Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csp/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317210308
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2317210308.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci

žalobkyne: P. A., Z.. X.X.XXXX, B. U., J. Š. XXX/X, v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom:
Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, IČO: 51 412 802, so sídlom Galanta, Staničná
1702/10, proti žalovanému: 1./ Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Bratislava,
Mlynské Nivy č. 1, v konaní zastúpený advokátskou spoločnosťou: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., IČO:
36 857 513, so sídlom Bratislava, Kýčerského č. 7, 2./ Dražby a aukcie, s.r.o., IČO: 36 751 642, so
sídlom Martin, Flámska 9783/1, v konaní zastúpený advokátskou spoločnosťou: AK JUDr. Marek Hic,
s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom Martina, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, o určenie neplatnosti zmluvy

a o ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.4.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva
o poskytnutí úveru HypoPôžička Č.. XXXXXX-XX I. L. XX.XX.XXXX a zmluva o zriadení záložného práva
uzavretémedzižalobkyňouažalovanýmv1.radesúneplatné(výrokI.),žeúverzodňaXX.X.XXXX,ktorý
poskytol žalobkyni žalovaný v 1.rade je bezúročný a bez poplatkov (výrok II.). Taktiež žalobkyňa žiadala

určiť,žežalovanýmv1.radepoužitáokamžitásplatnosťzáväzkov-neprimeranevysokásankciaspojená
s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4) písm. k/ Občianskeho
zákonníka (výrok III.), a že právne úkony záložného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. smerujúce
k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam Č..
XXXXXX-XX sú neplatné (výrok IV.). V neposlednom rade žalobkyňa žiadala určiť, že právne úkony
dražobníka Dražby a aukcie, s.r.o. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných
na E. Č.. XXX katastrálneho územia J., H. J., H. Z. - X. J. “. M. Z. A.E. F., X. Č. XX, I. V. V. XXX F.X, X.

Č.Q. XX/X I. X. T. Z. V. V. XXX F.X, X. Č. XX/X I.Á. V. V. X XXX F.X, rodinný dom (vlastník žalobkyňa) sú
neplatné (výrok V.). Napokon žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov predmetného konania (výrok VI.),
ako aj finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,- Eur (výrok VII.).

2. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa XX.X.XXXX uzatvorila ako dlžník so žalovaným
v 1.rade ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere Č.. XXXXXX-XX (ďalej len „Zmluva“) spolu s
prílohou - Obchodné podmienky žalovaného v 1.rade, pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol

zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného v 1.rade podľa Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam vyššie špecifikovaným, ktorých vlastníkom je žalobkyňa. Záložný
veriteľ-žalovanýv1.radevzhľadomnato,ženedošlopodľanehokúhradeceléhodlhupristúpilkvýkonu
záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o zriadení záložnéhopráva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.8.2015 na tretiu osobu. Žalobkyňa nebola schopná zaplatiť niekoľko
po sebe idúcich splátok a tak sa dostala do omeškania so sumou celkom 700,- Eur. Preto banka vyhlásila
predčasnú splatnosť úveru. Žalobkyňa má za to, že banka nepostupovala s odbornou starostlivosťou a

aj napriek tomu, že žalobkyňa uvedený nedoplatok vyrovnala, banka postupovala naďalej bez odbornej
starostlivosti a rozhodla sa pre výkon záložného práva pričom žalobkyňa už v omeškaní so splácaním
nebola. Žalobkyňa namieta, že nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný
alebo sa prieči dobrým mravom. Ústavne konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný a
zasahuje do práva na obydlie. Nie je jej jasné, prečo sa banka nesnažila uplatniť právo prostredníctvom

exekúcie. Reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na zdravotný stav žalobkyne, čím sa jej celkovo
zhoršuje už i tak dosť nalomené zdravie, kedy akýkoľvek stres, neistota a obavy o strechu nad hlavou
prispieva k radikálnemu zhoršeniu stavu a vážne ohrozuje zdravie. K tomu sa pridal aj nedostatok
financií a platobná neschopnosť. Zmluva o splátkovom úvere č. 600629-12 bola uzavretá na základe
nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzavretá v rozpore
so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah
sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobkyňa
nemohla jej obsah ovplyvniť, musela zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve bola
dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 125,90 Eur, pričom splátka nebola rozdelená na istinu a

