Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 4T/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010587
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1518010587.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Bartalskou na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 20.03.2019 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

K.. T. J. nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T. č. XX/XX, U. F.,

sa podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby OP Bratislava V, sp. zn. 3 Pv 114/18 zo dňa 14.09.2018
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej maloletej dcéry H. G., nar.
09.11.2009, neplní si riadne svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, a to i napriek tomu, že výška tejto povinnosti
mu bola deklarovaná rozsudkom Krajského súdu Bratislava pod č. k. 8Co 26/2014 zo dňa 25.02.2014,
právoplatným dňa 19.05.2014, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry H. G.

sumou vo výške 350,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej K..
V. J., bytom U. č. 19, Bratislava a tým istým rozsudkom bol obvinený zároveň zaviazaný prispievať na
tvorbu úspor maloletej H. G. sumou vo výške 400,- Eur mesačne, takisto vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred na osobitný účet maloletej, ktorý na tento účel zriadila matka maloletej K.. V. J., pričom obvinený
si túto časť svojej zákonnej vyživovacej povinnosti na tvorbu úspor neplní vôbec od októbra 2015 vrátane
doposiaľ, napriek jeho reálnej možnosti svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére plniť si v plnom
rozsahu, k čomu, v súlade s odôvodnením citovaného rozhodnutia krajského súdu, dospeli aj orgány
činné v trestnom konaní v rámci posúdenia schopnosti plnenia si tejto zákonnej povinnosti obvineným

a jej rozsahu ako predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Tr. por., čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh
na výživnom v celkovej výške 16.400,- Eur,

oslobodzuje,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K.. T. J., svedkyne -

poškodenej K.. V. J. a oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Súdnahlavnompojednávaníkonanomdňa28.11.2018umožnilobžalovanémuK..T.J.urobiťvyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. s tým, že obžalovaný bol zároveň poučený v zmysle § 257ods. 5 až 8 Tr. por. a bol poučený, že ak urobí vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., nepopretie
spáchania skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie
spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je nedovolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani

odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

V nadväznosti na toto poučenie obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa písm. a)
citovaného ustanovenia, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2018 uviedol, že napriek tomu, že je v
invalidnom dôchodku, našiel si po rozviazaní pracovného pomeru so Slovak Telecomom zamestnanie,
pričom polroka bol evidovaný na ÚPSVaR. Platí bežné výživné 350,- Eur, akurát vzhľadom na zmenu
zamestnania a jeho zdravotný stav už neplatí tvorbu úspor, momentálne to nezvláda. Kým pracoval v
Slovak Telecome, mal dobrý plat, vtedy sa to dalo, teraz už je ten príjem nižší, ale bežné výživné vo
výške 350,- Eur napriek tomu platí. Obžalovaný uviedol, že exekútor mu siahol na jeho účty, dokonca raz

aj na peniaze, ktoré mal pripravené ako výživné, teda potom meškal s výživným. Uviedol, že z príjmu,
ktorý má, je schopný platiť výživné vo výške 350,- Eur, ale pokiaľ ide o tvorbu úspor, podal návrh na
zníženie výživného v auguste 2015, keď už nemohol platiť tvorbu úspor. Aj rok predtým podal návrh, ale
ten zobral späť. V tom poslednom mu nebolo vyhovené.

Svedkyňa - poškodená K.. V. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2018 k žalovanému skutku
uviedla, že v roku 2017, keďže obžalovaný prestal platiť tvorbu úspor od roku 2015, podávala so svojou
právnou zástupkyňou trestné oznámenie. Uviedla, že bežné výživné obžalovaný riadne platí. Dôvod,
prečo neplatil tvorbu úspor, bol, že stratil zamestnanie a zbavil sa majetkov, pričom podľa svedkyne sa
obžalovaný zbavil majetku preto, aby nemusel platiť tvorbu úspor. Zároveň uviedla, že nemá vedomosť,

či sa zmenili majetkové pomery obžalovaného, vie však, lebo sa to pýtali na iných pojednávaniach,
že vykonáva prácu na polovičný úväzok za polovicu minimálnej mzdy. Svedkyňa tiež uviedla, že majú
normálnu životnú úroveň, žiadny nadštandard, núdzou netrpí dieťa ani svedkyňa. Obžalovaný platí
riadne výživné 350,- Eur mesačne. Podľa slov svedkyne, chýba jej jedna čiastka za mesiac január alebo
február 2015, pričom nevedela uviesť, prečo táto čiastka chýba.

Súd sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.03.2019 podľa § 269 Tr. por. oboznámil aj s
dôležitými listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na predmetnú trestnú vec, okrem iného s rodným listom
dcéry obžalovaného, potvrdením o návšteve školy, príslušnými rozhodnutiami súdov v civilnom konaní,
správami zo Sociálnej poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Daňového úradu, správou

od exekútora, lekárskymi správami a potvrdením o zdravotnom stave obžalovaného, s odpoveďou
spoločnosti Slovak Telecom bývalého, s oznámením svedkyne - poškodenej V. J., potvrdeniami o
zaplatení predloženými obžalovaným a tiež s výpisom z registra priestupkov a odpismi registra trestov.

