Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/153/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010429
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5819010429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

H.W.,nar.XX.X.XXXX,preprečinporušovaniaochranyrastlínaživočíchovpodľa§305os.2Tr.zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.6.2020 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. W., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., W. Q., S. XX, ženatý, na slobode, rušňovodič,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 31.05.2019 v presne nezistenom čase viedol osobné motorové vozidlo značky Toyota RAV 4,
ev. čísla TS-XXXBO po lesnej poľnej ceste tvrdého povrchu zv. Jelešnianská cesta v katastrálnom
území mesta Trstená z ktorej následne odbočil na poľnú vyjazdenú cestu nespevneného povrchu
cez Hamerskú lúku nachádzajúcu sa v katastrálnom území Oravské Hámre pre ktorú platí II. stupeň
územnej ochrany prírody, ktorou následne bez príslušného povolenia pokračoval cca 1600 metrov od
Jelešňanskej cesty smerom k lesnému porastu nachádzajúceho sa v blízkosti Oravskej priehrady, kde
na danej lúke o GPS súradniciach N 49 25.188, E 019 35.596 na parcele E KN č. 1/1 vozidlo odstavil

a ponechal stáť a následne dňa 04.06.2019 v čase okolo 12.00 hod. s vozidlom z Hamerskej lúky, kde
predtým parkoval vošiel do lesného porastu na trávnatú plochu o rozmere 10 x 10 metrov o súradniciach
N 49 25.172, E 019 35.552 na parcelu C KN č. 18/48 - lesný pozemok, za účelom naloženia rybárskych
vecí, pričom daná lokalita v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 420/2003. Z. z. je súčasťou chránenej krajinnej
oblasti Horná Orava C - zóna, pre ktorú platí III. stupeň ochrany prírody, čím týmto konaním porušil §
31 ods. 1 písm. d) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov ako aj § 14 ods. 1
písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov, v zmysle ktorého je na území, na ktorom platí II. a III. stupeň ochrany, zakázaný

vjazd a státie s motorovým vozidlom,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny neoprávnene jazdil
motorovým vozidlom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku,

t ý m s p á c h a l

prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na peňažný trest vo

výške 350 (tristopäťdesiat) EUR.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) dní.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 3. 12. 2019 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba na H. W. pre prečin porušovania ochrany

rastlín a živočíchov podľa § 305 os. 2 Tr. zákona.

Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 9. 6. 2020.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení nemal záujem o konanie o dohode o vine a

teste, urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že si nie je vedomý, že by sa dopustil trestného činu, pretože nevedel, že vozidlom vchádza
do chránenej krajinnej oblasti a tiež je členom rybárskej stráže a ku rybárskym revírom má právo vstupu.
Na uvedenom mieste vykonával aj rybársku stráž, takže si myslí, že obžaloba nie je dôvodná. Na
uvedené miesto šiel predmetného dňa za účelom vykonávania rybárskej kontroly, ako člen rybárskej

stráže a tiež za účelom rybolovu. Dňa 31. 5. 2019 sa ešte ryby nechytajú, takže tam bol za účelom
vykonania kontroly s pánom Z., čo je uvedené v zápisnici rybárskej stráže. V dňoch 1. 6. až 3.6.2019
vykonával kontrolu sám, pričom kontrolu vykonávali aj v prítomnosti polície a nebolo im povedané, že
tam nemôžu jazdiť autom a dňa 4.6 2019 tiež vykonával kontrolu, ktorú spojil aj s chytaním rýb, nikde
v zákone nie je napísané, že nemôže chytať ryby a vykonávať kontrolu alebo kontrolovať rybárov okolo

