Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/209/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201980
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201980.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej
a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: K 33, s.r.o.,
so sídlom Námestie Andreja Hlinku 3, 831 06 Bratislava, IČO: 35 918 624, zastúpený advokátskou
kanceláriou: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35
918 098, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie
slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. BROMA PLUS s.r.o., so sídlom Hlavná
21/1, 032 02 Závažná Poruba, IČO: 36 440 493, 2. Y. T., X. L.. Y.. W. XXX/X, XXX XX I. T. - J., 3. T. T.,
X. L.. Y.. W. XXX/X, XXX XX I.Ý. T. - J., 4. ABORIGIN, s.r.o., so sídlom Hlavná 998/70, 900 31 Stupava,
IČO: 45 875 383, 5. N.. H.. L. L., X. L. XXXX/X, XXX XX Z., 6. Krajská prokuratúra Žilina, so sídlom
Moyzesova 20, 011 04 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 23883/2017/
SL/63752-M, číslo 92/2017 zo dňa 28.09.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Číslo:
23883/2017/SL/63752-M, číslo 92/2017 zo dňa 28.09.2017, ako aj rozhodnutie Ministerstva dopravy
a výstavby Slovenskej republiky č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa 25.05.2017 zrušuje a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti toho rozsudku samostatným uznesením.

Krajský súd v Bratislave ďalším účastníkom a Krajskej prokuratúre v Žiline právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa
25.05.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v konaní o proteste prokurátora podľa § 24 ods.
7 zákona o prokuratúre, vyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina (ďalej len „krajský
prokurátor“) pod č. Kd 8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017 a zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Žilina,
odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa
26.05.2016 (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu“) ktorým bolo zamietnuté spoločné odvolanie Y. T. a
T. T., proti rozhodnutiu stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš (ďalej len „stavebný úrad“) č. ÚR a SP
2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016, ktorým stavebný úrad podľa §88a ods. 4 stavebného zákona
dodatočne povolil zmenu stavby pred dokončením „Relaxačno-športové centrum Pavlač“ na pozemkoch
parc. č. W.-S. XX/X a XX/XX v k. ú. J. pre žalobcu ako stavebníka.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister dopravy a
výstavby SR pod Číslo: 23883/2017/SL/63752-M, číslo č. 92/2017 zo dňa 28.09.2017 tak, že zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

II. Žaloba.

3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2017 sa žalobca domáha
preskúmania rozhodnutia ministra dopravy a výstavby SR pod Číslo: 23883/2017/SL/63752-M, číslo
92/2017 zo dňa 28.09.2017, ako aj prvostupňového rozhodnutia, nakoľko sú nezákonné, vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci a sú založené na ústavne nekonformnom výklade príslušných
právnych predpisov.

4. Žalobca uviedol skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí s tým, že ako
stavebník realizoval stavbu „Radové apartmánové domy“ na pozemku KN C parc. č. XX/XX v k.ú.
J. (ďalej len „stavba“), na základe stavebného povolenia vydané stavebným úradom Mesta Liptovský
Mikuláš (ďalej len „stavebný úrad“) pod č. ÚR a SP 2008/00811 Šu zo dňa 12.03.2008, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.03.2008. Ďalej stavebný úrad vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny
stavby pod č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 (ďalej len „zmena stavby 1“), ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2013 a následne stavebný úrad vydal rozhodnutie o dodatočnom
povolení zmeny stavby pod č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016 (ďalej len „zmena stavby
2“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2016.
Po uskutočnení stavby bolo stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie na povolenie užívania
stavby pod č. MsÚ/ÚR a SP/2016/04798-04/Šu zo dňa 15.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
17.08.2016.
V čase uskutočňovania stavby, ako aj v čase vydania kolaudačného rozhodnutia boli stavebné
povolenie, rozhodnutie o zmene stavby 1 a rozhodnutie o zmene stavby 2 právoplatné. Stavebný úrad
v kolaudačnom konaní o povolenie užívania stavby skúmal splnenie podmienok podľa § 81 ods. 1
stavebného zákona na podklade uvedených rozhodnutí a projektovej dokumentácie overenej stavebným
úradom v rámci konania o dodatočné povolenie zmeny stavby, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o
zmene stavby 2. Stavebný úrad vyhodnotil, že tieto podmienky boli splnené, na základe čoho vydal
kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

5. K rozhodnutiu o zmene stavby 2 žalobca uviedol, že toto bolo napadnuté odvolaním Y. T. a T.
T., o ktorom rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-
OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016 tak, že zamietol odvolanie a rozhodnutie o zmene stavby
2 potvrdil. Proti predmetnému rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina protest č. Kd
8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017, v čase ukončenia stavby a po vydaní kolaudačného rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2016.
O podanom proteste prokurátora rozhodol žalovaný svojím prvostupňovým rozhodnutím, ktorým zrušil
rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/
KRA zo dňa 26.05.2016. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol
minister, ktorý rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky potvrdil.

6. Žalobca namieta, že žalovaný sa neriadil požiadavkami vychádzajúcimi z princípov dobrej správy,
predovšetkým z princípu ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj princípu
proporcionality. Žalovaný sa otázkou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv vôbec nezaoberal,
neskúmal otázku proporcionality medzi vydaním rozhodnutia - zrušenie rozhodnutia o zmene stavby
2 vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutým právam žalobcu, navyše v situácii, keď už stavba bola
dokončená a bolo na ňu vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré už nadobudlo právoplatnosť.
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že toto rozhodnutie „bolo zrušené v dôsledku
podaného protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 19822/2016/B625-SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2016“. Žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s tým, že žalobcovi
ako stavebníkovi už z rozhodnutia o zmene stavby 1 vyplývali práva uskutočniť stavbu vrátane pavlače
s nástupnými schodiskami o celkovej výmere 66,50 m2 tak, ako vyplývalo z projektovej dokumentácie
overenej stavebným úradom v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby v roku 2013, ktorého

výsledkom bolo vydanie rozhodnutia o zmene stavby 1. Žalobca ako stavebník tieto práva nadobudol
dobromyseľne.
Pokiaľ stavebný úrad pochybil pri vydaní rozhodnutia o zmene stavby 1 a toto rozhodnutie nemal vydať,
alebo neoveril projektovú dokumentáciu predloženú žalobcom ako stavebníkom, nemôžu byť takéto
(prípadné) pochybenia stavebného úradu na ťarchu žalobcu. Rovnako takéto (prípadné) pochybenia
nie sú dôvodom pre spochybňovanie dobromyseľnosti žalobcu ako stavebníka pri nadobudnutí práv
v súvislosti s rozhodnutím o zmene stavby 1. Pokiaľ rozhodnutie o zmene stavby 1 bolo napadnuté
mimoriadnym opravným prostriedkom, protestom prokurátora č. Kd 36/16/5500-2 zo dňa 02.03.2016,
stalo sa tak až po vydaní rozhodnutia o zmene stavby 2. Keďže Okresný úrad Žilina, odbor výstavby
a bytovej politiky, protestu prokurátora vo veci rozhodnutia o Zmene stavby 1 nevyhovel (rozhodnutie
č. OU-ZA-OVBP2-2016/021764/PAV z 28.04.2016), žalobca ako stavebník bol opäť utvrdený v právach
vyplývajúcich z rozhodnutia o zmene stavby 1 (uskutočniť stavbu spolu s pavlačou, ako bolo zakreslené
v projektovej dokumentácii overenej Stavebným úradom).

