Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117216860
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117216860.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu D.. R. M., I., J. J. H., J. XX, O.: XX XXX XXX, proti žalovanému E. C., F.. XX. XX. XXXX, T. H.,
Š. XX, o zaplatenie 5 800,-- Eur príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 800,-- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 200,-- Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
22. 04. 2017 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 10,34 %, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodanoužalobouzodňa08.06.2017doručenoudňa19.06.2017sadomáhalodžalovaného
zaplatenie sumy 5 800,-- Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej odmeny za obhajobu, ktorú mu
poskytol v rámci trestného konania.

2. Žalovaný vyjadril so žalobou nesúhlas.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe plnomocenstva zo dňa 10. 11. 2014 prevzal obhajobu
žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov, pričom sa dohodol o odmene jeho ako advokáta
za zastupovanie v trestnom konaní. Takéto zastupovanie ukončil žalobca u žalovaného vzájomnou
dohodou zo dňa 19. 10. 2015. Žalobca vyzval žalovaného listom z o dňa 05. 04. 2017 na úhradu trov
obhajoby, ktorá mu bola zaslaná spolu s vyúčtovaním.

4. Žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Z
uvedeného dôvodu potom žalobca požadoval, aby súd priznal spolu s istinou aj úrok z omeškania od
02. 10. 2015 až do zaplatenia.

5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil dohodu o odmene zo dňa 10. 11. 2014 uzatvorenou
medzi stranami sporu, z ktorej vyplynul o, že predmetom dohody je dojednanie odmeny za poskytovanie

právnej pomoci žalovaného v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Prešove. Strany sporu sa
dohodli na odmene za poskytovanie právnej pomoci tak, že za jeden právny úkon bude odmena
predstavovať sumu 200,-- Eur vrátane DPH a režijného paušálu.6. Realizáciu takejto dohody preukazoval žalobca aj plnomocenstvom, ktoré mu udelil žalovaný dňa 10.
11. 2014.

7. Súd mal ďalej za preukázané, že k ukončeniu zastupovania žalovaného zo strany žalobcu došlo na
základe dohody o ukončení právneho zastupovania ku dňu 19. 10. 2015 tak, ako to vyplýva z listiny
nazvanej ukončenie právnej pomoci dohodou zo dňa 16. 10. 2015.

8. Žalobca ďalej svoj nárok preukazoval vyčíslením a vyúčtovaním trov obhajoby tak, ako tieto adresoval

žalovanému listom zo dňa 12. 10. 2015, z ktorého vyplýva, že celkové náklady predstavujúce trovy
obhajoby sú vyčíslené na sumu 11 800,-- Eur, z ktorej časť bola uhradená dňa 11. 11. 2014 vo výške
2 000,-- Eur, dňa 21. 03. 2015 vo výške 1 000,-- Eur, dňa 19. 06. 2015 sumou 2 000,-- Eur a dňa 12.
10. 2015 sumou 1 000,-- Eur. Spolu bola uhradená suma 6 000,-- Eur. Vo zvyšnej časti sa teda žalobca
domáhal svojho nároku, ktorý predstavuje potom sumu 5 800,-- Eur. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa
05. 04. 2017 mal súd za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie trov obhajoby v lehote

do 10 dní od doručenia takejto výzvy. Výzva bola doručená žalovanému dňa 11. 04. 2017.

9. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že výšku odmeny za poskytnutú
obhajobu žalobca nedohodol s ním, ale s jeho otcom E. C., F.. XX. XX. XXXX, T. H., Š. K. Č.. X3,
pričom dohodnutá odmena mala byť podstatne nižšia ako suma 200,-- Eur. Žalovaný uviedol, že otec

žalobcovi zaplatil sumu 6 000,-- Eur, čo žalovaný považoval za primeranú sumu a namietal aj správnosť
vyúčtovania trov obhajoby, kedy príprava a prevzatie obhajoby v sebe zahŕňa už aj prvú poradu s
klientom a preštudovanie spisu a taktiež ďalšie porady s klientom má predstavovať odmena 2/3-ín a
ďalšiu poradu si môže advokát vyúčtovať len vtedy, ak medzi tým došlo k inému úkonu, inak takáto
odmena advokátovi nepatrí. Z uvedeného dôvodu potom žalovaný nesúhlasil so žalobným návrhom.