úrok, a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Splácanie úveru bolo dohodnuté do 20.2.2022.
Dodávateľ dňa 18.8.2015 zaslal žalobkyni Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použil
nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný v 1. rade voči
nej použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa má za to, že zmluva o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti uzatvorená dňa XX.X.XXXX medzi žalovaným v 1.rade a žalobkyňou je neplatná, pretože
je uzavretá spolu so zmluvou o poskytnutí úveru HypoPôžička, pričom ide o dve závislé zmluvy a
veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky. Žalovaný v 1.rade účtuje poplatok
za poskytnutie úveru, žiada neprimerane vysoký úrok a neuvádza RPMN. Ide o neprijateľné zmluvné
podmienky. Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré

zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani
zmluva o úvere ako celok. Absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a pôsobí
s ohľadom na to, že je stanovená vo verejnom záujme priamo zo zákona, a to od počiatku aj bez
ohľadu na to či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Právne účinky absolútne neplatného právneho úkonu
nevzniknú. Nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie na základe

správania sa strán sporu, nemôže byť tento dôsledok odvrátený. Súd musí z úradnej povinnosti vždy
skúmať či vykonaný právny úkon, s ktorým sú spojené právne následky je alebo nie je absolútne
neplatný, a to aj bez návrhu, či vynesenej námietky strany sporu o neplatnosti úkonu a k zistenej
neplatnosti vždy prihliadnuť pri vydaní rozhodnutia. Žalovaný v 2.rade vyhotovil znalecký posudok na
nehnuteľnosť a túto nehnuteľnosť hlboko podcenil na cenu 35 600,- Eur, a preto nie je možné aby sa

konala dražba nehnuteľnosti, ktorá by nepoškodila žalobkyňu. Žalobkyňa namieta odhad tejto hodnoty
nehnuteľností, nakoľko táto hodnota je nižšia ako bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku
dňu poskytnutia úveru a z toho dôvodu, že predmet zálohu takto ocenený, nemôže splniť zabezpečenie
pohľadávky dohodnutej v predmete zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Aplikačná
prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave ,,dobrovoľných“, dražieb je nežiaducim až

spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia,
v ktorých sa v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený
vynucovací rozmer štátomocenskej autority, a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní
ústavného princípu primeranosti (výkonu práva). Daná vec je príkladom výkonu súkromnej autonómie s
dosahom na vyvolanie ,,dobrovoľnej“ dražby a vydraženie súkromného majetku inej osoby. Súkromná

autonómiaprezentovanánútenýmvýkonomzáložnéhoprávasúkromnýmdražobníkomsaajtuprejavila,
napr. v podobe stanovenia a miesta výkonu dobrovoľnej dražby cca 300 km od miesta draženej
nehnuteľnosti, zmocnenie sa kabelky záujemcu o účasť na dražbe zástupcom dražobníka, uzamknutia
dražobnej miestnosti a popretia zásady verejnosti dražobného procesu, konaním dobrovoľnej dražby
bez rešpektovanie právne záväzného stavu na liste vlastníctva.

3. Podaná žaloba bola zaslaná na vyjadrenie žalovaným.4. Žalovaný v 1.rade k podanej žalobe uviedol, že v jej podstatnej časti je prítomná prekážka skôr začatej
veci,atedakonaniebyvtejtočastimalobyťzastavené.Naurčeníneplatnostizáložnejzmluvyniejedaný
naliehavý právny záujem, resp. zo žaloby nie je možné odvodiť právny predpis, z ktorého dôvodnosť

takéhoto určenia vyplýva. V prípade záložnej zmluvy je nesporné, že táto obsahuje všetky zákonom
vyžadované podstatné náležitosti, bola uzavretá slobodne a vážne, pričom je určitým a zrozumiteľným
právnym úkonom. Hoci aj len hypotetická neplatnosť zmluvy o úvere nemá za následok neplatnosť
záložnej zmluvy, ako zmluvy k nej akcesorickej, nakoľko táto zabezpečuje splatenie všetkých záväzkov
zo zmluvy o úvere, teda aj budúcich či tých, ktoré vzniknú z titulu bezdôvodného obohatenia v dôsledku

