Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoCsp/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620203493
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6620203493.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcov 1/ T. G., narodeného XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom A-XXXX, Q. am N., H. X c, V. a 2/ M. G., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
P. X. XXXX/XX, P., právne zastúpených JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, so sídlom Daxnerova
5, Rimavská Sobota, proti žalovanému SPV ABEA 13, s.r.o., so sídlom 9. mája 20, Vidiná, IČO: 46 945

024, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č. k. 11Csp/84/2020-22 z 28. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že ukladá žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcom 1/ a 2/
bezkontaktný prívesok - magnetický spínač pre ovládanie výťahu v administratívno-bytovom komplexe
1, ESO, dom č. 3, súp. č. XXXX v X. na ulici V., ktorý je situovaný na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, k.
ú. X. za účelom prístupu k bytu č. XX na XX. poschodí vo vchode č. X tohto objektu.

II. Poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobcom 1/ a 2/ žalobu vo veci samej, ktorej predmetom
bude určenie, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú právo užívať výťah v administratívno-bytovom komplexe 1,
ESO, dom č. 3, súp. č. XXXX v X. na ulici V., ktorý je situovaný na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, k.
ú. X. a súčasne žalovaného poučuje, že následkom jeho úspešnej žaloby bude zrušenie neodkladného

opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania na
súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

napadnutýmuznesenímzamietolnávrhžalobcov1/a2/nanariadenieneodkladnéhoopatrenia(I.výrok).
Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal (II. výrok).

2. Potrebu zamietnutia návrhu prvoinštančný súd zdôvodnil tým, že pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ žiadali uložiť
žalovanému neodkladným opatrením povinnosť poskytnúť im magnetický spínač pre ovládanie výťahu v
objekte, v ktorom vlastnia byt č.U. na XX. poschodí, k návrhu priloženými listinnými dôkazmi neosvedčili,

že žalovaný je správcom bytového domu a teda že práve z jeho strany došlo k obmedzeniu ich
vlastníckeho práva k bytu. I. správy predmetného objektu žalovaným totiž nevyplýva ani z predloženého
zoznamu správcov vedeného príslušným ministerstvom a ani z predloženého oznamu správcu o
zavedení systému magnetického spínača na ovládanie výťahu. Citujúc pritom ust. § 60, § 324 ods. 1, §
325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 2 a 3, § 329 ods. 1 a 2 a § 331 ods. 1 až 3 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a vysvetľujúc následne všeobecné teoretické východiská týkajúce sa vecnej

legitimácie strán v sporovom konaní dospel okresný súd k záveru, že žalobcovia neosvedčili pasívnu
(zrejme vecnú, pozn. odvolacieho súdu) legitimáciu žalovaného a preto musel byť návrh zamietnutý. Onáhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) konštatujúc, že žalovanému žiadne trovy nevznikli.

3. V zákonnej lehote podali proti uzneseniu odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Navrhli, aby odvolací súd
uznesenie zmenil a požadované neodkladné opatrenie nariadil.

4. V odvolaní namietali, že už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naznačili, že žalovaný
vykonáva správu bytového domu neštandardne do čoho zapadá aj to, že sa až po podaní návrhu v rámci

nimi iniciovaného trestného konania dozvedeli, že už dňa 25. 01. 2014 sa mala konať schôdza vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v stavbe súp. č. XXXX, na základe ktorej malo dôjsť od 01. 02. 2014 k
zmene výkonu správy v prospech žalovaného a že ešte ku dňu 30. 10. 2013 mala byť vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov uzavretá zmluva o výkone správy (ktorá ale ešte stále nie je podpísaná). Preto boli
nútení preukazovať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného jeho zápisom v zozname správcov bytových
domov vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby SR ako aj nedatovaným oznamom žalovaného o

tom, že nadobudnutie magnetického spínača potrebného k ovládaniu výťahu je podmienené pravidelnou
úhradou zálohových platieb za užívanie bytu a nedoplatkov podľa vyúčtovania. Žalovaný ako správca
však odpočty vykonáva neštandardným spôsobom, preto jeho vyúčtovania každý rok reklamovali a dala
im za pravdu aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá udelila žalovanému pokutu. Tým pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného ako správcu bytového domu dostatočne preukázali.

5. Odvolací súd následne postupujúc v zmysle ust. § 329 ods. 1 druhej vety CSP elektronicky odoslal dňa
02. 10. 2020 žalovanému návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie
okresného súdu ako aj odvolanie spolu s výzvou, aby sa k týmto v určenej trojdňovej lehote vyjadril.
Žalovaný si počas úložnej doby tieto písomnosti zaslané formou elektronickej úradnej správy neprevzal,

v dôsledku toho bola táto žalovanému doručená uplynutím úložnej doby dňa 18. 10. 2020 (§ 32 ods.
1, 2 a 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
moci). Žalovaný sa však k veci nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379

