Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201710
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119201710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov:

Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D.
XXXX/XX, F., zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská
cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 12. marca 2020, č.k. 11C/2/2019-156, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e
a vo výroku IV. m e n í tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie
istiny v sume 2.596,- eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.642,- eur od 27.06.2019 do
zaplatenia a zo sumy 954,- eur od 24.01.2020 do zaplatenia zastavil, druhým výrokom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.642,- eur od 08.02.2019 do
26.06.2019 v sume 31,26 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, tretím výrokom vo zvyšnej
časti úroku z omeškania žalobu zamietol, štvrtým výrokom určil, že žalobca má voči žalovanej nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 26%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 11 ods.
6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“), § 6 ods. 1, 3 zákona č. 437/2004 Z.z o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zák.č. 437/2004 Z.z.“),
§ 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428, § 429, § 442 ods. 1, § 444, § 488, § 489, § 494, § 517 ods. 2, §
822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 256

ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2 CSP a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, a
nebolo to ani sporné, že pri dopravnej nehode dňa 19.10.2017 bola spôsobená škoda na zdraví žalobcu,
a to v rozsahu ťažkej ujmy na zdraví. V čase dopravnej nehody malo motorové vozidlo, prevádzkou
ktorého bola škoda žalobcovi spôsobená, uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Pasívna
vecná legitimácia žalovanej je tak daná ustanovením § 15 ods. 1 ZoPZP, pričom v konaní ani nebola
spochybnená. Dopravnú nehodu zavinil výlučne vodič poisteného motorového vozidla, o čom bolo
rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, č.k. 34T/67/2018-189 zo dňa 15.03.2019,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 05.04.2019. V priebehu konania žalovaná po právoplatnosti
vyššie uvedeného trestného rozkazu uhradila žalobcovi náhradu za bolestné vo výške 1.642,- eur
(dňa 26.06.2019) a po predložení aktuálneho lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
uhradila žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 954,- eur (dňa 23.01.2020).Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny a čiastočného úroku z omeškania zostal predmetom
konania úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.642,- eur od 08.02.2019 do 26.06.2019 a zo
sumy 954,- eur od 08.02.2019 do 23.01.2020, ako aj závislý nárok na náhradu trov konania. Predmetom

posúdenia súdom prvej inštancie potom bola otázka, či žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania
zo sumy náhrady za bolesť a na úrok z omeškania zo sumy náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ako aj otázka, či bola žaloba v časti niektorého alebo oboch nárokov podaná predčasne
alebo nie. Súd prvej inštancie tiež poukázal napr. na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn.
21Co/270/2016 zo dňa 26.01.2017. Ak teda v prípade prebiehajúceho trestného konania nie je daný

dôvod na prerušenie civilného sporového konania, nie je možné ani konštatovať predčasnosť podania
civilnej žaloby. Navyše, občianskoprávna zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je okrem
toho založená na objektívnej zodpovednosti za škodu bez ohľadu na zavinenie, pričom trestné konanie
je založené na subjektívnej zodpovednosti vodiča za zavinenie dopravnej nehody. Súd prvej inštancie
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 22Co/29/2017 zo dňa 13.11.2018. Žalovaná v
priebehu konania (po oboznámení sa so skutočnosťou, že trestné konanie bolo právoplatne skončené

trestným rozkazom) žalobcovi uhradila sumu bolestného vo výške 1.642,- eur (90 bodov á 18,24 eura
po zaokrúhlení nahor) dňa 26.06.2019, čím uznala jeho nárok v časti náhrady za bolesť, avšak až v
priebehu konania. Súd prvej inštancie mal za to, že nebola žaloba v tejto časti podaná predčasne, ale
dôvodne, keďže nárok žalobcu v časti bolestného bol preukázaný už pred začatím konania, avšak nebol
žalovanou uspokojený. Zároveň bola žaloba podaná dôvodne aj v časti úroku z omeškania vo výške

5% ročne zo sumy 1.642,- eur od 08.02.2019 do 26.06.2019, t.j. do uhradenia žalovanej istiny v tejto
časti, a to z nasledovného dôvodu. Súd prvej inštancie mal z predloženej predžalobnej komunikácie
medzi stranami za preukázané, že žalovaná porušila povinnosť uloženú jej ustanovením § 11 ods.
6 písm. b) ZoPZP, pretože do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného žalobcu o škodovej
udalosti mu neposkytla písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku na náhradu škody, v ktorom nebol