7. Žalobca uviedol, že zmeny v realizácii stavby, vykonané žalobcom ako stavebníkom oproti stavu v
rozhodnutí o zmene stavby 1, čo spočívalo
1. rozšírením pavlače o 0,45 m (šírka pôvodne navrhnutého minimálneho koridoru 1,1 m, ktorá
síce vyhovovala bezpečnostným a požiarnym predpisom, sa z hľadiska prevádzkových a funkčných
dôvodov javila a javí ako nedostatočná), čo predstavovalo pôdorysné rozšírenie pavlače s nástupnými
schodiskami na celkovú výmeru 85,75 m2;
2. umiestnením pavlače na stĺpikovú konštrukciu namiesto pôvodného riešenia pavlače ako vysutá
konzolová konštrukcia;
3. premiestnením nástupného schodiska pôvodne navrhnutého zo severnej strany objektu na západnú
stranu,
podľa názoru žalobcu nepredstavovali z hľadiska verejného záujmu chráneného v konaní pred
stavebným úradom, konkrétne z hľadiska zastavanosti pozemku predmetnou stavbou, žiadnu podstatnú
zmenu oproti stavu pôvodne povolenému v rozhodnutí o zmene stavby 1. V zmysle rozhodnutia o zmene
stavby 1, mal žalobca ako stavebník právo uskutočniť predmetnú stavbu s drevenou pavlačou vrátane
nástupných schodísk, ktorou bola stavba pôdorysne rozšírená o 66,50 m2, teda na 478,50 m2 (412,00
m2 + 66,50 m2). Následné rozšírenie pavlače a nástupných schodísk na celkovo 85,75 m2 predstavuje
pri pôdoryse objektu stavby (bez pavlače) 412,00 m2 rozšírene o 4%. Takáto zmena zastavanosti
pozemku stavbou oproti pôvodne povolenému stavu (rozhodnutím o zmene stavby 1), podľa názoru
žalobcu, nemôže byť dôvodom, aby nebola dodatočne povolená zmena stavby. Preto žalobca ako
stavebník dôvodne a oprávnene očakával, že uvedené zmeny oproti predchádzajúcemu, stavebným
úradom povolenému stavu, budú povolené zákonom predpokladaným postupom, v rámci dodatočného
povolenia zmeny stavby, čo sa aj naplnilo, keďže stavebný úrad dňa 29.01.2016 vydal rozhodnutie o
zmene stavby 2, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2016. V súlade s týmto rozhodnutím žalobca
stavbu dokončil a stavebný úrad stavbu skolaudoval, čo potvrdzuje vydanie kolaudačného rozhodnutia
zo dňa 15.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2016.

8. Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp.
zn. 8Sžo/440/2009, uznesenie sp. zn. 6Sžo/187/2010, rozsudok sp. zn. 5Sžo/15/2011) v ktorej uviedol
právny názor, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je
potrebné, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré sú vyjadrené
v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Uplatnenie princípov
dobrej správy v praxi, okrem iného, znamená, že pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z
princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre rovnako zdôraznil (rozsudky sp. zn. 6Sžp/16/2012
až sp. zn. 6Sžp/24/2012) a to aj poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.
ÚS 21/2008, že v prípade kolízie objektívneho práva a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv
stavebníka, kedy dochádza k stretu dvoch základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej
istoty a princípu legality, nie je možné vo všeobecnosti povedať, že niektorému z nich prináleží väčší
rozsah ochrany. Princíp ústavnosti a zákonnosti (princíp legality) nemá v porovnaní s ostatnými princípmi
materiálneho právneho štátu, medzi ktoré nepochybne patrí aj princíp právnej istoty, zaručený primát, a
preto je každý prípad potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky jeho osobitosti.

9. Žalobca namieta, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k námietkam žalobcu ohľadom
ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, otázky proporcionality a nezohľadnenia právneho stavu

založeného rozhodnutím o zmene stavby 1, len poukázal na zrušenie rozhodnutia o zmene stavby 1
rozhodnutím ministerstva pod č. 19822/2016/B625-SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, avšak nezohľadnil
skutočnosti, že:
- žalobcovi ako stavebníkovi už z rozhodnutia o zmene stavby 1 vyplývali práva uskutočniť stavbu
vrátane pavlače s nástupnými schodiskami o celkovej výmere 66,50 m2, tak ako vyplývalo z projektovej
dokumentácie overenej Stavebným úradom v konaní o dodatočné povolenie zmeny stavby v roku 2013,
ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia o zmene stavby 1,
- prípadné pochybenia stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia o zmene stavby 1, nemôžu
byť žalobcovi ako stavebníkovi na ťarchu, a nie sú (nemôžu byť) dôvodom pre spochybňovanie
dobromyseľnosti žalobcu ako stavebníka pri nadobudnutí práv v súvislosti s rozhodnutím o zmene stavby
1,
- žalobca ako stavebník bol utvrdený vo svojom presvedčení o správnosti postupu stavebného úradu, o
správnosti a zákonnosti právoplatného rozhodnutia o zmene stavby 1, ako aj svojich práv vyplývajúcich
z tohto rozhodnutia, vrátane práva uskutočniť stavbu spolu s pavlačou, tak ako bolo zakreslené v
projektovej dokumentácii overenej Stavebným úradom (v rámci konania vo veci vydania rozhodnutia o
zmene stavby 1).
Pokiaľ minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky napriek uvedeným skutočnostiam vec posúdil
tak, že žalobca ako stavebník nebol dobromyseľný v otázke svojich práv z rozhodnutia o zmene
stavby 1 uskutočniť stavbu s konzolovo riešenou pavlačou o celkovej výmere 66,50 m2, vychádza jeho
rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobca namieta, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom poukázal na to, že žalobca
ako stavebník pri realizácii stavby vykonal zmeny bez právoplatného rozhodnutia stavebného úradu,
vyúsťujúce do pôdorysného rozšírenia stavby a premiestnenia schodiska, čo vylučuje dobromyseľnosť
žalobcu ako stavebníka. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pokiaľ v zmysle rozhodnutia o zmene
stavby 1, bol žalobca ako stavebník oprávnený uskutočniť predmetnú stavbu s drevenou pavlačou
vrátane nástupných schodísk, ktorou bola stavba pôdorysne rozšírená o 66,50 m2, t.j. na 478,50 m2
(412,00 m2 + 66,50 m2), potom následné rozšírenie pavlače a nástupných schodísk na celkovo 85,75 m2
predstavujúce pri pôdoryse objektu stavby (bez pavlače) 412,00 m2 rozšírene o 4%, čo je len drobnou
zmenou zastavanosti pozemku stavbou oproti pôvodne povolenému stavu, rozhodnutím o zmene stavby
1, čo nemohlo byť dôvodom, aby žalobcovi ako stavebníkovi nebola dodatočne povolená takáto zmena
stavby. Žalobca ako stavebník preto dôvodne očakával, že uvedené zmeny, budú povolené zákonom
predpokladaným postupom v rámci dodatočného povolenia zmeny stavby, čo sa naplnilo rozhodnutím
o zmene stavby 2.
Pokiaľ minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky napriek uvedeným skutočnostiam vec posúdil
tak, že uskutočnenie stavby so zmenami oproti stavu povolenému rozhodnutím o zmene stavby 1
vylučuje dobromyseľnosť žalobcu ako stavebníka v otázke svojich práv z rozhodnutia o zmene stavby 1,
resp. z rozhodnutia o zmene stavby 2, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

11. Žalobca poukázal na právny názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku
sp. zn. 2Sžp/6/2012 „Právo stavebníka stavbu realizovať na základe právoplatného a vykonateľného
stavebného povolenia a nadobudnúť k stavbe vlastnícke právo je právom nadobudnutým v dobrej
viere. V predmetnej veci aj s ohľadom na to, že stavba sa v čase podania protestu prokurátora už
realizovala.“ (rovnako ako v tomto prípade)
„Námietka ..., že stavebník realizoval stavbu v rozpore so stavebným povolením, je ... bez
zásadného významu, pretože stavebník je za realizovanie stavby v rozpore so stavebným povolením
sankcionovateľný v osobitnom konaní o správnom delikte v zmysle ustanovenia § 106 stavebného
zákona a nie v konaní o vydanie stavebného povolenia. Nemožno tiež dospieť k záveru, že porušovanie
podmienok stavebného povolenia stavebníkom, predstavuje dôvod zrušenia samotného stavebného
povolenia. Zrušením stavebného povolenia by došlo k zásahu do práv stavebníka nadobudnutých v
dobrej viere na základe právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia.“

12. Žalobca namieta, že minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky v konaní o rozklade
žalobcu mal riešiť údajný rozpor medzi verejným záujmom na jednej strane a požiadavkou ochrany
dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu k stavbe vyplývajúcich z právoplatných rozhodnutí
týkajúcich sa stavby ako takej (najmä rozhodnutie o zmene stavby 1, rozhodnutie o zmene stavby 2,
kolaudačné rozhodnutie) a to v prospech dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu. Keďže minister

dopravy a výstavby Slovenskej republiky takto nepostupoval, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

