Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/347/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217208594
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217208594.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, vo veci žalobcu D. D., U., N. XXXX/XX, nar.
XX.X.XXXX, právne zastúpený JUDr. Milanom Szőllőssym, Košice, Mlynská 28, IČO: 35 570 661, proti
žalovanej AXA životná poišťovňa a.s., Lazarská 13/8, Praha 2, Česká republika, IČO: 61 859 524,
zastúpenej advokátskou kanceláriou CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Bratislava, Zochova 6-8, IČO:
36 854 972, v konaní o zaplatenie 4 360,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č. k. 28Csp/40/2017-201 zo 7.6.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a, že žalovaná má nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4 360,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2016 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania.
2.1.Žalobu založil na tom základe, že žalovaný mu odmietol poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy z

titulu vzniku úrazu. Poukázal na to, že 25.1.2016 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. 1400357976
so začiatkom poistenia od 26.1.2016. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie žalobcu, ktoré
zahŕňalo aj poistenie pre prípad úrazu. 13.3.2016 utrpel na kondičnom tréningu podvrtnutie krčnej
chrbtice s následným vyklenutím disku C3/C4 a C4/C5 v dôsledku čoho sa podroboval liečbe, vrátane
rehabilitačnej a bol práceneschopný od 14.3.2016 do 11.10.2016.
2.2. Súd v prejednávanej veci vydal platobný rozkaz z 18.5.2017, ktorý bol z dôvodu podania odporu
žalovaným zrušený uznesením Okresného súdu Košice II zo 17.10.2017.

2.3. Žalovaný v odpore v rámci procesnej obrany uviedol, že žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu
trov konania. Poukázal na to, že žalobca utrpel úraz krčnej chrbtice a palca ľavej ruky spôsobený údermi
pri kickboxe 13.3.2016 a keďže išlo o úraz vzniknutý pri rizikovom športe, a to pri kontaktných bojových
športoch ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, žalovaný plnenie neposkytuje.
2.4.Povykonanomdokazovaníacitujúcznenie§788ods.1,§797ods.2,§816,§52ods.4,§53ods.1,5,
§ 54 ods.2 OZ, § 19 písm. d) CSP, čl.1.9 VPP 114 SK poistnej zmluvy č. 1400357976, čl.1. 2. ods.2 OPP
písm. f) uzavrel, že úraz žalobcu nastal pri kondičnom tréningu, ktorého súčasťou bola aj simulácia boja

v boxe v ringu v špeciálnej telocvični určenej na bojové športy. Z OPP pre úrazové poistenie 1114 SK,
ktoré je súčasťou návrhu poistnej zmluvy z č. l. 1.2. vyplýva výluka z poistného plnenia v tom zmysle,
že poistiteľ neposkytuje plnenie za úrazy vzniknuté pri rizikových športoch, ktoré konkretizuje tak, že
najmä písm. f) pri kontaktných bojových športoch. Uvedená výluka nerozlišuje, či ide o kickbox alebobox, teda či ide o kopy nohou alebo len údery rukou mierené na hlavu, preto je irelevantné tvrdenie
žalobcu či išlo o kickbox alebo box, keďže oba športové činnosti sú kontaktné bojové športy. K námietke
žalobcu, ktorý uviedol, že nešlo o súťaž, ale o kondičný tréning, v rámci ktorého vykonávali box, uviedol,

že z OPP pre úrazové poistenie nevyplýva, že by sa výluka vzťahovala na kontaktné športy vykonávané
len súťažne ako je to výslovne uvedené v OPP napríklad pre motoristické preteky alebo lyžovanie.
Naopak rovnako pri bojovom športe ani pri výkone speleológie a horolezeckého športu sa nevyžaduje
pre výluku, aby činnosť sa vykonávala súťažne a poukázal na to, že ak úraz nastane počas tréningu
v horolezeckej činnosti rovnako sa na to vzťahuje výluka. Z uvedeného vyplýva, že ak úraz nastane v

