Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by JUDr. Diana Cviková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010520
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4419010520.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaného A. V., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno
b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Nové Zámky sp. zn. 2Pv/311/19/4404 zo dňa 16.08.2019, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových
Zámkoch dňa 20.05.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. V., nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom
N. U. Ž., Ž. Č. XX/XX,

je v i n n ý , ž e

v školskom roku 2016/2017, v období od 5. septembra 2016 do 20. decembra 2016 v mieste bydliska
N. U. Ž., Ž. Č. XX/XX, ako otec a zákonný zástupca svojho školopovinného syna D. V., narodeného
XX.XX.XXXX, ktorý ho v uvedenom období mal vo svojej starostlivosti namiesto toho, aby ako rodič dbal,
aby jeho maloletý syn v zmysle zákonnej úpravy školskej dochádzky ako povinnej podľa § 19 odsek 2

zákona číslo 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov , riadne navštevoval
Q.Á. Š. K. G. E. H. C. G. H. N. U. Ž., túto svoju zákonnú povinnosť neplnil a z nedbanlivosti mu umožnil,
abyzostávaldoma,nechodildoškolyanezúčastňovalsavyučovaciehoprocesu,atýmjehomaloletýsyn
D. V., narodený XX.XX.XXXX bez ospravedlnenia v tomto období školského roka zameškal minimálne
423 vyučovacích hodín, a to aj napriek tomu, že obžalovaný bol v tomto období základnou školou, ako
aj triednym učiteľom jeho maloletého syna bol opakovane upozorňovaný na neplnenie povinnej školskej
dochádzky jeho maloletým synom D. V.,

t e d a

z nedbanlivosti vydal osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej
umožnil viesť záhaľčivý život a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

č í m s p á c h a l

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona v znení zákona č. 125/2016 Z.z. (ďalej len „ Trestný zákon“) s poukazom na ust. §
138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa§211odsek3Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(zanezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcich okolností podľa§ 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad
uvedených v ust. § 41 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste, uložený obžalovanému skorším
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/37/2017 z 08.06.2017, právoplatným dňa

08.06.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 16.08.2019 pod sp.zn. 2Pv/311/19/4404
obžalobu na obvineného A. V. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s

poukazom na ust. § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Súd hlavné pojednávanie dňa 24.10.2019 do oneskoreného príchodu obžalovaného vykonal v jeho
neprítomnosti a rovnako aj hlavné pojednávanie dňa 20.05.2020, a to za splnenia podmienok podľa §
252 odsek 2 Trestného poriadku.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania,
výsluchom svedka Q. I., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka G.. M. E. a oboznámením listinných
dôkazov.

Obžalovaný v prípravnom konaní (v prítomnosti v tom čase mu ustanovenej obhajkyne a v slovenskom
jazyku potom, čo vyhlásil, že tento ovláda v dostatočnej miere a tlmočníka nežiada) vo svojej výpovedi
potvrdil, že bol v školskom roku 2016/2017 základnou školou, ktorú navštevoval jeho maloletý syn D.,
upozornený, že jeho syn nechodí do školy a tvrdil, že kvôli tomu aj bol v škole, kde mu oznámili, že má
veľa vymeškaných hodín. Vypovedal, že synovi dohováral, ale tento mu ukazoval nejaké ospravedlnenie

od lekára a povedal mu, že do školy chodiť nebude. Obžalovaný sa tiež bránil tým, že následne išiel
osobne na kuratelu, čo bolo potom, ako dostal podmienku za predošlé zanedbávanie povinnej školskej
dochádzky syna, kde žiadal, aby mu spísali návrh, aby syna zobrali do ústavu, čo mu ale neumožnili
a preto taký návrh na súd podal sám, nakoľko D.L. bol nezvládnuteľný. D.L. má dohľad zo súdu, kde
obžalovanému povedali, že ak nebude chodiť do školy, tak ho zoberú do ústavu a preto čakal, či ho

zoberú. Tiež sa bránil tým, že do práce ráno odchádzal o 07.00. hod., vtedy syn ešte spal, takže nevedel
dozrieť na to, aby išiel do školy a následne už nekontroloval, či do školy riadne chodí.

