Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204006
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5617204006.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: KFB Trans
s.r.o., so sídlom Hradná 529/5, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 46 375 236, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom, so sídlom 1. mája 12, 031 01 Liptovský Mikuláš,
IČO: 42 346 754, proti žalovanému: Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1.mája
724,03101LiptovskýMikuláš,IČO:31563732,zastúpenémuprávnouzástupkyňouJUDr.Ing.Danielou
Trajteľovou, advokátkou, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 311 128, v
konaní o zaplatenie 3.888,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/59/2017-243 zo dňa 29. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/59/2017-243 zo dňa 29. novembra 2019 p o t
v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
3.888,- Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 15.12.2016 do zaplatenia a výrokom II. priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania od žalovaného 100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca

žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť sumu 3.888,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od
15.12.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného
vykonal prepravu tovaru motorovými vozidlami LM390BL a LM706B (pozn. krajského súdu: správne
malo byť v žalobe zrejme uvedené LM706BK) v celkovej sume 3.888,- Eur. Následne bola vystavená
faktúra č. 16057 na sumu 8.880,- Eur, ktorá bola vystavená nesprávne a bola opravená faktúrou č.
25160003 splatnou dňa 14.12.2016, kde bola odpočítaná suma 4.992,- Eur. Správna suma je 3.888,-
Eur. Žalobca žalovaného opakovane vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorú neuhradil.

2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. 9Cb/59/2017 zo dňa 20.11.2017, ktorým
žalobe vyhovel. Krajský súd v Žiline znesením č.k. 14Cob/127/2018-109 zo dňa 20.11.2018 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil z dôvodu nesprávneho procesného postupu okresného súdu pri
doručovaní žaloby žalovanému.

3. Žalobca skutkové tvrdenia doplnil písomným podaním, v ktorom uviedol, že preprava bola vykonaná

motorovými vozidlami žalobcu na základe telefonickej objednávky Ing. V. F. - vedúceho dopravy
žalovaného u konateľa žalobcu Ing. Romana Kapitáňa. Cenu navrhol Ing. F. 3 eurá/1 tona. Žalobca
vykonal odvoz betónových sutín z rekonštrukcie diaľničného mosta Podtureň do obce Benice. Po
vykonaní prepravy žalovaný v zastúpení Ing. F. predložil dňa 11.8.2016 emailom správu žalobcoviako podklad pre vypracovanie faktúry za vykonané práce. Pracovník žalobcu na základe podkladov
žalovaného vypracoval faktúru, ktorú žalovaný po jej doručení namietal. Po prehodnotení faktúry bola
táto opravená na konečnú sumu 3.888,- Eur. Žalovaný v zastúpení Ing. F. podklad pre fakturáciu

vypracoval na základe denných záznamov o výkone vozidiel, ktoré po ich predložení schválil. Žalobca
vykonával prepravu opakovane a predchádzajúce prepravy žalovaný uhradil.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení nárok žalobcu poprel pre absenciu právneho dôvodu, neexistenciu
objednávky a nepreukázanie reálneho základu predloženej faktúry. Žalobca až predložením vyjadrenia

špecifikoval svoj nárok z prepravy, a preto žalovaný vznáša námietku premlčania v jednoročnej lehote
od podania vyjadrenia žalobcu. Z faktúry nevyplýva, že sa preprava mala týkať odvozu sutín z Podturne,
nie je možné zistiť množstvo prepravenej sutiny ani výpočet fakturovanej ceny. Realizáciu prepravy
nebude možné potvrdiť ani vypočutím svedka. Žalobca sa odvolával na denné záznamy jázd, ktoré
nepredložil. Každá v minulosti žalovaným uhradená faktúra bola predložená s prílohami (potvrdené
záznamy o výkone - stazky). K uhradeným faktúram boli pripojené objednávky podpísané Ing. F.., čo

bola zaužívaná prax a emailová správa nemohla slúžiť ako podklad pre fakturáciu. Bez preukázania
reálneho uskutočnenia prepravy nemôže nárok na prepravu vzniknúť.

5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že z predloženej tabuľky vypracovanej
žalovaným a z výpovede svedka V. F. bolo preukázané vykonanie prepráv motorovými vozidlami žalobcu

dňa 1.7.2019: LM390BL - 3x (jazdy) - 60 t, LM706B - 3x (jazdy) - 60 t, dňa 6.7.2016: LM390BL - 7x
jazdy - 140 t, LM706B - 6x jazdy - 120 t, dňa 8.7.2016: LM390BL - 8x jazda - 160 t, LM706B - 7x jazda -
140 t, dňa 13.7.2019: LM390BL - 9x jazda - 180 t, LM706B - 8x jazda - 160 t a dňa 18.7.2016: LM390BL
- 3x jazda - 60 t, celkom spolu 1.080 t x 3 Eurá je 3.240,- Eur + 20 % DPH je 3.888,- Eur, čo zodpovedá
žalovanej sume (pozn. krajského súdu: správne malo byť zrejme vo všetkých prípadoch namiesto EČV:

LM706B uvedené EČV: LM706BK). Podľa okresného súdu bolo výpoveďou svedka objasnené, ako
došlo ku chybe vo vyúčtovaní prepravného, keď osoba, ktorá vystavovala faktúru, nesprávne aplikovala
údaje z tabuľky a násobila počet jázd údajom o hmotnosti a tak dospela k sume 7.400,- Eur zvýšenej o
20 % DPH t.j. 8.880,- Eur. Následne žalobca chybu opravil a dobropisoval faktúrou č. 25160003.

6. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca od počiatku tvrdil prepravu s odkazom na účtovné doklady
a následne na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia. K týmto skutkovým tvrdeniam predložil prílohu
emailu od povereného zamestnanca žalovaného, ktorá obsahovala podklady pre vystavenie faktúry
na zaplatenie prepravného. Svedok V. F., ktorý bol riaditeľom dopravy žalovaného a do jeho náplne
práce patrilo aj objednávanie prepravy, nielen potvrdil vykonanie objednaných prepráv žalobcom, ale

aj obsah záväzku a spôsob určenia ceny. V tomto obchodnom prípade došlo k odklonu od zaužívanej
obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami, keď z výpovede tohto svedka vyplynulo, že išlo o akciu
zo spoločnosťou Swietelsky, ktorí si objednali odvoz frézovaného asfaltu a búraného betónu, pričom
na moste bol človek, ktorý rátal autá, a tonáž bola odhadnutá na 20 ton za jedno auto. Svedok ďalej
uviedol, že ak by bola faktúra vyúčtovaná správne, tak by nebol problém, ale faktúru vrátil a trvalo to

dlhšie, kým prišla nová a už na to nemal dosah. Problém nastal v tom, že uplynula dlhá doba a u šéfa by
to už neprešlo, lebo by v tom videl nejaký podvod. Odvozy si sledovala firma Swietelsky, lebo oni museli
platiť aj za skladovanie materiálu, a teda nemali záujem, aby boli prihodené nejaké autá. Svedok ďalej
uviedol, že sa jednalo o osobitný prípad, kedy sa vychádzalo z jeho údajov a nie zo staziek, tak ako v
predchádzajúcich prípadoch; fyzicky prišiel na most a zobral si údaje z tabuľky od firmy Swietelsky a tieto

potom zapísal do svojej tabuľky na Cestných stavbách. Okresný súd uviedol, že žalobca tak konal podľa
pokynov povereného pracovníka žalovaného, čo bolo obsahom dohody medzi zmluvnými stranami (1
jazda = 20 t/3 eurá), a preto nebolo potrebné, aby k faktúre, ktorou si uplatňoval zaplatenie prepravného,
prikladal podklady, keďže s podkladmi na vyúčtovanie disponoval žalovaný.

7. K námietke premlčania okresný súd uviedol, že strany sporu sú podnikatelia a ich obchodný vzťah
sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na premlčanie preto nie je možné aplikovať ust. § 108
Občianskeho zákonníka o osobitnej jednoročnej premlčacej dobe na práva z prepravy a premlčacia
doba je podľa Obchodného zákonníka štvorročná. Ustanovenia upravujúce zmluvu o preprave, a to §
611 - 629 OBZ, sú pritom dispozitívne, a teda strany sa môžu od nich odchýliť. Kogentné je len ust.

§ 610 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ"), ktoré upravuje základné náležitosti pre konkrétny
zmluvnýtyp.Žalobcasaakodopravcazaviazalžalovanémuakoodosielateľoviprepraviťstavebnýodpad
z Podturne na miesto určené odosielateľom za zmluvne dohodnutú odmenu.8. Okresný súd na základe uvedeného žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 3.888,- Eur titulom prepravného a tiež úroky z omeškania 9 % ročne, počnúc od prvého dňa
omeškania až do zaplatenia. Splatnosť prepravného pritom nebola medzi stranami dohodnutá a žalobca

má nárok na prepravné po vykonaní prepravy. Žalobca žiadal úrok z omeškania od 15.12.2016, pričom
faktúra a dobropis boli v dispozičnej sfére žalovaného preukázateľne dňa 23.1.2017, lebo v tento
deň bol vyhotovený list žalovaného, ktorým vracal faktúry žalobcovi. Žalovaný neuviedol konkrétny
dátum doručenia dobropisu po 14.12.2016 a svedkyňa U. F., pracovníčka žalovaného, potvrdila, že nimi
žalovaný disponoval v decembri 2016. Okresný súd preto žalobe vyhovel aj v časti úroku z omeškania,

lebo ku dňu 14.12.2016 už žalovaný vedel, akú sumu od neho žalobca žiada a dokedy ju žiada zaplatiť.
Do omeškania sa tak dostal deň po splatnosti 15.12.2016. Okresný súd žalobcovi priznal tiež nárok na
náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %, lebo žalobca mal vo veci plný úspech.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný cestou právnej zástupkyne. V odvolaní namietal, že
okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a
rozsudok je nepreskúmateľný, čo má za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny
proces.Čosatýkanevykonanianavrhnutýchdôkazov,žalovanýeštedňa12.1.2018predložilokresnému
súdupísomnépodanie,vrámciktoréhopoukázalnapotrebuvypočutiaobochstrán.Okresnýsúdvýsluch
sporových strán nevykonal, pričom z odôvodnenia nevyplýva, prečo tieto návrhy neboli vykonané a