prípade rekreačnej činnosti, alebo ako to bolo v danom prípade v rámci tréningu, ide o výluku z poistného
plnenia. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol.
2.5.Žalobca namietal, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže uvedená výluka je široko
formulovaná a v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že v danom prípade, ak v poistných
podmienkach je šport zo zvýšeným rizikom konkretizovaný v písmene f/ kontaktný bojový šport je
dostatočne a jednoznačne uvedené, o aký šport sa jedná, pričom nepochybne kickbox ako aj box je

kontaktný bojový šport a dodal, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť pri podpise poistnej zmluvy
regulovať uvedené tak, že uzavrie iný druh poistenia, resp. v poistnej zmluve uvedie, akú športovú
činnosť vykonáva, keďže uviedol, že nevykonáva športovú činnosť ani len rekreačne bez registrácie.
Uvedené mohol aj neskôr nahlásiť poisťovni, keďže z článku 1.3 OPP pre úrazové poistenie 1114SK
vyplýva, že za zmenu poistného rizika je považovaná aj zmena športovej, záujmovej alebo inej činnosti

poisteného, ktorá má za následok zmenu zaradenia poisteného do rizikovej skupiny platnej ku dňu
zmeny. Túto zmenu žalobca žalovanému nenahlásil a ani z návrhu písomnej zmluvy nevyplýva, že by
vykonáva šport.
2.6. O trovách konania rozhodol citujúc znenie § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že náhradu trov
konania priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech.

3. Rozsudok v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalobca (č.l. 212-217) a navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 360,- eur
s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, že žalobca má právo voči žalovanému na náhradu trov konania pred odvolacím súdom.

3.1. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP, keďže súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.2. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd mal za to, že dvaja bývalí reprezentanti, vykonávali v
ringu špeciálnej telocvični bojový šport počas tréningu. Úrazovosť, resp. vysoké riziko úrazovosti pri

uvedenom športe vykonávanom hoci rekreačne vyplýva nepriamo z výpovede svedka, keď uviedol, že
on nie je poistený, lebo pri takej činnosti sa úraz predpokladá. Aj z výpovede žalobcu vyplynulo, že počas
tréningov kickboxu z času na čas mal narazené nohy aj ruky a hlavu. Podľa súdu teda úraz žalobcu
nastal pri kondičnom tréningu, ktorého súčasťou bola aj simulácia boja v boxe a došlo tak k naplneniu
výluky z poistenia v zmysle článku 1.2. písm. f/ OPP pre úrazové poistenie. Uvedená poistná podmienka

je jednoznačná v tom smere, že z poistenia vylučuje úraz utrpený pri kontaktnom bojovom športe, teda
nepochybne aj pri kickboxe alebo boxe.
3.3. Súd nesprávne posúdil nárok žalobcu z poistnej zmluvy, keď urobil nesprávny skutkový záver, že
žalobca vykonával pri úraze kontaktný bojový šport so zvýšeným rizikom vzniku úrazu a tiež nesprávne
posúdil zistený skutkový stav, keď uzavrel, že došlo k naplneniu výluky z poistenia v zmysle článku 1.2.

písm. f/ OPP pre úrazové poistenie. Poukázal na to, že mal uzatvorenú poistenú zmluvu, predmetom
ktorej bolo v zmysle článku 1.2. ods.1 OPP aj poistenie pre prípad liečenia úrazu a poistenie pre
prípad pracovnej neschopnosti. Z lekárskych správ bolo zrejmé, že 13.3.2016 pri športovom tréningu
utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice s následným vyklenutím disku C34 a C45, v dôsledku čoho sa
následne podrobil dlhodobej liečbe a bol práceneschopný. Poškodenie zdravia vzniklo mu úrazom,

nakoľko v zmysle článku 1.1. ods. 2 OPP pre úrazové poistenie sa úrazom okrem iného rozumie aj
náhle a neočakávané na vôli poisteného nezávislé pôsobenie vonkajších síl, ktoré spôsobilo telesné
poškodenie poisteného. K podvrtnutiu chrbtice a následnému vyklenutiu diskov stavcov došlo právo
v dôsledku náhleho a neočakávaného pôsobenia síl nezávislých na vôli žalobcu a to pri vykonávaní
rekreačnej športovej činnosti. Súd skonštatoval, že úraz sa stal v špeciálnej telocvični s ringom. Vyššia,

