Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618207554
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618207554.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: G.. D. X., nar.

X.X.XXXX,bytomH.P.J.,Š.P.XXXX/X,právnezast.JUDr.MilanomKrižalkovičom,advokátom,Spišská
Nová Ves, Hviezdoslavova 11, IČO: 31 950 817, proti žalovanému: M.. D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H.
P. J., G.. Q. XXXX/XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová
Ves, M. Gorkého 8, IČO: 47 233 419, v konaní o zaplatenie 25.416,67 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.12.2018 podal žalobca na tunajší súd žalobu v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k
úhrade sumy 25.416,67 Eur s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 25.416,67 Eur počnúc
od 1.1.2018 do zaplatenia, vrátane trov konania.

2.Uviedol,žesožalovanýmuzatvorildňa4.6.2013ústnuzmluvuopôžičkenazákladektorejmuposkytol
pôžičku na podnikanie v sume 30.000,- Eur. Túto sumu mu previedol priamo na účet. Žalovaný sa
zaviazal uvedenú pôžičku vrátiť v lehote najneskôr do 31.12.2017. Z dlžnej čiastky žalovaný uhradil dňa

16.10.2017 iba sumu 4.583,33 Eur a to bezhotovostným prevodom. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do
31.12.2017 dlh nesplnil, ho dňa 29.1.2018 vyzval na vrátenie celej dlžnej čiastky najneskôr do 1.3.2018.
Keďže túto ani v termíne do 1.3.2018 neuhradil, opakovane ho prostredníctvom svojej advokátky vyzval
na vrátenie zvyšku dlžnej čiastky vo výške 25.416,67 Eur s tým, že ako dlžnú čiastku v lehote 7 dní
neuhradí, vec bude predložená súdu a bude požadovať i úrok z omeškania. Uplatnil zákonný úrok z
omeškania od 1.1.2018, pretože vtedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu.

3. V predmetnej veci vydal súd dňa 14.2.2019 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného k úhrade
žalovanej sumy s príslušenstvom.

4. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, preto ho súd uznesením zo dňa
15.3.2019 zrušil.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že uplatnený nárok neuznáva a žalobca klame. K prevodu uvedených

finančných prostriedkov vo výške 30.000,- Eur zo strany žalobcu žalovanému došlo na základe
vzájomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorej obsahom bolo dojednanie o tom, že spoločne
uskutočnia podnikateľský plán spočívajúci v zakúpení a prevádzkovaní veľkoplošnej obrazovky
umiestnenej na verejnosti prístupnom mieste, premietajúcej reklamu a reklamné spoty tretích osôbpodnikateľov. S týmto podnikateľským nápadom navštívil žalobca žalovaného začiatkom roku 2013,
keďže žalobca bol v tom čase zamestnaný ako policajt so služobným pomerom vo vzťahu k Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky, a teda z povahy svojho služobného pomeru nemohol a nesmel podnikať,

využil na túto činnosť služby žalovaného. Žalovaný po prevode finančných prostriedkov na jeho účet v
súčinnostisožalobcomapovzájomnýchdohodách,uskutočnilnákuptejtoveľkoplošnejobrazovkyatáto
na základe vzájomných dohôd bola umiestnená na budove OD jednota spoločnosti COOP Jednota na
Štefánikovom námestí v Spišskej Novej Vsi. Žalovaný uskutočňoval prevádzku predmetnej obrazovky
v súčinnosti so žalobcom a po vzájomných poradách a konzultáciách v priebehu rokov 2013 až 2015.

Nakoľkovýnosyzprevádzkovaniaobrazovkynepostačovalianilennaúhradunákladovnajejprevádzku,
medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode spočívajúcej v odpredaní obrazovky inému záujemcovi
a ukončenie tohto podnikateľského zámeru. Na základe uvedeného a po vzájomnej dohode medzi
žalobcom a žalovaným došlo zo strany žalovaného k predaju predmetnej obrazovky za sumu 4.583,33
Eur, ktorú sumu po vzájomnej dohode žalovaný previedol na účet žalobcu. Žalovaný počas celej doby
prevádzkovania veľkoplošnej obrazovky komunikoval so žalobcom a počas prevádzkovania obrazovky

neobdržal žiadnu odmenu za výkon činnosti spojenej s prevádzkovaním tejto obrazovky, nakoľko tržby
za služby reklamy vysielanej na obrazovke postačovali jedine na režijné náklady obrazovky spojené
s úhradou nájomného za jej umiestnenie, úhradu elektrickej energie, internet, služieb spojených s
dodávkou grafiky a reklamných spotov pre účely ich vysielania na obrazovke. Z uvedeného vyplýva,
že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy, ktorej obsahom bol