Svedok Q. I. vo svojej výpovedi uviedol, že v školskom roku 2016/2017 ako i v predchádzajúcich bol
triednym učiteľom maloletého D. V., pričom dochádzka žiaka sa postupne zhoršovala. Svedok uvádzal,

že obžalovaného opakovane kontaktoval, upozornil ho na zanedbávanie školskej dochádzky žiaka,
pričom mu upomienky boli zasielané aj písomne. Obžalovaný reagoval tak, že dvakrát prišiel do školy,
kde uviedol, že nevie, čo má so synom robiť, pretože je agresívny a neposlúcha ho. Následne bolo
zanedbávanie školskej dochádzky žiaka riešené cestou vedenia školy oznámením na príslušné orgány.
Pri uvedení počtu takto vymeškaných hodín žiaka vychádzali z evidencie, ktorú viedol ako triedny učiteľ,

pričom neospravedlnené hodiny sa viedli osobitne. Svedok tiež vypovedal, že obžalovaný na rodičovské
združenia nechodil vôbec, žiak nemával desiatu, nenosil školské pomôcky, nedostatky boli aj v čistote
oblečenia a absentovala príprava na vyučovanie. Svedok nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný sám
iniciatívne riešil školskú dochádzku syna s orgánom sociálnej kurately.

Súd postupom podľa § 263 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne
G.. M. E. (riaditeľky školy) z prípravného konania, kedy vypovedala, že žiak D. V. v školskom roku
2016/2017 neospravedlnene vymeškal celkom 597 vyučovacích hodín, pričom jeho zákonný zástupca -
obžalovaný bol o tom viackrát vyrozumený aj predvolávaný (asi trikrát), do školy sa dostavil raz a uviedol,
že nevie, čo má robiť, pretože so synom sú aj doma problémy, pričom mal vedomosť o tom, že jehosyn nechodí do školy. Následne potom, ako obžalovaný nastúpil výkon trestu, bolo ohľadne školskej
dochádzky žiaka komunikované s jeho matkou.

Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti:

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. Q., podkladov k jej vypracovaniu (záznamy
sociálnych kurátoriek) a príslušných súdnych rozhodnutí vo veci starostlivosti o maloletého D. V. súd
zistil, že rodina maloletého je kuratelou sledovaná dlhodobo z dôvodu zanedbávania povinnej školskej

dochádzky nielen maloletého D., ale aj jeho súrodenca maloletého B. V., pričom už od roku 2015 úrad
vykonával vo vzťahu k zanedbávaniu školskej dochádzky maloletého D. rôzne opatrenia k náprave, od
uloženia východného opatrenia úradom v roku 2015 (ktoré nesplnilo svoj účel), postup v súčinnosti so
školským zariadením ako aj obcou N. U. Ž., zaradenie maloletého do výchovno- skupinového programu
až po iniciovanie súdneho konania o uloženie výchovného opatrenia, ktoré skončilo na rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 7P/296/2015 z 11.04.2016, právoplatným dňa 10.05.2016. Napriek

zjavnej neúspešnosti dovtedy realizovaných opatrení, úrad pokračoval v ďalšej sociálnej práci s rodinou
maloletého, a to aj v roku 2017, t.j. mimo obdobia žalovanej trestnej činnosti.
Z podkladov, ktoré sú súčasťou správy zo šetrenia pomerov v rodine maloletého, súd tiež zistil, že podľa
vyjadrenia pediatra maloletého maloletý jeho ambulanciu navštevuje sám, t.j. bez sprievodu rodičov.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 11Ps/3/2009 z 19.05.2019, právoplatným dňa
28.05.2009, síce bolo rozhodnuté o obmedzení spôsobilosti na právne úkony matky maloletého D. tak,
že je schopná sa samostatne postarať o svoje deti a je schopná samostatne nakladať s finančným
obnosom do 300,- Eur, uvedené rozhodnutie však nemá a nemôže mať žiadny vplyv na skutočnosť,
že jediným zákonným zástupcom maloletého D. V. ako aj jediným nositeľom všetkých rodičovských

práv a povinností (vrátane práva a povinnosti poskytovať maloletému osobnú starostlivosť, výchovu a
jeho všestranný vývin) v rozhodnom období a i naďalej do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa bol práve
obžalovaný, a to s poukazom na ustanovenie § 28 odsek 3 Zákona o rodine.

Obžalovaný v školskom roku 2016/2017 až do momentu jeho nástupu do výkonu trestu odňatia slobody

dňa 21.12.2016 žil v spoločnej domácnosti s maloletým D., bol povinný zabezpečovať mu osobnú
starostlivosť, východu a dozerať na jeho povinnú školskú dochádzku. Až po nástupe obžalovaného
do výkonu trestu odňatia slobody bol maloletý D. rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
11P/17/2017 z 11.04.2017, právoplatným dňa 04.05.2017, a to napriek ust. § 28 odsek 3 Zákona o
rodine, zverený do osobnej starostlivosti matke a obžalovaný bol zaviazaný na platenie výživného.