13. Žalobca namieta, že v žalovaný nezohľadnil skutočnosť, keď v čase vydania napadnutých
rozhodnutí, žalobca ako stavebník už stavbu dokončil a stavebným úradom bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie, zakladajúce právo stavbu užívať, pričom kolaudačné rozhodnutie už nadobudlo
právoplatnosť. V zmysle požiadaviek vyplývajúcich z princípu dobrej správy, tak ako sú vyjadrené v
odporúčaniach Rady Európy, reflektované tak v európskej judikatúre, ako aj v rozhodovacej činnosti
súdov Slovenskej republiky vyplýva, že z dôvodu ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv sú zásahy
vykonávateľov verejnej správy do takýchto práv prípustné len tam, kde je to nevyhnutné a to len v
rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného cieľa. Súladnosť zásahu s týmito požiadavkami
sa zisťuje tzv. testom proporcionality, ktorý stojí na troch kritériách - kritérium vhodnosti, kritérium
potrebnosti a kritérium porovnania dotknutých v kolízii stojacich záujmov.
Žalobca je názoru, že zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky
č. OU-ZAOVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zmene
stavby 2, zlyháva v teste proporcionality už pri skúmaní kritéria vhodnosti. Kritérium vhodnosti znamená
skúmanie, či zvolený zásah (v tomto prípade zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor
výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016, obmedzujúci práva
žalobcu, umožňuje dosiahnuť zvolený cieľ. Pokiaľ zvoleným cieľom je ochrana verejného záujmu
vyjadreného záväzným regulatívom zastavanosti, tak zrušenie predmetného rozhodnutia Okresného
úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky v situácii, keď stavba už je dokončená a právoplatne
skolaudovaná, podľa názoru žalobcu k dosiahnutiu takéhoto cieľa rozhodne nevedie.

14. V závere žalobca uviedol, že pre správny orgán je rozhodujúci právny a skutkový stav existujúci
v čase vydania rozhodnutia, čo znamená, že stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúmal súlad
uskutočnenia stavby s právoplatným rozhodnutím o zmene stavby 2. Ak bola stavba realizovaná
v súlade s overenou projektovou dokumentáciou a v súlade s rozhodnutím o zmene stavby 2,
kolaudačné rozhodnutie je vecne správne, preto prípadné následné zrušenie rozhodnutia o zmene
stavby 2, nič nezmení na vecnej správnosti kolaudačného rozhodnutia. Opačný prístup by bol
porušením dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/22/2012, v ktorom najvyšší súd z dôvodu,
že stavba už bola postavená, dokonca skolaudovaná, uprednostnil princíp právnej istoty (ochrana
dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka zo stavebného povolenia) pred princípom legality
(ochrana objektívneho práva, ako úloha stavebného úradu v stavebnom konaní).

III. Vyjadrenie žalovaného.

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.04.2018, doručeným súdu dňa 25.04.2018 s tým,
že námietky uvedené žalobcom nepoukazujú na nezákonnosť rozhodnutí a navrhol žalobu podľa § 190
SSP zamietnuť.

16. Žalovaný uviedol, že ministerstvo aj minister sa v napadnutých rozhodnutiach správne vysporiadali
s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Stavba žalobcu dodatočne povolená rozhodnutím
stavebného úradu, nie je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou pre nedodržanie
záväzného regulatívu indexu zastavenej plochy. Okresný úrad postupoval v rozpore so zákonom, keď
posúdil rozšírenie rozostavanej stavby o pavlač so schodiskami vo vzťahu k apartmánovému domu
na pozemku parc. č. XX/XX ako samostatný objekt realizovaný na pozemku parc. č. XX/X o výmere
927 m2, z ktorého vypočítal index zastavanej plochy a konštatoval, že tento zodpovedá regulatívu
podľa platného územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš. Žalovaný je názoru, že stavbu pavlače bolo
potrebné posudzovať ako časť pôvodnej stavby umiestnenej na pozemku, ktorého zastavanosť nemôže
presiahnuť podľa platného územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš 30%. V danom prípade nebolo
možné akceptovať postup, podľa ktorého odčlenením časti pozemku (zastavaného na 100% výmery)
od pôvodného stavebného pozemku, je možné pre zostávajúcu časť pozemku opätovne počítať index
zastavanosti bez ohľadu na už zastavaný pozemok. Index zastavanosti je potrebné počítať v kontexte
pôvodného stavebného pozemku a celej stavby vrátane jej všetkých častí.

17. K námietkam ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, otázky proporcionality a nezohľadnenia
právneho stavu založeného rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo
dňa 25.04.2013 žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš bolo zrušené v
dôsledku podaného protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina rozhodnutím ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 19822/2016/B625- SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2016. Napriek uvedenému, žalobca nerealizoval zmeny v súlade s
týmto rozhodnutím, ale bez predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia stavebného úradu svojvoľne
vykonal zmeny stavby, ktoré v konečnom dôsledku vyústili do pôdorysného rozšírenia stavby a
premiestnenia schodiska. S poukazom na uvedené, žalobca nemohol byť v dobrej viere nadobúdania
práv.

18. K námietke verejného záujmu v kontexte § 88 a § 88a stavebného zákona, žalovaný sa nestotožnil
s názorom okresného úradu, ani žalobcu, podľa ktorých časť stavby - exteriérová pavlač (realizovaná v
rozpore s odsúhlasenou dokumentáciou k dodatočnému stavebnému povoleniu) neodporuje verejným
záujmom. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v
určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby. Ako vyplýva z ustanovenia § 88 ods. 1 stavebného zákona, verejným záujmom sa
rozumejú záujmy chránené týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. V tomto
prípade je nepochybné, že zmena stavby bola v rozpore s verejným záujmom vyjadreným v územnom
pláne Mesta Liptovský Mikuláš v zmysle VZN č. 7/2010.

IV. Vyjadrenie Krajskej prokuratúry Žilina.

19. Krajská prokuratúra sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 26.03.2018, doručeným súdu elektronicky
dňa 27.03.2018 a poukázala na priebeh povoľovania pavlačovej komunikácie so schodiskami k
radovému apartmánovému domu umiestnenému na pozemku parc. W. č. XX/XX v k. ú. J. s tým, že Mesto
Liptovský Mikuláš, ako stavebný úrad, rozhodnutím č. ÚR a SP 2011/02071-11 Šu zo dňa 11.04.2013,
na základe späťvzatia návrhu žalobcom ako stavebníkom, podľa § 60 ods. 2 písm. e) stavebného
zákona, zastavilo konanie o dodatočnom povolení stavby „Radový apartmánový dom - zmena stavby“
umiestnenej na pozemku parc. č. W. S. XX/XX a XX/X v k. ú. J..

20. Krajská prokuratúra Žilina, podala protest pod sp.zn. Kd 35/16/5500-2 dňa 02.03.2016, proti vyššie
uvedenému rozhodnutiu o zastavení konania s argumentáciou, že konanie o dodatočnom povolení
stavby podľa § 88a stavebného zákona je konaním, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu a
je dôsledkom protiprávneho postupu stavebníka, ktorý realizoval stavbu alebo jej zmenu bez riadneho
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore
s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Výsledkom
takéhoto konania je buď dodatočné povolenie stavby alebo nariadenie odstránenia stavby.

21. Stavebník svojim späťvzatím návrhu v zásade nemôže spôsobiť zastavenie konania o dodatočnom
povolení stavby, nakoľko konanie nie je v jeho dispozícii a je vedené z úradnej povinnosti. Zastavenie
konania o dodatočnom povolení stavby z vôle stavebníka by mohlo viesť vo svojej podstate k tolerovaniu
tzv. čiernych stavieb, t.j. stavieb realizovaných bez stavebného povolenia.
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/017284/
KRA zo dňa 18.04.2016 protestu prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš
zrušil.

