Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213416
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2115213416.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: B.. E. T., nar.

XX.XX.XXXX,R.XXX,zastúpená:G..G.R.,advokátka,F.XX/A,R.protižalovanému:CEREInvestBiely
Kostol, s.r.o., IČO: 36813770, Zochova 5, Bratislava, zastúpená: Mgr. Martin Černák, advokát, Zochova
5, Bratislava, o zaplatenie 19.890 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 500 eur zastavuje.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.5.2015, doručenou súdu dňa 29.05.2015, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu, ktorá jej vznikla v
súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady predmetu predaja v celkovej výške 4.890 eur
zahŕňajúcu náklady súvisiace so zabezpečením náhradného ubytovania od 9.1.2015 ku dňu podania
návrhu vo výške 500 eur mesačne, v nákladoch súvisiacich s vypracovaním odborného vyjadrenia
vo výške 590 eur, v nákladoch zabezpečujúcich vrátenie kúpeľne do pôvodného stavu a vykonaním
sanácie vo výške 1.800 eur a sumu 15.000 eur z titulu primeranej zľavy z kúpnej ceny. Žalobkyňa

žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.9.2014 podpísala ako kupujúca so žalovaným ako predávajúcim
zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru č. R. (ďalej len ako zmluva o prevode
vlastníctva k bytu), ktorej predmetom bol predaj N. bytu č.. označeného v Karte bytu pod č. XXXXX,
spolu s jeho príslušenstvom a vnútorným vybavením nachádzajúcim sa na prízemí bytového domu "A.
o podlahovej ploche XX,XX m2, postavený na pozemku parc. reg. "V. o výmere XXX m2 zastavané
plochy a parc. reg. "V. o výmere XXX m2, vo výške podielu XXXX/XXXXX, ktorý je zapísaný na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom. Následne bol medzi stranami

podpísaný dodatok č. 1 k zmluve o prevode vlastníctva k bytu. Ďalej žalobkyňa podpísala ako kupujúca
so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj pozemku parc. reg.
"V." č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, k.ú. R. L., ktorý je v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným Úradom F., katastrálnym odborom. Uvedený byt odovzdal žalovaný
žalobkyni dňa 28.10.2014, v odovzdávacom protokole bol značený ako holobyt. Žalobkyňa začala
byt užívať po dokončení dňa 23.12.2014. Predmetný byt žalobkyňa kupovala ako novostavbu, ktorá
spĺňa energetické kritéria, ako aj stavebné štandardy. Dňa 08.01.2015 žalobkyňa reklamovala vady bytu

zástupcovi žalovaného p. R. a oznámila mu, že v spálni na spodnej časti priečky oddeľujúcej kúpeľňu
a spálňu sa objavil zvlhnutý fľak. Dňa 09.01.2015 bola vykonaná obhliadka reklamovanej závady, a
to za prítomnosti realizačnej spoločnosti Aquating, spol. sr. o. - p. N. (subdodávateľom žalovaného).
Pri obhliadke poverený dodávateľ neprišiel k jednoznačným záverom, čo je príčinou zvlhnutého fľakuna stene v spálni, keďže v kúpeľni neboli viditeľné žiadne úniky vody, po obkladačkách a ani po
podlahe nestekala voda. No napriek tomu bol poter mokrý. Žalovaný odporučil žalobkyni, aby teplú
vodu nepoužívala z dôvodu neželaného zatopenia. Následne žalobkyňa dňa 13.01.2015 predmetnú

vadu reklamovala aj písomne (doplnila reklamáciu). Žalovaný akceptoval reklamáciu a dňa 23.01.2015
nastúpilzisťovaťpríčinyreklamovanejvady.Zatýmtoúčelomžalovanýdemontovalvaňu,práčku,lokálnu
dlažbu, poter aj tepelnú izoláciu v mieste ohybu potrubia vody a odpadu, ako aj parketovú lištu a časť
podlahy v izbe vedľa kúpeľne, pričom v tesnej blízkosti fľaku na stene v spálni bola zistená vlhkosť pod
lištou a parketou. Obhliadkou potrubí vody aj odpadu nebolo zistené žiadne zatečenie, či poškodenie,

iba poter v mieste odkrytia bol zavlhnutý. Žalovaným poverené osoby neprišli k jednoznačným záverom,
prečo je poter vlhký, keďže v kúpeľni po obnažení potrubia nebola zistená závada a nik z kompetentných
sa nevedel vyjadriť k možným príčinám. Zástupcovia dodávateľských spoločností, ktorí stavbu pre
žalovaného realizovali mali protichodné a nelogické vysvetlenia možnej príčiny. Dokonca to označovali
ako "fantómová vlhkosť", keďže obnažené potrubie bolo suché, ale poter na zemi, nielen v kúpeľni, ale
aj v spálni bol vlhký. Žalovaný stále trval na tom, že vada je v neodborne namontovaných vodovodných

batériách, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Nakoľko byt žalobkyne bol v stave, v ktorom ho nemohla
plnohodnotne užívať, musela si nájsť náhradné ubytovanie, keďže na príkaz žalovaného nepoužívala
vodu v byte, pričom v byte sa stále temperovalo a aj napriek týmto skutočnostiam sa fľak na stene
v spálni zväčšoval. Od susedov sa žalobkyňa dozvedela, že jej byt bol v septembri 2014 vytopený,
žalovaným však pri preberaní bytu na to nebola upozornená. Žalovaný žalobkyni potvrdil, že byt

bol vytopený predtým, ako ho žalobkyňa kúpila a zaslal jej fotodokumentáciu o rozsahu zatopenia
(mailom dňa 26.01.2015), s tvrdením, že žalovaný do bytu namontoval priemyselné odsávače vlhkosti,
ktoré mali celú vec vyriešiť. Keď žalobkyňa ako možnú príčinu vlhnutia steny v spálni túto skutočnosť
spomenula, žalovaný túto potencionálnu možnosť ihneď zamietol bez akéhokoľvek bližšieho skúmania,
či zamyslenia sa, či to, čo urobili bolo dostatočné. Žalovaný argumentoval tým, že pri preberaní bytu dňa

28.10.2014 boli suché a neboli nedorobky. Podľa žalobkyne je síce pravda, že na prvý pohľad vyzeral
byt suchý, ale do poteru, ktorý má cca 10 cm a polystyrénu ako izolácie nemohla vidieť. Žalobkyňa
vedela, že ide o novostavbu, ktorá mala v čase kúpy 2 roky a predpokladala, že je dostatočne vysušená.
Po tom, čo si začala holobyt upravovať k bývaniu a položila podlahy, je prirodzené, že zatajované sa
objaví. Je evidentné, že poter bol nasiaknutý tak vodou z vytopenia, že ešte aj polystyrén bol vlhký,

jediná cesta kade mohla vlhkosť unikať sú steny a podľa dostupnej dokumentácie o vytopení bytu možno
konštatovať, že je to v miestnostiach, ktoré boli najviac zasiahnuté. Žalovaný pri odovzdávaní bytu zatajil
skutočnosť,žedošlokvytopeniubytu,čobybolovhodnézhodnotiťajakojednuzmožnýchpríčinvlhnutia
steny v byte. Žalovaný radšej bude všetko zapierať a posmešne hovoriť o "fantómovej vlhkosti", ako si
priznať chybu riešiť celú záležitosť s hrdosťou a cťou, v snahe nepoškodzovať svoje obchodné meno.

Žalobkyňa má vedomosť o tom, že toto nie je jediné súdne konanie, ktoré sa proti žalovanému vedie v
súvislosti s uplatnením vád. Listom zo dňa 17.02.2015 bola žalobkyni doručená odpoveď na reklamáciu,
ktorou žalovaný reklamovanú vadu neuznal a reklamáciu zamietol. Dňa 20.03.2015 si žalobkyňa dala
vypracovať odborné posúdenie celej reklamovanej záležitosti a zváženie objektívnych príčin vlhnutia v
byte N.. B.. C. A., súdnemu znalcovi z príslušného odboru. Znaleckým skúmaním a pozorovaním bolo

zistené (str. 7 a 8 Odborného vyjadrenia zo dňa 20.03.2015) že: "Pri obhliadke a zisťovaní možných
príčin posudzovaného javu som použil Termovízne meranie pomocou kamery FLUKE TI 35, ktorou som
zameral jednotlivé detaily priestoru, jednoznačne sa preukázalo, že kumulácia vody v murive a podlahe
je stále vysoká. Za cca. viac ako 6 týždňov neprišlo k výraznému zlepšeniu stavu. Najkritickejší stav je v
styku priečky kúpeľne s obvodovým murivom bytového domu. Zo strany kúpeľne je podmočenie po celej

dĺžke priečky v šírke cca 25-30 cm a do výšky 40-50 cm po celej dĺžke. Pri styku s obvodovou stenou
je vlhkosť do výšky cca 80 cm. Aj napriek plošnej tepelnej izolácii vonkajšieho obvodového muriva
vykazuje prienik chladu do interiéru. Podľa rozsahu podchladenia muriva pravdepodobne nebol fasádny
EPS lepený na plošné ozubenie 8-10 mm, ale len na terče. Všetky betónové preklady sú pravdepodobne
nesystémovo upravené z vonkajšej strany. Vykazuje sa v interiéroch na murive podchladenie. Výplne

otvorov vykazujú netesnosť jednak v tesnení skiel a tiež v prítlaku tesnení krídiel. Nekvalitne ukotvený
Styrodur v časti sokla. Toto má vplyv aj na vadu zavlhnutej steny v kúpeľni. Je vytvorený otvorený tepelný
most medzi exteriérom a interiérom." Predmetné odborné posúdenie bolo žalovanému doručené, avšak
do dnešného dňa naň nereagoval. Žalovaný si dal urobiť kontrolný znalecký posudok, dňa 11.5.2015 bol
zástupca žalovaného s odborníkom obhliadnuť opätovne reklamovanú vadu, čo je viac ako 4 mesiace od

reklamácie.KontrolnéznalecképosúdenieprežalovanéhovykonávaB..N.D.,podľažalobkynesiznalec
síce prezrel celý byt, merania však vykonal príložným meračom, z vonkajšej strany stavbu ani neprezrel,
hlavne ukotvenie sokla, len od cesty budovu nafotil, nerobil ani iné pozorovanie a hlavne obhliadku
robili za iných vonkajších poveternostných podmienok (keďže je rozdiel v prestupoch chladu do interiérukeď je von -15 stupňov a + 15 stupňov), takýto posudok nemožno považovať ani za kontrolný. Keďže
žalobkyňa prejavila vôľu dohodnúť sa mimosúdne so žalovaným, žiadala ho o kvalifikované odstránenie
vád spôsobom podľa odborného vyjadrenia znalca N.. B.. C. A. (teda vykonať sanáciu), k čomu žalovaný

nezaujal žiadne stanovisko, miesto toho stále odmieta svoju zodpovednosť za vady diela. Technické
vybavenie znalca, ktorý má vyhotoviť kontrolný posudok je nedostatočné a laicky povedané, nemôže
byť termokamera kontrolovaná príložnýmn meračom, môže byť kontrolovaná len lepšou terrnokamerou.
Žalovanýmiestotoho,abyvecvrátildopôvodnéhostavu(tedakúpeľňudostavuspôsobiléhokužívaniu),
keďže kúpeľňa musí byť "rozbitá" lebo je v záručnej dobe, nedal súhlas k tomu, aby si ona na svoje

náklady (ktorých preplatenie žiada od žalovaného) dala do pôvodného stavu. Žalobkyňa kúpila byt v
určitej kategórii, ktorý má žalovaným garantované vlastnosti, no po užívaní asi tak 2-3 týždňovom sa
prejavili vady a tie žiadala v 6 mesačnej lehote od prevzatia predmetu kúpy odstrániť. Žalobkyňa si listom
zo dňa 23.2.2015 v spojení s listom zo dňa 24.03.2015, riadne a včas uplatnila u žalovaného svoje
nároky. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy, ale ani pri odovzdávaní bytu žalovaný neupozornil žalobkyňu na
to, že predmet kúpy bol vytopený a evidentne zatajovaním podstatných skutočností porušil žalovaný §

596 Občianskeho zákonníka. Dňa 8.1.2015 doplnený oznamom zo dňa 13.01.2015 si žalobkyňa voči
žalovanému uplatnila právo zo zodpovednosti za vady - mokrý fľak na stene zo strany spálne a touto
cestou si voči žalovanému uplatňuje aj právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej vznikli v
súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady a teda primeranú kompenzáciu za nemožnosť
užívania bytu v zmysle § 598 Občianskeho zákonníka v spojení s § 600 Občianskeho zákonníka a to

náklady súvisiace so zabezpečením náhradného ubytovania a škodu za nemožnosť nie z vlastnej viny
užívať predmetnú nehnuteľnosť, počnúc mesiacom január 2015 až do ukončenia sanácie, a to vo výške
500 eur mesačne, náklady súvisiace s vypracovaním odborného vyjadrenia vo výške 590 eur, náklady
súvisiace so zabezpečením kúpeľne do pôvodného stavu vrátane doplnenia poterov a izolácie, výmena
keramickej dlažby a obkladov, ďalej sanácia v spálni podľa postupu určeného v odbornom vyjadrení zo

dňa 20.03.2015 a to v predbežnej výške cca 1.800 eur. V neposlednom rade si žalobkyňa uplatňuje
podľa § 597 OZ primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 15.000 eur, nakoľko žalovaným predávaná vec
mala v čase prevodu vlastníckych práv skryté vady, ktoré sa týkali nielen vytopenia bytu ale aj únikov
tepla, nakoľko predmet predaja nemá žalovaným garantované vlastnosti a pri realizácii prác dodávateľ
evidentne nedodržal technologické postupy.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Obec R. L. na základe
kolaudačného rozhodnutia č. H. zo dňa 13.5.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2013,
povolila užívanie stavby - bytového domu H súp. č. XXXX, nachádzajúcemu sa na parc. č. XXXX/
XXX a parc. Č. XXXX/XXX v okrese F., v obci R. L., v katastrálnom území R. L., zapísaný na LV č.