neplatnosti zmluvy o úvere. Žalobu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy žalovaný v
1.rade má za nedôvodnú, a to aj s ohľadom na zásadu výkladu právnych úkonov v prospech zachovania
a udržania ich platnosti. Čo sa týka vznesenej námietky litispendencie žalovaný v 1.rade uviedol,
že konanie o žalobe s vymedzením predmetu konania, tak ako bol vymedzený v žalobe podanej na
Okresnom súde Galanta, bolo už skôr začaté, a to pred Okresným súdom Nitra (žaloba tam bola podaná
dňa 27.2.2017). Vzhľadom na uvedené, žalovaný v 1.rade navrhol konanie o nárokoch jedna až sedem

zastaviť. V časti nároku o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva žalobu považuje za
nedôvodnú. Zo žaloby vyplýva, že za jediný dôvod neplatnosti bližšie nešpecifikovanej zmluvy o zriadení
záložného práva, žalobkyňa považuje jej akcesorické naviazanie na zmluvu o úvere, ktorú považuje za
neplanú.Akcesorickápovahazáložnéhoprávasaprejavujepredovšetkýmvtom,žezáložnéprávosamo
osebe nemôže existovať. Čo do vzniku i jeho trvania je závislé na vzniku, resp. trvaní zabezpečovanej

pohľadávky, ktorá ma byť týmto záložným právom zabezpečená. Záložné právo, dojednané v záložnej
zmluve, by z dôvodu akcesorickej povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu neexistovalo jedine vtedy, ak
by neexistovali ani žiadne zabezpečené pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou
o úvere. Žalobkyňa však žiadnym spôsobom neexistenciu zabezpečenej pohľadávky (teda splnenie
svojich záväzkov) nepreukazuje. Žalovaný v 1.rade poukázal na bod 2.3 záložnej zmluvy, podľa ktorého

sa záložné právo vzťahuje na zabezpečenie všetkých súčasných a budúcich záväzkov žalobkyne voči
spoločnosti žalovaného v 1.rade, a to aj vrátane tých, ktoré vzniknú na základe nároku z bezdôvodného
obohatenia, vzniknutého z dôvodu právoplatného určenia neplatnosti zmluvy o úvere. Záložná zmluva
teda zabezpečuje všetky súčasné aj budúce záväzky žalobkyne voči žalovanému v 1.rade, ktoré jej
vzniknú na základe zmluvy o úvere.

5. Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení k podanej žalobe rovnako tak poukázal na skôr začaté konanie
o totožnej žalobe, prebiehajúce na Okresnom súde Nitra, a teda taktiež uviedol, že tu existuje
neodstrániteľná prekážka postupu konania, prekážka veci prebiehajúcej (litispendencie) a s ohľadom na
uvedené je potrebné toto konanie, ako konanie neskoršie, zastaviť. K veci samej uviedol, že v žalobe

je produkovaných množstvo rôznych tvrdení, odvolávajúcich sa na rôzne skutočnosti, uvedené tvrdenia
však nie sú žiadnym spôsobom preukázané. K žalobe nie sú pripojené žiadne listinné dôkazy, ktoré
by tvrdenia žalobkyne preukazovali. Žaloba je nezrozumiteľným kompilátom nesúrodých a v mnohých
ohľadoch navzájom si odporujúcich tvrdení, všeobecných domnienok a poukazov na judikatúru bez
akéhokoľvek relevantného vzťahu k predmetu sporu a k označeným žalovaným. Vnútorná protirečivosť

žaloby - najlepšie ilustrovateľná napr. na nezlučiteľných žalobných návrhoch na určenie neplatnosti
zmluvy o úvere a na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti splátkového úveru - prekračuje akékoľvek
prípustné medze eventuálnosti petitu a zakladá porušenie zaručeného práva žalovaného na spravodlivý
proces, navyše ani samotné návrhy rozhodnutia nie sú úplné, či dostatočné určité (napr. „petit I.“ -
zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným I./ je neplatná nie je zrejmé

o akú záložnú zmluvu sa má jednať, čo je jej predmetom, čo by malo byť zálohom, „petit“ III. -Súd
určuje, že Žalovaným I./ použitá okamžitá splatnosť záväzkov -neprimerane vysoká sankcia spojená
s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4) písm. k/ - nie je zrejmé
a určiteľné o aké záväzky sa jedná, okamžitá splatnosť záväzkov je úkon a nie zmluvná podmienka,
veta nedáva gramatický zmysel, rovnako „petit“ IV. -Súd určuje, že právne úkony záložného veriteľa

Všeobecná úverová banka, a.s. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX-XX sú neplatné - nie je zrejmé o aké úkony sa jedná,
uvedené sa vzťahuje i na petit V. -Súd určuje že právne úkony dražobníka Dražby a aukcie, s.r.o.
smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na E. Č.. XXX A. Ú. J., H. J., H.
Z. - X. J. „. M. Z. A. F., X. Č. XX I. V. V. XXX F.X, X. Č. XX/X I. X. T. Z. V. V. XXX F.X, X. Č. XX/X I.