22. Žalobca ako stavebník podal nový návrh, o ktorom Mesto Liptovský Mikuláš ako príslušný stavebný
úrad rozhodol pod č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013. Predmetné rozhodnutie bolo tiež
napadnuté protestom prokurátora, a to pod sp. zn. Kd 36/16/5500-2 zo dňa 02.03.2016. Okrem rozdielnej
projektovej dokumentácie, ktorá bola predložená stavebníkom, nové konanie bolo vedené s rozdielnym
okruhom účastníkov, kedy stavebný úrad nekonal s vlastníkmi susedných nehnuteľností, čím sa fakticky
vyhol podaniu námietok a opravných prostriedkov. V predmetnom proteste prokurátora bolo stavebnému
úradu vytýkané, že:
- oznámenie o začatí konania stavebný úrad doručoval iba žalobcovi, projektantovi - N.. H.. Š.,
ABORIGIN spol. s r. o. a P. X.,

- oznámenie o začatí konania ani samotné rozhodnutie nebolo doručované vlastníkom susedných
nehnuteľností Y. T. a T. T., ktorí boli účastníkmi pôvodného konania o dodatočnom povolení zmeny stavby
(konanie zastavené rozhodnutím č. ÚR a SP 2011/02071-11 Šu zo dňa 11.04.2013),
- rozhodnutie č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 vo výrokovej časti i napriek rozdielnemu
právnemu režimu, spája dodatočné povolenie už vykonaných zmien stavby a tiež povolenie vykonaných
zmien stavby pred jej dokončením, ktoré bližšie nešpecifikuje a len všeobecne odkazuje na projektovú
dokumentáciu vypracovanú spoločnosťou ABORIGIN spol. s r. o.. Nepriamo z rozhodnutia vyplýva tiež
zmena účelu užívania stavby.
- keďže k zmene stavby došlo nielen čo do vnútorného usporiadania, ale aj jej vonkajšieho pôdorysného
ohraničenia a najmä účelu jej užívania (pôvodný apartmánový dom sa mení na rekreačno-športové
centrum), možno vyhodnotiť, že stavebný úrad fakticky svojím rozhodnutím povolil realizáciu úplne
inej stavby, než aká bola pôvodne plánovaná, bez toho, aby posudzoval súlad takejto novej stavby s
územným rozhodnutím, resp. územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš.
- cestou inštitútu zmeny stavby pred dokončením nemožno dosiahnuť takú zmenu stavby, ktorá vo svojej
podstate znamená zmenu vo vzťahu k rozhodnutiu o umiestnení stavby, a to z dôvodu, že účelom
konania o zmene stavby pred dokončením nie je umiestňovanie nových, charakterovo rozdielnych a
zároveň z hľadiska zastavaného priestoru väčších stavieb v území. Vydaním rozhodnutia č. ÚR a SP
2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 stavebný úrad v konečnom dôsledku obišiel stavebným zákonom
upravené postupy umiestňovania a povoľovania stavieb v území.
- výsledné rozhodnutie je nielenže nepreskúmateľné z hľadiska jeho odôvodnenia, ale ani samotný výrok
nespĺňa požiadavky na rozhodnutie vo veci tak, ako to upravuje § 47 ods. 2 správneho poriadku, keď
najmä vo vzťahu k povoleniu zmeny stavby pred dokončením len odkazuje na projektovú dokumentáciu
bez podrobnejšej konkretizácie povoľovaných stavebných zmien.

23. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZAOVBP2-2016/021764/
PAV zo dňa 28.04.2016 protestu prokurátora nevyhovel a Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR rozhodnutím pod č. 19822/2016/B625-SV/56621/GE dňa 22.09.2016 v odvolacom konaní
zmenilo rozhodnutie okresného úradu tak, že protestu prokurátora sp. zn. Kd 36/16/5500-2 zo dňa
02.03.2016 vyhovelo a napadnuté rozhodnutie zrušilo.

24. Mesto Liptovský Mikuláš ako stavebný úrad, na základe vykonaného štátneho stavebného dohľadu
dňa 21.01.2015 zistilo, že žalobca uskutočňuje stavbu pavlače s prístupovým schodiskom v rozpore
s vydaným dodatočným povolením o zmene stavby č. ÚRaSP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013
a v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou „Radový apartmánový dom - zmena stavby
pred dokončením - Rekreačno-športové centrum“ a začal konanie podľa § 88a stavebného zákona.
Rozhodnutím č. ÚR a SP 2015/01895-09/Šu zo dňa 02.06.2015 Mesto Liptovský Mikuláš podľa § 88
ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadilo žalobcovi odstránenie stavby „exteriérová
pavlačová komunikácia so schodiskami“ umiestnenej na pozemku parc. č. KN C XX/X k. ú. J..

25. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/027830/
KRA zo dňa 18.09.2015 podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku zrušil rozhodnutie Mesta Liptovský
Mikuláš č. j. ÚR a SP 2015/01895-09/Šu zo dňa 02.06.2015 o nariadení odstránenia stavby a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

26. Mesto Liptovský Mikuláš následne rozhodnutím č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016
podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, dodatočne povolilo zrealizované zmeny stavby „Relaxačno -
športové centrum - Pavlač“ na pozemku parc. č. W.-S. XX/X a XX/XX k. ú. J..

27. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/
KRA zo dňa 26.05.2016 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie Y. T. a T. T. a
rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. j. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016 potvrdil.
Proti predmetnému rozhodnutiu okresného úradu, podal prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina pod
sp. zn. Kd 8/17/5500-6 dňa 17.03.2017 protest prokurátora. Ministerstvo dopravy a výstavby SR
rozhodnutím č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa 25.05.2017, vyhovelo protestu prokurátora a zrušilo
rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/
KRA zo dňa 26.05.2016. Rozklad žalobcu, minister dopravy a výstavby SR svojím rozhodnutím č.
23883/2017/SL/63752-M zo dňa 28.09.2017 zamietol a rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR
č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa 25.05.2017 potvrdil.

28. Krajská prokuratúra uvádza, že stavebný úrad v rozpore so zákonom, rozhodnutím č. ÚR a
SP 2011/02071-11 Šu zo dňa 11.04.2013 zastavil konanie o dodatočnom povolení stavby „Radový
apartmánový dom - zmena stavby“ umiestnenej na pozemku parc. č. W. S. XX/XX a XX/X k. ú. J., čím
sa fakticky vyhol podaniu námietok účastníkmi konania.

29. Rozhodnutím č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013, o ktorom sa fakticky nikto nemal
možnosť dozvedieť (okrem žalobcu, projektanta, a stavebného dozoru) boli povolené žalobcovi zmeny
v uskutočnení stavby a tiež zmena účelu stavby bez toho, aby bol náležitým spôsobom vyhodnotený
súlad stavby s územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš. Jednalo sa o neurčitý akt nemajúci oporu v
stavebnom zákone, ktorý obsahoval tri druhy povolení, a to povolenie zmien stavby pred dokončením,
dodatočné povolenie vykonaných zmien stavby a povolenie zmeny v účele užívania stavby. Takéto
rozhodnutie bezpochyby nebolo v súlade s princípmi dobrej verejnej správy, predovšetkým z dôvodu,
že pôvodní účastníci konania, ktoré bolo zastavené, sa vôbec nedozvedeli, že rozhodnutie bolo
vydané, a teda nemohli voči nemu podať námietky. Konanie stavebníka, ktorý opakovane realizuje
stavbu v rozpore so stavebným povolením, prípadne vykoná zmeny stavby bez predchádzajúceho
povolenia zmeny stavby, je nutné považovať za konanie, ktoré nie je v súlade s cieľmi, ktoré sleduje
stavebný zákon. Dodatočné povolenie stavby by malo byť podľa názoru prokuratúry chápané ako
prostriedok ultima ratio, nie ako štandardný postup povoľovania a realizovania stavieb. Stavebník
nemôže opakovane ospravedlňovať svoje protiprávne konanie, kedy nepožiadal o vydanie povolenia
pred uskutočnením stavby alebo jej zmeny argumentáciou, že stavba bola dodatočne povolená a je
dobromyseľný.

30. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/6/2012, na ktoré poukázal žalobca, Krajská
prokuratúra Žilina uviedla, že v uvedenej veci prokurátor preskúmaval zákonnosť riadneho stavebného
povolenia a nie dodatočného povolenia o zmene stavby. V režime dodatočného povoľovania stavieb
je stavba vždy už vyhotovená a posudzuje sa možnosť jej dodatočného povolenia, teda ide o úplne
rozdielnu situáciu. V predmetnej veci išlo o vyhodnotenie či boli splnené podmienky pre podanie
prokurátorskej žaloby podľa predchádzajúcej úpravy občianskeho súdneho poriadku, preto i z tohto
pohľadu je rozhodnutie na preskúmavanú vec neaplikovateľné.

31. K nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2008 z 23.09.2009, krajská prokuratúra uviedla,
že tento sa primárne týkal podávania protestov prokurátora proti opatreniam orgánov verejnej správy
po uplynutí troch rokov od ich vydania. V konkrétnej veci sa však preskúmavalo rozhodnutie v rámci
trojročnej lehoty od jeho právoplatnosti.

