Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010219
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6120010219.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.
a sudcov JUDr. Jána Deáka a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného A. R. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa
13. októbra 2020 o odvolaní obžalovaného A. R. a prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica,
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/24/2020 zo dňa 18.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného A. R. a okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/24/2020 zo dňa 18.06.2020 bol
obžalovaný A. R. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

v čase približne o 19.00 hod. dňa 24. 06. 2019 v záhrade za rodinným domom na adrese S. X, L., okres
Q. Q., sa vyhrážal L. P., nar. XX. XX. XXXX, slovami „vypadni odtiaľto, lebo ťa porežem krovinorezom a
odrežem ti hlavu", následne mu prechádzal krovinorezom po jeho topánkach, zovretou päsťou udieral
poškodeného do oblasti tváre, zhodil ho na zem, kde ho kopal do oblasti rebier, čím u neho vzbudil
dôvodnú obavu o jeho život a zdravie.

Za to bol obžalovaný A. R. odsúdený podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona, na peňažný
trest vo výške 250 (dvestopäťdesiat) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 30 (tridsať) dní.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 51,09 eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného L. P. s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podali odvolania obžalovaný A.
R. a prokurátor v neprospech obžalovaného proti výroku o treste.

Okresný prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, že uloženie peňažného trestu v uvedenom
prípade nie je možné považovať za primerané. Poukázal na charakter páchanej trestnej činnosti a
na skutočnosť, že obžalovaný hrozil poškodenému krovinorezom a došlo z jeho strany k

útoku na poškodeného, kde mu boli spôsobené zranenia, a to viacpočetné pomliaždenie v oblasti
tváre, pomliaždenie pravej polovice hrudníka, pomliaždenie pravého lakťa a ľavého jabĺčka, ktorézranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 5 -7 dni. Okresný súd pri vyhotovení rozsudku vypustil
zo skutkovej vety časť popisujúcu zranenia poškodeného s uvedením, že obžalovaný bol stíhaný
len pre prečin nebezpečného vyhrážania. Má za to, že uvedené zranenia, ktoré boli poškodenému

spôsobené obžalovaným počas vyhrážania, by mali ostať súčasťou skutkovej vety aj s poukazom na to,
že časť popisujúca fyzický útok obžalovaného v skutkovej vete ostala. Spôsobené zranenia boli práve
následkom konania obžalovaného. Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste v rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6T/17/2020 zo dňa 25.03.2020 a v predmetnej časti vec vrátil
Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

Obžalovaný A. R. odvolanie písomne odôvodnili prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu v predmetnej trestnej veci nemôže
súhlasiť, pretože v danej veci sa cíti byť nevinný. Zastáva názor, že v rámci písomného vyhotovenia
odôvodnenia napadnutého rozsudku neboli splnené podmienky v zmysle náležitého zistenia skutkového
stavu v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie takéhoto rozhodnutia, v tomto prípade tak závažného

rozhodnutia, akým rozhodnutie o vine voči každému obžalovanému nesporne je. Prvostupňový súd
nesprávne vyhodnotil svoj hodnotiaci záver ohľadom preukázaného skutkového stavu, keď v danom
prípade nebol preukázaný skutkový stav zo strany prokuratúry vo vzťahu k jeho osobe a predovšetkým
údajného naplnenia znakov subjektívnej a objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
nebezpečného vyhrážania. V tejto súvislosti poukázal na zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 12 Trestného

poriadku, ktorá vôbec neznačí svojvôľu v hodnotení a rozhodovaní. K skutkovým okolnostiam uviedol, že
jehopozemokapozemokpoškodenéhooddeľujepozemok,naktoromkosiltrávupopriplotehraničiacom
s jeho pozemkom. Keď bol asi v polovici kosenia, prišiel ku nemu odzadu poškodený, ktorý na neho
začal nie len slovne, ale najmä fyzicky útočiť, že má odtiaľ vypadnúť že on má ten pozemok od vlastníka
pozemku W. prenajatý. Keďže vie, že poškodený má konfliktnú povahu, nevšímal som si ho a pokračoval

v kosení. Poškodený sa však snažil zabrániť mu v kosení takým spôsobom, že mu chytil krovinorez a
snažil sa mu ho vytrhnúť. Poškodený hodil tento krovinorez o plot, skočil na neho a chytil ho tak pevne,
že obaja spadli na zem. Je možné, že mu zranenia spôsobil pri páde, nijaké údery však nepoužil, len
sa bránil jeho útoku. Následne obaja vstali a pokračoval v kosení. Všimol si, že sa poškodený vrátil
s nejakou rúrou, a aby som sa mu vyhol, prešiel na svoj pozemok druhou stranou. Nemá vedomosť o