V. V.F. XXXX F.X, J. L. V. P. A. J.. E., X/X, B. J. Š. XXX/X ,XXXXX U. - nielenže je neurčitý, ale tiež
neúplný. Z podanej žaloby nie je vôbec zrejmé, čo je skutkovým základom žaloby, z uvedeného dôvodu a
výlučne z dôvodu právnej opatrnosti, pretože podľa presvedčenia žalovaného v 2.rade podanie pôvodcu
podania nie je spôsobilou žalobou - žalovaný v 2.rade popiera všetky skutkové a právne tvrdenia enbloc. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade,
práve naopak, uviedla (teoreticky a vo vzťahu k petitom, ktoré sú úplné, riadne a teoreticky prípustné)
okolnosti, ktoré úplne vylučujú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa sa domáha I.

Určenia inej právnej skutočnosti - určenie neplatnosti zmluvy /zmlúv (navrhovaný petit I.) - zmluvy, ktorej
účastníkomžalovanýv2.radenieje,II.určeniainejprávnejskutočnosti-určeniežezmluvajebezúročná
a bez poplatkov (navrhovaný petit II.) - zmluvy, ktorej účastníkom žalovaný v 2. rade nie je, III. určenia
údajnej neprijateľnej podmienky zo zmluvy, ktorej účastníkom žalovaný v 2. rade nie je, IV. určenia
inej právnej skutočnosti - určenie, že právne úkony záložného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s.

smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
Č.. XXXXXX-XX sú neplatné - žalovaný v 2. rade záložným veriteľom nie je, V. (pravdepodobne) určenia
inej právnej skutočnosti, že úkony dražobníka sú neplatné - pri neexistencii možnosti žalovať na uvedené
určenie tu nie je žiaden ani aktívne, ani pasívne legitimovaný subjekt, t.j. nie je ním ani žalovaný v 2.
rade. Všetko uvedené má za následok nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, čo
je dôvod na bezodkladné zamietnutie žaloby.

6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 13.11.2018, pričom uvedeného pojednávania sa osobne
zúčastnila žalobkyňa, jej splnomocnený zástupca a právny zástupca žalovaného v 1.rade.

7. Právny zástupca žalovaného v 2.rade svoju neprítomnosť ako aj neprítomnosť žalovaného v 2.rade

vopred písomne ospravedlnil. V predmetnom podaní súčasne uviedol, že trvá na všetkých doteraz
uvedených skutočnostiach a osobitne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v 2.rade nie je nositeľom
žiadnej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu (vzťahov), ktorý je (sú) predmetom tohto konania
a nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (odporca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v

konaní ide.

8. Splnomocnený zástupca žalobkyne pred súdom poukázal na obsah písomnej žaloby a uviedol,
že žalobkyňa sa domáha na súde ochrany svojich práv spotrebiteľa, ktoré boli porušené a ohrozené
žalovaným. Na základe písomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1. rade bolo žalobkyni

poskytnutých 8 295,88 Eur. Zároveň v uvedenej zmluve bola žalobkyňa zaviazaná aby zaplatila
spoločnosti Consumer Finance Holding sumu 332,- Eur, titulom úhrady nákladov spojených s
poskytnutím úveru. Pri uzatváraní zmluvy o úvere nebolo žalobkyni zo strany žalovaného nič vysvetlené.
Pri uzatváraní uvedenej zmluvy sa v pobočke žalovaného zdržala asi 15 minút. Spoločne s touto
zmluvou jej bola predložená na podpis aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

v jej vlastníctve. Prečo tomu tak bolo, nebolo žalobkyni zo strany žalovaného nijako vysvetlené a
taktiež nebola bližšie oboznámená s podmienkami bližšie uvedeného úveru. Po uzavretí zmluvy a
splácaní žalobkyňa nemohla úver splácať v dohodnutej výške, a to vzhľadom na svoje zdravotné
problémy. Mala záujem sa so žalovaným v 1. rade dohodnúť a požiadala ho o odklad. S týmto však
žalovaný v 1. rade nesúhlasil a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpil k jeho vymáhaniu

formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 2. rade. Vo vzťahu k
žalobkyni bol navodený stav právnej neistoty keď jej hrozilo, že v dôsledku dražby príde o vlastníctvo
nehnuteľností. Nakoniec však došlo zo strany žalovaného v 2. rade k upusteniu od dražby, o čom k
spisovému materiálu založil listinný dôkaz. K spisovému materiálu taktiež založil aj prehľad jednotlivých
platieb, ktoré počas celej doby žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného v 1.rade. Konkrétne výpisy

z úverového účtu k dispozícii nemá, nakoľko ich žalovaný v 1. rade odmietol poskytnúť. Z úverovej
zmluvy vyplýva výška splátka 125,90 Eur, pričom žalobkyňa taktiež uhrádzala poistenie nehnuteľnosti
vo výške 3,75 Eur. Žalobkyňa bola v domnení, že takéto poistné má kryť prípady, keď sa dostane
do neschopnosti splácať úver, pričom z takéhoto poistenia sa mal uspokojiť žalovaný v 1.rade. Ten
však postupoval tak, že so žalovaným v 2.rade uzatvoril zmluvu o vykonaní dražby a mienil si ním

tvrdenú pohľadávku vymôcť prostredníctvom tejto dražby. Na strane žalobkyne, aj napriek výhradám
žalovaného daný naliehavý právny záujem, pretože konaním žalovaného bol navodený stav právnej
neistotyvovzťahumedzižalobkyňouažalovaným.Vdanomprípadeideospotrebiteľskýsporazobsahu
doručenej žaloby je zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Splnomocnený zástupca žalobkyne ďalejuviedol, že žalobkyňa poukazuje na neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, ktorá vyplýva z jednotlivých
neplatných dojednaní. Neplatné sú dojednania o povinnosti zaplatiť náklady za poskytnutie úveru vo
výške 332,- Eur ako aj dojedanie o poistnom, nakoľko ide o dojednania, ktoré sa týkajú plnení v

prospech žalovaného, za ktoré žalobkyňa neobdržala žiadnu protihodnotu. Podľa názoru žalobkyne
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj Rozhodcovská doložka. V dôsledku takýchto nedostatkov je
možné konštatovať neplatnosť celej úverovej zmluvy ako aj zmluvy o zriadení záložného práva, pričom
žalobkyňa taktiež zastáva názor, že úver jej bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,- Eur žalobkyňa žiada priznať z dôvodu porušenia povinností

žalovaného v 1. rade vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Porušenia povinnosti žalovaného v 1. rade sú
dané aj tým, že vyhlásením predčasnej splatnosti porušil zmluvu, podľa ktorej je konečná splatnosť
úveru dojednaná na rok 2022. K zmluve boli priložené štandardné informácie pre spotrebiteľské úvery
v ktorých je uvedená iná výška poskytnutého úveru, všeobecné obchodné podmienky sú nečitateľné a
nie sú podpísané zmluvnými stranami. Na základe toho je preto možné skonštatovať, že zmluvy a to
jednak úverová zmluva a jednak záložná zmluva sú neplatné.

9. Právny zástupca žalovaného v 1.rade pred súdom uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť ako celok.
Mám za to, že v prípade výrokov I. a II. ide o určovacie výroky, pričom Civilný sporový poriadok v §
137 písm. d) jednoznačne ustanovuje, že určenia právnej skutočnosti sa môže strana domáhať iba ak
jej táto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Takéto právo žalobkyni však zo žiadneho osobitného

predpisu nevyplýva. Čo sa týka výrokov pod č. IV. a V. právny zástupca zastáva názor, že tieto sú
absolútne neurčité. Čo sa týka výroku pod č. III., poukázal iba na to, že toto je iba vyjadrením práva, ktoré
vyplýva z § 506 Obchodného zákonníka. Čo sa týka priznania primeraného zadosťučinenia pod bodom
VII. v žalobe nie je uvedený jeden konkrétny dôvod a až na pojednávaní odznelo, že má ísť o sankciu
za porušenie zmluvy žalovaného v 1.rade, ku ktorému malo dôjsť tak, že žalovaný v 1.rade vyhlásil

predčasnú splatnosť úveru a tým nedodržal dobu, na ktorú mal byť úver poskytnutý. V tejto súvislosti
právny zástupca ešte poukázal na to, že primerané finančné zadosťučinenie je možné priznať iba v
prípadoch, keď porušenie povinnosti dodávateľa je judikované, čo v tomto prípade nie je. K spisovému
materiálu založil listinný dôkaz, a to vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.2.2017, ktoré bolo priložené k
spisu, ktorý bol pôvodne vedený pred OS Nitra pod sp. zn. 16C/22/2017.

