Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 17, 2020

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 5Csp/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320200052
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2020:6320200052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu L. F., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom P., X. XX/X zast. Združenie na ochranu práv občana - AVES, Bratislava, Jána
Poničana 9, IČO 50 252 151 proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
1, Boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzsko, reg. č. 542 097 902, konajúceho na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej

banky, Bratislava, Karadžičova 2, IČO 47 258 713 zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o.,
Bratislava, Ružinovská 42, IČO 36 862 169 o zaplatenie 3 016,-Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 016,-Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou, doručenou súdu dňa 05. 01. 2020, sa žalobca domáhal voči žalovanému

vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3 016,-Eur. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca
žalovanéhospoločnosťCETELEMSLOVENSKOa.s.,akoveriteľažalobcaakodlžníkmaliuzatvoriťdňa
11. 04. 2009 žiadosť/zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej mal byť žalobcovi
poskytnutý spotrebiteľský úver na kúpu športového tovaru vo výške 158,40 Eur. Touto žiadosťou mal
žalobca v časti C) súčasne požiadať o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca
vo výške 700,-Eur s vydaním kreditnej karty na jeho meno. V predajni žalobcovi nebola daná žiadna

zmluvaanebolamuanidodatočnedoručená.Kzmluvesadostalažvkonanívedenomnatunajšomsúde
pod spisovou značkou 6Csp/3/2019. Zmluvné dojednania sa uzatvárali na formulári, ktorý je zároveň
žiadosťou o poskytnutie úveru na kúpu tovaru, ale aj zmluvou o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej
karty. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, žalobca žiadosť nepodpísal,
podpis na zmluve nie je jeho, právny predchodca žalovaného ju tiež nepodpísal, nemožno ju považovať
za riadne a platne uzavretú, úverový rámec (revolvingový úver) nebol ani dodatočne individualizovaný
všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva

má formu vopred predtlačeného formulára bez akéhokoľvek individuálneho vyjednania s tým, že v časti
C) zmluvy bola subsumovaná žiadosť, aby spoločnosť CETELEM Slovensko, a. s. zaradila dlžníka
do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a poskytla úverový limit vo výške 700,-Eur
a vydala kreditnú kartu na meno dlžníka s tým, že dlžník berie na vedomie, že žiadosť o vydanie
karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického
spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a v prípade, ak po vyhodnotení aktuálnej

situácie nebude možné vyhovieť takejto žiadosti v plnom rozsahu, môže veriteľ zmeniť navrhovanú
výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Dlžník prehlásil, že sa zaväzuje splácať čerpaný
úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5 % poskytnutéhoúverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Termín splátok je 10. deň v mesiaci
a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B). Žalobca mal záujem získať iba úver
na zakúpenie tovaru a nie získať úver formou kreditnej karty typu revolvingového úveru. Mal údajne

podpísať zmluvu, v ktorej neboli individuálne vyjednané podmienky, nemal by ani žiadnu možnosť
akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy ako je táto koncipovaná v časti C). Žalobcovi nebola ani
ponúknutá možnosť odmietnuť vopred pripravený revolvingový úver. Zo znenia vyplýva, že žalobca len
požiadal o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie kreditnej karty.
Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená slobodne a vážne, pretože žalobca

nemal zámer takúto zmluvu uzatvoriť. Táto časť zmluvy je absolútne neplatný právny úkon. Žalobcovi
bolo vnútené poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal ani možnosť vylúčiť to, ide
o nekalú obchodnú praktiku. Kreditná karta bola žalobcovi doručená na základe rozhodnutia právneho
predchodcu žalovaného po uplynutí 6 mesiacov od (údajného) podpisu listiny, pričom v tom čase nemal
o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Žalobca čerpal od žalovaného spolu
sumu 5 869,-Eur a uhradil 9 607,47 Eur. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami je 3 738,47 Eur. Prijatím

takéhoto plnenia bez právneho dôvodu preto vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie,
ktoré musí vydať. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca podáva v rámci dvojročnej
subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej doby. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného z úveru vedeného pod registračným číslom XXXXXXXXXXXXXX zo zmluvy zo dňa
11. 04. 2009 sa žalobca dozvedel v júli 2019. Zmenou žaloby zo dňa 26. 07. 2019, ktorá bola tunajšiemu

súdu doručená k sp.zn. 6Csp/3/2019 sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovostiúveru.Zmenažalobynebolasúdompripustenásohľadom nahospodárnosť
konania, keďže zmluvný vzťah, založený zmluvou z 11. 04. 2009 nebol v priebehu súdneho konania
nijak skúmaný, pričom je ho možné skúmať z hľadiska platnosti či iných atribútov v osobitnom konaní.
Žalobca si žalobným návrhom uplatňuje nárok v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby -

od 05. 01. 2017 do dňa poslednej úhrady, vykonanej dňa 11. 02. 2019. V tomto období prijal žalovaný
od žalobcu nad rámec plnenie vo výške 3 016,-Eur, ktorej sumy sa žalobca v tomto konaní domáha.