podnikateľský zámer prevádzkovania veľkoplošnej obrazovky so záväzkom žalobcu poskytnúť finančné
prostriedky pre účely zakúpenia veľkoplošnej obrazovky a materiálneho vybavenia nevyhnutného na jej
prevádzkovanie a záväzku žalovaného spočívajúceho v práci a zabezpečovaní fungovania obrazovky,
zabezpečovania klientely, komunikácie s tretími stranami a vykonávanie všetkej nevyhnutnej práce
spojenej s riadnym chodom tohto podnikateľského zámeru, nakoľko tak ako je to uvedené, žalobca

nemohol vyvíjať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, alebo inú zárobkovú činnosť titulom svojho výkonu
povolaniapolicajta.Tujepotrebnékonštatovať,žežalovanýpočascelejdobyprevádzkovaniaobrazovky
po dobu 27 mesiacov, nedostával a nebola mu vyplácaná žiadna odmena za prevádzkovanie obrazovky
a prácu s tým spojenú, napriek tomu, že chod celého zámeru zabezpečoval sám. V žiadnom prípade
sa tak vo vzťahu k žalobcovi neobohatil, ba naopak, stratil na tejto činnosti, nakoľko si musel pre

svoju existenciu a bežné fungovanie požičať finančné prostriedky od svojich príbuzných. Ukončením
tohto podnikateľského zámeru došlo k riadnemu vysporiadaniu nárokov žalobcu a žalovaného z tohto
právneho vzťahu, kedy žalobca obdržal od žalovaného finančné prostriedky tvoriace trhovú hodnotu
veľkoplošnej obrazovky po jej predaji tretej osobe, pričom žalovanému nebol ničím kompenzovaný
čas a práca strávená na uvedenom spoločnom podnikateľskom zámere. Skutočnosti uvedené vyššie

podporuje taktiež rozsiahla emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v predmetnom období,
ktorá svedčí o tom, že žalobca aktívne riadil, konzultoval a zaujímal sa o uvedený podnikateľský plán a
zároveň svedčí o jeho aktívnom prístupe pri predaji veľkoplošnej obrazovky. Poprel, žeby so žalobcom
uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa zaviazal vrátiť prevedené finančné prostriedky vo výške
30.000,- Eur žalobcovi do 31.12.2017. Medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola dohodnutá žiadna

lehota, ktorá by mala základ v povinnosti finančné prostriedky žalovaným žalobcovi vrátiť a teda tvrdenie
žalobcu o povinnosti žalovaného vrátiť uvedené finančné prostriedky do 31.12.2017 je lživé. Z opatrnosti
namietal premlčanie nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, teda vzniesol námietku premlčania.

6. Žalobca v replike zo dňa 29.3.2019 konštatoval, že až doručením odporu pochopil, že ho žalovaný

uviedol do omylu a to už v čase, keď mu ako dlhoročnému priateľovi finančné prostriedky poskytol.
Odkedy ho požiadal o vrátenie dlžnej čiastky s ním žalovaný nekomunikoval, nereagoval na jeho výzvy.
Poprel uzavretie nejakej nepomenovanej zmluvy uzatvorenej za účelom podnikateľského zámeru -
prevádzkovania veľkoplošnej obrazovky. Ak by tak bolo, bola by medzi nimi uzavretá písomná zmluva
s upravením konkrétnych podmienok tohto podnikateľského zámeru, vloženie investícii, rozdelenie

zisku. K tomu však nikdy nedošlo, pretože žalovanému sumu 30.000,- Eur poskytol ako pôžičku čo
ako predpokladá je aj ako pôžička zaevidované v účtovníctve žalovaného. On nikdy nemal zámer so
žalovaným podnikať. Ako priateľ mu poskytol pôžičku s tým, že mu ju tento podľa možností a dohody
splatínajneskôrdo31.12.2017.Onnikdynemalaaninemáprehľadopríjmochžalovanéhozpodnikania,
o jeho pohyboch na účtoch, prijímaní peňazí od klientov, nemal žiadnu výhodu s údajného spoločného

