Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200132
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200132.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu A. S. X. s.r.o. so sídlom P. 9, W., G.
XX XXX 019, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická
46/276, IČO 36 837 857 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom
Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie
DaňovéhoúraduTrenčínč.XXXXXXXXX/XXXXzodňa18.09.2019,ktorýmbolžalobcovipodľa§68ods.
5 daňového poriadku vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 10 328,10 eur za zdaňovacie
obdobie marec 2018.

2. Žalobca v žalobe hlavne namietal, že správca dane a žalovaný nezákonným spôsobom prenášali na

žalobcu dôkazné bremeno a že dôkazy nehodnotili v súvislostiach. Ďalej poukázal na to, že nemožno
od neho spravodlivo požadovať preukázanie okolností, na ktoré nemá reálny dosah a nesúhlasil s
postupom, že na základe nedôveryhodnosti tretej osoby dochádza k spochybňovaniu obchodov.

3. Žalobca zároveň namietal, že oznámenie o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
04.06.2018 nebolo žalobcovi riadne doručené v súlade s § 46 ods. 1 daňového poriadku.

4. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o
ktorom krajský súd rozhodol uznesením č.k. 11S/64/2020-79 zo dňa 07.07.2020 tak, že návrh zamietol,
keď dospel k záveru, že neboli zistené dôvody pre jeho priznanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že dodávateľ F. inovation s.r.o.
vykazuje vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť, nepredkladá účtovné doklady, nepodáva daňové
priznania a nemá ustanoveného štatutárneho zástupcu, čo nasvedčuje, že nevykonáva žiadnu činnosť, i

keď vystavuje faktúry, ktoré sú však bez ekonomického opodstatnenia. U. P., bývalý konateľ spoločnosti
F. inovation s.r.o. neposkytol správcovi dane žiadne konkrétne informácie o realizácii prieskumu trhu,
neuviedol aké dáta, informácie, vstupné údaje boli predmetom prieskumu trhu, v akom časovom období
sa prieskum realizoval, aké štatistické metódy boli použité, neoznačil žiadnych subdodávateľov a osoby,ktoréprieskumvykonávaliataktiežneposkytolžiadnevýstupyzprieskumu.SpoločnosťF.inovations.r.o.
uviedla v kontrolnom výkaze DPH za marec 2018 jediného dodávateľa T. s.r.o., ktorý je nekontaktnou
osobou a jej konateľom je rumunský občan. V kontrolnom výkaze uviedla spoločnosť T. s.r.o. dodávateľa

H. I. s.r.o., ktorý je taktiež nekontaktný a jeho konateľom je občan W.. Spoločnosť F. inovation s.r.o.
teda nie je ekonomicky činná. K dodávateľovi N. spol. s r.o. žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nepodal
daňové priznanie za rok 2018, nepredložil ani účtovné doklady, zmenil názov, sídlo i konateľa. Športové
podujatie, na ktorom malo byť prezentované logo žalobcu sa neuskutočnilo. Z výpovede P. Q., konateľa
N. spol. s r.o. vyplýva, že nemal zamestnancov a všetky služby súvisiace s propagáciou loga žalobcu

realizoval dodávateľ U. S. s.r.o. Keďže sa v marci 2018 nekonalo športové podujatie, na ktorom by
sa prezentovalo logo žalobcu, sporná faktúra nemá ekonomické opodstatnenie. Dodávateľ N. spol.
s r.o. mal podľa kontrolného výkazu jediného významného dodávateľa B. s.r.o. a všetky faktúry boli
vystavené pre odberateľa N. spol. s r.o. až v období po dátume 02.02.2018, kedy sa stal konateľom
občan Rumunska. Žalovaný vyslovil podozrenie, že dodávateľ N. spol. s r.o. bol do obchodného reťazca
zapojený účelovo, pričom skutočným dodávateľom reklamných služieb v iných zdaňovacích obdobiach,

kedy sa reálne konali preteky, bola česká spoločnosť U. S. s.r.o., ktorá by fakturovala reklamné služby
s oslobodením dane. Úlohou dodávateľa N. spol. s r.o. bolo navodiť dojem, že je reálnym dodávateľom
služieb v tuzemsku, čím by sa vykryla tuzemská daň fakturovaná na výstupe pre rôznych tuzemských
odberateľov, vrátane žalobcu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k tvrdeniu žalobcu o nezákonnom doručení oznámenia o daňovej
kontrole uviedol, že oznámenie bolo doručené na adresu splnomocnenca H. G., ktorého žalobca
splnomocnil, aby na základe generálneho plnomocenstva bezvýhradne a bez obmedzenia vykonával
všetky relevantné právne úkony v mene žalobcu, a to aj vtedy, ak je podľa zákona potrebné osobitné
plnomocenstvo. Toto plnomocenstvo bolo správcovi dane doručené 17.05.2018 a od tohto dátumu je

v zmysle § 9 ods. 4 daňového poriadku účinné. Správca dane postupoval pri doručovaní oznámenia o
začatí daňovej kontroly v zmysle § 30 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého ak má adresát zástupcu
s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