XXXX (ďalej len "bytový dom"). Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že stavba bola uskutočnená podľa
projektovej dokumentácie a počas jej realizácie boli dodržané všetky podmienky určené v stavebnom
povolení. Pri rozhodovaní o vydaní kolaudačného rozhodnutia neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré
by bránili v užívaní bytového domu. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 26.9.2014 kúpnu zmluvu č.
R., na základe ktorej žalovaný previedol na žalobkyňu vlastnícke právo k predmetnému bytu spolu

so spoluvlastníckym podielom na jeho spoločných častiach a spoločných zariadeniach. Predmetom
kúpy bol byt bez akéhokoľvek vnútorného zariadenia (tzv. holobyt) a v takomto stave bol žalobkyni
odovzdaný. V kúpeľni bytu sa nachádzali len samotné vývody vody a kanalizácie bez zariaďovacích
predmetov - umývadla, vane, parkiet či iného príslušenstva. Predmetný byt žalovaný žalobkyni riadne
odovzdal dňa 28.10.2014 na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu. V tomto

protokole žalobkyňa vyhlasuje a písomne potvrdzuje, že byt preberá v stave dohodnutom v kúpnej
zmluve, a to bez zjavných vád a nedorobkov s vedomím, že okamihom tohto prevzatia prechádza na
ňu zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá na predmete kúpy vznikne. Po prevzatí bytu ho žalobkyňa
začala vo vlastnej réžii a na vlastné náklady zariaďovať prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu
okrem iného dodali a namontovali celé príslušenstvo kúpeľne a osadili parkety. Potom, čo žalobkyňa

dňa 8.1.2015 ústnou formou oznámila zástupcovi žalovaného B.. C. R. vadu na byte prejavujúcu sa
zvlhnutým fľakom na priečke oddeľujúcej spálňu od kúpeľne, tento dňa 9.1.2016 spolu so zástupcom
zhotoviteľa spoločnosti AQUATING, spol. s r.o., pánom N., vykonal obhliadku uvedeného miesta, v rámci
ktorej zúčastnené strany konštatovali, že pravdepodobnou príčinou tejto vady je nedostatočná tesnosť
batérii na prívode teplej vody, spôsobujúca stekanie vody do spodnej časti priestoru a prejavujúca sa

navlhčením poteru potom, ako žalobkyňa začala používať kúpeľňu. Dňa 13.1.2015 žalobkyňa doručila
žalovanému e-mail, v ktorom mu oznamuje vznik havárie v byte spočívajúcej v porušení potrubia, ktoré
má spôsobovať vlhnutie steny a zároveň požiadala žalovaného o odstránenie vady. Dňa 23.1.2015
zhotoviteľ predmetu kúpy spoločnosť AQUATING, spol. s r.o. poverila preskúmaním stavu dotknutéhomiesta v byte spoločnosť Horňák Ján, spol. s r.o. Táto spoločnosť so súhlasom a za účasti žalobkyne
a zástupcu žalovaného demontovala vaňu, lokálne odstránila dlažbu, poter aj tepelnú izoláciu v mieste
ohybu potrubia vody a odpadu od vane aj práčky, ako aj parketovú lištu i časť podlahy a v tesnej blízkosti

fľaku na stene v spálni bola zistená vlhkosť pod lištou aj parketou. Žalovaný ponúkol žalobkyni, že bez
ohľadu na výsledok reklamácie, je pripravený uviesť kúpeľňu a podlahu do stavu pred jeho zásahom
a zabezpečiť ich následné monitorovanie, k čomu sa žalobkyňa nevyjadrila. Na základe odborného
stanoviska spoločnosti AQUATING, spol. s.r.o. zo dňa 28.1.2015 žalovaný písomným vyjadrením zo dňa
17.2.2015 reklamáciu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú. V uvedenom vyjadrení oznamuje žalobkyni,

že z jeho šetrenia po tom, ako boli rúry rozvodov vody a kanalizácie v kúpeľni predmetného bytu
obnažené a očistené od izolácie a betónu, vyplynulo, že izolácie a rúry nejavili žiadne známky porušenia
a závad, boli suché a bez úniku vody a boli vyhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou. Žalovaný
súčasne uviedol, že pravdepodobnou príčinou zvlhnutia steny je neodborná montáž zariaďovacích
predmetov - vodovodných batérií alebo zatekanie pri sprchovaní za obklad pri vaňovej batérii. Dňa
20.3.2015žalobkyňa,zástupcoviažalovaného,zástupcoviaspoločnostíAQUATINGspol.s.r.o.aHorňák

Ján, spol. s r.o., opakovane a spoločne vykonali obhliadku bytu. Pri tejto si pozreli dotknuté otvorená
miesta v kúpeľni a tiež priľahlú stenu v spálni. Vykonali sa merania vlhkosti otvoreného muriva, podláh
v kúpeľni aj dotknutej steny v spálni. Taktiež boli obhliadnuté stavy obnažených rozvodov vody, odpadu
pre vaňu a práčku. Po vykonaní obhliadky bolo konštatované, že obnažené rozvody nevykazovali
známky poruchy a boli suché. Meraním sa zistilo, že aj obnažené murivo bolo suché. Dotknutá stena

v spálni bola suchá, iba v miestach označených ceruzou bola nameraná mierna zostatková vlhkosť,
niekoľkonásobne menšia ako pri obhliadke zo dňa 9.1.2015 a 23.1.2015 (a to aj napriek tomu, že
byt nebol pravidelne vetraný). Ostatné časti bytu taktiež nevykazovali znaky tvoriacej sa vlhkosti na
stenách, podlahách, resp. stropoch. Napriek tomu, že žalovaný naďalej trval na záveroch reklamácie v
liste zo dňa 17.2.2015, opakovane ponúkol navrhovateľke uvedenie priestorov do pôvodného stavu a

ich následné monitorovanie, k čomu sa žalobkyňa opätovne nevyjadrila. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
so spôsobom vybavenia reklamácie nesúhlasila, žalovaný dňa 11.5.2015 znova, tentokrát za účasti
spoločnosti STASYS, s.r.o. a znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby a stavebná fyzika, pána
B.. N. D., vykonal obhliadku bytu. Opätovne bolo pri tejto obhliadke konštatované, že obnažené rozvody
a murivo boli v čase obhliadky suché a nevykazovali žiadne poruchy a nedostatky. Predmetná stena v

spálni bola suchá, iba v miestach označených ceruzou bola nameraná mierna zostatková vlhkosť. Na
vyznačených miestach neboli zistené narušenia omietok ani na maľbe vznik solí. Ani ostatné časti bytu
nevykazovali znaky vlhkosti na stenách, podlahách či stropoch. Žalovaný opätovne ponúkol žalobkyni,
že uvedie kúpeľňu a spálňu do stavu pôvodnému v čase pred vykonaním zásahu, čo táto odmietla.
Žalobkyňa naznačovala súvis medzi prejavenou sa vadou a zatečením bytu z obdobia pred odovzdaním

bytu. Uvedené tvrdenie žalovaný od začiatku odmietal a tvrdil, že k dotknutému zatečeniu došlo ešte
v polovici septembra 2014, pričom sa nejednalo o celoplošné zatečenie, následne po tejto udalosti
žalovaný inštaloval v priestoroch bytu priemyselné odvlhčovače vzduchu s kapacitou cca 25l/deň až do
18.10.2014, kedy podlaha pri meraní vlhkosti na celej ploche v byte a predovšetkým v mieste kúpeľne a
pod schodmi dosahovala hodnoty potrebné pre kladenie parkiet. Žalovaný predložil žalobkyni fotografie

zo septembra 2014 zachytávajúce stav zatečenia, ako aj fotografie pred odovzdaním bytu, na ktorých
boli priestory bytu kompletne vysušené. Dňa 25.3.2015 žalobkyňa predložila žalovanému odborné
vyjadrenieč.XX/XXXXzodňa20.3.2015znalcaN..B..C.A.. Dňa16.4.2015žalovanýpožiadalB..N.D.,
znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby a stavebná fyzika, o vypracovanie znaleckého posudku,
ktorého predmetom bolo posúdenie stavu dotknutého priestoru bytu a možných príčin prejavujúcej sa

vady. Menovaný znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX. vypracovanom dňa 30.5.2015 uvádza, že
vykonaným meraním nezaznamenal na povrchoch stien a podlahy kúpeľne žiadne známky zvýšenej
vlhkosti. Namerané hodnoty hmotnostnej vlhkosti sa pohybovali v rozmedzí od 2,4 % do 4,0 %, čo sa dá
považovať za normálne, resp. mierne zvýšené hodnoty charakteristickej hmotnostnej vlhkosti tehlového
muriva s vápenno-cementovou omietkou. Znalec B.. N. D. súčasne dodal, že najpravdepodobnejšou

príčinou poruchy a úniku vody bol kanalizačný odtok, resp. napojenie na odtok vane. Vzhľadom na to,
že v čase obhliadky sa vaňa nepoužívala, presnú príčinu poruchy nebolo možné zistiť. Porucha, resp.
zvýšená vlhkosť sa neprejavovala vizuálne pri odtoku v kúpeľni na podlahe, keďže keramická podlaha
je dostatočne odolná na to, aby sa na nej vlhkosť negatívne prejavila. Vlhkosť sa dostáva do poteru
pod dlažbou cez nevytmelenú medzeru medzi dlažbou a plastovou rúrkou odtoku. Stena absorbovala

zvýšenú vlhkosť z poteru a kapilárnym vzlínaním sa šírila od podlahy smerom hore. Najvyššie vystúpila
pôdorysne v strede steny, teda v mieste, kde sa zo strany kúpeľne najbližšie nachádza kanalizačný
odtok a so vzrastajúcou vzdialenosťou od odtoku, teda ku krajom steny, výška vzlínajúcej vlhkosti
klesá. Tvar čiary zaznamenávajúci zvýšenú vlhkosť na povrchu steny je v súlade s týmto tvrdením.Vada na povrchu steny sa začala prejavovať s používaním vane a prejavy sa zmenšovali, keď sa vaňa
prestala používať, čo tiež nasvedčuje súvisu medzi používaním vane a zvýšenou vlhkosťou na stene.
K návrhu znalca B.. A. ohľadne použitia sanačného omietkového systému znalec. B... D. uvádza, že

nakoľkonastenemedzikúpeľňouaspálňouniesúbadaťžiadneznámkyzasoleniaahodnotynameranej
vlhkosti sú nízke, použitie sanačných omietok označuje za neúčelné. Ohľadne žalobkyňou uvedenej
skutočnosti zatečenia bytu v septembri 2014 ako možnej príčiny vzniku vady znalec B.. N. D. uviedol,
že technická porucha, ktorá spôsobila zatečenie bytu v septembri 2014, mohla spôsobiť, že vo vrstve
poteru na podlahe sa výrazne zvýšila vlhkosť, ktorá sa mohla šíriť vedením v poterovej vrstve, prípadne

aj vo zvislých priľahlých konštrukciách, ktoré nie sú oddelené izolačnou vrstvou. Nakoľko zatopenie
bolo krátkodobé a následne sa tento jav nezopakoval, je isté, že vlhkosť v konštrukciách neustále
klesala a po určitom období by sa dosiahla rovnovážna sorpčná vlhkosť, teda taká vlhkosť, pri ktorej
by poter a priľahlé steny nepreukazovali žiadny prírastok ani úbytok vlhkosti. Pre pokládku laminátovej
veľkoplošnej podlahy je nevyhnutné, aby podkladné vrstvy mali takú vlhkosť, aby neprišlo k poruchám
na podlahe, prípadne za istých okolností k zvýšenej vlhkosti v spodných častiach priľahlých stien,

nakoľko pokládkou podlahových vrstiev by sa znížila možnosť odparovania vody z poteru do okolitého
vzduchu a prípadná zvýšená vlhkosť by mohla byť transportovaná vedením do okolitých konštrukcií.
Ak by tento jav nastal, bolo by to krátko po realizácií podlahy a postupne by sa vlhkosť na stenách
znižovala až do rovnovážnej sorpčnej vlhkosti. Po pokládke podláh neboli viditeľné žiadne poruchy a
to ani približne dva mesiace po jej realizácii. Nie je preto možne, aby sa zvýšená vlhkosť, ktorá sa do

poteru dostala v septembri 2014 prejavila v januári 2015, keďže sa dovtedy a ani po pokládke podláh
nijako neprejavovala. Zatečenie bytu v septembri 2014, ako príčinu vád na stene medzi kúpeľňou a
miestnosťou č. X.XX možno s určitosťou vylúčiť. Z vyššie uvedených skutočností nepochybne vyplýva,
že byt žalobkyne bol zhotovený v súlade projektovou dokumentáciou v stave pripravenom pre jeho
riadne užívanie bez akýchkoľvek obmedzení. Závery žalovaným predloženého znaleckého posudku č.