2. Ako dôkazy označil žiadosť/zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11. 04. 2009,
potvrdenie o úhradách, potvrdenie o čerpaní.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 11. 04. 2009 žalovaný (jeho právny
predchodca) ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli žiadosť/zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, ktorej predmetom bol podľa časti B) poskytnutie klasického úveru vo výške 158,40 Eur, s tým,
že sa žalobca ako dlžník zaviazal uvedený úver zaplatiť žalovanému ako veriteľovi v 9 mesačných
splátkach, každá vo výške 17,60 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci a podľa časti C1) ÚVEROVÁ KARTA

a časti C) Úverová karta, ktorá predstavovala žiadosť žalobcu ako klienta, aby ho žalovaný zaradil
do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške
700,-Eur a vydal kreditnú kartu na jeho meno. V časti C) sú jednoznačne a zreteľne uvedené údaje
týkajúce sa úverovej karty v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými ku dňu
uzatvorenia Úverovej zmluvy, a to: "Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v

pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % mne poskytnutého úverového rámca, ak
nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v bode C1). Termín splatnosti
je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B)." V časti C1)
je uvedené, že mesačná úroková sadzba je od 1,77 %, príklad výpočtu RMPN: pri ročnej úrokovej
sadzbe 21,24 %, úverovom rámci 700,-Eur (21 088,20 SK), pravidelnom mesačnom splácaní

splátky 5 % z úverového rámca a bez poistenia je RPMN 29,25 %. Výška mesačného
poplatku za správu revolvingového spotrebiteľského úveru platného ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy,
je 1,63 EUR. V zmluve žalobca ako klient prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami
žalovaného pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej aj "VÚP") a súhlasí s nimi bez výhrady. Z
bodu V.11. týchto VÚP vyplýva, že VÚP a SP (sadzobník poplatkov) platný v prvý deň čerpania úveru

sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých úverových zmlúv uzavretých medzi klientom a veriteľom.
Podľa bodu I.5. VÚP, VÚP sú výzvou neurčitému počtu osôb na podanie návrhu na uzavretie zmluvy v
súlade s týmito podmienkami subjektu, ktorý výzvu urobil, t.j. žalovanému. V bode II.1.2 VÚP je uvedené,
že žiadosť sa po jej riadnom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom klienta
na uzavretie zmluvy. S prihliadnutím na § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, 2 OZ, ako aj na čl. IV. VÚP

bolo v danom prípade prijatím návrhu zo strany žalovaného odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a
poskytnutí úverového rámca žalobcovi ako klientovi, a to v nadväznosti na posúdenie priebehu splácania
klasického úveru. Uvedené oznámenie žalovaný zaslal žalobcovi spolu s kreditnou kartou, s ktorou
žalobca následne čerpal revolvingový úver. Žalobca svojím aktívnym konaním potvrdzoval svoju vôľuuzatvoriť zmluvu, správal sa ako zmluvná strana opakovaným čerpaním z kreditnej karty aj
splácanímúveruvpriebehuviacakošesťrokov.Kčerpaniuzkreditnejkartyžalobcuniktonenútil,bolona
slobodnej a vážnej vôli žalobcu, či bude z kreditnej karty čerpať alebo nie. V prípade, ak súd predbežne

posúdi zmluvu ako neplatný právny úkon z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej písomnej
formy, je nepochybné, že nejde v zmysle § 455 ods. 1 OZ o bezdôvodné obohatenie. V takom prípade
sa žalobca nemôže domáhať voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže
plnenie poskytnuté žalobcom sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje. Zároveň vzniesol námietku
premlčania. Ak žalobca namieta, že na jeho strane absentovala vôľa uzatvoriť zmluvu o

revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, resp. že táto zmluva nebola uzatvorená
v písomnej forme či o jej uzatvorení nemal vedomosť, v dôsledku čoho považuje zmluvu za neplatný
právny úkon, mal preukázateľnú vedomosť o tvrdených nedostatkoch počnúc od uzavretia tejto zmluvy,
úhradou jednotlivých platieb vedel, že spláca niečo, o čo nemal záujem, resp. o čom nevedel, že uzavrel
zmluvu (podľa jeho tvrdenia); taktiež vedel o tom, akú výšku uhrádzal a kedy uhradil istinu, teda kedy
vrátil čerpanú čiastku. Žaloba bola súdu doručená dňa 07. 01. 2020. Je preto jednoznačne zrejmé,

že žalobca nemá nárok na vrátenie tých čiastok, ktoré uhradil pred viac ako dvoma rokmi od podania
žaloby. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
4. Ako dôkazy označil úverovú zmluvu spolu s formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, oznámenie žalovaného adresované žalobcovi, potvrdenie o odfinancovaní
peňažných prostriedkov zo dňa 17. 02. 2020, potvrdenie o prijatých splátkach zo dňa 17. 02. 2020,

rozpis úveru, výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 16. 09. 2019
spolu s doručenkou.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17. 07. 2020, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorého
ospravedlnil jeho právny zástupca, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd pri

rozhodovaní vychádzal z výsluchu žalobcu a listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise,
najmä zo žiadosti/zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvných podmienok, oznámenia žalovanému,
prehľadu platieb a prehľadu úhrad.

6. Na pojednávaní žalobca uviedol, že on si na to už presne nespomína, bolo to pred jedenástimi

rokmi. Asi niečo kupoval v spol. EXISPORT a rozprával sa s predavačom, s ktorým to aj dohadoval.
Pravdepodobne nemal dosť finančných prostriedkov, a preto zobral tovar na splátky. Vedel koľko má
platiť, pretože mu prišiel splátkový kalendár. Kreditná karta mu prišla neskôr poštou spolu s PIN kódom,
nič iné mu neprišlo. Používal ju na bežné nákupy. Prestal platiť splátky z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov. Potom sa poradil so svojím zástupcom v tomto konaní, ktorý mu povedal, že už nemá nič

platiť, lebo to už zaplatil. Ohľadom podpisu na zmluve a formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uviedol, že si už presne nespomína, mohol to podpísať, ale teraz sa tak určite
nepodpisuje, nepamätá si, či to mohol takto podpísať.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

10. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.11. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

12. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

13. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje

obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

14. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

16. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že podľa Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru zo dňa 11. 04. 2009 č. XXXXXXX XXXXXXXX. (ďalej len "žiadosť") časti "B"
bol spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., Bratislava, Panenská 7, IČO 35 787 783 (právny
predchodca žalovaného) žalobcovi poskytnutý klasický úver vo výške 158,40 Eur, pri cene tovaru 175,98
Eur, priamej platbe 17,58 Eur, ktorý mal splácať v 9 mesačných splátkach po 17,60 Eur, prvá splátka
splatná najneskôr 15. 05. 2009, termín splatnosti ostatných splátok 15. deň v mesiaci, RPMN 0 %, priem.

RPMN 49,23 %.

17. Predmetná žiadosť obsahuje časť "C" Kreditná karta, podľa ktorej ide o žiadosť klienta, aby ho
právny predchodca žalovaného zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol
mu úverový rámec vo výške 700,-Eur (21 088,20 Sk) a vydal kreditnú kartu na jeho meno. Súčasťou

tejto žiadosti bolo aj to, že klient vzal na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie kreditnej karty bude
posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského
úveru a priebehu jeho splácania. Zároveň sa klient zaväzuje splácať čerpaný úver a príslušné náklady
v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % mne poskytnutého úverového rámca, ak
nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky a súhlasí s platbami uvedenými v časti C1). Termín splatnosti

je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C) dohodnuté inak a spôsob splácania je zhodný so
zvolenou možnosťou v časti B).

18. V časti C1) Kreditná karta je uvedené, že mesačná úroková sadzba je od 1,77 %, príklad RPMN:
pri ročnej úrokovej sadzbe 21,24 %, pri úverovom rámci 700,-Eur, výške prvého čerpania 700,-Eur

a pravidelnom mesačnom splácaní splátky vo výške 5 % z úver. rámca a bez poistenia je RPMN
29,25 %. Mesačný poplatok za správu úveru platný pri podpise žiadosti je 1,63 Eur. Úroková sadzba je
poskytovaná od 21,24 % ročne, jej aktuálna výška je oznámená klientovi listom pri vydaní karty. Výška
poistenia v bode 1 časti (nečitateľné) je 2,99 %.

