Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/221/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218151
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2112218151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobkýň: 1. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXXX/XX, W., 2. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, U., 3. F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XX, U., všetky zastúpené: Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Jesenského
231/5, Partizánske, IČO: 47 239 948, v mene ktorej koná JUDr. Edita Balážiková, advokátka a konateľka,
proti žalovanému: Mgr. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, I., zastúpený JUDr. Gabrielom Blehom,
advokátom so sídlom Ladislava Dérera 2, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/100/2012-314 zo dňa 15. mája

2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

III. Odvolací súd postupuje Okresnému súdu Trnava vzájomnú žalobu žalovaného na určenie, že
žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne

územie O. ako rodinný dom súpisné číslo XXX, stojaci na parcele číslo 1235, parcela registra „C“ číslo
1235 o výmere 332 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ číslo 1236 o výmere 23 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ číslo 1237 o výmere 345 m2 - záhrady, parcela registra
„E“ číslo 984/291 o výmere 14 m2 -
zastavané plochy a nádvoria a vzájomnú žalobu žalovaného na vypratanie nehnuteľností manželmi
Baranovými.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia,
že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie O. ako rodinný dom

súpisné číslo XXX, stojaci na parcele číslo 1235, parcela registra „C“ číslo 1235 o výmere 332 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ číslo 1236 o výmere 23 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra „C“ číslo 1237 o výmere 345 m2 - záhrady, parcela registra „E“ číslo 984/291 o
výmere 14 m2 - zastavané plochy a nádvoria patria do dedičstva po nebohom N. U., nar. XX.XX.XXXX,
rodné číslo XXXXXX/XXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, O., a po nebohej F. U..
rod. K., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX/
XX, O..

1. 1. Vecne svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, pretože vlastníkmi nehnuteľností sú tretie osoby, keď v priebehu konania
došlo k zmene vlastníctva nehnuteľností. Ak by aj súd vydal rozhodnutie o tom, že nehnuteľnostipatria do dedičstva po manželoch U. (čo však z vykonaného dokazovania nevyplýva - súd totiž
nezistil také okolnosti, ktoré by svedčili tomu, že prišlo k naplneniu podmienok odôvodňujúcich vrátenie
daru), nič by sa v postavení žalobkýň, žalovaného ani tretích osôb ktoré sú momentálne vlastníkmi

nehnuteľností nezmenilo. Ani zamietajúcim rozsudkom (či už je dôvodom zamietnutia nedostatok
naliehavého právneho záujmu, alebo nenaplnenie podmienok pre vrátenie daru) sa na postavení
žalobkýň, žalovaného a tretích osôb nič nemení. Ani v jednom prípade by sa totiž bez ďalšieho nezmenil
právny stav ohľadom vlastníctva predmetných nehnuteľností, právo žalobkýň nie je v terajšom ich stave
ohrozené, ich právne postavenie sa bez (ale ani v prípade) požadovaného určenia nezmení, teda

nestane sa neistým, žalobou s daným určovacím petitom nemožno dosiahnuť odstránenie spornosti
práva žalobkýň, nakoľko na ich strane ani žiadna spornosť neexistuje. S poukazom na všetky opísané
skutočnosti súd žalobu zamietol.

1. 2. Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“).

1. 3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. a plne
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne z dôvodov uvedených v § 365

ods. 1 písm. b), a h) C. s. p., pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (písm. b) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(písm. h).

2. 1. Vo svojom odvolaní žalobkyne dôvodili tým, že považujú za nesprávny právny názor súdu prvej
inštancie, podľa ktorého žalobkyne nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože v
priebehu konania došlo k zmene vlastníctva dotknutých nehnuteľností a určenie, že nehnuteľnosti patria
dodedičstvaponebohýchmanželochU.takstratiloprežalobkyneakýkoľvekvýznamabolobyzbytočné.
Pokiaľ by došlo k určeniu, že dotknuté nehnuteľnosti patrili do dedičstva po nebohých manželoch U.,

bolabysvojímspôsobompotvrdenásprávnosťdedičskýchrozhodnutívydanýchvdedičskýchkonaniach
po nebohých manželoch U. a oprávnenosť následného predaja dotknutých nehnuteľností žalobkyňami
v 1. a v 2. rade W. U. a M. U.. Žalobkyne sú presvedčené, že požadovaným určením by sa predišlo
vzniku ďalších súdnych sporov. Majú za to, že bez požadovaného určenia je ich právne postavenie
neisté, pretože v inom konaní sa nemôžu domáhať vydania rozhodnutia, ktorým by sa určilo, či dotknuté

nehnuteľnosti patrili či nepatrili do dedičstva po nebohých manželoch U., pričom možno očakávať
iniciovanie súdneho sporu zo strany žalovaného.