či nižšia rizikovosť športovej činnosti však nie je determinovaná prostredím, kde sa táto činnosť
vykonáva. Výnimku predstavujú len športy vykonávané v extrémnych podmienkach ako horolezectvo,
parašutizmus a podobne, kde pôsobia aj vonkajšie človekom neovládateľné a nie vždy predvídateľné
javy, ako napr. poveternostné podmienky. Žalobcom vykonávaný šport v interiéri v telocvični, kdenepôsobia žiadne neovládateľné, či nepredvídateľné vplyvy, teda samotné prostredie, v ktorom sa šport
vykonával bez ohľadu na to, ako bolo prostredie zariadené, nemajú vplyv na vyššiu či nižšiu mieru
rizika športovej činnosti. V tomto smere je skutkový záver súdu nelogický a iracionálny. Skutočnosť,

že v predmetnom zariadení, kde došlo k úrazu bol ring a možno tam niekedy trénovali aj športovci na
súťažné zápasy v bojových športoch ešte neznamená, že automaticky každá športová činnosť, ktorá sa
v tomto zariadení realizovala, musela byť viac riziková. Súd svoj skutkový záver založil aj na tom, že pri
obdobnej športovej činnosti sa niekedy stávajú zranenia a človek sa tomu nemôže vyhnúť.
3.4. Dôkazy vykonané výsluchom žalobcu a svedka súd interpretoval nepresne a vyvodil z nich

nesprávne skutkové závery. Žalobca pripustil, že občasný vznik zranení pri kickboxe, ktorý vykonával
ešte v minulosti a nie v čase úrazu, kedy prebiehal len trénovaniu kondície nácvikmi boxovacích techník,
je zrejmé z kontextu jeho výpovede, keď uviedol, že mával narazené ruky aj nohy, priehlavky a hlavu.
Ak hovoril o obťažných zraneniach, hovoril o období, keď vykonával kickbox a nie rekreačný box,
či nácvik boxovacích techník. V čase vzniku úrazu, keď sa venoval už len rekreačnému pestovaniu
kondície,žalobcažiadnezranenianeutrpel,anisaunehonevyskytovali.Zrizikovéhošportuniejemožné

odvodzovať výlučne zo štatistického výskytu v danom športe a prípadne zo spôsobu, ako sa daný šport
vykonáva. Pripustil, že súťažný kickbox, či dokonca súťažný box, prípadne aj tréning na súťažné zápasy,
môže niesť vyššiu mieru rizika úrazu. Je to dané charakterom a spôsobom výkonu týchto športov, kedy
je úlohou v zápase súpera zložiť, uštedriť mu čo najtvrdší úder a dosiahnuť v takom zápase víťazstvo. To
neplatí pri rekreačnom, kondičnom boxovom tréningu, kde vôbec nie je cieľom súpera zložiť, zraniť, či

vyhrať zápas. Len nacvičovanie boxovacích techník za účelom pohybu a trénovania kondície všetkých
častí tela. Tomu zodpovedá aj priebeh tohto tréningu, ako aj vybavenie športovcov všetkými ochrannými
prostriedkami (rukavice, prilba, chránič zubov). Kontakt v tomto rekreačnom výkone uvedeného športu
sa v ničom nelíši od iných druhov športov, ako je hokej, futbal, hádzaná a pod., kde tiež dochádza k
početným kontaktom a vzniku určitej prípustnej miery rizika vzniku úrazu. Rizikovosť pri týchto športoch

je dokonca vyššia, pretože ku kontaktu dochádza často nečakane a neočakávaným spôsobom a
osoba nie je pripravená primerane reagovať. V konaní nebolo preukázané, či už štatisticky alebo iným
spôsobom, aby šport, ktorý vykonával žalobca v čase úrazu niesol vyššie známky rizika ako akýkoľvek
iný bežný šport.
3.5. Nemožno konštatovať ani, že tento šport je kontaktný, bojový šport. Uvedené slovné spojenie