prečo neboli považované za potrebné. V tejto časti je tak rozsudok aj nepreskúmateľný. Okresný súd aj v
rámcipredvolanianatermínpojednávania26.6.2019uviedol,žejevkonanínevyhnutnévykonaťvýsluch
strany sporu. Žalovaný sa tak domnieval, že v konaní bude súd vykonávať dokazovanie výsluchom
sporových strán.

10. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci okresným
súdom, ktorý svoje rozhodnutie založil najmä na svedeckej výpovedi Ing. F., ktorá je však rozporná a
vnútorne nekonzistentná. Zároveň skutkové zistenia predložené žalobcom boli neurčité, všeobecné a
žalobca porušil svoju povinnosť predložiť podstatné skutkové tvrdenia bez zbytočného odkladu už v
žalobe. Okolnosti ohľadom vykonania prepravy žalobca nahradil len obsahom výpovede svedka Ing. F..

Žalobca mal pritom aj po podaní žaloby viacero príležitostí svoje skutkové tvrdenia doplniť a navrhnúť
dôkazy na ich preukázanie. Žalobca však tieto tvrdenia neuviedol ani v písomnom podaní zo dňa
12.2.2018 a dokonca ešte na pojednávaní dňa 16.9.2019 okresný súd žalobcovi vytkol, že v žalobe
absentujú podstatné náležitosti tohto úkonu, najmä o aký zmluvný vzťah išlo. Žalovaný v tejto súvislosti
vytýka okresnému súdu tiež nesprávne právne posúdenie pri aplikovaní zásad koncentrácie konania.

Okresný súd po otvorení pojednávania dňa 16.9.2019 bez adekvátneho dôvodu umožnil žalobcovi
dodatočne doplniť skutkové tvrdenia, čo v rozsudku odôvodnil tým, že ani vyjadrenia žalovaného
neobsahovali úplné popretie pohľadávky, ale pohľadávku iba spochybňovali. Žalovaný pritom už v
rámci svojho vyjadrenia zo dňa 12.1.2018 uviedol, že v celom rozsahu namieta oprávnenosť žalobcu k
vystaveniu predmetných faktúr. V danom prípade už v podanej žalobe absentovalo uvedenie základných

skutkových tvrdení, ktoré by umožnili posúdiť vec v intenciách náležitostí akéhokoľvek právneho úkonu.
Dokonca aj pred pojednávaním dňa 16.9.2019 chýbali zo strany žalobcu úplne základné skutkové
tvrdenia. Okresný súd mal aj možnosť požiadať žalobcu o doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení
a nemal dôvod poskytovať žalobcovi k tomu osobitnú lehotu. Zákon síce umožňuje, aby súd zobral
do úvahy aj také prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené včas, avšak je potrebné, aby

takýto postup odôvodnil. V nadväznosti na uvedené žalobca namietol aj nesprávne právne posúdenie pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, keď okresný súd nevzal do úvahy úpravu ust. § 181 CSP,
ktoré v ods. 4 a ods. 5 zakotvuje, že trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.

11. Žalovaný ďalej namietal rozpory v skutkových zisteniach, keď podľa vyjadrenia žalobcu v podaní

doručenom okresnému súdu dňa 1.10.2010 sa fakturácia mala týkať odvozu betónovej sute z
rekonštrukcie diaľničného mosta Podtureň do obce Benice. Zmluva o preprave tovaru vyžaduje okrem
iného dohodu o mieste nakládky a mieste vykládky tovaru, pričom ani z výpovede svedka F. nevyplýva,
že by bola dohoda o vykládke práve v obci Benice. V žalobcom uvádzanej emailovej správe zo dňa
11.8.2016 sa uvádza: „neviem, kde sa končilo". Ani z ďalších vyjadrení o tom, že by tento materiál

odobralo Smerčianske družstvo alebo aj AF CAR, nie je zrejmé, že by sa malo jednať o odvoz tovaru
do obce Benice. Žalobca tak namietol aj nesprávne právne posúdenie veci pri aplikácii ust. § 610 a
nasl. OBZ o zmluve o preprave veci. V konaní nebola preukázaná ani žalobcom tvrdená dohoda o cene
prepravy 3 Eurá/t. Aj svedok vypovedal, že malo byť fakturované za jedno auto, čo by zodpovedaloobvyklému spôsobu dojednania ceny prepravy. Toto tvrdenie je vyvrátené aj výpoveďou svedka, ktorý
uviedol, že tovar sa nevážil. Svedok F. si zároveň protirečí, keď na jednej strane uvádzal, že tonáž
bola dohodnutá s tým, že jedno auto je 20 t a následne, že išlo približne o 30 t a potom opäť, že