10. V ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že na základe dohody medzi žalobcom a jeho otcom mala byť
odmena za jeden úkon právnej pomoci vo výške 120,-- Eur a v tejto súvislosti navrhol vo veci vypočuť
ako svedka jeho otca, pričom tvrdil, že podpis, ktorý sa pod dohodou o odmene, ktorú predložil žalobca
v konaní, nie je jeho a je podľa jeho názoru sfalšovaný.

11. Žalobca následne podaním zo dňa 12. 11. 2018 upravil rozsah úkonov právnej pomoci, ktoré vykonal
pre žalovaného tak, že sa domáhal zaplatenia sumy 5 000,- -Eur s príslušenstvom vzhľadom k tomu,
že z vyúčtovania týchto úkonov právnej pomoci vyplynulo, že celková ich hodnota predstavuje sumu
11 000,-- Eur. Z uvedeného vyúčtovania trov obhajoby vyplynulo, že žalobca pre žalovaného vykonal

resp. sa zúčastnil úkonov právnej pomoci v rozsahu 53 úkonov pozostávajúcich z prípravy a prevzatia
obhajoby, štúdia spisu, porád so žalovaným, ďalej účasť na výsluchoch obvinených a svedkov, podanie
návrhu na prepustenie väzby, podanie sťažnosti voči uzneseniam vydaných v rámci tohto konania spolu
s účasťou na neverejnom zasadnutí na Okresnom súde Prešov a ďalších tak, ako sú tieto vyčíslené v
podaní žalobcu zo dňa 12. 11. 2018 (č. l. 94 súdneho spisu).

12. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal vykonanie resp. účasť na úkonoch trestného konania tak, ako
tieto označil pod bodmi 1 až 53 vo svojom vyúčtovaní. Žalobca preukazoval vykonanie týchto úkonov
fotokópiami podaní resp. fotokópiami zápisníc v rámci trestného konania vedeného na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 33Tk/2/2015.

13. Žalovaný na predloženie takýchto listinných dôkazov reagoval písomným vyjadrením, v ktorom
uvádzal, že žalobca preukazuje poskytnutie právnych služieb, ktoré on nikdy nespochybnil a tieto nikdy
neboli spornou otázkou, pričom spornosť nároku vidí vo vzniku nároku na odmenu, kedy spornou je
práve výška odmeny a uvedené listinné dôkazy v tomto smere nemajú dôkaznú hodnotu.

14. Žalobca osobne na pojednávaní uviedol, že predložil listinné dôkazy, na základe ktorých vyúčtoval
trovyobhajobyažiadal,abysúdžalovanéhozaviazalnazaplateniesumy5000,---Eur,pričomvozvyšnej
časti v rozsahu 800,-- Eur zobral svoju žalobu späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Uviedol, že
on dohodu pri uzatváraní s protistranou koncipoval v zmysle § 1 ods.2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. s tým,

že pokiaľ žalovaný namietal, že mal postupovať v zmysle § 14 uvedenej vyhlášky, tak to nie je správny
výklad, pretože tento postup sa použije v trestnom konaní iba vtedy, keď sa vykonáva obhajoba ex offo.
Žalobca ďalej uviedol, že k inej dohode ohľadne výšky dohodnutej odmeny nedošlo, nie je pravda, že
by takúto dohodu uzatvoril s otcom žalovaného a pokiaľ aj s otcom žalovaného niekedy hovorili o sume120,--Eur,boltolenrozhovorvčase,kedyonnevedelpreakýskutokježalovanýstíhanýamalvedomosť
len o tom, že žalovaný sa nachádza vo výkone väzby. Uviedol, že predpokladal, že sa jednalo trestný čin
podľa § 172 ods.1 alebo 2, pričom následne zistil, že v danom prípade u žalovaného sa jednalo o trestný

čin podľa § 172 ods.2 trestného zákona, kde trestná sadzba je od 10 do 15 rokov a teda následne došlo k
uzavretiu písomnej dohody, ktorú v konaní predložil, v deň nasledujúci s tým, že odmena bola dohodnutá
na sumu 200,-- Eur. Žalobca uviedol, že je pravda, že čiastočné úhrady platil otec žalovaného, pričom
taktiež vychádzal z odmeny za jeden úkon 200,-- Eur a nie z úkonu v rozsahu 120,-- Eur.