19. V žiadosti je žalobca ako klient identifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP,
adresou trvalého bydliska, tel. číslom. Sú v nej uvedené aj údaje o jeho partnerke a jej dátum narodenia,
počet detí, spôsob bývania, ako aj údaje o jeho zamestnávateľovi, rok nástupu do práce, pracovné
zaradenie, tel. č. zamestnávateľa, čistý mesačný príjem žalobcu aj jeho partnerky a výška nájomného.
Miesto spísania je uvedené v Banskej Bystrici dňa 11. 04. 2009. Na mieste určenom pre podpis

klientajenečitateľnýpodpisanachádzasatamajpodpisapečiatkapredajcu(spol.EXISPORT).Žalobca
v žalobe uviedol, že to nie je jeho podpis. Za účelom preukázania pravosti podpisu nenavrhol (ani jeho
zástupca) vykonať žiadny dôkaz. Na pojednávaní žalobca uviedol, že si nepamätá, či to podpisoval,
mohol by to byť jeho podpis, teraz sa však podpisuje inak. Súd poukazuje na skutočnosť, že v tejto
žiadosti sú uvedené také údaje, ktoré nie je možné získať napr. z OP, ale musel ich uviesť samotný

žalobca. Preto súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že žiadosť nepodpísal. Tento ani netvrdil, že údaje týkajúce
sa jeho, jeho rodiny a prac. zaradenia, ktoré sú v žiadosti uvedené by boli nesprávne.20. Podľa čl. I.-2. sa zmluva o úvere uzatvára ako záväzkový vzťah medzi klientom a Cetelemom podľa §
497 a nasl. ObZ. Podľa čl. II.-1.-2. sa žiadosť po jej riadnom vyplnení stáva návrhom na uzavretie zmluvy,
ktorý predkladá klient Celetemu priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu. V tomto prípade

bola zmluvným predajcom spol. EXISPORT (na žiadosti sa nachádza pečiatka a j podpis zamestnanca),
takže námietka, že sa tam nenachádza podpis a pečiatka spol. CETELEM nie je relevantná.

21. Z doloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov z úverového prípadu č.
XXXXXXXXXXXXXX . vyplýva, že za obdobie od 22. 12. 2009 do 27. 03. 2019 bolo vyčerpaných spolu 5

869,-Eur, posledné reálne čerpanie (výber z ATM) bolo dňa 16. 07. 2016, následne je vo výpise uvedené
iba poistenie platieb. Podľa potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade č.
XXXXXXXXXXXXXX za obdobie od 12. 01. 2010 do 11. 02. 2019 uhradil žalobca sumu 9 607,47 Eur,
z toho sumu 3 016,-Eur za obdobie od 05. 01. 2017 do 11. 02. 2019 (24 platieb po 116,-
Eur a jedna platba 232,-Eur).

22. Zo strany žalovaného bol súdu predložený listinný doklad bez uvedenia dátumu, ktorý mal byť
adresovaný žalobcovi. Podľa tejto listiny mala byť žalobcovi doručená kreditná karta a v samostatnej
zásielke PIN kód doporučene. Zároveň je tu uvedený úverový rámec maximálny 1 400,-Eur, aktuálny
700,-Eur, mesačná úroková miera 1,89 %, výška mesačnej splátky 35,-Eur a poistenie karty. Žalovaný
súdu nepreukázal, že žalobcovi bola táto listina doručená resp. aspoň odoslaná. Žalobca pritom na

pojednávaní uviedol, že mu bola doručená iba kreditná karta a PIN kód k nej a nič iné. Civilné sporové
konanie je založené na kontradiktórnosti konania v nadväznosti na zásadu koncentrácie konania, ale
pokiaľ zo strany žalovaného nebolo jeho tvrdenie podložené aj dôkazmi, je potrebné ho vyhodnotiť ako
nepreukázané.