použité v ustanovení čl. 1.2. ods. 2 písm. f/ OPP pre úrazové poistenie, definujú dva kumulatívne pojmy,
a to kontakt a boj, pričom druh športu musí charakterovo a definične napĺňať oba tieto znaky. Pokiaľ nie
je naplnený niektorý z týchto znakov, nemôže sa jednať o kontaktný bojový šport. V prípade rekreačného
kondičného boxového tréningu žalobcu, pri ktorom došlo k úrazu sa jednalo o kontaktný šport, pretože
v ňom dochádza ku kontaktu dvoch športujúcich osôb podobne ako dochádza ku kontaktu aj vo futbale,

hokeji, v hádzanej a pod.. Kondičný boxový tréning žalobcu však neniesol znaky boja, pretože cieľom
bolo len posilnenie kondície, nie zložením súpera a nie ublíženie súperovi, nie víťazstvo v zápase. Preto
sa síce jednalo o kontraktný šport, avšak nie o šport bojový. Jednoznačne to potvrdzujú výpovede tak
žalobcu, ako aj svedka, kde obaja potvrdili, že nešlo o športový zápas, nebolo zmyslom tejto športovej
činnosti ublížiť, zložiť súpera, boxovacie techniky sú kontrolované a cieľom je posilnenie kondície.

Vychádzajúc dôsledne zo znenia čl. 1.2. ods. 2 OPP pre úrazové poistenie, na ktoré sa odvoláva
žalovaný, na ktorý poukázal v odôvodnení aj súd, je zrejmé, že žalovaný podľa tohto ustanovenia
neposkytuje plnenie len pri rizikových športoch, resp. činnostiach so zvýšeným rizikom vzniku úrazu.
Teda žalovaný je povinný poskytnúť plnenie pri úrazoch, ktoré vzniknú pri športoch a činnostiach s
bežnou mierou rizika vzniku úrazu. V danom prípade bolo preto podstatnou otázkou akú činnosť žalobca

pri vzniku úrazu vykonával a či išlo o činnosť alebo šport s bežnou mierou rizika alebo či miera rizika
bola skutočne podstatne zvýšená.
3.6.Zdôraznil,žepodľa§54ods.2OZjepotrebnévykladaťvprospechžalobcuakospotrebiteľauvedené
ustanovenie poistných podmienok vzhľadom na koncepciu jeho znenia. Pre naplnenie výluky vyžaduje
sa jednak rizikový spor, teda vyššiu mieru rizika pri výkone športovej činnosti, ako je bežné pri bežných

druhoch športu a výkon kontaktného bojového športu.
3.7. Žalobca utrpel úraz vo svojej voľno časovej aktivite pri kondičnom tréningu, ktorému sa venuje
rekreačne, nie profesionálne. Pri takom tréningu neprebieha súťažný bojový zápas s reálnym kontaktom
so súperom v boji, ale prebieha len trénovanie výdrže s nácvikom jednotlivých postojov a techník.
Riziko vzniku úrazu pri tejto tréningovej činnosti je nízke, nakoľko pri nej nedochádza k situáciám a

kontaktom bežne vyvolávajúcim poškodenie zdravia, alebo vyvolávajúcim vysoké riziko poškodenia
zdravia. Pravdepodobnosť vzniku úrazu pri týchto činnostiach je na minimálnej úrovni a nie vyššia ako
pri bežných rekreačných športových činnostiach, ako sú bežné loptové športy, beh, či rôzne iné atletické
disciplíny.3.8. Ust. čl. 1,2 ods.2 písm. f/ OPP pre úrazové poistenie je preto potrebné vykladať predovšetkým s
prihliadnutím na skutočnosť, či žalobca utrpel úraz pri činnosti, z ktorej vyplýva zvýšené riziko vzniku
poškodeniazdravia,alebočirizikovznikuúrazu,čipravdepodobnosťvznikupoškodeniazdraviajebežná

ako pri iných bežných rekreačných športových aktivitách.
3.9. Žalovaný v danom prípade nepreukázal naplnenie výluky, nakoľko nepreukázal, v čom malo
spočívať zvýšené riziko pri činnosti žalobcu, pre ktoré by bolo dôvodné zamietnutie poistného plnenia.
Žalobca jednoznačne pri vzniku úrazu nevykonával šport, či inú činnosť, ktorá by mala charakter činnosti
s akýmkoľvek zvýšením rizika vzniku poškodenia zdravia. Nemožno pripustiť široký výklad ustanovenia