jedna jazda zodpovedá 20 t. Podľa tvrdení žalobcu mala byť preprava vykonaná na základe telefonickej
objednávky Ing. F., ktorý však vo svojej výpovedi potvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným boli pri
obchodných vzťahoch zaužívané písomné dohody o cenách a následné telefonické objednávky slúžili
len na operatívnu organizáciu prepravy. Takáto písomná objednávka č. 1201620813 bola podpísaná
aj pre obdobie, ktorého sa mala týkať sporná preprava, a svedok F. potvrdil, že sa jedná práve o tú

objednávku. Uvedené skutočnosti vyvracajú tvrdenie, že by mala byť cena dohadovaná ako 3 Eurá/
t bez DPH. Okresný súd sa nevysporiadal ani s argumentáciou žalovaného, že podľa predložených
listinných dôkazov sa počas dní, kedy mali konkrétne vozidlá vykonávať spornú prepravu, v skutočnosti
týmito vozidlami realizovali prepravy na iných projektoch, a teda nemohli vykonávať aj sporné prepravy.
Pokiaľ svedok uvádzal, že stazky neboli rozhodujúce, jedná sa o účelové tvrdenie. Je nehodnoverné, že
pokiaľ by žalovaný skutočne vykonával fakturovanú prepravu, že by nebol schopný predložiť aj príslušné

záznamy.NeobstojíanitvrdeniesvedkaF.,žebymaloísťonejakýosobitnýprípad.Ideoúčelovétvrdenie
aj s poukazom na vyjadrenie svedka, podľa ktorého už uplynula dlhá doba a u šéfa by to neprešlo, videl
by v tom nejaký podvod, resp., že pokiaľ by účtovníčka neurobila chybu, tak by to dokázal pretlačiť.
Ak ohľadom spornej prepravy existovala platná a účinná objednávka a preprava bola vykonaná, nie
je zrejmé, prečo by bolo potrebné čokoľvek pretláčať, resp. prečo by v tom šéf mal vidieť podvod.

Žalobca pritom z predošlých vzťahov so žalovaným vedel, aká je medzi nimi prax, že žalobca (poznámka
správne malo byť zrejme uvedené žalovaný) vyžaduje k doručeným faktúram aj príslušné podklady.
Žalovaný má vzhľadom na uvedené rozpory za to, že údajná preprava nebola vykonaná, resp. ide
o duplicitnú fakturáciu. Okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť existencii obchodných zvyklostí
medzi stranami sporu a uspokojil sa len so všeobecným vyjadrením svedka, že malo ísť o nejaký

osobitný prípad, resp. o odklon od zaužívanej praxe. Na základe toho sú nedôvodné a nesprávne závery
okresného súdu, že došlo k odklonu od zaužívanej praxe, čo potvrdzujú aj rozpory medzi tvrdeniami
žalobcu a tvrdeniami svedka Ing. F.. Nebolo pritom potvrdené ani preukázané, aké miesto malo byť
určené ako miesto určenia prepravy tovaru. Samotný žalobca ani netvrdil, že by predmetná fakturácia
mala predstavovať v rámci vzťahov so žalovaným nejaký osobitný prípad odklonu. Z obsahu spornej

emailovej správy ani nie je zrejmé, že by sa mala týkať budúcej fakturácie. Okresný súd sa nevyporiadal
s argumentáciou, že prepravy vykonávané v júli 2016 boli zahrnuté a vysporiadané v iných faktúrach
žalobcu. Žalobca nebol schopný vysvetliť ani skutočnosť, ako dospel ku konkrétnej sume faktúry v
pôvodnej výške a tiež k výške následného dobropisu. Žalovaný tak žiadal rozsudok okresného súdu
zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalobca cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že
rozsudok okresného súdu je vecne správny, dôvodný a preto tento navrhuje potvrdiť.

13. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu cestou právnej zástupkyne uviedol, že žalobca vo svojom

vyjadrení nepoprel tvrdenia a argumenty, prezentované žalovaným ako odvolacie dôvody a nevyjadril sa
ani k tvrdeniam žalovaného o existencii zásadných skutkových rozporov. Žalovaný tak trvá na návrhu,
ktorý uviedol v rámci podaného odvolania.

14. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že všetky podstatné skutočnosti uviedol v

konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania rozhodol vecne správne
a zákonne.

15. Žalovaný v dodatočnom vyjadrení zo dňa 27.08.2020 zopakoval odvolaciu argumentáciu ohľadom
absencie skutkových tvrdení žalobcu, ktoré podľa žalovaného boli nahradené obsahom svedeckej

výpovede svedka F.. Žalovaný pritom poukázal na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4Cdo 285/2008,
podľa kterého: „Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivérozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,

ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena."

16. Krajský súd vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.08.2020 doručil na vedomie žalobcovi cestou jeho
právneho zástupcu.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v
spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/89/2020-325
zo dňa 21.10.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej
5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli

splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378
ods. 1 CSP.

19. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z
titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli

zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.
Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím
dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského
súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra
2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno

posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo

170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu", a
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa
ktorého ..."odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a

navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu."

24. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, keďnamietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K
tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal
skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia

vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci
(§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí

z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi
názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu
v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné

vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu

podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý
by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu
saopieralootvrdeniaarelevantnédôkazyprodukovanéstranamivprvoinštančnomkonaníavychádzalo
zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci

okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej
právnej veci nenastala.

25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal navrhované dôkazy v podobe
vypočutia obidvoch sporových strán a tento svoj záver neodôvodnil. Vo vzťahu k tejto námietke

poukazuje krajský súd na skutočnosť, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.1.2018, na ktoré
v odvolaní poukázal, spomenul potrebu vypočutia obidvoch strán, avšak bez toho, aby špecifikoval,
vo vzťahu ku ktorým skutočnostiam majú byť sporové strany vypočuté. Toto vyjadrenie žalovaného
bolo uskutočnené ako súčasť podania, ktorým žalovaný napadol rozsudok pre zmeškanie žalovaného
vydaný okresným súdom. V priebehu ďalšieho pojednávania žalovaný návrh na vypočutie sporových

strán nezopakoval a neuviedol ani okolnosti, ku ktorým by sporové strany mali byť vypočuté. Krajský súd
zvýrazňuje,žepodľaZápisnicezpojednávaniazodňa30.9.2019(č.l.235-238spisu)sudkyňaokresného
súdu po vypočutí svedkov konštatovala, že zo strany strán sporu neboli prednesené ďalšie návrhy na
dokazovanie. Žalovaný tak na nariadenom pojednávaní pred tým, ako okresný súd vyhlásil sudcovskú
koncentráciu konania, a pred tým, ako osobitným uznesením okresný súd vyhlásil dokazovanie za

skončené, netrval na návrhu na vypočutie strán sporu. Ak žalobca na pôvodnom návrhu na dokazovanie
už v ďalšom priebehu konania netrval, nebolo potrebné, aby sa okresný súd osobitne vyjadroval ku
skutočnosti, prečo takéto dokazovanie nevykonal. Je namieste tiež uviesť, že ak žalovaný, resp. jeho
právna zástupkyňa, považovali za potrebné, aby v konaní bol vypočutý štatutárny orgán alebo iná osoba
konajúca za žalovaného, aby účasť tejto osoby na pojednávaní zabezpečili, k čomu však nedošlo. Ako

už bolo uvedené, žalovaný nešpecifikoval, vo vzťahu ku ktorým skutočnostiam mali byť sporové strany
vypočuté. Zvýrazňuje krajský súd, že najskôr bolo potrebné vyjadriť skutkové tvrdenia žalovaným a
následnevovzťahuktýmtoskutkovýmtvrdeniamprodukovaťzostranyžalovanéhonávrhynavykonanie
dokazovania. Ak žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by malo byť následne potvrdenévýpoveďou strán sporu, tak zo strany žalovaného ani nebol pre okresný súd vytvorený priestor, aby sa
zaoberal otázkou relevantnosti takéhoto dôkazného návrhu žalovaného. Nemôže preto obstáť odvolací
dôvodžalovanéhoohľadomnevykonanianímnavrhovanýchdôkazovsúdomprvejinštancie.Krajskýsúd

vo vzťahu k tejto námietke poukazuje aj na konštantnú judikatúru vyšších súdov Slovenskej republiky,
z ktorej sa poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých
účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom". Tiež podľa R č.
125/1999, „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal
iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za
znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho
postupu súdu z nich vylúčení".

26. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej spochybnil postup súdu prvej inštancie pri aplikovaní zásad
koncentrácie konania s tým, že okresný súd umožnil v priebehu konania žalobcovi doplniť jeho skutkové

tvrdenia, keď v žalobe absentovalo zo strany žalobcu uvedenie základných skutkových tvrdení, ktoré
by umožnili vec posúdiť. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu konštatuje krajský súd,
že uvedená námietka žalovaného nemôže obstáť. Žalobca v podanej žalobe vymedzil uplatnený nárok
síce stručne, ale jednoznačne tak, že požaduje zaplatenie ceny vykonanej prepravy v sume 3.888,-
Eur, pričom odkázal na fakturáciu a skutočnosť, že žalovaný na výzvy na zaplatenie nereagoval a dlžnú

sumu nezaplatil. V priebehu súdneho konania žalobca na výzvu okresného súdu svoje skutkové tvrdenia
doplnil podaním zo dňa 30.9.2019 (č.l. 177 spisu), keď uviedol, že preprava bola vykonávaná na základe
telefonickej objednávky Ing. F., ktorý bol v tom čase vedúcim dopravy u žalovaného, s navrhnutou cenou
za prepravu v sume 3 Eurá za jednu tonu prepravovaného tovaru, s čím žalobca súhlasil. Vymedzil
tiež prepravu ako odvoz betónovej sute z rekonštrukcie diaľničného mosta Podtureň do obce Benice