seba. Ako už odchádzal, bol zastavený na lúke a následne bol na policajnej stanici v Trstenej obvinený.
Na predmetné miesto sa dostal motorovým vozidlom z Tvrdošína po hlavnej ceste obchvatom okolo
Trstenej ku hraničnému prechodu smerom na Poľsko, kde odbočil vľavo na urbársku cestu, kde je jedine
zákaz vjazdu, on však má povolenie vystavené urbárom. Po urbárskej ceste šiel ku rieke Jelešňa, kde
je odbočka smerom ku starej koniarni, potom smerom doľava, išiel ďalej zhruba 1 km, potom odbočil na

poľnú cestu a po poľnej ceste šiel k Oravskej priehrade s vedomím, že na povolenke vystavenej urbárom
má napísané, že s povolením výkonu rybárskeho práva, vstup ku Oravskej priehrade. Predmetné
vozidlo odstavil pri ceste, nakoľko v povolenke je napísané, že nemá prekážať a blokovať cestu iným
vozidlám. Nevidel žiadnu tabuľu štátnej ochrany prírody. Policajtom povedal, že je členom rybárskej
stráže, k výkonu povinnosti vyplývajúcich z rybárskej stráže používa svoje súkromné vozidlo. V priebehu

14 rokov, počas ktorých vykonáva rybárske právo, minimálne 5 x ho kontrolovala hliadka polície a nikdy
mu nepovedali, že tam nemôže vstupovať vozidlom.

Na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného bola postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku
prečítaná výpoveď svedka poškodeného H.. X. Z. a svedkov V. V. a X. Š. z prípravného konania.

Svedok poškodený H.. X. Z. vypovedal, že pracuje ako strážca prírody v CHKO Horná Orava a tiež
je v tejto veci splnomocnený Štátnou ochranou prírody SR Banská Bystrica. Okrem iných chránených
častí území prírody CHKO Horná Orava spravuje aj územie v k.ú. Oravské Hámre. Predmetné územie
sa nachádza v blízkosti Oravskej priehrady a je územím s druhým až štvrtým stupňom územnej

ochrany prírody a ich zóny CHKO Horná Orava, ktoré sú vymedzené v prílohe č. 2 Vyhlášky MŽP SR
č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie CHKO Horná Orava a jej zóny. Táto lokalita sa tiež
nachádza v chránenom vtáčom území Horná Orava vyhlásená Vyhláškou MŽP SR 173/2005 Z.z. ,
ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie Horná Orava. Zóny ochrany prírody CHKO Horná Orava
boli ustanovené Vyhláškou MŽP SR č. 420/2003 Z.z. Pozemok na ktorom sa nachádzalo vozidlo

obžalovaného a lokalita, v ktorej sa vozidlo pohybovalo sa nachádza v chránenej zóne. Ak by niekto
chcel vozidlom vojsť do tejto lokality musel by mať výnimku, resp. súhlas na vjazd motorovým vozidlom
do chráneného územia, ktorú resp. ktorý vydáva Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné
prostredie. Rybárska stráž má výnimku zo zákona, môže vojsť do lokality, ale len na výkon kontroly v
súvislosti s výkonom rybárskeho práva. Už v minulosti sa v danej lokalite stretávali pracovníci ochrany

prírody, že dochádzalo k opakovanému porušovaniu predpisov o vjazde do tejto lokality a dochádzalotak k neúnosnému narušovaniu biotopu chráneného územia. V zmysle ust. § 35 Zákona o ochrane
prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. kde sa zakazuje chráneného živočícha rušiť v jeho prirodzenom
areály, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie.

Zároveň je aj Ramsarskou lokalitou, na základe dohovoru o mokradiach je jedným u najvýznamnejších
medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany prírody. V oblasti Oravské Hámre sa vyskytujú chránené
živočíchy a to Chrapkáč poľný, Prepelica poľná, Bocian čierny, Orol Krikľavý a Orliak morský. Všetky
tieto druhy vtáctva sú druhmi európskeho významu, sú zaradené ako ohrozené druhy. Okrem vtákov sa
tu tiež vyskytujú Vydra riečna a Bobor vodný. Pokiaľ ide o vyjazdenú cestu v k. ú. Hamerská lúka, táto