podnikania.Pokiaľideoemailovúkomunikáciu,ideibaopriateľskúkomunikáciusmerujúcukupriameniu
pozornosti žalovaného na firmy, ktoré by mohol tento využiť na jeho reklamné služby.7. Žalovaný v duplike zo dňa 24.5.2019 zotrval na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému
rozkazu zo dňa 08.03.2019. Poprel, žeby medzi nimi došlo k akejkoľvek dohode, na základe ktorej
bol povinný finančné prostriedky poskytnuté na jeho účet zo strany žalobcu vrátiť do 31.12.2017. Toto

tvrdenie potvrdzuje samotný žalobca vo svojom vyjadrení, keď uvádza, že žalovaného požiadal o
vrátenie dlžnej čiastky. V prípade, ak by medzi žalobcom a žalovaným bol pevne stanovený dátum
vrátenia žalobcom tvrdenej údajnej pôžičky, splatnosť takejto pôžičky by nastala a nebolo by potrebné zo
strany žalobcu vykonať úkon spočívajúci v požiadaní o vrátenie pôžičky. Zotrval na tom, že medzi ním a
žalobcom nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s dátumom splatnosti takejto pôžičky dňa 13.12.2017

a taktiež trval na tom, že ich vzájomné vzťahy sú vysporiadané a žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu.
Poukázal na účelovosť konania žalobcu, keď sa tento odvoláva na uzatváranie písomných zmlúv, pričom
pri prevode finančných prostriedkov na účet žalovaného neuviedol v príkaze žiadnu poznámku, ktorá
by jasne a zreteľne určovala dôvod a účel prevádzania finančných prostriedkov tak, ako je to bežné, ba
priam žiadúce, tobôž pri tak vysokej finančnej čiastke. Ak žalobca tvrdí, že mailová komunikácia, ktorá
prebehlamedzižalobcomažalovanýmjelenpriateľskoukomunikáciou,vktorejžalobcaniekedyupriamil

pozornosť žalovaného na iné firmy a spoločnosti, mal zato, že táto jednoznačne preukazuje aktívnu
účasť žalobcu pri tvorbe obsahu jednotlivých reklamných spotov bežiacich na veľkoplošnej obrazovke.

8. Vo veci bolo opakovane nariadené pojednávanie, pričom obe procesné strany na svojich skutkových
tvrdeniach zotrvali.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedka M.. E. H., oboznámením sa s obsahom
príkazu na úhradu zo dňa 4.6.2013, výpisom z účtu žalobcu vedeného v Prima Banke Slovensko, a.s.,
výzvou na vrátenie dlžnej sumy zo dňa 289.1.2018 vrátane doručenky, výzvou na zaplatenie - pokusom
o zmier zo dňa 26.4.2018 vrátane doručenky, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným,

ponukou žalovaného na odpredaj obrazovky zo dňa 28.6.2015, ako aj obsahom celého spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že začiatkom roku 2013 ho oslovil žalobca s tým, že má
podnikateľský plán. Chcel, aby išli do spoločného podnikania ale keďže žalobca bol v tom období členom

policajného zboru, podnikateľskú činnosť vykonávať nemohol. On bol živnostníkom, takže podnikanie
išlo na jeho živnosť. Dohodli sa na kúpe veľkoplošnej obrazovky niekedy v prvej polovici roku 2013, na jej
kúpu mu žalobca preúčtoval v júli 2013 sumu 30.000,- Eur. V decembri 2013 bola zrealizovaná montáž
a osadenie veľkoplošnej obrazovky na obchodný dom v Spišskej Novej Vsi a v mesiaci november 2013
obrazovku spustili. Oslovovali klientov za účelom reklamy na tejto veľkoplošnej obrazovke. Táto stala

23.000,- Eur, v hodnote 4.000,- Eur bolo príslušenstvo a ďalších 3.000,- Eur bolo investovaných do
energií, depozitu, poistky a pod.. On do tejto podnikateľskej činnosti vložil svoju energiu a prácu, nie
finančné prostriedky. Dohodnutí boli tak, že zo zisku budú najprv splatené náklady žalobcovi a následný
zisk si rozdelia na polovicu. Už po pol roku videli, že toto podnikanie veľmi nefunguje a asi po roku a
pol začali vykonávať snahy smerujúce k odpredaju obrazovky. Túto sa podarilo odpredať až niekedy v