s tým, že samotný žalovaný po vykonaní objednanej prepravy v zastúpení Ing. F.. predložil emailovou
správou podklad na vypracovanie faktúry za vykonané práce, ktorý podklad zároveň žalobca predložil.
Tým žalobca v dostatočnej miere pre potreby súdneho konania vymedzil uplatnený nárok, keď bolo
zrejmé, čoho a na základe akých skutkových tvrdení sa žalobca v spore voči žalovanému domáha.
Žalobca zároveň na preukázanie uplatneného nároku označil dôkazy v podobe predloženej emailovej

správy (č.l. 179 spisu) a dôkazného návrhu na vypočutie svedka Ing. F.. Rozhodnutie NS SR vo veci sp.
zn. 4Cdo 285/2008, na ktoré žalovaný poukázal, tak na prejednávanú vec nedopadá, keďže žalobca
svoju povinnosť tvrdenia splnil v dostatočnej miere, keď uviedol všetky rozhodné skutkové tvrdenia
ohľadom ním uplatneného nároku. Nemôže preto obstáť ani odvolacia námietka žalovaného ohľadom
absencie skutkových tvrdení žalobcu a ich neprípustnom nahrádzaní obsahom svedeckej výpovede

svedka F.. Ak žalovaný namietal, že okresný súd nemal na tieto dodatočne upresnené skutkové tvrdenia
žalobcu prihliadať a mal aplikovať sudcovskú koncentráciu v zmysle ust. § 153 CSP, tak je potrebné
zvýrazniť, že uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP je výlučným
oprávnením konajúceho súdu, ktorý na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí prihliadnuť. Z uvedeného ustanovenia tak plynie, že konajúci

okresný súd je oprávnený posúdiť, či na prostriedky procesného útoku či prostriedky procesnej obrany,
ktoré prípadne neboli uplatnené včas, bude alebo nebude prihliadať. Z priebehu konania je zrejmé, že
okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, vo vzťahu ku ktorému krajský
súd v zrušujúcom uznesení konštatoval nenaplnenie podmienok pre takúto formu rozhodnutia, a preto
okresný súd následne v konaní pokračoval s tým, že vyzval žalobcu na doplnenie jeho skutkových

tvrdení a zároveň vyzval žalovaného, aby upresnil dôvody, pre ktoré pohľadávku žalobcu spochybňuje.
Po upresnení skutkových tvrdení žalobcom okresný súd na nariadenom pojednávaní vykonal dôkazné
návrhy produkované stranami, dokazovanie vyhlásil za skončené a na následnom pojednávaní vo veci
vyhlásilrozsudok.Akokresnýsúdvyužilsvojeoprávnenieaneaplikovalsudcovskúkoncentráciukonania
na dodatočne produkované skutkové tvrdenia žalobcu, tak vzhľadom na zákonné oprávnenie, ktoré

okresnému súdu umožňuje takýto postup, nie je možné krajským súdom konštatovať, že by zo strany
okresného súdu bola sudcovská koncentrácia konania nesprávne aplikovaná.

27. Krajský súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného ohľadom nesprávneho právneho
posúdenia veci okresným súdom pri aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o preprave

veci. Žalovaný v tomto smere namietal, že nebolo jednoznačne dohodnuté, aká bude cena za prepravu,
aká má byť hmotnosť nákladu prepravovaného jedným vozidlom, resp. skutočnosť, že v iných prípadoch
prepráv vykonávaných žalobcom pre žalovaného boli podkladmi pre takúto prepravu záznamy o
prevádzke vozidla - stazky. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, žena všetky tieto sporné otázky dal jednoznačnú odpoveď výsluch svedka Ing. V. F. na pojednávaní
pred okresným súdom dňa 30.10.2019 (zápisnica založená na č.l. 235-238 spisu). Z vyjadrenia tohto
svedka je zrejmé, akým spôsobom došlo ku vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

a tiež odlišnosti tohto konkrétneho právneho vzťahu od iných vzťahov, v rámci ktorých žalobca pre
žalovaného vykonával prepravu. Svedok potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom v podaní, ktorým
žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia, podľa ktorých bola medzi sporovými stranami dohoda, že
sa bude jednať o prepravu nákladnými vozidlami, pričom jedno vozidlo bude odhadnuté na celkovú
hmotnosť nákladu 20 t pri fakturovanej cene 3 Eurá za 1 tonu nákladu. Ak aj svedok v rámci svojho

vyjadrenia uviedol, že vozidlá sa nevážili a išlo približne o 30 t, tak je zrejmé, že z jeho strany sa jedná
o vyjadrenie, ktoré následne svedok v rámci svojej výpovede upresnil tak, že bolo dohodnuté, že jedna
fúra je 20 t. Svedok zároveň potvrdil vykonanie prepráv v zmysle listiny datovanej dňa 11.8.2016 (č.l.
179 spisu), ktorá obsahuje prehľad vykonaných prepráv vrátane uvedenia dátumu, kedy sa prepravy
uskutočnili, motorových vozidiel, ktoré boli na prepravu použité a množstva prepraveného materiálu
vrátanepočtuuskutočnenýchjázd.Uvedenédôkazyjepotrebnéhodnotiťvichvzájomnýchsúvislostiach,