cesta vznikla na základe intenzívneho pohybu motorových vozidiel k vode. Urbár môže vydať povolenie
len na lesné a spevnené komunikácie, ktoré sú evidované v katastrálnom portály ako lesné cesty. Výkon
rybárskeho práva ani nemá žiaden súvis s činnosťou Urbáru a došlo k porušeniu zákona. Pokiaľ ide o
označenie lokality s vyšším stupňom stráženia, pravidelne sa v tejto lokalite takéto značky umiestňujú,
nevie či tam predmetného dňa umiestnená bola, ale permanentne označujú toto územie normalizovanou
tabuľou so štátnym znakom s vyšším stupňom ochrany, stáva sa však často, že značku nejaké osoby

odstránia, často bývajú ničené práve rybármi. Na Jelešňanskej ceste sa nachádza značka zákaz vjazdu
všetkých vozidiel.

Z výpovede svedkov V. V. a X.K. Š. vyplynulo, že pracovne sú zaradení ako starší referenti 2.
operatívneho oddelenia OKP Dolný Kubín. Dňa 4. 6. 2019 vykonávali operatívne previerky na

zamedzenie environmentálnej kriminality v časti Hámre pri Oravskej Priehrade. V danej lokalite sú
2. až 4. stupeň ochrany prírody. Do uvedenej lokality išli služobným motorovým vozidlom smerom
na hraničný prechod Trstená-Chyžné, pred hraničným prechodom odbočili na lesnú cestu, kde je
umiestnenádopravnáznačkazákazvstupuvšetkýmvozidlámvobidvochsmerochsdodatkovoutabuľou
vjazd povolený vozidlám Urbáru. Po prejdení asi 4 km tejto asfaltovej lesnej cesty odbočili doľava na

lúku do časti zvanej Hámre. Táto lúka je ohraničená zo všetkých strán lesným porastom. Na tejto lúke a
v lesnom poraste bol zaznamenaný výskyt viacerých osobných motorových vozidiel, ktoré sa nachádzali
na miestach v 2. až 4. stupni ochrany. Na tejto lúke bol zastavený aj obžalovaný na vozidle zn, Toyota
RAV4, ev. č. TS, striebornej farby. Obžalovaný šiel vozidlom smerom od Oravskej priehrady po lúke
k asfaltovej lesnej ceste, oni služobným vozidlom zastavili na výstupe z lesnej cesty na lúku a boli

inštruovaný, že majú zastaviť každé vozidlo, ktoré pôjde smerom z lúky na túto asfaltovú lesnú cestu.
Obžalovaný uvádzal, že bol naložiť len rybárske náradie, že sa domnieval, že na tomto mieste sa môže
pohybovať za účelom výkonu rybárskeho práva a ukázal im aj miesto kde vozidlom stál na lúke, resp.
kde vošiel do priľahlého lesa k Oravskej priehrade, tieto miesta boli zdokumentované. Nevedeli, či na
tomto mieste bola umiestnená tabuľa, ktorá upozorňoval, na ochranné pásmo.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli na návrh prokurátora oboznámené listinné dôkazy, a to najmä dohoda
o používaní lesnej cesty Jelešňa a pokladničný doklad na čl. 38-39, rybársky lístok na čl. 40-41,
fotodokumentácia na čl. 42-43, potvrdenie Štátnej ochrany prírody SR na čl. 96-97, zápisnica o ohliadke
miesta činu na čl. 89-91, fotodokumentácia na čl. 92-95,101, správa štátnej ochrany prírody na čl. 96-98,

záznam pohybu vozidla na mape na čl. 99, smernica na čl. 106-108, povolenie na čl. 125, výpis z LV
na čl. 155, správa Okresného úradu Námestovo, živnostenský register na čl. 135 a ostatné správy k
osobe obžalovaného.
Prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona sa dopustí, kto v
rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými

predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou
trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo poľnohospodárskom
pozemku.

