Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200268
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., členov

senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Ing. K. G. D. V. H.
Q., bytom N. XX, N. K., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova
10, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/2214/2019, ČRZ:
34070/2019, zo dňa 04. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej

veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/13942/2010 zo dňa
20.09.2018. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca ako žiadateľ listom
doručeným žalovanému dňa 22.11.2018 požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci
kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach 7S/13942/2010 zo dňa 20.09.2018, ktoré
uznesenie prevzal dňa 09.11.2018. Z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty centrum
žiadateľovirozhodnutímč.sp.KaPO2N32041/2018-PPzodňa30.11.2018predbežnepriznalonárokna
poskytovanie právnej pomoci a určilo advokáta JUDr. Tomáša Taubera na spísanie a podanie kasačnej

sťažnosti proti predmetnému uzneseniu. Tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bolo následne
centrudoručenédňa07.01.2019.ZuzneseniaKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.7S/13942/2010zodňa
20.09.2018 vyplýva, že týmto bolo potvrdené rozhodnutie Finančného riaditeľstva zo dňa 17.03.2009
o vyrubení sankčného úroku Daňovým úradom Levoča č. 731/230/15938/08/Slav zo dňa 06.10.2008
podľa § 35b ods. 1 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v sume 35,84 Eur
za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej správcom dane podľa pomôcok v platobnom
výmere č. 731/230/4656/2005/Sl zo dňa 29.03.2005, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Daňového

riaditeľstva SR č. I/225/5355-46837/2005/991048-r zo dňa 27.07.2005, za zdaňovacie obdobie II.
štvrťrok 2003 v lehote splatnosti určenej v rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR vo výške určenej týmto
rozhodnutím daňovému subjektu S. G., N. XX, IČO: 37 787 560, DIČ: 1020680694. Vychádzajúc z tohto
uznesenia hodnota sporu vo vzťahu ku ktorej žiada o poskytnutie právnej pomoci, teda hodnota právnej
veci v tomto prípade neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej
republiky č. 278/2017 Z. z., v čase keď došiel list o poskytnutie právnej pomoci, ustanovenú nariadením
vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., t. j. vtedy suma vo výške 480,00 Eur, pričom hodnota sporu

predstavuje sumu 35,84 Eur (vyrubený sankčný úrok), preto mal žalovaný za to, že podmienka hodnoty
sporu v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. nie je splnená a teda nie sú splnené ani
podmienky pre poskytnutie právnej pomoci. Zároveň v tomto rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že aj
napriek tomu, že v minulosti v obdobných právnych veciach bol priznaný nárok na poskytovanie právnejpomoci, centrum vzhľadom na zmenu rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pristúpilo k zmene svojej rozhodovacej praxe a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015, z ktorého poukázal na právny názor krajského
súdu, s ktorým sa stotožnil aj najvyšší súd: „Ak teda v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) hodnota sporu
nedosahuje hodnotu minimálnej mzdy a vec možno oceniť peniazmi, neposkytnutie právnej pomoci v
takom prípade nepredstavuje žiaden významný zásah do života občana. Nestanovenie tohto limitu by
mohlo znamenať vážne riziko, že inštitút právnej pomoci by bol zneužívaný osobami, ktoré sa neúmerne

často obracajú na súdy. Zmyslom tohto ustanovenia v neposlednom rade je aj to, aby náklady, ktoré
vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote
sporu.“ Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má
za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.

KaPO/2214/2019, ČRZ: 34070/2019 zo dňa 04. marca 2019 v celom rozsahu a vrátenia veci na nové
konanie a rozhodnutie. Zároveň žalobca žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. Žalobca mal za to,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaného bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je

v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok nezákonné rozhodnutie.
Má za to, že ako účastník konania bol rozhodnutím správneho orgánu žalovaného ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmov. Rozsudok, na ktorý poukazuje žalovaný vo svojom rozhodnutí
nemožno použiť na túto právnu vec, pretože nie sú tu zhodní účastníci konania ani predmet sporu a tento

rozsudok sa týka výkonu trestu odňatia slobody. Žalovaný nijako neodôvodňuje vo svojom rozhodnutí
prečo predbežne priznal nárok a v ďalšom rozhodnutí už nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci,
preto je odôvodnenie nedostačujúce. Má za to, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 6 ods.
1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z., keď konštatoval, že hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu
minimálnej mzdy a teda nesprávne právne uzavrel, že kritérium hodnoty sporu sa týka aj posudzovanej

veci žalobcu. Žalovaný vôbec nezobral do úvahy to, že žalobca sa v konaní pred Krajským súdom v
Košiciach domáha preskúmania rozhodnutia o sankčnom úroku, v ktorom nie je významná hodnota
sporu, ale predmetom preskúmať je zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj uznesenie Krajského
súdu v Košiciach, ktoré nie je možné vyčísliť, či posudzovať v peniazoch a preto je aj splnená podmienka
hodnoty sporu uvedená v zákone a teda žiadateľ spĺňa všetky kumulatívne stanovené podmienky na

poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutie žalovaného je podľa neho nezákonné, účelové a svojvoľné,
je aj v rozpore s inými rozhodnutiami a s odôvodnením, kde priznal nárok na predbežnú právnu pomoc.
Zároveň žiadal o nariadenie pojednávania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.08.2019 uviedol, že má za to, že postupoval

vo veci zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci
skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania a rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že
bol povinný zaoberať sa aj posudzovaním splnenia podmienky hodnoty sporu, keďže ju zákon stanovuje
ako jednu z podmienok priznania právnej pomoci. Má za to, že aj keď žalobca požiadal o poskytnutie

právnej pomoci v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu vydanému v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyrubení sankčného
úroku vo výške 35,84 Eur, je možné v tomto prípade vyčísliť hodnotu sporu v peniazoch, ak táto
neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy v čase, keď bol žalovanému doručený list o poskytnutie právnej
pomoci, t. j. sumu 480,00 Eur. Hodnotu sporu v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) je potrebné

vykladať ako hodnotu právnej veci, v ktorej sa žiada o poskytnutie právnej pomoci. Použitím striktného
gramatického výkladu by potom muselo platiť pravidlo, že žalovaný nemôže skúmať hodnotu sporu
v žiadnom nesporových konaní a to ani v prípadoch, keď sa táto hodnota dá jednoznačne ustáliť.
Opätovne poukázal na časť odôvodnenia, v ktorom vychádzal z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
10Sžo/371/2015 a to aj napriek tomu, že v minulosti bol v obdobných prípadoch priznaný nárok na

poskytovanie právnej pomoci. Pokiaľ ide o predmetné rozhodnutie, jedná sa o také rozhodnutie, ktorého
predmetom je zaplatenie presne určenej sumy, napr. dane za konkrétny rok, nie dávky opakujúce sa
do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania, napr. dôchodku a v prípade žalobcom napadnutého rozhodnutia
je hodnota sporu daná pevnou sumou a to výškou sankčného úroku za nezaplatenie rozdielu dane zpridanej hodnoty, čiže hodnotu sporu je možné vyčísliť v peniazoch s poukazom na predmetné citované
rozhodnutie. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia vyplýva, že žiadateľovi v tomto konaní nebol priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie tak, ako

argumentuje sám žalobca v bode 49. svojej žaloby vo veci výkonu trestu odňatia slobody. Najvyšší súd
tu vyslovil, že posudzovanie hodnoty sporu žalovaným v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu je zákonné. Preto žalovaný trvá na tom, že aj keď nejde o sporové konanie, je možné
hodnotu sporu, resp. hodnotu danej právnej veci vyčísliť v peniazoch, a preto je žalovaný povinný
posudzovať splnenie podmienky hodnoty sporu. Poukázal na to, že zmyslom stanovenia podmienky

hodnoty sporu je jednak to, že neposkytnutie právnej pomoci v prípadoch, ktoré je možné oceniť
peniazmi a ktoré nedosahujú hodnotu minimálnej mzdy, nepredstavuje významný zásah do práv občana
a v neposlednom rade aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci
neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Tým sa zároveň predchádza aj zneužívaniu
inštitútuprávnejpomociosobami,ktorésaneúmernečastoobracajúnasúdyavtomtosmerepoukázalaj
narozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Sžo/42/2014z19.mája2015.Vdanomprípadejehodnota

právnej služby, ktorú by uhradil štát ustanovenému advokátovi po priznaní právnej pomoci niekoľkokrát
vyššia než suma, ktorá mala byť žalobcovi „nezákonne“ vyrubená. S poukazom na tretiu hlavu vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o paušálnej odmene advokáta, ktorému zároveň patrí
režijný paušál za každý úkon právnej služby, čo je najmenej 130,00 Eur.

4. Žalobca v replike zo dňa 29.01.2020 opätovne poukázal na to, že žalovaný nevysvetlil a nezdôvodnil
ako rozhodnutím, kde predbežne priznal nárok na poskytovanie právnej pomoci odvrátil bezprostrednú
ujmu na právach žiadateľa, keď následne rozhodnutím č. KaPO/2214/2019, ČRZ: 34070/2019 zo dňa
04.marca2019žalobcovinepriznalnároknaposkytovanieprávnejpomoci,vostatnomzotrvalnasvojich
argumentoch uvedených v žalobe.

5. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k replike svojou duplikou.

6. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. c) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na základe žiadosti žalobcu pojednávanie,

ktoré vykonal a na ňom rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalobca svoju neprítomnosť
na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo dňa 19.09.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa
23.09.2020, ktorým zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nového šírenia pandémie
Covid-19, nakoľko je pre neho tohto času cestovanie do Košíc rizikové a nebezpečné s poukazom
na usmernenie a doporučenie epidemiologických odborníkov a príslušných orgánov, najviac, ak v

súčasnosti je na vzostupe chrípkové obdobie, na ktoré následky sú chorí obaja synovia; z vážnych
rodinných - finančných dôvodov, absolútneho nedostatku finančných prostriedkov neumožňujúcich
cestovanie do Košíc. Uviedol, že rodina nemá dostatok finančných prostriedkov pre synov na poplatky
za školu a školské pomôcky, pracovné zošity, knihy atď.. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnil písomným podaním zo dňa 31.08.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.09.2020 z dôvodu

pracovnej zaneprázdnenosti.

7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní napadnutého
rozhodnutiaaoboznámenísasadministratívnymspisomžalovanéhodospelkzáveru,žežalobažalobcu
nie je dôvodná a je namieste ju zamietnuť v zmysle ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku.

8. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca listom zo dňa 15.11.2018, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 22.11.2018, požiadal o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov
vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/13942/2010 zo dňa
20.09.2018, prevzatého dňa 09.11.2018. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 30. novembra 2018 č. KaPO

2N32041/2018-PPbolžalobcovipredbežnepriznanýnároknaposkytovanieprávnejpomocinaspísanie
a podanie kasačnej sťažnosti proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach a bol určený
advokátJUDr.TomášTauber,sosídlomvSpišskejNovejVsi.Zodôvodneniatohtorozhodnutiajezrejmé,
že žalovaný priznal predbežne nárok na poskytnutí právnej pomoci žiadateľovi z dôvodu opatrnosti a
v súlade s účelom zákona č. 327/2005 Z. z., nakoľko predmetné uznesenie mu bolo doručené dňa

09.11.2018 a lehota na podanie kasačnej sťažnosti uplynie dňa 10.12.2018 a posledný deň pripadne
na deň pracovného pokoja, ako aj z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty a to aj bez
výslovnejžiadostižiadateľabezdoloženiatlačiva,žiadostiapredmetnéhouznesenia,nakoľkosicentrum
jeho anonymizované znenie zabezpečilo iným spôsobom. Spolu s týmto rozhodnutím bolo žiadateľovizaslané tlačivo na vyplnenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktoré vyplnené bolo doručené
žalovanému dňa 07.01.2019. Súčasne bolo predložené aj rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky zo dňa 17.03.2009 o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Levoča č. 731/230/15938/08/

Slav zo dňa 06.10.2018 o vyrubení sankčného úroku S. G., N. XX, IČO: 37 787 560, DIČ: 1020680694.
Následne dňa 04.03.2019 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré žalovaný prevzal dňa 01.04.2019
a tohto dňa rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a je vykonateľné.

9. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám

v materiálnej núdzi konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína
podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú
podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze,
nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý
alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej
centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na

poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí
doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a
fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

10. Podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. centrum rozhodne o žiadosti do 30

dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti
rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti
rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní
odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

11. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na
poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť
svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých
nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

12. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a

o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

13.Právnymposúdenímveciječinnosťorgánuverejnejsprávy,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne

právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu
normu, ktorá sa vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne
posúdenie ide aj vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil
právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku došiel k nesprávnym právnym záverom.

14. Žalovaný v správnom konaní považoval spor, v ktorom žalovaný v rámci správneho súdnictva
sa dožadoval kasačnou sťažnosťou zrušenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo
potvrdené vyššie špecifikované rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 17.03.2009 za spor,
ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Žalovaný pritom tento právny názor zdôvodňoval
rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorým bol potvrdený

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015. Krajský súd v
Bratislave uvedeným rozsudkom potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Hlohovec zo
dňa 15.07.2014, ktorým navrhovateľovi v tomto konaní nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej
pomoci vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody Leopoldov
o povinnosti navrhovateľa uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 Eur.

Odvolacísúdhodnotiltentozávervtomtokonaníotom,žehodnotasporu,sktorýmsanaňžiadateľspolu
so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci obrátil, neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ako správny.15. Správny súd v obdobných veciach v minulých rokoch zastával právny názor, že hodnotu sporu v
správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu, nie je možné vyčísliť v peniazoch. Išlo napríklad o rozsudok správneho súdu č. k. 8S/63/2017-48

zo dňa 18.10.2018, 8S/45/2018-43 zo dňa 21.02.2019 a v iných. Uvedený právny názor správny súd
zaujal z dôvodu nejednotnosti rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Kým v rozsudku č. k.
10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 Najvyšší súd SR posudzoval konanie o preskúmanie rozhodnutia
orgánu verejnej správy, ktorého obsahom bolo finančné plnenie, ako spor, ktorého hodnotu možno
vyčísliť v peniazoch, v inom rozsudku č. k. 6Sžo/70/2016 zo dňa 28. 09. 2017 Najvyšší súd SR zaujal

právny názor, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obsahom
je finančné plnenie, nie je možné považovať za spor, ktorého hodnotu v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zák.
č. 327/2005 Z. z. možno vyčísliť v peniazoch. Najvyšší súd SR v novších rozhodnutiach už kvalifikoval
konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obsahom bolo uloženie peňažnej
povinnosti, ako spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Ide napríklad o rozsudky Najvyššieho
súdu SR č. k. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019 a č. k. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05.11.2019. V rozsudku č.

k. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019 Najvyšší súd SR uviedol:

„V zmysle vyššie uvedeného je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o
poskytovanie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z..
Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c/ uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v

ktorom žiadateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy
stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v
ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Zákon č. 327/2005 Z. z. v tejto súvislosti
nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa § 3 ods. 1 a tiež
z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa § 4 ods. 1 písm. a/ je vo všeobecnosti pod pojem „spor“

možno rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv.
Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako
tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne
gramaticky. To platí primerane vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod
tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych

orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie
rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebnej posudzovať
tak, či spĺňajú podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z., a to aj vo vzťahu k podmienke
pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnotu sporu v rámci správneho
súdnictva dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho

predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň
z nehnuteľnosti v presne stanovenej výške. Iným prípadom v rámci správneho súdnictva, v ktorom by
hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť v peniazoch, sú napr. konania podľa 4. časti SSP, t. j. konanie o
žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánov verejnej
správy a iné.“

16. S poukázaním na citované rozsudky Najvyššieho súdu SR je možno dospieť k záveru, že právny
názor,podľaktoréhoprávnuveckasačnejsťažnostiprotirozhodnutiukrajskéhosúduvydanémuvkonaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyrubení sankčného úroku
vo výške 35,84 Eur je potrebné považovať za spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, čo je už

ustáleným právnym názorom a reprezentuje súčasnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Preto v
súlade s ust. § 139 ods. 2, prvá veta SSP odkazuje súd na túto ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR. Správny súd nezistil dôvody pre odklon od ustálenej rozhodovacej praxe ohľadne právneho
posúdenia konania v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti správneho
orgánu ukladajúceho peňažné plnenie (§ 139 ods. 3 SSP).

17. Vzhľadom na uvedené preto správny súd považuje za vecne správny právny názor žalovaného,
podľa ktorého žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky pre priznanie právnej pomoci v zmysle
§6ods.1písm.c/zák.č.327/2005Z.z.hodnotasporubolavsume35,84Eur,t.j.vsumeneprevyšujúcej
vtomčasehodnotuminimálnejmzdystanovenejnariadenímvládySRč.300/2018Z.z.,t.j.sumu520,00

Eur. Správne teda žalovaný vyhodnotil, že poskytnutie právnej pomoci sa týka veci, ktorej hodnotu je
možné vyčísliť v peniazoch. Pretože žalobca nepreukázal splnenie už uvedenej zákonnej podmienky,
nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších dvoch kumulatívnych zákonných podmienok pre priznanieprávnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č.327/2005 Z. z.. Súd majúc za to, že právne
posúdenie žalovaného bolo správne, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

18. Zároveň súd v konaní po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného mal za to, že tento
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v
súčinnostisúčastníkmikonaniaarozhodnutiejezákonnéaobsahovalozákonompredpísanénáležitosti.
Keďže neboli zistené žiadne ďalšie pochybenia žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bolo
namieste podľa § 190 SSP žalobu zamietnuť.

19. Súd ešte považuje za potrebné uviesť svoje stanovisko k žiadosti žalobcu zo dňa 19.09.2020 o
odročenie pojednávania. Odročiť pojednávanie je možné len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 CSP
v spojení s § 25 SSP). V tomto prípade súd nevyhodnotil žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania
ako žiadosť podanú z dôležitých dôvodov, nakoľko v čase pojednávania nebol vyhlásený núdzový stav
ani výnimočný stav a nebol nariadený zákaz vychádzania a taktiež ani žalobca žiadnym spôsobom

súdu nepreukázal, že by oblasť v ktorej býva bola v čase nariadeného pojednávania vyhlásená za
oblasť vysoko rizikovú, z ktorej by bol stanovený zákaz vychádzania a ani Mesto Košice, ktoré je
sídlom Krajského súdu nebolo vyhlásené za vysoko rizikovú oblasť do ktorej by bolo zakázané cestovať
a zároveň vzhľadom na riziko šírenia ochorenia COVID-19 boli určené Úradom verejného zdravia
Slovenskej republiky opatrenia na predchádzanie šírenia ochorenia COVID-19, ktoré platia pre všetkých

na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie
pojednávania a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

20. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

21. V tomto konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Zo spisu je
však zrejmé, že žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

22. Súd vo veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:1 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.