10. Pred súd predstúpila aj samotná žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že od žalovaného v 1.rade
obdržala 8 295,88 Eur, pričom k dnešnému dňu v jeho prospech zaplatila 10 072,- Eur. Je teda zrejmé,
že poskytnuté finančné prostriedky preplatila. V čase, ktorý bol blízko po tom, čo si brala úver mala
chorého otca a vyše roka sama maródovala. Nikto zo strany žalovaného v 1.rade ju nevypočul a nemal

záujem s ňou situáciu riešiť. Namiesto toho bol na ňu vykonávaný nátlak a vyhrážky. V dôsledku toho
bola v zlom psychickom stave a dosť ju to poznačilo. Iné k veci uviesť čo nemala.

11. Medzi stranami sporu uzatvorenie zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, ktorých
platnosť, okrem iného, je predmetom daného konania nebolo.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Zmluva o poskytnutí
úveru„HypoPôžička“Č..R.XXXXXX-XXI.L.XX.X.XXXX,rekapituláciarealizovaných úhradpredložená
žalobkyňou, výpisy z účtu žalobkyne, oznámenie o upustení dražby, rekapitulácia realizovaných úhrad
predložená žalovaným v 1.rade, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil

tento skutkový a právny stav veci:

13. Žalobkyňa dňa XX.X.XXXX uzatvorila so žalovaným v 1.rade Zmluvu o poskytnutí úveru
„HypoPôžička“ Č.. R. XXXXXX-XX I. L. XX.X.XXXX, v súlade s ktorou poskytol žalovaný v 1.rade
žalobkyni úver vo výške 8 295,88 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť prostredníctvom mesačných

splátok vo výške po 125,90 Eur (z toho 3,75 Eur poistenie nehnuteľnosti). Dátum splatnosti prvej splátky
bol 20.3.2012 a poslednej 20.2.2022. Úver bol poskytnutý jednorazovo s ročnou úrokovou sadzbou
7,23 %, ročnou percentuálnou mierov nákladov 7,67 % (priemerná RPMN 11,62 %). Žalobkyňa sa so
splácaním úveru dostala do omeškania v dôsledku čoho bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru a
žalovaný v 1.rade pristúpil k realizácii záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva

a to formou dobrovoľnej dražby. Náležitosti zmluvy, ktoré žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zmluva
neobsahuje, vzhľadom na uvedené, napádaná zmluva obsahovala.

14. V priebehu konania bolo súdu oznámené, že od výkonu dražby bolo upustené.15. Na pojednávaní v danej veci konanom dňa 13.11.2018 bolo zo strany žalobkyne súdu avizované, že
do ďalšieho pojednávania bude súdu predložené rozšírenie podanej žaloby, ktorým budú požadovať k

zaplateniu čiastku úveru, ktorá bola predplatená. Žiadne rozšírenie však súdu doručené nebolo, a teda
výška poskytnutého a splateného úveru pre rozhodnutie v danej veci podstatná nie je, nakoľko to nie je
predmetom daného konania. Predmetom konania bola

I. neplatnosť zmluvy o poskytnutí úveru HypoPôžička Č.. XXXXXX-XX I. L. XX.X.XXXX a zmluvy o

zriadení záložného práva uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade;

II. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zo dňa XX.X.XXXX, ktorý poskytol žalobkyni žalovaný v 1.rade;

III. určenie, že žalovaným v 1.rade použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia
spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4) písm. k/

Občianskeho zákonník;

IV. určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. smerujúcich
k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam Č..
XXXXXX-XX;

V. určenie neplatnosti právnych úkonov dražobníka Dražby a aukcie, s.r.o. smerujúcich k realizácii
dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na E. Č.. XXX A. Ú. J., H. J., H. Z. - X. J. “. M. Z. A. F., X.
Č.Í. XX, I. V. V. XXX F.X, X. Č. XX/X I. X. T. Z.L. V. V. XXX F.X, X. Č. XX/X I. V. V. X XXX F.X , rodinný
dom (vlastník žalobkyňa);

