Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/153/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119212094
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119212094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika,
zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 konajúca na území SR
prostredníctvomBNPPARIBASPERSONALFINANCESA,pobočkazahraničnejbanky,IČO:47258713,
so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek

Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanému: K. Y., G..: XX.XX.XXXX, K. R. XXX,
XXX XX R. G. Z. o zaplatenie 2.327,38 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 250,41 € s prísl., ako pohľadávky z úverovej zmluvy uzavretej medzi
spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 21.12.2014 z a
m i e t a.
Žalobca v tejto časti konania n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu
trov konania n e p r i z n á v a.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z úverovej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Cetelem
Slovensko, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 17.01.2015 sumu 682,12 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:
O 17,66 € od 16.12.2016 až do zaplatenia,
O 21,19 € od 16.01.2017 až do zaplatenia,

O 21,58 € od 16.02.2017 až do zaplatenia,
O 21,97 € od 16.03.2017 až do zaplatenia,
O 22,38 € od 16.04.2017 až do zaplatenia,
O 22,79 € od 16.05.2017 až do zaplatenie,
O 23,20 € od 16.06.2017 až do zaplatenia,
O 23,63 € od 16.07.2017 až do zaplatenia,
O 24,06 € od 16.08.2017 až do zaplatenia,

O 24,50 € od 16.09.2017 až do zaplatenia,
O 24,95 € od 16.10.2017 až do zaplatenia,
O 25,41 € od 16.11.2017 až do zaplatenia,
O 25,88 € od 16.12.2017 až do zaplatenia,
O 26,35 € od 16.01.2018 až do zaplatenia,
O 26,83 € od 16.02.2018 až do zaplatenia,

O 27,33 € od 16.03.2018 až do zaplatenia,
O 27,83 € od 16.04.2018 až do zaplatenia,
O 28,34 € od 16.05.2018 až do zaplatenia,
O 28,86 € od 16.06.2018 až do zaplatenia,
O 29,38 € od 16.07.2018 až do zaplatenia,
O 29,92 € od 16.08.2018 až do zaplatenia,
O 30,47 € od 16.09.2018 až do zaplatenia,

O 31,03 € od 16.10.2018 až do zaplatenia,O 31,60 € od 16.11.2018 až do zaplatenia,
O 32,18 € od 16.12.2018 až do zaplatenia,
O 32,80 € od 16.01.2019 až do zaplatenia,

a to v mesačných splátkach vo výške 20 € mesačne, splatných vždy do 25. dňa toho, ktorého
kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v
ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva
sa splatným celé dlžné plnenie. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý v tejto časti konania zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 28,34
%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z úverovej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Cetelem
Slovensko, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 06.02.2015 sumu 630,99 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:

O 24,85 € od 16.09.2016 až do zaplatenia,
O 29,58 € od 16.10.2016 až do zaplatenia,
O 30,26 € od 16.11.2016 až do zaplatenia,
O 30,95 € od 16.12.2016 až do zaplatenia,
O 31,65 € od 16.01.2017 až do zaplatenia,

O 32,38 € od 16.02.2017 až do zaplatenia,
O 33,12 € od 16.03.2017 až do zaplatenia,
O 33,87 € od 16.04.2017 až do zaplatenia,
O 34,64 € od 16.05.2017 až do zaplatenia,
O 35,44 € od 16.06.2017 až do zaplatenia,

O 36,24 € od 16.07.2017 až do zaplatenia,
O 37,07 € od 16.08.2017 až do zaplatenia,
O 37,92 € od 16.09.2017 až do zaplatenia,
O 38,78 € od 16.10.2017 až do zaplatenia,
O 39,67 € od 16.11.2017 až do zaplatenia,

O 40,58 € od 16.12.2017 až do zaplatenia,
O 41,50 € od 16.01.2018 až do zaplatenia,
O 42,49 € od 16.02.2018 až do zaplatenia,

a to v mesačných splátkach vo výške 20 €, splatných vždy do 25.dňa toho, ktorého kalendárneho

mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento
rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa splatným
celé dlžné plnenie.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý v tejto časti konania zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 24,46

%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 19.07.2019 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 2.327,38
Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške
- 22,00 % ročne zo sumy 885,25 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia,

- 27,40 % ročne zo sumy 836,34 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia,
a úrokmi z omeškania vo výške
- 5,00 % ročne zo sumy 217,41 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 1007,51 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 874,46 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia.