čl. 1.2. ods.2 písm. f/ OPP, ktorý pri neprihliadal ako na podstatnú činnosť, či pri jednotlivých športových,
či iných činnostiach dochádza k podstatne zvýšenému riziku vzniku úrazu alebo či pravdepodobnosť
vzniku poškodenia zdravia je úplne bežná. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k vylúčeniu nárokov
na poistné pri každom úraze spôsobenom pri výkone akejkoľvek športovej činnosti, pretože každá
športová činnosť vyžaduje bežne zrýchlené a prudké pohyby tela, pri ktorých je samozrejmá určitá miera
rizika poškodenia zdravia a táto je prípustná, nakoľko pri nej bežne a často nedochádza k poškodeniam

zdravia.
3.10. Široký výklad citovaného ustanovenia by navyše robilo toto ustanovenie neplatným, pretože
podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné
podmienky) a v zmysle § 53 ods.5 OZ sú takéto podmienky neplatné. Žalobca má v danom právnom

vzťahu nepochybne postavenie spotrebiteľa, pretože podľa § 52 ods.4 OZ konal pri uzatváraní zmluvy
ako fyzická osoba. Široký výklad by totiž spôsoboval to, že hoci si žalobca platí za úrazové poistenie
riadne poistné, nikdy by sa nemohol ako protihodnoty domôcť poistného plnenia, pretože každá poistná
udalosť by mohla byť zo strany žalovaného odmietnutá s tvrdením, že došlo k nej pri vzniku činnosti
spojenej s akoukoľvek mierou rizika. Išlo by o zjavnú nerovnováhu, nakoľko právnej povinnosti žalobcu

platiť poistné by nekorešpondovala povinnosť žalovaného poskytnúť v prípade poistnej udalosti poistné
plnenie. Opätovne poukázal na § 54 ods.2 OZ a tvrdí, že v danom prípade ustanovenie článku 1.2. ods.2
OPP pre úrazové poistenie neupravuje presne striktný výpočet prípadov, kedy žalovaný nie je povinný
poskytnúť poistné plnenie, ale uvádza v dotknutej časti len všeobecne rizikové športy a iné činnosti so
zvýšeným rizikom vzniku úrazu a následne príkladom demonštratívne vymenováva niektoré športy. V

konaní teda nebolo preukázané naplnenie výluky z poistenia v zmysle článku 1.2. ods. 2 písm. f/ OPP
pre úrazové poistenie, nakoľko nebola preukázaná vyššia miera rizika športu vykonávaného žalobcom
v čase úrazu ako je bežné a tiež sa nejednalo o bojový charakter športu, ako bolo vyššie vysvetlené.
3.11. Žalobca sa domáha zmeny rozhodnutia, od ktorého je závislé aj rozhodnutie vo výroku o náhrade
trov konania s poukazom na § 396 ods.2 CSP, preto napáda aj rozhodnutie súdu vo výroku o náhrade

trov konania.

4. Žalovaná k odvolaniu žalobcu (č.l. 259-251) uviedla, že napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu
a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Má za to, že súd správne zistil skutkový stav
veci a následne vec právne posúdil. V predmetom konaní vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že

29.1.2016 žalobca uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu č. 1400357976, predmetom ktorej bolo životné
poistenie žalobcu. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky 1114SK o osobitné
poistné podmienky pre úrazové poistenie 1114SK. Žalobca 13.3.2016 utrpel úraz, následkom ktorého
bol dlhodobo práceneschopný od 14.3.2016 do 11.10.2016.
4.1. Žalobca oznámil žalovanej poistnú udalosť listom z 10.10.2016 v ktorej uviedol, že si bol zaboxovať,

dostal úder do hlavy, konkrétne pri kickboxe. Žalovaná odmietla poskytnúť plnenie s odôvodnením, že
úraz (poistná udalosť) nastala pri kontaktnom bojovom športe, čo predstavuje výluku podľa poistných
podmienok. Medzi stranami bolo sporné, či úraz žalobcu vznikol pri kontaktnom bojovom športe, žalobca
mal za to, že išlo len o kondičný tréning, nie o reálny box a podľa názoru žalovaného úraz vznikol
pri kontaktnom bojovom športe. Z dokazovania, výsluchu svedka G.. L. a žalobcu bolo jednoznačne