keď zo všetkých týchto dôkazov možno mať za jednoznačne preukázané, že jedno motorové vozidlo
sa fakturovalo v množstve prepraveného materiálu 20 t pri jednej jazde, keď je zrejmé, že v prehľade
vykonaných jázd každá jedna uskutočnená preprava zodpovedá 20 tonám prepraveného materiálu. Z
vyjadrenia svedka plynie aj to, že v danom prípade sa na preukázanie prepráv nepoužívali záznamy o
prevádzkemotorovéhovozidla,keďžesvedoksavyjadril,žesafakturovalonazákladepočtuvykonaných

prepráv, ktoré počítal človek, ktorý na moste rátal autá (č.l. 236 spisu). Vo vzťahu k postaveniu svedka F.
je potrebné poukázať na výpoveď svedkyne U. F., zamestnankyne žalovaného, ktorá výslovne potvrdila,
že pán F. ako vedúci dopravy bol oprávnený objednávať prepravu v mene Cestných stavieb, teda v mene
žalovaného, a bol oprávnený v mene Cestných stavieb dohodnúť aj cenu prepravy. Tento svedok (pán F.)
pritom výslovne potvrdil, že objednaná robota bola vykonaná a objem prác a cena prác boli fakturované

správne (č.l. 236 spisu). Čo sa týka rozporov, na ktoré žalovaný v podanom odvolaní poukázal ohľadom
vystavených objednávok, tak pokiaľ žalovaný poukazuje na objednávku č. 120160813 (č.l. 200 spisu)
v kontexte spochybnenia dohodnutej ceny prepravy 3 Eurá za 1 tonu, tak po oboznámení sa s touto
objednávkou je namieste uviesť, že predmetom tejto objednávky bol odvoz betónu jedno auto cca 20
ton v cene 60,- Eur bez DPH, čo presne zodpovedá jednotkovej cene 3 Eurá za tonu. V objednávke

je uvedená požadovaná dodacia lehota od 1.6.2016 do 31.7.2016, do ktorého obdobia spadajú aj
prepravy, ktoré sú predmetom tohto konania. Z vykonaného dokazovania tak možno dospieť k záveru,
že v danom prípade bola objednávka realizovaná Ing. F.., ktorý bol oprávnený v mene žalovaného
takúto objednávku uskutočniť a bol oprávnený dojednať aj cenu takejto prepravy. Samotný svedok
(oprávnene konajúci v mene žalovaného) vystavil prehľad vykonaných prepráv, ktorého správnosť

výslovne potvrdil na pojednávaní pred okresným súdom. Je zrejmé, že v prípade týchto prepráv ani
samotný žalovaný nepožadoval záznamy o prevádzke motorového vozidla, keď podľa vyjadrenia svedka
F. boli rozhodujúce počty jázd vykonaných vozidlami žalobcu a od počtu týchto jázd sa následne odvíjala
fakturácia. Ak svedok, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vo vzťahu k vykonaným prepravám konať
vmenežalovaného,potvrdilobsahobjednávky,dohoduoceneanáslednepotvrdilajskutočnosť,žetieto

prepravy boli vo fakturovanom rozsahu vykonané, tak bol namieste záver okresného súdu o dôvodnosti
uplatneného nároku žalobcu.

28. Na uvedených záveroch nič nemení ani argumentácia žalovaného ohľadom duplicitnej fakturácie
vykonanýchprepráv.Krajskýsúdzospisovéhomateriálukonštatuje,žefaktúrač.160486(č.l.211spisu),

na ktorú v tomto smere poukázal žalovaný, síce na jednej strane obsahuje prepravu vozidlom EČV:
LM706BK v počte 3 jázd, avšak táto faktúra odkazuje na objednávku č. 120160858. Táto objednávka
je založená na č.l. 212 spisu a je vystavená dňa 19.7.2016, teda po tom, ako boli vykonané prepravy,
ktoré žalovaný spochybňuje ako prepravy fakturované duplicitne, ktoré prepravy sú zachytené v dennom
zázname o výkone vozidla z č.l. 212 rub spisu. Ak by aj podľa predmetnej faktúry č. 160486 mali byť

predmetom fakturácie práve prepravy zo dňa 1.7.2016 podľa uvedeného denného záznamu o výkone
vozidla, tak táto skutočnosť ešte bez ďalšieho nevylučuje, aby predmetné vozidlo dňa 1.7.2016 vykonalo
aj tri prepravy podľa prehľadu z č.l. 179 spisu. Je potrebné v tomto smere poukázať aj na skutočnosť,
že podľa týchto záznamov realizovali prepravy vozidlom EČV: LM706BK dvaja odlišní vodiči, keď na
Dennom zázname o výkone vozidla zo dňa 1.7.2016 je uvedený vodič J. F. a na prehľade prác z č.l.