2. 2. Žalobkyne ďalej zdôraznili, že pred vydaním napadnutého rozsudku bolo nesprávnym procesným
postupom Krajského súdu v Trnave v rámci odvolacieho konania vedeného pod spisovou značkou

9Co/450/2015, zásadným spôsobom porušené ich právo na spravodlivý proces, ktorú skutočnosť
nemohli žalobkyne doposiaľ účinne namietať, pretože dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v
Trnave spisová značka 9Co/450/2015 - 157 zo dňa 16.08.2016 bolo ako neprípustné odmietnuté.
Nesprávny procesný postup, ktorým súd znemožnil žalobkyniam uskutočňovať ich procesné práva,
pritom vidia žalobkyne v tom, že im v rozpore s § 373 C. s. p., resp. § 209a a § 211 zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „O. s. p.“),
nebolo doručené odvolanie žalovaného, ktoré viedlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Trnava, sp.
zn. 17C/100/2012-136 zo dňa 12.11.2014 a ku ktorému nemali možnosť sa vyjadriť. Súd tak vytvoril
žalobkyniam podstatne nevýhodnejšie postavenie oproti žalovanému, keď tieto nemali možnosť sa
dozvedieť a vyjadriť ku všetkým skutočnostiam uvádzaným v spise, a teda nemali možnosť vyvrátiť či

spochybniť pravdivosť tvrdení žalovaného o jeho údajnej nevedomosti o vedení súdneho konania.

2. 3. Žalobkyne navrhli aby Krajský súd v Trnave zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu podanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že
považuje odvolaním napadnutý rozsudok za správny. Zamietnutie žaloby v tomto konaní je adekvátnou
reakciou vystihujúcou novo zistený právny stav. Dôvody podania odvolania proti rozsudku sú úplne
vymyslené, nevystihujúce reálny stav a preto neakceptovateľné. Je úplne proti logike i realite namietať,že žalobkyniam súd znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď sa riadne zúčastňovali všetkých súdnych pojednávaní,
aktívne tu vystupovali, vyjadrovali sa najmä prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ku všetkým

prerokúvaným otázkam, navrhovali dôkazy, súd ich akceptoval a boli podstatne aktívnejšie v konaní než
strana žalovaného. Žalobkyne podávajú proti tomuto rozsudku odvolanie len preto, aby tento dlhotrvajúci
súdny proces udržiavali umelo neukončený a tým si užívali plody svojho špekulatívneho a nemorálneho
postupu, keď počas krátkodobej - teda dočasnej - právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trnava
17C/100/2012-136 zo 14.11.2014 nehnuteľnosti predali a peniaze si rozdelili. Vykonaným dokazovaním

na pojednávaniach Okresného súdu Trnava v tomto roku 2019 sa nepreukázalo to, čoho sa domáhali
žalobkyne, t. j. že žalovaný Mgr. J. W. by sa voči darcom (svojim starým rodičom U.) alebo členom
ich rodiny správal tak, že by hrubo porušoval dobré mravy v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka.
Je podivuhodné, že pôvodní žalobcovia N. U. a F. U. (rodičia súčasných žalobkýň) sa nezúčastnili ani
jedného súdneho pojednávania a ani sa nevyjadrili k prebiehajúcemu konaniu. Žalovaný je presvedčený,
žepokiaľnažalobejeichpodpis,istenevedeličopodpisujúaneželalibysitakétosúdnekonanie,vedené

proti ich obľúbenému vnukovi. Podľa názoru a presvedčenia žalovaného aj jeho právneho zástupcu,
právnyafaktickýstavohľadnevlastníctvanehnuteľností jetaký,žeskutočnýmvlastníkomjeodúčinnosti
Darovacej zmluvy spísanej 14.02.2011 žalovaný Mgr. J. W.. Žalobkyne od prvopočiatku tohto súdneho
procesu (rok 2012) klamali súd (uvádzali do omylu - teda podvádzali), že žalovaný sa vyhýba súdnemu
konaniu na ktorom sa má rozhodnúť o zrušení jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré mu darovali

starí rodičia U.. Súd tak bez vynaloženia potrebného úsilia konal bez prítomnosti žalovaného, vydal
rozsudok 14.11.2014, čím porušil okrem iného aj ústavné právo žalovaného na spravodlivý súdny
proces. Rozsudok nebol žalovanému ani doručený. Odvolací Krajský súd Trnava vytkol súdu vážne
najmä procesné pochybenia, zrušil tento rozsudok a celú vec prvostupňovému súdu vrátil uznesením
zo 16.08.2016 na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Náš právny poriadok neposkytuje konaniu aké

uskutočnil Okresný súd Trnava, končiace vydaním rozsudku 17C/100/2012-136 zo 14.11.2014 právnu
ochranu, preto je konanie predchádzajúce rozsudku v celom rozsahu neplatné.

3. 1. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný by si želal aby Krajský súd v Trnave,

pokiaľ mu v tom nebudú brániť striktné procesné ustanovenia Civilného sporového poriadku, mohol
vyjadriť konštatovanie, že vlastníkom nehnuteľností ktoré sú predmetom tohto zdĺhavého súdneho
konania je žalovaný Mgr. J. W..