XX/XXXX jednoznačne vylučujú súvislosť medzi zatečením bytu v septembri 2014 a vadou prejavujúcou
sa na ňom viac ako dva mesiace po jeho prevzatí žalobkyňou. Znalec vo svojom znaleckom posudku
súčasne neuvádza žiadne porušenie právnych predpisov zo strany žalovaného, ktorého dôsledkom by
bolo prejavenie sa vady. Žalovaný previedol na žalobkyňu byt, ktorý bol v čase jeho odovzdania v riadom
stave v súlade s právnymi predpismi a záväznými technickými normami, a to bez akýchkoľvek zjavných a

skrytých vád. Žalovaný pred odovzdaním bytu vykonal meranie vlhkosti podlahy, pričom táto dosahovala
hodnoty potrebné pre kladenie parkiet, čomu zodpovedá aj ten fakt, že samotný dodávateľ poverený
žalobkyňou pred realizáciou týchto prác nezistil žiadne prekážky, ktoré by mu bránili v kladení parkiet.
Ak vychádzame z predpokladu, že dodávateľ parkiet pred ich kladením zachoval technologický postup
tým, že vlhkosť podlahy meral, je nepochybné, že podmienky na ich kladenie vrátane správnej vlhkosti

podlahy boli zachované, keďže tieto reálne aj osadil. S prihliadnutím na všetky vyššie okolnosti možno
ustáliť, že k vzniku vady došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku úniku vody z napojenia medzi
kanalizačným odtokom a vaňou, po prevzatí bytu žalobkyňou a to v dôsledku jej konania, príp. konania
tretích osôb. S týmto konštatovaním korešponduje aj tá skutočnosť, že po tom, ako sa vaňa prestala
používať a bola odmontovaná, prejav vzniknutej vady sa zmenšoval. Pri opakovaných obhliadkach

zúčastnené strany konštatovali, že zostatková vlhkosť sa postupne zmenšovala a to bez toho, aby
sa prijali opatrenia spočívajúce v odsekaní omietky a použití sanačných omietok, ktoré navrhol N..
B.. C. A. vo svojom odbornom vyjadrení č. XX/XXXX. K vzniku vady nedošlo v dôsledku porušenia
právnych povinností zo strany žalovaného, ale v dôsledku konania žalobkyne, resp. ňou poverených
tretích osôb, ktoré pri montovaní zariaďovacích predmetov postupovali neodborne. Vada, ktorá vyšla

najavo, bola dôsledkom okolností vzniknutých až po prevzatí bytu žalobkyňou. Z uvedeného vyplýva,
že žalobkyňa nemá nárok na zľavu z kúpnej ceny podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
povinnosť upravenú týmto zákonným ustanovením žalovaný nemohol porušiť, keďže byt pred jeho
odovzdaním nebol postihnutý žiadnou vadou, na ktorú by mal žalobkyňu upozorniť. Znalec B.. N. D.
vo svojom znaleckom posudku nedostatky, príp. nekvalitu prác nekonštatoval, z čoho vyplýva, že zo

strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnych jeho zmluvných ani zákonných povinností. Ani z
jedného dôkazu predloženého žalobkyňou nemožno jednoznačne ustáliť, ktorú konkrétnu povinnosť
mal žalovaný porušiť, a ak k nejakému porušeniu z jeho strany vôbec došlo, či takéto porušenie má
nejakú priamu súvislosť s prejavenou sa vadou. Záver odborného vyjadrenia N.. B.. A. o nedodržaní
predpísaných technologických postupov pri realizácii prác sa prieči nielen záverom znaleckého posudku

B.. D., ale rovnako nezodpovedá ani záverom kolaudačného rozhodnutia, v ktorom neboli obsiahnuté
žiadne nedostatky zhotovenej stavby. Namietať možno aj spôsob, na základe ktorého znalec N.. B..
A. konštatoval nedodržanie technologických postupov žalovaným. Je síce pravdou, že termovíznou
kamerou možno namerať miesta so zvýšenou hodnotou teploty, avšak je vylúčené, aby bolo možnétakýmto postupom zistiť porušenie technologických postupov pri zhotovovaní stavby. Z uvedeného
vyplýva, že v čase odovzdania bytu žalobkyni žalovaným byt nevykazoval žiadne zjavné vady (čo
je zaznamenané v odovzdávacom protokole) a ani žiadne skryté vady, na ktoré by mal žalovaný

žalobkyňu upozorniť. Vzhľadom na to, že vada vznikla až po okamihu prevzatia bytu žalobkyňou,
konaním nezavineným žalovaným, za túto vadu zodpovedá v plnom rozsahu samotná žalobkyňa a musí
sama znášať škodu, ktorá jej tým vznikla. Žalovaný od začiatku pristupoval k posudzovaniu vzniknutého
stavu s maximálnom odbornou starostlivosťou, opakovane vykonával obhliadky predmetných priestorov
a opakovane a preukázateľne ponúkal žalobkyni uvedenie priestorov na svoje náklady do stavu

existujúceho v čase pred vykonaním zásahu, čo táto odmietla, čím svojim odmietavým prístupom sama
prispela k zvyšovaniu nákladov, ktorých náhrady sa svojim návrhom voči žalovanému domáha.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalobkyňa začala byt užívať a do bytu sa nasťahovala 23.12.2014.
Žalovaný v odpovedi na reklamáciu listom zo dňa 28.01.2015 konštatoval, že izolácia a rúry v týchto
miestach nejavili žiadne známky porušenia, boli suché a bez úniku vody, preto žalobkyňa nesúhlasí

so záverom znalca B.. N. D. na str. 11 znaleckého posudku č. XX/XXXX v bode 2.3.3 kde uvádza,
že najpravdepodobnejšou príčinou poruchou bol kanalizačný odtok, resp. napojenie na odtok vane.
Žalobkyňa sporuje celý znalecký posudok č. XX/XXXX. Obhliadka zvlhnutého miesta znalcom B.. N. D.
sa konala až v máji 2015, čo je od oznámenia takmer o 4 mesiace neskôr, merania vykonané uvedeným
znalcom boli robené v iných podmienkach a inými prístrojmi a postupy zisťovania boli nanajvýš

neštandardné. Znalec neposudzoval komplexnosť možných príčin zavlhnutia steny, hľadal možné
príčiny len v súvislosti s odtokmi vody/kanalizácie, iné možnosti neskúmal. Znalec B.. N. D. pri svojich
technických úvahách o možných príčinách zvlhnutia steny oddeľujúcej kúpeľňu od spálne v znaleckom
posudku uviedol, že nie je možné, aby sa zvýšená vlhkosť, ktorá sa do poteru dostala v septembri 2114,
prejavila v januári 2015, keďže dovtedy, a ani po pokládke podláh sa nijako neprejavovala. Zatečenie

bytu v septembri 2014 ako príčinu vád na stene medzi kúpeľňou a miestnosťou č. 1.02 možno vylúčiť.
S týmto tvrdením znalca žalobkyňa nesúhlasí, práve vlhkosť, ktorá sa do poteru dostala pri vytopení
bytu v septembri 2014 bola väčšieho rozsahu (vychádzajúc z fotodokumentácie, ktorú má žalobkyňa k
dispozícii priamo od žalovaného) ako predávajúci predpokladal. Technické vysúšače nestačili, odstránili
vodu len z vrchných - viditeľných častí, žalobkyňa nemala vedomosť v čase kúpy, že došlo k vytopeniu

bytu (medzitým ako si dohadovali podmienky predaja). Taktiež úvaha znalca, že táto skrytá vada sa
neprejavila bezprostredne po pokládke podláh je zavádzajúca, pokládka podlahy bola realizovaná až
v druhej polovici decembra 2014, pričom dovtedy mala vlhkosť možnosť unikať, keďže podlaha nebola
prekrytá, vada sa neprejavovala. Avšak ako náhle v uvedenom čase došlo k položeniu podláh, vada
sa bezprostredne prejavila - začiatkom januára 2015. Žalobkyňa zastáva názor, ktorý je podporený

aj odborným posudkom, že vlhkosť, ktorá bola v podlahe zjavne prítomná ako dôsledok vytopenia,
nemohla po pokládke podláh kam unikať, a preto začala unikať oslabenou časťou muriva (teda v časti,
kde je zasekané vodovodné potrubie do steny). Nakoľko sa predmetná vlhkosť nemala ako prejaviť
na strane kúpeľne, z dôvodu obkladu v kúpeľni, prejavila sa na strane spálne. Pričom prítomnosť
vlhkosti v podlahe je badateľná aj v chodbe, kde došlo k zvlneniu laminátovej podlahy. Za zavádzajúce

považuje žalobkyňa tvrdenie žalovaného o meraní vlhkosti podlahy po zatopení predmetného bytu a
pozitívnom výsledku pre kladenie laminátovej/drevenej podlahy. Žalovaný nepredložil pri odovzdaní
bytu žalobkyni doklad o stanovení miery vlhkosti podláh podľa ČSN 74 4505 v kombinácii s ČSN
EN ISO 12570 gravimetrickou analýzou, ktorá je najpresnejšia skúška resp. karbidovou metódou.
Aj podľa odborného názoru znalca je meranie príložnými meračmi veľmi nepresné a ich výsledky

zavádzajúce. K tvrdeniu znalca o zostatkovej vlhkosti, ktorá je problémom novostavieb, žalobkyňa
uviedla, že predmetná stavba už nejaký ten rok stála a presúšala sa prirodzene a aj tá zostatková
vlhkosť by sa za obdobie hoci 17 mesiacov vyparila. Dôvody zvlhnutia v byte sa po čase prejavili
aj na chodbe zvlnením podláh a podľa názoru žalobkyne dôvodom je vytopenie bytu. Ani znalec B..
N. D. jednoznačne vo svojom znaleckom posudku nepreukázal dôvod vady, opätovne ako poverené

osoby žalovaného predtým, uvádza len pravdepodobne možné príčiny až na to, že odtok z vane
po jej demontovaní spoločnosťou poverenou žalovaným bol suchý. Takže aj závery znalca v tomto
kontexte vyznejú ako účelové, so snahou odviesť pozornosť súdu od skutočnej príčiny vzlinutia vlhkosti.
Žalovaný ako predávajúci túto skutočnosť zámerne pred žalobkyňou ako kupujúcou zamlčal, hoci sa
technicky pokúšali odstrániť vadu, čim sa však nezbavil zodpovednosti za vadv predávaného bytu.

Byt v čase odovzdania žalobkyni mal skrytú vadu - „zbytkovú vlhkosť" po celoplošnom zatopení bytu,
ktorá nepriamo bola potvrdená aj znaleckým posudkom B.. N. D.. Dokonca podľa meraní termovíznou
kamerou znalcom N.. B.. C. A. za viac ako 6 týždňov od objavenia sa zvlhnutia na stene oddeľujúcu
kúpeľňu a spálňu, bolo jednoznačne preukázané, že kumulácia vody v murive a v podlahe je veľmivysoká.Porušenímpovinnostipredávajúceho(žalovaného)upozorniťkupujúceho(žalobkyňu)namožné
skryté vady - „zbytková vlhkosť" v byte, došlo nie vinou žalobkyne ku škodám (musela opustiť byt,
náhradné ubytovanie, rozbitie kúpeľne/znovuuvedenie kúpeľne do pôvodného stavu). Hoci žalovaný

do spisu doložil kolaudačné rozhodnutie, žiaden zo subjektov na obhliadke dňa 11.05.2015 nedoniesol
termokameru, aby preskúmal skutočnosti, či deklarovaný stav stavby v listinách skutočne súhlas s
technickým prevedeným stavby, aby k veci zaujal objektívne stanovisko. V znaleckom posudku č. XX/
XXXX vyhotovenom B.. N. D. sa nachádzajú tie isté zábery, ktoré urobil a do svojho znaleckého posudku
č. XX/XXXX zo dňa 20.03.2015, použil N.. B.. C. A.. Súčasne touto cestou vzhľadom na skutočnosť, že

od podania návrhu uplynula dlhšia doba vyčísľuje konkrétne náklady, ktoré mala žalobkyňa v súvislosti
s uplatnením reklamácie bytu a s nemožnosťou užívať predmetný byt v období od januára 2015 do
mája 2015: náhradné ubytovanie - nájom 500 eur/mesačne, celkovo 2.500 eur, uvedenie kúpeľne do
pôvodného stavu (máj 2015) 300 eur, náklady spojené s užívaním bytu - preddavky vo výške 120 EUR/
mesačne (aj keď byt nebol vinou žalobkyne spôsobilý k užívaniu), celkovo 600 eur, náklady v súvislosti
s vyhotovením odborného posudku vady vo výške 590 eur.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že je toho názoru, že v čase odovzdávania bytu predmet kúpy nemal
žiadnu skrytú vadu, nakoľko žiadna takáto vada sa doposiaľ neprejavila. Akékoľvek vyjadrenia o tom,
že byt mal v uvedenom čase vykazovať neúmerné znaky vlhkosti, sú len špekulatívne úvahy žalobkyne
nepodložené relavantnými odbornými zisteniami. Žalovaný bezprostredne po obdržaní oznámenia o

prejave nedostatku v byte žalobkyne, vykonal dňa 9.1.2015 obhliadku miesta a to prostredníctvom
odborne spôsobilých osôb (B.. C. R. - projektový manažér investora a osoba vykonávajúca stavebný
dozor, a G. N. - stavbyvedúci dodávateľa stavby), ktorí už v tom čase konštatovali, že pravdepodobnou
príčinou zvlhnutia steny je neodborná montáž zariaďovacích predmetov - vodovodných batérií alebo
zatekanie pri sprchovaní za obklad pri vaňovej batérii. Pri obhliadkach bola zistená vlhkosť len na stene

medzí kúpeľňou a spálňou, avšak nie na inej priľahlej stene kúpeľne. Závery znaleckého posudku B..
N. D. na jednej strane uvedenú skutočnosť potvrdili (podľa nich bol príčinou vady únik vody v dôsledku
kanalizačného odtoku, resp. napojenia na odtok vane) a na strane druhej jednoznačne vylúčili súvislosť
medzi zvlhnutou stenou a zatečením bytu, ku ktorému došlo v septembri 2014. Na tomto závere nič
nemení ani tá skutočnosť, že v čase vykonávania predmetnej obhliadky dňa 9.1.2015 boli izolácia ako

aj rúry bez známky porušenia a suché. Žalobkyňa ihneď po tom, ako sa prejavila vlhkosť na stene,
prestala vaňu používať. Prejavy vlhkosti sa pritom začali zmenšovať až po obmedzení užívania vane
žalobkyňou. Uvedená skutočnosť preukazuje, že vada na byte vznikla v dôsledku konania žalobkyne,
respektíve neodborným prístupom ňou poverených osôb, a to po okamihu protokolárneho odovzdania
bytu do užívania žalobkyne. Znalec B.. N. D. ako aj znalec N.. B.. C. A. sa pri zisťovaní príčin vzniknutého

stavu v prvom rade zamerali na posúdenie hodnôt vlhkosti dotknutých priestorov, resp. obsah množstva
vody v stavebnom materiáli. Znalec B.. N. D. pri meraní vlhkosti muriva použil vlhkometer, čím
postupoval v súlade s metódou rozptýleného poľa, ktorá mu umožnila namerať približné hodnoty
vlhkosti steny a podlahy. Nemožno preto súhlasiť s presvedčením žalobkyne o zjavne neštandardnom
postupe uvedeného znalca pri meraní vlhkosti a zisťovaní príčiny vzniknutého stavu, nakoľko tento

