvádza, že navrhovateľke v prípade podstatného zhoršenia zdravotného stavu nebude
nič brániť, domáhať sa na základe novších odborných výsledkov lekárskych vyšetrení v budúcnosti
invalidného dôchodku, a teda požiadať odporkyňu o invalidný dôchodok na základe nových aktuálnych

výsledkov odborných lekárskych vyšetrení, vzhľadom aj na vyššie citované ust. § 250i ods. 1 prvá veta
O.s.p.Navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania, súd právo na náhradu trov konania nepriznal a
odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží, preto súd vyriekol, že účastníkom právo na
náhradu trov konania nepriznáva (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.