tom, že by ich pri tomto mohol niekto vidieť, najmä nie manželka poškodeného, pretože plot oddeľujúci
pozemok poškodeného od pozemku Haviara bol prekrytý nepriehľadnou textilnou fóliou a naukladaným
drevom. Ďalej poukázal, že ich vzťahy sú naštrbené odvtedy, ako začal na poškodeného písať sťažnosti
kvôli spaľovaniu odpadu a nekoseniu pozemku, na ktorom sa skutok odohral. Je toho názoru, že súd
sa zároveň nevysporiadal ani so skutočnosťou, že neexistuje nijaký dôkaz o tom, že by držal krovinorez

v rukách vo chvíli, keď sa mal poškodenému vyhrážať. Ak mal poškodený strach o svoje zdravie alebo
život, nerozumie, prečo si na údajné vyhrážanie spomenul až mesiace po prvom výsluchu. Nemal
dôvod u neho vyvolávať strach, keďže poškodený prišiel za ním prvý a obmedzoval ho v pohybe, v tej
chvíli sa teda nemohol cítiť ohrozený. Konal len v sebaobrane, nie je agresívny, nie je ani dokázané,
že by bol fyzicky zdatnejší ako poškodený len preto, že je mladší. Taktiež poukazuje na skutočnosť,

že poškodený s manželkou vypovedali, že počas toho, ako sa mal poškodenému údajne vyhrážať,
krovinorez stále bežal, čo znamená, že údajné vyhrážanie si mohli kvôli hluku len domyslieť. Poškodený
zároveň od začiatku klamal v tom, že ho napadol na pozemku č. 5, to znamená v jeho vlastnej záhrade.
Má zato, že vykonaným dokazovaním, nebol vyprodukovaný žiadny hodnoverný dôkaz, na ktorý by
konajúci súd prihliadal ako na nosný, t. j. nevyplynul taký relevantný a objektívny dôkaz, ktorý by ho

dôvodne ale hlavne hodnoverne spájal s predmetným, vyššie uvedeným trestným činom. Z nijakého
relevantného dôkazu, okrem výpovede poškodeného a jeho manželky, ktorá navyše incident nemohla
vidieť kvôli plotu prekrytému fóliou, nevyplýva, že by sa poškodenému vyhrážal tým, že ho poreže
krovinorezom a odreže mu hlavu. Toto tvrdenie poškodeného považujem za účelové z dôvodu na jeho
osobu podaných sťažností. V ďalšom uviedol, že postupom orgánov činných v trestnom konaní ako aj

samotným súdom bola porušená zásada trestného konania uvedená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného
zákona, nakoľko ani orgány činné v trestnom konaní a ani súd sa pri skúmaní uznania viny za spáchaný
skutok nezaoberali tými skutočnosťami, ktoré svedčia v jeho prospech. Nepopiera, že z jeho strany
v daný deň nedošlo k nevhodnému správaniu voči poškodenému, avšak odmieta tvrdenie, že to bolo
takým spôsobom a konaním, ako to ustanovuje § 360 Trestného zákona, a to vyhrážaním sa smrťou,

ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.
Záverom uviedol, že ho veľmi mrzí, čo sa stalo a všetkého ľutuje. Je mu jasné, že celá situácia už nejde
vrátiť späť a rovnako nejde vrátiť späť konanie, ktorého sa dopustil. Navrhol, aby krajský súd podľa
§ 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestnéhoporiadku sám vo veci rozhodol a v časti týkajúcej sa preukázania naplnenia znakov skutkovej podstaty
trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona jeho osobou, ho spod obžaloby
oslobodil s poukazom na § 285 písm. a) Trestného poriadku.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že vina u
obžalovaného bola náležite zistená, súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so skutkovými
okolnosťami. Trest považuje za neprimerane mierny a navrhol, aby odvolací súd v tomto smere rozhodol
v intenciách podaného odvolania. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukázal na to, že prokurátor oproti prípravnému
konaniu zmenil právnu kvalifikáciu ohľadne skutku, keď vypustil trestný čin ublíženia na zdraví. Má za
to, že v danom prípade sa nejedná o trestný čin nebezpečného vyhrážania, maximálne v tomto konaní
ide o priestupok. Navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec postúpil
na priestupok alebo obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poškodený na verejnom zasadnutí uviedol, že všetko čo bolo z jeho strany a od jeho manželky uvedené
je pravda.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolania obžalovaného prokurátora boli podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm.
b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v

zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania
obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, v

jeho súvislosti odvolací súd konštatuje, že tento má v celom rozsahu oporu vo vykonaných dôkazoch,
ktoré okresný súd na hlavnom pojednávaní vyhodnotil v súlade s požiadavkami ustanovenia § 2 ods.
12 Tr. por. pričom okresný súd tiež dôsledne rešpektoval aj zásadu trestného konania, predpokladanú
ust. § 2 ods. 10 Tr. por..

Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria
obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal
súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil
pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ obžalovaný A. R. namieta hodnotenie dôkazov súdom
prvého stupňa, tak odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi

platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne
podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže odvolací súd
vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť.

Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy vykonáva. Na základe
týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento
záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Z
napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd

v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy, o ktoré sa
vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám obžalovaného, riadne vyhodnotil a vysporiadal sa so
všetkými podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného dokazovania a postupoval
v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením Trestného poriadku. Dôkazy, o ktoré opieralsúd prvého stupňa svoje rozhodnutie krajský súd, považuje za zákonné. Závery súdu prvého stupňa,
ktoré v smere skutkových zistení z vykonaných dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a
zodpovedajúce vykonaným dôkazom, preto si ich osvojil a v ďalšom na ne aj odkazuje.

K samotným skutkovým zisteniam krajský súd konštatuje, že v prejednávanom prípade boli produkované
dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa
je zistiteľné, že obžalovaný A. R. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a vo svojej výpovedi
poprel spáchanie žalovaného skutku, pričom na svoju obhajobu uvádzal tie isté skutočnosti, ako v

podanom odvolaní. Obdobne vypovedala aj svedkyňa D. R. manželka obžalovaného. Zo spáchanej
trestnejčinnostijevšakobžalovanýusvedčovanývýpoveďoupoškodenéhoL.P.,ktorývosvojejvýpovedi
uvádzal skutočnosti uvedené v skutkovej vete, pričom uviedol, že ho obžalovaný aj fyzicky napadol
a spôsobil mu zranenia. Verziu skutkového deja uvádzanú poškodeným potvrdila aj svedkyňa F. P.
manželka poškodeného, ktorá videla celý priebeh konfliktu zo svojho pozemku spoza plotu, počula aj
slovný útok obžalovaného na poškodeného.

Odvolací súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych
dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže

byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny
dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo
druhej skupiny dôkazov.

Pri hodnotení vierohodnosti výpovedí súd vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku č. 6/2020
L.. L. T., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia, z ktorého vyplýva,
že mechanizmus vzniku zranení poškodeného P., ktoré mohol utrpieť 25. 06. 2019 po fyzickom
napadnutí inou osobou údermi alebo kopnutím druhou osobou, zodpovedá vyjadreniu poškodeného. U
poškodeného bolo zistené pomliaždenie hornej pery ľahkého stupňa s krvnou podliatinou, pomliaždenie

tváre v oblasti pravej čeľuste a pravej časti nosa, pomliaždenie pravého hrudníka ľahkého stupňa
a pomliaždenie ľavého lakťa a ľavého kolena ľahkého stupňa. Tieto závery znalca jednoznačne
vyvracajú výpoveď obžalovaného a jeho manželky ohľadom skutkového deja a potvrdzujú výpoveď
poškodeného. Na základe uvedeného aj odvolací súd vyhodnotil obhajobu obžalovaného za účelovú so
snahou vyviniť sa z trestnej zodpovednosti.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný A.
R., pričom súd prvého stupňa po právnej stránke správne kvalifikoval jeho konanie ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, keďže sa poškodenému vyhrážal
smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie. Pokiaľ obžalovaný

ďalej navrhoval vec postúpiť na prejednanie príslušnému orgánu, pretože uvedený skutok by mohol
byť posúdený ako priestupok, tak týmto postupom sa odvolací súd nemohol stotožniť, keďže na takýto
postup nie sú splnené podmienky § 10 ods. 2 Tr. zák. t. j. uplatnenie na vec tzv. materiálny korektív, a
to vzhľadom na okolnosti prípadu, keďže obžalovaný okrem toho, že sa poškodenému vyhrážal, tak ho
aj fyzicky napadol a spôsobil mu pritom zranenia.

Odvolací súd ďalej preskúmaval výrok o treste a po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností
dôležitých pre určenie výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného,
dospel taktiež k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona v trestnej
sadzbe až do jedného roka, by bolo neprimerane prísne. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je

právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho
nápravy. Záver o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára aj na základe hodnotenia povahy a
závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Po zvážení všetkých
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu a osobu páchateľa, ktorá doposiaľ viedla riadny život [ poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. j) Trestného zákona ], dospel aj odvolací súd k záveru, že peňažný trest vo výške 250 Eur, s
určením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 30 dní je trestom spravodlivým a primeraným, ktorý
zohľadňuje všetky skutočnosti a zásady ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.. Odvolací súd sa pretostotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pričom argumenty prokurátora vo vzťahu k uloženému
peňažnému trestu nepovažuje za opodstatnené.

Zákonu zodpovedá i výrok o náhrade škody, nakoľko poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, si
riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, škoda bola verifikovaná vykonaným dokazovaním.

Taktiež zákonu zodpovedá i výrok, ktorým súd prvého stupňa poškodeného L. P., s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces, keďže poškodený si škodu neuplatnil najneskoršie do skončenia

vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (§ 46 ods. 3 Tr. por.)

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolania obžalovaného a prokurátora
za dôvodné, preto odvolania podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.