znalec postupoval pri meraní hodnôt vlhkostí predmetného priestoru zaužívaným spôsobom, odborne
a správne. Vo svojom znaleckom posudku dôsledne posudzuje a vyhodnocuje jednotlivé možné príčiny
prejavenej sa vady a svoje závery odborne vysvetľuje. Naproti tomu zostáva otáznym neobvyklý
postup znalca N.. B.. C. A., ktorý posudzoval a vyhodnocoval vlhkosť dotknutých miest bezkontaktným
meraním muriva termokamerou. Termovízna kamera sa používa na účely merania povrchových teplôt

na povrchu predmetov a konštrukcií, príp. kritických miest úniku tepla v priestore. Uvedeným zariadením
však nie je možné merať hodnoty vlhkosti stavebnej konštrukcie. Meranie termokamerou analyzuje
infračervené teploty vyžarované telesom a nie mieru vlhkostí konštrukcie. Spôsob merania vlhkosti
a zároveň zisťovania vady uskutočnený N.. B.. C. A. preto objektívne nemohol byť relevantným
podkladom pre vyvodenie záverov, ku ktorým tento znalec vo svojom odbornom vyjadrení napokon

dospel. Nedôveryhodným preto vyznieva postoj žalobkyne odvolávajúci sa na posudok tohto znalca,
podľa ktorého mala byť meraniami termovíznou kamerou preukázaná veľká kumulácia vody v murive.
Závery znaleckého posudku uvedeného znalca nepreukazujú, že predmet kúpy v čase odovzdania
žalobkyni trpel vadou v podobe zbytkovej vlhkosti, ktorá sa prejavila vlhnutím muriva priečky oddeľujúcej
spálňu od kúpeľne a že medzi týmito dvomi skutočnosťami existuje priama súvislosť. Ako hlavnú

príčinu vady označuje kumuláciu vody po zatopení podlahy a jej nemožnosť odparovať sa prirodzenou
cestou. Súčasne však uvádza, že vlhnutie je nepravidelné, pričom najkritickejší stav má byť v styku
priečky kúpeľne s obvodovým murivom bytového domu. V prípade zatopenia určitého priestoru sa
však voda v priestore rozmiestňuje rovnomerne. Je preto vylúčené, aby sa v takomto prípade prináslednom meraní dospelo k stanoveniu odlišných hodnôt v jednotlivých častiach takéhoto priestoru
a došlo k navlhnutiu len jednej z priľahlých stien kúpeľne. Naopak, záver o najkritickejšom stave v
kúpeľni bytu len potvrdzuje správnosť záverov znalca B.. N. D. o pravdepodobnej príčine vzniku vady.

K uvedenému je potrebné zároveň poznamenať, že vednou disciplínou, ktorá sa zaoberá otázkami
šírenia tepla a vlhkosti v stavebných konštrukciách je stavebná fyzika. Podľa zoznamu znalcov vedenom
Ministerstvom spravodlivosti SR však N.. B.. C. A. nie je znalcom v príslušnom odbore a preto ani nie
je odborne spôsobilou osobou na zaujatie odborného stanoviska k predmetnej otázke. Jeho odborné
vyjadrenie nemožno považovať za relevantný dôkaz podporujúci tvrdenia žalobkyne na odbornom

základe. Zástupcovia žalovaného pred odovzdaním priestorov vykonali meranie vlhkosti podlahy a táto
nebola mimo stanovených noriem. Opätovne je treba poukázať na to, že sama žalobkyňa poverila
kladením parkiet na podlahu ňou vybraného dodávateľa, ktorý pred realizáciou svojich prác nezistil
žiadnu prekážku a parkety osadil (parkety sa nesmú osádzať, ak vlhkosť podlahy prevyšuje dovolené
hodnoty). Rozhodujúcou skutočnosťou je to, či predmet kúpy v čase uzavretia kúpnej zmluvy vykazoval
vadu uvádzanú žalobkyňou. Je nepochybné, že predmetný byt bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy ako

aj v čase jeho odovzdania žalobkyni v riadnom stave a nemal žiadne vady a ani tú vadu, na základe
ktorej si žalobkyňa uplatnila u žalovaného zľavu z kúpnej ceny a náhradu škody. Predmetná vada sa
na predmete kúpy vyskytla v dôsledku používania bytu a to až po okamihu realizácie predaja, čo je
nepochybne preukázané závermi znaleckého posudku B.. N. D.. Žalovaný neporušil žiadne zákonom
stavené povinnosti, a ani povinnosť podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto mu

neukladalo povinnosť upozorniť žalobkyňu na vadu, ktorá v čase predaja neexistovala. Vzhľadom na
absenciu porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, tento rovnako nenesie zodpovednosť za
škodu, ktorá žalobkyni v súvislostí s vadou vznikla.

5. Žalobkyňa k vyjadrenie žalovaného uviedla, že žalovaný zľahčuje problém so zatopením bytu, z

priloženej fotodokumentácie vyplýva, že vlhké fľaky siahali do výšky 40-50 cm. Zvlhnutie sa najviac
prejavilo v časti kúpeľne ale aj v iných častiach bytu - chodba, spálňa, obývačka. Podľa informácii
žalobkyne žalovaný zavlažoval zeleň v okolí bytového domu, vodu mal napojenú z bytu žalobkyne. Aj
z uvedených dôvodov žalobkyňa sporuje závery znalca B.. N. D. o pravdepodobných príčinách vzniku
vady, nakoľko uvedený znalec neposudzoval komplexne možné príčiny, ale zameral sa len na jednu,

ktorá vyhovuje žalovanej strane, a s ktorou vo svojich vyjadreniach argumentovala. Pričom závery
uvedeného znalca sú v rozpore so závermi samotných zamestnancov/poverených osôb pri osobnej
obhliadke dňa 23.01.2015/list zo dňa 28.01.2015, kde konštatovali, že izolácia a rúry na miestach
obnaženia rozvodov vody kanalizácie v kúpeľni pod vaňou nejavili žiadne známky porušenia, boli suché
bez úniku vody, nič nezatekalo za batérie/ani za obklad (odtok bol plne funkčný, nezatekalo z neho).

Zamestnanci žalovaného navŕtali v kúpeľni žalobkyne tri sondy. Stred bytu (kúpeľňa/chodbaň bol najviac
zasiahnutývytopením.Súčasneztechnickéhohradiskajeprirodzené,ževlhkosťbudestúpať(pouložení
podlahy/dlažby) v miestach, kde narušené murivo. Napriek vyššie uvedeným priamym záverom osôb,
ktoré v pomerne krátkom časovom úseku boli obhliadnuť a zisťovať problém s vlhkosťou v byte, samotný
znalec B.. N. D. bol po viac ako štyroch mesiacoch nepoužívania presvedčený o tom, že vlhkosť ide

kanalizačný odtok (ktorý iné ohliadajúce osoby poverené zo strany žalovaného vylúčili ako dôvody).
Prejavy vlhkosti sa začali zmenšovať až po tom, keď sa otvorila podlaha, nie tým, že sa demontovala
vaňa. Ak by zatekalo spod batérie, tak by voda stekala po kachličkách (z prednej strany) a nie za
kachličkami. A súčasne by fľak na strane od spálni bol vo výške vodovodných batérií, čo podľa priloženej
fotodokumentácie nebol. Dôvody zvlhnutia v byte sa po čase prejavili aj na chodbe zvlnením podláh a

práve postupom času sa ukazuje, že dôvodom vlhkosti je evidentne vytopenie bytu. Ani znalec B.. N. D.,
jednoznačne vo svojom znaleckom nepreukázal dôvod vady, opätovne ako poverené osoby žalovaného
predtým, uvádza len pravdepodobne možné príčiny, až na to ako žalobkyňa už vyššie uvádzala - odtok
z vane, po jej demontovaní spoločnosťou poverenou žalovaným suchý, bez známky porušenia. Takže
aj závery znalca v tomto kontexte vyznejú ako účelové so snahou odviesť pozornosť súdu od skutočnej

príčiny vzlínutia vlhkosti na dotknutých miestach v byte.

6. Žalobkyňa v doplnenom návrhu uviedla, že žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 15.000 eur z titulu zľavy z kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá predstavuje náklady
na sťahovanie, odstránenie vlhkosti, stavebné práce a materiál v súlade s vypracovanými cenovými

ponukami na rekonštrukciu všetkých škôd vzniknutých zo skrytých vád a náhrady spôsobnej škody, ďalej
všetky náklady spojené s uplatnením práv zo zodpovednosti v celkovej výške 4.532,20 eur vyplývajúce
konkrétne z úhrady za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 590 eur, náklady vo výške 2.645 eur
súvisiace so zabezpečením náhradného ubytovania od 9.1.2015 ku dňu podania návrhu, náklady vovýške 1.300 eur vynaložené na vrátenie kúpeľne do pôvodného stavu. Žalobkyňa pri uplatnení vady
objektívne nevedela a ani teraz nemá objektívne presnú predstavu o rozsahu takto prejavenej vady.
Žalobkyňa nepovažuje za objektívne, že za účelom posúdenia zodpovednosti za vady sa bude striktne

brať len konkrétne miesto v byte žalobkyne, kde sa vada prejavila. Žalobkyňa opísala prejav vady, ktorý
je len dôsledkom a nie príčinou, ktorá vyústila do prejavených vád. Aj vlhnutie priečky je len prejavom
určitej vady. Povinnosťou žalovaného bolo v rámci uplatnenej reklamácie zisťovať príčinu a rozsah
prejavenej sa vady - pričom žalovaný zaujal vždy rozdielny názor na príčiny vlhkosti v byte, prejavené na
stene v predmetnom byte. Vychádzajúc zo vzájomnej komunikácie žalobkyne a žalobcu je evidentné,

že vadou je vlhkosť v byte, ktorá sa prejavila na tej-ktorej konkrétnej priečke, a takto je potrebné celú
záležitosť vykladať a posúdiť, rovnako ako ak ostatné vady, ktoré žalobkyňa žalovanému vytýkala a majú
súvis buď s vlhkosťou v byte, prípadne aj prestupmi tepla/zimy a únikmi tepla. Súčasne treba skúmať
aj rozsah a príčinu zvlhnutia priečky, a to nielen sústredením sa len na predmetnú priečku, ale treba
posúdiť komplexne príčinu (dôvody) vlhnutia v byte, ktoré sa prejavilo na predmetnej priečke, a to aj v
kontexte ďalších vytýkaných vád/nedokonalostí, tak ako to je opísané v odbornom vyjadrení znalca B..

A. zo dňa 20.03.2015, č. XX/XXXX. Dňa 11.05.2015 sa konala opätovná obhliadka v byte žalobkyne
spolu so zástupcom žalovaného a nimi prizvaným znalcom B.. N. D., počas ktorej odmontovali sprchovú
hlavicu od sprchovej hadice, malú hadicu vložili do odtoku z vane, spustili batériu naplno, samozrejme
malú hadica z odtoku vystrelila, lebo je tu veľmi silný prúd vody, voda kompletne ostriekala kúpeľňu,
podlahu a stenu v chodbe. Následne išiel znalec merať s neidentifikovateľným malým zariadením (išlo o

malý ruční vlhkomer, voľne dostupný komukoľvek, ako profesionálovi, tak amatérovi) vlhkosť v kúpeľni
a na stene v spálni, ktorú je medzi kúpeľňou a spálňou zo strany spálne.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov B.. N. D., N.. B.. C. A.,
oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to čiastočným výpisom z listu vlastníctva pre k.ú. R. L.

č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva pre k.ú. R. L. č. XXXX, výpisom z obchodného registra žalovaného,
energetickým štítkom zo dňa 15.04.2013, listom žalobkyne zo dňa 24.03.2015, záznamom z rokovania
dňa 23.01.2015, záznamom z obhliadky dňa 20.03.2015, 11.05.2015, kúpnou zmluvou č.. zo dňa
26.09.2014, protokolom o odovzdaní a prevzatí bytu s príslušenstvom zo dňa 28.10.2014, vyhlásením
ďalšieho vlastníka zo dňa 28.10.2014, Dodatkom č. 1 k Zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového

priestoru v dome č. R. zo dňa 10.12.2014, Kartou bytu, odborným vyjadrením N.. B.. C. A. č. XX/
XXXX, stanoviskom žalovaného k reklamácii zo dňa 17.02.2015, urgenciou reklamácie, reklamáciou
č.l. 63, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 13.05.2013, odpoveďou žalovaného na reklamáciu zo dňa
28.01.2015,znaleckýmposudkomznalcaB..N.D.č.XX/XXXX, podacímlístkomč.l.130-133,pokusom
o mimosúdne doriešenie zľavy zo dňa 09.11.2017, cenovou ponukou č.l. 156-157, podacím lístkom

č.l. 162-163, čestným vyhlásením R.. C. K., faktúrou zo dňa 14.05.2015, príjmovým pokladničným
dokladom zo dňa 21.05.2015, rozpočtom č.l. 257, cenovou ponukou č.l. 258, krycím listom rozpočtu
č.l. 259, cenovou ponukou zo dňa 05.04.2019, predčasným ukončením nájomného vzťahu zo dňa
30.04.2015, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi č.l. 262 - 266, zmluvou o nájme bytu
zo dňa 23.01.2015, vyjadrením znalca B.. N. D. zo dňa 04.04.2019 č.l. 269, vyjadrením svedka B.. C.

R. zo dňa 05.04.2019, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 Civilného sporového
poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomne podanej žaloby
a jej doplnení. Je pravdou, že pri preberaní bytu bol tento bez zjavných vád, vady však boli skryté.