23. Žalovaný (jeho právny predchodca) pri vzniku právneho vzťahu vystupoval v pozícii dodávateľa,
pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka (žiadateľa) vystupoval
spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto právny vzťah, ktorý bol založený žiadosťou/zmluvou, má
charakter spotrebiteľského vzťahu a súd na danú vec aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka

upravujúce spotrebiteľské zmluvy, pretože § 52 ods. 2 OZ, ako aj všetky ostatné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Akékoľvek odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa

inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na § 52 ods. 2 vety tretej OZ
sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (pričom v konaní nebolo sporné, že
žalobca bol v postavení spotrebiteľa), vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
a to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného

zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 01. 04. 2015) vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy
o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale na posúdenie všetkých práv založených touto zmluvou,
i keď ide o absolútny obchod. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
SR (napr. sp. zn. 3Mcdo 14/2014, sp. zn. 8Mcdo 13/2014), ktorý vyslovil, že § 52 ods. 2 tretej vety

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia.
Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo
účinnosť dňom 01. 04. 2015, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia,

týkajúce sa tejto novely, a preto sa ich účinnosťou vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom
účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Súčasne súd na danú vec aplikoval aj ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zaručujúce dlžníkovi ochranu jeho práv ako spotrebiteľovi,
pretože podľa predloženej žiadosti/zmluvy mal byť žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver.

24. Zmluva o úvere síce predstavuje obchodno-záväzkový vzťah, ale pri jej posúdení súd, ako uý je
vyššie uvedené, vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich náležitosti návrhu na
uzavretie zmluvy (kontraktačný proces). Podľa kogentnej úpravy, v rámci procesu uzatvárania
každej zmluvy akákoľvek zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh (§ 44 ods. 2 prváveta OZ), ktorý podlieha akceptácii. V časti C1) žiadosti/zmluvy boli uvedené údaje o výške úroku ako od
1,77 %, tiež príkladný výpočet RPMN, kde sa počítalo s touto úrokovou sadzbou. V listine, ktorú žalovaný
doložil (ale nepreukázal, že bola žalobcovi odoslaná a doručená) už je uvedená výška úrokovej miery

1,89 % mesačne (zákon č. 258/2001 Z.z. vyžaduje uvedenie ročnej úrokovej sadzby), teda vyššej ako
v žiadosti/zmluve. Zároveň sú v nej uvedené dve výšky úverového rámca, čo spôsobuje pochybnosti o
tom, aká je skutočná výška poskytnutého úveru. Listina vôbec neobsahuje údaj o RPMN ani priemernej
RPMN. Tieto údaje sú pritom obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z.). Akúkoľvek zmenu týchto údajov oproti údajom uvedeným v žiadosti/zmluve je

potrebné chápať ako odmietnutie pôvodného návrhu a predloženie nového návrhu na uzavretie zmluvy
so zmenenými podmienkami. Ako už súd uviedol, žalovaný nepreukázal, či žalobca akceptoval tento
novýnávrhaprijalhotak,akotomajúnamyslivšeobecnéustanoveniaObčianskehozákonníkavzmysle
§ 43a a nasl. Podľa názoru súdu potom vôbec nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a
tovdôsledkuneprijatianávrhunajejuzavretie.Vyhotovenietejtolistinyniejemožnépovažovaťzaplatné
uzavretie zmluvy, pretože ak by aj zmluva nebola vyhotovená na jednej listine, ktorá by obsahovala

podpisy všetkých zmluvných strán, ale podstatné náležitosti zmluvy by boli uvedené na ďalšej listine,
tak túto listinu by sme mohli považovať za súčasť zmluvy len v tom prípade, ak by obsahovala podpisy
všetkých zmluvných strán. Takéto posúdenie nie je v rozpore ani s rozsudkom Súdneho
dvora EÚ C-42/15, keď aj tento pripustil, že členské štáty si môžu vo svojej vnútroštátnej úprave
upraviť podmienky tak, že zmluva o úvere musí byť vypracovaná písomne a podpísaná zmluvnými

stranami a táto požiadavka sa vzťahuje aj na všetky náležitosti zmluvy, ktoré sú uvedené v čl. 10
ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Účastníci občianskoprávnych vzťahov sa
od kogentných ustanovení uvedených v § 43a a nasl. nemôžu odchýliť; osobitný kontraktačný proces
odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda strán. Ak by sa pripustila
zmluvná sloboda aj vo vzťahu k mechanizmu uzavretia úverovej zmluvy, znamenalo by to, že žalovaný

(jeho právny predchodca) v postavení veriteľa by mohol poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver za
akýchkoľvek podmienok, o ktorých by dlžník v čase poskytnutia úveru (úverového rámca) nemal
vedomosť, čo nie je v zmysle platnej právnej úpravy prípustné a k uzavretiu zmluvy by došlo bez
akceptácie týchto nových podmienok zo strany dlžníka - spotrebiteľa.