1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa
a) 21.12.2014 zmluvu o úvere, z ktorej požaduje zaplatenie nasledujúcich nárokov: 250,41 Eur (211,95
Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 05,46 Eur z titulu dlžného poistného z úveru; 33 Eur z titulu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 217,41 Eur od 03.08.2015 do zaplatenia (žalobca si

neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).b) 17.01.2015 zmluvu o úvere, z ktorej požaduje zaplatenie nasledujúcich nárokov: 1062,51 Eur (885,25
Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 107,56 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 14,70 Eur z titulu
dlžného poistného z úveru; 55,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem

toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 % ročne zo
sumy 885,25 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
1007,51 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky).
c) 06.02.2015 zmluvu o úvere, z ktorej požaduje zaplatenie nasledujúcich nárokov: 1014,46 Eur (836,34

Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 122,93 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 15,19 Eur z titulu
dlžného poistného z úveru; 40,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem
toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,40 % ročne zo
sumy 836,34 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
874,46 Eur od 03.08.2016 do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky).

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že úver prestal splácať z dôvodu
finančných problémov.

3. Výzvou zo dňa 31.07.2019 požiadal súd žalobcu o

- zaslanie všetkých dokladov a výstupov z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
- zaslanie výpočtu RPMN,
- zaslanie upozorňujúcej výzvy podľa § 53 ods.9 OZ,
- preukázanie sumy žalovaných nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky.

4. Na výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 09.08.2019,
- prílohou, ktorého bol výpočet RPMN,
- prílohou ktorého boli upozorňujúce výzvy a poštové hárky o ich zaslaní žalovanému,
- v ktorom uviedol spôsob overovania bonity klientov, ale pre prejednávanú vec žiadne doklady o
uvedenom nezaslal.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
a) Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 21.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúročný úver vo výške 471
€, ktorý mal splácať mesačnými splátkami vo výške 24,33 € v počte 20. Konečná splatnosť úveru bola

dňa 15.08.2016. Žalovaný zaplatil sumu 267,63 €, z čoho suma istiny predstavovala 259,05 € a poistné
8,58 €.
b) Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 17.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1059,19 €, ktorý
mal splácať mesačnými splátkami vo výške 35,47 € v počte 48. Konečná splatnosť úveru bola dňa

15.01.2019. Žalovaný zaplatil sumu 415,67 €, z čoho suma istiny predstavovala 259,05 € a poistné 8,58
€.
c) Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 06.02.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1058 €, ktorý
mal splácať mesačnými splátkami vo výške 45,59 € v počte 36. Konečná splatnosť úveru bola dňa

15.02.2018. Žalovaný zaplatil sumu 463,90 € z čoho istina predstavovala 442,20 € a poistné 21,70 €.

6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľaa prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
,niejeoprávnenývyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Podľa § 53 ods.9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 54a OZ - Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne

zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 101 OZ - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ - Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

7. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2

zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať
(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.).

Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či

zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.

Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o

spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako

stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností

a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů

spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím

úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání
nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně

také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence
v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a
sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení
úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli
poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho

§ 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s
odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem
ospotřebitelskémúvěru,tedynepostupujesodbornoupéčípřiposouzeníschopnostispotřebitelesplácet
spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích

dlužníků.
Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa
odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer
finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou

vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých
prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný
zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za
sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok
môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný

argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom
nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia
povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových
hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu
vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať

úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa
obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt
spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať
úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou

alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity
spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.
7.1. V prejednávanej veci žalobca súdu žiadne doklady, ktorými by overoval bonitu žalovaného,
nepredložil. Súd je teda presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca poskytol úver
bez akéhokoľvek relevantného skúmania (a už vôbec nie s odbornou starostlivosťou) finančnej a

sociálnej situácie žalovaného, je nutné urobiť záver, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov a bez
možnosti jeho platného predčasného zosplatnenia. Neskúmanie bonity potvrdil priamo na pojednávaní
aj žalovaný, ktorý uviedol, že bola od neho požadovaná pracovná zmluva, ktorú nemal a úver mu bol
poskytnutý aj ako nezamestnanému.8. Zo záverov súdu o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo (s výnimkou úveru
1., ktorý bol bez úrokov a bez poplatkov a kde proces zosplatnenia bol vykonaný v súlade so zákonom) a