Predpismi na ochranu prírody, na ktoré odkazuje táto blanketová norma, sa rozumejú najmä Zákon

č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a vykonávacia vyhláška č.
24/2003 Z.z., ktoré okrem iného vymedzujú aj chránené druhy živočíchov a rastlín a nakladanie s nimi.

Podľa § 1 Vyhlášky MŽP č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti
Horná Orava a jej zóny územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (ďalej len "chránená krajinná

oblasť") sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnych územiach Kubínska hoľa a Zázrivá, v
okrese Námestovo v katastrálnych územiach Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca,
Lomná, Mútne, Námestovo, Námestovské Pilsko, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská
Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Slanica, Vaňovka, Vasiľov, Vavrečka, Zákamennéa Zubrohlava, v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach Dolný Štefanov, Hladovka, Liesek, Oravské
Hámre, Osada, Suchá Hora, Trstená a Ústie nad Priehradou. Chránená krajinná oblasť má výmeru
58 738 ha; jej územie je vymedzené v prílohe. Územie chránenej krajinnej oblasti sa podľa povahy

prírodných hodnôt člení na zóny A, B, C a D.

Podľa § 3, § 4 a § 5 Vyhlášky MŽP č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej
oblasti Horná Orava a jej zóny územie zóny B sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnom území
Kubínska hoľa, v okrese Námestovo v katastrálnych územiach Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin,

Mútne, Námestovské Pilsko, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabčice, Slanica, v okrese Tvrdošín v
katastrálnych územiach Hladovka, Liesek, Oravské Hámre, Osada, Suchá Hora, Trstená a Ústie nad
Priehradou. Územie zóny C sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnom území Kubínska hoľa,
v okrese Námestovo v katastrálnych územiach Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica,
Lomná, Mútne, Námestovské Pilsko, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská Polhora,
Oravské Veselé, Slanica a Zákamenné, v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach Hladovka, Liesek,

Oravské Hámre, Osada, Suchá Hora, Trstená a Ústie nad Priehradou. Územie zóny D sa nachádza
v okrese Dolný Kubín v katastrálnych územiach Kubínska hoľa a Zázrivá, v okrese Námestovo v
katastrálnych územiach Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca, Lomná, Mútne,
Námestovo, Námestovské Pilsko, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravské
Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Slanica, Vaňovka, Vasiľov, Vavrečka, Zákamenné a Zubrohlava, v

okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach Dolný Štefanov, Hladovka, Liesek, Oravské Hámre, Osada,
Suchá Hora, Trstená a Ústie nad Priehradou.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým

vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom,
najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice,
cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo
letištného priestoru.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v §
13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako.

Podľa § 31 ods. 1 písm. d/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v platnom znení na lesných pozemkoch je
zakázané jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou

trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty
alebo vyznačenej trasy; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25.

Zakotvenie skutkovej podstaty tohto prečinu do Trestného zákona si vyžiadali skúsenosti s uplatňovaním
oprávnení lesnej stráže, poľnej stráže, stráže prírody pri riešení novodobého fenoménu, ktorým je

vedoméporušovaniezákazuvjazdumotorovýchvozidiel,motorovýchtrojkoliekaštvorkoliek,motocyklov
a skútrov na lesné a poľnohospodárske pozemky, chránené územia a biotopy nevynímajúc.