Byt bol vytopený, o čom je aj fotodokumentácia, žalobkyni to bolo zamlčané, bola uvedená do omylu,
žalovaný o tom vedel a neoboznámil ju s tým. Aj keby holobyt bol predtým vytopený, tak merania
vlhnutí nedokazujú nič, rovnomerne byt vytopený nebol, čo je vidno z fotografií. Žalobkyňa kupovala
byt ako holobyt, tak je zrejmé, že po kúpe bytu si ho sama zariaďovala. Žalovaný poukazoval celý
čas na chybné batérie v kúpeľni, dnes uviedol že to bol chybne namontovaný odtok vane. Vzhľadom

na to, že v žalobe vyčíslili výšku nákladov 1.800 eur a teraz je suma ustálená na 1.300 eur, ktorú
žiada žalobkyňa titulom vynaloženia investícií na vrátenie kúpeľne do pôvodného stavu, berie žalobkyňa
žalobu v časti vo výške 500 eur späť a žiada žalobu v tejto časti zastaviť. Žalobkyni vznikli väčšie náklady
v súvislosti so zabezpečením náhradného ubytovania, tie sú vo výške 2.645,20 eur, preto žiada, aby súd
pripustil zmenu žaloby. Žalobkyňa žiada, aby jej žalovaný spolu uhradil sumu 19.532,20 eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa netrvá na úhrade nákladov spojených s užívaním jej bytu vo
výške 600 eur, ktoré uviedla vo vyjadrení zo 17.10.2016. Žalobkyňa si uplatňuje zľavu z kúpnej ceny za
vadu, ktorou je vytopenie predmetného bytu. Za úniky tepla a neodborné zateplenie si žalobkyňa zľavu
neuplatňuje, toto sa bude riešiť zvlášť hromadne.9. Právna zástupkyňa žalobkyne titulom záverečnej reči uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanej
žalobe. Žalovaný opomenul fakt, že treba oboznámiť žalobkyňu o tom, že byt bol vytopený v nemalom

rozsahu. Celé vytopenie znemožnilo žalobkyni užívať nehnuteľnosť kvalitným spôsobom, preto hneď
na začiatku výskytu problému kontaktovala žalovaného aj spoločnosti, ktoré jej zabezpečovali sanitu a
zariadenie nehnuteľnosti. Jednanie žalovaného nebolo štandardné a nevychádzali v ústrety aj napriek
tomu, že klientka bola na začiatku ochotná sa aj dohodnúť, ale v rámci postupu pri dokazovaní skrytých
vád, ktoré si mala spôsobiť kvázi ona, tak už pri tomto postupe nadobudla veľkú nedôveru a preto

nechcela, aby sa odstránila vada a byt sa vrátil do pôvodného stavu. Žalovaná suma nie je nadsadená,
15.000 eur podľa predložených cenových ponúk je nižšia ako je na cenových ponukách. Žalobkyňa
chcela dať byt do štádia, aby ho mohla bezproblémovo užívať, keďže má aj zdravotné problémy.
Žalovaný sa snaží obrátiť zodpovednosť na firmu, ktorá montovala zariadenie kúpeľne.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na doterajších

prednesoch a podaniach. Predmetná vada bola spôsobená inak ako uvádza žalobkyňa v žalobe.
Žalobkyňa prevzala od žalovaného byt 28.10.2014 v riadnom stave bez akýchkoľvek zjavných vád, čo
napokon vyplýva aj z odovzdávacieho protokolu. V tomto protokole žalobkyňa vyhlasuje a písomne
potvrdzuje, že byt preberá v stave dohodnutom v kúpnej zmluve a to bez zjavných vád a nedorobkov
s vedomím, že okamihom prevzatia prechádza na ňu zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá na

predmete kúpy vznikne. V čase odovzdania bytu, tento nemal žiadnu skrytú vadu, nakoľko žiadna takáto
vada sa doposiaľ neprejavila. Po prevzatí bytu žalobkyňou ho začala táto vo vlastnej réžii a na vlastné
náklady zariaďovať prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného dodali a namontovali
celé príslušenstvo kúpeľne a osadili parkety. Závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý predložil
žalovaný jednoznačne vylučujú súvislosť medzi zatečením bytu v roku 2014 a vadou prejavujúcou sa v

byte dva mesiace po prevzatí bytu žalobkyňou. Znalec v posudku súčasne neuvádza žiadne porušenie
právnych predpisov zo strany žalovaného, ktorého dôsledkom by bolo prejavenie sa vady. Žalobkyňa
si po prvýkrát riadne uplatnila voči žalovanému zodpovednosť za vady listom z 13.1.2015, v ktorom
namietala vznik havárie v byte spočívajúcej v porušení potrubia, ktoré má spôsobovať vlhnutie steny.
Toto konkrétne právo si uplatnila voči žalovanému, bolo to odstránenie vady podľa § 622 Občianskeho

zákonníka. Toto zvolené právo nemožno dodatočne meniť, reklamácia bola na základe odborného
posúdenia žalovaného dňa 17.2.2015 zamietnutá a vyhodnotená ako neopodstatnená s tým, že príčinou
prejavujúcej sa vady bolo neodborné konanie žalobkyne alebo ňou poverených tretích osôb. Napriek
skutočnosti, že žalovaný odmietol prevziať zodpovednosť za prejavenú vadu, opakovane ponúkol
žalobkyni pomoc pri odstraňovaní vady a bol pripravený túto na vlastné náklady odstrániť. Žalobkyňa

však s odstránením vady žalovaným nesúhlasila, čím sama svojím konaním zmarila právo, ktoré si
uplatnila v rámci reklamácie od žalovaného. Pokiaľ požaduje zľavu z kúpnej ceny, na takúto požiadavku
nemá právny titul, nakoľko vada, ktorú si žalobkyňa spôsobila sama, bola odstrániteľná a žalovaný
bol pripravený ju odstrániť, k čomu mu však žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť. Žalobkyňa vo
svojom podaní vychádza zo záveru odborného vyjadrenia č. XX/XXXX, ktoré vypracoval N.. B.. C.

A., jeho spôsob merania vlhkosti a zároveň zisťovania vady nemohol byť relevantným podkladom pre
vyvodenie záverov, ku ktorým znalec vo svojom odbornom vyjadrení napokon dospel. Ako hlavnú príčinu
vady označuje kumuláciu vody po zatopení podlahy a jej nemožnosť odparovať sa prirodzenou cestou.
Súčasne však uvádza, že vlhnutie je nepravidelné, pričom najkritickejší stav má byť v styku priečky
v kúpeľne s obvodovým murivom bytového domu. V prípade zatopenia určitého priestoru sa voda v

priestore rozmiestňuje rovnomerne, je preto vylúčené, aby sa v takomto prípade dospelo pri meraní k
stanoveniu odlišných hodnôt a došlo k navlhnutiu len jednej z priľahlých stien kúpeľne. Naopak záver o
najkritickejšom stave v kúpeľni bytu len potvrdzuje správnosť záverov znalca B.. D. o pravdepodobnej
príčine vzniku vady, a to je nesprávne namontovanie odtoku vane. Prvýkrát voči žalovanému uplatnila
žalobkyňa zodpovednosť za vady listom z 13.1.2015, v ktorom namietala vznik havárie spočívajúcej v

narušení potrubia, ktoré má spôsobovať vlhnutie steny. Konkrétne právo, ktoré si žalobkyňa uplatnila
voči žalovanému zo zodpovednosti za vady, bolo odstránenie vady v zmysle § 582 OZ, toto zvolené
právo nemožno ďalej dodatočne relevantne meniť. Pokiaľ žalobkyňa dnes požaduje zľavu z kúpnej ceny,
na takúto požiadavku nemá právny titul, pretože vada, ktorú si žalobkyňa spôsobila, bola odstrániteľná
a žalovaný napriek tomu, že ju nezavinil, bol pripravený ju odstrániť, k čomu žalobkyňa neposkytla

potrebnú súčinnosť. Zmenený návrh je opäť v plnom rozsahu zmätočný, dôkazmi nepodložený a
neodôvodnený. Žalobkyňa si voči žalovanému nikdy neuplatnila právo zodpovednosti na základe inej
vady bytu, ktoré vo svojom odbornom vyjadrení uvádza B.. A.. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže
kupujúci domáhať na súde len ak vady vytkol do 24 mesiacov od prevzatia veci. Firma, ktorá kladiepodlahu, je povinná skontrolovať vlhkosť podlahy pred pokládkou. Právny zástupca žalovaného ďalej
uviedol, že s čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 500 eur súhlasí.

11. Právny zástupca žalovaného titulom záverečnej reči uviedol, že po vykonanom dokazovaní má za
preukázané, že predmetná vada, o ktorú žalobkyňa svoj nárok v predmetnom konaní opiera, vznikla a
bola spôsobená inak ako žalobkyňa v žalobe uvádza. Žalobkyňa prevzala byt od žalovaného v riadnom
stave bez akýchkoľvek zjavných vád, v čase odovzdania bytu predmet kúpy nemal žiadnu skrytú vadu,
nakoľko žiadna takáto vada sa doposiaľ neprejavila. Porucha, o ktorej žalobkyňa hovorí, vznikla tri

mesiace po tom, čo žalobkyňa byt prevzala a začala ho vo vlastnej réžii a na vlastné náklady zariaďovať
prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného dodali a namontovali celé príslušenstvo
kúpeľne a osadili parkety.

12. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že kupovala byt, ktorý bol 17 mesiacov po kolaudácii,
preto predpokladala, že byt bude dokonale suchý. V tom čase bola zdravotne ťažko postihnutá osoba.

Vznik spór a plesní na stenách bol pre ňu absolútne neprípustný. Cíti sa podvedená zo strany predajcu,
pretože ju neinformoval o tom, že byt bol plošne vytopený, dozvedela sa to náhodou od suseda. Keď
sa spravili v kúpeľni vrty, sondy, otvorilo sa to, tak bolo všetko vnútri mokré. Predstava žalovaného bola
uvedeniedopôvodnéhostavu,žepoter,izolácia,betón,všetkomokrédoplniaďalšímbetónomazatvoria
to. Žalobkyňa je technická inžinierka a trochu sa vyzná do tejto problematiky, vie, že by navrhované

riešenie bola len kozmetická úprava, ktorá by neriešila hlavnú príčinu. Ponúkli jej len uvedenie do
pôvodného stavu, teda aby bola kúpeľňa využívateľná, ale pre ňu z hľadiska jej zdravotného stavu by
to nič neriešilo. Keď už boli vtedy sondy otvorené, chcela to nechať vysušiť a nie to zatvárať, preto si
prizvala znalca B.. A., aby vypracoval znalecký posudok. Keď B.. D. vykonával posudzovanie z pohľadu
znalca, bolo to v inom ročnom období ako keď 7.2.2015 vykonával merania B.. A., B.. D. a B.. L. a B..

R. vykonávali merania 11.5.2015, čiže je to viac ako štyri mesiace rozdiel. Meranie bolo vykonávané v
úplne inom ročnom období, v iných podmienkach a po štyroch mesiacoch od otvorenia podlahy, ktorá sa
vysúšala. So znaleckým posudkom B.. D. a s jeho vyjadreniami sa nemôže stotožniť, písal ho na základe
merania, ktoré je neštandardne. Žalobkyňa v tom čase mala vymontovanú vaňu v obývačke, v kúpeľni
boli v podlahe sondy, diery, cez ktoré sa to prirodzene vysúšalo a z podlahy trčal iba odtok vane, rúra v

priemer cca 10 cm. B.. D. zobral sprchovú hlavicu, ktorá je súčasťou sprchovej batérie, odmontoval ju
a hadicu, ktorá má v priemer 2-3 cm vložil do tej veľkej odtokovej rúry, zasunul ju asi 40 cm do odtoku,
naplno spustil vodu, tú malú hadicu z tej veľkej vystrelilo, voda bola na strope, stenách, podlahe, chodbe
a aj v spálni. Následne mu žalobkyňa poskytla uteráky, aby to poutierali a potom išli merať vlhkosť s
nejakým príložným vlhkomerom. Čiže oni najprv vlhkosť spôsobili a potom ju išli merať. Žalobkyňa sa cíti

byť zo strany žalovaného ukrivdená, pretože aj správanie protistrany voči nej nebolo také, ako by malo
byť, celá komunikácia bola o tom, že útočne na ňu išiel, žiadala o zabezpečenie náhradného ubytovania,
platila vtedy hypotéku, nájomné. Žalovaný jej ponúkol, že jej dorobí kúpeľňu a celý interiér do určitého
štandardu, ukázali jej vzorkovníky farieb, obkladov, ostatných vecí. Z toho nebolo pre ňu nič použiteľné,
preto sa rozhodla pre inú firmu. Po objavení mokrých fľakov na stenách kontaktovala aj firmu, ktorá jej

montovala zariadenie kúpeľne, pozreli sa na to, zastavila sa voda ventilmi. Keďže bola obvinená batéria
za to, že bola vytopená polovica bytu, odmontovala sa batéria, tesnenia boli suché. Skonštatovali, že
v žiadnom prípade nie je na vine jej batéria, boli obnažené aj rozvody pod batériou a hneď potom bola
mokrá podlaha, ale stena bola suchá. Vlhkosť išla z podlahy. V čase zisťovania príčiny zvlhnutia pán
N. išiel na prvé nadzemné podlažie do kotolne, kde sú aj vodovodné hodiny k jednotlivým bytom a

usúdil, že ručička na jej hodinách sa nejako zvláštne hýbe a únik vody je z jej batérie. Na tomto základe
jej odporúčali, aby nevyužívala vodu v jej byte a sprchovala sa len v krátkom čase a po osprchovaní
aby vždy zastavila ventil vody, aby nebola natlakovaná batéria. Toto tvrdenie pána N. a opieranie sa
protistrany o toto tvrdenie, je absolútne nesprávne, pretože od roku 2018 majú nového správcu bytového
domu STEFE Trnava a keď prevzali dom pod svoju správu, spravili si audit, všetko prezreli a zistili,

že merač vody bol naopak namontovaný zo strany zhotoviteľa budovy, čo spôsobilo pohyb ručičky na
hodinách. Okolo odtoku vane bol silikón, ak by tadiaľ unikala voda, zostávala by na dlažbe. Žalovaný
vie veľmi dobre o tom, že pochybil, upozornil ich na to aj B.. R., ktorý bol od začiatku stavania budovy
ako nejaký externista, upozorňoval na to protistranu, ale tá to nebrala do úvahy, pretože im bolo jedno
ako byt predajú. B.. R. informoval B.. I. a B.. E. o tom, že vlhkosť v byte môže spôsobovať novému

majiteľovi problémy. Na jar a na jeseň sa plávajúca podlaha v byte žalobkyne vlní, preto má podozrenie,
že tam stále zbytková vlhkosť je a bude to musieť riešiť. Má v byte jednoliatu plávajúcu podlahu, preto
bude musieť demontovať úplne všetko zariadenie a byt uviesť do stavu holobytu. Každú jar a jeseň sa
mení miesto, kde sa podlaha zdvíha, stále to pracuje. Po prevzatí bytu po 28.10.2014 sa prvá sa robilakúpeľňa, objednala si firmu, ktorá urobila obklady a dlažbu v kúpeľni. Následne sa byt vymaľoval celý
bielou farbou, nechal sa vysušiť 2-3 týždne, vetralo sa tam. Ďalej sa položila plávajúca podlaha v celom
byte, následne montáž a inštalácia kuchynskej linky. Zo strany spálne boli mokré mapy a plesne na

stene. Bolo teda porušené murivo na tej jednej stene. To bolo viditeľné, skryté vady nevie. Parkety boli
zvlhnuté, naťahali vlhkosť od mokrej steny, boli laminátové. Presný dátum pokládky laminátovej podlahy
uviesť nevie, robila to certifikovaná firma počas dvoch dní. Postup bol štandardný, zmerala sa vlhkosť,
dala sa fólia tenká ako igelit, potom hrubšia ako zateplenie, položila sa podlaha a lišty. V čase montáže
podlaha nevykazovala žiadnu vlhkosť, bolo to v čase od októbra do decembra 2014, v tom čase podlaha

nevykazovala zvýšenú vlhkosť, v hornej vrstve to bolo vysušené. Betón dokáže do seba nasať veľa vody,
dom je odizolovaný odspodu, aby neťahal vodu. Žalovaný hornú vlhkosť odvlhčil, ale spodná vlhkosť
ostala. Pri vykurovaní začala vlhkosť unikať von a to v mieste, kde je „porušené" murivo, t.j., kde sú
zasekané trubky. Zo strany kúpeľne to kvôli obkladom vidieť nemohla, preto sa to prejavilo na strane
spálne. Aj vaňu zapájala žalobkyňou vybraná firma na kľúč.