preukázané, že činnosť, ktorú žalobca bezprostredne pred vznikom úrazu vykonával v boxerskom ringu
v špeciálnej telocvični na tieto bojové športy určenej, vykazovala znaky kontaktného bojového športu.
Je pritom irelevantné, či sa jednalo o boj v pravom slova zmysle vykonávaný rekreačne alebo na
profesionálnej úrovni alebo sa jednalo o sparing (simuláciu boja). Nakoľko v prípade danej športovej
aktivityišloocielenéavedoméúderyrukamispolubojovníkanatrupahlavužalobcu,ktoréspolubojovník

nemohol kontrolovať. Už z obsahu samotnej športovej činnosti, vykonávanej v čase bezprostredne
predchádzajúcom vzniku poistnej udalosti je zrejmé, že sa jednalo o športovú činnosť kontaktnú, ktorá
spĺňa aj atribúty bojového športu. Žalovaná odkázala na oznámenie poistnej udalosti doručenej jej
14.10.2016, v ktorom žalobca uviedol, že „vo voľnom čase som si bol zaboxovať a dostal som úder dohlavy“, pričom z takto formulovaného popisu vzniku úrazu nevyplýva, že v danom prípade sa jednalo
len o nácvik boja. Žalovaný rovnako poukázal na odpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že „k danému úrazu
došlo pri tréningovom zápase pri sparingu v rámci rekreačnej činnosti s mojím partnerom vtedajším O.

L.“. Poukázala na to, že žalobcove hodnotenia miery intenzity daného športu sú subjektívne a nemajú
výpovednú hodnotu. S poukazom na vyššie uvedené postupovala správne podľa článku 1.2. ods. 2
písm. f/ OPP pre úrazové poistenie, teda poistné plnenie žalobcovi neposkytla.
4.2. Žalobca v konaní poukazoval na údajne široko formulované ustanovenie článku 1.2. ods.2 písm.
f/ OPP, ktoré je podľa jeho názoru neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako už uviedla citované

ustanovenie pre úrazové poistenie je formulované jasne, určito a zrozumiteľne, čo konštatoval aj súd
prvej inštancie. Teda aj priemernému spotrebiteľovi z neho bolo zrejmé v akom prípade nie je úraz krytý
poistením. Nakoľko sa jedná o zmluvnú podmienku týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia, ktorá je
jasná, určitá a pre spotrebiteľa zrozumiteľná je vylúčená z prieskumu podľa § 53 ods. 1 druhá veta OZ.
Súd správne uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ v poistnej zmluve mal možnosť pri poistnej zmluve
regulovaťuvedenétak,žeuzavrieinýdruhpoistenia,resp.uvedieakýšportvykonáva(hocajrekreačne).

Žalobcavšaktútoskutočnosťvpoistnejzmluveneuviedolaanineskôrnenahlásilžalovanej.Spoukazom
na uvedené má za to, že súd sa správne vysporiadal aj s touto námietkou žalobcu, a teda vec správne
právne posúdil. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že súd sa správne vysporiadal so všetkými
spornými skutočnosťami v konaní predovšetkým správne vyhodnotil skutočnosť, že poistná udalosť
vznikla pri kontaktnom bojovom športe, ktorý tvorí výluku pri poskytnutí poistného plnenia a správne

sa vyporiadal aj s tvrdením žalobcu o neprijateľnej zmluvnej podmienke, a teda správne právne vec
posúdiladospelksprávnymskutkovýmzisteniam.Pretonavrhlanapadnutýrozsudokakovecnesprávny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril písomne (č. l. 242 - 243), v ktorom poukázal na výsluch jeho

a svedka, z ktorej vyplynulo, že činnosť pri ktorej utrpel úraz vykazovala znaky kontaktného bojového
športu a je irelevantné, či sa jednalo o boj v pravom slova zmysle vykonávaný rekreačne alebo na
profesionálnej úrovni, nakoľko išlo o cielené a vedomé údery rukami, ktoré spolubojovník nemohol
kontrolovať.
5.1.Žalovaný svojimi námietkami odvádza pozornosť od podstaty výluky poistenia, ktorá je definovaná v