a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

7. V prejednávanom prípade sa odvolací súd nestotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý svoje

zamietavé rozhodnutie založil jedine na tom, že žalobcovia v nedostatočnej miere osvedčili, že žalovaný
je správcom bytového domu (administratívno-bytového komplexu), v ktorom sa nachádza ich byt
situovaný na Q.. Okresný súd si podľa odvolacieho súdu dostatočne neuvedomil, že predmetom jeho
rozhodovania nebola podaná žaloba (§ 131 CSP), ale návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
(§ 326 ods. 1 CSP), pri ktorom - ako správne uviedol aj v dôvodoch napadnutého rozhodnutia - sa

nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale sa zisťujú len najdôležitejšie rozhodujúce skutočnosti. Preto
ust. § 326 ods. 1 CSP vyžaduje ako náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (okrem
iného) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana s tým, že podľa ust. § 326 ods. 2 CSP musí navrhovateľ k návrhu pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva, na rozdiel od ust. § 132 ods. 1 CSP vyžadujúceho, aby žaloba obsahovala pravdivé

a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie. Už z uvedeného
podľa odvolacieho súdu jasne vyplýva, že miera toho, kedy možno určitú skutočnosť považovať za danú
je rozdielna v závislosti od toho, či súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
rozhoduje o podanej žalobe, ktorou bolo iniciované konanie vo veci samej.

8. Preto je potrebné zdôrazniť, že ust. § 325 ods. 1 CSP, na ktoré správne poukázal aj prvoinštančný
súd rozlišuje dva dôvody, ktoré môžu viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Sú nimi buď potreba
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné
opatrenie je tak inštitútom, ktorého základnou funkciou je bezodkladná úprava pomerov strán, resp.
zabránenie zmareniu exekúcie a teda nárok (právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však

byť osvedčený. Neodkladné opatrenie má totiž pružne a rýchlo reagovať na aktuálnu situáciu existujúcu
medzi sporovými stranami, kedy z časového hľadiska nie je možné zisťovať všetky pre rozhodnutie
podstatnéskutočnostiprocesomštandardnéhodokazovaniaakoprikonanívmeriteveci.Pretoprocesná
teóriaipraxhovoriao„osvedčení“rozhodujúcichskutočnostíatátomieraosvedčeniasavždypodriaďujekonkrétnej situácii. Inými slovami, od konkrétnych okolností závisí, do akej miery je nevyhnutné, resp.
postačujúce považovať určitú skutočnosť za danú, existujúcu. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení preto nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia

vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť
(naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov (či obavu pred ohrozením prípadnej exekúcie súdneho
rozhodnutia), ktoré musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo,
mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami.

9. Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali neodkladným opatrením uložiť žalovanému povinnosť odovzdať im
magnetický spínač nevyhnutný na ovládanie výťahu v ich bytovom dome. V návrhu uviedli, že svoj
byt nadobudli ešte v roku 2007 a problémy s užívaním bytu mali už od počiatku, pretože spoločnosť,
ktorá bytový komplex postavila „skrachovala“. Tiež uviedli, že „Súčasným správcom tohto bytového
komplexu je podľa našich vedomostí od roku 2017 žalovaný, ktorý je zapísaný v zozname správcov

bytových domov vedenom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky pod identifikátorom
č. XXX.“ Ďalej spresnili, že bytový dom má 14 obytných podlaží a preprava sa po XX. poschodie
zabezpečuje výťahom, ktorý fungoval bez akýchkoľvek obmedzení do mája 2020, kedy žalovaný
ako správca sfunkčnil možnosť ovládania výťahu výlučne s bezkontaktným príveskom - magnetickým
spínačom. Jeho poskytnutie podmienil pravidelnou úhradou zálohových platieb a úhradou nedoplatkov

podľa vyúčtovania. Podľa žalobcov však vykonáva žalovaný odpočty meračov a výpočty spotrieb médií
neštandardnýmspôsobom,kvôličomuvyúčtovaniakaždýrokreklamovali,zktoréhodôvoduimnásledne
žalovaný ako správca bytového domu ovládač k výťahu neposkytol. Obmedzil ich tým v užívaní bytu a
žalobca 1/ vzhľadom na svoj vek nie je schopný používať prístup do bytu po schodoch na XXXX,
10. K návrhu žalobcovia 1/ a 2/ doložili listinné dôkazy svedčiace o tom, že sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi bytu č. 26 vo vchode č. X na XX. poschodí predmetného administratívno-bytového
komplexu (výpis z LV č. X, k. ú. XXX/XXXX založený na č. l. 7 spisu), že žalovaný je evidovaný v
príslušnej evidencii subjektov vykonávajúcich správu bytových domov (na čl. 8 spisu sa nachádzajúci
výpis zo zoznamu správcov bytových domov vedeného v zmysle § 2 a § 7 ods. 1 zákona č. 246/2015
Z. z. o správcoch bytových domov) a že v ich bytovom dome bol zverejnený oznam správcu o tom,