podľa jej názoru preukázaný rozsah jej povinnosti ako poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia. V konaní teda bolo preukázané, že žalobca žalovanej riadne preukázal svoj nárok
na náhradu škody za bolesť svojim podaním zo dňa 13.08.2018 vrátane príloh (doručené žalovanej dňa
22.10.2018) a žalovaná plniť tento preukázaný nárok odmietla bez toho, aby na to boli dané právne
relevantné dôvody, pričom žalobcovi ani neposkytla písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku na

náhradu škody. Keďže žalovaná nesplnila povinnosť uloženú jej v ustanovení § 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP
v lehote troch mesiacov, bola v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP povinná žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania z
istiny náhrady škody za bolesť. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 11Co/103/2019-397 zo
dňa 11.02.2020. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania až od neskoršieho dňa 08.02.2019, súd

prvej inštancie mu od tohto neskoršieho dátumu úrok z omeškania priznal, pretože nemohol prekročiť
žalobu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy náhrady
za bolesť vo výške 1.642,- eur od 08.02.2019 do uhradenia uvedenej sumy dňa 26.06.2019, na základe
čoho dňom 27.06.2019 prestala byť žalovaná v omeškaní. Úrok z omeškania súd prvej inštancie
žalobcovi priznal v uplatnenej výške 5% ročne, keďže bol uplatnený v súlade s § 3 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z., keď základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 08.02.2019 vo výške 0,00% (t.j.
0,00% + 5). V prípade žalobou uplatneného nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola v tejto časti podaná predčasne. Hoci znalec
v Znaleckom posudku č. 32/2018 zo dňa 14.04.2018 ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia na
50 bodov, išlo o ohodnotenie iba predbežné. Znalec sám v znaleckom posudku uviedol, že položka

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je len orientačná, nezáväzná a nie je stabilná,
pričom je potrebné o 12 mesiacov od skončenia liečby poškodeného lekársky opäť vyšetriť a presne
určiť rozsah poškodenia. Súd prvej inštancie tiež poukázal na ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č.
437/2004Z.z.,vzmyslektoréhosalekárskyposudokvydáva,lenčozdravotnýstavpoškodenéhomožno
považovať za ustálený, pričom ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí

jedného roka od poškodenia na zdraví. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v čase, keď je možné
zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený a kedy je možné posúdiť, aký má zdravotný stav
poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného. Znalecký posudok
č.32/2018zodňa14.04.2018,ktorýpôvodnežalobcažalovanejpredložilpredzačatímkonania,nemohol
preukázať odôvodnenosť priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože v čase jeho

vypracovania nebol stav žalobcu ešte ustálený, keďže neuplynula doba jedného roka od poškodenia
zdravia pri dopravnej nehode dňa 19.10.2017. S poukazom na uvedené potom nemožno ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v uvedenom znaleckom posudku považovať za konečné, ale bolo
potrebnéopätovnéposúdeniezdravotnéhostavužalobcuavystavenieaktuálnehoohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,kčomuajdošlovpriebehucivilnéhosporovéhokonania.Bezvýznamupritom
je, že nové bodové ohodnotenie sa od nezáväzného neodchýlilo, keď podstatné je, že k nemu došlo až v
čase, keď bol zdravotný stav žalobcu ustálený a pre ohodnotenie relevantný. Nebolo možné stotožniť sa

s argumentáciou žalobcu, že žalovaná niesla dôkazné bremeno o tom, že malo dôjsť k zmene bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Naopak, bolo povinnosťou žalobcu svoj nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia preukázať aktuálnym posudkom vypracovaným až po
ustálení jeho zdravotného stavu, čo urobil až v priebehu tohto konania. V súvislosti s tým súd prvej
inštancie poukázal aj na skutočnosť, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal odročiť

pojednávanie dňa 25.06.2019 práve za účelom predloženia aktuálneho lekárskeho posudku a následne
žalobca doručil žalovanej aktuálny lekársky posudok a lekársku správu o sťažení spoločenského
uplatnenia, a to dňa 21.01.2020. Žalovaná po jeho predložení (čím si žalobca splnil povinnosť nárok
preukázať) uhradila žalobcovi sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 954,- eur
(50 bodov á 19,08 eura) dňa 23.01.2020, teda bez meškania. Žalovaná sa v prípade tohto nároku
do omeškania nedostala, keď zároveň v tejto časti bola žaloba podaná predčasne, preto súd prvej

inštancie žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 954,- eur od 08.02.2019 do
23.01.2020 (t.j. celkom suma 45,73 eura) zamietol. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vo výroku
II. rozsudku žalobe vyhovel v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy náhrady za bolesť a zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 31,26 eura (úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.642,-
eur od 08.02.2019 do 26.06.2019) v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP) a