32. Prokurátor chráni objektívne právo, teda dbá na to, aby proces povoľovania stavieb prebiehal
v súlade s predpismi objektívneho práva. Podľa názoru Krajskej prokuratúry Žilina, nemožno
povýšiť ochranu nadobudnutých práv nad akékoľvek porušenia zákona konajúcimi orgánmi. Je
neakceptovateľné, aby vydávanie povolení nadobúdalo fakticky skrytý charakter (bez možnosti kontroly
verejnosťou, či účastníkmi konania). Krajská prokuratúra nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie
ministra zlyháva v teste proporcionality. Pochybenia v procese vydávania povolení pre stavebníka boli
zásadného charakteru, vymykajúce sa princípom dobrej správy a nemožno ich preto ospravedlňovať
tvrdením o nadobudnutí práv v dobrej viere. Rozhodnutie ministra smeruje k tomu, aby žalobca uviedol
stavbu do súladu s územným plánom Mesta Liptovský Mikuláš a sleduje legitímny cieľ štátu na
regulovaní stavebnej činnosti v zmysle predpisov stavebného práva.

V. Vyjadrenie ďalších účastníkov Y. T. H. T. T..

33. Ďalší účastníci sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 16.03.2018, doručeným súdu dňa 19.03.2018
s tým, že navrhli žalobu zamietnuť.

34. Vo vzťahu k podaným námietkam uvedených v žalobe, keďže tieto žalobca uviedol v rozklade zo dňa
20.06.2017, ďalší účastníci trvajú na svojom vyjadrení zo dňa 10.07.2017. V ostatnej časti vyjadrenia
sa ďalší účastníci vyjadrili k návrhu žalobcu vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe, čo
však nie je predmetom merita veci.

VI. Replika žalobcu.

35. V replike doručenej súdu dňa 11.09.2018 žalobca zdôraznil podanie správnej žaloby pre
- nerešpektovanie dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu vyplývajúcich z rozhodnutia Mesta
Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 o dodatočnom povolení zmeny
stavby, z rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016
o dodatočnom povolení zmeny stavby, ako aj z kolaudačného rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš
č. MsÚ/ÚR a SP/2016/04798- 04/Šu zo dňa 15.08.2016, pri vydaní správnou žalobou napadnutých
rozhodnutí,
- nesprávne a nedôvodné spochybňovanie dobromyseľnosti žalobcu ako stavebníka, pri nadobudnutí a
realizácii práv z vyššie označených rozhodnutí, pri vydaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí,
pričom žalovaný sa v svojom vyjadrení k týmto námietkam venuje len okrajovo.

36. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa
25.04.2013 o dodatočnom povolení zmeny stavby, ktoré bolo zrušené v dôsledku podaného protestu
prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR č. 19822/20106/B625- SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, avšak žalovaný neuviedol
podstatnú skutočnosť, že k zrušeniu predmetného rozhodnutia stavebného úradu došlo až v čase,
keď už bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení
zmeny stavby - rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895-013/Sar zo dňa 29.01.2016
(právoplatné dňa 08.06.2016), predmetná stavba už bola v súlade s právoplatným rozhodnutím Mesta
Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895- 013/Šar zo dňa 29.01.2016, dokončená a dokonca na stavbu
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš č. MsÚ/ÚR a SP/2016/04798-04/Šu zo
dňa 15.08.2016 (právoplatné dňa 17.08.2016). Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalobcu, nie je
dôvodné spochybnenie dobromyseľnosti pri nadobudnutí práv žalobcu uskutočniť stavbu v súlade s
rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016 (tak žalobca
stavbu uskutočnil a táto bola aj právoplatne skolaudovaná).

37. Žalobca opäť zdôraznil, že ako stavebníkovi už z rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č.
ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013, vyplývali žalobcovi práva uskutočniť predmetnú
stavbu vrátane pavlače s nástupnými schodiskami o celkovej výmere 66,50 m2, tak ako vyplývalo z
projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v konaní o dodatočné povolenie zmeny stavby
v roku 2013, ktorého výsledkom bolo vydanie uvedeného rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny
stavby 1. Preto akékoľvek pochybenia stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia Mesta Liptovský
Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 nemôžu byť žalobcovi ako stavebníkovi
na ťarchu a nemôžu byť dôvodom spochybňovania jeho dobromyseľnosti pri nadobudnutí práv z
uvedeného rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby 1 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžp/25/2013). Žalobca bol utvrdený o svojom presvedčení o správnosti postupu stavebného úradu,
ako aj správnosti a zákonnosti rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu
zo dňa 25.04.2013, teda nespochybniteľnosti svojich práv vyplývajúcich z tohto rozhodnutia, keďže
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2013, ktoré bolo napadnuté mimoriadnym
opravným prostriedkom (protestom prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kd 36/16/5500-2 zo dňa
02.03.2016), ktorému však Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-
ZA-OVBP2-2016/021764/PAV z dňa 28.04.2016, nevyhovel.

38. Žalobca potvrdil, že uskutočnil stavbu so zmenami oproti rozhodnutiu Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR
a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013, avšak išlo o drobné zmeny. Z rozhodnutia Mesta Liptovský
Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013 vyplývalo oprávnenie žalobcu uskutočniť
predmetnú stavbu spolu s realizáciou drevenej pavlače vrátane nástupných schodísk, ktorou bola stavba
pôdorysne rozšírená o 66,50 m2, teda na 478,50 m2 (412,00 m2 + 66,50 m2). Žalobcom vykonané
zmeny spočívali v tom, že rozšíril pavlač a nástupné schodiská na celkovo 85,75 m2, čo pri pôdoryse
objektu stavby (bez pavlače) 412,00 m2 predstavuje rozšírenie o 4%, čo podľa názoru žalobcu možno
považovať za drobnú / nepodstatnú zmenu zastavanosti pozemku stavbou oproti pôvodne povolenému
stavu. Žalobca mal za to, že takáto drobná zmena nemôže byť dôvodom, aby žalobcovi ako stavebníkovi
nebola dodatočne povolená takáto zmena stavby a preto dôvodne a oprávnene očakával, že uvedené
zmeny oproti predchádzajúcemu, stavebným úradom povolenému stavu (rozhodnutím Mesta Liptovský
Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.04.2013), budú povolené zákonom predpokladaným
postupom v rámci dodatočného povolenia zmeny stavby.

O správnosti svojho predpokladu bol žalobca utvrdený rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č.
ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo dňa 29.01.2016 o dodatočnom povolení zmeny stavby, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2016, ako aj tým, že predmetná stavba bola následne skolaudovaná
rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. MsÚ/ÚR a SP/2016/04798-04/Šu zo dňa 15.08.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2016. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie žalovaného, že žalobca
nemohol dobromyseľne nadobudnúť práva, je neopodstatnené.

VII. Administratívne konanie.

39. Z administratívneho spisu súd zistil, že prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina podal protest pod č. Kd
8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017, ktorým namietal porušenie § 3 ods. 1, § 46, § 59 ods. 1 a 2 správneho
poriadku a §88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 1, ods. 5 stavebného zákona a navrhol rozhodnutie Okresného
úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016
v celom rozsahu zrušiť. Predmetný protest bol podaný na základe zistení po doručení podnetu Y. T.
a T. T., ktorým sa domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodovania správnych orgánov v
konaní podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení zrealizovanej zmeny stavby „Relaxačno-
športové centrum Pavlač“ na pozemkoch parc. č. W.-S. XX/X a XX/XX v k. ú. J. pre stavebníka K33 s.r.o..
Podľa názoru prokurátora, zrealizovaná zmena stavby v zmysle predloženej projektovej dokumentácie
nespĺňa regulatív indexu zastavanej plochy 30%, čím nie je v súlade s územným plánom. Podľa názoru
prokurátora, účelom konania o zmene stavby pred dokončením (tak, ako bolo povolené rozhodnutím
stavebného úradu) nemôže byť umiestnenie nových a z hľadiska zastavanosti väčších stavieb v území.
Predmetom takéhoto konania môže byť len odlišné dispozičné riešenie už povolenej stavby, u ktorej
musí byť zachované najmä jej nezmenené začlenenie v území. Rovnako namietal spôsob určenia indexu
zastavanej plochy okresným úradom a nestotožnil sa s argumentáciou okresného úradu uvedenou v
rozhodnutí. Podľa názoru prokurátora, za stavebný pozemok je pre účely výpočtu indexu zastavanosti
potrebné považovať pôvodný pozemok parc. č. XX/X o výmere 1 339 m2, na ktorom bola umiestnená
stavba apartmánového domu a ktorého zastavanosť už v roku 2008 dosiahla limitnú hodnotu 30%.
Ďalej poukázal na neakceptovateľný záver, že zastavanosť pozemku parc. č. XX/XX dosiahla 100%.
Akceptovaním výpočtu indexu zastavanosti v rozhodnutí okresného úradu, by jednoduchým rozdelením
pozemku geometrickým plánom bolo možné vždy tento regulatív obísť.