3. 2. Žalovaný doručil aj osobne spísané vyjadrenie k odvolaniu v rámci ktorého žiadal určiť, že

je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a žiadal o vypratanie nehnuteľností ich terajšími
vlastníkmi.

4. Žalobkyne v odvolacej replike opakovali svoje argumenty obsiahnuté v odvolaní voči napadnutému
rozsudku.

5. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike - podanej osobne aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu
tiež opakoval argumenty z predchádzajúcich vyjadrení k odvolaniu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutievydané(§359C.s.p.),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h)
C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi

odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je nedôvodné.7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobkyne domáhali voči
žalovanému určenia, že vyššie opísané nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre
katastrálne územie. O. patria do dedičstva po nebohých N. a F. U..

8. Predmetom odvolacieho konania je v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobkyňami
preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobkýň. Žalobkyne
napadli rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že tento rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, odvolací súd sa preto zameral na preskúmanie dôvodnosti týchto námietok.

9. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že vzhľadom k žalobnému návrhu - určovacej žalobe, súd
prvej inštancie postupoval správne, keď predovšetkým skúmal, či žalobkyne majú naliehavý právny

záujem na požadovanom určení. Vychádzal pri tom zo správneho zistenia, že predmetné nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie O. sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
tretích osôb - manželov W. a M. U., ktorí nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou od predávajúcich
žalobkýň v 1. a 2. rade po uskutočnenom dodatočnom dedičskom konaní, predmetom ktorého boli
predmetné nehnuteľnosti.

10. Preskúmaním obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku odvolací súd súhlasne so
súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyne na požadovanom určení, že predmetné nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie. O. patria do dedičstva po nebohých
N. a F. U., nemajú naliehavý právny záujem. Okrem dôvodov, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení a s ktorými sa odvolací

súd stotožňuje (v prípade vyhovenia žalobe aj v prípade nevyhovenia žalobe, by sa právne postavenie
žalobkýň, žalovaného ani tretích osôb nezmenilo; odvolací súd pritom zdôrazňuje slovné spojenie
„právne postavenie“), odvolací súd dodáva nasledovné: Z dikcie ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p.
(žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem) vyplýva, že žalobný návrh má znieť tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť

aktuálny právny stav - v prítomnom čase. Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak už zanikli.
Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 C. s. p.). (porovnaj -
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporovýporiadok.Komentár,Praha:C.H.Beck,2016str.499).Vpreskúmavanejvecibysaonaliehavom
právnom záujme dalo uvažovať v prípade, ak by predmetné nehnuteľnosti v dedičskom konaní neboli

ešte prejednané. Po N. U. a F. U. však prebehlo dodatočné dedičské konanie, na základe ktorého
nadobudli opísané nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne v 1. a 2. rade a následne kúpnou zmluvou
previedli na tretie osoby. V súčasnosti tak už žalobkyne na požadovanom právnom určení naliehavý
právny záujem nemajú, čo napokon skonštatovala aj právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie.

11. Žalobkyňami namietané nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade,
keď na zistený skutkový stav súd
a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),
b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),

c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne zvolil a aplikoval príslušnú, vyššie uvedenú právnu normu (§ 137 písm. c) C. s. p.), ktorú aj
správne interpretoval, odvolací dôvod uplatnený žalobkyňami s poukazom na ustanovenie § 365 ods.
1 písm. h) C. s. p. tak neobstojí.

13. Odvolací dôvod, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), žalobkyne uplatnili vo vzťahu k odvolaciemu konaniu vedenému
na tunajšom odvolacom súde pod sp. zn. 9Co/450/2015.14. Z dikcie ustanovenia § 355 ods. 1 C. s. p. (proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje) vyplýva, že v odvolacom konaní je možné preskúmať rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu na súde prvej inštancie predchádzalo. V odvolacom konaní
nie je možné preskúmať rozhodnutie, resp. iné konanie odvolacieho súdu. Na takýto prieskum slúži pri
splnení zákonných podmienok dovolacie konanie. Z tohto dôvodu nemá tunajší odvolací súd v rámci
odvolacieho konania proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/100/2012-314 zo dňa 15. mája
2019 právomoc preskúmať postup odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9Co/450/2015.

Porušenie procesných práv v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku 17C/100/2012-314 zo
dňa 15. mája 2019, prípadne samotným rozsudkom odvolací súd nezistil, konštatuje preto, že ani tento
odvolací dôvod neobstojí.

15. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky
žalobkýň sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným
ustanovením § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

17. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalobkyniam nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Podľa § 372 C. s. p. v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

19. V zmysle citovaného ustanovenia nie je možné v rámci odvolacieho konania prejednať nárok

žalovaného uplatnený ako vzájomnú žalobu na určenie vlastníctva predmetných nehnuteľnosti a
vypratanie nehnuteľností manželmi U.. Odvolací súd preto uvedený samostatný nárok žalovaného
postupuje súdu prvej inštancie na ďalší procesný postup (vrátane odstránenia vád).

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.

2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).