roku 2017 a finančné prostriedky za odpredaj, ktoré do kúpy žalobca investoval mu boli vrátené. Nemali
uzavretú žiadnu písomnú zmluvu. Žalobca si dával veľký pozor na to, aby sa táto jeho podnikateľská
činnosť nezverejnila. Pravidelné mesačné náklady spojené s prevádzkou obrazovky boli nájomné 120,-
Eur s DPH, elektrina 300,- Eur, internet 50,- Eur a poistné, ktoré sa platilo polročne alebo ročne, presne
si to už nepamätal v sume 500,- Eur. Potom začínali náklady na výrobu reklamných spotov. Náklady na

splatenie časti sumy žalobcovi v tomto neboli. Dohoda bola taká, že do 2 - 3 rokov sa investícia pánovi
X. vráti ale keďže to neprinášalo zisk, tak sa to nestalo. Oni sa so žalobcom nikdy nedohodli na nejakých
termínoch splatnosti a už vôbec nie o pôžičke, ktorá sa má vracať. Prítomný pri týchto dohadovaniach
bol aj jeho brat, ktorý podnikal v podobnej sfére, takže sa s ním často na túto tému bavili. Predložené
emaily svedčia o tom, o čo medzi nimi išlo. Z e-mailov vyplýva, že aj žalobca sa snažil zháňať klientov,

bavili sa otvorene o tom, ako vo veci podnikať. Čo sa týka e-mailu z 29.1.2017 (č.l.33) z toho vyplýva, že
sa mali so žalobcom stretnúť a dohodnúť sa na ďalšom postupe ohľadom predaja obrazovky. Stretávali
sa na pravidelnej báze. V roku 2015 sa dokonca so žalobcom bavili, žeby obrazovku niekomu darovali
napr. Policajnému zboru v Košiciach, o tomto svedčí e-mail nachádzajúci sa na rube č.l. 32 zo dňa
21.2.2017. So žalobcom sa poznajú 20 rokov, jeho konaniu nerozumel ani jeho súčasnému postoju.

Finančné prostriedky na svoj podnikateľský účet zaúčtoval prevodom z jeho osobného účtu ako osobný
vkladpodnikateľa.Vtomobdobíkupovalobrazovkuspolusbratom,abybolazľava.Bratsatiežrozhodol,
že pôjde na takúto podnikateľskú činnosť. Žalobca zháňal inzerciu a takisto pomáhal pri vybavovaní, ak
bolo treba vybaviť nejaké povolenia v súvislosti s obrazovkou na policajnom zbore. On prevádzkovalživnosť v oblasti IT. Za celé obdobie podnikania s obrazovkou bol príjem 5.000,- - 6000,- Eur, žalobca z
týchto peňazí nedostal nič. Mal úmysel tieto finančné prostriedky vrátiť, pretože očakával, že podnikanie
budeprinášaťzisk.Domnievalsa,žetobudevlehote2rokov,domnievalisatakobidvaja.Bolidohodnutí,

že v prípade, že obrazovka neprinesie zisk, sa táto predá a peniaze sa vrátia pánovi X.. Predal ju za
sumu 5.500,- Eur s DPH vzhľadom k tomu, že ide o elektroniku. Peniaze, ktoré boli príjmom sa použili
na náklady na obrazovku, odvody uhrádzal z tohto príjmu. Takto sa so žalobcom dohodli, že si bude
z príjmu aspoň platiť minimálne odvody. Suma 30.000,- Eur bol vklad žalobcu do podnikania, to za čo
obrazovku odpredal mu vrátil. Jeho podnikanie za roky 2013, 2014 bolo ziskové, roky 2015, 2016

11. Svedok M.. E. H., konštatoval, že žalovaný je jeho bratom a so žalobcom sa poznajú. Niekedy v
roku 2013 oslovil jeho brata pán X. s úmyslom podnikať v oblasti marketingu s nákupom veľkoplošnej
obrazovky. Pán X. ponúkol vlastný kapitál, pričom brat mal zabezpečovať manažment a samotný
obchod. Stretnutia sa opakovane uskutočňovali v ich domácnosti, keďže v tom čase s bratom býval.
On sám sa pána X. pýtal, akým spôsobom budú na podnikaní participovať, tento uviedol, že poskytne

vlastný kapitál a brat bude podnikanie manažovať. V tom čase bol žalobca zamestnancom policajného
zboru, takže podnikať nemohol. Vedel o tom, že pán X. už v tých úvodných fázach aktívne vstupoval do
podnikania, realizoval sa prieskum trhu na celom území SR. Jeho tento podnikateľský zámer zaujal tiež,
je vyštudovaný architekt a venuje sa grafickým programom, preto si rovnako zaobstaral veľkoplošnú
obrazovku vo vlastnej réžii, pričom túto má umiestnenú v Liptovskom Mikuláši. Všetci traja spoločne