179 je v ten istý deň uvedený vodič H.. Čo sa týka námietok ohľadom vyjadrení svedka F. o tom, že
by bolo potrebné vo vzťahu k úhrade predmetnej faktúry žalobcu niečo pretláčať, resp. že by v tom šéf
mal vidieť nejaký podvod, uvádza krajský súd, že sa jedná o vyjadrenia svedka vytrhnuté žalovaným
z kontextu. Z výpovede svedka je zrejmé, že tieto jeho vyjadrenia na pojednávaní odzneli v súvislostiso skutočnosťou, že pôvodná faktúra bola vystavená nesprávne, bola žalovaným žalobcovi vrátená a
následne bola opätovne predložená v rámci dobropisu, ktorým bola pôvodne fakturovaná suma znížená,
pričom do vystavenia dobropisu uplynulo časové obdobie niekoľkých mesiacov a práve uplynutie tejto

dlhej doby svedok vo svojej výpovedi uviedol ako dôvod, pre ktorý by to u šéfa už neprešlo, resp. že
by v tom šéf videl nejaký podvod.

29. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku,
krajský súd uvádza, že nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Krajský súd vo všeobecnosti

uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z
hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne
ust. § 220 ods. CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti,

zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý.
Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné
právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré
boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto
súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci
samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

30. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre
ktoré žalobe vyhovel. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne
neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou sporových
strán a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa
pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel

ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR
vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).
Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá
tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS
SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade
napadnutý rozsudok okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia
za dostatočného rešpektovania ust. § 220 CSP.

31. V zmysle uvedených záverov nemôžu obstáť ani námietky žalovaného, že okresný súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd sa zaoberal všetkými v konaní relevantnými
okolnosťami, keď zohľadnil tak tvrdenia žalobcu, ako aj tvrdenia žalovaného. V zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. b) CSP možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý

znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd uvádza, že žalovaný
mal v konaní pred súdom prvej inštancie zabezpečenú možnosť na realizáciu jeho procesných práv a
bola mu vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou koncepcie
spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana
mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú

podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada
rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o
ktorýchprávachapovinnostiachsúdrozhoduje(PL.ÚS43/95,II.ÚS121/02).Podrovnakýmpostavením
strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavkaspravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú
možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.
Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho konania spočíva

v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za
rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.
Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa
stanežalobcomaktorýzúčastníkovježalovaný(II.ÚS35/02).Zásadavyjadrujúca„právonaspravodlivý
súdny proces" je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry", ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní"

pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým
stranám, tzn. bez ohľadu na to, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom
prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi, a zároveň postupovať tak, aby
bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd
svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich
procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalovaného o porušení práva

na spravodlivý proces nemôže obstáť.

32. Žalovaný v odvolaní osobitne napadol aj výrok o trovách prvoinštančného konania, keď s poukazom
naust.§181CSPnamietal,žeokresnýsúdnevzaldoúvahyskutočnosť,žepojednávaniedňa16.9.2019
bolo odročené z dôvodu absencie relevantných skutkových tvrdení zo strany žalobcu. Žalovaný pritom

poukázal na úpravu ust. § 181 ods. 4, 5 CSP, v zmysle ktorej trovy odročeného pojednávania znáša
ten, kto odročenie zavinil. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke uvádza, že nemal vytvorený priestor
na to, aby sa mohol odkloniť od záverov súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že okresný súd o náhrade trov
konania rozhodoval v zmysle úpravy § 255 CSP, teda podľa pomeru úspechu sporových strán vo veci

a s ohľadom na plný úspech žalobcu priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania od žalovaného
v rozsahu 100 %. Krajský súd tak vyhodnotil výrok okresného súdu o náhrade trov konania ako vecne
správny,keďtentovýrokbolzávislýodvzťahumeritórnehorozhodnutiakžalobnémupetitu,tedaodtoho,
akým spôsobom bolo rozhodnuté vo veci samej. Podstatné pre rozhodnutie o trovách prvoinštančného
konania je rozhodnutie obsiahnuté vo výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe žalobcu

vyhovené. Je potrebné zvýrazniť, že rozhodovanie o trovách konania podľa ust. § 255 CSP je závislé
výlučne od posúdenia úspechu či neúspechu sporových strán vo vzťahu k predmetu konania, čo je
situácia kvalitatívne odlišná od osobitnej úpravy náhrady trov odročeného pojednávania v zmysle úpravy
ust. § 181 CSP, o ktorej okresným súdom rozhodované nebolo, a preto nebol ani priestor krajským
súdomodvolacienámietkyžalovanéhovovzťahukaplikáciičineaplikáciitohtoustanoveniaposudzovať.

Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotožnil aj s rozhodnutím okresného súdu o nároku na
náhradu trov konania.

33. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalovaného ako relevantné.
Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu ako vecne správneho

rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP tak v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobe
vyhovel, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak

bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.