25. Súd chce tiež poukázať a skutočnosť, že v rámci dojednania tohto záväzku, právny predchodca
žalovaného žalobcovi žiadosťou vnútil aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu
vo sfére jeho záujmu, teda získanie úveru na nákup tovaru. Z bodu "C" žiadosti vyplýva iba to, že
žiadateľovi (žalobcovi) môže byť niekedy v budúcnosti poskytnutý úver vo forme kreditnej karty a
podpisom žiadosti nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu, ale iba k uzavretiu

zmluvy o "klasickom" úvere (časť "B"). Obsah žiadosti nezodpovedá ani tomu, aby tento záväzkový
vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2, ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. Listina
obsahuje iba žiadosť klienta, ktorá svedčí možnosti o zmluvných strán dohodnúť sa na úverovej zmluve
o poskytnutí úverového rámca. Právny predchodca žalovaného mal možnosť rozhodnúť v závislosti
od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a s posúdením priebehu splácania

klasického úveru a potom oznámiť spotrebiteľovi prijatie žiadosti s údajom o poskytnutí úverového
rámca. Žalovaný za účelom existencie tohto vzťahu však nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, na
základe čoho k takémuto úkonu došlo. Pokiaľ bolo zámerom právneho predchodcu žalovaného uzavrieť
so žalobcom aj iný (nový) záväzkový vzťah, mal to urobiť spôsobom, ktorý vyžadoval zákon č. 258/2001
Z.z. Konanie právneho predchodcu žalovaného, ktorý do jednej úverovej zmluvy včlenil aj klauzulu o

poskytnutí ďalších osobitných finančných prostriedkov v závislosti od nejakých budúcich okolností je
nevyhnutné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej nie je možné v právnom štáte poskytnúť
právnu ochranu. Žalobca pritom nemal možnosť zaradenie o zoznamu žiadateľov odmietnuť, podpisom
žiadosti bol do zoznamu zaradený automaticky.

26. K uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak nedošlo a navzájom poskytnuté plnenia medzi
stranami je potrebné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, pretože boli poskytnuté bez právneho
dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ).

27. Žalovaný v konaní vzniesol aj námietku premlčania, keď podľa neho žalobca nemá nárok na vrátenie

čiastok uhradených viac ako dva roky pred podaním žaloby (07. 01. 2018). Tu súd podotýka, že žaloba
bola na súd podaná dňa 05. 01. 2020, o čom svedčí doručenka nachádzajúca sa v súdnom spise (č.l.
21). Žalobca si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie tri roky spätne od podania žaloby,
teda od 05. 01. 2017.28. Predmetom konania je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil

(§ 107 ods. 1 OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107
ods. 2 OZ). Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda keď nadobudne vedomosť o rozsahu

bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. (Uznesenie NS SR 8 Cdo/163/2018 zo dňa 22. 05. 2019).
29. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, kedy musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky predpokladané zákonom. Ide o konkrétny úsek, ktorý má stanovený začiatok svojho plynutia,
pričom jeho dĺžku určuje zákon a nie je možné ho zmeniť. Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe, ako aj v objektívnej dobe. Začiatok

plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.
Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť
skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna doba nemôže začať plynúť
skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka.

Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto práva začne veriteľovi plynúť v okamihu,
keď sa dozvie také skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že k bezdôvodnému obohateniu na
jeho úkor došlo a kto sa na jeho úkor obohatil; pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby na
uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná)
vedomosť veriteľa o predmetných skutkových okolnostiach a nie len predpokladaná vedomosť, pričom

nie je ani rozhodujúce, že sa veriteľ o týchto skutkových okolnostiach mohol dozvedieť pri vynaložení
potrebnej starostlivosti. Je skôr logické, že keby žalobca v čase poslednej platby vedel, že
ide o bezdôvodné obohatenie, platbu by nevykonal (preto zaplatenie platby svedčí skôr o opaku, teda
že v tom čase ešte nevedel, že ide o bezdôvodné obohatenie). Súd pritom vychádzal aj rozsudku
tunajšieho súdu č.k. 6Csp/3/2019-386 zo dňa 10. 09. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.