15. Žalovaný osobne na pojednávaní uviedol, že on dohodu o zastupovaní určite vedome nepodpísal,
pretože v tom čase už mal žalobca dohodu s jeho otcom, kde dohoda bola stanovená na sumu 120,--
Eur. Žalovaný uviedol, že takúto odmenu platil žalobcovi jeho otec v čase, kedy on bol vo výkone väzby
a nemal z čoho takéto náklady platiť. Uviedol, že on takúto dohodu nepodpísal, pričom podpisoval rôzne
listiny žalobcovi a preto predpokladal, že takáto listina teda dohoda o odmene mu bola predložená
náhodne alebo bol jeho podpis sfalšovaný.

16.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie 800,-- Eur späť, súd s

poukazom na ustanovenie § 145 ods.2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

18. Podľa § 1 ods.1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny,
náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom
na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.

Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná
odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o
tarifnej odmene (§ 9 až 14).

19. Podľa § 2 ods.1 citovanej vyhlášky, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže

advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť
v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 2 ods.2 písm.d) citovanej vyhlášky, zmluvná odmena sa určuje tarifnou odmenou
dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za
preukázané, že medzi stranami sporu došlo k dohode o odmene za poskytnutie právnej pomoci v
rámci trestného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov a žalovaný v ňom vystupoval v
postavení obvineného neskôr obžalovaného. Súd mal v konaní za preukázané, že z dohody o odmene

medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že jeden právny úkon takto poskytnutej právnej pomoci bude
odmeňovaný sumou 200,-- Eur vrátane DPH a režijného paušálu. Takáto dohoda medzi stranami sporu
bola podpísaná dňa 10. 11. 2014, pričom v ten istý deň bolo podpísané plnomocenstvo žalovaného pre
žalobcu na zastupovanie v uvedenom trestnom konaní na Okresnom súde v Prešove.

22. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by došlo k inej dohode medzi stranami
sporu ohľadne iného či nižšieho rozsahu odmeny za jeden právny úkon pomoci v rámci zastupovania
žalovaného. Žalovaný v konaní tvrdil, že takúto dohodu o odmene nepodpísal s tým, že vyjadril možnosť,
že takúto podpísal náhodne pri predkladaní rôznych listín na podpis zo strany žalobcu, resp. že jeho
podpis bo sfalšovaný.

23. Žiadny návrh na dokazovanie na preukázanie takýchto tvrdení zo strany žalovaného však poskytnutý
v konaní nebol.

24. Žalovaný ďalej v konaní navrhol vypočuť ako svedka svojich rodičov a to najmä otca, ktorý mal byť

účastný pri dohode so žalobcom ohľadne výšky odmeny za zastupovanie v trestnom konaní. Odhliadnuc
od toho, že žalovaný nesplnil si povinnosť - upravujúci postup pri výsluchu svedka tak, že tohto v konaní
na pojednávaní nezabezpečil tvrdiac, že tento sa nemohol uvoľniť z práce a následne, že v prípade
potreby je schopný predložiť lekárske potvrdenie o tom, že sa takéhoto pojednávania zúčastniť nemohol,súd nepovažoval za potrebné takýto dôkaz vo veci vykonať, pretože z výsluchu otca žalovaného by
mohlo byť poskytnuté svedectvo len o tom, čo tvrdil žalovaný, teda že došlo k nejakej inej dohode
ohľadne výšky odmeny za zastupovanie v trestnom konaní, ktorú však žalobca popieral, pričom nevylúčil

možnosť, že v rámci rozhovoru sa rozprávalo aj o inej výške odmeny, ale to v čase, kedy žalobcovi nebol
známy presný rozsah a dôvod trestného stíhania voči žalovanému.

25. Za situácie, keby teda otec žalovaného potvrdzoval tvrdenia žalovaného, tieto by boli však v rozpore
s tvrdeniami žalobcu a pri absencii iných dôkazov, ktoré ani v konaní navrhnuté neboli, súd považoval

takýto výsluch za nadbytočný, pretože tu existujú iné dôkazy, pre ktoré bolo možné vo veci rozhodnúť.

26. Súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci z vyúčtovania, ktoré spracoval a vyčíslil žalobca dňa 12. 11.
2018, z ktorého vyplynulo, že rozsah nákladov na obhajobu žalovaného predstavoval sumu 11 000,--
Eur, pričom skutočnosť o tom, že časť takejto odmeny v rozsahu 6 000,-- Eur už bola uhradená, nebola
v konaní spornou. Súd mal v konaní za preukázané, že úkony tak, ako ich žalobca vyúčtoval a v tomto

podaní označil pod bodmi 1 až 53 v skutočnosti vykonal, pretože o nich predložil listinné dôkazy, teda o
tom, že došlo k porade so žalovaným resp. zúčastnil sa výsluchov obvinených, či svedkov alebo znalcov
a tak isto podával návrhy za žalovaného v rámci tohto trestného konania.

27. Súd však v ďalšom konštatuje, že vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb upravuje spôsob určenia a tak isto výšku odmeny za právne služby, ktoré
sú poskytované klientom na základe dohody s advokátom. Pokiaľ existuje dohoda medzi advokátom a
jeho klientom, jedná sa pri určení odmeny o zmluvnú odmenu tak, ako je to ustanovené v § 1 ods.2
citovanej vyhlášky. Z § 2 ods.1 citovanej vyhlášky potom vyplýva, že pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní
právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny, pričom takáto

výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Za situácie pokiaľ v konaní bola
predložená dohoda o odmene zo dňa 10. 11. 2014, z ktorého článku II vyplýva, že za jeden právny úkon
bola takáto odmena dohodnutá v rozsahu 200,-- Eur, nejde v danom prípade o zmluvnú odmenu podľa
počtu hodín, ktoré boli účelne vynaložené na vybavenie veci (hodinová odmena), nejde ani o zmluvnú
odmenu určenú paušálnou sumou (paušálnou odmenou) a taktiež nejde o zmluvnú odmenu, ktorá je

určená podielom na hodnote veci (podielová odmena). Z uvedeného potom vyplýva, že ide v danom
prípade o dohodu, kde zmluvná odmena sa určuje tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou
sadzbou tarifnej odmeny. V danom prípade teda nedošlo k dohode takej, že by mala byť hradená táto
odmena základnou sadzbou tarifnej odmeny, pretože došlo k dohode ohľadne odmeny za jeden úkon
iným spôsobom. Teda jedná sa v danom prípade o tarifnú odmenu dohodnutú inak ako je ustanovené v

§ 9 citovanej vyhlášky, ktorá stanovuje tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej služby.

28. Súd teda vychádzal z toho, že v danom prípade bola dohodnutá tarifná odmena s inou ako základnou
sadzbou tarifnej odmeny v zmysle § 2 ods.2 písm.d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

29. Takáto dohoda však neznamená svojvôľu v časti pokiaľ sa táto týka rozsahu, druhu a spôsobu
právnych úkonov teda úkonov právnej pomoci, ktoré sa budú ohodnocovať dohodnutou výškou tarifnej
odmeny dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Znamená to toľko, že úkony, ktoré
sú na základe takejto dohody účtované, musia vychádzať z úkonov tak, ako ich upravuje tento právny
predpis. Rozsah a typy úkonov, ktoré sú odmeňované napr. tarifnou odmenou dohodnutou inak ako

základnou sadzbou tarifnej odmeny, sú upravené v § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Súd teda vychádzal
z toho, že pokiaľ žalobca si účtoval úkony právnej pomoci, nad rámec právnej úpravy vyjadrenej v
ustanovení § 14 citovanej vyhlášky, tak takýto postup nie je správny, pretože tento právny predpis
upravuje presný výpočet rozsahu úkonov právnej služby v trestnom konaní, za ktoré je možné účtovať
zmluvnú odmenu. Z uvedeného dôvodu preto súd nemohol priznať žalobcovi právne úkony, ktoré

označil vo svojom vyúčtovaní zo dňa 12. 11. 2018 pod bodmi 3, 4, 5, 6 a 7 ako porady s klientom
dňa 11. 11. 2014, 20. 11. 2014, 11. 12. 2014, 21. 01. 2015, 11. 02. 2015 napriek tomu, že o nich
predložil potvrdenie podpísané žalovaným, pretože sa jednalo o také úkony právnej pomoci, na ktoré sa
vzťahuje ustanovenie § 4 ods.6 citovanej vyhlášky, teda potom čo po poslednej porade alebo rokovaní s
klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie, pričom medzi tým nedošlo k inému