v časti úroku z omeškania zo sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobu vo výroku
III. rozsudku ako nedôvodnú zamietol. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej
inštancie aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP.
Žalovaná zavinila zastavenie konania v sume 1.642,- eur (keďže pri dôvodnej a nie predčasne podanej
žalobe uhradila žalobcovi náhradu škody za bolesť, z ktorého dôvodu bol žalobca nútený zobrať žalobu

v tejto časti späť) a zároveň bola zaviazaná k zaplateniu úroku z omeškania v sume 31,26 eura, čiže
v tejto časti išlo o úspech žalobcu v konaní (1.673,26 eura). Žalobca predčasne podal žalobu v časti
sumy 954,- eur, a preto zavinil zastavenie konania v tejto časti a zároveň bola žaloba zamietnutá v časti
úroku z omeškania vo výške 45,73 eura, čiže v tejto časti išlo o úspech žalovanej v konaní (999,73 eura).
Keďže ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie bol úrok z omeškania už vyčísliteľný a zároveň zostal

po čiastočnom späťvzatí žaloby samostatným predmetom konania, súd prvej inštancie pre stanovenie
celého predmetu súdneho konania sčítal sumu istiny a kapitalizované úroky z omeškania. Z uvedeného
vyplýva hrubý úspech žalobcu 63% a hrubý úspech žalovanej 37%, a teda konečný čistý úspech žalobcu
je 26% (63 - 37). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v rozsahu 26% trov konania, o čom súd prvej inštancie rozhodol vo

výroku IV. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd prvej inštancie sám nezistil dôvod pre aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby a v časti nároku na náhradu trov
konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365

ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca spolu s predžalobnou výzvou zaslal žalovanej znalecký posudok,
v ktorom bolo obodované poškodenie zdravia žalobcu v časti bolestného, ako aj v časti sťaženia
spoločenského uplatnenia. Prílohou predžalobnej výzvy bola aj kompletná zdravotná dokumentácia
žalobcu,zktorejbolomožnévyčítať,akoprebiehaliečeniežalobcuvobdobípodopravnejnehode,ateda
posúdiť, či znalcom uvedená položka čo do základu ako aj počtu bodov je správna. Žalovaná náležite

neodôvodnila, ktoré položky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia považovala za dôvodné
a preukázané a ktoré nie. Stále trvala na tom, že neposkytne žalobcovi náhradu škody, kým nebude
mať k dispozícii právoplatné rozhodnutie z trestného konania. Žalovaná v rámci svojej spoločnosti má
úsek likvidácie, ktorý je odborne spôsobilý na tzv. kontrolu správnosti bodového hodnotenia, a túto
kontrolu vykonáva aj na základe zdravotnej dokumentácie. Nepovažoval za správne, že žalovaná nárok

v časti SSU ani nezačala prešetrovať. Mali za to, že pokiaľ znalec ohodnotí SSU nejakou položkou, a
hoc následne uvedie, že táto sa ešte môže meniť, neznamená to automaticky to, že danou položkou
sa poisťovňa vôbec nemusí zaoberať. Znalec na základe svojich vedomostí a skúseností obodoval
SSU síce skôr, ale táto jeho prognóza bola správna a dodatočne predloženým lekárskym posudkom aj
verifikovaná. Podľa ich názoru žalovaná mohla a mala pristúpiť k likvidácii poistnej udalosti, skontrolovať

správnosť obodovania SSU na základe predloženej zdravotnej dokumentácie aj napriek poznámke
znalca o predbežnom obodovaní. Vyhotovenie lekárskeho posudku bolo len formalitou, pretože tento sa
plne zhodoval s vypracovaným znaleckým posudkom. Žalobca bol pred podaním žaloby aktívny, zaslal
žalovanej predžalobnú výzvu a následne pred podaním žaloby opakovane kontaktoval žalovanú, aby savyjadrila k jednotlivým nárokom. Žalovaná bola nečinná a začala uplatnené nároky riešiť až vtedy, keď jej
boladoručenážaloba.Právetakýmtokonaním,resp.nekonanímžalovanázavinilato,žežalobcauplatnil
svoj nárok na súde. Tieto nároky následne aj sama žalovaná považovala za dôvodné a preukázané,

pretože pred vydaním meritórneho rozhodnutia pristúpila k náhrade škody v časti istiny v plnom rozsahu.
Keby žalovaná náležite reagovala na predžalobnú výzvu a následnú žiadosť právneho zástupcu žalobcu
o poskytnutie informácie ohľadne stavu likvidácie poistnej udalosti, mohol byť žalobou uplatnený nárok
uspokojený skôr a bez intervencie súdu. Poukázal na § 563 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k
náhrade škody za SSU čas splnenia nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený v

rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že žalovanej vznikla povinnosť splniť dlh, a teda poskytnúť náhradu
škody prvého dňa potom, ako ju žalobca o to požiadal. Za predpokladu, že by sa odvolací súd aj stotožnil
s názorom prvostupňového súdu, a teda mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na poskytnutie náhrady
škody až potom, ako predložil žalovanej lekársky posudok, poukázal na to, že žalobcovi by vznikol nárok
na náhradu škody už 22.01.2020 a teda 23.01.2020 bola žalovaná v omeškaní a mohla sa svojho nároku
domáhať na súde. Civilný sporový poriadok nepozná pojem tzv. “predčasne podanej žaloby”, ako to bolo

za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré
by svojou povahou a účelom zodpovedalo ustanoveniu § 143 Občianskeho súdneho poriadku. Namietali
správnosť výroku napádaného rozhodnutia, ktorý sa týka náhrady trov konania. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že žalobca bol v plnom rozsahu procesne úspešný. Žalobca svoj nárok uplatnil na súde potom,
ako žalovanú vyzval na mimosúdne urovnanie sporu, a táto bola nečinná. Dôvodnosť a preukázanosť

tohto nároku čo do základu a výšky uznala aj sama žalovaná, keď pristúpila k úhrade istiny v plnom
rozsahueštepredvyhlásenímmeritórnehorozhodnutia.Žalobcabolvplnomrozsahuprocesneúspešný,
jeho nárok bol oprávnený, preukázaný a mala by mu byť priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu
vzmysle§255ods.1CSP.Preúplnosťveciuviedol,žežalovanánežiadalaaplikovať§257CSP.Žalobca
nezavinil zastavenie konania, toto zavinila žalovaná svojou nečinnosťou, kedy náležite nereagovala na

predžalobnú výzvu ani na opakovaný dopyt žalobcu na oznámenie stavu likvidácie poistnej udalosti.
Žalovaná nepostupovala v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., neukončila
likvidáciu poistnej udalosti v trojmesačnej lehote odo dňa oznámenia poistnej udalosti a neposkytla
žalobcovi poistné plnenie v lehote 15 dní odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Zároveň mu
neposkytla náležité vysvetlenie, prečo považuje nárok žalobcu za nedôvodný a v akom rozsahu. Jediné

čo žalovaná uviedla bolo to, že kým žalobca neposkytne žalovanej právoplatné rozhodnutie trestného
konania, neposkytne žalobcovi náhradu škody. Avšak trestnoprávna zodpovednosť je subjektívnou
zodpovednosťou a občianskoprávna zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, ktorá vzniká bez
ohľadu na zavinenie. Nie je potrebné, aby bola fyzická osoba uznaná vinnou zo spáchania trestného
činu alebo priestupku, stačí, ak sú naplnené predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za

škodu. Predpoklady na vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú nasledovné: vznik dopravnej
nehody, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a dopravnou nehodou. Vznik dopravnej
nehody sporný nebol, vznik škody ako aj jej výška bola preukázaná znaleckým posudkom, lekárskym
posudkom a zdravotnou dokumentáciou, ktorou dokumentáciou mohla byť riadne a včas (ešte pred
podaním žaloby) verifikovaná správnosť obodovania škody na zdraví. Čo sa týka príčinnej súvislosti,

táto vyplývala zo znaleckého posudku č. 21/2018. Všetky tieto doklady (okrem lekárskeho posudku,
ktorý v podstate len formálne potvrdil závery znaleckého posudku č. 32/2018, pričom lekár vychádzal
zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mala žalovaná k dispozícii ešte pred podaním žaloby a táto bola aj
prílohou žaloby a napriek tomu ani len nezačala likvidovať poistnú udalosť. Poistnú udalosť začala riešiť
až potom, ako jej bola doručená žaloba. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie

v napádanom rozsahu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 954,- eur od 08.02.2019 do 23.01.2020, žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podala žalovaná. Vyjadrila sa, že mala za to, že prvostupňový súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne vec správne právne posúdil,
a preto považovala rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Žalobca nemá nárok na úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 954,- EUR od 08.01.2019 do 23.01.2020. Súd správne rozhodol
a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo súd vo výroku III. žalobu v tejto časti úroku z omeškania zamietol. Súd
správne uviedol v bode 45. Rozsudku, že žaloba bola v časti nároku žalobcu na náhradu škody z titulu

sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len ako „SSU") podaná predčasne, nakoľko aj z predloženého
Znaleckého posudku č. 32/2018 zo dňa 14.04.2018 vyplývalo, že hodnotenie SSU bolo iba predbežné,
orientačné a nezáväzné, pričom je potrebné opätovné posúdenie zdravotného stavu poškodeného,
teda žalobcu (min. o 12 mesiacov) a vydanie aktuálneho posudku, ktorý bude podložený aktuálnymilekárskymi správami vydanými teda s časovým odstupom minimálne rok od dopravnej nehody. Nakoľko
mal žalobca k dispozícii predmetný znalecký posudok, na základe ktorého aj odôvodňoval svoj nárok na
náhradu SSU v podanej žalobe a taktiež aj pred podaním žaloby u žalovanej, musel byt' oboznámený

s obsahom predmetného znaleckého posudku, a teda musel si byť vedomý skutočnosti, že na základe
tohto „predbežného" znaleckého posudku a predbežného ohodnotenia SSU nie je možné z ich strany,
teda zo strany žalovaného, pristúpiť k náhrade škody žalobcovi z titulu SSU, nakoľko iba predložením
tohtoznaleckéhoposudkubolnárokžalobcuvtejtočastineodôvodnený.Napriekskutočnosti,žežalobca
vedel o tom, že k tomu, aby mohlo prísť zo strany žalovanej k náhrade škody z titulu SSU, si žalobca

u žalovanej pred podaním žaloby a taktiež aj podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody z titulu
SSU na podklade iba „predbežného" znaleckého posudku, aj keď vedel, že položka odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia je len orientačná a nezáväzná. Nestotožnil sa s názorom žalobcu,
že vyhotovenie lekárskeho posudku bolo len formalitou, pretože tento sa plne zhodoval s vypracovaným
znaleckým posudkom, a že už na základe predloženého znaleckého posudku mala žalovaná pristúpiť
k likvidácii poistnej udalosti aj napriek poznámke znalca o tom, že ide iba o predbežné ohodnotenie.

Je síce pravda, že bodové ohodnotenie sa zhodovalo s bodovým ohodnotením uvedeným v znaleckom
posudku, avšak nakoľko bolo potrebné opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu minimálne rok
od dopravnej nehody (teda v čase keď už bol zdravotný stav poškodeného ustálený), tak ako uviedol
aj znalec, považovali za nevyhnutné, aby žalobca v prípade, ak trval na tom, aby mu nahradili škodu
z titulu SSU, predložil aktuálne bodové ohodnotenie SSU, ktoré síce mohlo byť totožné s bodovým

ohodnotením uvedenom v znaleckom posudku, avšak aj nemuselo, čo však dopredu nemohli vedieť. Aj
súd správne poznamenal, že skutočnosť, že nové bodové ohodnotenie sa od nezáväzného neodchýlilo
je bez významu, nakoľko podstatné je, že k nemu došlo až v čase, keď bol zdravotný stav žalobcu
ustálený a pre ohodnotenie relevantný. Práve žalobca bol ten, kto niesol dôkazné bremeno a bol povinný
riadne preukázať a náležite odôvodniť svoj nárok. Ako už uviedli, dňa 23.01.2020 žalobcovi nahradili

škodu z titulu SSU vo výške 954,- EUR, a to na základe predloženého aktuálneho lekárskeho posudku a
lekárskej správy, ktorých predloženie avizoval žalobca, resp. jeho právny zástupca už na pojednávaní,
ktoré sa v predmetnej právnej veci uskutočnilo dňa 25.06.2019, a za týmto účelom bolo aj konanie
prerušené. Právny zástupca žalobcu im aktuálny lekársky posudok a lekársku správu zaslal až dňa
21.01.2020, pričom k plneniu z ich strany prišlo bezprostredne po zaslaní požadovaných dokumentov

už dňa 23.01.2020, t. j. len 2 dni po ich doručení, t. j. bez omeškania. Mali však za to, že nakoľko
žalobca vedel o tom, že je potrebné predloženie aktuálneho lekárskeho posudku s aktuálnym bodovým
ohodnotením SSU k tomu, aby svoj nárok relevantne preukázal a aby zo strany žalovaného mohlo
prísť k náhrade škody žalobcovi z titulu SSU, nerozumeli prečo žalobca čakal s jeho vyhotovením a
predložením až na súdne konanie, resp. až na deň 21.01.2020, kedy im ho žalobca predložil, nakoľko

vyhotoviť takýto aktuálny lekársky posudok si mohol dať ešte pred začatím súdneho konania, čo však
neurobil a spoliehal sa na to, že na preukázanie nároku žalobcu na náhradu škody z titulu SSU mu bude
postačovať iba pôvodne predložený znalecký posudok. To, že im žalobca predložil aktuálny lekársky
posudok o SSU až dňa 21.01.2020 (podotkli, že vyhotovený už dňa 06.12.2019) je výlučne záležitosťou
a slobodným rozhodnutím žalobcu, ktoré nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť ani urýchliť. Nakoľko