Obžalovaný síce dňa 10.02.2016 podal na Okresnom súde Nové Zámky návrh na nariadenie ústavnej
starostlivosti u maloletého D. (č.l. 165 spisu), avšak tak konal až potom, ako na Okresnom súde Nové
Zámky prebiehalo konanie z podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. Q. konanie o uloženie
výchovného opatrenia (aj z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky maloletého), ktoré veci

sa prejednávali na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 7P/296/2015, v ktorej veci Okresný súd
Nové Zámky rozsudkom tejto spisovej značky z 11.04.2016, právoplatným dňa 10.05.2016 (č.l. 229-230)
uložil obom rodičom maloletého D. napomenutie a konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti bolo
zastavené, pretože obžalovaný vzal podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti späť.

Obžalovaný výkon trestu odňatia slobody, uložený mu vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
0T/94/2013, nastúpil dňa 21.12.2016 a vykonával ho do 21.08.2017.

Maloletý D. V. bol v školskom roku 2016/2017 žiakom Základnej školy K. G. s vyučovacím jazykom
maďarským vo N. U. Ž., pričom z evidencie, predloženej týmto školským zariadením, súd zistil, že v

tomto školskom roku v období od 05.09.2016 do 20.12.2016 (t.j. do nástupu obžalovaného do výkonu
trestu odňatia slobody) maloletý vymeškal najmenej 423 hodín, ktoré neboli riadne ospravedlnené.
Individuálne vzdelávanie bolo maloletému povolené až rozhodnutím školy z 01.03.2017, a to na obdobie
od 01.03.2017 do 30.06.2017.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na rodný list maloletého D. V., písomné upomienky školského
zariadenia o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky maloletým D., adresované obžalovanému a
ďalšie listiny.Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním a vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v
ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania súd
dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa dopustil žalovaného

skutku tak, ako mu kládol za vinu prokurátor.

Obžalovaný v zásade ani nespochybňoval absenciu svojho maloletého syna D. na vyučovacom procese
v školskom roku 2016/2017 v rozhodnom období, t.j. do svojho nástupu na výkon trestu odňatia slobody,
ani nespochybňoval počet neospravedlnených vymeškaných hodín a potvrdil, že o zanedbávaní

povinnej školskej dochádzky syna mal vedomosť, keďže potvrdil aj opakované upozornenia zo strany
školy v rôznych formách. Obžalovaný sa však bránil tým, že nemohol synovu dochádzku do školy
odsledovať, keďže ráno skoro odchádzal do práce a naviac mal so synom aj výchovné problémy, z
ktorého dôvodu aj podal návrh na jeho umiestnenie do ústavnej starostlivosti.

Obrana obžalovaného však vyznela pre súd nevierohodne a ako motivovaná snahou obžalovaného

zbaviť sa trestnej zodpovednosti za žalovaný skutok a súčasne ako rozpornú s ostatnými vo veci
vykonanými dôkazmi. Z listinných dôkazov, vyššie opísaných, mal súd totiž preukázané, že obžalovaný,
ako jediný zákonný zástupca a súčasne jediný nositeľ všetkých rodičovských práv a povinností k tomuto
maloletémudieťaťu,vrátanepovinnostiposkytovaťmuosobnústarostlivosťavýchovu,súčasťouktorých
povinností je aj povinnosť dohliadať na riadne a pravidelné vzdelávanie maloletého a zabezpečiť jeho

účasť na vyučovacom procese, nikdy nebol iniciátorom žiadneho z tých výchovných opatrení, ktoré v
priebehu obdobia niekoľkých rokov vykonával Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny U. Q., a to nielen z
dôvodu opakovaného zanedbávania povinnej školskej dochádzky maloletého, ale aj z dôvodu páchania
protiprávnych deliktov. Zo všetkých oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný ako rodič
pristupoval k plneniu týchto svojich rodičovských povinností nezodpovedne a ľahostajne, a to napriek

tomu, že v minulosti bol za zhodný prečin vo vzťahu k zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky
maloletého Patrika už právoplatne v roku 2015 odsúdený. Napriek tomu nezmenil svoj prístup k plneniu
tejtozložkysvojichrodičovskýchpovinností,vyplývajúcichmuzoZákonaorodine,sámnevykonalžiadne
opatrenia,motivovanésnahoudocieliť,abymaloletýriadneplnilškolskúdochádzkuvsúladesozákonom
č. 245/2008 Z.z. a to napriek tomu, že mu v tejto súvislosti bolo už rozsudkom súdu právoplatne dňa

