Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10Ps/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200766
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5919200766.1

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v konaní o návrhu navrhovateľky: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.
D. XXXX/XX, Z., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony: D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. Y. XX, Z., za účasti Okresnej prokuratúry Z., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.5.2019 sa navrhovateľka domáhala, aby súd obmedzil
spôsobilosť na právne úkony jej bratranca D. U., nar. XX.XX.XXXX tak, že tento nie je spôsobilý nakladať
s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vrátane uskutočňovania jednostranných právnych úkonov
a/alebo uzatvárania akýchkoľvek dvojstranných a/alebo viacstranných odplatných či bezodplatných
právnych úkonov, predmetom ktorých je disponovanie s majetkovými hodnotami, prípadne akýmkoľvek
iným spôsobom disponovať so svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom; robiť právne úkony

majetkovoprávnej povahy, uzatvárať kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy; zmluvy o pôžičke, darovacie
zmluvy alebo akékoľvek iné zmluvy majetkovoprávnej povahy; nakladať s finančnými prostriedkami;
preberať na seba ručiteľské záväzky alebo akékoľvek iné zabezpečovacie záväzky; konať pred štátnymi
orgánmi, orgánmi verejnej správy, súdmi, finančnými inštitúciami; bankovými inštitúciami a inštitúciami
poskytujúcimi služby, preberať poštové zásielky. V prípade obmedzenia spôsobilosti D. U. žiadala, aby
mu súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľku, ktorá by ho bola oprávnená a povinná zastupovať v

rozsahu jeho obmedzenia.

2. Návrhom doručeným súdu dňa 23.05.2019 navrhovateľka žiadala, aby súd vydal neodkladné
opatrenie, ktorým by ju súd ustanovil za opatrovníčku D. U., ktorá by bola oprávnená a povinná zaňho
konať v rozsahu, v ktorom ho žiadala vo svojom návrhu zo dňa 13.5.2019 obmedziť na právne úkony,
a to až do času rozhodnutia vo veci samej.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila navrhovateľka tým, že bratranec trpí
duševnou poruchou - debilitou 2.-3. stupňa, v dôsledku ktorej nie je schopný pochopiť a uvedomovať si
následky svojho konania. Navrhovateľka mala za to, že je nevyhnutné, aby súd bezodkladne dočasne
upravilpomeryaustanovilbratrancoviopatrovníkatak,akotonavrhuje,nakoľkoexistujedôvodnáobava,
že bratranec navrhovateľky by mohol do času rozhodnutia vo veci samej konať takým spôsobom, ktorým

by si privodil majetkovú ujmu značného rozsahu. Navrhovateľka nevie odhadnúť a predvídať správanie
bratranca, nakoľko ten je veľmi ľahko ovplyvniteľný, pričom sám si nevie uvedomiť, či jeho konanie je
v súlade s jeho vlastnými záujmami. Navrhovateľka v návrhu poukázala na situácie, keď jej bratranec
požičal (a to opakovane), finančnú hotovosť rôznym osobám, ktoré týmto spôsobom využili situáciu,
že trpí duševnou poruchou. V minulosti tiež „požičal" svoj občiansky preukaz tretím osobám, ktoré ho
zneužili vo svoj vlastný prospech a vzali si pôžičky, ktoré potom on sám splácal, nakoľko sa voči takto

vzniknutej situácii nevedel a ani nebol schopný brániť. I nedávno podpísal nejaké dokumenty bez jej
vedomia a navyše túto skutočnosť pred ňou najskôr zatajil. Keď sa pokúšala zistiť o čo išlo, nevedeljej ani povedať o aké dokumenty išlo, nevedel ich pomenovať, či určiť ich obsah. Navyše ho navštevujú
i iné osoby, ktoré dobre poznajú jeho situáciu, vedia že trpí poruchou, a o pohnútkach ktorých má
navrhovateľka pochybnosti. Keďže bratranec tieto osoby pozná, bez ďalšieho im automaticky dôveruje.

Podľa jej názoru, bratranec nie je schopný posúdiť ich správanie voči nemu a vyhodnotiť, či ich konanie
voči nemu je v jeho najlepšom záujme. Na základe uvedeného mala za to, že jej bratranec nie je schopný
pochopiť následky svojho konania, nie je schopný sám nakladať s finančnými prostriedkami a s vlastným
majetkom, nie je spôsobilý konať voči tretím osobám, vstupovať do akýchkoľvek zmluvných záväzkov
a posúdiť následky svojho konania.

4. Podľa § 360 ods.1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,

nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho

nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a

urýchlene upravujú pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho
účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že
bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené.
Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie onávrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako
pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné.

13. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až
vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky alebo ak sa už iné obmedzenia nedajú
použiť(resp. sa stali neúčinnými). Zároveň musí byť z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o
prípad, ktorý vylučuje schopnosť fyzickej osoby uskutočňovať konkrétne právne úkony. Pri rozhodovaní

súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými
výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné
dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), ako aj ďalšie dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho
mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami
v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony),
majetkových, rodinných a pod. Schopnosť uskutočňovať právne úkony je nevyhnutné posudzovať s

prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom
existuje. Až súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keďže rozhodnutím možno výrazne a
závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka. V demokratickej spoločnosti sú preto
kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili

hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa preto
musí vyvarovať takých interpretačných a aplikačných postupov, následkom ktorých by mohlo dôjsť k
neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto
kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. októbra 2014,sp. zn. 8 Cdo 276/2014)

14. Súd dôkladne zvážil všetky okolnosti tohto prípadu, podrobne sa oboznámil s návrhom
navrhovateľky, ako aj so všetkými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a dospel k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka tak závažného zásahu do právnej sféry D. U.,
o ktorom nie je možné rozhodnúť neodkladným opatrením bez vykonania akéhokoľvek dokazovania.

V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je potrebné dodržať presný procesný postup
stanovený zákonom a nie je možné niekomu zasiahnuť do jeho osobného stavu len na základe
navrhovateľkou tvrdených skutočností. V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musí
súd pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania v zmysle platnej právnej úpravy, požiadať znalca
na základe zdravotnej dokumentácie a vyšetrenia osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, o výslovné

zodpovedanie otázky, či Marián Krížovský, s poukazom na jeho zdravotný stav, je schopný ovládať
svoje konanie a posudzovať jeho následky, či ide o trvalé obmedzenie, aké úkony je schopný robiť, a
pod.. Na základe vyššie uvedeného súd teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky
na vyhovenie návrhu, keď navrhovateľka predmetným návrhom neosvedčila (ničím nezdokladovala
hroziacu ujmu a nebezpečenstvo), že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jej právo,

prípadne právo osoby obmedzovanej porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov. Pre akékoľvek rozhodnutie o zásahu do právnej subjektivity D. U. je
možné rozhodnúť len v riadnom konaní, po vykonaní náležitého dokazovania, vrátane podrobného
oboznámenia sa so skutkovým stavom a následným zvážením nevyhnutnosti a potreby navrhovaného
zásahu do právnej subjektivity fyzickej osoby. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava

pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom vydaním tohto neodkladného
opatrenia by súd prejudikoval konečné rozhodnutie vo veci samej bez ďalšieho dokazovania.

15. O návrhu na obmedzenie spôsobilosti D. U. súd rozhodne po vykonaní riadneho dokazovania v
rámci základného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127
CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a uvedenia

spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.