7. V replike, ktorou žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe, žalobca poukázal na to, že

žalovanému nič nebránilo doručovať oznámenie o začatí daňovej kontroly paralelne aj samotnému
žalobcovi. Žalobca ďalej spochybnil správnosť postupu žalovaného, keď výsledok rozhodnutia
nespočíval v hodnotení dôkazov, ale v ich vylúčení a nahradení vlastnou projekciou skutkového
stavu. Toto však nemôže byť podkladom pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu, ani pre zákonné
rozhodnutie, ale naopak je postihnuté vadou, ktorá robí rozhodnutie nezákonným.

8. V duplike žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach a záveroch uvedených vo vyjadrení k žalobe a v
žalobou napadnutom rozhodnutí.

9. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

10. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2019 bol žalobcovi
podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 10 328,10
euro za zdaňovacie obdobie marec 2018. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane
neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa F. s.r.o. za prieskum trhu (8 000 eur),

z faktúry od dodávateľa N. spol. s r.o. za propagáciu loga (2 300 eur) a z výdavkového pokladničného
dokladu za pracovné obedy (28,10 eur). Na základe vykonaného šetrenia správca dane zistil, že
dodávateľ F. inovation s.r.o. má od 14.03.2018 jediného spoločníka a konateľa U. P. a k tomuto dátumu
spoločnosť zároveň zmenila aj sídlo a obchodné meno. Ku koncu mesiaca február 2018 sa spoločnosť
F. inovation s.r.o. stala platiteľom DPH, pričom v marci 2018 nemala žiadnych zamestnancov. Napriek

tomu, že spoločnosť F. inovation s.r.o. v roku 2017 nevykonávala žiadnu činnosť, od času svojej
registrácie vykazuje nízku daňovú povinnosť pri vysokých obratoch. Konateľ žalobcu H. G. uviedol, že
pre spoluprácu so spoločnosťou F. inovation s.r.o. sa rozhodol z dôvodu, že pozná jej konateľa U. P..
Neuviedol, aké požiadavky na prieskum trhu zadal spoločnosti F. inovation s.r.o. X., že H. G. a U. P.
sa poznajú, potvrdil vo svojej výpovedi pred správcom dane i konateľ spoločnosti F. inovation s.r.o.

U. P. a spresnil, že s H. G. sa poznajú 8 až 10 rokov. K predpokladom na výkon prieskumu trhu U.
P. uviedol, že má obchodnú akadémiu. O samotnom prieskume trhu sa U. P. vyjadril tak, že tento sa
robil vo februári, pričom pôvodne uviedol, že prieskum trhu robil osobne, čo dodatočne opravil tak, že
prieskum neriešil sám, ale mal na to osoby, ktoré nechcel špecifikovať. Cieľom prieskumu bolo zistiť, čisa viac oplatí centrálny sklad alebo to budú stíhať cez subdodávateľov. Hmotný výstup marketingového
prieskumu trhu vypracoval i dodal, avšak následne ho z počítača odstránil. Správca dane výpoveď U.
P. vyhodnotil ako nevierohodnú, nakoľko si vo výpovedi odporoval. Najskôr tvrdil U. P., že prieskum

vykonával osobne, vzápätí však tvrdil, že to mali vykonať nejaké osoby ako subdodávatelia, nechcel
však uviesť o aké osoby išlo. Ďalej Juraj P. tvrdil, že prieskum sa vykonal vo februári 2018, ale fakturuje
ho s dátumom dodania marec 2018, čo je v rozpore so zákonom o DPH. Nie je reálne, aby tak náročný
prieskum trhu mohol naplniť sám vo februári 2018, teda za jediný deň, keď zmluva bola podpísaná
28.02.2018. Ďalší rozpor spočíva v tom, že spoločnosť F. inovation s.r.o. mala podľa zmluvy poskytnúť

svoje odborné kapacity, kvalifikovaný personál, sieť anketárov a infraštruktúru, čo však nemá, pretože
spoločnosť F. s.r.o. nemá zamestnancov a celá jej odborná kapacita spočíva v osobe konateľa U. P..
U. P. nepredložil správcovi dane daňové záznamy, ani účtovnú evidenciu. Ku dňu 27.03.2019 U. P. svoj
obchodný podiel v spoločnosti F. inovation s.r.o. previedol na spoločnosť so sídlom v X. republike a už
k 07.01.2019 prestal byť konateľom spoločnosti F. inovation s.r.o. a táto v súčasnosti konateľa nemá.
Šetrením ďalej správca dane zistil, že žalobca vykonáva prepravnú činnosť pre odberateľa M. - SK