koordinovali obchodnú stratégiu, budovali obchodnú známku. Žalobca ako hlavný investor aktívne
vstupoval do rozhovorov a to telefonicky i e-mailovou komunikáciou. Rovnako písal e-maily jemu napr.
dňa 14.11.2013 ho upozornil na gramatické chyby v reklame a vyzval ho na zjednanie nápravy. On
kupoval obrazovku vo vlastnej réžii za vlastné peniaze. Obrazovka sa kupovala naraz s obrazovkou
brata, inštalovala sa až s 5-mesačným odstupom, pretože on ešte nemal príslušné povolenia. Jednania

zaúčelomnákupuprebiehalispoločne.Obrazovkasinevyrobilatakmeraninavlastnénáklady.Následne
to išlo výrazne do červených čísel, bolo to vyslovene stratové. Ak hovoríme o nákladoch, hovoríme o
nákladoch na prenájom plochy, energie, internet, poistenie, prácu, telefóny a pod.. Nemal vedomosť o
tom, žeby mal brat žalobcovi sumu, ktorá mu bola poskytnutá vrátiť.

12. Z príkazu na úhradu Prima Banky Slovensko, a.s. súd zistil, že žalobca preúčtoval v prospech účtu
sumu 30.000,- Eur dňa 4.6.2013.

13. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že dňa 16.10.2017 bola v jeho prospech od žalovaného
preúčtovaná suma 4.583,33 Eur.

14. Z výzvy na vrátenie dlžnej sumy zo dňa 29.1.2018 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na
vrátenie zvyšku finančných prostriedkov poskytnutých v celkovej výške 30.000,- Eur z dôvodu pôžičky
na podnikanie v termíne do 1.3.2018.

15. Z výzvy na zaplatenie - pokusu o zmier pred podaním žaloby zo dňa 26.4.2018 súd zistil, že právna
zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 25.416,67 Eur s príslušenstvom, titulom
nezaplatenej pôžičky v lehote 7 dní od doručenia listu. Žalovaný zásielku prebral dňa 30.4.2018.

16. Z rozsiahlej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným súd zistil, že títo navzájom

komunikovali ohľadom inzercie na veľkoplošnej obrazovke i o jej následnom predaji resp. darovaní.

17. Podľa § 657 Obč. zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená: zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

19. Podľa § 150 ods. 1,2, C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností

môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.20. Podľa § 151 ods. 1,2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. V sporovom konaní je súd povinný posúdiť, či strana uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich
skutkových tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní
neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kde určitá

právne významná skutočnosť nebola alebo nemohla byť preukázaná, pretože výsledky z hodnotenia
dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, t.j., že ide o ten subjekt (stranu), ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí.

22.Žalobcavosvojichskutkovýchtvrdeniachuviedol,žesožalovanýmuzavrelzmluvuopôžičkesdobou
splatnosti pôžičky do 31.12.2017. Ako dôkaz predložil súdu príkaz na úhradu svedčiaci o preúčtovaní
sumy 30.000,- Eur v prospech účtu žalovaného, výpis z jeho účtu svedčiaci o vrátení časti poskytnutej
sumy a to čiastky 4.583,33 Eur a dve výzvy na vrátenie dlžnej sumy zo dňa 29.1.2018 a 26.4.2018.

23. Žalovaný tvrdil, že so žalovaným uzavrel nepomenovanú ústnu zmluvu, ktorej obsahom bol
podnikateľský zámer prevádzkovania veľkoplošnej obrazovky. Suma 30.000,- Eur predstavovala vklad
žalobcu do podnikania. Ako dôkaz označil e-mailovú komunikáciu medzi ním a žalobcom ohľadne
inzercie na veľkoplošnej obrazovke a svedeckú výpoveď jeho brata. Vzniesol námietku premlčania
nároku žalobcu.

24. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, u ktorej zákon síce nevyžaduje písomnú formu, avšak
požaduje faktické odovzdanie, v tomto prípade finančných prostriedkov, veriteľom dlžníkovi. Dôkazné
bremeno preukázania tvrdení o faktickom odovzdaní finančných prostriedkov spočívalo na žalobcovi.
Tento predložil súdu príkaz na úhradu svedčiaci o preúčtovaní sumy 30.000,- Eur v prospech
účtu žalovaného. Keďže prijatie finančných prostriedkov nespochybňoval ani samotný žalovaný, súd

považoval túto skutočnosť v konaní za nespornú. Sporný bol titul poukázania peňazí, teda vyhodnotenie
či išlo o pôžičku alebo vklad do podnikania.

25. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovanému boli žalobcom
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 30.000,- Eur. Napriek tvrdeniu žalovaného, že išlo o vklad

žalobcu do podnikania táto skutočnosť nebola z jeho strany hodnoverne preukázaná. E-mailová
komunikácia medzi stranami neobsahuje žiadne údaje z ktorých by mohol súd vyvodiť obsah, resp.
konkrétne podmienky zmluvy o spoločnom podnikaní sporových strán a tieto súdu neozrejmila ani
svedecká výpoveď brata žalovaného. Vzhľadom na uvedené, keďže žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností zákonným spôsobom nepreukázal uzavretie zmluvy o spoločnom podnikaní resp. zmluvy

o tichom spoločenstve podľa § 673 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka je súd nútený konštatovať, že v
tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno. Súd mal v konaní za preukázané reálne poskytnutie
finančných prostriedkov žalobcu v prospech žalovaného, teda zmluvný vzťah právne kvalifikoval ako
zmluvu o pôžičke peňazí uzavretú ústne.

26. Pri zmluve o pôžičke podľa § 657 Obč. zákonníka sa dlžník zaväzuje veriteľovi vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Žalobca síce tvrdil, že žalovaný sa zaviazal peniaze vrátiť
najneskôr do 31.12.2017 túto skutočnosť však nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. Súd teda
na dobu splnenia dlhu aplikoval ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka a vychádzal z toho, že
vzhľadomktomužečasplnenianebolmedzistranamidohodnutý,nebolustanovenýprávnympredpisom

ani určený v rozhodnutí, dlžník mal povinnosť splatiť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal.

27. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre prípad že by súd
vyhodnotil právny vzťah ako zmluvu o pôžičke, keďže jej splatnosť nebola dohodnutá.

28. Podľa § 563 Obč. zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno súdnu vymáhateľnosť dlhu

odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplatnenie námietky
premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže
priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Občiansky zákonník stanovuje dĺžku
premlčacej doby, ktorá je v tomto prípade v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, i

objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo prvý krát
uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba (actio nata). Avšak v prípade ako je
tento, keďže nedošlo k dohode o splatnosti záväzku, resp. k jej preukázaniu zo strany žalobcu, bolo
súdnou praxou ustálené (rozhodnutie Najvyššieho súdu 1 Cdo 25/2003 publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát R 91/2004, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/174/2016 zo dňa 10.11.2016) má povinnosť splatnosť dlhu vyvolať veriteľ tým, že dlžníka požiada
o plnenie v zmysle vyššie citovaného ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Následne je dlžník povinný
plniť dlh prvý deň po tom, čo bol veriteľom o jeho splnenie požiadaný. Ak má teda veriteľ možnosť sám
vyvolať splatnosť dlhu, má tak oprávnenie vykonať aj svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely

premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť. Právnou teóriou i súdnou
praxou bolo ustálené, že ak splatnosť dlhu záleží od výzvy veriteľa, je veriteľ oprávnený už od okamihu
vzniku samotnej pohľadávky vyzvať dlžníka na plnenie a stanoviť tak splatnosť dlhu. Viazanosť začiatku
plynutiapremlčacejlehotynadeňsplatnostidlhuanienadeňvznikuprávnehovzťahuzktoréhodlžníkovi
povinnosť na plnenie vznikla, by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby,

čo by prakticky znamenalo jej posunutie na neobmedzenú dobu podľa ľubovôle veriteľa.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol súd toho názoru, že žalobca ako veriteľ mohol objektívne
požiadať o splnenie dlhu nasledujúci deň po uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.2013, t.j. už dňa
5.6.2013. Napriek tomu, že mu žalovaný vrátil dňa 16.10.2017 iba sumu 4.583,33 Eur utŕženú za

odpredaj veľkoplošnej obrazovky, výzvu na vrátenie zvyšku dlžnej sumy realizoval až 29.1.2018 a žalobu
na súd podal až 18.12.2018. Vzhľadom k tomu, že trojročná premlčacia lehota relevantná pre uplatnenie
výzvy na vrátenie dlhu zo strany žalobcu dňa 6.6.2016 uplynula, bol súd toho názoru, že nárok žalobcu
mu vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nie je možné priznať, a preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
teda v konaní bol úspešný žalovaný, a preto mu náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.