žalovaný nie je povinný platiť úroky a poplatky vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba splátky istiny
splatné ku dňu jeho rozhodovania spolu s poistným v rozsahu požadovanom žalobcom. V prevyšujúcej
časti bola žaloba zamietnutá. Ku dňu rozhodovania súdu boli splatné už všetky splátky.
8.1. a) Ak žalovaný zaplatil sumu 267,63 € z čoho podľa platobnej histórie suma poistného predstavovala
8,58 €, tak suma dlžnej istiny je 471 € - (267,63 € - 8,58 €) = 259,05 €. Nezaplatené ostalo aj poistné

vyplývajúce z platobnej histórie v rozsahu 5,46 €, spolu teda 264,51 €. V každej splátke 25,58 €
predstavovala istina 24,33 € a poistné 0,78 €. Zaplatená istina 259,05 € podľa rozpisu splátok pokrýva
istinu splátok 1. - 11. Predčasné zosplatnenie bolo vykonané pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
15.12.2015 - 15.04.2016 (výzva zo dňa 05.05.2016 na sumu 130,32 €, čo podľa rozpisu splátok
predstavuje dlžnú sumu k 15.04.2016). Aplikujúc § 103 OZ veta druhá, tak premlčacia lehota začala
plynúť dňa 12.12.2015 a ak žaloba bola podaná dňa 19.07.2019, je uplatnený nárok premlčaný. Náklady

na vymáhanie pohľadávky preukázané neboli.
b) Žalovaný zaplatil sumu 414,87 € (415,67 € - 0,80 € za zloženku) z čoho podľa platobnej histórie
suma poistného predstavovala 23,10 €. Poskytnuté plnenie pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
započítaval súd chronologicky na úhradu istiny a poistného. Istina tak podľa rozpisu splátok je zaplatená
za splátky č. 1 - č. 22 v rozsahu 373,92 €. Splátka č. 23 je zaplatená v rozsahu istiny - 3,15 €. Poistné

je uhradené zo splátok č. 1. - 18. v sume 37,80 €. (Žalobca vykazoval zaplatené poistné v rozsahu
splátok č. 1 - 11. v sume 23,10 a chcel zaplatiť ešte poistné za 7 splátok v sume 14,70 €). Istina je tak
dlžná od splátky č. 23 v rozsahu 17,66 € a od splátky č. 24 v plnom rozsahu istiny, čo spolu predstavuje
istinu na zaplatenie v sume 682,12 €. Pre bezpoplatkovosť úveru neboli priznané náklady na vymáhanie
pohľadávky, ktoré naviac neboli ani preukázané.

c) Žalovaný zaplatil sumu 463,90 € z čoho podľa platobnej histórie suma poistného predstavovala
21,70 €. Poskytnuté plnenie pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru započítaval súd chronologicky na
úhradu istiny a poistného. Istina tak podľa rozpisu splátok je zaplatená za splátky č. 1 - č. 18 v rozsahu
422,94 €. Splátka č. 19 je zaplatená v rozsahu istiny - 4,07 €. Poistné je uhradené zo splátok č. 1. - 17.
v sume 36,89 €. (Žalobca vykazoval zaplatené poistné v rozsahu splátok č. 1 - 10. v sume 21,70 a chcel

zaplatiť ešte poistné za 7 splátok v sume 15,19 €). Istina je tak dlžná od splátky č. 19 v rozsahu 24,85
€ a od splátky č. 20 v plnom rozsahu istiny, čo spolu predstavuje istinu na zaplatenie v sume 630,99
€. Pre bezpoplatkovosť úveru neboli priznané náklady na vymáhanie pohľadávky, ktoré naviac neboli
ani preukázané.

9. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

- výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9.1. Základná úroková sadzba ECB bola od 16.03.2016 vo výške 0,00% ročne, čo predstavuje výšku
úrokov z omeškania 5,00% ročne. Úroky z omeškania priznal súd z nezaplatenej istiny jednotlivých
splátok pri každej zo zmlúv.

10.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
10.1. V prejednávanej veci išlo o uplatnenie 3 nárokov zo samostatným skutkovým základom. V prvej
veci bol úspešný žalovaný, ktorý však náhradu trov konania nežiadal, preto mu ju súd nepriznal. V druhej
vecimalžalobcaúspech-64,17%,žalovanýúspech-35,83%ažalobcačistýúspechanároknanáhradutrov konania - 28,34%. V tretej veci mal žalobca úspech - 62,23%, žalovaný úspech - 37,77% a žalobca
čistý úspech a nárok na náhradu trov konania - 24,46%.

11. Splátky súd povolil žalovanému vzhľadom na jeho sociálnu situáciu (Žalovaný je nezamestnaný.
Manželka poberá rodičovský príspevok. S manželkou majú spolu dve maloleté deti, jedno má 6 rokov a
druhé 1 rok. Žijú v obecnom byte v Chmiňanoch, kde platia nájom 70 € a za elektrinu platia mesačne 88
€. Manželka poberá dávky vo výške 220 €. Bol by schopný mesačne splácať max. 40 €. Hľadal si prácu,
ale nepodarilo sa mu ju nájsť. Nie je ani v žiadnom odbore vyučený. V obci nie sú ani aktivačné práce.)

a s prihliadnutím k tomu, že žalobca poskytol úvery bez skúmania bonity.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.