Pod pojmom "jazdí" sa v danom prípade rozumie akékoľvek neoprávnené vniknutie na lesný alebo
poľnohospodársky pozemok a jazdenie motorovým vozidlom alebo ďalšími motorovými vozidlami

uvedenými v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, bez ohľadu na časové,
ako aj vzdialenostné súvislosti.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o

prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu jednak samotným objektom súdeného prečinu, ktorým je záujem spoločnosti na
ochrane prírody a krajiny pred škodlivými zásahmi spôsobovanými neoprávneným jazdením rôznymi

motorovými vozidlami na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať

len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v

ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil
konaniapopísanéhovskutkovejveteajehokonanievykazujevšetkyznakyprečinuporušovaniaochrany

rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, konal
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá
ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný nepopieral, že viedol osobné motorové vozidlo Toyota RAV 4, ev. čísla TS-XXXBO po lesnej

poľnej ceste, z ktorej následne odbočil na poľnú vyjazdenú cestu nespevneného povrchu cez Hamerskú
lúku nachádzajúcu sa v k. ú. Oravské Hámre pre ktorú platí II. stupeň územnej ochrany prírody, ktorou
následne pokračoval smerom k lesnému porastu nachádzajúceho sa v blízkosti Oravskej priehrady,
kde na danej lúke vozidlo odstavil a ponechal stáť a následne dňa 04.06.2019 s vozidlom z Hamerskej
lúky, kde predtým parkoval vošiel do lesného porastu na trávnatú plochu - lesný pozemok, za účelom

naloženiarybárskychvecí,pričomdanálokalitavzmyslevyhláškyMŽPSRč.420/2003.Z.z.jesúčasťou
chránenej krajinnej oblasti Horná Orava C - zóna, pre ktorú platí III. stupeň ochrany prírody. Bránil sa, že
nemalvedomosť,žepredmetnálokalitajesúčasťouchránenejkrajinnejoblastianachádzasavovyššom
stupni ochrany prírody, nekonal v úmysle ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom, v
danej lokalite nebolo označenie, žiadna informačná tabuľa, že sa nachádza v lokalite s vyšším stupňom

ochrany, na vjazd do tejto lokality mal povolenie od Urbáru Trstená, konal tak v dobrej viere, že splnil
všetky podmienky na vjazd do tejto oblasti. Naviac je členom rybárskej stráže a v dňoch 31. 5.2019 až
4.6.2019 si plnil povinnosti člena rybárskej stráže.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že nebola preukázaná subjektívna stránka súdeného prečinu,

ktorý je úmyselným trestným činom k obrane obžalovaného súd v prvom rade uvádza, že skutková
podstata súdeného prečinu je trestnoprávnou normou s blanketnou dispozíciou, ktorá odkazuje
na všeobecne záväzný predpis na ochranu prírody a krajiny alebo všeobecne záväzný predpis na
úseku lesného hospodárstva a podľa právnej teórie nemožno uplatniť zásadu, že neznalosť zákona
ospravedlňuje. Obžalovaný sa ohľadom subjektívnej stránky (nepriamy úmysel) usvedčoval aj sám, a

to svojim vyjadrením, že rybárske oprávnenie má už 15 rokov, dokonca je členom rybárskej stráže, v
minulosti bol kontrolovaný políciou a nikdy mu nebolo povedané, že táto lokalita je súčasťou chránenej
krajinnej oblasti. Všetky tieto skutočnosti preukazujú, že obžalovaný ako osoba znalá miestnych
pomerov, dokonca sa naviac orientujúca v právnych predpisoch ohľadom ochrany prírody v súvislosti
s výkonom rybárskeho práva, ktoré v seba zahŕňa znalosť právnych predpisov, minimálne vo vzťahu

k ich rybárskemu revíru (§ 12 ods. 12 Zákona č. 216/2018 Z.z. o rybárstve) a musela mať vedomosť,
že sa vzhľadom na všetky tieto okolnosti minimálne môže nachádzať v chránenom území, musel
byť s tým minimálne uzrozumený. V tejto súvislosti súd poukazuje, že skutková podstata súdeného
prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona, nie je novou skutkovou
podstatou trestného činu, ale toto ustanovenie bolo doplnené novelou Zákonom č. 497/2008 Z.z. s