VI. finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,- Eur.

16. Ku konaniu, ktoré malo začať pred týmto konaním na Okresnom súde Nitra a malo tak predstavovať

procesnú prekážku začatého konania - litispendenciu pre dané konanie súd uvádza nasledovné.
Žalobkyňa podala dňa 27.2.2017 na Okresný súd Nitra a dňa 13.4.2017 na Okresný súd Galanta
totožné žaloby spolu s totožným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Na Okresnom súde
Nitra bola vec vedená pod sp. zn. 16C/22/2017, pričom Okresný súd Nitra postúpil dňa 25.4.2017
vec Okresnému súdu Bratislava I, ktorý s postúpením mu veci vyslovil nesúhlas, pričom Krajský súd

v Bratislave uznesením č.k. 8NcC/16/2017-157 zo dňa 27.6.2017 rozhodol, že na konanie v prvej
inštancii je miestne príslušný Okresný súd Bratislava II, na ktorom Okresnom súde Bratislava II bola
vec vedená pod sp. zn. 16Csp/99/2017. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 16Csp/99/2017-174
zo dňa 11.10.2017 rozhodol, že podanie žalobkyne podané na Okresný súdu Nitra dňa 27.2.2017,
postúpené tamojšiemu súdu dňa 25.7.2017, odmieta a žalovaným I. a II. priznáva plný nárok na náhradu

trov konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2017. Ak kedykoľvek v priebehu
konania prekážka litispendencie odpadne skôr, než bolo konanie právoplatne v jej dôsledku zastavené,
nemôže už odpadnutá prekážka brániť pokračovaniu v konaní, pretože už neexistuje. To platí ako pre
rozhodnutie súdu prvej inštancie, tak aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 v spojení s §
234 ods. 2 Civilného sporového poriadku). To znamená, že hoci prekážka litispendencie síce existovala

v okamihu, kedy sa začalo konanie v tejto veci, avšak ešte pred jeho právoplatnosťou odpadla, pretože
konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 16Csp/99/2017, ktoré túto prekážku
vytváralo, bolo právoplatne skončené odmietnutím podania (uznesením Okresného súdu Bratislava II
č.k. 16Csp/99/2017-174 zo dňa 11.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2017), v čase
rozhodovania tunajšieho súdu vo veci samej už prekážka začatého konania neexistovala.

17. Podľa § 137 písm. c), d) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.19. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti.

20. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

21. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade
vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k platnému uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý úver - peňažné prostriedky, ktoré sa táto zaviazala vrátiť formou ich splatenia

prostredníctvom pravidelných mesačných splátok. Zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne a z
bodu 6.8 zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva nebola uzatváraná v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok, pričom zmluvné strany si jej obsah pred podpisom prečítali, tomuto porozumeli a svojimi
podpismi s ním vyjadrili svoj súhlas. Súd má zato, že zmluva spĺňa všetky zákonom vyžadované
náležitosti, pričom nespadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z., a to vzhľadom na ustanovenie § 1 ods.

3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. Nedostatky zmluvy, na ktoré poukazovala žalobkyňa, a pre ktoré by
mala byť predmetná zmluva o úvere neplatná a poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, by podliehali
kontrole súdu v prípade, ak by išlo o zmluvu uzatvorenú zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., a to v znení
platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, čo však v danom prípade splnené nie je.

23. Z hľadiska právnej kvalifikácie žaloby sa v tomto konaní jedná o určovaciu žalobu (výrok I. a II.)
podľa § 137 písm. d) C.s.p. Civilný sporový poriadok od 1.7.2016 diferencuje, či sa jedná o žalobu
určovaciu v zmysle toho, či tu právo je alebo nie je, alebo ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti.
Ustanovenie novej procesnej úpravy rozlišuje klasickú určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p.
a žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C.s.p. Ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p.

nadväzuje na pôvodné znenie ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., pričom naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať vtedy, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd podanú žalobu vyhodnotil ako
procesne nespôsobilý nástroj právnej ochrany porušených, resp. ohrozených práv žalobkyne. Žalobný
návrh súd podradil pod ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p., pretože ide o žalobu o určenie právnej
skutočnosti, kde však možnosť podania tejto žaloby podľa zákona je podmienená osobitnou právnou

úpravou. Žiadny osobitný zákon možnosť podať takúto žalobu neupravuje. Z tohto dôvodu súd návrhu
o určenie neplatnosti zmluvy a o určenie, že úver z tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov nemôže
vyhovieť. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neupravuje výslovne
možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa v konaní neprodukovala tvrdenia a dôkazy, ktorými by potrebný

naliehavýprávnyzáujemosvedčilaatentonaliehavýprávnyzáujemnezistilanisúdprisvojomhodnotení
právneho vzťahu strán sporu.