13. Svedok B.. N. D. pri výsluchu uviedol, že v roku 2015 bol oslovený žalovaným za účelom
vypracovania znaleckého posudku v ktorom mal stanoviť príčiny poruchy a reklamácie v byte žalobkyne,
prípadne navrhnúť riešenie daného stavu. V byte bol osobne pozrieť 11.5.2015, ohliadky sa zúčastnil
B.. R. za žalovaného, B.. L., ktorá bola technická poradkyňa a žalobkyňa. Svedok bol oboznámený
so skutkovým stavom, s vyjadrením žalobkyne. Je pravdou, že stena bola zavlhnutá, bolo viditeľné

voľným okom bez merania, že vlhkosť ustupuje. V kúpeľni bola demontovaná vaňa, bola porušená
podlaha, kde boli obnažené niektoré rozvody vody a kanalizácia. Vylúčil zatekanie objektu dažďovou
vodou, nakoľko sa jednalo o poruchu na vnútornej stene objektu a na vonkajších stenách neboli viditeľné
žiadne poruchy. Vylúčil aj zemnú vlhkosť, táto porucha totižto nebola trvalá a prejavovala sa iba
dočasne. Svedok dospel k záveru, že porucha môže byť spôsobená rozvodmi v objekte, a to buď

prívodom teplej alebo studenej vody alebo kanalizačnými rozvodmi. Prítok a odtok vody skúsili pustením
vody, fungovali. Vylúčil poruchu na prítokovom potrubí od teplej aj studenej vody, ak by bola nejaká
porucha, pod tlakom by stena vlhla stále, čo v tomto prípade nebolo. Jediná technicky vysvetliteľná
závada bola tá, že je problém v systéme odtoku splaškovej vody, kanalizácie. Z vyjadrenia žalobkyne pri
ohliadke vyplynulo, že poruchy začali, keď začala byt užívať, najmä kúpeľňu. Na stene mala dátumovú

čiaru, vlhkosť klesala v období, keď vaňu demontovala a prestala ju používať. To podporilo teóriu, že
sa jedná o chybné namontovanie vane na potrubie. Priamo určiť sa to nedalo, lebo daná vaňa bola
demontovaná. K samotným prejavom poruchy poukazuje na fotografiu na strane 9, kde je vidno trubku
vane, ktorá prechádza dlažbou kúpeľne, čo je pravdepodobné miesto vniku vody do vrstvy poteru.
Nakoľko keramická dlažba a obklady sú vodeodolné, resp. nepriepustné, daná porucha sa neprejavila

v kúpeľni, ale vlhkosť sa šírila vrstvou poteru pod dlažbou a keď prišla k stene medzi kúpeľnou a
spálňou, kde vzlínala smerom nahor, resp. aj do ďalšej miestnosti po vrstve poteru, kde sa prejavovali
dané vady, ktoré popisovala žalobkyňa. Najvyššie namerané miesto zavlhnutia na stene bolo v úrovni
kanalizačného odtoku vane, čo bolo vidno aj vizuálne a bolo to namerané aj vlhkomerom. Časovo to bolo
ohraničené používaním vane. Vzrastajúca hodnota vlhkosti bola smerom k odtoku na podlahe aj stene.

Vlhkosťvbytemeralpríložnýmvlhkomerom-nepriamounedeštruktívnoumetódou.Termovíznemeranie
vykonané B.. A. je bezkontaktné a nedeštruktívne meranie objektu pomocou ktorého je možné sledovať
teplotný obraz a teplotné rozdiely na skúmanom povrchu. Výsledkom je grafická snímka teplotného
obrazu povrchu snímaného telesa. Pomocou farebného spektra a bodovej teploty na celej ploche
obrazu je možné určovať aktuálne teplotné rozdiely. Nie je to prístroj, ktorým je možné určovať vlhkosť.

Termovízne meranie môže odhaliť vady ako aj charakteristiky konštrukcií, ktoré sú pre konštrukciu a
prostredie, v ktorom sa nachádzajú, prirodzené a ktoré sú voľným okom neviditeľné. Mnoho fotiek, ktoré
nafotil B.. A. sú úplne prirodzené, napr. že miesta geometrických a materiálovo tepelných mostov majú
zo strany interiéru a zo strany exteriéru vyššiu teplotu ako celistvá stena. Snímky zachytávajú prirodzený
jav. Napr. roh budovy je geometrický tepelný most, kde je prirodzené, že z vnútornej strany je to miesto

chladnejšie ako celistvá stena a z vonkajšej strany je to miesto teplejšie ako celistvá stena. Potom
napr. betónový preklad nad oknom aj keď je zateplený má iné vlastnosti ako tehlový obklad. Svedok
sa domnieva, že B.. A. meral v strede snímky, pravdepodobne vo Fahrenheitoch a určite sa nejedná o
žiadne hodnoty vlhkosti. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ak by príčinou vady bolo vytopenie
bytu 1,5 mesiaca pred odovzdaním žalobkyni, ako by takýto byt vyzeral, či by bolo zjavné takúto vadu

nájsť, svedok uviedol, že to závisí to od množstva vytopenia. Ak by bolo zatopenie veľké, mohlo by sa
prejaviť celoplošne vo všetkých miestnostiach, prípadne aj v iných bytoch na tej istej úrovni. Prejavilo by
sa to zavlhnutím stien, nakoľko vlhkosť by z poteru vzlínala, prípadne celoplošného zatopenia. Svedok
sa domnieva, že nešlo o extrémne zatopenie. Materiál má schopnosť schnutia, 6 týždňov je dostatočnedlhá doba, aby poter vyschol. Závisí to aj spôsobu sušenia a použitia technických pomôcok. Nadmerná
vlhkosť bola nameraná na stene medzi kúpeľňou a spálňou, nebola zavlhnutá rovnomerne, bola tam
amplitúda. Na parketách neboli badateľné poškodenia, bolo vidno, že je odmontovaná podlahová lišta a

jedna lamela, iné poškodenie podláh tam nebolo. Karbidová aj gravimetrická metóda merania vlhkosti sú
deštrukčné metódy, je potrebný priamy odber a narušenie konštrukcie na zmeranie vlhkosti. Karbidová
metóda je časovo náročná. Je potrebné sekaním odobrať vzorku materiálu z rôznych miest. Je to v praxi
nepredstaviteľné, prakticky sa to nepoužíva. Výsledok pri gravimetrii je za niekoľko dní, následne je
potrebné vysekané miesta vyspraviť a počkať kým vlhkosť klesne na požadované hodnoty, čo môže trvať

niekoľko dní alebo týždňov. Gravimetrická skúška sa používa u sanačných objektov, kde je možné sekať
do muriva. Pri gravimetrickej metóde sa odváži mokrá vzorka a po vysušení suchá vzorka, potom sa to
porovnáva. Mletie vzorky, uskladnenie je náročné. Svedok zvolil metódu merania vlhkomerom z dôvodu,
že výsledky má okamžite a to bez narušenia povrchu, meraní je možné urobiť nespočetné množstvo a
aj opakovane na tom istom mieste, čo je pri deštruktívnych metódach vylúčené. Táto metóda je bežne
používaná pri kladení podláh. Sanačná omietka neodstraňuje príčinu vlhnutia, ale len dôsledok. Vlhkosť

vychádzajúca z podzemia obsahuje soli, v danom prípade to je neefektívne z titulu hrúbky omietky,
omietka nebola narušená kryštalizáciou soli. Termovíznou kamerou je možné zachytiť väčší tepelný tok,
ale nie je možné určiť, čo je príčinou, aj keď to môže odhaliť. Na kamere je vidno, že tam niečo svieti,
napr. miesto tepelného mostu, priamo technologickú príčinu odhaliť nevie. V byte na obhliadke bol cca 9
mesiacovpovytopení.Naotázkuprávnejzástupkynežalobkyne,čijemožné,žekzníženiuvlhkostiprišlo

aj tým, že bola podlaha v kúpeľni otvorená 5 mesiacov, svedok uviedol, že vo všeobecnosti akékoľvek
odstránenie neparopriepustnej vrstvy pomáha k vysúšaniu, avšak otvor v kúpeľni bol nepatrný vo vzťahu
k navlhnutej ploche steny, ktorá bola rádovo v m2. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či je možné,
aby vytopenie podľa fotografií v posudku B.. A. bolo príčinou jednej z prejavených vád svedok uviedol,
že sa nevie vyjadriť, či sa jedná o zatopenie, nakoľko nie je autorom tej fotografie. V strede chodbičky

sa nachádza svetlý fľak. Na fotografii B je vidno hru svetla a tieňa.

14. Svedok B.. C. A. na pojednávaní uviedol, že v odbornom vyjadrení sa mal vyjadriť k možnému
odstráneniu vád, aby bola nehnuteľnosť v užívateľnom stave, on sa nezaoberal prioritne vlhkosťou.
Došlo k zatopeniu určitej časti bytu, čo samozrejme vidieť nejde. K zatopeniu došlo asi mesiac alebo

mesiac a pol predtým, ako tam prišiel, bolo to relatívne čerstvé. Svedok to nevidel dovtedy, kým na
to nebol upozornený. Najprv si nechal vysvetliť, čo sa od obdobia kúpy bytu po jeho príchod udialo a
obdržaldokladyodžalobkyne.Dombolpostavenýtakýmspôsobom,ženeexistujeinámožnápríčina,len
poškodenieprívoduvodyalebonapojenienakanalizáciu.Svedokkonštatoval,žeproblémsanezväčšuje
ani nezmenšuje, že je problém stabilizovaný. Po predložení reklamácie v rámci prvej obhliadky bez

meraní bolo skonštatované, že keď je to mokré a v stene sú prívody vody, bude to vada na batérii.
Vybúrali batériu, nenašli nič, bolo to suché. Ďalej vybúrali časť steny, prišli k napojeniu vody v časti
podlahy, bolo to suché. Následne zdemontovali vaňu, vybrali podlahu z väčšej časti, nenašli nič. Pokiaľ
dodávateľ neklamal a staval dom podľa projektovej dokumentácie, miestnosť bola technologicky tak
zaizolovaná, že na 99,9 % vlhkosť nemohla prísť z podstavby. Bolo to uzavreté do izolačnej vane,

ktorá pozostávala z izolačného náteru vo výške 1,5 metra po obvode kúpeľne, ktorý by vodu do spálne
nepustil. Keď žalobkyňa kupovala byt v októbri, bol riešený ako holobyt, nekúrilo sa, temperovalo sa.
V dome je určitá zabudovaná vlhkosť, ktorá sa prejavuje úplne inak a celoplošne, týka sa to väčšinou
murív. Niekedy trvá tri roky kým si stavba teplo-technicky sadne. Keď žalobkyňa byt prebrala, bol bez
vád, čím svedok súhlasí. Impulz, podnet zabudovanej vlhkosti z vytopenia dalo kúrenie a to pri preberaní

nebolo možné vidieť, akoby to spalo. Akonáhle sa zakúrilo a zmenili sa teplo-technické podmienky -
v novembri, decembri, januári - kedy sa kúrilo naplno, vlhkosť, ktorá v podlahe ostala a prišla zhora,
muselo to byť masívne zatopenie, nejednalo sa o pár litrov vody, cez podlahu to ísť nemohlo, vaňa
bola zaizolovaná a vlhkosť niekam ísť musela. V princípe sa to natvrdo prejavilo až po kúrení a je
logické, že v kúpeľni to nebolo vidieť, pretože priečka medzi kúpeľňou a izbou je postavená na izolačnej

vani a až potom sa k nej pridávajú vrstvy podlahy. Priečka je postavená, voda príde na izoláciu a
dilatačnou škálou vzlína zo strany kde je omietka, obkladačka to nepustí. Preto stav, ktorý svedok videl,
zaznačil ceruzkou, resp. žalobkyňa to zaznačila. Predtým bol ten stav vyššie, takže vlhkosť bola vyššie
a postupne odchádzala kúrením a vetraním. Dve metódy určené na meranie vlhkosti sú deštruktívne
metódy. Prvotná príčina však bola zjavná a bola odstránená. Prichádzalo postupne k ústupu vlhnutia