účinnosťou od 20. decembra 2008 ( pred viac ako 11 rokmi) a poskytuje ochranu prírode, (vrátene
živočíchov) pred škodlivými zásahmi spôsobovanými neoprávneným jazdením rôznymi motorovými
vozidlami, taxatívne uvedenými v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.
Vzhľadom aj na fotografické zdokumentovanie miesta, kde bolo vozidlo obžalovaného zaparkované
čl. 92- 95, obžalovaný vedel, že sa minimálne nachádza na trvale trávnatom poraste (lúke) a lesnom

pozemku a už v tejto súvislosti musel zbystriť a musel byť uzrozumený, že svojim konaním môže
porušiť predpisy o ochrane prírody, nevynímajúc, že ako osoba znalá miestnych pomerov musel mať
vedomosť o všeobecne známej skutočnosti, že sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že v danej lokalite sa nenachádzali žiadne informatívne tabule, v tejtosúvislosti súd dáva do pozornosti, že ide iba o informatívne tabule, ktoré je ťažko rozmiestniť a pokryť
nimi celú plochu chráneného územia a tiež svedok H.. X. Z. sa vyjadril, že pokiaľ ide o označenie
lokality s vyšším stupňom stráženia, pravidelne sa v tejto lokalite takéto značky umiestňujú, a to

normalizovanou tabuľou so štátnym znakom s vyšším stupňom ochrany, stáva sa však často, že tieto
tabule bývajú odstraňované. Keďže obžalovaný je minimálne 15 rokov osobou s rybárskym povolením,
dokonca je členom rybárskej stráže a ide o jeho rybársky revír, ktorý tak často navštevuje, dokonca
vykonáva kontroly, bez akýchkoľvek pochybností musel byť uzrozumený, že rybársky revír sa nachádza
v chránenej krajinnej oblasti, a už bolo jeho povinnosťou zistiť si, ktorý stupeň ochrany prírody požíva.

Taktiež na Jelešňanskej ceste sa nachádza značka zákazu vjazdu všetkých vozidiel, aj táto dopravná
značka musela tieto skutočnosti v obžalovanom evokovať, keďže umiestnenie zákazovej značky nestojí
na ľubovôli, ale vždy je nejaký dôvod na jej umiestnenie, a keďže išlo o lesnú cestu, podľa názoru súdu
dôvod jej umiestnenia bol dostatočne zrejmý. V súvislosti s tým, že obžalovaný je členom rybárskej
stráže súd tiež dáva do pozornosti, že člen rybárskej stráže musí úspešne vykonať skúšku rybárskej
stráže a obsahom vzdelávania sú aj právne predpisy trestného práva a právne predpisy upravujúce

ochranu vôd a ochranu životného prostredia ( § 17 Vyhlášky MŽP č. 381/2018 Z.z.; § 23 a § 24 Zákona
č. 216/2018 Z.z. o rybárstve). Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že disponoval povolením Urbáru Trstená
v tejto súvislosti súd uvádza, že táto obrana je právne irelevantná, pretože urbár nie je oprávneným
orgánom na vydanie povolenia resp. výnimky na vstup do chráneného územia. Aj v tejto súvislosti súd
uvádza, že neznalosť zákona neospravedlňuje a zároveň je namieste uviesť, že samotné povolenie, na

ktoré sa obžalovaný odvoláva, sa malo vzťahovať a bolo zamýšľané len na prejazd po komunikácii a v
žiadnom prípade sa nevzťahovalo na vjazd na trvalý trávnatý porast a do zalesnenej oblasti, kde žiadna
komunikácia ani neviedla. Takže obrana obžalovaného v súvislosti s tým, že mal vystavené povolenie
Urbárom Trstená bola neprijateľná a iba mala zastrieť protiprávne konanie, ktorého sa obžalovaný
vedome dopúšťal. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že je členom rybárskej stráže a v dňoch 31. 5.2019

až 4.6.2019 si plnil povinnosti člena rybárskej stráže, tejto obrane súd absolútne neveril, obžalovaný
na túto skutočnosť nepoukázal ani pri kontrole políciou, neuvádzal tieto skutočnosti ani v sťažnosti
voči uzneseniu o vznesení obvinenia a ani v žiadosti o preskúmanie postupu polície, táto obrana bola
obžalovaným dodatočne vykonštruovaná v úmysle zbaviť sa trestnej zodpovednosti za súdený skutok.
Obžalovaný uviedol, že vozidlom si bol zobrať rybárske náradie, neuvádzal, že by bol na mieste za