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C 241/2011 zo dňa 11.11.2013 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co 26/2014 zo dňa 25.02.2015, právoplatným dňa 19.05.2014,
bola deklarovaná vyživovacia povinnosť obžalovaného, a to tak, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať
na výživu svojej maloletej dcéry H. G. sumou 350,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
k rukám matky maloletej, K.. V. J. a zároveň bol zaviazaný prispievať na tvorbu úspor maloletej dcéry
sumou 400,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na osobitný účet maloletej, ktorý bola

povinná zriadiť v prospech maloletej matka K.. V. J..

Z potvrdení o zaplatení, predložených obžalovaným v podobe fotokópií poštových poukážok a potvrdení
o zrealizovaní transakcie v banke vyplýva, že obžalovaný zaplatil výživné vo výške 350,- Eur mesačne,
chronologický od marca 2015 doposiaľ, vrátane chýbajúcej čiastky výživného za mesiac január 2017,

čo potvrdzuje aj oznámenie svedkyne - poškodenej K.. V. J. zo dňa 16.012019.

Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol celkom päťkrát priestupkovo prejednávaný,
pričom vo všetkých prípadoch ide o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. o
porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.Všetkyvyššieuvedenédôkazysúdvzmysle§2ods.12Tr.por.jednotlivoajvzájomnenáležitevyhodnotil
a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok, ktorého sa podľa obžaloby mal dopustiť obžalovaný K.. T.
J., nie je trestným činom, pretože konanie obžalovaného nenaplnilo všetky obligatórne znaky skutkovej

podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Súd mal na podklade vykonaného dokazovania za nesporne a jednoznačne preukázané, že obžalovaný
pravidelneprispievanavýživusvojejmaloletejdcérysumou350,-Eurmesačnekrukámmatkymaloletej.
Táto skutočnosť bola preukázaná jednak výpoveďou samotného obžalovaného, ako aj výpoveďou

svedkyne-poškodenejK..V.J.,ktoránepopiera,žeobžalovanýriadnehradívýživné350,-Eurmesačne.

Z ustanovenia § 207 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že trestného činu zanedbania povinnej výživy
sa dopúšťa ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, neplní čo aj z nedbanlivosti, zákonnú
povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.

Zavinenie vyjadrené formuláciou „čo aj z nedbanlivosti“ pripúšťa tak zavinenie úmyselné, ako aj z
nedbanlivosti, pričom záujmom chráneným Trestným zákonom, je v tomto prípade nárok dieťaťa na
výživu, ktorý vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“).

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené

potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je priamo zo zákona vyplývajúcou
povinnosťou rodičov zabezpečovať a uspokojovať bežné potreby svojich detí. Výživné tak predstavuje
plnenie, ktorým rodičia zabezpečujú úhradu týchto odôvodnených osobných materiálnych a
nemateriálnych potrieb svojich detí. Kritérium odôvodnenosti potrieb pritom vyjadruje požiadavku, aby

plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno reálne
očakávať. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov tak môžu predstavovať len bežné,
najzákladnejšie potreby nutné pre život.

Naprotitomu,tvorbuúsporvzmysle§63ods.3zákonaorodinejepotrebnévnímaťakoistýnadštandard

v starostlivosti o dieťa, odôvodnený majetkovými pomermi povinného rodiča, pričom možno vyvodiť, že
by malo ísť o majetkové pomery prevyšujúce priemer.

Vo vzťahu k naplneniu, resp. nenaplneniu objektívnej stránky žalovaného skutku je potrebné poukázať
aj na spotrebný charakter výživného, ktoré má slúžiť na zabezpečenie pravidelnej mesačnej výživy

maloletej, kdežto použitie úspor vytvorených príspevkami skladanými na tento účel, prichádza do úvahy
až po dovŕšení plnoletosti dcéry obžalovaného.

Podľa názoru súdu, príspevok na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine nemožno považovať
za súčasť „bežného“ výživného v zmysle § 62 zákona o rodine, ktorého neplatenie by napĺňalo znaky

skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Ako bolo
preukázané, obžalovaný riadne hradí mesačné výživné vo výške 350,- Eur k rukám matky maloletej,
pričom tým, že si neplní svoju povinnosť prispievať na tvorbu úspor sumou 400,- Eur mesačne na
osobitný účet maloletej, zriadený na tento účel matkou maloletej, nie je nijakým spôsobom ohrozené
zabezpečovanie pravidelnej výživy maloletej, tak ako to predpokladá ustanovenie § 207 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných znakov žalovaného prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., súd dospel k záveru, žepredmetný skutok nie je trestným činom, a preto obžalovaného K.. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil
spod obžaloby okresnej prokuratúry v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.