s.r.o. a českú spoločnosť I. - M. spol. s r.o. a táto spočíva v rozvoze ovocia a zeleniny hlavne v rámci
Slovenska. Vychádzajúc z uvedeného je správca dane toho názoru, že žalobca poznal podmienky, za
ktorých sa uskutočňuje rozvoz pre rôznych klientov a teda nebolo potrebné vykonávať prieskum trhu.
Potrebu vykonať prieskum trhu žalobca nedokázal vierohodne vysvetliť. Správca dane ďalej poukázal
na to, že žalobca zveril prieskum trhu spoločnosti, ktorá na prieskum nemala personálne ani materiálne

podmienky, keď nemala zamestnancov a mala len programovo vybavené počítače. K dodávateľovi N.
spol. s r.o. správca dane zistil, že táto spoločnosť je platiteľom DPH od 01.03.2017, na dani vykazuje
nízku daňovú povinnosť pri vysokých obratoch. Vykázanú daň spoločnosť N. spol. s r.o. neodvádza a
správca dane voči spoločnosti vedie viacero exekučných konaní. V marci 2018 nemala spoločnosť N.
spol. s r.o. žiadnych zamestnancov, ani motorové vozidlá. Žalobca k spolupráci s dodávateľom N. spol.

s r.o. uviedol, že propagácia loga bola potrebná na zviditeľnenie žalobcu, avšak vozidlá, ktoré žalobca
používal na podnikanie nevyužil na propagáciu svojho loga, miesto toho propagáciu loga vykonávala
spoločnosť N. spol. s r.o., ktorá nemala ani len zamestnancov. Logo žalobcu bolo vytvorené už v roku
2016. Správca dane ďalej zistil, že zmluva o propagácii loga žalobcu bola podpísaná až 02.05.2018,
nemohla byť teda účinná v marci 2018. Taktiež správca dane zistil, že v marci 2018 sa neuskutočnili

žiadne preteky, v rámci ktorých by mohlo byť logo žalobcu propagované. Prvé preteky v sezóne boli
v dňoch 20.04 až 22.04.2018. Pred správcom dane vypočutý konateľ spoločnosti N. spol. s r.o. P. Q.
uviedol,žeonosobnenemávzdelaniezameranénapropagačnúčinnosť,nemážiadnychzamestnancov,
má však mobil a počítač s multifunkčným zariadením. K propagácii loga žalobcu P. Q. uviedol, že túto
vykonával on sám, nevedel však ani len popísať, ako logo vyzerá. Propagácia spočívala v polepe auta,

propagáciinaštyrochTVkanálochaletákoch.NeskôrP.Q.uviedol,žepropagáciulogažalobcuvykonala
spoločnosť U. S.. P. Q. správcovi dane nepredložil daňové záznamy spoločnosti N. spol. s r.o., preto
správca dane nemohol zistiť, či priznal DPH zo spornej faktúry. Správca dane výpoveď P. Q. vyhodnotil
ako nedôveryhodnú, nakoľko je rozporuplná, keď na jednej strane tvrdí, že propagáciu vykonal sám
a na strane druhej, že propagáciu vykonala spoločnosť U. S.. Konateľ spoločnosti U. S. U. P. pred

správcom dane uviedol, že propagáciu loga žalobcu si u neho objednala spoločnosť N. spol. s r.o. a táto
sa realizovala na vozidle X., v tlači, médiách, článkoch na internete, v depe aj na stole. Propagáciu loga
žalobcu robil preto, že pozná P. Q.. Ako konkrétne prebiehala propagácia loga žalobcu v marci 2018
však U. P. neuviedol.

11. Voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.09.2019 podal
žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že podľa §
74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane s tým, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky oprávňujúce ho uplatniť
si právo na odpočet DPH podľa sporných faktúr, nakoľko skutočnosti uvedené na sporných

faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu vykonanému deklarovaným dodávateľom N. spol. s r.o. a
deklarovaným dodávateľom F. inovation s.r.o.

12. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci
je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a

miestnepríslušnýnakonanie(§13ods.1S.s.p.),vychádzajúczoskutkovéhostavuvčaseprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§
182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.),pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ
nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná
oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote

(§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, §
7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa
so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho
spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach

žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani
takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej
žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.)
vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

13. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

14. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a)
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

15. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je

získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

16. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane
dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane.

17. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie

o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie.

18. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane,

kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

19. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové

nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

20. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovanýchskutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania

z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

21. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

22. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

23. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady
posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu
rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia

plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých
prác(resp.dodanietovarualeboslužieb)aúhradazatotoposkytnutéplnenie.Ideoekonomickúpodstatu
daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je
potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý

obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje
sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností,
ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v
spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti
chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu,

tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú
v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá
zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí
svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne
dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých

obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s
cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového
práva.
24. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie
skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a

nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že
zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú
vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní
dôveryhodnosťúdajovvdaňovompriznaní,musídaňovýsubjekt(žalobca)vdaňovomkonanípreukázať,
že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového

subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo
žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v
priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na
daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou
Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom

zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I.
5337,bod76,akoajz21.02.2006,Halifax,ai.,C-255/02Zb.s.I.1609,bod71).Daňovýsubjekt(žalobca)
disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH,
je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno,

svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).25. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie
práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou
kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté

plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a
hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom
Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse
Oliemaatschappij NV, C-499/10).

26. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

29. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej

osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,
zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok

pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným
obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne
vykonanie obchodu.

30. Pred posúdením podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správny súd na tomto

mieste zdôrazňuje, že žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného len v rozsahu
neuznaného odpočtu DPH z faktúr od dodávateľa F. inovation s.r.o. za prieskum trhu (8 000 euro) a z
faktúry od dodávateľa N. spol. s r.o. za propagáciu loga (2 300 eur). Predmetom súdneho prieskumu
je teda len časť rozhodnutia žalovaného týkajúca sa týchto sporných faktúr (predmetom súdneho
prieskumu nie sú výdavkové pokladničné doklady za pracovné obedy).

31. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie
s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť
skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy.

Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ F.
inovation s.r.o. a dodávateľ N. spol. s r.o. dodali žalobcovi služby uvedené na sporných faktúrach je
opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Na základe zistení
správcu dane, že ani dodávateľ F. inovation s.r.o., ani dodávateľ N. spol. s r.o. nemali na poskytnutie
deklarovaných služieb personálne a materiálne vybavenie, že k prieskumu trhu, k jeho konkrétnostiam,

vymedzeniu, účelu a výsledku, k obdobiu, kedy bol uskutočnený prieskum a k osobám, ktoré prieskum
trhu uskutočnili sa nevedel podrobne vyjadriť ani žalobca a ani U. P., ktorý dokonca nevedel, či prieskum
trhu robil sám alebo iné osoby a prečo prieskum trhu fakturoval v marci 2018, keď bol vykonaný vo
februári 2018, že nezrovnalosti ohľadne propagácie loga žalobcu neboli odstránené, keď propagácia na
športových pretekoch sa mohla realizovať najskôr v apríli 2018 a podľa zmluvy dokonca až v máji 2018

(nie teda v marci 2018), pričom P. Q. ani nevedel popísať ako logo vyzerá a nevedel, či logo propagoval
sám, alebo logo propagovala spoločnosť U. S., sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom
dodaní služieb práve dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach, oprávnené. Vzhľadom na to, že
žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlotak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie marec 2018 uznaný ako
oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49
ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.

32. Podľa názoru krajského súdu nie je dôvodná námietka žalobcu, že správca dane a žalovaný
nezákonneprenášalinažalobcudôkaznébremenoaženesprávnehodnotilidôkazy.Zadministratívneho
spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie,
snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly

všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli
v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Správny súd v tejto súvislosti
poukazuje na body 16 až 20 a ďalej bod 24 tohto rozsudku, kde sa podrobne zaoberal otázkou
dôkazného bremena, jeho rozloženia a dokazovania v daňovom konaní. Rozhodovacou praxou
kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre
(k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom

konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v
postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej
transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné
pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného
plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu,

že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie
uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí
žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne
došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže
reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich

skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je
podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami,
teda či žalobca nadobudol služby od dodávateľov označených na sporných faktúrach. V každom
prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce
uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť

nárok na odpočet DPH priznaný.

33. Dôvodnou nie je ani námietka, že oznámenie o začatí daňovej kontroly nebolo žalobcovi riadne
doručené. Ako vyplýva z § 30 ods. 3 veta prvá daňového poriadku, ak má adresát zástupcu s
plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Správca dane

doručoval oznámenie zástupcovi žalobcu a jeho postup bol teda jednoznačne v súlade so zákonom.

34. Krajský súd záverom považuje za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má
povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach

napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení,
ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na
zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených
veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu

spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní
zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne
fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má
vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky
pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca

podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre
preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy,
ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

35. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

36. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie
mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil akonedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku a žalobu zamietol.

37. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo
možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak,
že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum

právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo

sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).