40. Okresný úrad listom č. OU-ZA-OVBP2-2017/017456/KRA zo dňa 27.03.2017 zaslal protest
prokurátora účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v určenej lehote s poučením, že inak sa
na vyjadrenie nebude prihliadať. K obsahu protestu prokurátora sa vyjadril žalobca ako stavebník,
podaním zo dňa 06.04.2017, doručeným úradu dňa 07.04.2017, v ktorom považuje protest prokurátora
za nedôvodný. K námietke výpočtu indexu zastavanosti uviedol, že VZN č. 7/2010 k výpočtu koeficientu
zastavanosti nie je jednoznačná, a nie je možné nedôslednosť právnej úpravy, bez akýchkoľvek dôkazov,
prikladať na ťarchu stavebníka. Žalobca je názoru, že v súlade s platnými právnymi predpismi preukázal,
že zmena stavby nedosahuje hranicu „indexu zastavanej plochy“, s čím sa v súlade s právnymi predpismi
stotožnil aj okresný úrad. Žalobca zároveň uviedol, že stavba pavlače s vonkajším schodiskom je
samostatnou stavbou postavenou na samostatnom pozemku č. XX/X o výmere 927 m2, pričom plocha
pavlače s vonkajším schodiskom je 85,75 m2, čo predstavuje 9,25 % zastavanosti pozemku. Následne,
keďže okresný úrad protestu prokurátora nevyhovel, listom č. OU-ZA-OVBP2-2017/017456/KRA zo dňa
22.04.2017 predložil protest spolu so spisovým materiálom ministerstvu.

41. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa 25.05.2017 vyhovel protestu
prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina, č. Kd 8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017 a zrušil rozhodnutie
Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa
26.05.2016.

42. Žalobca proti rozhodnutiu ministerstva podal dňa 21.06.2017, v zákonom stanovenej lehote rozklad,
v ktorom namieta, že:
- napadnuté rozhodnutie ministerstva vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci;
- ministerstvo sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberalo otázkou ochrany dobromyseľne
nadobudnutých práv odvolateľa, ktoré boli dotknuté napadnutým rozhodnutím;
- ministerstvo neskúmalo otázku proporcionality výsledku napadnutého rozhodnutia;
- ministerstvo nezohľadnilo skutočnosť, že v konaní o dodatočné povolenie zmeny stavby, o ktorom
bolo dňa 25.04.2013 vydané rozhodnutie, v ktorom vo výrokovej časti drevená pavlač nebola

uvedená, ale bola zakreslená do odvolateľom predloženej projektovej dokumentácie. Podľa názoru
žalobcu, ministerstvo pri vydaní napadnutého rozhodnutia malo zohľadniť, že ním zrušené rozhodnutie
okresného úradu, ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, vychádzali z právneho stavu,
v ktorom žalobca na základe rozhodnutia Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2013/02218-03
Šu zo dňa 25.04.2013 bol oprávnený realizovať stavbu s konzolovo riešenou pavlačou o celkovej
výmere 66,50 m2, a teda zrušené rozhodnutie okresného úradu (potvrdzujúce rozhodnutie stavebného
úradu) predstavovalo rozšírenie stavby o 4% oproti predchádzajúcemu právnemu stavu. Preto postup
žalovaného sa vo vzťahu k právam žalobcu ako stavebníka javí ako neprimeraný.

43. K predmetnému rozkladu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina podaním zo dňa
03.07.2017 a ďalší účastníci Y. T. a T. T. podaním zo dňa 10.07.2017.

44. O podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku rozhodol minister dopravy a výstavby
Slovenskej republiky, ktorý svojím rozhodnutím Číslo: 23883/2017/SL/63752-M, číslo 92/2017 zo dňa
28.09.2017 zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uvedené rozhodnutia sú predmetom
súdneho prieskumu.

45. Pre úplnosť informácií ktoré predchádzali vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, súd odkazuje na
odseky 4 a 5 tohto rozhodnutia.

VIII. Právne posúdenie žaloby.

46. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

47. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

48. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

49. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

50. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

51. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

52. Podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na
podnet správneho orgánu.

53. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania
došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho
orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

54. Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí
byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť
jeho ďalšie náležitosti.

55. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán
pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;
súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

56. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

57. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

58. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

59. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

60. Podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením
písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je
dňom jeho oznámenia.

61. Podľa § 32 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe
územného rozhodnutia, ktorým je
a) rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b) rozhodnutie o využití územia,
c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

62. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (§ 24 až 27 zákona č. 24/2006
Z.z. v znení neskorších predpisov),
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

63. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

64. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného
konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho
pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť
námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

65. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť
a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného
vybavenia potrebného na riadne užívanie.

66. Podľa § 62 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, stavebný úrad zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

67. Podľa § 62 ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby
mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane
obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v
územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

68. Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť
stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.

69. Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona, v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených
záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými
orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom
rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo
žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

70. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

71. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66.

72. Podľa § 139b ods. 4 stavebného zákona, zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny
vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným
úradom v stavebnom konaní.

73. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

IX. Závery správneho súdu.

74. Úlohou súdu bolo preskúmať, v medziach podaných námietok (konanie v správnom súdnictve je
ovládané dispozičnou zásadou), zákonnosť rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho
orgánu, ktorými bolo vyhovené protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd 8/17/5500-6 zo
dňa 17.03.2017 a bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky
č. OU-ZA-OVBP2-2016/017286/KRA zo dňa 26.05.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie Y. T. a T.
T. proti rozhodnutiu stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar zo
dňa 29.01.2016, ktorým stavebný úrad dodatočne povolil zmenu stavby pred dokončením „Relaxačno-
športové centrum Pavlač“.
Pri takomto súdnom prieskume súd dbá na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv a vychádza sa
z predpisov platných v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia.

75. Inštitút protestu prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na
odstraňovanie nezákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy na odstraňovanie nesúladu
medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah
medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora
žiadať vybavenie protestu (zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo ho nahradiť novým, ktoré bude v súlade
so zákonom a ostanými všeobecne záväznými právnymi predpismi) a povinnosť správneho orgánu
rozhodnúť o proteste prokurátora. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, ktorý v rozhodnutí z 18.03.2010 sp. zn. 8Sžo/440/2009 vo vzťahu k ustanoveniu § 249 ods.
3 OSP konštatoval „Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je potrebné, aby prokurátor posudzoval
každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného
žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere.“

76. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosti, ktoré majú zásadný význam na preskúmavanú
vec a to, že
- stavebné povolenie na stavbu „Radové apartmánové domy“, na pozemku W. parc. č. XX/XX v k.ú.
J., vydané stavebným úradom Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2008/00811 Šu dňa 12.03.2008,
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2008;
- dodatočné povolenie zmeny stavby 1. bolo vydané stavebným úradom Mesta Liptovský Mikuláš pod
č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu dňa 25.04.2013, nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2013;
- dodatočné povolenie zmeny stavby 2. bolo vydané stavebným úradom Mesta Liptovský Mikuláš pod
č. ÚR a SP 2015/01895-013/Šar dňa 29.01.2016, nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2016;
- po ukončení stavby bolo vydané na užívanie stavby kolaudačné rozhodnutie stavebným úradom
Mesta Liptovský Mikuláš pod č. MsÚ/ÚR a SP/2016/04798-04/Šu dňa 15.08.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.08.2016;
- protest prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd 8/17/5500-6 zo dňa 17.03.2017, bol podaný po
nadobudnutí právoplatnosti nielen rozhodnutí o dodatočnom povolení zmeny stavby 1. a 2. ale aj po
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

77. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že žalovaný sa neriadil princípmi dobrej
správy, predovšetkým princípu ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania, ako aj princípu
proporcionality, súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Na tomto mieste súd poukazuje na úlohu orgánov verejnej správy, ktoré svojimi kompetenciami pôsobia
na život spoločnosti a jednotlivých občanov. Verejná správa má byť dobrou správou, ktorej základným
dokumentom je odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna
2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje niekoľko základných
princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám.
Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby jej štát garantoval, že
verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Koncept dobrej správy obsahuje pravidlá
zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré
síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem,
ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného
vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania
zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, právnej istoty, vylúčenia diskriminácie,
objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo
zásady činnosti správnych orgánov. Právo nikdy nemôže byť hodnotovo neutrálne, ale je tu za účelom,
aby chránilo konkrétne hodnoty tým, že im dá formu právnej normy.