24.Nakoľkosúdzvykonanéhodokazovania,nemalpreukázanýnároknavyhlásenieuzatvorenejzmluvy
za bezúročnú a bezpoplatkov, nemal tak preukázaný ani nárok na vydanie finančného zadosťučinenia

(výrok VII). V priebehu konania žalobkyňa poukazovala na nedostatky zmluvy vo všeobecnej rovine,
a vždy svoju argumentáciu podoprela ustanoveniami zákona č. 129/2012 Z.z., ktorý právny predpis
sa však na danú situáciu nevzťahuje. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi
stranami sporu obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Táto zmluva nemôže byť neplatnou
ani v prípade, ak by obsahovala nejakú neprijateľnú podmienku, pretože ani existencia samotnej

neprijateľnej podmienky v zmluve nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy. Rovnako tak súd v
priebehu konania nenašiel ani žiadny dôvod neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.

25. K uplatneniu práva žalovaného v 1.rade na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vyplýva priamo
zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v

splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené nie je možné žalobe vyhovieť ani vo výroku III.,
nakoľko možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti poskytnutého úveru bola riadne dojednaná.26. K určeniu neplatnosti právnych úkonov smerujúci k dražbe a týkajúci sa žalovaného v 2.rade (výrok
IV. a V) súd uvádza len toľko, že v priebehu konania bolo súdu preukázané, že od dražby nehnuteľností

špecifikovaných v žalobnom návrhu, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne bolo upustené, a teda žaloba v
tejto časti stratila akékoľvek opodstatnenie.

27. Vo vzťahu k namietanej prekážke rozhodnutej veci súd konštatuje, že táto nebola daná, keďže
Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 16Csp/99/2017-174 zo dňa 11.10.2017, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 21.11.2017, podanie žalobkyne (teda žalobu i návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia)odmietol,t.j.uvedenékonanieboloskončenébezmeritórnehoprejednaniaarozhodnutiaveci,
v ktorom by boli zhodnotené právne a skutkové okolnosti týkajúce sa uplatnených nárokov. Uvedené
uznesenie Okresného súdu Bratislava II nebolo v prejednávanej veci spôsobilé založiť prekážku veci
právoplatne rozhodnutej, a preto tak nemohlo byť ani dôvodom na zastavenie konania pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania.

28. Súd si taktiež dovolí na záver poukázať na skutočnosť, že účelom ochrany spotrebiteľa nemá
byť legitimizácia snáh spotrebiteľov vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných povinností prostredníctvom
podávania rôznych špekulatívnych a nedôvodných žalôb. Účelom ochrany spotrebiteľa je ochrana
slabšej strany zmluvného vzťahu pred zneužitím komerčným subjektom, pričom však táto slabšia strana

nemôže svoje procesné postavenie zneužívať na svoje zvýhodnenie. V prejednávanom spore však
žiadne takéto konanie žalovaných preukázané nebolo. Žalovaný v 1.rade na požiadanie žalobkyne
dohodnutou formou poskytol finančné prostriedky a za to očakával, ako podnikateľský subjekt určitý
zisk, čo je legitímnym cieľom každého podnikania. K uzavretiu zmluvy so žalovaným v 1.rade žalobkyňu
nikto nenútil a pri jej uzatváraní sa rozhodovala slobodne, pričom mala dostatočný časový priestor na

zhodnotenie všetkých náležitosti zmluvy.

29. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol ako celok, nakoľko táto bola nedôvodná v celom jej
rozsahu a vo všetkých jej výrokoch.

30. Podľa § 257 C.s.p., vnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. V danom prípade v konaní boli úspešní
žalovaní, nakoľko však súd má za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, žalovaným nárok

na náhradu trov konania im nepriznal. Výnimočnosť danej situácie spočíva tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach u strán sporu. Žalobkyňa v danom konaní vystupovala ako spotrebiteľ - slabšia
strana, pričom priznanie náhrady trov konania sa súdu javilo ako neprimeraná tvrdosť voči žalobkyni,
ktorá sa na súd obrátila v domnení, že dochádza k porušeniu jej spotrebiteľských práv.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných

náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.