účelom vykonania kontroly a dokonca, sa na mieste nachádzal sám, bez ďalšieho člena rybárskej
stráže. Súd tak obranu obžalovaného vyhodnotil ako tendenčnú. Pre vedomostnú zložku obžalovaného
svedčí, že obžalovaný je osobou znalou miestných pomerov, dokonca je rybárom a členom rybárskej
stráže a na toto miesto chodieva už niekoľko rokov. Je všeobecne známou záležitosťou, že okolie
Oravskej priehrady požíva ochranu, sídlia tu a je domovom rôznych druhov vzácnych vtákov. Pokiaľ

by spoločnosť akceptovala subjektívnu elimináciu zodpovednosti konania páchateľa len z dôvodu, že
páchateľ trestného činu poprie vedomosť o porušení zákazu ustanoveného iným právnych predpisom,
bolo by akékoľvek porušenie ustanovenia Trestného zákona z trestnoprávneho hľadiska irelevantné,
nakoľko by dochádzalo k akceptovaniu účelového tvrdenia páchateľa, že nevedel, že takéto konanie
spoločnosť nepripúšťa. Obrana obžalovaného a jeho zľahčovanie závažnosti vlastného protiprávneho

konania je v príkrom rozpore so záujmom chráneným týmto ustanovením Trestného zákona, v tejto
súvislosti súd dáva do pozornosti stále častejšie sa prejavujúce negatívne dopady na životné prostredie
v dôsledku hrubej ignorácie právnych predpisov na úseku ochrany prírody. Je nepochybne povinnosťou
štátu, aby zabezpečil „ochranu“ určitého územia pred úmyselným poškodzovaním, a to minimálne
vjazdom motorových vozidiel a ich negatívnymi dôsledkami na prírodu a v nej žijúcich aj živočíchov, a

to aj prostriedkami trestného práva a je úlohou súdu nerezignovať na vyvodenie trestnej zodpovednosti
a bagatelizovania takéhoto neželaného až bezočivého konania len preto, že obžalovaný sa účelovo
bráni, že „nevedel“, že dotknuté územie požíva ochranu, pričom v aktuálnej dobe je samozrejmosťou, že
vozidlá sa pohybujú po komunikáciách na to určených a „turistika vozidlami v prírode“ je neželateľným
fenomén, pričom nie je nič nezvyčajné a nejde o žiadne nóvum, že takéto konanie je dlhodobo

postihnuteľné v rámci trestného práva.

Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na druh a výmeru trestu. Zo správy z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil
priestupku na úseku scestnej dopravy v roku 2018, menej závažným spôsobom, priestupok bol riešený

napomenutím. V registri trestov nemá žiadne záznam. Súd je presvedčený o tom, že takto uložený trest
je zákonným a spravodlivým, zodpovedá potrebám nielen individuálnej ale aj generálnej prevencie a
zároveň je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2
Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade

obžalovaného zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Pri ukladaní trestu zohľadnil všetky okolnosti spáchania trestného činu, osobu obžalovaného, prihliadal
na závažnosť skutku, pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a uložil obžalovanému peňažný
trest vo výške 350 € ä obžalovaný je zamestnaný ako rušňovodič a jeho čistý mesačný príjem je cca
1.000,-€) a pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený (t.j. ak peňažný

trest nebude zaplatený), obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní.
Podľa názoru súdu, druh aj výmera uloženého trestu v spojení s náhradným trestom, podľa názoru
súdu, v prípade obžalovaného, zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a
sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech

(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.