žalovaný žalobcovi nahradil škodu z titulu SSU bezprostredne po predložení aktuálneho lekárskeho
posudku, nemohol sa dostať do omeškania. Ak nemal žalobca vyhotovený aktuálny lekársky posudok
o SSU žalobcu v čase podania žaloby na súd, nerozumeli prečo si žalobou uplatňoval aj nárok na
náhradu škody z titulu SSU keď vedel, že predložený znalecký posudok neodôvodňuje jeho nárok, a
je potrebné vyhotovenie aktuálneho lekárskeho posudku, ktorý by jeho nárok odôvodňoval a riadne

preukazoval, a ktorý by teda najskôr, ešte pred podaním žaloby, mohol predložiť žalovanému na
posúdenie. Žalobcovi ani nehrozilo bezprostredné premlčanie jeho nároku, preto mali za to, že v tejto
časti podal žalobca žalobu predčasne (t.j. ešte pred tým, ako by predložil žalovanej aktuálny lekársky
posudok na posúdenie), nakoľko v čase podania žaloby nedisponoval žiadnymi dôkazmi, ktoré by jeho
nárok odôvodňovali a relevantne preukazovali a až počas súdneho konania si dal vyhotoviť aktuálny

lekársky posudok o SSU, ktorý im predložil až počas súdneho konania, čim mali za to, že konal aj v
rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Súd správne rozhodol o nároku na náhradu trov
konania, keď aplikoval § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2. CSP. Nakoľko mali
za to, že žalobca sa v časti nároku na náhradu škody z titulu SSU uponáhľal s podaním žaloby, bez
toho, aby im aktuálny lekársky posudok o SSU predložil na posúdenie ešte pred podaním žaloby, sám

žalobca procesne zavinil vznik trov konania minimálne v tejto časti žaloby a zároveň teda aj zastavenie
konania v časti nároku na náhradu škody z titulu SSU, a preto mali za to, že súd správne rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %. V plnom rozsahu sa
preto stotožnili s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu, týkajúceho sa nárokužalobcu na náhradu trov konania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

4. Repliku podal žalobca. Uviedol, že primárnou príčinou uplatnenia nároku žalobcu na súde bola
nečinnosť žalovanej, konkrétne odloženie likvidácie poistnej udalosti iba z dôvodu, že žalobca
nepredložil žalovanej právoplatné rozhodnutie z trestného konania, v ktorom trestnom konaní sa
prejednávalo zavinenie dopravnej nehody. Poukázal na to, že žalovaná nepostupovala v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., neukončila likvidáciu poistnej udalosti v

trojmesačnej lehote odo dňa oznámenia poistnej udalosti a neposkytla žalobcovi poistné plnenie v lehote
15 dní odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Zároveň mu neposkytla náležité vysvetlenie,
prečo považuje nárok žalobcu za nedôvodný a v akom rozsahu. Jediné čo žalovaná uviedla bolo
to, že kým žalobca neposkytne žalovanej právoplatné rozhodnutie trestného konania, neposkytne
žalobcovi náhradu škody. Takéto konanie žalovanej podľa ich názoru nie je v súlade so zákonom.
Trestnoprávna zodpovednosť je subjektívnou zodpovednosťou a občianskoprávna zodpovednosť je

objektívnou zodpovednosťou, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie. Nie je potrebné, aby bola fyzická
osoba uznaná vinnou zo spáchania trestného činu alebo priestupku, stačí, ak sú naplnené predpoklady
vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Žalobca preukázal, že došlo k dopravnej nehode,
záver o zavinení dopravnej nehody bol obsiahnutý v znaleckom posudku č. 21/2018, ktorý mala
žalovaná k dispozícii ešte pred podaním žaloby. Žalobca spolu s predžalobnou výzvou zaslal žalovanej