a normalizácii stavu, preto nebolo treba vlhkosť merať. Nejednalo sa o to, či tam vlhkosť je alebo nie
je. Svedok by tiež možno nameral v piatom mesiaci, že vlhkosť tam nie je alebo že je na ústupe.
Termovízne meranie je založené na fyzikálnych zákonoch, ktoré spočívajú v tom, že kamera zachytáva
teplotné rozdiely materiálu a ukáže, kde je nejaká detekcia, resp. vada. Je to podobné ako CT alebotomograf. Termokamera ukázala zo strany spálne, kde by nemal byť žiadny teplotný rozdiel, studené
fľaky. Termokameru svedok nepoužíval na určenie vlhkosti, ale na zistenie toho ako vysoko je teplotný
rozdiel, resp. voda. Navrhol stenu ošetriť sanáciou, čo kolega odmietol z hľadiska toho, že nevidel

kryštalizáciu. Ani svedok ju nevidel, ale keď mu kamera ukázala zbytkovú vlhkosť, ktorá tam bola a išla
von do spálne, nakoľko cez dlaždice neprejde, s jej výstupom von sú spojené spóry, ktoré nevidno, ale
sú nebezpečné a žalobkyňa je alergik, preto to bolo prevenciou. Niekedy kým stena vydýcha to môže
trvať aj rok. Po 6 týždňoch to vizuálne suché bolo, ale dnu do steny kolega nevidel. Na otázku právnej
zástupkyne žalobkyne, či je možné, aby vada, ktorá bola skrytou vadou, mohla nastať nesprávnym

namontovaním vane, batérie, resp. odtoku, svedok uviedol, že je to vysoko špekulatívne. Pokiaľ by bola
pravda to, že bola batéria zle namontovaná, bola by zle vytesnená, bolo by vidieť kvapkajúcu vodu.
Uvedené sa vzťahuje aj na odtok vane. Po demontáži vane sa nič nenašlo, ale vlhkosť už bola predtým.
Stále sa tak vracia k zatopeniu ako prvotnej príčine. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, prečo sa
zatopenie nepreukázalo rovnomerne, ale niekde viac a niekde menej svedok uviedol, treba vychádzať z
konštrukčného systému stavby. Základná doska bola celá ošetrená proti priesakom a odizolovaná ako

bolo podľa projektu, čo si nedovolí spochybniť, na to sa nalepí lepenka alebo fólia ako ďalšia ochrana. Je
to ukončené okrajom dosky, kde sa stavia múr. Vytopenie bolo lokálne, nebolo celoplošné. Ešte nezažil
za celú svoju prax, že by dodávateľ urobil základovú dosku rovnako vynivelovanú, ďalšími vrstvami sa
to vyrovnáva. Dovolí si zašpekulovať, že zrovna pod tým priestorom, kde je kúpeľňa a spálňa nebola
podlaha rovná. Žalobkyňa mala kúpiť pasívny byt v pasívnom bytovom dome, z vonkajšej strany by sa

dnu nemal dostať chlad vôbec. Uložené vrstvy musia pasivitu vytvoriť. Keď stenu meral aj z vnútra aj
zvonka, plne súhlasí s kolegom, že kamera mu nič nevypočíta, kamera mu ukáže. Poukazuje na fotku č.
10, tepelný plášť je na to, aby sa spravil jednoliaty celok. Farba na kamere musí byť súbežná, nemôžu
sa objaviť fľaky. Modré plochy sú chladné plochy, farba by mala byť jednotná. Pri preklade nad oknom je
rozdiel 5 stupňov Celzia. Poukazuje na fotografiu č. 17, dodávateľ systémovo neukončil detail zateplenia

so stykom s terénom. Keď svedok odhrabal štrk, našiel nedotiahnutú izoláciu voči vode a vlhkosti pod
zatepľovací plášť. Cez červené pásy vidno ako teplo uniká von. Na fotke č. 7 modrá farba ukazuje
vlhkosť v stene, ktorá je vystúpená, preto navrhoval sanáciu, aby sa to eliminovalo pri dýchaní. Kamera
mu ukázala skutkový stav, že vlhkosť bola až do výšky trištvrte metra. Svedok je zapísaný v odvetví
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác. V rámci odboru pozemných

stavieb je povinnosť znalca riešiť vady, na ktoré má a na ktoré nie, prizýva si odborníkov. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, akým spôsobom by sa prejavila vada, ktorú uvádza B.. D., zatečenie
vody v mieste napojenia vane na kanalizačný odtok, svedok uviedol, že z vane ide sifón, zo sifónu trubka,
väčšinou 50-ka, ktorá odchádza ďalej do podlahy. V princípe by sa takáto vada prejavila na dlažbe,
na ktorej bola vaňa položená. Tiekla by voda po podlahe a aj v prípade sifónu by sa to prejavilo ako

tečúca voda spod vane. Pokiaľ žalovaný robil tlakové skúšky, tak by to odhalil. Pod omietkou bolo koleno,
ktorého sa nikto nechytal. Boli robené aj skúšky pretekania a neobjavili nič. Namerané číselné hodnoty
Farenheity, ale svedok nepoužíval kameru na prepočet, to nebolo prioritné. Prioritné bolo potvrdiť, či tam
vlhkosť je alebo nie je. Pre položenie podlahy by mala byť vlhkosť do 5 %. Akonáhle je viac, hrozí riziko
navlhnutia parkiet, opukávania dlažby, deformácie podložia. Malo by to byť bežné, ale nikto to nerobí v

praxi, ani žalovaný. Pri kolaudácii sa vyžadujú rôzne skúšky. Svedok nevie, aký merací prístroj kolega
použil, preto sa neviem k tomu vyjadriť. Podľa vedomostí svedka bolo zatopenie lokálne, podstatné je,
koľko vody v byte ostalo. Kúpeľňa so spálňou ostali ako posledné, ktoré vysychali.

15. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), žalobca môže

vziať žalobu späť.

16. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (1). Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej (2).

17. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

18. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 500 eur, súd v
súlade s citovaným zákonným ustanovením so súhlasom žalovaného konanie v uvedenej časti zastavil.19. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný
kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

20. Podľa § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť
(1). Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité
vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa

ukáže nepravdivým (2).

21. Podľa § 598 Občianskeho zákonníka kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

22. Podľa § 599 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez

zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady
vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci (1). Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže
kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1 (2).

23. Podľa § 600 Občianskeho zákonníka uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté

právo na náhradu škody.

24. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti (1). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (3).

25. Podľa prílohy č. 2 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Odbor 37 00 00
Stavebníctvozahŕňahlavneposudzovaniestavebnýchobjektovpodľajednotlivýchodvetvíalebodruhov:
Odvetvie pozemné stavby je zamerané na posudzovanie pozemných stavieb, bytových budov, bytov,
nebytových priestorov, nebytových budov, športovísk a inžinierskych stavieb neobsiahnutých v iných

odvetviach odboru Stavebníctvo. Posudzovanie je zamerané na zabudované stavebné konštrukcie,
poruchy stavieb, kvalitu vykonaných stavebných prác, technickú deliteľnosť stavieb, súlad realizácie
s projektovou dokumentáciou a podobne. Obsahom odvetvia nie je samostatné posúdenie statiky,
stavebnej fyziky alebo stavebného materiálu v pozemných stavbách alebo projektovej dokumentácie.
Odvetvie stavebná fyzika je zamerané na posudzovanie najmä teplotechniky, akustiky a osvetlenia

všetkých druhov stavieb. V rámci odvetvia sa posudzujú príčiny, priebeh a dôsledky javov.

26.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žedňa26.9.2014uzavrelažalobkyňaakokupujúca
a žalovaný ako predávajúci Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru č. R., ktorej
predmetom bol predaj dvojizbového bytu č. X označeného v Karte bytu pod č. XXXXX, spolu s

jeho príslušenstvom a vnútorným vybavením nachádzajúcim sa na prízemí bytového domu "A. - H
(H.) v R. L., B.. p., vchod: E. XX, nachádzajúci sa v k. Ú. R. ulica E.. d. XXXX/X.5 o podlahovej
ploche XX,XX m2, postavený na pozemku parc. reg. "V." č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavané
plochy a parc. reg. "V." č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, vo výške podielu XXXX/XXXXX, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom (ďalej len "byt").

Dňa 10.12.2014 uzavreli strany dodatok č. 1 ku zmluve o prevode vlastníctva k bytu. Žalovaný dňa
28.10.2014 odovzdal žalovanej byt bez zjavných vád a nedorobkov v stave holobyt bez zariaďovacích
predmetov, čo strany potvrdili v Protokole o odovzdaní a prevzatí bytu s príslušenstvom. V tomto
protokole žalobkyňa vyhlásila a potvrdila, že byt preberá v stave dohodnutom v kúpnej zmluve, a to bez
zjavných vád a nedorobkov s vedomím, že okamihom tohto prevzatia prechádza na ňu zodpovednosť

za akúkoľvek škodu, ktorá na predmete kúpy vznikne. Po prevzatí bytu ho žalobkyňa začala vo vlastnej
réžii a na vlastné náklady zariaďovať prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného
dodali a namontovali celé príslušenstvo kúpeľne a osadili parkety. Žalobkyňa začala byt užívať dňa
23.12.2014. Dňa 08.01.2015 žalobkyňa ústne oznámila zástupcovi žalovaného B.. C. R., že v spálni
na spodnej časti priečky oddeľujúcej kúpeľňu a spálňu sa objavil zvlhnutý fľak. Dňa 09.01.2015 bola

vykonaná obhliadka reklamovanej závady za prítomnosti zástupcu realizačnej spoločnosti Aquating,
spol. s.r.o. pána N.. Následne žalobkyňa dňa 13.01.2015 vlhnutie steny reklamovala písomne e-mailom
ažiadalazávaduodstrániť.SpoločnosťHorňákJán,spol.s.r.o.dňa23.01.2015nastúpilazisťovaťpríčiny
reklamovanejvady,zatýmtoúčelomdemontovalivaňu,odstránililokálnudlažbu,poterajtepelnúizoláciuv mieste ohybu potrubia vody a odpadu od vane aj práčky ako aj parketovú lištu a časť podlahy v
izbe vedľa kúpeľne. Poter v mieste odkrytia bol zavlhnutý. Žalovaný nainštaloval odvlhčovač. Žalovaný
listom zo dňa 17.02.2015 reklamáciu žalobkyne neuznal a ako nedôvodnú ju zamietol z dôvodu, že

pravdepodobnou príčinou zvlhnutia je neodborná montáž zriaďovacích predmetov - vodovodných batérii
alebo možnosť zatekania pri sprchovaní za obklad pri vaňovej batérii. Žalobkyňa požiadala znalca N..
B.. C. A. o vypracovať odborného posúdenia. Znalec sa v odbornom posúdení č. XX/XXXX vyjadril k
možným príčinám vzniku vady. Žalobkyňa listom zo dňa 24.03.2015 doplnila svoju reklamáciu a žiadala
od žalovaného nápravu a odstránenie vád a nedorobkov a aj úhradu nevyhnutých nákladov, ktoré jej

vzniklivsúvislostisuplatnenímprávazozodpovednostizavadyatonákladysúvisiacesozabezpečením
náhradného ubytovania počnúc mesiacom január 2015 až do skončenia sanácie vo výške 500 eur
mesačne, náklady súvisiace s vypracovaním odborného vyjadrenia vo výške 590 eur, náklady súvisiace
s uvedením kúpeľne do pôvodného stavu a sanácia v spálni podľa odborného vyjadrenia v predbežnej
výške 1.800 eur. Zároveň si žalobkyňa uplatnila zľavu z kúpnej ceny vo výške 15.000 eur z dôvodu,
že vec mala v čase prevodu vlastníckych práv skryté vady, ktoré sa týkali nielen vytopenia bytu ale aj

únikov tepla. Žalovaný dňa 16.04.2015 požiadal znalca B.. N. D. o vypracovanie znaleckého posudku
posudzujúceho možné príčiny vzniku vady. Dňa 11.05.2015 sa konala ohliadka bytu so zástupcom
žalovaného a znalcom B.. N. D.. Uvedené skutkové okolnosti boli v konaní nesporné rovnako ako
skutočnosť, že v septembri 2014 došlo k lokálnemu vytopeniu bytu, žalovaný do bytu nainštaloval
priemyselné odvlhčovače a pri preberaní bytu žalobkyňou dňa 28.10.2014 bol byt suchý a bez zjavných

vád. Žalovaný pri preberaní bytu žalobkyňu neupozornil, že byt bol v septembri 2014 vytopený.

27. V konaní bola spornou príčina vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou a či táto vada ako skrytá
existovala v čase dojednania kúpnej zmluvy.

28. Vadou sa vo všeobecnosti rozumie, že vec nemá vymienené, resp. obvyklé vlastnosti, ide o
zmenu vlastností veci vyvolanej použitím nevhodného alebo nekvalitného materiálu, nedodržaním
technológie alebo nevhodná technológia, prípadne nevhodné konštrukčné riešenie. Jednou zo
základných podmienok zodpovednosti predávajúceho za vadu v zmysle § 619 a nasl. Občianskeho
zákonníka je jej existencia na predmete kúpy v čase plnenia, pričom rozhodujúcim je okamih odovzdania

veci kupujúcemu.