10.05.2016 uložené napomenutie. Pokiaľ obžalovaný dôvodil tým, že žiadal umiestniť maloletého do
ústavnej starostlivosti, tento návrh v konečnom dôsledku zval späť vo vyššie uvedenom civilnom konaní
a naviac je zjavné, že tento podal až potom, ako bolo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U. Q.
iniciované konanie o uloženie aj jemu výchovného opatrenia a teda zjavne motivované snahou zbaviť
sa akejkoľvek zodpovednosti za nedostatky vo výchove a starostlivosti o maloletého, vedúce nielen k

jeho absencii na vyučovacom procese, ale aj k delikventnému správaniu.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal pochybnosti o správnosti evidencie školského zariadenia
ohľadne počtu maloletým v rozhodnom období t.j od 05.09.2016 do 20.12.2016, vymeškaných
neospravedlnených hodín a súčasne ani o plnení povinností školského zariadenia obžalovaného ako

rodiča a zákonného zástupcu vyzývať a upozorňovať na túto skutočnosť (ako vyplýva aj z výpovede
triedneho učiteľa maloletého v tomto období a riaditeľky základnej školy), súd uznal obžalovaného
vinným na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že
obžalovaný uvedeným konaním maloletému D. umožnil viesť záhaľčivý život a tak ho vydal do
nebezpečenstva spustnutia.

Obžalovaný týmto protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno b) Trestného zákona z hľadiska objektu,
objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže z nedbanlivosti (§ 16 písmeno a) Trestného

zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na riadnej výchove osôb
mladších ako 18 rokov, vrátane riadneho plnenia povinnej školskej dochádzky tak, že z nedbanlivosti
vydal osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý
život a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas). Súd nemal žiadne pochybnosti
ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a

následkom jeho činu na jednej strane a jeho nedbanlivostným zavinením na strane druhej. Zákonné
znaky žalovaného prečinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, keďže závažnosť jeho činu
rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená
predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkom (vo sfére výchovy a vzdelávania maloletéhodieťaťa), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (predovšetkým z hľadiska dĺžky doby zanedbávania
povinnej školskej dochádzky maloletým a fakt, že išlo o opakované také konanie) a mierou zavinenia
obžalovaného.

Súd skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko neskorší
zákon podľa posúdenia súdu nie je pre obžalovaného priaznivejší.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že z miesta trvalého bydliska nie sú o ňom
uvádzanébližšiepoznatkyojehovlastnostiachasprávaní,svýnimkouodkazunariešeniezanedbávanie

školskej dochádzky jeho detí a fakt výkonu trestov odňatia slobody. V evidencii priestupkov má
obžalovaný evidovaný postih za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v roku 2018.
Obžalovaný bol dosiaľ opakovane odsúdený za spáchanie trestnej činnosti rôznorodého charakteru, s
prevahou majetkoch trestných činov a aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/50/2015, právoplatným dňa 15.05.2015, bol uznaný vinným z
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno a)

Trestného zákona (v súvislosti so zanedbávaním povinnej školskej dochádzky práve G. D.) a bol mu
pôvodne uložený trest odňatia slobody 1 rok ako podmienečný so skúšobnou dobou 3 roky, v ktorej
skúšobnej dobe sa však neosvedčil, výkon trestu mu bol nariadený a tento vykonal dňa 21.11.2018.
Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/37/2017 z
08.06.2017 za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno

a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 3 mesiace so zaradením na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci prichádzalo do úvahy
ukladanie súhrnného trestu.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale zistil u
neho priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov
vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu) a podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona (bol už za trestný

čin odsúdený). Súd obžalovanému ukladal súhrnný trest podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa
zásad uvedených v ust. § 41 odsek 1 Trestného zákona, t.j. podľa najprísnejšieho trestného činu, ktorým
je prečin podľa § 211 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 6
mesiacov až 5 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti
u obžalovaného zistených priťažujúcich okolností a pri absencii okolností poľahčujúcich zvýšil dolnú

hranicu trestu odňatia slobody podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona a postupom podľa § 38 odsek 8
Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. na 2 roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej
dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, majúc za to, že trest uvedenej výmery jednak zohľadňuje
nedbanlivostný charakter obžalovaným spáchaného trestného činu a súčasne je na ochranu spoločnosti
a nápravu obžalovaného dostatočný.

Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Súčasne podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste, uložený obžalovanému
skorším rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/37/2017 z 08.06.2017 ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.