78. Princíp proporcionality je vyjadrený v čl. 5 bod 2 odporúčania CM/Rec (2007), ktorý ukladá povinnosť
vykonávateľom verejnej správy ovplyvňovať práva alebo záujmy súkromných osôb len tam, kde je to
nevyhnutné a to len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného cieľa. V rámci súdneho
prieskumu princíp proporcionality znamená pri rozhodovaní súdu hľadať spravodlivú rovnováhu medzi
cieľom a použitými prostriedkami. Právny význam princípu proporcionality tkvie v tom, že je vodítkom
v prípade ak verejná správa v rámci výkonu svojej právomoci zasahuje do subjektívneho práva alebo
slobody súkromnej osoby. Princíp súčasne nepriamo odpovedá na otázku, čo možno považovať za
rozumnú a ospravedlniteľnú mieru verejno-mocenského zásahu podmieneného verejným záujmom.
Samotný princíp proporcionality stojí na troch kritériách, a to kritérium vhodnosti, kritérium potrebnosti a
kritérium porovnania dotknutých v kolízii stojacich základných práv.

79. Kritérium vhodnosti znamená, že súd skúma, či inštitút ktorý obmedzuje určité základné právo
umožňuje dosiahnuť stanovený cieľ. V danom prípade súd skúma, či zrušením napadnutého rozhodnutia
dôjde k ochrane oprávnených záujmov žalobcu, ktoré namieta v žalobe. Pri tomto kritériu súd dospel
k záveru, že zrušením napadnutého rozhodnutia dôjde k vyriešeniu porušenia práv žalobcu, keďže
stavba realizovaná v zmysle dodatočného povolenia zmeny 2 v zmysle rozhodnutia zo dňa 29.01.2016
(právoplatné dňa 08.06.2016) a ktorá bola skolaudovaná v zmysle rozhodnutia zo dňa 15.08.2016
(právoplatné dňa 17.08.2016), bola vo všetkých štádiách stavebného konania posudzovaná stavebným
úradom, ktorý všetky podklady posudzoval v zmysle § 62 ods.1 v spojení s § 68 stavebného zákona
a preto údajné pochybenie stavebného úradu pri výpočte indexu zastavanosti, nie je možné bez
relevantnej právnej úpravy a predloženia dôkazov, preniesť na ťarchu žalobcu ako stavebníka. A v
konečnom dôsledku nová reálna situácia predstavuje rozšírenie stavby o 4% oproti predchádzajúcemu
právnemu stavu, čo podľa názoru súdu je možné tolerovať, keďže nejde o extrémne neprimerané
rozšírenie stavby, čo nie je v rozpore ani s verejným záujmom.

80. Kritérium potrebnosti znamená, že súd skúma, či by sa stanovený cieľ nemohol dosiahnuť inými
opatreniami umožňujúcimi dosiahnuť rovnakého cieľa bez toho, aby došlo k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia. V tomto smere súd dospel k záveru, že ochranu práv žalobcu ako stavebníka, nie je možné
dosiahnuť inými efektívnejšími prostriedkami, ako podaním predmetnej správnej žaloby.

81. Kritérium porovnania dotknutých v kolízii stojacich práv, správny súd vzal do úvahy skutočnosť, že
napadnuté prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia zasahujú do práva žalobcu na ochranu jeho práv
ako stavebníka, vyplývajúce z rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby 2 zo dňa 29.01.2016
(právoplatné dňa 08.06.2016) tým, že stavba je už realizovaná a skolaudovaná (kolaudačné rozhodnutie
právoplatné dňa 17.08.2016). Za danej situácie by mohlo dôjsť k zásahu do práva žalobcu na ochranu
jeho vlastníckych práv k realizovanej stavbe na základe právoplatného dodatočného povolenia stavby,
k zrušeniu právoplatného kolaudačného rozhodnutia a tým následne nemožnosť užívať stavbu na účel
pre ktorý bola postavená.
Obsahom naplnenia princípu proporcionality je, aby súd v rámci prieskumnej činnosti rozhodol tak, aby
jeho rozhodnutie ktorým vyhovie žalobe a zruší rozhodnutie správneho orgánu nespôsobil ešte horší
následok aký nastal vydaním rozhodnutia správneho orgánu, ktorým mali byť porušené resp. normy
verejného práva pri posudzovaní zastavanosti daného územia.
Súd dospel k záveru, že je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutia, nakoľko by vo vzťahu k žalobcovi ako
stavebníkovi bol zásadne porušený princíp právnej istoty a proporcionality, pričom princíp proporcionality
tiež možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a aj z čl. 13 ods. 4 Ústavy SR (hľadať spravodlivú
rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami). Žalobca ako stavebník by nemohol užívať stavbu,
ktorú realizoval v zmysle právoplatného dodatočného povolenia zmeny 2, a po ukončení realizácie a
po právoplatnom kolaudačnom rozhodnutí, oprávnene očakával, že nebude jeho právo stavbu užívať
nikým a ničím obmedzované a spochybňované. V preskúmavanej veci sa správne orgány dostatočne,
resp. vôbec nevysporiadali so stretom verejného záujmu pri dodržaní regulatív pri výpočte indexu
zastavanosti stavebným úradom v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby 2 zo dňa 29.01.2016 a
súkromným záujmom žalobcu ako stavebníka. Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR v sebe zahŕňa požiadavku na
jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej
moci, ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz retroaktivity právnych noriem. Súdu sa
javí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie porušujú zásadu dobrej
správy, keď bez náležitého odôvodnenia vyhoveli protestu prokurátora, keď bez kontextu správnej úvahy,
prekvapivo, konštatovali napriek právoplatným rozhodnutiam o dodatočnom povolení zmeny stavby 2 a
právoplatného kolaudačného konania, že žalobca ako stavebník nemohol konať v dobrej viere.

82. K samotnému protestu prokurátora, súd uvádza, že je potrebné posudzovať každý prípad so
zreteľom na všetky jeho okolnosti, v zmysle proporcionality výsledku protestu prokurátora a práv
účastníka stavebného konania nadobudnutých v dobrej viere. Ide o názor vyjadrený v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8 Sžo 440/2009 zo dňa 18. marca 2010, kde
sa najvyšší súd zaoberal obsahom oprávnení prokurátora v správnom konaní. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol „Prokurátor pri podaní žaloby postupuje v súlade s § 249 ods. 3 OSP tak, aby práva, nadobudnuté
v dobrej viere, boli čo najmenej dotknuté. Táto podmienka predstavuje osobitnú náležitosť žaloby. V
preskúmavanom prípade nemohol Najvyšší súd SR žalobným dôvodom prokurátora vyhovieť, keďže
práva vedľajšieho účastníka by boli dotknuté vo väčšom rozsahu než predpokladá citovaný § 249
ods. 3 OSP.“ Ďalej najvyšší súd uvádza „Uplatnenie princípov dobrej správy v praxi, okrem iného
znamená, že pri rozhodovaní správny orgán musí vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práva
legitímneho očakávania, ako aj z princípu proporcionality. Účastník konania postupoval v súlade s
pokynmi správneho orgánu, preto by bolo v rozpore s týmito princípmi dobrej správy v tomto konkrétnom
prípade, ak by sa vyhovelo dôvodom uvedeným v žalobe.“ Uvedené rozhodnutie je možné analogicky
použiť aj pre preskúmavanú vec.
Podľa názoru súdu, žalovaný mal dôsledne zvážiť, či dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu nebudú
jeho rozhodnutím neprimerane dotknuté. V tomto smere mal žalovaný podstatu problému podrobiť
testu proporcionality a poskytnúť účastníkom konania uspokojivé odôvodnenie obsahujúce relevantnú
správnu úvahu a nie len prevziať právnu a odbornú argumentáciu prokurátora.

83. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, keď žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia k námietkam žalobcu ohľadom ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, otázky
proporcionality a nezohľadnenia právneho stavu založeného rozhodnutím o zmene stavby 1, len
poukázal na zrušenie rozhodnutia o zmene stavby 1 rozhodnutím ministerstva pod č. 19822/2016/B625-
SV/56621/GE zo dňa 22.09.2016, súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Podľa názoru súdu, v tejto súvislosti je podstatná skutočnosť, ktorú žalovaný nezobral vôbec do úvahy,
že predmetné zrušujúce rozhodnutie o zmene stavby 1 pod č. 19822/2016/B625-SV/56621/GE zo
dňa 22.09.2016, bolo vydané v čase, kedy už bolo právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení
stavby 2 zo dňa 29.01.2016 (právoplatné dňa 08.06.2016) ako aj kolaudačné rozhodnutie zo dňa
15.08.20126 (právoplatné dňa 17.08.2016). Táto esenciálna skutočnosť má bezpochyby dopad na
vyhodnotenie ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu rozhodnutím o zmene stavby 2 ako
aj otázku proporcionality, ktoré v kontexte uvedeného zrušujúceho rozhodnutia o zmene stavby 1 zo dňa
22.09.2016 žalovaný v svojich rozhodnutiach vôbec nezohľadnil.

84. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, že žalovaný v svojom odôvodnení
konštatoval, že stavebník pri realizácii stavby vykonal zmeny bez právoplatného rozhodnutia
stavebného úradu, vyúsťujúce do pôdorysného rozšírenia stavby a premiestnenia schodiska, čo vylučuje
dobromyseľnosť žalobcu ako stavebníka, súd vyhodnotil ako dôvodnú.
V tejto súvislosti možno skutočne vyvodiť záver, keďže zmysle rozhodnutia o zmene stavby 1 bol žalobca
ako stavebník oprávnený uskutočniť stavbu s drevenou pavlačou vrátane nástupných schodísk, ktorou
bola stavba pôdorysne rozšírená o 66,50 m2, t.j. na 478,50 m2 (412,00 m2 + 66,50 m2), že pri následnom
rozšírení pavlače a nástupných schodísk celkovo na 85,75 m2, t.j. rozšírene o 4%, žalobca mohol
očakávať, že uvedené zmeny, budú povolené rozhodnutím o dodatočnom povolení zmeny stavby 2,
čo v konečnom dôsledku bolo naplnené rozhodnutím o dodatočnom povolení zmeny stavby 2 zo dňa
29.01.2016. V tejto časti, kde žalovaný vylúčil dobromyseľnosť žalobcu v otázke práv vyplývajúcich z
rozhodnutia o zmene stavby 1 a rozhodnutia o zmene stavby 2, vychádza rozhodnutie žalovaného z
nesprávneho a nedostatočného právneho posúdenia veci.

85. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, že porušovanie podmienok stavebného
povolenia stavebníkom, nemôže byť dôvodom na zrušenie samotného stavebného povolenia, súd
vyhodnotil ako dôvodnú.
Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že stavebný zákon inštitút zrušenia stavebného povolenia
nepozná, pričom zmenu stavby je možné realizovať cez inštitút zmeny stavby pred dokončením. V
prípade keď stavebný úrad zistí, že stavba je realizovaná v rozpore so stavebným povolením, stavebný
úrad postupuje v zmysle § 88, § 88a, §105 a § 106 stavebného zákona. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že výkon štátneho stavebného dohľadu ako aj konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby
sú dve samostatné konania, ktoré nie je možné z hmotnoprávneho ani z procesného dôvodu spojiť. Je

zrejmé, že na konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58
až § 66 upravujúce stavebné konanie, pričom stavebný úrad môže nariadiť v tomto konaní odstránenie
stavby za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 88a ods. 2 stavebného zákona a to v
prípade, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade
preukáže rozpor stavby s verejným záujmom a záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s
cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. O takúto situáciu však v preskúmavanej
veci nejde, nakoľko stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom povolení zmene stavby 2,
prioritne posudzoval súlad stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a to z hľadiska súladu
s funkčným využitím územia, záväzných limitov a regulatívov (§ 62 ods. 1 písm. a) v spojení s § 39 ods.
1 stavebného zákona).

86. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, že žalovaný neriešil a ani sa
nevysporiadal s údajným rozporom medzi verejným záujmom a požiadavkou ochrany dobromyseľne
nadobudnutých práv žalobcu k stavbe ako takej, vyplývajúcich z právoplatných rozhodnutí o zmene
stavby 1, o zmene stavby 2 a kolaudačného rozhodnutia a to v prospech dobromyseľne nadobudnutých
práv žalobcu, súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Vo vzťahu k tejto námietke správny súd odkazuje na odôvodnenie odsekov 82. a 83. tohto rozhodnutia.

87. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, keď
v čase vydania napadnutých rozhodnutí, žalobca ako stavebník už stavbu dokončil a stavebným úradom
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré už nadobudlo právoplatnosť, a to v súlade s princípom dobrej
verejnej správy, súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Vo vzťahu k tejto námietke správny súd odkazuje na odôvodnenie odsekov 77. a 81. tohto rozhodnutia.

88. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, keďže pre správny orgán je rozhodujúci
právny a skutkový stav existujúci v čase vydania rozhodnutia, stavebný úrad v kolaudačnom konaní
skúmal súlad uskutočnenia stavby s právoplatným rozhodnutím o zmene stavby 2. A keďže kolaudačné
rozhodnutie je právoplatné, preto prípadné následné zrušenie rozhodnutia o zmene stavby 2, nič
nezmení na vecnej správnosti kolaudačného rozhodnutia, inak by došlo k porušeniu dobromyseľne
nadobudnutých práv žalobcu, súd vyhodnotil ako dôvodnú.
Súd dal za pravdu žalobcovi, že pre správny orgán je rozhodujúci stav existujúci v čase vydania
rozhodnutia, čo znamená, že stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma v podstate len to, či stavba
bola vykonaná v súlade so stavebným povolením, či boli dodržané zastavovacie podmienky určené
územným plánom alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení, skúma či
realizovanie stavby a jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska života a
zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Súd vo vzťahu k tejto
námietke ďalej odkazuje na odôvodnenie odsekov 83. a 84. tohto rozhodnutia.

89. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením krajskej prokuratúry uvedeným v odseku 28. tohto
rozhodnutia, že stavebný úrad v rozpore so zákonom, rozhodnutím č. ÚR a SP 2011/02071-11 Šu zo dňa
11.04.2013 zastavil konanie o dodatočnom povolení stavby „Radový apartmánový dom - zmena stavby“.
Podľa názoru súdu, stavený zákon totiž v § 60 ods. 2 písm. e) jednoznačne upravuje postup stavebného
úradu a procesné práva účastníkov konania (odlišne od všeobecnej úpravy správneho konania), keď
umožňuje stavebnému úradu zastaviť stavebné konanie aj vtedy, ak stavebník vezme žiadosť o stavebné
povolenie späť. Takáto situácia nastala vo veci, keď žalobca ako stavebník, podal dňa 28.03.2011 na
stavebný úrad mesta Liptovský Mikuláš žiadosť o dodatočné povolenie stavby „Radový apartmánový
dom - zmena stavby“, ktorú dňa 09.04.2013 vzal späť a následne stavebný úrad mesta Liptovský Mikuláš
svojím rozhodnutím č. ÚR a SP 2011/02071-11 Šu zo dňa 11.04.2013 zastavil konanie o dodatočnom
povolení stavby.

90. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutí a postupu správnych orgánov v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutia podľa § 191 ods. 1
písm. c) a d) SSP ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný
vysloveným právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP), vo veci bude postupovať v naznačenom smere
a opätovne rozhodne.

X . Trovy konania.

91. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznal, žiadne trovy konania si neuplatnili
a v zmysle obsahu spisu im žiadne nevznikli. Krajskej prokuratúre v Žiline súd právo na náhradu trov
konania nepriznal, žiadne trovy konania jej nevznikli (je súčasťou sústavy štátnych orgánov).

92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 12. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.