úkonu právnej služby, tak takáto odmena za túto poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Uvedené
vychádza aj z toho, že dňa 10. 11. 2014 žalobca prevzal obhajobu a dňa 11. 11. 2014 preštudoval spis,
pričom v danom prípade sa jedná o úkon právnej služby v zmysle § 14 ods.1 písm.a) citovanej vyhlášky,
tedaodmenasaúčtujezaprípravu,prevzatiezastúpeniaaleboobhajobyvrátaneprvejporadysklientom.30. Zároveň súd nemohol priznať časť nároku pozostávajúci taktiež z porady s klientom na tom istom
skutkovom či právnom základe, pričom sa jedná o porady s klientom označené pod bodom 23 zo dňa

07. 05. 2015 a porada s klientom označená pod bodom 52 zo dňa 30. 09. 2015.

31. Súd taktiež nemohol priznať žalobcom uplatnený nárok v rozsahu 400,-- Eur a to za účasť na
výsluchu označený pod bodom 26 zo dňa 12. 05. 2015 a pod bodom 34 účasť na výsluchu dňa 03.
06. 2015 taktiež v rozsahu 400,-- Eur a to z dôvodu, že žalobca zrejme takéto vyúčtovanie spracoval v

zmysle § 14 ods.1 písm.c) s tým, že úkon trval viacej ako 4 hodiny. Uvedený postup súd nepovažoval
za správny, pretože v zmysle dohody o odmene došlo medzi stranami sporu k dohode o tom, že jeden
úkon právnej služby bude odmeňovaný sumou 200,-- Eur bez ohľadu na dĺžku takéhoto úkonu.

32. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca si uplatnil nárok za úkon právnej služby dvakrát a to účasť na
výsluchu dňa 25. 03. 2015, súd uvádza, že táto skutočnosť vyplývajúca z vyúčtovania zo dňa 12. 11.

2018 je pravdivá, avšak zrejme došlo len k chybe v písaní či posunutiu textu pri spracovaní, pretože
ohodnotenie úkonu v rozsahu 200,-- Eur potom absentuje na tom úkone, ktorý je označený ako číslo 39
z uvedeného vyúčtovania a to účasť na konfrontácii dňa 29. 06. 2015. Z uvedeného teda vyplýva, že
nedošlo k nejakému navýšeniu počtu úkonov, ale len o chybu v písaní.

33. Súd na základe vyššie uvedeného potom konanie v časti, kde žalobca zobral svoju žalobu čiastočne
späť zastavil, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 3 200,-- Eur spolu s príslušenstvom, a to 5,05
% ročným úrokom z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v
zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, pričom výška úroku z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. Súd však žalobcovi priznal úrok z omeškania len od 22. 04. 2017, teda od času,

kedy sa dostal žalovaný do omeškania, pretože žalobca zaslal žalovanému výzvu na dobrovoľnú úhradu
žalovanej pohľadávky listom zo dňa 05. 04. 2017, pričom požadoval takéto zaplatenie v lehote 10 dní
od doručenia takejto výzvy. Takáto výzva bola žalovanému doručená 11. 04. 2017 a teda až od 22. 04.
2017 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a teda pokiaľ sa žalobca domáhal
priznania takéhoto úroku z omeškania už od 02. 10. 2015, súd toto považoval za nedôvodné a v tejto

časti žalobu zamietol. Súd taktiež zamietol žalobu v rozsahu, ktorý prevyšuje sumu 3 200,-- Eur, teda
v rozsahu 1 800,-- Eur, kedy nárok žalobcu v rámci tohto konania nebol dôvodný z dôvodov tak, ako
ich súd uvádza vyššie.

34. Súd taktiež rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobca bol

úspešný v rozsahu 55,17 %, keďže bola priznaná suma 3 200,-- Eur a neúspešný bol v rozsahu 1 800,--
Eur + 800,-- Eur, kde zobral žalobu po začatí konania späť, teda bol neúspešný v rozsahu 2 600,--
Eur, čo predstavuje 44,83 % a teda jeho čistý úspech v konaní predstavuje 10,34 %, ktorý predstavuje
jeho nárok na náhradu trov konania, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný potom, čo vyšší súdny úradník
rozhodne o ich výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.