článku 1.2. ods. 2 písm. f/ OPP. Podľa tohto ustanovenia poistiteľ neposkytuje plnenie za úrazy vzniknuté
pri rizikových športoch alebo iných činnostiach so zvýšeným rizikom vzniku úrazu. Z predmetného
ustanovenia je zrejmé, že výluka pripadá len do úvahy v prípade rizikových športov, teda ak berie do
úvahy, že výkon každého športu je do určitej miery rizikový, potom sa výluka vťahuje len na športy,
ktorých rizikovosť sa vymyká z bežnej miery a ich výkon je spojený s častejším výskytom vzniku zranení.

Žalovaný mohol uplatniť predmetnú výluku v prípade, ak šport vykonávaný žalobcom niesol so sebou
takúto vyššiu mieru rizika.
5.2. Bolo na súde, aby túto mieru rizikovosti náležitým spôsobom posúdil v závislosti na znakoch a
charaktere tejto športovej činnosti, ktorá bola zo strany tak jeho, ako aj svedka podrobne popísaná.
V tomto smere nesúhlasí, že posudzovanie rizikovosti športu je subjektívna záležitosť. Vzhľadom

na definovanie výluky v OPP je posudzovanie rizikovosti nevyhnutným predpokladom náležitého
zhodnotenia, či možno v danom prípade výluku z poistenia dôvodne zohľadniť alebo nie. Rizikovosť
daného športu je možné odvodzovať výlučne zo štatistického výskytu úrazov v danom športe a prípadne
zo spôsobu ako sa daný šport vykonáva. Pripustil, že súťažný kix box, či dokonca súťažný box pripadne
aj tréning na súťažné zápasy môže niesť vyššiu mieru rizika úrazu. Je to dané charakterom a spôsobom

výkonu týchto športov, kedy je úlohou v zápase súpera zložiť, uštedriť mu čo najtvrdší úder a dosiahnuť
v takom zápase víťazstvo. To isté však neplatí pri rekreačnom kondičnom boxovom tréningu, kde vôbec
nie je cieľom súpera zložiť, zraniť, či vyhrať zápas. Ide len o nacvičovanie boxovacích techník za účelom
pohybu a trénovania kondície všetkých častí tela. Kontakt sa v ničom nelíši od iných druhov športov
ako je hokej, futbal, hádzaná. Podľa jeho názoru pri skúmaní, či došlo k výkonu športovej činnosti v

zmysle predmetnej výluky je potrebné vychádzať z pojmovej definície tejto výluky v OPP pre úrazové
poistenie. Je potrebné skúmať ako je pojmovo definovaná výluka a následne na základe jednotlivých
zistených faktov z procesu dokazovania skúmať, či zistené skutočnosti napĺňajú predmetnú výluku tak,
ako je pojmovo definovaná v poistných podmienkach. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetná výluka v
článku 1.2. ods. 2 písm. f/ OPP je pre úrazové poistenie formulovaná jasne, určito a zrozumiteľne a

aj priemernému spotrebiteľovi je zrejmé v akých prípadoch nie je krytý úrazovým poistením. Nakoľko
sa nejedná o hlavnú podmienku týkajúceho sa hlavného predmetu plnenia, ktorá je jasná, určitá a pre
spotrebiteľa zrozumiteľná je vylúčené z prieskumu podľa § 53 ods.1 druhá veta OZ.5.3. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že nemožno pripustiť široký výklad ust. článku 1.2 ods.2 písm.
f/ OPP. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k vylúčeniu nároku na poistné plnenie pri každom
úraze spôsobenom pri výkone akejkoľvek športovej činnosti, pretože každá športová činnosť vyžaduje

bežne zrýchlené a prudké pohyby tela, pri ktorých je samozrejmá určitá miera rizika poškodenia zdravia
a táto je prípustná, nakoľko pri nej bežne a často nedochádza k poškodeniam zdravia. Široký výklad
tohto článku by navyše robilo toto ustanovenie neplatným. Žalobca v predmetnej argumentácii v celom
rozsahuzotrvávaapoukazujenato,žepodľa§54ods.2OZvpochybnostiachoobsahuspotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V danom prípade ust. článku 1.2. ods.2 OPP pre