29. Žalobkyňa tvrdila, že príčinou vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou bola zbytková vlhkosť
po vytopení bytu v septembri 2014 a že táto vada existovala v čase odovzdania bytu. Žalobkyňa na
preukázanie svojich tvrdení predložila odborné vyjadrenie N.. B.. C. A.. XX/XXXX., znalca z odboru

stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác,
podľa ktorého je hlavnou príčinou kumulácia vody po zatopení podlahy a jej nemožnosť odparovať sa
prirodzenou cestou. Znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia použil termovíznu kameru FLUKE
TI 35, ktorou zameral jednotlivé detaily priestoru a jednoznačne sa preukázalo, že kumulácia vody v
murive a podlahe je stále vysoká. Za viac ako 6 týždňov neprišlo k výraznému zlepšeniu. Inštalovanie

odvlhčovača bolo len kozmetickou úpravou. Pokiaľ dodávateľ stavebných prác dodržal projektom
predpísaný postup, tak vznikli samostatné izolačné vane, ktoré by pri kvalitnom prevedení nemali
prepustiť vodu žiadnym smerom. Voda musela prísť len cez podlahu zhora, vsiakla do poteru a tam sa
kumulovala. Prakticky nemá kam odísť a postupne a hlavne pomaly sa vstrebáva do omietky spálne a
kapilárnou eleváciou vzlína a drží stabilnú rovinu. Meranie príložnými meračmi je podľa znalca veľmi

nepresné. Znalec N.. B.. C. A. na pojednávaní doplnil, že on sa mal v odbornom vyjadrení vyjadriť
k možnému odstráneniu vád, aby bola nehnuteľnosť v užívateľnom stave, on sa prioritne nezaoberal
vlhkosťou. Termokameru nepoužíval na určenie vlhkosti, ale na zistenie toho, ako vysoko je teplotný
rozdiel, resp. voda.

30. Žalovaný s uvedeným záverom N.. B.. C. A. nesúhlasil a tvrdil, že príčinou vlhnutia steny medzi
spálňou a kúpeľňou bol únik vody v dôsledku kanalizačného odtoku, resp. napojenia na odtok vane
a že túto vadu si spôsobila žalobkyňa sa, resp. ňou poverené osoby po prevzatí bytu. Žalovaný na
preukázanie svojich tvrdení predložil súdu znalecký posudok znalca B.. N. D. č. XX/XXXX, znalca
z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a stavebná fyzika, podľa ktorého zatečenie bytu v

septembri 2014 ako príčinu vád na stene medzi kúpeľňou a spálňou možno s určitosťou vylúčiť. Po
pokládke podláh neboli viditeľné žiadne poruchy a vady ani cca dva mesiace po realizácii. Nie je možné,
aby sa zvýšená vlhkosť, ktorá sa do poteru dostala v septembri 2014, prejavila v januári 2015, keď sa
dovtedyaanipopokládkepodláhnijakoneprejavovala.Najpravdepodobnejšoupríčinouporuchyaúnikuvodybolkanalizačnýodtok,resp.napojenienaodtokvane.Priamourčiťpríčinuporuchyvčaseobhliadky
nebolo možné, nakoľko vaňa sa nepoužívala, bola demontovaná. Porucha, resp. zvýšená vlhkosť sa
neprejavovala vizuálne pri odtoku v kúpeľni na podlahe, keďže keramická dlažba je dostatočne odolná

na to, aby sa na nej vlhkosť negatívne prejavila. Vlhkosť sa dostávala do poteru pod dlažbou cez
nevytmelenú medzeru medzi dlažbou a plastovou rúrkou odtoku. Cez poter sa vlhkosť vedením šírila
až ku stene č. 1.02 (spálňa), ktorá absorbovala zvýšenú vlhkosť a kapilárnym vzlínaním sa šírila od
podlahy smerom hore. Najvyššie vystúpila v strede steny v mieste, kde sa zo strany kúpeľne najbližšie
nachádza kanalizačný odtok a so vzrastajúcou vzdialenosťou výška vzlínajúcej vlhkosti klesá. Tvar čiary

zaznamenávajúci zvýšenú vlhkosť na povrchu steny je v súlade s týmto tvrdením. Vada na povrchu
steny sa začala prejavovať s používaním vane a prejavy sa začali zmenšovať keď sa vaňa prestala
používať, čo tiež nasvedčuje súvis medzi používaním vane a zvýšenou vlhkosťou na stene. Znalec B..
N. D. pri výsluchu na pojednávaní potvrdil, že ak by bolo zatopenie veľké, prejavilo by sa to celoplošne
zvlhnutím stien vo všetkých miestnostiach, preto sa domnieva, že nešlo o extrémne zatopenie, pričom 6
týždňov je dostatočne dlhá doba, aby poter vyschol, otvor v kúpeľni bol nepatrný vo vzťahu k navlhnutej

ploche steny. Znalec B.. N. D. vo vyjadrení zo dňa 04.04.2019 (č.l. 269) uviedol, že pri výmere bytu XX
m2 by bolo pri výške hladiny XX cm v byte X,X m3 vody a pri tejto hladine by voda presakovala aj cez
zatvorené dvere a pri otvorení dverí by zaplavila priestory na podlaží. Keďže zo žiadnych podkladov ani
výpovedí nie sú známe akékoľvek známky zatopenia mimo bytu, celoplošné vytopenie v byte s výškou
XX cm hladiny znalec vylučuje. Ak došlo k vytopeniu bytu pred októbrom, je vylúčený akýkoľvek vplyv

kúrenia na prejavenie sa vady v januári, ak sa kúrilo už od novembra. B.. N. D. k odbornému vyjadreniu
B.. C. A. uviedol, že B.. A. meral termokamerou, čo nie je vhodný prístroj na detekovanie a zisťovanie
porúch zatekania a vlhnutia, ale na zisťovanie teplotných rozdielov a zároveň poukázal na to, že B.. A.
nie je znalcom v odbore stavebná fyzika. Znalec B.. N. D. vykonal meranie príložným vlhkomerom.

31. Posúdenie príčiny vlhnutia steny medzi kúpeľňou a spálňou je takou skutočnosťou, na posúdenie
ktorej sú potrebné odborné znalosti.

32. Znalec N.. B.. C. A. je zapísaný v zozname znalcov v odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, nie je však zapísaný aj v odvetví

stavebná fyzika, v rámci ktorého sa zisťujú príčiny, priebeh a dôsledky javov, preto nie je osobou odborne
spôsobilou na zaujatie odborného stanoviska k predmetnej otázke. Zároveň sám znalec potvrdil, že
jeho úlohou v odbornom vyjadrení bolo vyjadriť k možnému odstráneniu vád, aby bola nehnuteľnosť v
užívateľnom stave, on sa prioritne nezaoberal vlhkosťou. Pri meraní použil termovíznu kameru FLUKE
TI 35, ktorú ale nepoužíval na určenie vlhkosti, ale na zistenie toho, ako vysoko je teplotný rozdiel,

resp. voda.

33. Podľa prílohy č. 2 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Odbor 37 00 00
Stavebníctvozahŕňahlavneposudzovaniestavebnýchobjektovpodľajednotlivýchodvetvíalebodruhov:

Odvetvie pozemné stavby je zamerané na posudzovanie pozemných stavieb, bytových budov, bytov,
nebytových priestorov, nebytových budov, športovísk a inžinierskych stavieb neobsiahnutých v iných
odvetviach odboru Stavebníctvo. Posudzovanie je zamerané na zabudované stavebné konštrukcie,
poruchy stavieb, kvalitu vykonaných stavebných prác, technickú deliteľnosť stavieb, súlad realizácie
s projektovou dokumentáciou a podobne. Obsahom odvetvia nie je samostatné posúdenie statiky,

stavebnej fyziky alebo stavebného materiálu v pozemných stavbách alebo projektovej dokumentácie.
Odvetvie stavebná fyzika je zamerané na posudzovanie najmä teplotechniky, akustiky a osvetlenia
všetkých druhov stavieb. V rámci odvetvia sa posudzujú príčiny, priebeh a dôsledky javov.

34. Súd preto pri posudzovaní príčiny vlhnutia steny medzi kúpeľňou a spálňou, ktorá skutočnosť je

otázkou odbornou, vychádzal zo znaleckého posudku znalca B.. N. D. č. XX/XXXX, ktorý je zapísaný
v zozname znalcov v príslušnom odvetví stavebná fyzika a ktorého úlohou v znaleckom posudku bolo
posúdiťpríčinuporuchynastenemedzikúpeľňouaspálňou.Znalecprivypracovaníznaleckéhoposudku
použil prístroj na meranie vlhkosti - príložný vlhkomer. Z uvedeného znaleckého posudku mal súd
preukázané, že zatečenie bytu v septembri 2014 ako príčinu vlhnutia steny medzi kúpeľňou a spálňou

možno s určitosťou vylúčiť. Znalec síce uviedol, že priamo určiť príčinu poruchy v čase obhliadky nebolo
možné, nakoľko vaňa sa nepoužívala, bola demontovaná, ale jednoznačne ako príčinu vlhnutia steny
vylúčil žalobkyňou označenú vadu. Znalec vychádzal zo zistení, že vytopenie bytu nebolo masívne,
jednalo sa o lokálne zatečenie, čo odôvodnil tým, že pri výmere bytu XX m2 by bolo pri výške hladinyXX cm v byte X,X m3 vody a pri tejto hladine by voda presakovala aj cez zatvorené dvere a pri otvorení
dverí by zaplavila priestory na podlaží. Zároveň by zatečenie bolo viditeľné vo všetkých miestnostiach
bytu. Keďže zo žiadnych podkladov ani výpovedí nie sú známe akékoľvek známky zatopenia mimo bytu,

celoplošné vytopenie v byte s výškou 10 cm hladiny znalec vylúčil.

35. Súd preto neuveril prehláseniu svedka R.. C. K. (č.l. 237), že na značnej ploche bytu siahala vody
do výšky cca 10 cm, ktoré tvrdenie si odporuje, nakoľko voda sa rozlieva rovnomerne a preto by buď v
celom byte musela byť rovnaká hladina vody cca 10 cm, vtedy by už vytekala cez zatvorené dvere a

pri otvorení dverí by zaplavila priestory na podlaží, alebo ak vytopenie bolo len v časti bytu, tak hladina
vody by musela byť podstatne nižšia, nakoľko nerovnosť podlahy v byte žalobkyne viac ako 10 cm v
konaní tvrdená nebola. Naopak zistenie znalca B.. N. D. korešponduje s vyhlásením svedka B.. C.
R. (č.l. 271), podľa ktorého v septembri 2014 z bytu žalobkyne napojili hadicu, ktorou polievali trávnik,
hadica napojená z kúpeľne sa vytrhla a voda tiekla niekoľko minút na zem. Nejednalo sa o vytopenie,
ale iba o lokálne zatečenie, následne prebehlo vysušovanie pomocou profi - odvlhčovačov.

36. Žalovaný tvrdil, že po vysušení bytu zmeral vlhkosť podlahy 18.10.2014 a táto pri meraní vlhkosti
dosahovala hodnoty potrebné pre kladenie parkiet. V konaní bolo nesporné, že pri odovzdávaní a
preberaní bytu dňa 28.10.2014 bol byt suchý a bez zjavných vád a nedorobkov v stave holobyt a bez
zariaďovacích predmetov. Po prevzatí bytu si ho žalobkyňa začala sama na vlastné náklady zariaďovať

prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného dodali a namontovali celé príslušenstvo
kúpeľne a osadili parkety. Podľa žalobkyne dodávateľ, ktorý jej kládol parkety, zmeral pred pokladaním
parkiet vlhkosť podlahy a táto dosahovala hodnoty potrebné pre kladenie parkiet. Po pokládke parkiet
neboli viditeľné žiadne vady. Žalobkyňa začala byt užívať dňa 23.12.2014 a dňa 08.01.2015 žalobkyňa
ústne oznámila zástupcovi žalovaného B.. C. R., že na stene medzi kúpeľňou a spálňou sa objavil vlhký

fľak. Vlhnutie steny sa teda objavilo krátko po tom, ako žalobkyňa začala užívať kúpeľňu a zastavilo
sa po tom, ako ju žalobkyňa prestala používať. Znalec B.. N. D. v znaleckom posudku uviedol, že
vlhkosťsadostávaladopoterupoddlažbouceznevytmelenúmedzerumedzidlažbouaplastovourúrkou
odtoku. Cez poter sa vlhkosť vedením šírila až ku stene spálne, ktorá absorbovala zvýšenú vlhkosť a
kapilárnym vzlínaním sa šírila od podlahy smerom hore. Najvyššie vystúpila v strede steny v mieste,

kde sa zo strany kúpeľne najbližšie nachádza kanalizačný odtok a so vzrastajúcou vzdialenosťou výška
vzlínajúcej vlhkosti klesá. Tvar čiary zaznamenávajúci zvýšenú vlhkosť na povrchu steny je v súlade
s týmto tvrdením. Znalec vykonaným meraním nezaznamenal na povrchoch stien a podlahy kúpeľne
žiadne známky zvýšenej vlhkosti. Namerané hodnoty hmotnostnej vlhkosti sa pohybovali v rozmedzí
od 2,4 % do 4,0 %, čo sa podľa znalca dá považovať za normálne, resp. mierne zvýšené hodnoty

charakteristickej hmotnostnej vlhkosti tehlového muriva s vápenno-cementovou omietkou.

37. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno
keďnepreukázala,žepríčinouvlhnutiastenymedzispálňouakúpeľňou jejbytubolazbytkovávlhkosťpo
vytopení bytu v septembri 2014 a že táto vada ako skrytá existovala v čase dojednania kúpnej zmluvy a

teda že žalovaný ako predávajúci porušil povinnosť upozorniť žalobkyňu ako kupujúcu na uvedenú vadu,
nakoľko znalec B.. N. D. v znaleckom posudku č. XX/XXXX . vytopenie bytu v septembri 2014 ako príčinu
vlhnutia steny medzi kúpeľňou a spálňou jednoznačne vylúčil. Naopak žalovaný uvedeným znaleckým
posudkom preukázal, že najpravdepodobnejšou príčinou vlhnutia priečky bol vadne namontovaný odtok
vane. K vzniku vady teda došlo v dôsledku konania žalobkyne, resp. ňou poverených tretích osôb, ktoré

pri montovaní zariaďovacích predmetov postupovali neodborne. Vada, ktorá vyšla najavo, vznikla až po
uzavretí kúpnej zmluvy a po prevzatí bytu žalobkyňou, preto žalovaný za vzniknutú vadu v zmysle § 597
ods. 1 Občianskeho zákonníka nezodpovedá a žalobkyňa potom nemá nárok na zľavu z kúpnej ceny a
aninaúhradunevyhnutnýchnákladov,ktoréjejvzniklivsúvislostisuplatnenímprávzozodpovednostiza
vady podľa § 598 Občianskeho zákonníka a ani na náhradu škody podľa § 600 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.40. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
podľa pomeru úspechu a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nakoľko súd žalobu zamietol,
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.