Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/110/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201585
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: Y.
H. Z., Q. X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez cestovného alebo iného
dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,
zastúpeného: Centrum právnej pomoci so sídlom Račianska 71, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Trnava so sídlom Paulínska 13, Trnava o správnej žalobe žalobcu

zo dňa 2.11.2020 vo veci zaistenia voči rozhodnutiu žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA9-115-014/2020-AV
z 8.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.11.2020 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“)
prostredníctvomžalovanéhodoručenážalobadatovaná2.11.2020(ďalejlen„žaloba“),ktorousažalobca
postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)

domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA9-115-014/2020-AV z 8.10.2020 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobnými bodmi namietal,
že napadnuté rozhodnutie nie je v časti stanovenia dĺžky zaistenia riadne odôvodnené, podobne ako
aj riziko úteku.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 10.11.2020 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Poukázal na nesprávne
údaje uvedené v podanej žalobe (doručenie rozhodnutia o zaistení žalobcu, dátum vydania rozhodnutia

o poskytnutí právnej pomoci žalobcovi, označenie zákonného ustanovenia na základe ktorého došlo
k zaisteniu žalobcu, určenie max. doby zaistenia, zákonný dôvod zaistenia). V ostatnom zotrval
na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia s odkazom aj na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia.
3. Predvolanie na pojednávanie určené na 20.11.2020 bolo doručené zástupcovi žalobcu ako aj
žalovanému. Súd za ich účasti preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k názoru, že žaloba nie je
dôvodná a preto ju zamietol.

4. Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu
žalovaného. Z jeho obsahu o. i. zistil, že dňa 7.10.2020 bolo hliadkou Obvodného oddelenia Policajného
zboru Stupava zistené, že v uzatvorenom macedónskom kamióne sa nachádzali dvaja cudzinci, medzi
ktorými bol aj žalobca. Následne bol žalobca predvedený pred žalovaného. Po podaní zákonných
poučení za prítomnosti tlmočníka bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície -
s pozitivitou v IS MIGRA. Následne bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v rámci

spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca
o. i. uviedol, že o azyl požiadal v Bulharsku, odkiaľ odišiel ešte pred vydaním rozhodnutia o podanej
žiadosti, lebo sa chcel dostať do Francúzska. Uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky, že si neviezabezpečiť ani ubytovanie na Slovensku. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo
žalobcovi doručené 8.10.2020, ktorým bol žalobca zaistený z dôvodu § 88 ods. 1 písm. c) zák. č.
404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) najdlhšie do 8.12.2020, teda

na dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak
existuje značné riziko jeho úteku.
Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny

príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
Podľa Článku 2 písm. n) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013
v platnom znení (Dublinské nariadenie): „riziko úteku“ je existencia dôvodov v konkrétnom prípade,
ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že

žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje
konanie o odovzdaní, môžu utiecť.
Podľa § 221 ods. 1SSP: Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,
o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia
takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

Podľa § 229 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

5. Súd pokladá za potrebné poukázať na istú zmätočnosť podanej žaloby. Žalobca v nej uvádza, že
napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené 2.10.2020, i keď v skutočnosti sa tak stalo 8.10.2020, že

Centrum právnej pomoci rozhodlo o priznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci dňa 13.10.2020 i
keď v skutočnosti bolo vydané 2.11.2020, že žalobca opiera svoju žalobu o v nej citované ustanovenia
§§ 88a zákona o pobyte cudzincov i keď tento dôvod zaistenia žalobcu nebol prezentovaný, že počas
doby zaistenia sa majú vykonávať úkony za účelom administratívneho vyhostenia, pričom žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vypočítal úkony, smerujúce k realizácii prevozu žalobcu do

príslušného členského štátu, že žalovaný určil lehotu zaistenia do 26.10.2020 i keď v skutočnosti bola
doba zaistenia stanovená najviac do 8.12.2020. I napriek uvedenému, keďže z podanej žaloby nie je
sporné kto ju podáva a voči ktorému rozhodnutiu žalovaného smeruje, súd ju preskúmal
6. K žalobnému bodu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie nie je v časti stanovenia dĺžky zaistenia
riadne odôvodnené: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný zaistil žalobcu na účel

zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu - Dublinského nariadenia.
I keď tento proces vykonáva iný správny orgán - Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „DS MÚ MV SR“), žalovaný podrobným výpočtom potrebných,
resp. predpokladaných úkonov tohto správneho orgánu podľa názoru súdu dostatočným spôsobom
odôvodnil stanovenie 2-mesačnej doby zaistenia žalobcu. Súd pritom poznamenáva, vychádzajúc z

poznatkov z vlastnej rozhodovacej praxe, že stanovenie tejto 2-mesačnej doby na komunikáciu DS MÚ
MV SR so štátom zodpovedným na posúdenie žalobcovej žiadosti o azyl podanej v Bulharsku a na
následné vrátenie späť žalobcu tomuto zodpovednému štátu, je optimálnou.
7. K žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný sa nevenoval prezentovaniu rizika úteku žalobcu: Podľa
názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k

riziku úteku podrobne vyjadril a z tohto jeho vyjadrenia je zrejmá správna úvaha, ktorou sa pri vydaní
napadnutého rozhodnutia aj riadil. Poukázal pritom predovšetkým na skutočnosť, že žalobca potom,
ako svojvoľne opustil Bulharsko, kde požiadal o azyl (ako to uviedol o azyl požiadal aj v Srbsku,
ktorý štát však nie je členským štátom EÚ a odkiaľ tak isto svojvoľne odišiel) a do jeho svojvoľného
odchodu z tejto krajiny o jeho žiadosti nebolo rozhodnuté, pokračoval vo svojej ceste do iného členského

štátu (poznámka súdu: ako to vyplýva z obsahu zápisne o podaní vysvetlenia žalobca sa chcel dostať
do Francúzska) ukrytý v návese macedónskeho kamióna. Je skutočnosťou, že žalovaný pri spísaní
zápisnice o podaní vyjadrenia priamo nepoložil žalobcovi otázku, týkajúcu sa jeho prípadného úteku zo
Slovenska. Avšak žalovaný existenciu značného rizika úteku podrobne odôvodnil, poukazujúc jednak nasvojvoľný odchod žalobcu z Bulharska kde požiadal o azyl, osobitne však tiež na formu, ktorou realizoval
svoju snahu dopraviť sa do členského štátu EU (do Francúzska). Jeho snaha je zrejmá z toho, že i
napriek tomu, že (ako to uviedol) prechádzal cez viaceré členské štáty EÚ (Bulharsko, Chorvátsko,

Maďarsko, Slovensko) za pomoci prevádzačov ani v Chorvátsku či v Maďarsku a koniec - koncov ani
na Slovensku nechcel požiadať a nepožiadal o azyl. Podľa názoru súdu v tomto konkrétnom prípade
odôvodnenie rizika úteku je v súlade tak so znením vyššie citovaného Článku 2 písm. n) Dublinského
nariadenia, ktoré nepredpokladá iba priamy úmysel utiecť, ale postačuje iba možnosť domnievať sa, že
žiadateľ o azyl (v danom prípade žalobca) môže utiecť, podobne ako aj so znení § 88 ods. 2 zákona o

pobyte cudzincov, ktoré ustanovenie pre konštatovanie rizika úteku o. i. predpokladá čo i len dôvodnú
obavu úteku. Pravda k takejto domnienke musí dôjsť na základe vyhodnotenia konkrétnych skutočností.
Podľa názoru súdu žalobca tým, že sa chcel dostať do Francúzska, pričom jednak Bulharsko kde
požiadal o azyl svojvoľne opustil a jednak v štátoch EU ktorými prechádzal o azyl ani nepožiadal a
svoju cestu do francúzska realizoval skrytý v priestore návesu kamióna, jednoznačne svojím správaním
prezentoval naplnenie predpokladu konštatovania rizika úteku - domnienku možného úteku. Na tieto

skutočnosti žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal, čím podľa názoru súdu
bol naplnený predpoklad zaistenia žalobcu aj vo vzťahu k riziku jeho úteku.
8. Pretože námietky vznesené žalobcom voči napadnutému rozhodnutiu súd vyhodnotil ako nedôvodné,
pričom žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorý zodpovedá tak príslušným
ustanoveniam správneho poriadku, ako aj

Dublinského nariadenia, podanú žalobu zamietol.
9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia § 167 SSP s poukazom na výsledok konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od jeho doručenia alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote. (§ 145 ods. 3 SSP)

Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku
určil, inak jeho právoplatnosťou. (§ 146 ods. 1 SSP)
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na
Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP)

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené

v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

V Bratislave dňa 20. novembra 2020.