úrazové poistenie neupravuje presne striktný výpočet prípadov, kedy žalovaný nie je povinný poskytnúť
poistné plnenie, ale uvádza v dotknutej časti len všeobecne rizikové športy a iné činnosti so zvýšeným
rizikom vzniku úrazu a následne príkladom demonštratívne vymenovávať niektoré športy. Teda presný
obsah uvedeného ustanovenia OPP pre úrazové poistenie v dotknutej časti je možné určiť až výkladom
predmetné ustanovenia a tento výklad potrebné robiť v prospech žalobcu ako spotrebiteľa. Preto zotrval
na podanom odvolaní a navrhol rozhodnúť v súlade s jeho odvolacím návrhom.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario a rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na

čom nič nemení ani podané odvolanie.

7. Žalobca právne odôvodnil svoje odvolanie dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP.
7.1. Žiaden z uplatnených dôvodov nie je daný, lebo súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť,

ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP a použil správny právny predpis, správne ho aj

vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

8. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.

9. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) a k námietkam uvedeným
v odvolaní možno doplniť nasledovné:

10. Z výkladového slovníka je zrejmé, že kickbox je označenie viacerých bojových umení

charakteristických používaním boxerských úderov aj kopov z tradičných bojových umení (napr. karate).
Konkrétne je to súhrnné označenie pre: japonský box, americký box a európsky box. Kickboxing je
stand-up bojový šport založený na kopaní a dierovaní, historicky vyvinutý z karate zmiešaného s boxom.
Kickbox je praktizovaný pre sebaobranu, celkovú kondíciu alebo ako kontaktný šport. Kickbox využíva
údery kolenom, lakťom a čelom (hlavou). Na úder sa môže použiť akákoľvek časť tela, ale akákoľvek

časť tela môže byť zasiahnutá.
10.1.Tvrdeniežalobcu,ženejdeokontaktnýbojovýšportsozvýšenýmrizikomvznikuúrazujeabsolútne
nedôvodné a absolútne nie je podstatné, či úraz utrpel pri tréningu alebo súťaži. Samotná skutočnosť,
že žalobca utrpel úraz na kondičnom tréningu v dôsledku úderu do hlavy, čo spôsobilo podvrtnutie krčnej
chrbtice s následným vyklenutím disku C3/C4 a C4/C5 potvrdzuje, že aj kondičný tréning bol kontaktný,

bojový šport. Udalosť nastala potom, ako tréner - súper udrel žalobcu do hlavy, teda nie náhodou. O
náhodu by mohlo ísť keď, by sa pri takomto tréningu žalobca pošmykol, zakopol a pod., teda išlo by
o náhodnú udalosť.10.2. Miera rizikovosti v závislosti na znakoch a charaktere tejto športovej činnosti je neporovnateľná s
ostatnými športmi, pri ktorých samozrejme, že môže vzniknúť úraz, ale ten je podmienený náhodou. Súd
správne posúdil, že na udalosť, ktorá nastala sa vzťahuje podľa OPP pre úrazové poistenie 1114 SK,

že na daný úraz sa vzťahuje výluka z poistného plnenia v tom zmysle, že poistiteľ neposkytuje plnenie
za úrazy vzniknuté pri rizikových športoch, ktoré konkretizuje tak, že najmä písm. f) pri kontaktných
bojových športoch.

11. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu, že ustanovenie článku 1.2. ods. 2 písm. f/ OPP, je

široko formulované a podľa jeho názoru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd v zhode s
názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že cit. článok je dostatočne určitý a bolo povinnosťou žalobcu
pri uzatváraní zmluvy uviesť, aký druh športu, aj keď len rekreačne vykonáva, a žalovaný by mohol
konkrétne vyhodnotiť poistné riziko a prípadne zaradiť žalobcu do rizikovej skupiny.

12.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.

13.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
14.1.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

15.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov odvolacieho konania bola v plnom
rozsahu priznaná žalovanému.

16.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konanialen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).