znalecký posudok, v ktorom bolo obodované poškodenie zdravia žalobcu v časti bolestného, ako aj
v časti sťaženia spoločenského uplatnenia. Prílohou predžalobnej výzvy bola aj kompletná zdravotná
dokumentácia žalobcu, z ktorej bolo možné vyčítať, ako prebieha liečenie žalobcu v období po
dopravnej nehode, a teda posúdiť, či znalcom uvedená položka čo do základu ako aj počtu bodov
je správna. Žalovaná náležite neodôvodnila, ktoré položky bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia považovala za dôvodné a preukázané a ktoré nie. Stále trvala na tom, že neposkytne
žalobcovi náhradu škody, kým nebude mať k dispozícii právoplatné rozhodnutie z trestného konania.
Žalovaná v rámci svojej spoločnosti má úsek likvidácie, ktorý je odborne spôsobilý na tzv. kontrolu
správnosti bodového hodnotenia, a túto kontrolu vykonáva aj na základe zdravotnej dokumentácie.
Nepovažoval za správne, že žalovaná nárok v časti SSU ani nezačala prešetrovať. Mal za to, že pokiaľ

znalec ohodnotí SSU nejakou položkou, a hoc následne uvedie, že táto sa ešte môže meniť, neznamená
to automaticky to, že danou položkou sa poisťovňa pri likvidácii poistnej udalosti vôbec nemusí zaoberať.
Domnieval sa, že aj keby žalobca predložil žalovanej lekársky posudok, v ktorom bolo obodované
sťaženie spoločenského uplatnenia, nedošlo by k likvidácii poistnej udalosti v zákonnej lehote pred
podanímžaloby.Poukázalnato,žežalovanánezlikvidovalanárokžalobcuanivčastibolestnéhonapriek

tomu, že tento nárok sama žalovaná považovala za dôvodný a preukázaný. Žalovaná poskytla žalobcovi
náhradu škody z titulu bolestného až po podaní žaloby, dovtedy bola nečinná, podmieňovala ukončenie
likvidácie predložením právoplatného rozhodnutia z trestného konania napriek tomu, že disponovala
znaleckým posudkom č. 21/2018. Rovnako by mohli argumentovať, že keby žalovaná pred podaním
žaloby nebola nečinná a vyzvala by žalobcu na predloženie lekárskeho posudku v zákonnej lehote,

ktorá jej prináleží na likvidáciu poistnej udalosti ešte pred tým, ako žalobca uplatnil svoj nárok na súde
a nepodmieňovala by likvidáciu poistnej udalosti predložením právoplatného rozhodnutia z trestného
konania, k žiadnemu súdnemu konaniu nemuselo dôjsť. Poukázal na § 563 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k náhrade škody za SSU čas splnenia nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani
určený v rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že žalovanej vznikla povinnosť splniť dlh, a teda poskytnúť

náhradu škody prvého dňa potom, ako ju žalobca o to požiadal. Za predpokladu, že by sa odvolací súd
aj stotožnil s názorom prvostupňového súdu, a teda mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na poskytnutie
náhrady škody až potom, ako predložil žalovanej lekársky posudok, poukázal na to, že žalobcovi by
vznikol nárok na náhradu škody už 22.01.2020 a teda 23.01.2020 bola žalovaná v omeškaní a mohla
sa svojho nároku domáhať na súde. Žalobca v priebehu konania predložil znalecký posudok ako aj

lekársky posudok, v ktorom bolo obodované jeho sťaženie spoločenského uplatnenia, teda preukázal
svojnárokčodozákladuavýšky.Zuvedenéhodôvodubyžalobcamalbyťnaúčelynáhradytrovkonania
považovaný za procesne úspešnú stranu. Okamih predloženia lekárskeho posudku môže mať v danom
prípade vplyv iba na počiatok omeškania žalovanej nie na stanovenie procesného úspechu v spore.
Navrhol, aby súd rozhodol tak, ako to bolo uvedené v odvolacom návrhu žalobcu.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahujezákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti úroku z omeškania nedôvodné

a v časti náhrady trov konania dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/2/2019 bola náhrada škody,
a to z titulu bolestného suma 1.642,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.642,- eur od 08.02.2019 do zaplatenia a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia suma 954,- eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 954,- eur od 08.02.2019 do zaplatenia, ako
aj náhrada trov konania.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým tretím výrokom vo zvyšnej časti úroku z omeškania ( 5% zo sumy 954 eur od 8.2.2019
do23.1.2020) žalobu zamietol, štvrtým výrokom určil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 26%.

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku na
zaplatenie úrokov z omeškania z nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a pretože odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací

súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančnéhosúdu ohľadneúrokovzomeškaniaodchýliťanemôžepretodaťzapravduodvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného

roka od poškodenia na zdraví.

10. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

11. „Poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu

škody tak na žalobcovi leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný
predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. I pre
rozhodovanie súdu o nároku na náhradu škody platí totiž ustanovenie § 154 o.s.ř, ktoré ustanovuje,
že pre rozsudok je rozhodujúci stav v dobe jeho vyhlásenia. To znamená, že rozhodujúci je skutkový
stav veci, aký je v dobe, kedy súd vyhlasuje svoje rozhodnutie, a nie stav, ktorý s väčšou či menšou

pravdepodobnosťou v najbližšej dobe nastane. Ak neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o
uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie
žaloby, tzv. „pre tento krát“, bez toho aby bolo potrebné zaoberať sa splnením ďalších predpokladov
zodpovednosti za škodu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 2601/2010 zo
dňa 25.08.2010)

12. K odvolacej námietke žalobcu, že CSP nepozná pojem tzv. „predčasne podanej žaloby“ a že žaloba
nebolapodanápredčasne,jenamiesteuviesť,žeaspektpredčasnostižalobyniejepojmomprocesného
práva, ale je relevantný z hľadiska hmotného práva. Tu je dôležité zdôrazniť, že v súlade s § 217
ods. 1 veta prvá CSP rozhodujúci je skutkový stav veci, aký je v dobe, kedy súd vyhlasuje svoje

rozhodnutie, a nie stav, ktorý s väčšou či menšou pravdepodobnosťou v najbližšej dobe nastane. V
prípade, že neexistuje nárok v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku, bol nárok uplatnený
predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby, tzv. „pre tento krát“. Procesný inštitút prerušenia
konania umožňuje preklenúť predčasnosť žaloby (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp.zn. 6 Cdo 157/2012 zo dňa 30.8.2012). Ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z.z. vychádza z predpokladu, že zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený na účely
určenia sťaženia spoločenského uplatnenia až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

S uvedeným údajom korešponduje aj znalecký posudok MUDr. Ľuboša Klementa č. 32/2018 zo dňa
14.4.2018 (č.l. 39), kde pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia na 50 bodov je vyznačené, že
ide o hodnotenie orientačné, nezáväzné a nie stabilné, pričom je potrebné o 12 mesiacov od skončenia
liečby poškodeného lekársky opäť posudkovo vyšetriť a overiť tento predpoklad a presne určiť rozsahy
poškodenia. Zo zhodných vyjadrení žalobcu (č.l. 150) a žalovanej (č.l. 145) vyplýva, že po predložení

aktuálneho lekárskeho posudku došlo k úhrade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. To
znamená, že žalovaná sa nedostala v prípade nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
do omeškania. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu v časti
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 954 eur od 8.2.2019 do 23.1.2020 zamietol.

13. K odvolacej námietke, že žalobca bol v plnom rozsahu procesne úspešný, a teda žalobca má

nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, odvolací súd udáva, že táto námietka
je dôvodná. Ust. § 256 ods.1 CSP platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že
trovy je povinná zaplatiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska, rozhodujúcimi skutočnosťami na jej posúdenie sú tie, ktoré vznikli po začatí

konania. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovanej
strany k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy
žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil a to aj vtedy, ak ba žalobcu uspokojil, hoci k tomu nemal
právnupovinnosť.Akmáísťotakésprávanie,ktoréspôsobilozastaveniekonanianaťarchužalovaného,
musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu).

14. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 1.642 eur s úrokom z omeškania v sume 31,26 eur a
istiny 954 eur s úrokom z omeškania v sume 45,73 eur. K úhrade oboch istín prišlo v priebehu
konania, po podaní žaloby, takže v súlade s ust. § 256 ods. 1CSP je povinnosťou súdu skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách. Pokiaľ žalobca zobral žalobu späť

pre správanie žalovanej, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy je potrebné konštatovať, že procesne
zavinila zastavenie žalovaná, teda žalobca sa domohol žalovaného nároku, pričom súd neskúma, či
by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie úroku z
omeškania tak, v sume 31,26 eur (úrok z omeškania z nároku na bolestné) bol úspešný žalobca a v sume
45,73 eur (úrok z omeškania z nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia) bol úspešný žalovaný.

Takže žalobca bol úspešný v časti uplatneného nároku 2.627,26 eur (1.673,26 eur+ 31,26 eur + 954
eur) a žalovaný len v časti 45,73 eur, teda v nepatrnej časti, preto má žalobca nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu (§255 ods.1 CSP).

15. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa týkajúce sa zamietnutého úroku z omeškania neboli

opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal
odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku III. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a vo výroku IV. zmenil
tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu ( § 388 CSP).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 spojení s
§ 255 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný v časti náhrady trov konania a žalovaná
v časti zaplatenia úrokov z omeškania, takže možno skonštatovať, že každá strana sporu bola čiastočne
úspešná, avšak nie je možné určiť, resp. vyčísliť pomer úspechu, preto odvolací súd rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).