že možnosť používania výťahu bude závisieť od uhradenia platieb spojených s vlastníctvom bytu v
bytovom dome (oznam na č. l. 9, resp. na č. l. 17 spisu). Hoci potom možno dať sčasti za pravdu
prvoinštančnému súdu, že žalobcovia nepredložili jednoznačný dôkaz potvrdzujúci skutočnosť, že
žalovaný je správcom predmetného bytového domu, menované dôkazy v spojení s opisom relevantných
skutočností sú podľa odvolacieho súdu postačujúcimi pre nariadenie požadovaného neodkladného

opatreniaodôvodnenéhonutnosťoubezodkladnejúpravypomerovstránsporuvzmysleust.§325ods.1
CSP. Spomínaný oznam informuje o tom, že bude spustený systém magnetického spínača na ovládanie
gombíkov výťahu a že tento si možno vyzdvihnúť u „správcu bytového domu“ oproti zálohe 10,- Eur/ks
za podmienky pravidelnej úhrady mesačných záloh, resp. úhrady nedoplatkov z vyúčtovania. Oznam
pritom neštandardne neobsahuje žiadne označenie konkrétnej právnickej či fyzickej osoby, ktorá je jeho

autorom a ktorú by tak bolo možné identifikovať ako konkrétneho správcu bytového domu. Obsahuje
v závere len informáciu o tom, že jeho pôvodcom je „správa bytového domu“ bez uvedenia údajov
konkrétneho subjektu, odtlačku pečiatky, resp. podpisu.

11. Za uvedeného stavu veci preto nemal odvolací súd solídny dôvod neveriť žalobcom, že je to

naozaj žalovaný, ktorý je správcom bytového domu a ktorý v zmysle predloženého oznamu podmieňuje
plnohodnotný výkon ich vlastníckeho práva k bytu úhradami s ním súvisiacimi. Odvolací súd totiž
nepovažuje za logické, aby žalobcovia 1/ a 2/, ktorým ide v tomto konaní o možnosť používania výťahu
(a tým plnohodnotného užívania svojho bytu) žiadali vydanie výťahového ovládača od žalovaného
ako subjektu, ktorý by im ho fakticky nemohol vydať, t. j. od subjektu, ktorý by nemal pasívnu vecnú

legitimáciu. Popis relevantných skutočností žalobcami preto v spojení s predloženými dôkazmi v
miere dostatočnej pre neodkladné opatrenie osvedčuje existenciu povinnosti žalovaného ako správcu
bytového domu umožniť žalobcom 1/ a 2/ riadne užívanie bytu, pretože zákon č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov nedovoľuje správcovi bytového domu, aby v nadväznosti
na prípadné nedoplatky akokoľvek obmedzoval vlastníka v jeho práve užívať byt vrátane spoločných

zariadení domu (za ktoré sa v zmysle § 2 ods. 5 cit. zákona považuje aj výťah). Toto právo vyplýva
vlastníkovi bytu z ust. § 12 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov a nie je možné ho limitovať v závislosti od odlišných názorov vlastníka a správcu v otázku
(ne)existencie dlhov na úhradách za plnenia spojené s užívaním a vlastníctvom bytu. V konečnomdôsledku správcovstvo žalovaného k bytovému domu žalobcov vyplýva aj z k odvolaniu pripojenému
oznamu o konaní schôdze vlastníkov zo dňa 25. 01. 2014 (č. l. 31 spisu). Odvolací súd ešte dodáva,
že okresný súd mohol (a mal) v danom prípade postupovať podľa ust. § 329 ods. 1 CSP a vyžiadať

si stanovisko žalovanej strany k návrhu žalobcov, lebo možnosť rozhodnúť o návrhu na neodkladné
opatrenie bez vyjadrenia protistrany nie je povinnosťou a doručením návrhu na neodkladné opatrenie
žalovanému nehrozilo zmarenie účelu žiadaného neodkladného opatrenia.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ dostatočne osvedčili potrebu

nariadenia neodkladného opatrenia, preto zmenil napadnuté uznesenie a požadované neodkladné
opatrenie nariadil podľa ust. § 325 ods. 1 v spojení s ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP vyhovejúc tým
podanému návrhu. Pretože odvolací súd je súčasne toho názoru, že (pred začatím sporu) nariadené
neodkladné opatrenie definitívne vyriešilo problém medzi stranami v súvislosti s poskytnutím ovládača
od výťahu a teda predstavuje trvalú úpravu tejto otázky medzi stranami, neuložil žalobcom 1/ a 2/
povinnosť podávať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Súčasne ale odvolací súd v zmysle ust.

§ 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaného o tom, že môže podať napr. žalobu o určenie, že žalobcovia
1/ a 2/ nemajú právo užívať výťah v predmetnom bytovom dome a že jeho úspech v takom spore môže
podľa § 337 ods. 3 CSP viesť k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia.

13. Keďže odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu, musel podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP

rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko bolo návrhu
žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovené, boli plne úspešnými voči žalovanému a preto im odvolací
súd s použitím ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalovanému náhradu trov konania na
súde prvej inštancie a tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).