Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3Er/296/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615203087
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2615203087.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Poštová banka, a.s.,
IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, proti povinným: 1. neb. U. U., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom X., 2. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX
XX X., o vymoženie 2909,80 € s príslušenstvom, rozhodujúc o žiadosti exekútora JUDr. Lucie Baničovej,
Exekútorský úrad so sídlom Trnava, B.S.Timravy 1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.4.2015 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Lucie
Baničovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného o vymoženie
2909,80 € s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,

so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-A/0614/0202 zo dňa 19.8.2014.

2. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

3. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno

vyhovieť. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví. Podľa
Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a následne konanie zastaví. Súd má teda právo preveriť
a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené rozsudkom je dovolené a
zároveň či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti posudzuje súd ako predbežnú otázku

pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Súd vyzval oprávneného na doloženie Zmluvy o úvere č. 0133945389 zo dňa 23.7.2010 a taktiež
Všeobecných obchodných podmienok k predmetnej zmluve, z ktorých je preukázateľné, že účastníci
dojednali rozhodcovskú doložku. Oprávnený i napriek opätovnej výzve k dnešnému dňu predmetnú
Zmluvu o úvere a VOP nedoložil.5. Z predložených listinných dôkazov (rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-
A/0614/0202 zo dňa 19.8.2014) mal súd preukázané, že oprávnený s povinnými uzavreli dňa 23.7.2010

Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 4.000,- € a povinný sa
zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach. V predmetnej
zmluveúčastnícivbode4.10uzavreli:„Zmluvnéstranysadohodli,ževšetkysporyvzniknutézozmluvyo
úvere, vrátane sporov o vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenouvčlánku10.,II.ČastiVšeobecnýchobchodnýchpodmienok“,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasť

zmluvy a ktoré obsahujú v bode 10.2.2 rozhodcovskú doložku v znení:
„Zmluvnéstranysadohodlinarozhodcovskejdoložke,týkajúcejsariešeniavšetkýchsporov,ktorémedzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo
vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v
nasledovnom znení:
a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;
b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“

6. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1, prvá veta, OZ).

7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v znení
účinnom od 1.1.2008 /ďalej len „Občiansky zákonník“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

11. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými stranami sú
dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci
predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu postavenie
spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či
ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje,
dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.
Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútnehoobchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia §
52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

15. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

16. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.
j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia

zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa
ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku

aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje
práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno
oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za

neprijateľné podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje
Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r/ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.

17. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v danom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, prakticky
znemožňujevoľbuspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporuštátnymsúdom,akbyvkonanívystupoval
na strane žalovaného. Už túto skutočnosť súd považuje za neprijateľnú podmienku v neprospech
spotrebiteľa. Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na

rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom
súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené.
Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). Ustanovenie o rozhodcovskej doložke je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r)

Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania,
na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

18. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,

zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.

Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí
sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009).19. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v
rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).