11. 2019, z ktorého vyplýva, že podaním (zmenou žaloby) zo dňa 10. 09. 2019 sa žalobcovia (jedným
z nich bol aj žalobca v tomto konaní) okrem iného domáhali určenia, že spotrebiteľský revolvingový
úver č. XXXXXXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov z titulu zmluvy o revolvingovom úvere
zo dňa 11. 04. 2009, ktorá zmena žaloby nebola pre hospodárnosť konania pripustená, pretože v
dovtedajšom priebehu konania nebol zmluvný vzťah, ktorý mal byť založený zmluvou zo dňa 11.

04. 2009 skúmaný. V predmetnom konaní bol v júli 2019 súdu doručený návrh na zmenu žaloby,
ktorým sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia týkajúceho sa aj revolvingového
úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, keď vychádzali z predpokladu, že úverový vzťah uzavretý na základe
zmluvy z roku 2015 bol pokračovaním úverového vzťahu č. XXXXXXXXXXXXXX z predchádzajúceho
obdobia. V dôsledku skutkových zistení, že ide o dva rôzne úverové vzťahy zobrali potom žalobu v

časti bezdôvodného obohatenia týkajúceho sa úverového vzťahu č. XXXXXXXXXXXXXXX späť a súd
konanievtejtočastizastavil.Súdsapotomjavíakologické,žežalobcasižalobouvtomtosúdnomkonaní
uplatnil nárok nielen v objektívnej trojročnej, ale aj v subjektívnej dvojročnej dobe, keď o bezdôvodnom
obohatení sa dozvedel najskôr po 11. 02. 2019 (posledná platba) odkedy do podania žaloby (05.
01. 2020) dva roky neuplynuli a žalobca si uplatňoval iba platby tri roky spätne od podania

žaloby, takže ním uplatnený nárok súd nepovažuje za premlčaný.

30. Ak by však aj bolo preukázané riadne uzavretie úverovej zmluvy, tak táto by nespĺňala náležitosti
vyžadované v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (neuvedená ročná úroková sadzba, RPMN? priem.
RPMN), úver by sa z týchto dôvodov považoval za poskytnutý bez úroku a poplatkov podľa § 4 ods.

3 zákona č. 258/2001 Z.z. a žalovaný by mal tiež nárok na vrátenie iba tých finančných prostriedkov,
ktoré žalobcovi skutočne poskytol.

31. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 016,-Eur.

32. Na záver súd poznamenáva, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá v nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za akých dochádza ku vzniku záväzku, väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa,
jeho lepšiu znalosť práva, ľahšiu dostupnosť právnych služieb a so zreteľom na možnosť stanovovaťzmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať
túto faktickú nerovnosť cestou práva - formou obmedzenia autonómie vôle. Súkromné právo garantuje
každému, čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania. Na jednej strane ju garantuje každému, ale

na druhej strane ju musí u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a
z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície,
teda spravodlivosti či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany,
ktorých pozície sú značne nerovnovážne (napr. vzťahu dodávateľa so spotrebiteľom), sa nemožno
uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť,

lebo v skutočnosti nerovnosť prostriedkov na začiatku spôsobuje nerovnosť vo výsledku
samotnom. Riešenie tejto situácie je potom možné vidieť v nerovnovážnej úprave subjektívnych práv a
povinnostíúčastníkovsúkromnoprávnehovzťahutým,žeslabšejzmluvnejstrane(typickyspotrebiteľovi)
je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom
danej právnej úpravy je snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané
východiskové ekonomické, informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami existujú, teda aby

bolo možné rovnosť dosiahnuť, je nutné nerovnosť východiskových pozícií korigovať zákonnou úpravou
práv a povinností. Okrem uvedenej úpravy práv a povinností možno navyše od dodávateľa vyžadovať,
aby sa vo vzťahu k spotrebiteľovi choval vo všeobecnosti poctivo. Pokiaľ týmto spôsobom
dodávateľ nepostupuje, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť konania
dodávateľa a nemožno mu poskytnúť právnu ochranu. Aj za týmto účelom bola v Civilnom sporovom

poriadku zavedená "ochrana slabšej strany" - spotrebiteľa. Je to hlavne z toho dôvodu, že spotrebiteľ
často sám nevie, aké má práva, čo všetko a akým spôsobom musí namietať prípadne preukazovať pri
svojich tvrdeniach.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

"CSP") a žalobcovi ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu priznal nárok náhradu trov konania
voči žalovanému. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch

vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).